Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518200619
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3518200619.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. F. XXX, 2/ A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., G. F. XX, 3/ H. E. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J., E. XXX/X, 4/ E. G., C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. K., L. F. X,
5/ D. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. F. XX, právne zastúpených JUDr. Jozefom Jeseničom, so

sídlom v Bratislave, Tomášikova 5/B, IČO: 50 519 174, proti žalovanej: A. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D., D. D. XXX/XX, zastúpená N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., D. D. XXX/XX, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. októbra 2022, č.k. 11C/8/2018-188 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo k
nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Myjava, katastrálny odbor, okres Myjava, obec E., k.ú. E.,
zapísanej na LV č. XXXX, parc. reg. „C“,
č. XXXXX/X - záhrada o výmere 6.458 m2 o veľkosti 252/1152-ín žalobcovi 1/, o veľkosti 126/1152-ín
žalobcovi 2/, o veľkosti 126/1152-ín žalobcovi 3/, o veľkosti 35/192-ín žalobcovi 4/, o veľkosti 35/192-

ín žalobcovi 5/ a žalovanej so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 228/1152-ín zrušil. Výrokom II.
prikázal nehnuteľnosť zapísanú v k.ú. Okresný úrad Myjava, katastrálny odbor, okres Myjava, obec E.,
k.ú. E., zapísanú na LV č. XXXX, a to pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXXXX/X - záhrada o výmere 458
m2 patriacej o veľkosti 298/1152-ín do podielového spoluvlastníctva žalobcu 1/, o veľkosti 171/1152-ín
žalobcu 2/,
o veľkosti 171/1152-ín žalobcu 3/, o veľkosti 256/1152-ín žalobcu 4/, o veľkosti 256/1152-ín žalobcu 5/.

Výrokom III. zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej sumu 3.796 eur ako primeranú
náhradu za ich spoluvlastnícke podiely do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcom bola priznaná
proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom súdu prvej inštancie.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 141 ods. 1,

§ 142 ods. 1, 2, 3 OZ, § 186 ods. 1, 2 CSP, § 191 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že žalobcovia a žalovaná sú
podielovými spoluvlastníkmi parc. reg. „C“ č. XXXXX/X záhrady o výmere
6.458 m2, kedy žalobcovia žiadajú zrušiť podielové spoluvlastníctvo, a to prikázaním pozemku do
podielového spoluvlastníctva žalobcov. Spoluvlastnícky podiel žalovanej
je 228/1152-ín, t.j. 1.278 m2 k celku a spoluvlastnícke podiely žalobcov predstavujú 924/1152-
ín, t.j. 5.180 m2 k celku. Hmotnoprávnou podmienkou na to, aby súd prikročil k zrušeniu a

vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva je skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci neuzavreli dohodu
o zrušení a vyporiadaní. Aj keď žalovaná pôvodne súhlasila s dohodou a prikázaním do podielovéhospoluvlastníctva žalobcov za vyrovnací podiel vo výške 3.796 eur, nakoniec s touto dohodou nesúhlasila.
Uviedla, že súčasťou dohody bolo kompletné vyporiadanie aj pozemkov, ktoré sú predmetom sporu
vedenom na súde pod

sp. zn. 6C/28/2018 a tiež parc. č. XXXXX/X zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. E.. V konaní
bolo zistené, že vkladové konanie vedené na Okresnom úrade Myjava, predmetom ktorého bola vyššie
uvedená dohoda, bolo zamietnuté z dôvodu, že táto dohoda odporuje zákonu v časti, ktorá sa týkala
vyporiadaniapozemkuparc.č.XXXXX/X-záhradaovýmere3.776m2,pretožetentopozemoknemožno
drobiť a v konaní nebola preukázaná výnimka

z drobenia v zmysle zák. č. 180/1995 Z.z.. Žalovaná tak nesúhlasila so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva len k parc. č. XXXXX/X. Súd rešpektoval zásadu, že
žalobcov, ktorí už nechcú zotrvať v spoluvlastníckom zväzku, nie je možné nútiť, aby v tomto zväzku
zotrvali. § 142 OZ neustanovuje len výpočet spôsobov zrušenia
a vzájomného vyporiadania, ale zároveň vymedzuje aj poradie, v ktorom treba skúmať možnosť
jednotlivých spôsobov vyporiadania. Za najprirodzenejší spôsob zrušenia spoluvlastníckych vzťahov je

reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Súd musí mať z
technického hľadiska za preukázané, že ide
o deliteľnú vec, jej rozdelenie je nielen možné, ale aj funkčne opodstatnené a reálnym rozdelením
vzniknú také samostatné veci, ktoré môžu slúžiť účelnému využitiu takejto veci. Súd mal v konaní
preukázané listom vlastníctva, znaleckým posudkom, prehľadom katastrálnej mapy, potvrdením obce

E., tvrdeniami žalobcov a žalovanej, že vzhľadom na charakter nehnuteľnosti a veľkosti podielov, kedy
podiel žalobcov predstavuje 5.180 m2
k celku a žalovanej 1.278 m2 k celku, že pozemok nie je reálne deliteľný. Na pozemku sa nachádzajú
iba nehnuteľnosti žalobcov, je súčasťou dvora žalobcov, užívajú ho žalobcovia
a žalovaná neužíva pozemok. Súd preto pristúpil k druhej možnosti vyporiadania podielového

spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu, vychádzajúc z toho, že žalovaná nehnuteľnosti
neužíva, zároveň súhlasila s prikázaním nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalobcov, a to
pôvodne, čo však podmieňovala vyporiadaním ďalších pozemkov. Skutočnosť, že k takejto dohode
nedošlo, nie je dôvodom, pre ktorý by súd nemohol rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Súd preto zistil, že sú splnené predpoklady pre aplikáciu ust. § 142 ods. 1 OZ,

teda predpoklady pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu. Preto súd
zrušil podielové spoluvlastníctvo a toto vyporiadal tak, že nehnuteľnosť prikázal do podielového
spoluvlastníctva žalobcov, a to pre žalobcu 1/ o veľkosti podielu 298/1152-ín, pre žalobcu 2/
o veľkosti 171/1152-ín, pre žalobcu 3/ o veľkosti 171/1152-ín, pre žalobcu 4/ o veľkosti 256/1152-ín a pre
žalobcu 5/ o veľkosti 256/1152-ín s tým, že zároveň žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne

uhradiť žalovanej primeranú náhradu. Pri určení výšky primeranej náhrady súd vychádzal zo znaleckého
posudku znalkyne H. A. B., pričom táto stanovila hodnotu podielu žalovanej na čiastku 3.795,66 eur, po
zaokrúhlení 3.796 eur. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP, vzhľadom na výšku plnenia je
opodstatnené uloženie lehoty na plnenie do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, ktorá poukázala na tú skutočnosť, že
rozhodnutím súdu nevzniká vyporiadaný pozemok, pričom toto rozhodnutie ju zbavuje vlastníckeho

práva bez vážnych dôvodov a proti jej vôli v rozpore so základným právom vlastniť majetok. Uviedla, že
v minulosti prejavila vôľu a snažila sa ísť v ústrety žalobcom, čo nemôžu použiť v jej neprospech. Sama
by súdny spor neiniciovala s tým, že konanie žalobcov má negatívny vplyv na jej zdravotný stav. Mala
za to, že konaním súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že považujú odvolanie žalovanej
za nedôvodné a jej argumenty za nepreukázané a účelové. Napadnutý rozsudok nemá podľa mienky
žalobcov žiadne vady a ani v súdnom konaní pred súdom prvej inštancie k takýmto vadám nedošlo.
Žalobcovia sa preto v plnom rozsahu pridržiavajú všetkých svojich písomných a ústnych prednesov.
Pokiaľ žalovaná tvrdí, že rozhodnutím nevzniká vyporiadaný pozemok, tento dôvod považujú za

zmätočný, pretože rozhodnutím súdu sa zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov a spôsob
vyporiadania je v súlade s podanou žalobou. V konaní bolo preukázané, že na parc. č. XXXXX/X majú
žalobcovia vyhotovené stavby, oplotenia a dvory, pričom celé roky sú v užívaní žalobcov a žalovaná sa
žiadnym spôsobom nesnaží predmetný pozemok užívať. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazuje na túskutočnosť, že sa dokázala so žalobcami v minulosti dohodnúť na zrušení podielového spoluvlastníctva,
žalovaná chcela do tejto dohody zahrnúť aj takú parcelu, kde bolo zo zákona vylúčené jej rozdelenie
z dôvodu zákazu drobenia pôdy. Súd sa pred vyhlásením rozsudku opakovane pokúsil o zmierlivé

riešenie veci s tým, že žalovaná svoje tvrdenia v odvolaní ničím neodôvodnila a nešpecifikovala, v čom
malodôjsťkporušeniuprávanaspravodlivýproces.Malizato,žeskutkovýstavjenesporný,anijednazo
strán ho nenamietala a ani jedna zo strán nerozporuje primeranú náhradu. Preto podľa názoru žalobcov
odvolanie žalovanej nemá náležitosti podľa CSP, ale odvolaniu chýba popis odvolacích dôvodov podľa
§ 365 CSP. V prípade, ak by mal odvolací súd za to, že odvolanie žalovanej má náležitosti, žiadali, aby

krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 391 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.Podľa§141ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“)spoluvlastnícisamôžudohodnúťozrušení
spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní. Ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

7. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie
veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej

predaj a výťažok rozdelí podľa podielov
(§ 142 ods. 1 OZ).

8. Žalobcovia sa v prejednávanej veci domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti, kedy žalovaná síce spočiatku súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva,

avšak pod podmienkou, že predmetom vyporiadania budú aj ďalšie nehnuteľnosti, čomu však bránilo
zamietavé stanovisko zo strany katastrálneho úradu, ktorý dospel k záveru, že jedna z nehnuteľností,
kde sa účastníci dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, nemôže byť týmto
spôsobom vyporiadaná, pretože by sa týmto spôsobom porušil zákon o zákaze drobenia pôdy. Okresný
súd ako súd prvej inštancie vyhovel návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva, toto zrušil a mal

za to, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu, nie je reálne deliteľná s prihliadnutím na
veľkosť podielov podielových spoluvlastníkov, ktorí vlastnia výmeru 5.180 m2 zodpovedajúcu ich podielu
a žalovanej, ktorá vlastní výmeru 1.278 m2 vcelku. Mal preto za to, že pozemok nie je reálne deliteľný,
pretože na pozemku sa nachádzajú iba nehnuteľnosti žalobcov, je súčasťou dvora žalobcov, tento
užívajú žalobcovia a žalovaná ho neužíva.

9. Tento záver súdu prvej inštancie však odvolací súd považuje za predčasný.

10. Z povahy podielového spoluvlastníctva založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde
k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho

vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z takýchto dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenia v tomto smere
obsahuje len ustanovenie § 142
ods. 2 OZ, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho
vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ak súd v konaní o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva rozhodne rozsudkom, teda autoritatívne, musí dodržať poradie
a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva,
pretože sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi podielového spoluvlastníka, teda
účastníkov konania, pretože spôsob vyporiadania sa týka oboch strán (iudicium duplex), takže môže
aj proti vôli spoluvlastníka mu prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá

výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil
v ideálnom podiele. Ako teda bolo vyššie uvedené, Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 OZ upravuje
jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich
poradie, teda rozdelenie veci, ak toto nie je dobre možné prikázanie veci za náhradu alebo prípadnenariadenie jej predaja, ktoré je pre súd záväzné (R1/89, Rc 54/73, 5Cdo 165/95, 2Ncdo 3/2004). Pri
zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť
spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. Zo systematicky právnej úpravy aj gramatického

výkladu pritom vyplýva, že toto pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania.

11. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci -
jej reálneho rozdelenia, súd prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci
vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude

rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To
znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti
spoluvlastníckeho podielu a do úvahy prichádza aj finančná náhrada. To znamená reálne rozdelenie
kombinovanýmspôsobomvyporiadania.Pritomsúddbá,abyrozdelenímnevzniklinefunkčnéveci,alebo
aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných
podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam potom platí, že ich rozdelenie nie je možné, ak by ani po

adaptácii nemohli vzniknúť samostatné veci, alebo ak by ich časti vzniknuté rozdelením z hľadiska
povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom.

12. Týmto princípom sa súd prvej inštancie v prejednávanej veci dôsledne neriadil. Súd prvej inštancie
uzatvoril, že pozemok, ktorý je predmetom tohto vyporiadania, nie je reálne deliteľný. V tomto kontexte

odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ vychádzame z podielu žalovanej, ktorý by mal
predstavovať 1.278 m2, tento by nezodpovedal potom následne kritériu v prípade reálneho vyčlenenia
tohto pozemku, že sa jedná o pozemok, ktorý by z hľadiska svojho funkčného využitia nemohol slúžiť
svojmu vlastníkovi. Na druhej strane však je potrebné pri prípadnom reálnom rozdelení nehnuteľnosti
ďalej skúmať, či budú splnené aj ostatné hľadiská pri zrušenom podielovom spoluvlastníctve z hľadiska

užívania nehnuteľnosti, z hľadiska prístupu k nehnuteľnosti, ako aj vytvorenie funkčného celku
rozdeleného pozemku. Samotné konštatovanie, že vzhľadom na veľkosť podielov pozemok nie je reálne
deliteľný, neobstojí za predpokladu, že pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu, by spadal do kategórie
pozemkov, ktorý by podliehal zákazu drobenia pôdy v zmysle zák. č. 180/95 Z.z.. Z doteraz vykonaného
dokazovania sa však tak nejaví, pretože pokiaľ strany sporu uzavreli mimosúdnu dohodu, v rámci ktorej

si vysporiadali iné nehnuteľnosti, jediný pozemok, ktorý bol zrejme problémový, bola parc. č. XXXXX/
X - záhrada o výmere 3.776 m2, ktorá by nespĺňala kritérium zákazu drobenia pôdy a táto parcela bola
dôvodom, pre ktorý kataster nehnuteľností dohodu medzi stranami sporu neschválil.

13. Za daného skutkového stavu veci, kedy žalovaná v zásade nesúhlasila so zrušením podielového

spoluvlastníctva, sa súd prvej inštancie nedôsledne zaoberal možnosťou reálnej deľby spornej
nehnuteľnosti, pokiaľ vychádzame z predpokladu, že v zásade pozemky ako také sú vždy reálne
deliteľné za predpokladov vyššie uvedených. To znamená tak, že po reálnom rozdelení bude
zabezpečené účinné využitie veci vzniknutej rozdelením. Samotná tá okolnosť, že žalovaná svoj podiel
reálne neužíva na danej nehnuteľnosti, nemôže byť dôvodom, pre ktorý by pozemok nebol považovaný

za reálne deliteľný.

14. Ďalším kritériom pre posúdenie reálnej deliteľnosti je aj tá skutočnosť, či pri prípadnom
rozdelení spoločnej nehnuteľnosti budú mať strany sporu zabezpečený prístup k novovytvoreným
nehnuteľnostiam, či už priamo z komunikácie, alebo z pozemkov vo vlastníctve účastníkov konania.

Absencia takéhoto posúdenia robí rozhodnutie súdu prvej inštancie predčasným. Okrem toho súd
v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je viazaný návrhom spoluvlastníka
o spôsobe zrušenia spoluvlastníctva. Až po posúdení všetkých relevantných skutočností možno dôjsť
kpresvedčivémuzáveruotom,čireálnerozdeleniespoločnejnehnuteľnostije,aleboniejedobremožné.

15. Preto bude úlohou okresného súdu v ďalšom konaní dôsledne zvážiť všetky okolnosti načrtnuté
odvolacím súdom v tomto rozhodnutí a v prvom rade posúdiť, či je vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva reálnym rozdelením dobre možné a za tým účelom doplniť dokazovanie a následne vo
veci v súlade so zákonom rozhodnúť.

16. Pokiaľ by aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že reálne rozdelenie v prejednávanej veci nie
je možné, a preto je potrebné prikázať nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva žalobcom 1/ -
5/, v tomto kontexte odvolací súd poukazuje na chybné výpočty zo strany súdu prvej inštancie pri
posudzovaní výšky podielov, aká má pripadnúť jednotlivým podielovým spoluvlastníkom. Pri takomtoprikázaní musí súd prvej inštancie vychádzať v prvom rade z tej skutočnosti, že prideľuje podiel
228/1152-ín, ktorý vlastnícky patrí žalovanej, jednotlivým zostávajúcim podielovým spoluvlastníkom
podľa pomeru ich spoluvlastníckych podielov.

17. Pre lepšiu orientáciu pripája odvolací súd tabuľku prepočtu podielov:

Žalobcovia
Podiel

Pomer v %
Podiel žalovanej prerozdelený podľa
pomeru žalobcov
Zaokrúhlene
Konečné podiely
1

252
27,27272727
62,18182
62
314

2
126
13,63636364
31,09091
31

157
3
126
13,63636364
31,09091

31
157
4
210
22,72727273

51,81818
52
262
5
210

22,72727273
51,81818
52
262
Spolu

924
100
228
228
1152

18. Z toho potom vyplýva, že pokiaľ podiel žalobcu predstavuje 252/1152-ín, tento jeho podiel
v percentách k celku predstavuje 27 % po zaokrúhlení, z čoho potom vyplýva, že 27 % z podielu
žalovanej 228 predstavuje po zaokrúhlení 62. Po prirátaní k podielu, ktorý vlastnícky patrí žalobcovi 1/,
to znamená 252 + 62 = 314. Podiel žalobcu 1/ tak v prejednávanej veci po prikázaní podielu žalovanej

by mal predstavovať 314/1152-ín.

19. Z obdobných výpočtov by mal súd prvej inštancie následne vychádzať pri ostatných podielových
spoluvlastníkoch. Podiel žalobcov 2/ a 3/ predstavuje pre každého 126/1152-ín, čo predstavuje pomerv percentách 13,6 po zaokrúhlení. Z podielu 228/1152-ín žalovanej je to potom 31 jednotiek, z čoho teda
vyplýva, že žalobcom 2/, 3/ by mal potom pripadnúť podiel 157/1152-ín (126 + 31).

20. Ďalej pri žalobcoch 4/, 5/ títo majú podiel v danej parcele vo výške 210/1152-ín, čo predstavuje pomer
v percentách 22,72 u každého. Z podielu žalobkyne 228/1152-ín tak predstavuje podiel žalobcov 4/, 5/
51,8 jednotiek, po zaokrúhlení 52 pre každého. Po prirátaní k podielu, ktorý vlastnia 210/1152-ín tak
má podiel žalobcov 4/, 5/ predstavovať 262/1152-ín pre každého. Z tohto potom vyplýva, že ďalšieho
pochybenia sa súd prvej inštancie dopustil, pokiaľ prikázal podiely žalovanej v prospech žalobcov bez

toho, aby zohľadnil výšku ich podielov v rámci danej nehnuteľnosti.

21. Ďalšieho podstatného pochybenia sa súd prvej inštancie dopustil v tom smere, pokiaľ v prípade
prikázania podielu žalobcom za náhradu rozhodol o ich povinnosti vyplatiť žalovanej hodnotu za jej
spoluvlastnícky podiel spoločne a nerozdielne sumu 3.796 eur. Je pravdou, že výška výplaty bola
v zásade nerozporovaná, avšak ich povinnosť nemôže byť stanovená zo strany súdu formou výroku

spoločne a nerozdielne, pretože ich konkrétna výplata musí zodpovedať podielu aký im bol prikázaný.
Táto povinnosť teda v žiadnom prípade nemôže byť spoločná a nerozdielna.

22. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).