Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. júl 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122010755
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4122010755.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) s poukazom na
ustanovenie § 138 písmeno b), písmeno g) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného
zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 15.júla 2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v Nitre,
trvale bytom C. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

minimálnevčasenasledujúcompo25.04.2011dopresnenezistenéhodňavmájiroku2014vGolianove,
v rodinnom dome č. 479 v detskej izbe opakovane najmenej 1 krát do mesiaca sexuálne zneužíval svoju
dcéru, v tom čase maloletú D. B., narodenú XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že si ľahol za ňu na posteľ,
inokedy len sedel na posteli alebo stál pri posteli a cez pyžamo sa jej dotýkal v rozkroku, alebo ju cez

nohavičky prstami dráždil v rozkroku, chytal ju cez pyžamu za prsia a cez pyžamo jej oblizoval bradavky,
využijúc jej neskúsenosť a odkázanosť, pričom vedel, že nedovŕšila pätnásty rok veku,

t e d a :

osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil, spáchal uvedený čin závažnejším
spôsobom konania, po dlhší čas, využitím neskúsenosti, odkázanosti a na chránenej osobe (na blízkej
osobe),

t ý m s p á c h a l :

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) s poukazom na
ustanovenie § 138 písmeno b), písmeno g) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného
zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 201 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3
Trestného zákona a podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona, za podmienok § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá, na skúšobnú dobu s probačným dohľadom.Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona mu ukladá príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii, so zameraním na zvládanie vlastných sexuálnych potrieb.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra č. 1Pv 540/19/4403, podanej na Okresný súd Nitra
dňa 15.06.2022, prejednal Okresný súd Nitra (ďalej „súd“) na hlavnom pojednávaní trestnú vec proti
obžalovanému A. B. a vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkýň E. B., F.

G. D., F. H. I., výsluchom znalcov RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD., F. J. K., A., F., F. a F. G.
B., oboznámením zvukových záznamov a prepisov záznamov, prečítaním ostatných listinných dôkazov
založených v spise. Súd postupom podľa § 256 odsek 2 Trestného poriadku prečítal návrh poškodenej
D. B. z ktorého vyplývalo, že poškodená si neuplatnila nárok na náhradu škody v zmysle § 46 odsek
3 Trestného poriadku.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, že k skutku sa vyjadroval už v prípravnom konaní a nič nemení na svojom názore
a presvedčení. Kategoricky a jednoznačne odmieta spáchanie skutku, nič z toho, čo je popisované zo
strany poškodenej sa nestalo. To, čo je uvedené v obžalobe poškodenej nerobil, nedával jej 10 eur,

aby nehovorila, že sa jej dotýkal. Poškodená D. (nar. v r.2000) je jeho prvorodená dcéra, vyrastala
v usporiadanej rodine, snažili sa ju vychovávať so všetkou láskou a so všetkými prešľapmi ako mladí
rodičia, ale snažili sa jej poskytnúť čo najviac možností, jej súrodenec G. sa narodil v r. 2001 a sestra
L. v r.2005. Najskôr bývali v byte na Štúrovej a cca po dvoch rokoch sa presťahovali k svokrovcom,
kde bývali necelé tri roky, počas toho začali stavať dom, kde sa presťahovali so všetkými tromi deťmi.

M. a G. mali v dome svoju izbu, bývali tam asi do leta roku 2017, kedy sa manželka rozhodla (niekedy
pred vysvedčením), že sa odsťahujú a našla si byt na G., bolo to v čase, keď ich vzťah ochladol, nemal
žiadnu perspektívu a začali riešiť rozchod. Manželke ponúkol, nech zostanú v dome, že on pôjde do
Nitry, do nejakého bytu, nechcela to kvôli starostlivosti o dom, že pracuje v Nitre a deti tam chodia do
školy. Pomáhal rodine so sťahovaním, so zariaďovaním, nosil im ovocie a jedlo, chodieval s L. venčiť

psa (na agility tréning), s rodinou (s L., G. a s manželkou) chodievali na výlety, na turistiku, na kone.
Veronika si popri škole chodila privyrábať, keď už bola na vysokej škole zdržiavala sa väčšinou tam, G.
išiel na vysokú školu do Košíc.
S manželkou sa nerozviedli, ani jeden s tým nechcel začať a on sa nádejal, že sa dajú veci do poriadku
a vrátia sa k sebe. Vzťah s manželkou ochladol potom, čo v roku 2012 zakladal firmu a mal veľa roboty,

chodil domov večer, robil aj doma, stal sa z neho vorkoholik. S manželkou sa stretli večer, pri televízore
zaspali, zobudili sa a išli spať, takto to fungovalo cca 3-4 roky, stále viac sa odlučovali, ale mali ešte
nejaké spoločné povinnosti, v rokoch 2014-2015 boli s manželkou k sebe chladní, každý z nich mal svoje
záujmy (prácu, školenia, šport). V tom čase si on aj manželka našli nových partnerov, manželka zmenila
zamestnanie (firma Farquel). V roku 2016-2018 trávili spoločne dovolenky a oslavy, poslednú spoločnú

dovolenku mali v decembri v roku 2018 vo Francúzsku (G., L., manželka), Veronika mala zlomenú ruku,
tak s nimi nešla. Financovanie rodiny prebiehalo cez spoločný účet, chodili tam ich výplaty a z tohto účtu
spoločne čerpali na svoje potreby. Ak plánovali väčšiu investíciu, dohodli sa a platili to zo spoločného,
doposiaľ majú spoločný účet, cca pred 3 týždňami boli na dovolenke (G., L., D. a manželka), deťom
platí sporenie zo spoločného účtu, internát, vreckové, poistenie, preto si myslí, že sa s manželkou

dajú dohromady. Počas odluky mal dva vzťahy, ale manželku má stále rád, žili spolu dlho a prežili veľa
krásnych vecí.
Veronikajecitlivédievča,doľaholnaňurozpadrodiny.Zistil,žesismanželkoupozeralijehokomunikáciu
a fotky v telefóne a týmto to začalo. Podľa neho si D. myslela, že nedodržal manželský sľub a chcela
sa mu pomstiť. Vzťah s manželkou udržiava prostredníctvom sms správ, občas sa stretnú, finančne ju

zabezpečuje a pomáha jej, nevedel uviesť, či Veronika vie o tomto vzťahu s manželkou, s manželkou ani
s deťmi sa nikdy nerozprával o D. obvinení. Naposledy s manželkou rozprávali o predaji domu, o oprave
auta, o L. zranení. Myslel si, že vec skončí tam, kde boli vypovedať, že sa to nafúklo, nepredstavoval si,
že sa bude na neho pozerať ako na devianta. S D. nemá žiadny vzťah, občas sa stretli na oslave, alebo
na pohrebe, ale vyhýbala sa mu, s ostatnými členmi rodiny má dobrý vzťah. O D. ho informuje L., lebo

s tou je každý deň (vozí ju do školy, do nemocnice). Veronika žije v Bratislave, financuje ju manželkaz ich spoločného účtu, ktorý musí občas zadotovať, myslí si, že D. má priateľa. Rodina aktuálne žije
v C., o uličku nižšie ako svokrovci. Vylučuje, že by D. obvinenie bolo dôvodom odchodu manželky s
deťmi. Nikto z jeho rodiny nevie o jeho obvinení, mama mu zomrela a otec je psychicky labilný, preto

mu to nehovoril.
Ich rodinné spolunažívanie v období rokov 2011-2014 v C. spočívalo v tom, že on sa staral o deti, lebo
manželka robila na smeny, po nočnej si išla ľahnúť, alebo išla na 06.00 hod. na rannú, jeden z troch
týždňov chystala raňajky deťom manželka, vo zvyšku času to robil on, bral ich do školy, na krúžky, chodili
spolu na nákupy. Vzťah medzi Veronikou a ním bol štandardný, bol na ňu prísnejší, bola prvorodená

a mala viac pomáhať. Keď bola D. malá, nikdy si k nej nechodil ľahnúť, keď boli deti malé, čítali im
rozprávky, ráno ich budili klasickým spôsobom, klopkaním na dvere a ak nevstávali, zapol im svetlo,
alebo pustil rádio, v žiadnom prípade tam neboli žiadne „ľahíňačky“. Chodieval na rodičovské združenia,
bol v rodičovskej rade školy, manželku informoval o známkach, o prospechu, o výletoch, o krúžkoch.
Manželka bola na Veroniku tiež náročná ohľadom pomoci v domácnosti, deti vychovávali tak, ako boli
vychovaní oni, potom prišla doba mobilov a deti začali mať svoje záujmy. Pri budení D. k fyzickému

kontaktu nedošlo, dievčatá mali v izbe poschodovú posteľ, D. bola hore a L. spala dole, fyzicky žiadne
z detí nebudil. S D. sa to skomplikovalo v decembri 2018, kedy boli na dovolenke vo Francúzsku, kde
D. nešla, manželka mu vtedy našla v mobile fotky s priateľkou a riešila to s D., cítil sa byť zahanbený,
ale s deťmi to nechcel riešiť.
Ako rodina boli silne veriaci, chodili do kostola, na púte, na spovede, na omše, deti vychovávali

v kresťanskom duchu, mali pravidlá, zásady, ktoré sa snažili dodržiavať, vštepoval deťom úctu k druhým
ľuďom, aby sa pridali na stranu slabších. Keď prišiel do obce, bol tam nový človek, ale získal si dôveru
domácich, snažil sa aj pre ostatných robiť čo najviac, bol aj členom obecného zastupiteľstva, verí v dobro
ľudí a niekedy sa to proti nemu obráti. V živote sa s manželkou nepohádali, nikdy si nedovolil ublížiť
žene, ani jej povedať škaredé slovo, občas mali tichú domácnosť, ale snažil sa s ňou srandovať a potom

to prešlo. S manželkou mal normálny vzťah, ľúbili sa dlhé roky, boli šťastní, nemali konflikty. Ich sexuálny
život fungoval do jari 2017, po odsťahovaní manželky už nemali sexuálny styk.
Súd postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku odstraňoval rozpory vo výpovedi obžalovaného
prečítaním jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 06.10.2020 (z čl. 97-104). K rozporom
obžalovaný uviedol, že čo sa týka budenia detí, bolo prirodzené, že musel vojsť do izby, lebo vypínač

svetla bol vnútri v izbe, ale k fyzickému kontaktu medzi ním a deťmi neprišlo, maximálne otvoril vetračku.

So súhlasom procesných strán, postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku s použitím § 134
odsek 4 Trestného poriadku (obzvlášť zraniteľná obeť) bola prečítaná výpoveď svedkyne poškodenej
D. B. zo dňa 25.09.2019 z čl. 19-35 a zo dňa 09.05.2022 z čl.174-182, v ktorých uviedla, že keď mala 10

až 11 rokov ju biologický otec v ich dome v C. začal sexuálne zneužívať tak, že buď ráno alebo večer za
ňou chodil do izby, hlavne keď mala mama nočné, postavil sa k posteli, alebo si vedľa nej ľahol a začal
ju obchytkávať na intímnych miestach, na prsiach, aj v rozkroku, vždy iba cez oblečenie, nevyzliekal
ju, pokúšal sa ju dráždiť prstami cez nohavičky a oblizoval jej bradavky (tiež cez oblečenie), trvalo to
približne do päť minúť. Väčšinou sa na to zobudila, alebo bola hore, keď s tým začínal, no nevedela, čo

robiť, tak sa tvárila, že spí, keď to bolo príliš nepríjemné, tak sa tvárila, že sa zobúdza, pričom on prestal
a tváril sa, že pri nej len leží a prebúdza ju. V tom čase mala izbu s mladšou sestrou a obžalovaný prišiel
len vtedy, keď bola sama v izbe (sestra bola napr. v obývačke). Zväčša to robil cez víkend, cez školské
prázdniny, trvalo to do jej 14 rokov, nebolo to pravidelne (približne trikrát do mesiaca). Myslí si, že ako
otec sa správal nevhodne, napríklad keď boli spolu v obchode, tak jej ukazoval kondómy, alebo doma

po sprche chodil len v osuške, a keď bol s nimi sám doma, sadol si na gauč tak, aby videla na jeho
rozkrok. Keď boli spolu v bazéne, kde boli viacerí, tak sa s ňou hrával tak, že ju vyhadzoval z vody do
vzduchu, pričom ju chytal za intímne miesta (za rozkrok), to isté sa dialo aj na dovolenke, vždy keď mal
takúto príležitosť, tak ju využil. Poslednýkrát, keď ju obťažoval už to nevydržala, prebudila sa, aby videl,
že o tom vie, pričom on sa tváril, že sa nič nestalo a poslal ju raňajkovať. Pri raňajkách bola smutná,

plačlivá, nešla s rodičmi ani do kostola, mama sa jej pýtala, čo jej je, vtedy jej to nepovedala, volala na
linku dôvery. Keď išli v tú nedeľu nakupovať, dal jej 10 eur a povedal, že to nemôže nikomu povedať,
stalo sa to pred Vianocami v ôsmom ročníku, mame to povedala v ôsmom ročníku, niekedy v máji, alebo
v júni. Keď sa mame zdôverila, mama tomu najprv nechcela veriť, pýtala sa, či sa jej to len nesnívalo,
ale následne uverila a povedala, že sa s ním porozpráva, keď príde domov. Keď prišiel domov, mama

sa s ním rozprávala sama a potom prišli za ňou, on sa ku všetkému priznal, pričom keď sa ho mama
opýtala, že či sa k dcére správal ako otec, on uviedol, že sa správal ako milenec. Mame povedala,
že toto mu neodpustí, tá jej povedala, že teraz nemôžu odísť od otca, ale keď si nájde lepšiu robotu,
tak sa odsťahujú, tak bývali s otcom ešte tri roky. Odkedy to povedala mame, ju už otec neobťažoval,správal sa však agresívne k bratovi, ale aj k nej (chytil ju pod krk a začal jej nadávať). Keď mala 16 rokov
odsťahovali sa s mamou do Nitry a s otcom sa stretávala minimálne, brat a sestra o tom v tom čase
ešte nevedeli, ale neskôr to povedali aj im. Mama so súrodencami sa s otcom príležitostne stretávali.

Trestnéoznámeniepodalapotoľkýchrokochzdôvodu,žezačalachodiťkpsychologičkeasexuologičke,
pretože z toho mala traumu a nemohli mať s partnerom sex, načo jej bol diagnostikovaný vaginizmus,
pričom psychologičke hovorila, že by chcela, aby bol otec potrestaný za to, čo spravil. Domnievala sa,
že mama to neriešila, pretože si myslela, že je to už premlčané. Trestné oznámenie sa rozhodla podať
aj kvôli tomu, že mala vedomosť, že obžalovaný sa stretával s rôznymi ženami, ktoré mali malé dievčatá

a nechcela, aby sa niečo stalo aj im, ale aj preto, že má o päť rokov mladšiu sestru a nechcela, aby aj
ona zažila podobnú situáciu. K vierovyznaniu uviedla, že v detstve bola k tomu vedená, ale v dospelosti
prestala chodiť do kostola, považuje sa za ateistku, nepáčilo sa jej, že to celé riadia muži, ani výčitky
z predmanželského styku nemala, neprikladala tomu význam, neplánuje svadbu.

Súd postupom podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní oboznámil zvukovo-

obrazové záznamy poškodenej zo spisu (čl.36 a čl.183), na ktorých boli zadokumentované výpovede
poškodenej zo dňa 25.09.2019 a zo dňa 09.05.2022.

Znalec RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých
a psychológia sexuality na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalecký posudok na obžalovaného

vypracoval z vlastných zistení, za použitia klinických a testových metód a použil aj prístrojové PPG
vyšetrenie,pričomtietometódyzvolilvkontextepoznatkovoskutkuavychádzalzdostupnéhospisového
materiálu. Vzhľadom k tomu, že išlo o skutok, kde sa predpokladala sexuálna motivácia, bolo potrebné
sa zaoberať faktormi, ktoré zvyšujú alebo znižujú pravdepodobnosť sexuálneho motívu. V posudku
sa zaoberal oboma možnosťami, v prípade deviantnej motivácie bol hnacou silou ku skutku pud,

ktorého cieľom bol deviantný objekt (maloletý jedinec, ženského rodu). Pri vyšetrení obžalovaného
nezistil znaky, ktoré by nasvedčovali pravdepodobnosť deviácie, pre absenciu zásadných narušení
psychosexuálneho vývoja, ktoré by sa vzťahovali k zvýšenej preferencii maloletých objektov, ani
nález z PPG vyšetrenia nebol typický pre deviantných jedincov, našiel pozitívne erektílne odozvy na
podnety s jedincami dospelého veku, ktoré prevažovali. Pozitívne odozvy nižšieho objemu našiel aj

na objekty v štádiu dospievania, pričom vyslovene na detské objekty (ktoré nevykazovali náznaky
sexuálneho dospievania, v zmysle prejavov sekundárnych pohlavných znakov), nenašiel pozitívne
odozvy. Uviedol, že je málo pravdepodobné, že u obžalovaného ide o jedinca, ktorý by preferoval
v hlavnej miere maloleté deti, teda pedofilnú motiváciu ku skutku ako bol opísaný, bolo možné
vylúčiť. Zaoberal sa preto nedeviantnými faktormi, ako vlastnosťami osobnosti, v kontexte situácie,

v ktorej sa obžalovaný nachádzal. Z faktorov ktoré zvyšujú pravdepodobnosť zlyhania v kontrole
správania vo vzťahu k maloletému objektu ako náhradnému, považoval tak osobnostné vlastnosti,
ako aj sociosexuálny kontext, za osobnostné vlastnosti, ktoré zvyšovali riziko sexuálne neadaptívneho,
sociálne neprijateľného správania, považoval celkovú nezrelosť s dopadom na psychosexalitu, obranný
odstup od intenzívnych a diferencovaných emočných výziev, ktoré sa takto stávajú záťažou. Proti

faktorom, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť neadaptívneho správania pôsobí absencia disociálnych
rysov, prevažujúca prosociálnosť, ktorá nachádza odraz v doterajšej dobrej sociálnej prispôsobivosti
obžalovaného. Pokiaľ obžalovaný spáchal skutok kladený mu za vinu, tak išlo o zlyhanie v emočnej
záťaži zo zdroja neuspokojeného pohlavného pudu, pričom v takejto záťaži dochádza k poklesu kapacity
pre zvládanie stresu a sekundárnym motívom mohlo byť i posilnenie sebaobrazu. Na jednej strane

pri vyšetrení zistil nedeviantné faktory, ktoré prispievajú k zvýšeniu rizika takéhoto chovania, avšak na
druhej strane sexuálne zneužívanie dieťaťa bolo vo významnom rozpore s prosociálnym nastavením
obžalovaného. Deviantný jedinec v zmysle pedofílie menej často zneužíva svoje deti, častejšie deti
cudzie, zneužívanie vlastných detí sa deje väčšinou ako zlyhanie v kontrole správania a dieťa sa stáva
náhradnýmobjektompreuspokojeniesexuálnychaemočnýchpotrieb,ktoréniesúsaturovanévovzťahu

k dospelému partnerovi.
K záverom znaleckého posudku č.18/2020 uviedol, že v prípade obžalovaného ide o nadpriemerne
inteligentného introverta s rysmi nezrelosti, kolísavého vplyvu emócii na myslenie a následné
rozhodovanie, zníženej psychosociálnej a sociosexuálnej zrelosti s limitmi v uspokojovaní emočných
nárokov, ako aj pohlavného pudu v zmysluplnom, uspokojivom partnerskom vzťahu. Obžalovaný

je schopný správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti týkajúce sa prípadu, k čomu má
všetky predpoklady týkajúce sa kvality intelektu, pamäte, ako aj charakteristík myslenia. Pri vyšetrení
obžalovaného nezistil znaky sexuálnej deviácie v zmysle pedofílie, ani inej sexuálnej deviácie, nezistil
zvýšenú agresivitu, výskyt agresie v sexuálnom správaní bol menej pravdepodobný, preferenciaagresie v sexuálnom správaní bola nepravdepodobná. Pri PPG vyšetrení u obžalovaného zistil
nadpriemernú tumescenčnú aktivitu (erektilná aktivita) jedinca s aktívnym záujmom o uspokojovanie
svojich sexuálnych potrieb s heterosexuálnou orientáciou na osoby dospelého veku, s menej

významným podielom orientácie na dospievajúce ženské objekty, pričom nezistil preferenciu podnetov
s detskými, sexuálne relevantnými obsahmi, ani nepredpokladal, že takéto formy sexuálnej interakcie
by mohli významným spôsobom patriť do spektra foriem smerujúcich k vzrušeniu a uspokojovaniu
pohlavného pudu.
V kontexte vzhliadnutého zvukovo-obrazového materiálu (výpovede poškodenej) znalcovi nevyplynuli

žiadne indície, pre ktoré by mal iniciovať ďalšie vyšetrenie obžalovaného. V plnom rozsahu sa
pridržiaval písomne predloženého znaleckého posudku. Pri výbere vyšetrovacích metód vychádzal
z poznatkov o špecifikách forenzno-psychologického procesu, uprednostnil projektívne metódy, kde
pravdepodobnosť vôľového ovplyvňovania výsledkov testov v želanom smere je menej pravdepodobné
(napr. Rorschachova metóda, ktorá poskytuje komplexný náhľad na štruktúru osobnosti). Vychádzajúc
z takto získanej štruktúry osobnosti použil ďalšie metódy uvedené v posudku, ktoré sa zameriavajú

na mieru a spôsob prejavu agresivity, psychosexuálne špecifiká, ako aj samotné zasadenie osobnosti
do životného kontextu. Z klinického vyšetrenia nevyplývali žiadne podozrenia na závažné narušenie
poznávacích funkcií, preto použil len orientačné testy na intelekt a pamäť. Použité metódy považuje
za postačujúce pre skúmanie osobnosti, hlavne z hľadiska následnej aplikácie do kontextu vyšetrenia
v odbore psychológia sexuality. To, čo je v posudku uvedené, že informácie o vzťahu obžalovaného

nasvedčujú pre jeho zlyhanie predpokladá, že k tomuto zlyhaniu došlo preto, lebo obžalovaný vo vzťahu
nenašiel primeranú mieru dosiahnutia potvrdenia svojej seba hodnoty a takto vzniká potreba iného
objektu, ktorý takéto potvrdenie poskytnúť môže (či vo vnútri rodiny, alebo niekde inde).

Znalec MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,

sexuológia, na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 24.11.2021 vykonal psychiatrické a sexuologické
vyšetrenie poškodenej, pričom mal odpovedať všeobecne na otázku, čo je vaginizmus, teda porucha,
ktorou trpela poškodená. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo spisového materiálu
a zo samotného vyšetrenia, ktoré bolo vykonané štandardným spôsobom (rozhovor s poškodenou,
rozobranie jej problému, pozorovanie jej správania). Pri vyšetrení zistil, že poškodená sa liečila u lekára,

chodila k psychológovi, pričom podstata jej ťažkostí spočívala v tom, že pri pohlavnom styku pociťovala
bolesť, keď partner vošiel do jej pošvy. Vaginizmus spočíva v tom, že po preniknutí do pošvy sa svaly
pošvy stiahnu, čo spôsobuje bolestivosť, samotný styk sa nemôže uskutočniť, musí sa prerušiť, táto
porucha môže viesť k disharmónii v partnerstve a k stroskotaniu vzťahu.
Poškodená vyhľadala psychoterapeuta, postupne sa jej problém začal zlepšovať. V čase, keď sa

podrobovala vyšetreniu uviedla, že je schopná riadneho intímneho styku, stále to bola pre ňu citlivá,
krehká záležitosť, ale uviedla, že prekážka odoznieva. Vaginizmus je komplikovaná porucha, zúčastňuje
sa na nej samotná osobnosť a povaha pacientky, môže sa na tom podieľať hrubé správanie partnera,
neskúsenosť ženy, traumatické zážitky, alebo anatomické anomálie pohlavných orgánov, zápaly,
bolestivé stavy, ktoré sú prítomné bez ohľadu na samotný pohlavný akt. Porucha máva chronický

priebeh, nie je možné ju okamžite terapeuticky zvládnuť, ide o dlhodobý proces, ak je snaha z oboch
strán, je problém riešiteľný. Keď sa žena rozhodne pre dieťa, spravidla samotným pôrodom vedeným
prirodzenou cestou dôjde k rozšíreniu pošvy a zlepšeniu anatomických pomerov pošvy, je to riešiteľné
a nemáva to závažné dôsledky pre ďalší život ženy. Týka sa to hlavne žien, ktoré začínajú s pohlavným
životom. Na takúto poruchu vplýva aj duševný stav, povaha ženy, jej výchova, vývoj, zraniteľnosť,

predpokladá sa, že viac sa táto porucha vyskytuje u dievčat, ktoré prešli bigotnou náboženskou
výchovou, kde sa o tejto veci sa nerozprávalo. Môže sa vyskytnúť aj ako akútny stav po hrubom
znásilnení. Štatisticky sa vaginizmus vyskytuje zriedkavo, je to proti prirodzeným pudom, proti prírode.
V záveroch znaleckého posudku (č.13/2022) uviedol, že vaginizmus je porucha pohlavnej funkcie
ženy, ktorá nie je zapríčinená organickou poruchou, alebo chorobou. Ide o vôľou neovládateľné

obranné stiahnutie svalstva pošvy a panvového dna ženy pri pokuse muža o penetráciu. V typickej
forme ide o psychogénnu poruchu, ktorá sa zakladá sčasti na vedomom a sčasti na nevedomom
obrannom správaní. Môže pretrvávať roky a znemožňovať normálny sexuálny život. Vaginizmus
nemožno považovať za ťažkú ujmu na zdraví, jeho liečenie môže byť zdĺhavé, v princípe je vyliečenie
väčšinou možné. Genéza vaginizmu je komplikovaná, odhaliť jednoznačnú príčinu nebýva možné, v

konkrétnom prípade možno pripustiť, že na vzniku poruchy sa u poškodenej podieľalo konanie jej otca,
samotné toto konanie však poruchu nespustilo, s veľkou pravdepodobnosťou muselo ísť aj o účasť iných
faktorov (osobnosť poškodenej, výchova, správanie partnera a pod.). Liečenie vaginizmu je zamerané
na pozitívne učenie a získavanie skúseností, má byť odkrývacou psychoterapiou neuvedomených obáva neurotických fixácií, aj za pomoci psychofarmakologickej liečby. V intímnej a partnerskej interakcii je
poškodená zvýšene zraniteľná, pristupuje k nej menej spontánne, s predsudkami. Diskrétne narušenie
psychosexuálneho vývoja môže mať dopad na ďalší osobnostný vývoj vyšetrovanej, vyformovali sa

však u nej predpoklady, že jej životná línia nemusí byť prežitou udalosťou významnejšie labilizovaná,
či negatívne poznačená.
Zásadný faktor, ktorý ovplyvnil vaginizmus u poškodenej je vlastne typ jej osobnosti. V jeho praxi sa
bežnenestretáva stým,žebyvdôsledkukonaniaopísanéhovpredmetnejvecivznikaltentotypporuchy
u ženy, takéto ženy trpia úzkostnými stavmi, psychosomatickými ťažkosťami, ktoré sa prejavujú v ich

živote (aj v partnerskom). K predstieraniu vaginizmu by sa mohol lepšie vyjadriť gynekológ, nie je možné
vylúčiť, že si to vymýšľa, ale vedel by to najlepšie potvrdiť, alebo popísať jej partner. Nestretol sa s tým,
že by to nejaká žena fabulovala, že má tento problém. Nevidí tam účel a zmysel, prečo by to mala robiť.
S vaginizmom sa možno stretnúť, ako dôsledkom po hrubých sexuálnych napadnutiach, znásilneniach
a podobne, ale pokiaľ ide o vznik tohto problému s odstupom času od nejakej udalosti, tak podstata tkvie
v samotnej žene a v jej osobnostnej výbave.

Znalkyňa F. G. B. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, na
hlavnom pojednávaní uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku použila pozorovanie, interview,
rozhovor a štandardizované psychodiagnostické metódy, zamerané na zisťovanie disharmonického až
psychopatologického vývinu v zmysle štruktúry osobnosti, BECKOVU škálu depresivity Luscherovu

klinickú diagnostiku, kresbu postavy, stromu a rodiny.
Dňa 14.10.2019 vykonala psychologické vyšetrenie poškodenej a zistila, že jej aktuálna intelektová
úroveň sa v rámci populačnej normy nachádza v strednom pásme priemeru, pri miernej prevahe
verbálnej zložky nad praktickou, bez deterioračných zmien v CNS. Poškodená je dôsledná, ambiciózna,
jej myslenie a cítenie nie sú celkom v súlade, má tendencie venovať pozornosť nepodstatným veciam.

Je poznačená psychickou traumou z obdobia 11.-12. roku fyzického veku. Jej osobnosť je dobre
štruktúrovaná, adolescentná, s primeraným sebavedomím a sebahodnotením, je sociálne menej zrelá,
upätá, snaží sa byť rozhodná a dôsledná, má tendencie uzatvárať sa (obranná reakcia), je tvrdohlavá,
málovýkonná,mápocitystratypôdypodnohami,jejmyslenieacítenieniesúplneintegrovanéajnapriek
snahe a vôli niečo ovplyvniť a zmeniť, utápa sa v nepodstatných detailoch. V dôsledku minulej psychickej

traumy odmieta minulosť. V snahe prekonať svoju neistotu sa snaží byť stroho racionálna, zvýšene
ambiciózna, no jej snahy o vnesenie poriadku sú nezrelé, čo môže viesť k hromadeniu intrapsychickej
tenzie a vtedy má sklony unikať do sveta snenia. Túži po zážitkoch, vzrušení, intenzívnych emóciách,
ktoré sú potvrdením jej vlastnej existencie. K opačnému pohlaviu má ambivaletný postoj-na jednej strane
závislosť na mužovi, túžba pôsobiť príťažlivo a na strane druhej odmietanie, obavy z intimity. Má mierne

socio-adaptačné ťažkosti, sociálnu interakciu neodmieta, no sama ju nezačína, má ťažkosti zorientovať
sa a adekvátne riešiť náročnejšie sociálne situácie. Rizikové črty v súvsťažnosti s inkriminovaným
skutkom v štruktúre jej osobnosti nenachádza. Poškodená má osvojené a zvnútornené všeobecne
spoločensky platné mravné a morálne normy a pravidlá. Je si vedomá možných dôsledkov ich
nedodržiavania a porušovania. V zmysle toho má vnútornú potrebu, aby bol páchateľ potrestaný, aby

už takéto správanie neopakoval, následkom čoho očakáva úľavu a oslobodenie. Pocit nespravodlivosti
bol motiváciou k tomu, aby podala trestné oznámenie na otca po tak dlhej dobe od skutku, jej duševná
vyspelosť zodpovedá jej fyzickému veku, v štruktúre osobnosti sa nenachádzajú psychopatologické rysy
v zmysle duševného ochorenia. Poškodená je schopná riadne vnímať, zapamätať si a reprodukovať
prežitéudalostiaokolnosti,ktorýchbolasvedkom.Nazákladeštruktúryintelektuaosobnosti,akoizhody

vo výpovediach pred OČTK i počas psychologického vyšetrenia znalkyňa usudzuje, že jej výpovede
nesú pozitívne znaky všeobecnej i špecifickej vierohodnosti, zo psychologického hľadiska ich možno
považovať za vierohodné. V aktuálnom prežívaní poškodenej dominuje potreba zbaviť sa záťaže a
prekážok, ktoré jej stoja v ceste, aby mohla intenzívne a bez obmedzení prežívať, zbaviť sa ťaživých
problémov a vzťahov z minulosti, ktoré ju sklamali. Nie je schopná zbaviť sa negatívnych zážitkov v

súvislosti s otcovým správaním sa voči nej, nielen v zmysle sexuálneho správania sa, ale i po tom,
ako bol odhalený a v čase, kým ešte žili v spoločnej domácnosti. V novembri 2018 sama vyhľadala
odbornú psychoterapeutickú pomoc, v ktorej by mala pokračovať. Poškodená nepovažuje otca za člena
rodiny, má k nemu len negatívne pocity, čo zatrpknutá verbalizuje: „Nikdy mu to neodpustím“. Je voči
nemu hostilná, trvá na tom, aby bol potrestaný. Kým sa tak nestane, prevládajú v nej pocity krivdy a

nespravodlivosti. Za svoje negatívne prežívanie viní otca.
Znalkyňa sa zhodla s psychiatrom F. K., ohľadne precitlivenosti poškodenej, ktorá je súčasťou jej
osobnostnej výbavy, teda schopnosť reagovať na akékoľvek podnety intenzívnejšie, ako iní ľudia, má
tendenciu vnímať skôr tú negatívnu stránku, vnímať to ako ohrozenie jej osobnostnej integrity, mátendenciu zvaľovať vinu, alebo za vinníka označiť niekoho iného, nie seba, ťažko nachádza spôsob ako
pristúpiť k riešeniu problému, je schopná nápravy alebo zmeny, ale dlhšie jej to trvá. V čase vyšetrenia
chodila už asi rok na psychoterapie, kde sa venovala svojmu intímnemu problému (vaginizmus), chcela

riešiť tento problém, lebo pociťovala tlak z niečoho nedoriešeného, pričom to nemusel byť len vzťah
s otcom. S touto diagnózou sa stretla dva krát, vždy to bolo v dôsledku nejakého vnútorného tlaku
klientky, nebolo to v súvislosti so sexuálnym správaním, ale v dôsledku nastavenia rodinných pomerov.
Veronika má záujem svoj problém riešiť, ale bez predošlej skúsenosti to nedokáže vyšperkovať, aby
dospela k riešeniu svojho problému, keď si nájde niečo, čo môže označiť za problém, alebo zdroj jej

problému, tak potom ide s konskými klapkami za tým a preto jej môže uniknúť, že zdrojov problému
môže byť viacero, ťažko pripúšťa iné zdroje problému, pričom problém nemá vždy len jednu príčinu.
Vaginizmus je diagnóza pre mladé ženy začínajúce so sexuálnym životom. Poškodená zistila svoj
problém až pri pokuse o sexuálny styk, ale mohol to byť aj dôsledok toho, že ona všetko precitlivene
prežíva, precitlivenosť má potom vplyv na jej prežívanie a s tým súvisiace tenzie. Nezistila u poškodenej
tendencie k fabuláciám alebo konfabuláciám, lži skóre je štatisticky v norme.

Poškodená podávala trestné oznámenie zrejme preto, že chcela, aby bol otec nejako potrestaný za
to, ako sa k nej v dávnej minulosti správal, nemá spracované či ide len o jeho sexuálne správanie,
alebo nenaplnil iné jej očakávania. Preto sa to rozhodla riešiť zákonnou cestou, aby to bolo oficiálne
a predpokladá, že zažije pocit uvoľnenia. Veronika si stále živí svoje krivdy, stále sa k ním vracia, venuje
im pozornosť. Otca vyčleňuje z rodiny, lebo ho označila za pôvodcu svojich problémov a psychických

ťažkostí, ktoré sa somatizovali, je to jej spôsob ako sa vyrovnať s minulosťou. Detská psychika vytesňuje
niektoré zážitky, hlavne pokiaľ sú nejakým spôsobom traumatizujúce, ale aj pozitívne zážitky, pokiaľ
niekoho chce vytesniť zo svojho života. Pri posúdení všeobecnej a špecifickej vierohodnosti výpovede
poškodenej vychádzala z podrobného posúdenia štruktúry intelektu (percepčných a kognitívnych
schopností), ako aj zo zisťovania prítomnosti znakov poukazujúcich na prítomnosť, alebo neprítomnosť

psychopatológie, a z porovnania všetkých dostupných výpovedí vyšetrovanej vrátane výpovede, ktorú
urobila u nej. Záver o prežitej traume v 11.-12. roku vychádzal z komplexu jej zistení. U poškodenej
nezistila tendencie klamať, ani úmyselne pozmeňovať prežitú realitu, človek si spomienku uloží tak, ako
ju subjektívne prežil. Ťaživé problémy a vzťahy z minulosti, ktoré poškodená prežívala, nemohli ovplyvniť
interpretáciu jej tvrdení, ona ich má uložené tak, ako ich reprodukuje, nemohli ich ovplyvniť ani jej intelekt

alebo osobnosť, mali len vplyv na vývoj jej osobnosti.

Svedkyňa E. B. (matka poškodenej) na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným sú manželia
od 17.04.1994, bývali spolu v C., v roku 2017 sa odsťahovala so svojimi tromi deťmi zo spoločnej
domácnosti, dva roky bývali na Klokočine a následne sa s deťmi presťahovala do C. k rodičom (v r.2019),

kde doteraz s deťmi býva. Veronika je najstaršia, má 22 rokov, G. má 21 rokov, Natália má 17 rokov.
S manželom sa zobrali z lásky, všetko bolo v poriadku, postavili si spolu dom, ona bola na materských
dovolenkách, manžel pracoval, potom sa zamestnala aj ona. O deti sa starali spoločne, manžel bol veľa
v práci, cestoval a keď si založil firmu, tak mal menej času. S deťmi sa učila väčšinou ona, ale aj manžel,
Veronika bola samostatná, s ňou sa nebolo treba veľa učiť. Keď sa zamestnala, pracovala na zmeny, cez

víkendy nepracovala. Pokiaľ išla na zmenu na 06.00 hod., tak raňajky a desiatu deťom robieval manžel,
v opačnom prípade ona, alebo to robili spoločne. Manžel odchádzal z domu o 07.00 hod., keď boli deti
menšie, vozil ich do školy v C.. D. bola od malička veľmi vnímavá, veľmi rada a rýchlo sa učila, bola
spoločenská, mala kamarátky, chodievali aj k nim domov, žiadny jej problém zo školy si nepamätala,
nemala ani žiadny problém s učiteľmi. Nejaké zmeny na nej registrovala neskôr, keď raz vyšla z izby

s plačom, pýtala sa čo jej je, manžel ju zastavil, nech to nerieši, že je v puberte (mala vtedy 12-13 rokov).
S manželom chodili do kostola, vychovávali tak aj deti. Nepamätá sa, že by D. mala nejaké nesplnené
túžby, potreby, nemohla športovať kvôli operácií očí, nosila okuliare. Deti mali prístup k počítačom, ale
mali tam len hry, na sociálnych sieťach neboli aktívne.
Do Nitry sa odsťahovali z dôvodu, že sa jej D. zdôverila o tom, čo jej robí otec, raz ju zavolala do izby

a povedala jej : „mamina ocino ťa už neľúbi“, mala vtedy 14 rokov, opýtala sa jej ako to myslí, nechcela
odpovedať, ale potom sa rozplakala a začala jej hovoriť, že manžel chodil za ňou, ľahol si pri ňu, cmúľal
jej bradavky, dotýkal sa jej v rozkroku, že mala pri tom zatvorené oči a robila sa, že o tom nevie, až
raz sa rozhodla, že oči otvorí a povedala mu, že to povie mamine a on jej na to povedal, že keď to
povie mamine, že ona bude na vine ak sa rozvedú, povedala jej, že volala na nejakú linku, ale tam jej

to neverili. Pýtali sa jej, či to povedala mamine, ona odpovedala, že nie, tak potom sa rozhodla jej to
povedať. Hovorila jej, že to bolo od jej 12 rokov, že to bolo občas. Bývalo to hlavne ráno, keď ona bola
v robote a manžel ich chodil budiť do školy. G. mal samostatnú izbu, dievčatá mali svoju izbu, ale L. bola
malá, niekedy spala s nimi v izbe a niekedy spávala s D. v izbe. Manžel si chodil ľahnúť aj k ostatnýmdeťom, lebo im čítal rozprávky, bol na deti určite prísnejší ako ona, najmä na G., ktorý mal zložitejšiu
povahu. Nemá vedomosť o tom, že by sa Veronika zdôverila aj niekomu inému okrem nej.
Keď jej to D. povedala, najskôr jej neverila, že by muž, ktorého ľúbi niečo takéto dokázal. Potom, ako

jej začala rozprávať čo jej robil a o tej linke, tak si povedala, že dieťa by nevyhľadalo pomoc na linke
bezdôvodne a Veronika nebola ani také rozjašené dieťa, že by išla bezdôvodne niekam vyvolávať.
Uverila jej s tým, že si to chcela ešte utvrdiť, keď prišiel manžel domov naskočila mu do auta, opýtala sa
ho priamo či ju podvádza, či niekoho má, až potom sa vyjadrila čo jej Veronika povedala, samozrejme
on povedal, že to nie je pravda, že D. si vymýšľa. Tak ho požiadala, nech to povie pred Veronikou, tam

sa to už zmenilo. Slovne sa nevyjadril, ale potvrdil to svojim plačom a prosíkal ich obe o odpustenie.
Všetci traja potom plakali, ale toto sa mu odpustiť nedalo, mala z toho zmätok v hlave, nevedela čo bude
ďalej, nikomu sa s tým nezdôverila, až neskôr sestre, s odborníkom sa neradila. Rodičom to povedala
až keď odchádzala z domu, nechcela to v podstate nikomu hovoriť. Ľúbila svoje deti a aj jeho, nevedela
čo bude lepšie pre deti, finančne na tom tiež nebola dobre. Veronika jej povedala, že to má riešiť, že
ona doma nechce byť, snažila sa nájsť si lepšiu prácu, keď si ju našla, tak odišli. Veronika sa manželovi

počas doby, keď spolu bývali vyhýbala, ona manželovi zakázala chodiť do izby, kde spali dievčatá, keď
ich budil, len im zaklopal na dvere. Nerozviedla sa hlavne z kresťanského hľadiska, s manželom majú
spoločný účet, z ktorého financujú všetky výdavky, manžel zostal bývať v ich spoločnom dome. Išlo o
to, aby deti neboli s ním, snažila sa oddeliť od neho aj L., ale ona je už veľká, tak sa rozhoduje sama, či
sa s ním stretne. G. o tejto situácii vedel od roku 2017, L. to povedala, keď už boli na Klokočine. Kristián

tomu nechcel veriť, bolo mu veľmi ľúto, že otec zostane sám doma, ale rozhodol sa, že pôjde s nimi,
keby G. zostal doma, tak by zostala aj ona, lebo by deti nevedela rozdeliť. S L. sa o tom rozprávali,
pripravovali ju na to, ale nechcela tomu uveriť a prijať, že by toto urobil. S manželom sa nestretávala,
ale preberali spolu rozvod, majetkové vysporiadanie. Neskôr sa zdôverila aj svojej druhej sestre, teraz
to už vie celá jej rodina, rodina jej manžela o tom nevie. Nechtiac to povedala aj svojmu trénerovi, keď

hovorili o rozpade manželstva.
Keď D. dospela, rozhodla sa, že si to bude riešiť sama, nevedela sa s tým vyrovnať, že by človek, ktorý
jej ublížil bol bez potrestania. Ona jej do toho nezasahovala, ale bude vždy na jej strane. D. mala priateľa,
ale momentálne má len kamarátov. Vedela, že s bývalým priateľom sa pokúšali o pohlavný styk, ale
mali nejaké problémy, podrobne to nerozoberali, našla si gynekologičku, s ktorou to riešili, chodila aj

k psychologičke. O D. priateľovi vedela len to, že je z Nitry, nemala vedomosť, že by mal problémy so
závislosťou, ich vzťah trval cca 1 rok. D. chodí na ekonomickú do Bratislavy, je v druhom ročníku. Školu
financujú zo spoločného účtu, Veronika o tom vie. Do C. k rodičom sa presťahovali, nakoľko podnájom
bol drahý. Na spoločný účet dáva manžel cca 2000 eur, z týchto peňazí sa platí dom, poistky a ostatné
náklady, na účet prichádza aj jej príjem, pracuje ako kvalitárka v spoločnosti Farkqvel.

Ako rodina chodili spolu na dovolenky, na výlety, počas dovoleniek si nevšimla žiadne divné správanie
manžela k D., mali normálny vzťah. Keď odišli zo spoločnej domácnosti boli ešte dva krát na dovolenke,
v r. 2014 mali zaplatenú Sardíniu, bola tam aj Veronika, ale nechcela ísť, potom boli ešte v Paríži, ale bez
D., lebo nechcela ísť, mala vtedy zlomenú ruku, išli tam hlavne kvôli L., ktorá často hovorila, že jej chýba
otec. Deti (G. a L.) boli s manželom pár krát lyžovať, Veronika s ním už nechodila vôbec. Rodinné oslavy

a stretnutia absolvovali spolu, pokiaľ ešte bývali spolu, k jeho rodine chodievali na striedačku, najskôr
išli oni, potom on, iné spoločné aktivity nevykonávali, manžel občas s L. venčil psa. Manžel nechodil na
žiadne terapie (k psychológovi ani psychiatrovi), ktoré mu navrhla. Nevie o tom, že by užíval alkohol,
drogy alebo, že by mal nejaké iné závislosti. Do roku 2014 bol ich vzťah pekný, intímny styk mali presne
do toho dňa, ako sa to dozvedela. Manžel je taká povaha, ktorá si zvykne presadzovať svoje, raz jej dal

facku, fyzicky atakoval skôr G.. Facku dostala v čase, keď chodili na večierky a manžel si ľúbil vypiť. Na
jednom večierku ho našla s mladou slečnou na neosvetlenej chodbe. Facka padla za to, že mu povedala,
že by mohol menej piť, keď je na takej funkcii, potom ho ešte raz našla v objatí so slečnou. V Paríži,
v manželovom mobile našla jeho fotky s inými ženami, fotky a rozhovory s nimi si nafotila a Veronika ich
asi videla v jej mobile, nerozoberali to spolu. S D. sa bavili o tom, že ak si manžel hľadá nejaké vzťahy,

aby dotyčná nemala nejakú dcéru, tak zisťovala, či tie ženy majú dcéry, alebo synov.
Keď jej Veronika v r. 2014 oznamovala čo sa jej stalo plakala, bola smutná, dovtedy si nevšimla žiadnu
zmenu jej správania k otcovi, on bol k nej veľmi milý. Trestné oznámenie ona nepodávala, lebo sa ho
bála, kvôli jeho panovačnej povahe, všetko bolo také zložité, hanbila sa za to, čo sa stalo v rodine, to bol
dôvod, prečo to neoznamovala (svedkyňa plače). Manžel navrhoval, že by odišiel z domu, ale nevyužili

to, lebo D. tam nechcela zostať. Po odokrytí toho čo sa stalo sa Veronika s otcom nerozprávala, vyhýbala
sa mu, bola odmeraná. V priebehu tých troch rokov čo ostali v dome ona najskôr spávala v spálni, potom
sa odsťahovala do obývačky, deťom povedala, že sa jej tam lepšie spí, ani nedúfala, že by ich vzájomné
spolužitie ešte mohlo byť obnovené. Veronika jej povedala, aby sa rozviedli keď mala 15 rokov, potomjej to hovorila každý rok. V roku 2014 zarábala asi 550 eur, neskôr v trojzmenke od 800-1000 eur, za
nájom platili 500-550 eur, pokiaľ mala zvýšené výdavky, tak jej manžel vždy prispel, takto to funguje
do súčasnosti.

Svedkyňa F. G. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola čiastočne informovaná o prejednávanom
skutkuprivýsluchunapolícii,políciuinformovala,žepoškodenájejejpacientkou(odr.2016),riešilasňou
zdravotné problémy, ktoré sa u nej vyskytli, v čase vyšetrenia bola panna. Dňa 08.08.2018 poškodená
k nej prišla na vyšetrenie s informáciou, že dva roky sa snaží mať pohlavný styk, ale nedarí sa jej to,

pri vyšetrení nenašla žiaden problém, počas vyšetrenia poškodená reagovala odmietavo, odsúvala sa,
kolená priťahovala k sebe, reagovala bolestivo, algicky, akoby jej to bolo nepríjemné, mala neprimerané,
nadštandardné emočné prejavy a po vyšetrení sa rozplakala, zdôverila sa jej, že ju dva roky niečo ťaží
a teraz to ide riešiť. Vyšetrením u nej vylúčila patológiu a poškodenej povedala, že sa budú o jej stave
rozprávať. Na základe toho, že poškodená je tenzný typ, jej odporučila a predpísala Xanax na uvoľnenie
tenzie. Odporučila jej prípravky na riešenie jej problému a navrhla jej aj zváženie psychologického

vyšetrenia, keďže jej problémy pretrvávajú dva roky. O mesiac prišla na vyšetrenie s tým, že liečba
je neúspešná, na čo jej dala výmenný lístok na psychologické vyšetrenie, keďže nešlo o anatomický
problém, ale o problém funkčný, výsledky od psychologičky nevidela. Poškodená ju navštívila v roku
2019, počas vyšetrenia sa poškodenej pýtala na problematiku, s ktorou ju odosielala k psychologičke,
poškodená jej uviedla, že tento problém rieši, že ide o vaginizmus. Poškodená bola vo vzťahu k svojmu

zdravotnému stavu prehnane úzkostlivá, ale nijakým spôsobom sa jej nezdôverila, že bola zneužívaná.
V súvislosti s vaginizmom uviedla, že existuje široké spektrum vaginizmu, sú aj rôzne formy a kategórie
vaginizmu. Aktuálne sa poškodená pri vyšetreniach javí uvoľnenejšie, stále je prítomná zvýšená tenzia
v porovnaní s inými pacientkami a preto pracuje s poškodenou osobitným spôsobom.

Svedkyňa F. H. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vykonala vyšetrenie poškodenej na odporúčanie
gynekologičky F. D., pre podozrenie na vaginizmus. V rámci odoberania anamnestických údajov
(diferenciálne diagnostické vyhodnotenie faktorov, podrobné otázky od ranného detstva, cez skorú
pubertu a neskoršie obdobie, až po aktuálny stav pacienta), poškodená uviedla bolesti v genitálnej
oblasti a tiež, že bola v situácii, kedy bola sexuálne obťažovaná otcom. V rámci diferenciálnej

diagnostiky brala tento faktor do úvahy pri navrhovaní terapeutických postupov súvisiacich so sexuálnou
disfunkciou, ktoré sú v takýchto prípadoch špecifické tým, že pri traumatických zážitkoch narušujúcich
telesnú integritu, obzvlášť v adolescentom veku, je terapia pomalšia, a zohľadňuje sa, aby neprišlo
k retraumatizácií. Počas vyšetrení začala s poškodenou s nácvikovou terapiou za účelom liečby
vaginizmu, ktorá prebiehala v roku 2019.Tieto terapie ukončili a pacientka po relatívne dlhodobej terapii,

po pravidelných konzultáciách postupne prestala pociťovať diskomfort v oblasti genitálií. K vaginizmu
uviedla, že sa rozlišuje primárny a sekundárny vaginizmus, pričom sekundárny vaginizmus môže byť
spôsobený rôznymi faktormi, napr. operačným zákrokom, ale aj úzkostnými poruchami, tiež sexuálnym
zneužívaním, alebo v dôsledku inej traumy. Ďalej uviedla, že ide o ochorenie, ktoré je podmienené
multifaktoriálne a v rámci psychosexuálnej anamnézy sa snaží podrobne vyhodnocovať, aké faktory sú

predispozíciou k rozvoju tejto poruchy, aké faktory udržiavajú toto ochorenie a aké faktory spúšťajú toto
ochorenie, bolo tiež dôležité diagnosticky zistiť, či u poškodenej má podiel aj úzkosť ako psychologická
črta, ktorá býva častým faktorom. Poškodená bola v čase sedení v partnerskom vzťahu a vyhľadala
odbornú pomoc z dôvodu, že táto disfunkcia jej spôsobovala problémy v intímnej sfére. Podotkla, že
nakoľko išlo o psychosexuologickú nácvikovú terapiu, podrobnosti ohľadom obdobia, v ktorom malo

dôjsť k sexuálnemu obťažovaniu zo strany otca, nebolo primárnym zámerom terapie, cieľom bola liečba
sexuálnej disfunkcie. V zdravotnej dokumentácii je uvedené, že išlo o obchytkávanie zo strany otca, že
sa to dialo opakovane a spravidla, keď bola matka na nočnej.
Svedkyňa uviedla, že jednou z príčin vaginizmu môže byť aj to, čo poškodená uviedla ohľadom
otca, pretože pri ochorení sa vytvára nepodmienený reflex, kedy pri pocite ohrozenia dochádza

k stiahnutiu svalstva pošvového vchodu. Takmer každý prípad vaginizmu má nejaký súvis so sexuálnou
skúsenosťou, pričom nemusí ísť o sexuálne obťažovanie, ale aj o inú nepríjemnú skúsenosť sexuálneho
charakteru. Poškodená jej počas konzultácii uviedla, že nebola v pravidelnom kontakte s otcom,
stretávala sa s ním iba za prítomnosti mamy a tiež uviedla, že bol úžasný otec, zaujímal sa o nich, ale
v danom čase ho vnímala ako dve rôzne osoby. Poškodenej bol zadaný multifaktoriálny osobnostný

dotazník (skúmanie prítomnosti spektra psychických porúch), výsledky boli vyhodnotené ako použiteľné
a interpretovateľné, nezistila, že by poškodená chcela simulovať svoje výsledky, alebo vyznieť v lepšom
svetle a úzkostnosť ako črta a úzkosť ako aktuálny stav nemali zvýšené hodnoty, v tom čase sa
toto nepreukázalo ako faktor, ktorý by mohol prispievať k rozvoju diagnózy, jediná zvýšená škála satýkala záujmu o vlastné zdravie a obavy o vlastné zdravie. V rámci psychodiagnostického vyšetrenia
vylúčila úzkostlivosť ako príčinu ochorenia, zameriavala sa na terapeutické techniky, ktoré sú účinné
pri liečbe vaginizmu, kde primárnou príčinou môže byť traumatický sexuálny zážitok, pričom terapia

bola účinná. Poškodená prišla k nej s tým, že s partnerom chcela mať sex, teda nezistila prítomnosť
nekonsenzuálneho intímneho kontaktu, ktorý by naznačoval, že k rozvoju vaginizmu mohlo prísť
v partnerskom vzťahu. Precitlivenosť a úzkostlivosť môže byť jednou z príčin vaginizmu, ale nie je to
postačujúci faktor na túto diagnózu, vyskytujú sa aj prípady vaginizmu v dôsledku chybného poučenia
v rámci sexuálnej výchovy, pričom aj striktná, religiózna výchova môže byť jeden z faktorov, ale nie

v prípade poškodenej, nakoľko ona partnera mala, intímny styk chcela, úzkostlivá nebola, teda jej
ochorenie nevyplývalo z výchovy alebo religiozity. Poškodená neuviedla počas sedení, že by zažila
počas vzťahu s partnerom nejaký traumatický zážitok, v dokumentácii sa len nachádza, že sa rozišli, pri
vyšetrení,priodoberanísexuálnejanamnézyzisťovalaajreligióznepozadie,abyvedelanastaviťterapiu,
avšak u poškodenej mala len informáciu o tom, že starí rodičia sú veriaci, k rodičom túto informáciu
nemala.

Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku odstraňoval rozpory vo výpovedi svedkyne
prečítaním jej výpovede z prípravného konania zo dňa 20.11.2020 (z čl. 112–115, na strane 3 zápisnice
posledný odsek a na strane 4 zápisnice). K rozporom svedkyňa uviedla, že tieto údaje korešpondujú
s údajmi z jej zdravotnej dokumentácie. Uviedla, že k prvému vyšetreniu prišlo dňa 24.10.2018
a následne v termíne 09.11.2018, pričom poškodená u nej absolvovala celkovo 13 sedení.

Potrebné dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal v zmysle § 269 Trestného poriadku aj
prečítaním listinných dôkazov zabezpečených do spisu.
-zo správy o povesti z obce C. (čl.129,157,357) súd zistil, že obžalovaný má v obci dobrú povesť, plní si
povinnosti voči obci, o rodinu sa riadne stará, aj keď nežijú v spoločnej domácnosti, alkoholické nápoje

požívapríležitostne,vminulomobdobíbolštyrirokyposlancomobecnéhozastupiteľstva,obecnedostala
na jeho osobu žiadnu sťažnosť.
-zo súhlasu poškodenej k výsluchu (čl.264,279) vyplývalo, že poškodená udelila v dňoch 28.10.2022
a 09.12.2022 súhlas k výsluchu svedkyne F. H. I. (jej psychologička) a svedkyne F. G. D. (jej
gynekologička), k jej zdravotnému stavu a súhlasila tiež so sprístupnením údajov z jej zdravotnej

dokumentácie.
-zo správy z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre (čl.346-348, čl.358-359) vyplývalo, že
obžalovaný v období od roku 2011 až ku dňu podania správy (dňa 28.04.2023) mal evidované štyri
priestupkyprotibezpečnostiaplynulosticestnejpremávky,vočiobžalovanémusakudňupodaniasprávy
neviedlo iné trestné stíhanie, zdržiava sa na adrese trvalého pobytu, susedia uviedli, že v obci má dobrú

povesť.
-z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky obžalovaného
(čl.360) a z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (čl.361-365) súd zistil,
že obžalovaný spáchal priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, dňa 18.03.2019
(nedodržanie odstupu vozidiel), riešený blokovou pokutou vo výške 10,- eur, dňa 09.01.2020

(prekročenie rýchlosti), riešený blokovou pokutou vo výške 20,- eur, dňa 08.04.2022 (prekročenie
rýchlosti), riešený blokovou pokutou vo výške 10,- eur, dňa 03.11.2022 (prekročenie rýchlosti), riešený
blokovou pokutou vo výške 50,- eur.
-z odpisu z registra trestov obžalovaného (čl. 366) súd zistil, že obžalovaný bol odsúdený Okresným
súdomNitrasp.zn.2T/107/2002zodňa04.06.2002pretrestnýčinublíženianazdravípodľa§224odsek

1, odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 a bol mu uložený podmienečne
odložený trest odňatia slobody 6 mesiacov so skúšobnou dobou do 09.10.2003, peňažný trest vo výške
10.000 Sk (náhradný trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace). Obžalovaný zaplatil peňažný trest
dňa 17.02.2003, osvedčil sa a jeho odsúdenie bolo zahladené, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.
-fotografie zo spoločných aktivít rodiny predložené obžalovaným (čl.199-231) z Bulharska v roku 2013,

z prijímania netere v roku 2014, zo Sardínie júl 2014, Chorvátsko júl 2016, kde Veronika nebola,
Paríž december 2018, kde Veronika nebola, Vianoce 2012, Vianoce 2013, z rodinného života zo dňa
28.05.2014, z júla 2014, na návšteve u svokrovcov a doma, L. narodeniny, Deň rodiny 22.06.2014,
rodinné oslavy, fotky z 02.08.2015, zo 07.09.2014, z 02.07.2016, z 15.10.2017 turistika bez D., Vianoce
2017 v Golianove, zo 07.01.2018, z 09.03.2018– turistika a lyžovačka bez D., ktorá po operácií očí

nemohla robiť športy. Prehľad emailov s leteckou spoločnosťou a rezervácia hotela k dovolenke v Paríži
v období december 2018 (čl.317-325).Po vykonaní hore uvedeného dokazovania dňa 07.08.2023 prvostupňový súd o podanej obžalobe
rozhodolrozsudkomsp.zn.2T/21/2022tak,žeobžalovanéhouznalzavinnéhonaskutkovomaprávnom
základe podľa obžaloby, za skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa

§ 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b),
písmeno g) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného
zákona a uložil mu podmienečne odložený trest odňatia slobody 3 roky s probačným dohľadom a
so skúšobnou dobou 5 rokov, za súčasného uloženia príkazu podľa § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného
zákona a povinnosti podľa § 51 odsek 4 písmeno g) Trestného zákona. Prvostupňové rozhodnutie bolo

napadnuté odvolaním obžalovaného a prokurátora, pričom nadriadený Krajský súd v Nitre uznesením
sp. zn. 1To/107/2023 dňa 21.11.2023 podľa § 321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zrušil
napadnutý prvostupňový rozsudok, podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä
tým, že prvostupňový súd pri prejednaní veci nevzal do úvahy všetky dôkazy v prospech, či v
neprospech obžalovaného ako mu to ukladá § 2 odsek 12 Trestného poriadku, porušil ustanovenie

§ 163 odsek 2 Trestného poriadku, pretože obžalovaného označil nesprávnym dátumom narodenia,
nerešpektoval definíciu trestného činu v ustanovení § 8 Trestného zákona, nereflektoval ustanovenie
§ 278 odsek 1 Trestného poriadku, že súd je povinný rozhodovať o skutku, porušil ustanovenie
§ 39 Trestného zákona, uložil povinnosť s nesprávnym označením ustanovenia Trestného zákona,
konal v rozpore s ustanovením § 51 odsek 9 Trestného zákona, písomne vyhotovený rozsudok

neobsahuje zdôvodnenie všetkých výrokov napadnutého rozsudku podľa § 168 odsek 1 Trestného
poriadku, pričom tieto pochybenia nebolo možné napraviť v odvolacom konaní, preto prvostupňový súd
bude povinný vyhodnotiť vykonané dokazovanie zákonným spôsobom a ustáliť výrok o vine, prípadne
doplniť dokazovanie, rozhodnúť v merite veci a uložiť zákonný trest, ktorý v celom rozsahu odôvodní
v písomnom vyhotovení.

Podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

V zmysle citovaného ustanovenia Trestného poriadku a obsahu vyššie uvedeného uznesenia
nadriadeného súdu sp. zn. 1To/107/2023 z 21.11.2023 prejednal Okresný súd Nitra opätovne trestnú
vec proti obžalovanému a na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne N. (tety
poškodenej), ktorá mala mať vedomosť o konaní obžalovaného, osobným výsluchom poškodenej
D. B. k ustáleniu obdobia a početnosti útokov obžalovaného, konfrontáciou poškodenej s fotkami

predloženými v rámci obrany obžalovaného, výsluchom znalkyne F. B. k priamej výpovedi poškodenej
na hlavnom pojednávaní a oboznámením doplnených listinných dôkazov. Procesné strany žiadne iné
dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Svedkyňa N. O., P. A., na hlavnom pojednávaní uviedla, že o tom čo sa stalo sa dozvedela od jej
sestry E. B., keď boli na prechádzke na cyklotrase, niekedy v období, kedy stavali dom v Golianove,

v roku 2015 na jeseň, alebo na jar v roku 2016. Sestra jej hovorila, že asi musí odísť od manžela, že
spolu nemôžu bývať, nerozumela prečo, tak sa sestre snažila dohovoriť, že vzťah sa dá napraviť, pokiaľ
obaja chcú. Nakoniec ju dotlačila k tomu, aby jej povedala o čo ide. Sestra jej povedala, že nejde len
o vzťah medzi nimi ako manželmi, ale ide o dcéru D., že si k nej dovoľoval, že ju obťažoval, obchytával,
že k nej chodil do izby. Nevedela vôbec pochopiť, že sa také niečo môže stať, lebo si nič nevšimla

a ťažko sa jej tomu verilo, bola šokovaná, nikdy by nepovedala, že on je niečoho takého schopný. Potom
sa sestry opýtala, či je to pravda, či Veronika neklame, ale sestra jej povedala, že on sa vraj k tomu
priznal. S D. o tom nehovorila, bolo jej nepríjemné pýtať sa, čo jej robil, ako jej to robil. Zo začiatku
mala pochybnosť, či Veronika hovorí pravdu, pretože poznala obžalovaného ako dobrého chlapa, ktorý
dal deťom všetko, ale keď jej sestra povedala, že sa priznal, nemala dôvod sa ho na to pýtať. Sestra

bola zúfalá a povedala, že musí odísť z domu, lebo Veronika nemôže bývať s otcom, chcela odísť
k rodičom, alebo do podnájmu, nakoniec odišla bývať do Nitry na Klokočinu, po nejakom čase sa sestra
zdôverila aj ich rodičom. Obžalovaného poznala ešte pred svadbou, pretože chodieval za sestrou, mali
veľmi dobrý vzťah až pokým sa nedozvedela čo sa stalo, potom nastala medzi nimi bariéra, naďalej
sa rozprávajú, ale to čo sa dozvedela poznačilo jej vzťah k nemu. K manželskému spolužitiu medzi

sestrou a jej manželom uviedla, že jej prišlo všetko v poriadku, niekedy sa pohádali ako v každom
vzťahu. Sestra jej hovorila, že manžel je dosť pracovne zaneprázdnený, že starostlivosť o domácnosť
je na nej. Nevedela o tom, že by obžalovaný alebo jej sestra mali mimomanželský vzťah, ani o tom, že
by mali problémy v intímnej sfére v rokoch 2011–2014, sestra sa jej s tým nezdôverila. Obžalovanéhovnímala ako starostlivého, veselého, vždy usmievavého, keď mohol, tak pomohol a snažil sa deťom
dopriať všetko. Sestru považovala za obetavú, Veronika si podľa nej rozumela so všetkými z ich rodiny.
Za posledných 5– 6 rokov sa s obžalovaným stretli približne 4–5 krát, stretli sa náhodne v meste, pri

obchode, ale nenavštevujú sa. Obžalovaného s mladšou dcérou L. videla po začatí tohto konania na
nákupe v Kauflande, kde boli len oni dvaja, bolo to približne 3-4 mesiace dozadu. Potom ako sa o tomto
dozvedela, si všimla, že obžalovaný a poškodená už nemajú k sebe tak blízko. S B. chodili na výlety, na
chaty, na hrady, aj na dovolenky, boli spolu v Španielsku, v Chorvátsku, ale presné roky si nepamätala,
bolo to ešte pred týmto skutkom. Na dovolenkách si nevšimla nič zvláštne na správaní obžalovaného

k deťom, deti ho mali radi, aj on ich. B. vychovávali deti v kresťanskom duchu, po finančnej stránke
si nevšimla, že by im niečo chýbalo. So E. B. sa nerozprávala o tom, že bude v tejto veci vypovedať,
o súdnom konaní sa dozvedela od sestry, ktorá jej povedala, že Veronika to chce dať k súdu.
Poškodená D. B., na hlavnom pojednávaní uviedla, že to čo sa jej dialo začalo v roku 2011, presný
mesiac uviesť nevedela (či pred narodeninami, alebo po nich) a skončilo sa to v roku 2014 v máji,
väčšinou sa to stávalo cez víkendy, teda v dňoch, keď nešla do školy, ani jej sestra nešla do škôlky,

sestra už bola oblečená a pozerala rozprávky. Každý mesiac to bolo iné, ale stávalo sa to minimálne
raz do mesiaca. Prebiehalo to tak, že obžalovaný prišiel za ňou do izby, ľahol si k nej do postele a začal
ju obťažovať, začal sa dotýkať jej pŕs cez oblečenie, vždy to bolo cez oblečenie, stávali sa aj také veci,
že sa dotýkal bradaviek, začal jej ich lízať cez tričko, dotýkal sa jej v rozkroku, tiež cez oblečenie, robil
tam rôzne pohyby prstami, okrem toho ju bozkával na perách, aj na ušiach. Stalo sa aj to, že keď

mala operáciu očí, nechodila mesiac do školy, chodieval jej dávať kvapky do očí a ako jej ich dával,
tak sa dotýkal jej pŕs, na dovolenkách ju chytal na intímnych miestach. Jej mama v tom čase bola buď
v práci (pracovala aj cez víkendy), alebo bola po nočnej a spala, mohla nastať aj situácia, že bola doma,
ale bola v obývačke, väčšinou však doma nebola. Presné vymedzenie útokov by sa podľa poškodenej
dalo zistiť podľa toho, ako často chodila jej mama na nočné. V jednu nedeľu, keď bola doma aj mama,

chystala im raňajky, opäť ju prišiel do izby zobudiť, ona sa tvárila, že spí, potom sa prebudila a začala
plakať a on si asi uvedomil, že to nie je správne, išla do kuchyne, naraňajkovali sa, do kostola s nimi
nešla. Bol to pre ňu kľúčový deň, kedy mu dala najavo, že to vie. Keď prišli z kostola späť mamina
nechápala prečo plače. Potom išli na nákup do mesta, odchádzala z domu posledná a on sa ju snažil 10
eurami zrejme umlčať. Nevedela, ako má v tej situácii reagovať, bola dieťa, neohradila sa voči správaniu

otca, lebo nemala vedomosť ako s tým naložiť. Jediné, čo spravila bolo to, že sa rozplakala vtedy, keď
jej to robil. Mame sa s tým zdôverila v máji 2014, okrem mamy to nepovedala nikomu. Keď to mame
povedala, tá sa jej najskôr pýtala kontrolné otázky, či sa jej to nesnívalo, či jej to nemohlo zdať, či si
to nevymýšľa. Mama ju ubezpečila, že sa s ním porozpráva. Následne sa zobudila na to, ako ju mama
budí v izbe, bol tam aj obžalovaný, keď sa rozprávali všetci traja, obžalovaný sa k tomu priznal aj pred

mamou, vtedy sa ho mama opýtala, či sa správal ako otec, alebo ako milenec, povedal, že ako milenec.
Potom sa s otcom prestali úplne rozprávať, ani sa nepozdravili, keď prišiel domov. Po tomto rozhovore
ju už neobťažoval, ale začal byť na ňu aj na jej brata viac agresívny (pred odhalením na ňu agresívny
nebol), ak sa mu niečo nepáčilo, chytil ju pod krk, dal jej facku, až spadla na zem. Udržiavali kontakt
len, keď chodili na rodinné oslavy, obaja rodičia sa tvárili akoby sa nič nestalo, ale ju to veľmi trápilo.

Mame sa s tým zdôverila kvôli tomu, že sestra začala byť v tom veku ako ona, keď sa to začalo diať,
chcela ochrániť svoju sestru. Mrzelo ju, že mama s touto informáciou nič nespravila a neodsťahovali sa.
Potom sa už s mamou o tom nerozprávali, sľúbila jej, že si nájde lepšiu prácu a že sa odsťahujú, že to
bude riešiť, ale zostali tam ďalšie dva roky, mama sa začala venovať sama sebe, začala cvičiť, čo jej
začala vyčítať, že chodí do posilňovne, chodí do roboty a necháva ju v dome s ním, potom to mama

začala riešiť a vtedy sa do dvoch mesiacov odsťahovali na Klokočinu. Vzťah otca a mladšej sestry L.
bol normálny tak, ako má vzťah otca a dcéry vyzerať. K vzťahu medzi matkou a otcom uviedla, že si
spomína na nejaké hádky kvôli účtom, dodnes majú spoločný účet, ale okrem toho nikdy nevidela, že
by mali väčšie problémy, vnímala, že mali pekný vzťah, aj okolie ich vnímalo ako šťastnú rodinu. Po
odhalení boli spolu na dovolenke na Sardínii, na ktorú nechcela ísť, ale mamina ju presvedčila. Trestné

oznámenie sa rozhodla podať s odstupom času, pretože nemala podporu od mamy, ani od iných, keď to
povedala starým rodičom (rodičom matky), pýtali sa, či mu nemôže odpustiť. Trestné oznámenie podala
aj preto, že v roku 2018 mama na dovolenke v Paríži našla v jeho telefóne fotky, ktoré preukazovali,
že sa stretával aj s inými ženami. Keď prišla jej mama z dovolenky, povedala jej to, v tom čase chodila
k sexuologičke, rozoberala s ňou tieto veci, a tej povedala, že sa bojí, že to obžalovaný zopakuje aj iným

deťom, dlho nad tým rozmýšľala, ale vďaka terapii si uvedomila, že to musí urobiť nie kvôli sebe, ale
kvôli iným deťom. V roku 2019 sa o tom rozprávala aj s mamou a súrodencami, mama jej povedala,
že bude pri nej stáť a brat a sestra jej nedali podporu, lebo sa báli, že obžalovaný pôjde do väzenia
anebudúmaťpeniazenaživobytie,nonapriektomutotrestnéoznámeniepodala.Sosúrodencamisaužo tom nerozprávajú, obaja sú dospelí, neriešia to. Nemala záujem poškodiť otcovi, ani ju nikto k tomuto
nenavádzal,chcelatrestnéoznámeniepodaťsama,hocmaladobrédetstvo,chcespravodlivosťzato,čo
sa stalo a nechce, aby niekomu ešte takto ublížil. Otcovi nezazlievala mimomanželský pomer, zazlievala

mu iné veci. K osobným pomerom uviedla, že 18 rokov chodila do kostola, ale už nechodí, nepraktizuje
náboženský život. Navštívila psychologičku ohľadne vaginizmu a chodievala v Nitre k psychologičke
F. Q.. Otec jej nedával finančné prostriedky keď sa odsťahovali, peniaze dával mame. Aktuálne končí
bakalárske štúdium na Fakulte manažmentu, nemá žiadneho partnera. Prvého partnera mala v 17-18
roku, mal problémy s marihuanou, ale vo vzťahu žiadnu drogu nebral, žil veľmi zdravo, chodieval cvičiť,

problémy mal v 15 rokoch, ale vtedy s ním vo vzťahu nebola. Aktuálne na terapie nechodí, ale chcela by
začať riešiť svoje sexuologické problémy. Mama o tom čo sa jej stalo povedala svojej rodine a svojmu
trénerovi, pretože mal kamarátku právničku a chceli to spolu riešiť. Po predložení fotografií založených
v súdnom spise, ktoré obžalovaný v rámci svojej obrany zaslal súdu poškodená uviedla, že Vianoce v
roku 2017 síce oslavovali spolu, ale bolo to len divadielko pre sestru. Všeobecne k fotografiám uviedla,
že navonok vyzerali ako normálna šťastná rodina, nikto nič nevedel, aj pár rokov potom ako mama o tom

vedela chodievali na rodinné oslavy a tvárili sa, že je všetko v poriadku. Tie fotky ukazujú iba to, že
sú tam spolu, ale neukazujú to, čo sa medzi nimi naozaj dialo. K dovolenke v Paríži uviedla, že dôvod
prečo tam nešla nebol problém s obliekaním a zlomenou rukou, nešla tam preto, aby netrávila čas s ním,
v puberte sa jej síce páčilo reggae a americkí basketbalisti, ale nikdy v živote nespomenula, že majú
Jamajčania veľké prirodzenia, toto z nej nikdy nevyšlo.

Znalkyňa Mgr. Katarína Bieliková, na hlavnom pojednávaní uviedla, že po výsluchu poškodenej trvá na
záveroch svojho znaleckého posudku, ako bol predložený, nechcela ho žiadnym spôsobom doplniť, ani
modifikovať, alebo upraviť niektoré zo svojich záverov. Uviedla, že poškodená vypovedala v tom zmysle
ako v predošlých výpovediach, nijakým spôsobom sa neoslabila jej špecifická vierohodnosť. Odporučila

poškodenej pokračovať v tej terapii, nakoľko stále pretrvávajú dôsledky traumy spôsobenej medzi 11-12
rokom, tak, ako to uviedla v znaleckom posudku, vzhľadom k tomu, že má problémy v sexuálnej
oblasti aj v aktuálnom období. Vo vzťahu k požadovanému upresneniu obdobia protiprávneho konania
poškodenou uviedla, že z psychologického hľadiska je úplne prirodzené, že si poškodená nevie presne
vybaviť obdobie, kedy sa to presne stalo.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj listinné dôkazy zo spisu (z čl. 452-463) pohyby na účte v
R. B., ktoré preukazovali kreditné a debetné položky na spoločnom účte obžalovaného a jeho manželky
S. B.. Z účtu bol financovaný chod rodiny a domácnosti, významným zdrojom príjmu rodiny bol
hlavne príjem obžalovaného, z ktorého sa financoval chod domácnosti, školné, stravné deťom, energie,

benzín a všetko čo rodina potrebuje, vrátane zahraničných štúdie D., výdavky na dovolenku, mobil,
internet, čokoľvek čo potrebujú študenti, strava a lieky. Podľa správy Obce C. (čl. 482-483, 489-492,
495, 522-525) súd zistil, že obžalovaný má v obci dobrú povesť, plní si povinnosti voči obci, obec
nedostala na jeho osobu žiadnu sťažnosť. Podľa správy OR PZ Nitra a Avízo (čl.496-497,526-527),
neboli zistené žiadne negatívne poznatky k osobe obžalovaného, pribudol u neho jeden dopravný

priestupok (prekročenie rýchlosti), riešený v blokovom konaní pokutou vo výške 50 eur. Podľa CESDAP
(čl. 499-505,531-537) má obžalovaný v evidencii priestupkov registrované priestupky proti bezpečnosti
aplynulosticestnejpremávky,dňa18.03.2019(nedodržanieodstupuvozidiel),riešenýblokovoupokutou
vo výške 10,- eur, dňa 09.01.2020 (prekročenie rýchlosti), riešený blokovou pokutou vo výške 20,-
eur, dňa 08.04.2022 (prekročenie rýchlosti), riešený blokovou pokutou vo výške 10,- eur, dňa 03.11.2022

(prekročenie rýchlosti), riešený blokovou pokutou vo výške 50,- eur. Podľa ORT (čl. 506, 530) súd zistil,
že obžalovaný bol odsúdený Okresným súdom Nitra sp. zn. 2T/107/2002 zo dňa 04.06.2002 pre trestný
čin ublíženia na zdraví podľa § 224 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do
31.12.2005 a bol mu uložený podmienečne odložený trest odňatia slobody 6 mesiacov so skúšobnou
dobou do 09.10.2003, peňažný trest vo výške 10.000 Sk (náhradný trest odňatia slobody vo výmere

tri mesiace). Obžalovaný zaplatil peňažný trest dňa 17.02.2003, osvedčil sa a jeho odsúdenie bolo
zahladené, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil všetky vykonané dôkazy nezávisle, podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich

vzájomných súvislostiach, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní,
alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom základné zásady Trestného poriadku a obsah zrušujúceho
rozhodnutia nadriadeného súdu.Na základe vykonaného dokazovania a po doplnení dokazovania súd rozhodol tak, že uznal
obžalovaného A. B. za vinného zo žalovaného skutku, po úprave skutkovej vety a právnej vety, v
zmysle vykonaného dokazovania, pri zachovaní totožnosti skutku, nakoľko bolo dostatočným spôsobom

a bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok sa stal, má znaky žalovaného trestného činu
a tento zavinene spáchal obžalovaný, ktorý svojím protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné
znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b)
s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b), písmeno g) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c)
Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej a objektívnej, pretože

svojím aktívnym konaním (použitím iných sexuálnych praktík zameraných na uspokojenie sexuálnych
potrieb a zasahujúcich do telesnej integrity maloletej poškodenej) opakovane zasiahol do pohlavnej
nedotknuteľnosti svojej biologickej dcéry - dieťaťa žijúceho s ním v spoločnej domácnosti (blízkej osoby)
majúc vedomosť, že je mladšie ako 15 rokov, využijúc jej neskúsenosť a odkázanosť, pričom tak konal
dlhší čas (minimálne v čase nasledujúcom po 25.04.2011 do mája roku 2014) a na chránenej osobe.

Pri úprave skutkovej vety súd precizoval v zmysle výsledkov dokazovania jednak minimálne obdobie
protiprávneho konania obžalovaného, jednak špecifikoval v uvedenom období minimálnu početnosť
jeho útokov voči poškodenej a doplnil aj osobitné kvalifikačné pojmy odôvodňujúce závažnejší spôsob
konania obžalovaného a to využitie neskúsenosti (stav, kedy poškodená osoba vo veku 11-14 rokov
nevie dostatočne posúdiť vzniknutú situáciu vyvolanú správaním vlastného otca, pre nedostatok

primeraných vedomostí a skúseností) a využitie jej odkázanosti (stav, kedy je poškodená osoba
výchovou,výživou,starostlivosťouhmotnýmainýmzaopatrenímodkázanánapáchateľa).Zprávnejvety
súd zároveň vypustil osobitné kvalifikačné pojmy, ktoré sa ku konkrétnemu konaniu obžalovaného voči
poškodenej charakterovo nevzťahovali (tieseň - špecifický stav vyvolaný nepriaznivými okolnosťami,
ktoré vedú k obmedzovaniu voľnosti rozhodovania a podriadenosť – ako stav kedy je poškodená osoba

osobne, pracovne, služobne, alebo inak podriadená páchateľovi a v dôsledku toho musí plniť jeho
pokyny a príkazy). Na ustálenie obdobia protiprávneho konania a početnosti útokov súd analyzoval
výpovede poškodenej (v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní), v kontexte s výsledkami
psychologického znaleckého dokazovania (konštatovaná psychická trauma poškodenej z obdobia
11.-12. roku fyzického veku), pričom po dôslednom vyhodnotení ustálil, že k protiprávnemu konaniu

na poškodenej dochádzalo minimálne po dovŕšení 11. roku jej života (po 20.04.2011), preto toto
obdobie protiprávneho konania ohraničil v minimálnom rozsahu dosiahnutím 11. roku veku poškodenej
a časovou hranicou najneskôr do mája 2014, kedy sa už poškodená zdôverila matke, tá konfrontovala
so zisteniami obžalovaného a tak konanie obžalovaného voči poškodenej definitívne prestalo. Obdobie
viac ako troch rokov, kedy opakovane dochádzalo k zneužívaniu maloletej poškodenej minimálne 1

krát za mesiac, tak možno označiť osobitným kvalifikačným pojmom „dlhší čas“ (§ 138 písmeno b/
Trestného zákona). Zákon síce nevymedzuje, aký čas sa považuje za dlhší, pri posudzovaní dĺžky
časového úseku, po ktorú bol trestný čin páchaný je potrebné brať do úvahy okrem časového hľadiska
(právna prax akceptuje dobu 6 mesiacov) aj závažnosť protiprávneho konania, charakter a intenzitu
konania (nevyžaduje sa však, aby táto činnosť bola vykonávaná nepretržite). Za závažnejší spôsob

konania je považované aj konanie s využitím stavov neskúsenosti a odkázanosti poškodenej (§ 138
písmeno g/ Trestného zákona). Závažnejší spôsob konania zakladá kvalifikovanú skutkovú podstatu
trestného činu sexuálneho zneužívania (§ 201 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona). Protiprávne
konanie obžalovaného proti osobe blízkej (§ 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona), ktorou je
osoba v priamom pokolení–dcéra obžalovaného (§ 127 odsek 4 Trestného zákona) sa považuje za

ďalšiu okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby, ktorá podstatne zvyšuje závažnosť činu
(§ 201 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona). Okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby
(kvalifikačný znak) môže byť vyjadrená buď vo forme ťažšieho následku, alebo inej skutočnosti (v
konkrétnom prípade závažnejší spôsob konania-po dlhší čas, využitie neskúsenosti a odkázanosti a na
chránenej osobe).

K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny čin
(konanie v rozpore s právnymi normami) a jeho znaky (subjektívnej a objektívnej povahy) musia byť
uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného
pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené Trestným zákonom a toho, či

toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Sexuálny trestný
čin možno všeobecne definovať ako správanie jednotlivca, prekračujúce normy sexuálnej morálky
danej spoločnosti, ktoré sú vo svojom minime kodifikované zákonom, ide o neprijateľné sexuálne
správanie prekračujúce zákonom vymedzené hranice, ktoré poškodzuje dotknutého človeka a jehozáujmy tak z hľadiska súčasnosti, ako aj z hľadiska perspektívy. Chráneným objektom skutkovej
podstaty trestného činu sexuálneho zneužívania (§ 201 Trestného zákona) je záujem spoločnosti,
aby bola zaručená ochrana zdravého sexuálneho vývinu, nenarušeného mravného a telesného vývinu

maloletých osôb (mladších ako 15 rokov, bez ohľadu na ich vyspelosť). Z hľadiska objektívneho
konania sa za protiprávne konanie považuje nielen vykonanie súlože s takouto osobou, ale aj iný
spôsob sexuálneho zneužívania (R17/1982), teda intenzívnejší zásah do pohlavnej sféry poškodenej, t.j.
ohmatávanie prsníkov alebo pohlavných orgánov, bozkávanie intímnych miest, sexuálne narážky a pod.
(iné sexuálne praktiky), ktoré smerujú k sexuálnemu vzrušeniu, alebo uspokojeniu páchateľa (pričom

čin je spáchaný aj vtedy, ak napriek snahe páchateľa k jeho uspokojeniu, príp. k vzrušeniu nedôjde).
Pre trestnú zodpovednosť sa z hľadiska subjektívnej stránky vyžaduje úmyselné konanie páchateľa
(jednota vedomosti a vôle, vedomosť o veku a o postavení poškodenej, o protiprávnosti konania a vôľa
prejavená aktívnym konaním), subjektom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Konanie
páchateľa kvalifikované ako závažnejší spôsob konania (konanie po dlhší čas, s využitím neskúsenosti
a odkázanosti poškodenej osoby) a na chránenej osobe (osobe blízkej v priamom pokolení, dcéra

obžalovaného) zakladá kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní bolo preukázané najmä výpoveďou poškodenej (v prípravnom konaní aj pri
osobnom výsluchu na hlavnom pojednávaní), že obžalovaný zneužil svoje postavenie, svoju autoritu

dospelého a mocenský status otca voči poškodenej tým, že ju svojím aktívnym konaním (iné sexuálne
praktiky)opakovane,minimálne1krátdomesiacasexuálnezneužívalvobdobíminimálne odjej11.roku
veku do mája 2014, urobil tak formou chytania jej pohlavného orgánu cez pyžamo, kedy sa jej dotýkal
v rozkroku, cez nohavičky ju prstami dráždil v rozkroku, chytal ju cez pyžamo za prsia a cez pyžamo
jej oblizoval bradavky, ktoré konanie pociťovala minimálne ako nepríjemný diskomfort a nevedela

sa tomu vo svojom veku pre kognitívnu, emocionálnu, sociálnu nezrelosť a fyzickú nepripravenosť
a neskúsenosť účinne voči svojmu otcovi brániť až do času, pokiaľ sa nezdôverila matke v máji
roku 2014, čomu predchádzal telefonát poškodenej na „linku dôvery“, kde ju poučili, aby sa najskôr
zdôverila matke. Po odhalení a konfrontácii obžalovaného s jeho konaním (v prítomnosti jeho manželky
a maloletej poškodenej) už zneužívanie poškodenej zo strany obžalovaného skončilo. K intenzite

konania obžalovaného poškodená uviedla, že sa to stávalo najmenej raz za mesiac v čase, kedy matka
spala, alebo bola v práci, zvyčajne cez víkendy, keď nešla do školy. Takýmto hore popísaným spôsobom,
priamo zasahujúcim do intímnej sféry maloletej poškodenej obžalovaný konal v absolútnom rozpore so
zákonom a porušil chránený objekt, pretože poškodenej svojím konaním spôsobil problémy spojené
so zdravým sexuálnym a emocionálnym vývinom (v dôsledku čoho problémy vo svojom sexuálnom

živote pripisovala správaniu otca voči nej), ale ohrozil aj jej mravný a duševný vývoj (strata istoty
a bezpečia v rodine, individuálna eliminácia otca, pocit nespravodlivosti, ambivalentný postoj k mužom),
ktoré skutočnosti vyplynuli z výpovede poškodenej a zo záverov psychologického posudku.

Pri osobne orientovanom a navyše sexuálne motivovanom trestnom čine je vždy základným dôkazom

výpoveď poškodenej osoby, ako obete trestného činu. Poškodená podávala trestné oznámenie a ako
svedok vypovedala po riadnom zákonnom poučení v prípravnom konaní. Na hlavnom pojednávaní
vypovedala pod prísahou, po poučení o dôsledkoch krivej prísahy a možnosti odoprieť vypovedať
voči svojmu otcovi a obsahom svojich výpovedí presvedčila súd o tom, že bola ako dieťa sexuálne
zneužívaná svojím biologickým otcom, s ktorým žila v spoločnej domácnosti. Súd nemal dôvod

pochybovať o pravdivosti výpovede poškodenej, nakoľko znalkyňa z odboru psychológie Mgr. Bieliková,
ktorá poškodenú vyšetrila uviedla, že výpoveď poškodenej možno považovať za vierohodnú, vzhľadom
k tomu, že je schopná adekvátne vnímať a reprodukovať udalosti, ktoré prežila, potvrdila tiež, že
nielen všeobecná, ale aj špecifická vierohodnosť výpovede poškodenej bola zachovaná a zároveň
vylúčila možnosť fabulácie, alebo konfabulácie. Výpoveď poškodenej, ktorá detailným spôsobom

popísala ako k spáchaniu trestného činu obžalovaným došlo, potvrdila v zásade aj svedkyňa E.
B. (matka poškodenej), ktorej sa 14 ročná poškodená so zneužívaním zdôverila (v období, keď
pochopila sexuálny zmysel otcových aktivít – k takémuto zdôvereniu podľa odbornej literatúry u obetí
sexuálneho zneužívania obyčajne dochádza vo veku cca 13–15 rokov). Matka poškodenej so zistenými
skutočnosťami následne konfrontovala obžalovaného, ktorý sa pred ňou ku svojmu konaniu voči

poškodenej priznal, ospravedlňoval sa a plakal. Následne sa o tomto stave v rodine zdôverila aj svojej
sestre N. O.. Obžalovaný podľa znalca RNDr. Mgr. Kešického PhD. síce netrpí pedofilnými sklonmi,
nezistil ani patologické črty jeho osobnosti, ale k jeho zlyhaniu vo vzťahu k maloletej poškodenej mohlo
dôjsť v emočnej záťaži zo zdroja neuspokojeného pohlavného pudu, pričom v takejto záťaži dochádza kpoklesu kapacity pre zvládanie stresu a sekundárnym motívom mohlo byť i posilnenie jeho seba obrazu.
Za faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť zlyhania obžalovaného v kontrole správania sa vo vzťahu
k maloletému objektu ako náhradnému, považoval znalec tak osobnostné vlastnosti obžalovaného, ako

aj sociosexuálny kontext. Z osobnostných vlastností, ktoré zvyšovali riziko sexuálne neadaptívneho,
sociálne neprijateľného správania, považoval jeho celkovú nezrelosť s dopadom na psychosexalitu,
obranný odstup od intenzívnych a diferencovaných emočných výziev, ktoré sa mu stali záťažou. Sám
obžalovaný vo výpovedi navyše uviedol, že pri zakladaní svojej firmy (v r.2012), jeho vzťah s manželkou
ochladol, stretávali sa len pri televízore a z neho sa stal postupne vorkoholik, čo korešpondovalo

s jeho potencionálnou emočnou záťažou z neuspokojeného pohlavného pudu (mladý, zdravý a úspešný
muž, bez primeranej emocionálnej odozvy v partnerskom vzťahu). Výpoveď poškodenej potvrdila aj
psychologička Mgr. Štefániková (terapeutka), ktorej sa poškodená so zneužívaním zo strany otca
zdôverila pri riešení jej problémov s vaginizmom. Znalec F. K. pripustil, že je možné, že na vzniku
poruchy poškodenej (vaginizmus) sa u poškodenej podieľalo konanie jej otca, samotné toto konanie
otca však jej poruchu nespustilo, s veľkou pravdepodobnosťou muselo ísť pri vzniku poruchy aj o účasť

iných faktorov (a to osobnosť poškodenej, výchova, správanie partnera a pod.). Súd po vykonanom
dokazovaní nemal pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako ho opísala poškodená, že napĺňa
všetky zákonné znaky stíhaného trestného činu a že tento aktívnym konaním a úmyselne spáchal
obžalovaný, otec poškodenej, nakoľko z vykonaného dokazovania nebol zistený a preukázaný žiadny
motív poškodenej na falošné obvinenie obžalovaného. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že poškodená

trestné oznámenie podávala po dovŕšení plnoletosti (v r. 2019), na hlavnom pojednávaní vypovedala
už v dospelom veku (24 rokov), s plným vedomím svojej právnej zodpovednosti, s cieľom dosiahnuť
zadosťučinenie pre prežité udalosti a zabrániť opakovaniu prežitého konania, absolvovala 1. stupeň
vysokoškolského vzdelania, má aj dostatok vedomostí aj skúsenosti so sexuálnym životom, nie je
bigotná katolíčka, preto možno u nej vylúčiť akékoľvek infantilné obvinenie s bagateľným motívom (tzv.

pomsta otcovi za nedodržanie manželského sľubu), ako to naznačoval obžalovaný pri svojej obrane.

Komplexne tak dôkazy vyplývajúce z dôkazných prostriedkov (priama usvedčujúca výpoveď
poškodenej, nepriamo výpoveď svedkyne B., svedkyne F. I., svedkyne O. a výsledky znaleckého
dokazovania F. B., RNDr. Mgr. Kešického PhD. a F. K. vytvorili ucelenú, logickú a ničím neprerušenú

reťazdôkazovvzájomnenasebanadväzujúcich,vzájomnesaobsahovodopĺňajúcich,zktorýchvyplýval
dostatočne odôvodnený záver, že sa skutok stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Pri
sexuálnych trestných činoch zvyčajne dochádza k vzájomnej interakcii medzi páchateľom a obeťou,
zriedkakedy je priamo prítomná ako očitý svedok aj tretia osoba. V konkrétnom prípade súd akceptoval
ako nepriamy dôkaz aj obsah výpovede matky poškodenej, ktorej sa maloletá poškodená o svojej

nepríjemnej a chúlostivej situácii s otcom zdôverila a pred ktorou sa obžalovaný k svojmu konaniu
priznal a aj obsah výpovede svedkyne O. (sestra matky poškodenej), ktorej sa zas o svojich zisteniach
zdôverilasvedkyňaE.B.,keďjejvysvetľovaladôvodyodchoduodobžalovaného.Jeprirodzené,žedieťa
v zložitej situácii kontaktuje matku, alebo osobu voči ktorej prechováva dôveru na oznámenie citlivých
situácií, ktoré prežíva, preto súd nemal dôvod spochybňovať tieto dôkazy do seba logicky zapadajúce

napriek tomu, že svedčili v neprospech obžalovaného. Takýto dôvod nemal ani v prípade obsahu
výpovede svedkyne F. I. (psychologička), ktorej sa poškodená pri terapiách o svojom probléme so
zneužívaním zdôverila a ktorá túto skutočnosť aj evidovala vo svojich anamnestických záznamoch. Súd
nemal žiadnu ambíciu povyšovať, alebo spochybňovať výsledky znaleckého dokazovania znalcov Mgr.
Bielikovej (kde bola potvrdená všeobecná a špecifická vierohodnosť výpovede poškodenej, potvrdená

psychická trauma poškodenej medzi 11.-12 rokom), RNDr. Mgr. Kešického PhD. (konštatovaná
nedeviantná motivácia konania obžalovaného) a F. K. (vplyv konania obžalovaného na vaginizmus
poškodenej), nakoľko na to nemal žiadny racionálny dôvod vyplývajúci z vykonaného dokazovania
(rovnosť dôkazov) a znalci podrobne a dôsledne pri osobných výsluchoch prezentovali výsledky
znaleckého skúmania, vrátane dôvodov, ktoré ich k prezentovaným záverom priviedli. Súd v plnom

rozsahu akceptoval záver znalca (RNDr. Mgr. Kešického PhD.), že PPG vyšetrením nebolo preukázané,
že by obžalovaný mal pedofilné sklony a preferoval ženské objekty bez druhotných pohlavných znakov
(čo by nasvedčovalo deviantnej motivácii obžalovaného). Nezistenie diagnózy sexuálnej deviácie u
obžalovaného však nie je dôkazom toho, že daný jedinec sa nedopustil nelegálnych sexuálnych aktivít,
pretoznalecskúmalajnedeviantnéfaktoryovplyvňujúcesexuálneneprijateľnésprávanieobžalovaného,

ktoré následne aj pomenoval ako možnú príčinu konania obžalovaného (jeho celkovú nezrelosť
s dopadom na psychosexualitu, neuspokojený pohlavný pud a posilnenie sebaobrazu). Skutočnosť,
že znalec zároveň konštatoval, že konanie obžalovaného bolo v rozpore s jeho „prosociálnym
nastavením“ (skutky a činy vykonávané v prospech iných, bez očakávania odmeny alebo sociálnehosúhlasu) sama osebe nediskvalifikuje nedeviantnú motiváciu konania obžalovaného, ani neeliminuje
riziko sexuálne neadaptívneho, sociálne neprijateľného správania obžalovaného voči poškodenej. V
prípadoch nedeviantného konania ide zvyčajne o využívanie dostupnosti detského sexuálneho objektu,

ktorý nahrádza nefunkčný vzťah s rovnako starými osobami (rizikovými faktormi - spúšťačmi bývajú
osobnostné, emocionálne, vzťahové, sociálne, pracovné a finančné problémy). „Neexistuje všeobecný
alebo typický psychosexuálny profil mužov, ktorí sa dopustili sexuálnych deliktov na deťoch, výskumy
potvrdzujú, že mnoho takých páchateľov nemá žiadnu patológiu rozlíšiteľnú na základe psychologických
testov, alebo klinického interview, z diagnostického hľadiska je najviac znepokojivou charakteristikou

páchateľov ich zjavná normalita“ (zdroj A.C.Salter 1995, Transforming Trauma).

Primárnu obranu obžalovaného spočívajúcu v hodnotení opísaných udalostí (uvedených v skutkovej
vete), medzi obžalovaným a poškodenou ako komplotu matky a dcéry (poškodenej), v snahe pomstiť
sa mu za rozpad rodiny a vzťahy s inými ženami súd vyhodnotil ako obranu nelogickú a účelovú,
s cieľom vyhnúť sa trestnoprávnemu postihu za svoje protiprávne konanie. Poškodená v čase skutku

a jeho odhalenia (v r.2014) nemala žiadnu vedomosť o tom, že jej rodičia majú vzťahový chlad
resp., že otec má nejaký mimomanželský vzťah, pred skutkom mala k svojmu otcovi pozitívny vzťah,
akceptovalahoavnímalajehostarostlivosť,pretonedávalogiku,žebypozitívnevnímanieobžalovaného
matka cielene narúšala u svojej maloletej dcéry ich manželskými a intímnymi problémami, nakoľko
sa s nimi nezdôverila ani svojej sestre. Podľa názoru súdu ochladnutie vzťahu medzi manželmi a ich

pokojný rozchod v roku 2017 (po odsťahovaní matky s deťmi zo spoločnej domácnosti), plnoletá dcéra
(poškodená s plnou trestnoprávnou zodpovednosťou) už nemala žiadny dôvod, s odstupom dvoch rokov
(v r.2019), riešiť vykonštruovaným trestným oznámením na otca za sexuálne zneužívanie v období rokov
2011-2014, zvlášť nie, pokiaľ obžalovaný ako otec aj po odsťahovaní rodiny plnohodnotne zabezpečoval
finančné a materiálne potreby rodiny vrátane poškodenej, naďalej sa kontaktoval s ostatnými členmi

rodiny, ktorí ho emocionálne nevyčlenili z rodiny a nespôsoboval rodine žiadne sprievodné problémy
súvisiace s rozpadom manželstva, ktoré by evokovali u ktoréhokoľvek z členov domácnosti potrebu
satisfakcie, alebo pomsty. Poškodená nebola praktizujúca kresťanka, naopak na matku opakovane
naliehala a trvala na odchode matky od otca, dokonca nechcela v ich rodinnom dome zostať žiť
ani v prípade odchodu otca, trvala na opustení domu aj otca, z dôvodu vlastného prežívania traumy

spôsobenej nevhodným sexuálnym správaním obžalovaného voči nej, preto trestné oznámenie ako
„trest obžalovaného za rozpad rodiny“, nie je logicky akceptovateľná obrana obžalovaného. Znalkyňa F.
B. v konečnom dôsledku uviedla, že u poškodenej nezistila tendencie klamať, ani úmyselne pozmeňovať
prežitú realitu, že táto svoje prežívanie opísala tak, ako ho má uložené. Súd navyše poznamenáva,
že pokiaľ by sa riešil len samotný rozchod manželov, bolo by ho možno nazvať ako tzv. vzorový, bez

negatívnych sprievodných javov, ktoré sa poväčšine v realite vyskytujú (majetkové spory, emocionálne
rozbroje,problémysúpravoustykukmaloletýmdeťom,výživnéapod.).Vtomtoprípadevšak vkontexte
so správaním otca voči maloletej, ktorá sa matke zdôverila v 14 rokoch o nevhodnom správaní otca
a žiadala matku o odchod zo spoločnej domácnosti, vyznieva extrémne nevhodne práve správanie
matky a jej zotrvanie s deťmi v spoločnej domácnosti s obžalovaným ďalšie tri roky po odhalení

(vytvorenie nepríjemného, priam toxického prostredia pre poškodenú v období jej dospievania), a potom
aj po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti to prijímanie nadštandardných benefitov od obžalovaného
(spoločný účet, rekonštrukcie nájomných bytov, dovolenky, výlety, nákupy a pod). Zarážajúce
a nepochopiteľné bolo tiež, že matka maloletej v čase odhalenia otcovho neprijateľného správania
vec neriešila okamžite s OČTK, so sociálnou kuratelou, alebo iným odborníkom napriek tomu, že

obžalovaný sa jej pri konfrontácii s maloletou v podstate priznal a žiadal ich o odpustenie, a túto situáciu
musela riešiť sama poškodená až po dosiahnutí plnoletosti, keď sa domnievala, že za jej problémy
s vaginizmom pri sexuálnom styku môže práve nevhodné správanie obžalovaného a vyhľadala odbornú
pomoc (gynekologičky a psychologičky). Vysvetlenie matky poškodenej, že mala z obžalovaného strach
neobstojí, nakoľko strach jej nebránil pri spoločných aktivitách rodiny (oslavy, dovolenky), ani v prijímaní

benefitov od poškodeného, ani pri ďalších kontaktoch s ním (oprava auta, predaj domu, návštevy detí
a pod.). Navyše celá situácia a správanie rodičov poškodenej skôr evokovala ich „dohodu“ o mlčaní
o odhaleniach otcovho správania, čomu svedčí zatajovanie pred ostatnými členmi domácnosti, v širšej
rodine, v obci a spoliehanie sa na tzv. liečbu časom (vyrastie...zabudne), ale naliehanie poškodenej na
odchod z domácnosti s plynúcim časom neustávalo, necítila sa v domácnosti s obžalovaným komfortne,

preto matka s deťmi napokon odišla do prenájmu a keď poškodená dosiahla plnoletosť, podala sama
trestné oznámenie, napriek tomu, že nemala podporu ani u svojich súrodencov (obávajúcich sa o stratu
životného štandardu), ani u starých rodičov (presviedčajúcich ju, aby otcovi odpustila). Z výsluchu
svedkyne E. B. tiež vyplynulo, že obžalovaný v inkriminovanom období mal vzťahy, resp. flirty aj s inýmiženami (zistila to na firemných večierkoch), čo mohlo do určitej miery negatívne ovplyvniť aj intímny
život manželov v čase ich spolužitia, ktoré správanie obžalovaného potom zapadá do psychologického
profiluobžalovanéhovypracovanéhoznalcomRNDr.Mgr.KešickýmPhD.(celkovánezrelosťsdopadom

na psychosexualitu, neuspokojený pohlavný pud a posilnenie sebaobrazu). Sám obžalovaný potvrdil
pri výpovedi znalca, že jeho sexuálne potreby v manželstve neboli dostatočne naplnené, preto mal aj
mimo-manželské partnerské vzťahy, zároveň však verbálne negoval deficit sexuálnych potrieb pri iných
partnerkách, čo bolo v rozpore s jeho reálnym správaním a prezentovanou kresťanskou morálkou a
výchovou, jednoducho povedané, ak by mal skutočne dostatočne naplnené sexuálne potreby v jednom

vzťahu, nepotreboval by opakovane vyhľadávať iné náhradné vzťahy. Na margo predložených fotografií
obžalovaným,ktorémajúpreukazovaťbezproblémovývzťahobžalovanéhoapoškodenejvobdobírokov
2013-2017 súd poznamenáva, že fotografia nerozpráva, zachytáva a zobrazuje len momentálny okamih
vonkajšieho sveta resp. jedinečnej situácie (aktuálne spoločensky vyžadované konanie), nezachytáva
vnútro a pocity poškodenej, ani situáciu, v akej sa fotografia vyhotovila, čo jej vzniku predchádzalo, čo
nasledovalo, prípadne môže byť aj výsledkom disociácie poškodenej (psychický obranný mechanizmus,

nevedomé oddelenie emócií od udalostí v bežnom živote, keď si obeť ubližovania toto nepripúšťa a
v každodennom živote funguje, akoby sa nič nestalo). V konečnom dôsledku túto úvahu súdu potvrdila
aj poškodená pri osobnej konfrontácii s predloženými fotkami, kedy uviedla, že „tieto fotky ukazujú iba
to, že sú tam spolu, ale neukazujú to, čo sa medzi nimi naozaj dialo“. K uvedenému súd ešte dodáva, že
podľa odbornej literatúry k sexuálnemu zneužívaniu detí, odborníci na analýzu správania obetí uvádzajú

(autori: G. E., O. N.), že „...od obetí sexuálneho zneužívania (CSA child sexual abuse) sa očakáva, že
voči páchateľom budú prejavovať jednoznačne negatívne postoje, že sa im budú vyhýbať, pri kontakte
sa tváriť nahnevane, ale značná časť detí, ktoré boli obeťami zneužívania, vykazuje pozitívne postoje
k páchateľovi. Ak ten kto ubližuje, je zároveň aj osobou, ktorá dieťaťu zabezpečuje základné životné
potreby, alebo ak je zároveň aj zdrojom pozitívnych životných zážitkov, dieťa k nemu môže pociťovať

lásku, vďačnosť aj empatiu, tešiť sa z interakcie s ním, ak sa nachádza v situáciách, v ktorých sa cíti
bezpečne (napr. v prítomnosti iných ľudí). Správanie obete k páchateľovi je ovplyvňované aj tým, ako sa
k nemu správajú iní ľudia v sociálnom okolí, pokiaľ ho považujú za dôveryhodného a prejavujú mu úctu
a lásku, obeť si môže uvedomovať, že zaujatie odlišného postoja by nebolo spoločensky akceptované“.

Súd sa zaoberal aj námietkami obhajoby (prezentovanými jednak v prvotnom odvolaní aj na hlavnom
pojednávaní) a nezistil, že by si vykonané dôkazy navzájom obsahovo odporovali a vytvárali dôvodnú
pochybnosť naopak, prezentovaná pochybnosť obhajoby bola založená len na popretí protiprávneho
konania obžalovaným a jednostrannom, subjektívnom hodnotení vykonaných dôkazov, súd však
každý dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní podrobne popísal a vyhodnotil ich jednotlivo aj

v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi a registroval aj opakované výhrady obhajoby smerujúce
k diagnóze vaginizmu u poškodenej (psychogénna porucha založená sčasti na vedomom a sčasti
na nevedomom obrannom správaní), pričom tieto obhajobné argumenty len zahmlievajú podstatu
protiprávneho konania obžalovaného, nakoľko samotný vaginizmus poškodenej nebol v obžalobe
uvádzaný ako ujma na zdraví v dôsledku sexuálneho zneužívania (následok). Poškodená v začiatkoch

svojho intímneho života vnímala tento problém, snažila sa ho riešiť a spojila si ho vnútorne so
správaním svojho otca voči nej, keďže však nie je odborníčkou na tento problém, jej vnútorné
výhrady a prežívanie problému bez posúdenia odborníkom nie sú relevantné, ide o čisto o jej
subjektívne argumenty. Okrem toho súd nikdy vo svojich úvahách netvrdil, že poruchu vaginizmu
u poškodenej spustilo práve konanie obžalovaného, len akceptoval záver znalca MUDr. Andrého,

že na tejto poruche sa mohlo podieľať aj (nie výhradne) konanie jej otca spolu s osobnostnými
danosťami poškodenej (výchova, povaha a typ osobnosti). Čo sa týka namietanej nedôveryhodnosti
(nespoľahlivosti) svedkyne E. B., ktorú obhajoba opiera o správanie svedkyne (matky poškodenej
a zároveň manželky obžalovaného) po odhalení protiprávneho konania obžalovaného súd uvádza,
že svedkyňa práve svojím konaním a správaním (zatajovaním zisteného problému a nevyvodením

konzekvencií, zotrvávaním v spoločnej domácnosti) vychádzala v ústrety najmä obžalovanému, aby
sa v rodine a v širšej spoločnosti nepoškodila povesť obžalovaného (tento pôsobil ako funkcionár
obecného zastupiteľstva, člen rodičovskej rady školy, podnikateľ, praktikujúci katolík), ale ani celej rodiny
a obžalovaný (ako živiteľ rodiny) naďalej nadštandardne financoval potreby rodiny podľa požiadaviek
manželky. Až pretrvávajúce naliehanie poškodenej spojené s výčitkami prinútilo matku opustiť spoločnú

domácnosť s obžalovaným, pričom zásadný postoj dospelej dcéry (poškodenej) k jej rozhodnutiu podať
trestné oznámenie už matka nedokázala ovplyvniť, ani korigovať v prospech obžalovaného. Po podaní
trestného oznámenia plnoletou poškodenou a prevalení protiprávneho konania obžalovaného svedkyňa
S. Behúlová (po riadnom zákonnom poučení) k veci vypovedala a potvrdila v základných a podstatnýchrysoch výpoveď poškodenej (o nevhodnom správaní otca, o jeho priznaní, o ďalšom fungovaní v rodine).
Ak teda svedkyňa neopustila spoločnú domácnosť ihneď po odhalení konania obžalovaného a nepodala
na neho trestné oznámenie sama, neznamená to, že je automaticky nedôveryhodná ako svedkyňa, iba

to, že uprednostnila životný komfort zvyšku svojej rodiny (ochranu živiteľa) nad požiadavkami a pocitmi
poškodenej, dokonca sa vo výpovedi vyjadrila, že keby napr. syn chcel zostať žiť s otcom, zo spoločnej
domácnosti by ani nebola odišla (nechcela deti rozdeliť). Nepochybne jej konanie ako matky poškodenej
podľa nezaujatého pozorovateľa nebolo rázne a vôbec nie morálne a správne, ale výrazne ovplyvnené
jej sociálnym postavením (hroziaci rozpad rodiny, tri dospievajúce deti, nízky príjem, existenčná

závislosťnamanželovi)aemocionálnymnastavením(pretrvávajúcivzťahkmanželovi,ochranadetípred
verejným prepieraním jeho konania, sociálne stigmatizujúci trestný čin). Súd hodnotí výpovede svedkov
v konaní s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k procesným stranám a k prejednávanej veci, aká
je jeho rozumová a duševná úroveň, vzťah k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočnosti,
o ktorej vypovedá, aj vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu sa pri výpovedi
(presvedčivosť,istota,plynulosťvýpovede,ochotaodpovedaťnaotázkyapod.)akpoznatkomzískaným

na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými
dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú), celkové posúdenie týchto hľadísk potom
poskytuje súdu záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.

Zo všetkých hore popísaných dôvodov súd prezentovanú obranu obžalovaného neakceptoval a uznal

obžalovaného ako trestne zodpovedný subjekt za vinného na skutkovom a právnom základe ako
je uvedené vo výroku rozsudku. Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a)
Trestného zákona (jednota vôle a vedomosti) a tento úmysel bol zrejmý z jeho aktívneho konania,
kedy vedome zneužil svoje postavenie v rodine, najmä však dôveru maloletej poškodenej a konal
v rozpore so zákonom. Motív a príčinu protiprávneho konania obžalovaného (hľadanie emocionálnej

náklonnosti, podpory a seba potvrdenie) možno vyvodiť len z psychologického profilu obžalovaného
ako jeho zlyhanie v emočnej záťaži zo zdroja neuspokojeného pohlavného pudu, celková nezrelosť
sdopadomnapsychosexualituazlyhanievkontrolesprávania,kedysadieťastávanáhradnýmobjektom
pre uspokojenie nielen sexuálnych, ale i emočných potrieb, ktoré nie sú saturované vo vzťahu k
dospelému partnerovi.

Priukladanítrestuvychádzalsúdzozákladnýchzásadukladaniatrestov,ktorésúupravenévustanovení
§ 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest, zohľadniac
pri tom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru. Súd tak
náležiteprihliadolnajmänaspôsobspáchaniačinu,jehonásledky,zavinenie,pohnútku,tiežpoľahčujúce

a priťažujúce okolnosti a bral tiež do úvahy osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V danom prípade druh a výmeru trestu určuje ustanovenie § 201 odsek 2 Trestného zákona, kde Trestný
zákon v osobitnej časti ustanovuje ukladanie trestu odňatia slobody vo výmere sedem až dvanásť rokov.
Súd u obžalovaného vzhliadol z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona jednu

takútookolnosť(podľa§36písmenoj/Trestnéhozákona),žepredspáchanímposudzovanéhotrestného
činu viedol riadny život, keďže odsúdenie z roku 2002 bolo zahladené a žiadne iné negatívne javy
v živote obžalovaného zistené neboli, pričom 4 dopravné priestupky obžalovaného riešené v blokovom
konaní boli spáchané v období rokov 2019-2022 a charakterovo nesúvisia s podstatou prejednávaného
protiprávnehokonania.Zpriťažujúcichokolnostísúduobžalovanéhonezistilžiadnupriťažujúcuokolnosť

uvedenú v § 37 Trestného zákona, takýmto postupom stanovil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností na 1:0, kedy po aplikácii § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona mohol súd ukladať
obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere upravenej trestnej sadzby (zníženej) o jednu tretinu
z hornej hranice zákonnej trestnej sadzby (teda vo výmere 7 -10 rokov a štyri mesiace).

Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali
všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Tak, ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste
sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, založenom na zodpovednom
a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne, aj v ich vzájomných súvislostiach a v
celkovom súhrne. Súd tak najmä vzhľadom na okolnosti prípadu, po dôslednom hodnotení všetkých do

úvahy prichádzajúcich skutočností konštatoval, že zákonom určená, do úvahy prichádzajúca upravená
trestná sadzba je pre obžalovaného neprimerane prísna. Na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na
nápravu páchateľa súd nepovažoval priamy výkon trestu odňatia slobody za nevyhnutný, preto pri
ukladaní trestu aplikoval mimoriadne zmierňujúce ustanovenie podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmenod) Trestného zákona, ktoré umožňuje ukladať obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnou hranicou
zákonom určenej trestnej sadzby (nie však kratší ako 2 roky), v prípade zohľadnenia okolností prípadu,
alebo pomerov páchateľa. Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádzala do úvahy najmä pre výrazný

časový odstup od spáchania skutku (v r.2014), cez podanie trestného oznámenia (v r.2019), až po
následnépodanieobžaloby(vr.2022),kedyužtaktouplynuloodspáchaniaskutkucca8rokov.Natomto
časovom odstupe sa významným spôsobom podieľal najmä ochranársky postoj matky poškodenej voči
obžalovanému, resp. aj iných osôb, ktoré mohli mať pred dovŕšením plnoletosti poškodenej informácie
o neprijateľnom sexuálnom správaní obžalovaného. S takýmto časovým odstupom od spáchania skutku

sa oslabuje jednak prvok individuálnej prevencie (pokiaľ páchateľ v priebehu časového rozmedzia nes-
páchal ďalší trestný čin a viedol bezúhonný život, bez negatívnych javov, možno predpokladať, že sa
napravil) a tiež prvok generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce účinky trestu na ostatných členov
spoločnosti sa plynutím času znižujú), pričom s odstupom času sa míňa aj účel trestu (ochranná funkcia,
represívna funkcia), s dopadom na skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na hodnotenie možnosti
účinnej nápravy páchateľa.

Ukladanie nepodmienečného trestu za takto popísaných okolností prípadu (výrazný časový odstup
od spáchania skutku spôsobený najmä postojom a nekonaním matky poškodenej), tiež po
dôslednom vyhodnotení osoby obžalovaného (predchádzajúca a súčasná bezúhonnosť obžalovaného,
z toho vyplývajúca miera narušenia obžalovaného a jeho podiel na materiálnom zabezpečení

rodiny a vzdelávaní študujúcich detí, prosociálne aktivity obžalovaného), by z hľadiska aplikácie
zásady personality a primeranosti trestu neslúžilo efektívnej prevýchove páchateľa, pričom výkon
nepodmienečného trestu u obžalovaného by mal aj priamy materiálny dopad na zvyšok rodiny
(rešpektovanie zásady uvedenej v § 34 odsek 3 Trestného zákona). Podmienečne odložený trest
odňatiaslobodysprobačnýmdohľadomzasahujedoživotaobžalovanéhovobmedzenejmiere,dokonca

posilňuje vedenie riadneho života a preto aj sociálna inklúzia po skončení trestu je omnoho jednoduchšia
a pravdepodobnosť recidívy nižšia (prvopáchateľ zostáva začlenený v spoločnosti, neprichádza o prácu
a príjem, môže si plniť svoje záväzky, zostávajú zachované sociálne a ekonomické väzby, eliminuje sa
negatívny dopad výkonu trestu na jeho rodinu a zároveň sa takouto alternatívou predchádza nežiadúcej
adaptácii odsúdeného na väzenský život).

Komplexný záver súdu o tom, že účel trestu sa dosiahne aj bez jeho priameho výkonu trestu v ústave
na výkon trestu odňatia slobody sa opiera o náležité a všestranné zhodnotenie skutočností týkajúcich
sa jednak osoby páchateľa, jeho doterajšieho života a prostredia, v ktorom žije a pracuje, najmä
však popísaných okolností prípadu a nie je s týmito skutočnosťami v logickom rozpore. Prevýchova

páchateľa neleží výhradne len na bedrách spoločnosti, úspech prevýchovy závisí hlavne od toho,
že páchateľ je nielen objektom výchovného pôsobenia, ale je jeho aktívnym účastníkom a sám
sa zúčastňuje na pozitívnych zmenách svojej osobnosti, k čomu môže prispieť práve prosociálne
nastavenie obžalovaného. Z uvedených dôvodov súd ukladal obžalovanému po aplikácii § 39 odsek
1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným

odkladom a s probačným dohľadom na skúšobnú dobu päť rokov, zároveň mu uložil v rámci probačného
dohľadu príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, so zameraním na zvládanie vlastných
sexuálnych potrieb. Účelom takejto psychoterapie (rozhovory s psychoterapeutom) má byť možnosť
pre obžalovaného pozrieť sa na seba, svoje vzťahy a svoju minulosť novým spôsobom, lepšie
pochopenie samého seba, seba prijatie a aj zmena problematických vzorcov správania v oblasti

sexuality. Psychoterapia pomôže obžalovanému hlbšie nazrieť do vlastných problémov a starostí a
riešiť široké spektrum problematických myšlienok či správania, pomáha mu pracovať s nevedomými
túžbami a fantáziami a v konečnom dôsledku žiť život šťastnejšie, zdravšie, produktívnejšie a
uspokojivejšie. Probácia zas umožňuje, aby obžalovaný nezostal poznačený jedným trestným činom
celý život, poskytuje mu možnosť návratu do spoločnosti a v porovnaní s pasívnym trestom odňatia

slobody, ktorý pôsobí demotivačne, je probačný dohľad efektívnejšou alternatívou pri ukladaní trestov,
má resocializačný a reedukačný dosah, čomu napomáha nenásilné motivačné správanie probačného
úradníkakobžalovanému,scieľomnapomôcťmuviesť riadnyživot,pôsobiťnaneho,abysanedopúšťal
ďalšej trestnej činnosti, vybudoval si dostatočné sociálne zázemie a spoločenské uplatnenie. Probačný
úradník bude poskytovať v rámci probácie obžalovanému odbornú pomoc, bude sledovať a kontrolovať

jeho správanie a spolupracovať s rodinným a sociálnym prostredím, v ktorom žije tak, aby viedol
riadny život. Výmera podmienečne odloženého trestu a stanovená skúšobná doba 5 rokov, v kombinácii
s probačným dohľadom nad obžalovaným a uloženým príkazom reflektuje na charakter stíhaného
trestného činu a jej dĺžka tvorí zároveň protiváhu pôvodne hroziacemu sedemročnému trestu odňatiaslobody. Takto nastaveným trestom sa poskytne súdu dostatok priestoru a času na preverenie spôsobu
života obžalovaného a následné vyhodnotenie toho, či išlo skutočne o ojedinelý exces v správaní
obžalovaného a tiež či došlo k pozitívnemu vplyvu psychoterapie na konanie a správanie obžalovaného.

Podľa názoru súdu uložený trest obžalovanému je primerane individualizovaný, spravodlivý a plní svoj
účel najmä z hľadiska jeho prevýchovy a nápravy, pričom dostatočným spôsobom vyjadruje aj morálne
odsúdeniapáchateľaspoločnosťou.Vyslovenímvinyauloženímtrestuspoločnosťsignalizujezavrhnutia
hodnosť trestného činu, teda že páchateľ konal protispoločensky a nemorálne. Najväčším trestom
s doživotnými dôsledkami pre obžalovaného ako rodiča, však bude jeho „odsúdenie“ vlastným dieťaťom

a strata jeho kredibility vo vzťahu k ostatným členom rodiny.
Poškodená si nárok na náhradu škody podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku, najneskoršie do
skončenia vyšetrovania neuplatnila, preto súd nerozhodoval o škode.

Zohľadniac všetky vyššie podrobne rozpísané skutočnosti, rozhodol súd po dôkladnej úvahe a doplnení
dokazovania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.