Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321203078
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4321203078.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň Mgr.

Aleny Čakváriovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci manželov: manželky – A. A. B., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E. F. XXX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Jana Ondrášiková,
advokátka, adresa sídla Levice, Ul. F. Hečku 34/A, a manžela – A. G. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa
trvalého pobytu H., I. J. K. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnencom: Špireková & Partners s.r.o., IČO:
47 232 811, adresa sídla Žiar nad Hronom, Námestie Matice slovenskej 6, o rozvod manželstva a
úpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťu:K.B.,nar.XX.XX.XXXX,zastúpená
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, o odvolaní otca ako aj o odvolaní

matky proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 10P/115/2021 – 726 z 28. novembra 2023 v znení
jeho doplnenia rozsudkom č.k. 10P/115/2021 – 751 z 29. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VII. m e n í tak, že schvaľuje rodičovskú
dohodu nasledovného znenia:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou K. každý párny týždeň v roku v pondelok od 17,00 hod.
do 19,00 hod., v sobotu od 16,00 hod. do 19,00 hod. a v nedeľu od 16,00 hod. do 19,00 hod. a každý

nepárny týždeň v stredu od 17,00 hod. do 19,00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme v mieste
bydliska matky. V prípade, ak sa maloletá bude nachádzať na tréningu alebo futbalovom zápase, otec
maloletú prevezme v mieste tréningu alebo futbalového zápasu, ktoré mu matka oznámi najneskôr 3
hodiny pred začiatkom styku.

Matka sa zaväzuje otcovi na styk maloletú riadne a včas pripraviť a v prípade, ak sa maloletá bude
nachádzať na tréningu alebo futbalovom zápase, oznámiť otcovi najneskôr 3 hodiny vopred pred
začiatkom styku miesto, kde sa maloletá nachádza.

Otec sa zaväzuje po ukončení styku riadne a včas maloletú odovzdať matke v mieste jej bydliska.

II. Odvolací súd odvolacie konanie voči výrokom IV. a VIII. rozsudku súdu prvej inštancie zastavuje.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania: G. B., nar.

XX.XX.XXXX a A. A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 09.09.2011 v Leviciach, zapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu Levice, vo zväzku 31, ročník 2011, na strane 145, por. č. 102
rozviedol (výrok I.), maloletú K., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti
matke (výrok II.), rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení na čas po rozvode maloleté dieťa zastupovaťa spravovať jeho majetok (výrok III.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa
sumou 230 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca
vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva (výrok

IV.), uložil maloletej K. výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému
poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, soc. vecí a rodiny Levice
za účelom obnovenia vzťahu k otcovi v rozsahu 30 hodín v dňoch a hodinách určených referátom
poradensko-psychologických služieb v období 8 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto výroku s tým,
že matka je povinná zabezpečiť účasť mal. K. v stanovený čas na poradenstve (výrok V.), uložil rodičom

mal. dieťaťa výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu za
účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie v rozsahu 20 hodín v dňoch a hodinách určených referátom
poradensko-psychologických služieb v období 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto výroku (výrok
IV.), upravil styk otca s mal. K. tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v
sobotu a v nedeľu od 15:00 hod. do 19:00 hod. za prítomnosti matky a každoročne 25.12. od 15:00 hod.
do 19:00 hod. za prítomnosti matky (výrok VII.) a napokon každému z rodičov uložil povinnosť nahradiť

trovy štátu vo výške 514,24 eur do 90-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok VIII.). Dopĺňacím
rozsudkomč.k.10P115/2021–751z 29.februára2024rodičomuložilpovinnosťpodrobiťsauloženému
výchovnému opatreniu vo výroku IV. na Referáte poradensko- psychologických služieb ÚPSVaR Levice
(výrok X.) a rozhodol, že v čase upravenom vo výroku VII. sú rodičia navzájom oprávnení a povinní
maloleté dieťa si odovzdať a prevziať v mieste bydliska matky (výrok XI.).

1.1 Na odôvodnenie rozsudku v časti úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca maloletej a v časti
úpravy styku otca s maloletou uviedol, že otec maloletej v návrhu na rozvod jeho manželstva a úpravu
výkonu práv a povinnosti rodičov k maloletej navrhol maloletú na čas po rozvode manželstva zveriť
do osobnej starostlivosti matky, jemu určiť výživné na maloletú vo výške 120 eur mesačne a zároveň

upraviť jeho styk s maloletou tak, že bude oprávnený sa s dieťaťom stretávať každý párny týždeň v
stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 09:00 hod. do 19:00 hod., v nedeľu od 09:00 hod.
do 17:00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. Nepárny rok v
čase jarných prázdnin od pondelka 09:00 hod. do piatku do 18:00 hod., párny rok v čase veľkonočných
prázdnin od Veľkonočného piatka od 09:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod., každý

párny rok dňa 24.12. od 09:00 hod. do 18:00 hod. a od 28.12. od 09:00 hod. do 30.12. do 18:00
hod., každý nepárny rok od 31.12. od 09:00 hod. do nasledujúceho roka do 05.01. do 18:00 hod.,
každoročne od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 20:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08.
do 20:00 hod. s tým, že rodičia budú navzájom oprávnení a povinní si maloletú odovzdať pred bytom
matky v stanovený čas. V záverečnom vyjadrení žiadal upraviť jeho styk s dcérou nejakým spôsobom

aj do skončenia výchovného opatrenia, i keď na odporučenie znalkyne za prítomnosti matky, avšak v
dlhšom časovom rozsahu, aby mohol s dieťaťom absolvovať nejakú aktivitu, napr. kino, keďže v tomto
smere je komunikácia s matkou komplikovaná. Matka maloletej na čas po rozvode navrhla mal. K. zveriť
do svojej starostlivosti, výživné navrhla určiť vo výške 200 eur mesačne, s poukazom na odôvodnené
potreby dieťaťa, možnosti a schopnosti otca. Potvrdila, že na školské pomôcky od minulého školského

roka prispieva. Nariadenie výchovného opatrenia ponechala na úvahe súdu. Žiadala, aby styk otca s
maloletou nebol upravený. Kolízny opatrovník navrhol mal. dieťa na čas po rozvode zveriť do osobnej
starostlivosti matke. Je názoru, že pokiaľ by bol styk ponechaný bez súdnej úpravy, nerealizoval by
sa vôbec z dôvodu aktuálneho postoja dieťaťa k otcovi. Vzhľadom k tomu, že maloletá opakovane
verbalizovala, že stretávanie počas školského týždňa je pre ňu z dôvodu prípravy do školy náročné,

navrhol ponechať upravený styk počas víkendu s tým, že počas školského týždňa by bol nahradený
výchovným opatrením – povinnosťou podrobiť sa poradenstvu na obnovu a stabilizáciu vzťahov v rodine.
Výživné navrhol určiť aspoň vo výške 250 eur mesačne.

1.2 Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletou mal v konaní z vykonaného dokazovania ako aj

z výpovedí účastníkov konania za preukázané, že maloletá K. sa narodila z manželstva, avšak rodičia
dieťaťa prerušili spolužitie ešte pred jej narodením. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 04.12.2012 č.k.
10P/326/2012 – 169 bol upravený výkon práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že maloletá bola
zverená do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola určená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 80
eur mesačne. Zároveň mu bola uložená povinnosť z titulu nákladov na výbavu uhradiť matke 467,77 eur

do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletou bol upravený za prítomnosti matky každý
párny týždeň v sobotu a v nedeľu od 17:00 hod. do 19:00 hod., nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od
17:00 hod. do 19:00 hod. a každoročne 25.12. od 17:00 hod. do 19:00 hod.1.2.1 Rodičia po úprave výkonu rodičovských práv a povinností si vzťahy upravili, spolužitie síce
neobnovili, avšak stretávali sa, obnovili intímne spolužitie, absolvovali ako rodina výlety, predĺžené
víkendy. Maloletá K. bola v kontakte so svojím otcom, styk sa vždy realizoval za prítomnosti matky.

Bola v kontakte i s rodinou zo strany otca. Týmto spôsobom rodina fungovala do r. 2018, resp. začiatku
r. 2019. Aj následne sa styk otca za prítomnosti matky realizoval bez závažných problémov. Rodičia
stretávanie otca s dcérou prispôsobovali pracovným povinnostiam otca. V rámci konania bol v auguste
2021 vykonaný pohovor s maloletou K.. Otec s vyjadrením dieťaťa nesúhlasil, konfrontoval dcéru s
jej, podľa neho, nepravdivými tvrdeniami, čoho následkom sa vzťahy medzi nimi narušili a styk sa

začal realizovať v súlade s rozhodnutím súdu. Ako vyplynulo z vyjadrenia rodičov na pojednávaní a ich
písomných vyjadrení, styk prebieha len formálne, maloletá s otcom riadne nekomunikuje, otca nezdraví,
resp. ani otec maloletú nezdravil, počas styku nerealizujú spoločné aktivity. Taktiež komunikácia rodičov
dieťaťa je nedostatočná, prebieha formou správ, resp. pri realizácii styku osočovaním, až na ojedinelé
výnimky. Z uvedeného dôvodu súd v predmetnom konaní odkázal rodičov a mal. dieťa na spoluprácu s
RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice.

1.2.2 Zo správy RPPS (poradenstvo sa realizovalo od mája do júla 2021) vypracovanej dňa 14.07.2021
vyplynulo, že sa uskutočnilo 9 osobných a 5 telefonických konzultácií s rodinou. Individuálne konzultácie
boli zamerané na exploráciu problému a preskúmanie motivácie rodičov a ich záujmu spolupracovať s
RPPS. Dyadické stretnutia boli zamerané na komunikáciu medzi rodičmi a vzájomnú spoluprácu rodičov

vo veci zlepšenia vzťahu otca s dieťaťom. Telefonické konzultácie boli určené na poskytovanie spätnej
väzby. Maloletá K. verbalizovala strach z otca, čo však nebolo v súlade s jej neverbálnymi prejavmi.
V rámci orientačnej diagnostiky sa tento strach nepotvrdil. Maloletá sa negatívne vyjadruje o otcovi,
avšak z jej odpovedí je cítiť jej túžbu po tom, aby sa otec o ňu zaujímal (vhodnejším spôsobom).
Celkovo verbalizuje negatívny postoj a nechuť voči otcovi. Bol zrejmý jej hnev a rozhorčenie nad

správaním otca. Vzťahy v rodine nebolo možné do hĺbky preskúmať, keďže maloletá sa snažila rodinu
prezentovať prehnane zidealizovane (v protiklade so zásadne negatívnym vykreslením otca). Na hlbšie
preskúmanie vzťahov v rodine a zistenie skutočných príčin vedúcich k negatívnemu postoju dieťaťa
k otcovi, by bola potrebná spolupráca so súdnym znalcom, čo by zároveň mohlo odhaliť príčinu K.
nekongruentného správania a vyjadrení. Maloletá viackrát odmietla stretnutie s otcom u psychologičky,

čo bolo rešpektované, keď podľa spisovej dokumentácie bola údajnou príčinou vzniknutej situácie v
rodine práve nútená spolupráca s inštitúciami. Maloletá K. sa vyjadrila, že by sa už poradenského
procesu zúčastňovať nechcela. Obaja rodičia odmietli pracovať na zlepšení vzájomnej komunikácie,
avšak súhlasili s účasťou na dyadických stretnutiach za účelom spolupráce pri zlepšení vzťahu otca
s dieťaťom, kde je najdôležitejšou súčasťou procesu zmena správania oboch rodičov a ich vzájomná

spolupráca. Záujem rodičov spolupracovať s RPPS, ako aj spolupracovať navzájom, bol vnímaný skôr
ako verbalizovaný než skutočný. Rodičia plnili zadané úlohy čiastočne po viacnásobnom vyzvaní,
prípadne vôbec. Obaja boli skeptickí voči poradenskému procesu, dominovala snaha oboch presadiť si
svoje riešenie situácie. Na poslednom stretnutí sa obaja vyjadrili, že sa ďalších stretnutí zúčastňovať
nechcú. Keďže plnenie úloh zo strany rodičov nebolo kontinuálne, nepodarilo sa dosiahnuť stanovený

cieľ. Rodičom sa nepodarilo vytvoriť vhodné podmienky, za ktorých by sa maloletá K. chcela stretnúť
s otcom (za účelom zlepšenia vzťahu). Keďže stretávanie sa otca s dieťaťom v doterajšej podobe nie
je užitočné pre žiadneho zo zúčastnených, bolo odporučené skrátiť stretnutia do doby, kým nedôjde k
pozitívnym zmenám na oboch stranách. S maloletou K. boli v priebehu konania vykonané informatívne
pohovory pre konanie sp. zn. 6P/111/2021 (august 2021), nakoľko sa konania určitý časový úsek viedli

paralelne. Pohovor s dieťaťom vykonal kolízny opatrovník. Zo správy kolízneho opatrovníka z pohovoru
v novembri 2021 vyplynulo, že oba pohovory boli pre maloletú zaťažujúce. Rozhnevala sa s tým, že
koľkokrát má ešte každému povedať, aké je to stretávať sa s otcom, že to nechce a prišla by to povedať
aj na súd, ak by sa potom už s otcom nemusela stretávať tak často. Vie, kde ocino býva, ale nechodieva
tam a už vôbec by tam nechcela prespať. Viackrát sa otec nahneval za niečo, čo povedala a potom

sa s ňou nerozprával, z ktorého dôvodu mu nehovorí, čo by chcela. Uviedla, že otec jej nedal dôvod
na to, aby sa ho bála alebo niečo také. Keď mu však hovorila, ako sa chce hrať, prípadne, že je po
tréningu unavená a chce sa stretnúť inokedy, nebral to do úvahy a trval na svojom. Sama mu volala, že
je unavená. On sa nahneval a povedal, že „to bude riešiť“, lebo nesplnili stretnutie tak, ako je súdom
dané. Z toho mala zlý pocit. Z rovnakého dôvodu sa s ním nechce stretávať bez matky a nie viackrát

ako jeden deň v týždni a maximálne 2 hodiny. Ak má byť otec stále nahnevaný, radšej by sa s ním
nestretávala vôbec. Uviedla, že pri stretnutiach sa hrá s mamou, ale otec sa s nimi nehrá, prechádza
sa ďaleko pred nimi, telefonuje alebo počúva hudbu. Pri rozhovore o otcovi mala negatívnu náladu,
bola nahnevaná, naproti tomu o témach voľného času a pod. jej nálada bola pomerne dobrá. Matkebola odporučená spolupráca s RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice za účelom zlepšenia
komunikácie dieťaťa s otcom. Matka opakovane verbalizovala negatívny postoj dcéry k otcovi s tým, že
ak to nebude nevyhnutné, nechce dieťaťu pridávať ďalšie stresové situácie. Naproti tomu, pri pohovore

v auguste 2021 okrem iného uviedla, že chodia s ocinom (v prítomnosti matky) na ihrisko alebo k nemu
do bytu. Otec si zvykne dať na uši slúchadlá a pozerá televízor alebo telefonuje.

1.2.3 V priebehu konania sa otec maloletej domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd
upraví jeho styk s maloletou do rozhodnutia vo veci samej bez prítomnosti matky. Uznesením zo dňa

29.05.2023 č.k. 10P/115/2021 – 88 Okresný súd Levice návrh zamietol. Predmetné uznesenie bolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.09.2023 č.k. 13CoP/94/2023 – 589 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 10.10.2023 č.k. 13CoP/94/2023 – 605. Otec doručil súdu návrh na
nariadenie výkonu rozhodnutia (rozsudku 10P/326/2012 – 169 zo dňa 04.12.2012) v časti úpravy styku
z dôvodu, že v jednom prípade mu nebol umožnený styk s dcérou, ktorá absolvovala oslavu u kamarátky
v čase, keď mala byť s ním. Matka ho síce žiadala o zmenu termínu, prípadne času, avšak sa nedohodli.

Konanie nie je ukončené, vedie sa pod spisovou značkou 10Em/1/2023.

1.2.4 V prejednávanej veci súd nariadil znalecké dokazovanie z Odboru psychológia, Odvetvie klinická
psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia. Za znalkyňu ustanovil
PhDr. Martu Halašovú, PhD. Zo záverov znaleckého posudku okrem iného vyplýva, že u maloletej

K. ide o osobnosť vo vývinovom období staršieho školského veku (puberta), vývin nerovnomerný
(citová a sociálna zložka vývinu zaostáva za mentálnou zložkou), psychický stav destabilizovaný,
naznačené neurotické prežívanie (napätie, podráždenosť), čo možno pripísať vnímaniu konfliktného
nastavenia medzi rodičmi, aj bežným charakteristikám puberty (labilita, opozičný vzdor voči vybraným
autoritám). V prežívaní možno konštatovať odpojenie od vnútorného prežívania, idealizáciu svojej

osobnej a rodinnej situácie vo výchovnom prostredí matky a naznačené obavy z otca, že nebude
rešpektovať jej nechuť k stretávaniu sa s ním a uprednostňovanie iných aktivít pred aktivitami a osobou
otca. Intelektová úroveň celkovo v norme. Nadpriemerné výsledky dosiahla v úlohách mapujúcich
schopnosť slovnej generalizácie a abstrakcie, krátkodobú mechanickú pamäť a počtovo – úsudkové
spôsobilosti. Podpriemerné výsledky dosiahla v úlohách založených na morálnom úsudku (úroveň

socializovanosti myslenia v praktických každodenných situáciách) i úrovni pojmotvorných procesov,
myšlienkových operácií a dlhodobej pamäti. Prechodné citové stavy neovplyvňujú jej výkon. V jej
osobnostnej štruktúre sa formuje nedôverčivosť až podozrievavosť. Je výrazne extrovertná so silnejšou
pudovou zložkou osobnosti, rada sa predvádza. Má znížené sebavedomie, zníženú schopnosť využívať
životné príležitosti, cíti sa však dosť šikovná, aby vyštudovala medicínu. Bola zistená výraznejšia

tendencia k lži, predstieraniu, chce sa javiť v lepšom svetle. Najviac si praje: mať „normálne detstvo“,
chodiť na športové krúžky, byť dlho s kamošmi a nie chodiť na stretnutia s otcom, mať súrodenca,
mať normálneho otca (čo je mamin priateľ). Jej vzťah k rodičom je silne polarizovaný, k matke a jej
výchovnému prostrediu má bezvýhradne pozitívny, intenzívny i určujúci vzťah. V rodine matky sa cíti
byť hodnotená ako šikovná, pekná, dobrá, najdôležitejšia. Má ochraniteľský postoj k matke, jej priateľovi

a rodine zo strany matky. K otcovi má negatívny vzťah. V súvislosti s otcom je zjavná „dospelácka“
rétorika (napr. mať „normálne detstvo“, „stres zo stretnutia s otcom, psychologičkami“). Disharmónie
medzi rodičmi, ako i starými rodičmi zo strany otca s matkou a zo strany matky s otcom sa maloletej
nemohli nedotknúť. Formovali jej vzťah k rodičom, kde matka vyznieva výlučne pozitívne a otec hlavne
od leta 2021 (kedy matka otvorene potvrdila svoj mimomanželský vzťah) postupne čoraz viac negatívne.

Maloletá nemá dostatok vývinových kompetencií na to, aby objektívne hodnotila osobnosť rodičov, ich
skutky a ich výchovné prostredie. Jej vzťah k rodičom je ovplyvňovaný celým komplexom skutočností v
jej najbližšom prostredí, zážitkami z kontaktu s otcom za prítomnosti matky a vysvetleniami, ktorých sa
jej dostáva. Vysvetlenia od matky však prijíma bez akejkoľvek korekcie, keďže matka je jej najbližšou
osobou a má na ňu od narodenia najväčší vplyv. Vysvetlenia a pôsobenie otca frontálne odmieta

a k otcovi prejavuje dešpekt. Na základe analýzy výsledkov psychologického vyšetrenia nemožno
porovnať úroveň bežnej starostlivosti o dieťa, keďže rodičia nemajú rovnaký podiel času, v ktorom môžu
pôsobiť na dieťa (prežívať rodičovské radosti a starosti), ktorý je u matky oveľa väčší. Rodičia majú
však skôr podobný, ako rozdielny výchovný prístup k maloletej a majú k nej porovnateľne pozitívny
vzťah. V osobnostnej štruktúre rodičov neboli zistené fenomény, ktoré by toho-ktorého rodiča vylučovali,

resp. obmedzovali v osobnej starostlivosti o maloletú. U otca možno postrehnúť konštruktívnu snahu
o požadovanie slušnosti v správaní a v komunikácii dieťaťa s ním, resp. jeho rodičmi. U matky skôr
kamarátsky, ako formatívny prístup, motivačné tendencie a ústupčivosť, keď je verbálny prejav maloletej
k otcovi (miestami aj k matke) nevhodný (hlasný, konfrontačný, podráždený, neúctivý). Otec uznávadôležitosť matky v živote dieťaťa. Mužský a ženský princíp považuje za rovnocenné. Matku dieťaťa
vníma ako najkompetentnejšiu a najdôležitejšiu v rodine, prechováva k nej pozitívny vzťah, chcel by
ju späť. Viní ju však, že bráni maloletej v osobnom raste, ako aj za vzniknutú situáciu, keďže usiluje,

aby dcéra o ňom mala negatívnu mienku, čo matke, podľa neho, vyhovuje. Matka v svojich podaniach
uznáva dôležitosť otca v živote maloletej, čo však oslabuje svojim otvorene kritickým postojom k otcovi
a nadradzovaním postoja maloletej k stretávaniu sa s otcom nad prednosť dohody rodičov ako zrelých
osobností nad vývinovo nezrelý a ovplyvniteľný názor maloletej. V koncepte rodiny sformovanej matkou
je maloletá najdôležitejšou osobou a matkin priateľ nahrádza v živote maloletej osobu otca. Maloletá je

aktuálne negatívne naladená voči otcovi (aj voči inštitúciám, kde intuitívne vníma pokus zlepšiť jej vzťah
s otcom). Maloletá bola dezorientovaná zmenou správania rodičov, reagovala podráždením, zlosťou
a intuitívne sa snažila vyhnúť napätiu panujúcom na stretnutiach s otcom únikom do iných činností
(školské úlohy, tréningy, zápasy). U maloletej je aktuálne sformovaný koncept vitálnej doplnenej rodiny
(matka, jej priateľ a maloletá), kde je matkin priateľ najdôležitejšou osobou a v jej živote nahrádza zjavne
postavu otca. Otec a jeho príbuzní sú z rodinného prostredia maloletej vytesnení. Zlepšovanie vzťahov

v rodine vyžaduje odbornú intervenciu, z ktorého dôvodu odporučila maloletej psychoterapiu a rodičom
intenzívny, aspoň pol roka trvajúci kurz rodičovskej terapie a poradenstva.

1.3 Vec, ktorá zostala predmetom konania po späťvzatí odvolaní rodičov maloletej (voči výrokom
IV. a VIII. rozsudku súdu prvej inštancie) právne posúdil ako nárok rodičov a maloletého dieťaťa

pochádzajúceho z manželského spolužitia rodičov na úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, a to najmä na úpravu styku otca s maloletou podľa článku 5,
§ 25 ods. 1 a ods. 2 ZR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a dospel k záveru, že
návrh matky na neupravenie styku maloletej s otcom nie je dôvodný a je v záujme maloletej upraviť styk

otca s maloletou zatiaľ v obmedzenom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výroku VII. rozsudku.

1.4 Takéto svoje rozhodnutie v časti úpravy styku otca s maloletou odôvodnil vecne tak, že rodičia
maloletého dieťaťa majú vážne narušené vzťahy, v ktorej súvislosti došlo i k narušeniu, až úplnému
odmietaniu otca maloletou K.. Súd v priebehu konania mal snahu ich vzťahy napraviť, za ktorým účelom

bola rodina zapojená do dobrovoľného poradenstva na RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Levice. Z dôvodu vzájomnej nevraživosti rodičov, presadzovanie svojich predstáv a odmietania ďalšej
spolupráce, dobrovoľné poradenstvo neprinieslo želaný efekt. Súd dospel k záveru, že matka negatívne
až neslušné a neúctivé správanie sa maloletej k otcovi usmerňuje len formálne „na oko“, teda nie
výchovne, zrejme v snahe dieťaťu sa zapáčiť ako lepší rodič. Maloletá pod vplyvom nepriateľského

postoja rodičov preberá ochranársky postoj voči matke, a teda nedokáže slobodne vyjadrovať voči otcovi
svoje pocity. Súd dáva do pozornosti rodičov, najmä matke, zistenie, že paradoxne je najdôležitejšou
osobou v živote dieťaťa v súčasnosti partner matky, a teda ani jeden z rodičov. Rozhodujúcu úlohu
vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ dieťa je v prvom rade právo a
povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, ďalej riadiť a usmerňovať jeho konanie, vykonávať nad nim dohľad,

právo mať dieťa u seba, právo určiť miesto jeho pobytu a právo o neho sa osobne starať. Rodičia sú pri
výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni za podmienky, že sú obaja nositeľmi práva
výkonu. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že nežijú v spoločnej domácnosti. Je povinnosťou matky, ako
dominantného rodiča v tomto prípade, pripraviť dieťa na to, že časť svojho voľného času bude tráviť so
svojím otcom, zdržať sa pred maloletou negatívnych vyjadrení na otca. Tiež otec musí svoje správanie

korigovať tak voči matke, ale i voči dcére, ktorej je potrebné prejaviť pochopenie i s poukazom na jej vek,
byť empatický k jej potrebám (napr. zbytočne nehrotiť situáciu, keď dieťa chcelo zmeniť deň, resp. hodinu
styku z dôvodu účasti na oslave u kamarátky, čo otec odmietol), čo nie je v rozpore s usmerňovaním
neúctivého správania maloletej voči nemu. Rodičia sú povinní prekonať vzájomnú averziu a v záujme
zdravého vývoja svojho dieťaťa je nevyhnutné, aby si vybudovali korektné vzťahy, ktoré budú viesť k

realizácii práva otca stýkať sa s dieťaťom. Je rozhodne v záujme dieťaťa byť v kontakte s oboma rodičmi.
Rešpekt k právam iných je jedným z predpokladov riadnej výchovy maloletej. Paradoxne rodičia, ktorí
obaja svoje dieťa milujú, mu svojím správaním ubližujú. Nie je žiadúce, aby matka ponechávala na
rozhodnutí mal. K., či sa s otcom bude stretávať. Súd poznamenáva, že rodičia musia v najlepšom
záujme ich vlastného dieťaťa medzi sebou komunikovať vždy pokojne a s prejavením vzájomnej úcty a

ak budú voči sebe navzájom vznášať konkrétne požiadavky, tieto majú riešiť pragmaticky, bez prejavov
negatívnych emócií, a teda bez ohľadu na to, aké boli ich vzťahy a správanie v minulosti. Je paradoxné,
že dieťa odmieta styk s otcom, avšak nemá žiaden problém prevziať od otca vecné plnenia podľa
vlastného výberu.1.4.1 Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života.
Je chránené Článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého

vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržaniu a obnovovaniu
rodinnoprávnych väzieb. Právo styku sa premieta do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý
opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom
a by nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah
ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo

strany druhého rodiča“. Akékoľvek výhrady (aj oprávnené) jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré
satýkajújehopostojaakopartnera,nemôžubyťdôvodomnazásahdostykusdieťaťom.Takistonemôže
byť dôvodom na obmedzenie styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície
smerujúkzámernémupôsobeniupreferenčnéhorodičascieľomvyvolaťtakétosprávaniedieťaťa.Ajdeti
sú svojim rodičom povinné prejavovať úctu a rešpekt a táto povinnosť nemôže bezdôvodne zaniknúť, a
to ani rešpektovaním všetkých práv dieťaťa. Ak teda súd nezistí také okolnosti v správaní rodiča, ktoré

by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa
samé osebe dôvodom na obmedzenie, prípadne zákaz styku. Práve naopak, v takom prípade musí
súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky
smerujúce k tomu, aby sa narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil, resp. prehĺbil. S poukazom
na vyššie uvedené, súd uložil rodičom dieťaťa, ako aj mal. K. výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť

sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Levice v rozsahu špecifikovanom vo výroku V. a VI. rozsudku. Účelom
poradenstva je zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov, ktorá by mala byť vecná, konštruktívna a v záujme
maloletého dieťaťa a mala by viesť k uprednostneniu záujmov maloletej pred záujmami rodičov. Rodičia
by mali dospieť k spoločnej zodpovedností za výchovu, riadny fyzický a psychický vývin svojho dieťaťa,

ktoré nemá byť zaťažované problémami dospelých, ale má právo na prežitie šťastného a pokojného
detstva, čo môžu zabezpečiť len rodičia, i napriek tomu, že spolu nežijú a nie žiadne inštitúcie, ktoré
môžu byť rodičom len nápomocné v ich úsilí. Poradenstvo poskytované maloletému dieťaťu má viesť
k obnoveniu dôvery, vzťahu a istoty dieťaťa k otcovi, keď otec ako mužský prvok má v živote svojej
dcéry nenahraditeľnú funkciu. Je žiadúce, aby si rodičia uvedomili, že správaním sa voči sebe navzájom

dávajú základ a príklad na budovanie si partnerských vzťahov spoločnej dcéry v budúcnosti.

1.4.2 S poukazom na uložené výchovné opatrenie súd upravil styk otca s mal. K. zatiaľ v obmedzenom
rozsahu, a to každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu od 15:00 hod. do 19:00 hod., a v takom istom
rozsahukaždoročne25.12.,majúczato,žepokiaľbysúdomstykdoukončeniaporadenstvanebolvôbec

upravený, hrozí reálne riziko, že otec by sa zrejme s dcérou pre jej odmietavý postoj nestretával vôbec.
V konečnom dôsledku obaja rodičia by mali prejaviť úsilie zmeniť súčasnú situáciu, a ako súd vyššie
uviedol, prevziať a uvedomiť si spoločnú zodpovednosť za výchovu svojho maloletého dieťaťa, mysliac
na to, že nápravou narušených vzťahov umožnia maloletej zbaviť sa napätia z konfliktných situácií a
vyrastať v blízkosti oboch milujúcich, i keď rozvedených rodičov. Prihliadnuc na súčasný stav, zistený

z dokazovania vrátane odporučenia znalkyne, súd mal za to, že je naďalej potrebné, aby mohla byť
matka prítomná pri styku. Otec počas štyroch hodín bude mať možnosť s dieťaťom si pripraviť adekvátny
program na prežitie spoločného času. Súd priebežne bude vyhodnocovať uložené výchovné opatrenie
a po jeho ukončení, v prípade potreby, upraví styk otca s maloletou, prípadne uloží ďalšie výchovné
opatrenie, ak si to bude vyžadovať záujem maloletého dieťaťa.

1.4.3 Maloletá K. má právo samostatne vyjadriť svoj názor ku každej veci, ktorá sa jej týka. Má právo byť
vypočutá. Názoru maloletého dieťaťa musí súd venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a
rozumovej vyspelosti (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine). Názor maloletej bol v priebehu konania opakovane
zisťovaný, tak cestou kolízneho opatrovníka, cestou psychologičky RPPS Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Levice, ako i znalkyňou ustanovenou v konaní. Súd s názorom maloletej je oboznámený a
nevzhliadol dôvod opakovane ho zisťovať výsluchom pred súdom, najmä keď v priebehu konania sa jej
postojkstretávaniusasotcomnezmenil.Vtejtosúvislostijepotrebnéuviesť,žeprávodieťaťavyjadrovať
svoj názor sa nemôže vykladať tak, že mu dáva bezpodmienečné právo veta bez toho, aby boli brané
do úvahy ďalšie faktory a aby sa preskúmalo, čo je v jeho najlepšom záujme. V prejednávanej veci súd

nezistil žiadnu relevantnú prekážku, ktorá by bola dostatočná na to, aby prevážila nad záujmom rodiča
mať pravidelný kontakt so svojím dieťaťom.1.5 O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (výrok IX.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na ustanovenie § 52 CMP.

2. Rozsudok vo výroku IV. a VII. napadol riadnym a včasným odvolaním otec s návrhom na jeho zrušenie
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie,
že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi, aby uskutočňoval jemu patriace práva
v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, že v konaní sa dopustil vady, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil [§ 365 ods. 1 písm. b), písm. d),
písm. f), písm. h) CSP a § 62 ods. 1 CMP].

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania voči výroku VII. rozsudku uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie v časti úpravy styku otca s maloletou nie je riadne a dostatočne odôvodnené, že súd prvej
inštancie konal v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, keď napriek tomu, že otec sa vždy

vedel o maloletú riadne postarať, pričom spoločne trávili voľný čas a maloletá s ním bola šťastná,
určil čas stretávania s otcom len na 16 hodín v mesiaci, čo otec považuje za absolútne nedostatočné,
že prítomnosť matky na stretnutiach dcéry s otcom nie je nutná, nakoľko maloletá počas stretnutia
komunikuje výlučne s matkou a otca hrubo ignoruje, prípadne v prípade ak maloletá sporadicky aj otcovi
odpovie, jej správanie je arogantné a neprimerané jej veku, pričom ani vtedy maloletú neupozorní na

jej správanie a nepodporuje ju v komunikácii s otcom, ba práve naopak, v jej správaní ju podporí a otca
osočuje pred maloletou.

3. Rozsudok vo výrokoch VII. a VIII. napadla riadnym a včasným odvolaním aj matka maloletej s
návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu otca na úpravu styku s maloletou, respektíve rozhodnutím,

že styk otca s maloletou sa neupravuje a v tejto časti viniac súd prvej inštancie, že tento sa dopustil
v konaní chyby, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne
posúdil, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a nesprávne vyhodnotil
vykonané dôkazy, o ktoré opiera rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou, pričom jeho rozhodnutie

je arbitrárne pre nedostatok dôvodov v ňom uvedených [§ 62 ods. 1 CMP, § 365 ods. 1 písm. d), písm.
f) a písm. h) CSP].

3.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že zo správania otca je zrejmé, že nikdy nemal záujem
sa o dcéru starať a vychovávať ju, nikdy jej nepovedal, že ju miluje ani jej inak neprejavil otcovskú lásku.

Pokiaľ sa v minulosti aj s dcérou stretával, tak len za prítomnosti matky maloletej. Jeho postoj ku styku
s maloletou sa výrazne zmenil po tom, čo matka nadviazala vzťah s iným mužom. Od tejto doby styk
otca s maloletou prebieha len formálne, otec bazíruje na každej minúte pri začatí a pri ukončení styku,
avšak reálny záujem o maloletú neprejavuje. Dcére sa síce prihovorí otázkami, ponúkne ju niekedy
ovocím či sladkosťou, avšak následne pozerá do mobilu, často od nej odíde – buď sa vzdiali o niekoľko

metrov a pokiaľ sú v telocvični, odíde z budovy. Napriek tomu dcéra na stretnutí ostáva, lebo v čase
ukončenia styku o (19:00 hod.) sa otec zakaždým na miesto stretnutia vráti. Preto neobstojí záver súdu
prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že by sa otec voči maloletej dopustil tak fatálneho
konania, pre ktoré by dieťa malo k nemu mať odmietavý postoj. Otec si totiž za 12 rokov nevybudoval k
dcére taký vzťah, aký by si mal prirodzene rodič s dieťaťom budovať od jeho narodenia. Kontakty s ocom

preto dcéra nesie ťažko a doslova ich pretrpí, sú pre ňu frustrujúce a chodí na ne nasilu. Následne dcéra
obviňuje matku, kričí, že ju núti chodiť na stretnutia s otcom. Takto sa dostávajú do konfliktov končiacich
často plačom, čo matka vníma ako vážny problém.

3.2 Samotná matka vníma svoju neustálu prítomnosť pri styku s dcérou ako zásah aj do jej súkromia,

osobného a rodinného života. Daná situácia je pre ňu psychicky a citovo náročná, keď jednak vidí ako
stretnutia prebiehajú a jednak aj sama má narušené právo na pokojný rodinný život, právo na oddych
počas víkendov. Ako zodpovedný rodič by maximálne uvítala, aby vzťah otca s dcérou bol skutočne
milujúci, založený na citovej báze a dcéra by s otcom trávila celé víkendy, prázdniny, sviatky a dovolenky
tak, ako väčšina ostatných detí rozvedených rodičov, čo však v ich prípade nie je možné.

3.3 Matka súhlasila s výchovným opatrením, hoci podľa jej názoru ukladať dieťaťu výchovné opatrenie
nie je za daných okolností v jeho záujme a očakávala, že súd styk otca s maloletou neupraví a tento
bude prebiehať počas trvania výchovného opatrenia za prítomnosti odborníka – psychológa, čo buďprinesie pozitívne výsledky, alebo k zmene nepríde, čo sa však dopredu povedať nedá. Napokon však
upravil styk otca tak, ako to bolo doposiaľ s tým, že styk upravil počas dvoch víkendov v mesiaci (v
sobotu a v nedeľu po 4 hodiny). Takto upravený styk nie je v záujme maloletej K.. V určenom časovom

rámci nebude ani možné v sobotu a nedeľu styk vždy zabezpečiť. Súd totiž nerešpektoval, respektíve
nevykonal dokazovanie ohľadom športových aktivít dcéry počas víkendov, v ktorých rozšíril styk otca
s maloletou z dvoch hodín na 4 hodiny. Maloletá K. každú sobotu v mesiaci v období od 01.11. do 28.02.
nasledujúceho roka absolvuje tréning, ktorý sa začína o 13:45 hod. a končí sa o 15:30 hod. Na styk sa
preto nebude v uvedenom čase schopná dostaviť. Každú nedeľu v mesiaci hrá dcéra majstrovský zápas,

ktorý začína od 10:00 hod., pričom zápasy sú tak v Leviciach, ako aj v iných mestách na Slovensku a
nie je predpoklad, že bude možné zo zápasu odohrávaného mimo Levíc načas na stretnutie prísť. Je
normálne, že po tréningu a zápase býva unavená, potrebovala by si oddýchnuť, prezliecť sa, najesť a
podobne. V súčasnosti – pri určenom styku od 17:00 hod. do 19:00 hod. – dieťa môže prísť na stretnutie
s otcom načas. V prípade styku so začiatkom od 15:00 hod. nastanú problémy v dochvíľnosti, začnú voči
matke ako povinnej osobe konania vo veci výkonu rozhodnutia, čo pre dcéru nebude žiadne pozitívum.

Dcéra je perspektívna hráčka klubu, je pre daný šport nadaná a súd by mal akceptovať jej povinnosti
člena voči FK Slovan Levice, rešpektovať nadanie dcéry a jej úspechy ako ligovej hráčky v reprezentácii
svojho mesta. Dcéra je súťaživý typ, zodpovedná, učí sa na samé jednotky, zúčastňuje sa školských
olympiád, chce byť lekárkou. V pondelok má dcéra najťažší rozvrh zo všetkých vyučovacích dní, a preto
si matka nevie predstaviť, kedy sa dieťa bude pripravovať na vyučovanie na pondelok.

3.4 Súd o úprave styku bez zistenia názoru samotného dieťaťa rozhodol predčasne, keď nevykonal
všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci. Maloletá je natoľko rozumovo vyspelá, že je schopná
vyjadriť svoj názor na prebiehajúci styk s otcom, vyjadriť dôvody, pre ktoré sa hnutie odmieta. Nestačí,
že dieťa bolo vypočuté pred dvoma rokmi kolíznym opatrovníkom, kedy v jej veku je uplynutie dvoch

rokov dosť dlhá doba na to, aby bolo vypočuté znovu a na súde. Aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie o
rozšírenístykuotcasmaloletoutentonaďalejnevyužívaanidoposiaľurčenýstykvrozsahudvochhodín,
keď zo stretnutí s maloletou sa opakovane vzďaľuje prípadne vybavuje rôzne telefonáty, s maloletou
riadne nekomunikuje, nehrá sa s ňou a podobne. Napríklad počas styku otca s dcérou dňa 12.02.2024,
11.02.2024, 13.02.2024 dňa 15.02.2024 otec namiesto 8 hodín strávil s dcérou dohromady hodinu.

4. Matka maloletej vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku IV. ako vecne správny potvrdiť a vo výroku VII. zmeniť a návrh otca na
úpravu styku s maloletou zamietnuť, a to z dôvodov uvedených v jej odvolaní voči tomu istému výroku
rozsudku súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti ďalej dôvodila, že časový fond, ktorý má otec doteraz na

základe pôvodného rozsudku, otec nevyužíva na 100 %. Jeho správanie sa k dcére evokuje, že nemá
záujem na vytvorení si pozitívneho vzťahu s dcérou.

4.1 Tvrdenia otca, že správanie sa voči otcovi je pre matku prijateľné, je absurdné, nevyplýva z
vykonaného dokazovania. Matka je na stretnutiach iba prítomná, alebo je to nutné v záujme dcéry, ktorá

sa s otcom sama stretávať odmieta. Matka ju na každé stretnutie presviedča. Do priebehu stretnutí a
do ich komunikácie žiadnym spôsobom nezasahuje. Dcére sa začne venovať na stretnutiach až vtedy,
keď sa otec pri stretnutí vzdiali alebo úplne odíde. Prítomnosť matky si vyžaduje záujem dcéry, ktorá
odmieta styk bez matky, lebo otcovi nedôveruje a nechce s ním byť sama. Otec si doposiaľ nevyskúšal
ani raz byť s dcérou sám.

5. Otec vo svojich vyjadreniach sa k odvolaniu matky a k jej následným vyjadreniam sa k veci zotrval
na svojich doterajších tvrdeniach, ako aj dôvodoch svojho odvolania voči rozsudku, poprel tvrdenia
matky o jeho nezáujme o maloletú, viniac matku, že je to práve ona, ktorá sa snaží brániť vo vytváraní
si vzťahu otca s dcérou prakticky už od jej narodenia, matka si doslova uzurpuje maloletú pre seba,

rovnako si uzurpuje aj právo rozhodovať o veciach týkajúcich sa maloletej a že jej konaním dochádza
k sústavnému obmedzovaniu výkonu rodičovských práv otca. Zároveň poprel tvrdenia matky o tom, že
by otcovi vyhovovalo až donedávna stretávanie sa s dcérou za prítomnosti matky, poukazujúc na to,
že ešte v roku 2013 žiadal o úpravu styku s maloletou bez prítomnosti matky. Aj toho času sa otec
počas stretnutí s maloletou opakovane snaží s touto komunikovať, pričom sa jej pýta rôzne otázky

ohľadne školy, mimoškolských aktivít, avšak maloletá bezdôvodne odmieta odpovedať alebo odpovedá
len úsečne a jednoslovne. Počas stretnutí komunikuje výlučne s matkou a otca na podnet a pod dozorom
matky doslova ignoruje. V prípade, ak maloletá sporadicky aj otcovi odpovie, jej správanie je arogantné
a neprimerané jej veku. Matka počas stretnutí maloletú nikdy neupozorňuje na jej správanie ani junevedie ku komunikácii s otcom, ba práve naopak, otca osočuje priamo pred maloletou. Maloletá tak
počas stretnutí s otcom nemieni s otcom rozvíjať vzájomný vzťah, nakoľko má podporu zo strany svojej
matky a zjavne cíti, že správanie voči otcovi je pre matku prijateľné. Závery znaleckého posudku číslo

16/2023 vypracovaného znalkyňou PhDr. Martou Halašovou PhD. potvrdili negatívny postoj matky k
otcovi a snahu vyčleniť otca zo života maloletej a nahradiť maloletej otca jej súčasným partnerom, ako
aj o podporovaní maloletej v neprimeranom správaní sa voči otcovi na stretnutiach. Otec má za to, že
stretnutia s maloletou za prítomnosti matky si neplnia svoju funkciu plnohodnotného rozvíjania vzťahu
otca s maloletým dieťaťom s poukázaním na správanie matky a podporovaní maloletej v jej negatívnom

správaní sa voči otcovi, ako aj kopírovania neprimeraného správania matky maloletou.

5.1 Otec za účelom zlepšenia vzťahu s maloletou, absolvoval 10 týždňový kurz Filiálnej terapie (tréning
rodičovských zručností), ktorej cieľom bolo posilňovanie vzťahu rodiča s dieťaťom a napomáhanie
učeniu sa rodičovským zručnostiam.

5.2 Súd postupoval správne, keď maloletú nevypočul, nakoľko výsluch maloletej bol realizovaný
zo strany znalca počas jej vyšetrenia, pričom znalkyňa ako osoba znalá, jednoznačne potvrdila, že
názor maloletej nie je objektívny a je ovplyvnený názormi ako aj postojom matky. Navyše znalkyňa
jednoznačne konštatovala nedostatok vývinových kompetencií maloletej na objektívne hodnotenie
osobnosti rodičov, ich skutkov a ich výchovných prostredí, t. j. maloletá, aby prezentovala naučený názor

matky namiesto svojho vlastného názoru.

5.3 Otec považuje za absurdné vyjadrovať sa podrobne k jednotlivým stretnutiam s maloletou a
poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že u neho neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by mu
bránili v stretávaní sa s maloletou, naopak otec sa chce čo najviac podieľať na výchove maloletej a tráviť

s ňou čo najviac času.

5.4 Otec popiera tvrdenia matky, že zo stretnutí odchádza preč a vracia sa po dlhšom časovom období
a že počas stretnutí dlhodobo telefonuje. Zároveň spochybňuje údajnú fotodokumentáciu zo stretnutí s
maloletou predkladanú matkou. Taktiež nie je pravdou, že by otec nechodil na futbalové zápasy svojej

dcéry. Otec chodí na zápasy aj v Leviciach, aj mimo Levíc, avšak keď sa dožaduje od matky informácie,
či K. bude hrať konkrétny zápas, tak matka mu na 99 % neodpovie.

6. Matka vo svojej replike ako aj vo svojom doplňujúcom vyjadrení zotrvala na svojich doterajších
vyjadreniach, opätovne poukazujúc na to, že otec predovšetkým absolútne nerieši potrebnú prípravu

dcéry na vyučovanie počas víkendov a zladenie určeného styku s ním s účasťou dcéry na ligových
zápasoch a tréningoch, popierajúc tvrdenia otca, že by mu bránila v styku s dcérou a že by do jeho práva
stretávania sa s dcérou zasahovala a podobne.

7. Na odvolacom pojednávaní účastníci konania zhodne žiadali súd, aby schválil rodičmi navrhnutú

rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletou, na základe ktorej je otec oprávnený stretávať sa
s maloletou K. každý párny týždeň v roku v pondelok od 17,00 hod. do 19,00 hod., v sobotu od 16,00 hod.
do 19,00 hod. a v nedeľu od 16,00 hod. do 19,00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 17,00 hod.
do 19,00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky. V prípade, ak sa maloletá
bude nachádzať na tréningu alebo futbalovom zápase, otec maloletú prevezme v mieste tréningu

alebo futbalového zápasu, ktoré mu matka oznámi najneskôr 3 hodiny pred začiatkom styku. Matka sa
zaväzuje otcovi na styk maloletú riadne a včas pripraviť a v prípade, ak sa maloletá bude nachádzať
na tréningu alebo futbalovom zápase, oznámiť otcovi najneskôr 3 hodiny vopred pred začiatkom styku
miesto, kde sa maloletá nachádza. Otec sa zaväzuje po ukončení styku riadne a včas maloletú odovzdať
matke v mieste jej bydliska. Kolízny opatrovník odporučil súdu rodičmi navrhnutú rodičovskú dohodu

schváliť, nakoľko táto je v záujme maloletej.

8. Na odvolacom pojednávaní otec maloletej vzal svoje odvolanie voči výroku IV. rozsudku späť a žiadal
odvolací súd, aby konanie o jeho odvolaní v späťzatej časti odvolania zastavil. Zároveň aj matka
maloletej na tomto pojednávaní vzala svoje odvolanie voči výroku VIII. rozsudku späť a žiadala odvolací

súd,abykonanieojehoodvolanívspäťzatejčastiodvolaniazastavil.Matkamaloletejzároveňprehlásila,
že považuje výživné zo strany otca vo výške 230 eur mesačne, po zohľadnení jeho príspevkov na výživu
maloletej nad rámec bežného výživného, za súladné s jeho možnosťami a schopnosťami prispievať na
výživu maloletej.9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolania boli podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,

proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania
majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok, konanie
mu predchádzajúce, ako aj rodičmi navrhnutú rodičovskú dohodu o úprave výkonu práv a povinností
rodičov k maloletej na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 CSP), súc viazaný iba rozsahom,

nie však dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré sa začína na návrh (§ 65, § 66 CMP),
a dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá rodičovská dohoda o úprave styku otca s maloletou je v záujme
maloletej K..

10. Predmetom konania je návrh manžela na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k
maloletej K. na čas po rozvode manželstva. Predmetom odvolacieho konania po čiastočnom späťvzatí

odvolaní rodičov maloletej voči výrokom IV. a VIII. rozsudku súdu prvej inštancie je posúdenie rodičmi
navrhnutej rodičovskej dohody o úprave styku otca s maloletou s jej odôvodnenými záujmami.

11. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou, odvolací súd uvádza:

11.1 Podľa § 24 ods. 1, 4 a ods. 5 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného (1). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou
rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (4). Súd pri rozhodovaní o výkone
rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého

dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku
schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi (5).

11.2 Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

11.3 Nakoľko rodičmi navrhnutá rodičovská dohoda o úprave styku otca s maloletou rešpektuje právo
maloletej na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom, zohľadňuje najlepší záujem maloletej, jej citové
väzby k obom rodičom, jej vývinové potreby a zároveň dáva aj predpoklad pre stabilitu budúceho
výchovného prostredia, a to všetko nielen pri dôslednom zohľadnení terajšieho postoja maloletej K.
kotcovi,aleajprizohľadnenípredodvolacímsúdomjednoznačneprezentovanúsnahuobochrodičovna

odstránení príčin odmietania maloletej stretávať sa s otcom, je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné
takúto rodičovskú dohodu podľa § 24 ods. 3 ZR schváliť.

12. Pokiaľ ide o odvolanie otca maloletej voči výroku IV. rozsudku, ktorým súd rozhodol o rozsahu
vyživovacej povinnosti otca k maloletej a o odvolanie matky maloletej voči výroku VIII. rozsudku, ktorým

súd rozhodol o trovách štátu, odvolací súd uvádza:

12.1 Podľa § 2 ods. 1 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

12.2 Podľa § 369 ods. 1 veta prvá CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť.12.3 Podľa § 369 ods. 3 CSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

12.4 V prejednávanej veci o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej a o náhrade trov konania
štátu rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom (výrok IV. a VIII.), kde proti výroku IV. podal odvolanie
otec maloletej a proti výroku VIII. podala odvolanie matka maloletej. Na pojednávaní odvolacieho súdu
konaného dňa 10. januára 2025 však matka maloletej ako aj otec maloletej vzali svoje odvolania v celom
rozsahu späť ešte predtým, než o odvolaní bolo odvolacím súdom rozhodnuté.

12.5 Späťvzatie odvolania je dispozitívny úkon strany, ktorá odvolanie podala. Na účinné späťvzatie
sa nevyžaduje ani súhlas druhej strany, ani súhlas súdu a možno ho urobiť až do okamihu, kým súd
o podanom odvolaní nerozhodne. Po späťvzatí odvolania odvolací súd rozhodne už len o zastavení
odvolacieho konania.

12.6 Vzhľadom na dispozitívne úkony odvolateľov, ktorí vzali svoje odvolania výslovne späť, odvolací
súd postupoval v zmysle cit. ustanovenia § 369 ods. 3 CSP a odvolacie konanie v časti späťvzatých
odvolaní zastavil.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).