Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/114/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424204879
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4424204879.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XX,
XXX XX D. E., právne zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., IČO: 36 813 401,
so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, proti odporcovi: F. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/
XX, XXX XX D. E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Odporcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala dňa 25.11.2024 na tunajší súd voči odporcovi návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP. V návrhu uviedla, že na Okresnom súde
Nové Zámky je pod. sp. zn. 16P/123/2024 vedené konanie o rozvod ich manželstva a o úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k mal. F. B., nar. X.X.XXXX, mal. F. B., nar. XX.X.XXXX a mal. B. B.,
nar. XX.X.XXXX. Navrhovateľka a odporca sú zároveň podielovými spoluvlastníkmi (obaja v podiele
1/2 k celku) nehnuteľnosti - bytu zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom
Nové Zámky, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie D. E., obec D. E., okres D. E., a to: Bytu
číslo XX na poschodí X vo vchode č. XX bytového domu – stavby so súpisným číslom XX, postavenej
na pozemku parcely registra „C“ s parc. č. XXXX, o výmere 555 m2, druh pozemku: zastavané

plocha a nádvorie, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku; veľkosť spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstva bytového domu a veľkosť spoluvlastníckeho podielu
napozemkuXXXX/XXXXXX(ďalejlen„Byt“).Uvedenýbytnadobudlidopodielovéhospoluvlastníctvana
základe dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kúpnej zmluvy, darovacej
zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice č. N 1130/2015
zo dňa 6.10.2015 v znení dodatku zo dňa 27.10.2015, vklad povolený pod V 6041/15 - č. zmeny

5089/15. Dôkazy: LV č. XXXX III. V čase podania návrhu na rozvod manželstva účastníci žili v tomto
byte v spoločnej domácnosti. Potom ako podala manželka návrh na rozvod, sa začalo medzi nimi
stupňovať napätie, narastali konflikty a u odporcu sa začalo čoraz viac prejavovať jeho agresívne
správanie a psychické nátlaky, ktoré boli aj dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva. V dôsledku
narastajúcich konfliktov (aj pred očami mal. detí) a nepredvídateľného správania sa odporcu bola nútená
navrhovateľka aj s mal. deťmi dňa 19.09.2024 odísť z uvedeného spoločného bytu a dočasne sa

odsťahovala k rodičom. Dôvodom návrhu na rozvod bolo psychické utláčanie zo strany odporcu , jeho
manipulácia, kontrola a agresívne správanie nielen vo vzťahu k navrhovateľke , ale aj voči maloletým
deťom, čo už navrhovateľka nemohla ďalej znášať. Navrhovateľka ďalej uviedla, že ju odporca počas
manželstva extrémne kontroloval, a to vo všetkých oblastiach života, kontroloval kde sa nachádza, s
kým je, čo robí, určoval jej časy, kedy mohla ísť napríklad cvičiť, kontroloval jej sociálne siete, kde musel
poznať všetky prístupové heslá, kontroloval e-mailovú schránku manželky, ktorú mal dokonca nastavenú

ako svoj prioritný e-mail. Rovnako kontroloval aj rodinné financie, všetky peniaze, ktoré rodina mala,
totiž chodili na jeho účet a keď sa navrhovateľka na uvedené sťažovala, poukazoval na to, že onasa málo snaží, že nevie hospodári a ak sa jej niečo nepáči, je to jej chyba. Okrem psychických útokov
odporca viackrát napadol navrhovateľku aj fyzicky. Kopal ju na zemi, roztrhal jej oblečenie, ťahal ju
za vlasy, neraz jej dal facku a rovnako fyzicky trestal aj ich spoločné maloleté deti, dostali facku, bil

ich varechou, dostali po zadku. Navrhovateľka ďalej uviedla že toto správanie odporcu viedlo k tomu,
že navrhovateľka podala návrh na rozvod. O fyzickom násilí odporcu vypovedali jeho deti aj počas
pohovoru u kolízneho opatrovníka v súvislosti s prebiehajúcim konaním o rozvod manželstva. Mal. F.
povedala, že otec ju vyfackal a kopol do nej pod stolom, lebo zle čítala. Rovnako mal. B. vypovedala, že
otec im dáva po zadku, keď neposlúchajú. V minulosti sa stalo, že žalovaný tak zbil syna – mal. F., že

maloletý mal opuchnutú tvár, modriny na líci. Maloletý F. mal vtedy 2 roky. Ohľadom tohto incidentu bolo
zo strany navrhovateľky podané aj trestné oznámenie, ktoré je v štádiu prešetrovania. Navrhovateľka
ďalej uviedla, že toto agresívne správanie sa odporcu sa stupňovalo vždy , keď boli v rodine napätejšie
situácie, napríklad keď mal odporca viac práce v práci, alebo iný problém, alebo potom ako si bol vypiť s
kamarátmi. Navrhovateľka sa s ním preto bála zostať v jednej domácnosti počas rozvodového konania ,
keďbadalanaodporcovistúpajúcunervozitu,nevedelsa ovládaťpreddeťmiahádkyakonfliktyneustále

riešilajvčase,keďbolidetiprítomné.Poslednédnipredsvojimodchodom zospoločnejdomácnostibola
situácia už tak neznesiteľná, že sa navrhovateľka musela v noci zatvárať v izbe, pretože ju manžel chodil
„navštevovať“. Cez deň ju pri bežných činnostiach kameroval a snažil sa ju vyprovokovať s tým, že zbiera
materiál do rozvodového konania. Dňa 19.09.2024 znovu nastala situácia, že ju odporca znovu natáčal
na video, keď chystala ráno deti do školy, ona to už nevydržala, zobrala mu telefón z ruky, z čoho vznikol

konflikt, ktorý dopadol tak, že navrhovateľka aj s deťmi v podstate ušli z bytu. Vtedy sa navrhovateľka
rozhodla, že sa už do spoločnej domácnosti nechce vrátiť. Dočasne sa aj s deťmi odsťahovala k
svojim rodičom, keďže nemala kam inam ísť. Následne sa snažila s odporcom dohodnúť, aby sa z bytu
odsťahoval on, keďže on je vlastníkom aj ďalšieho – 1-izbového bytu a mal by kam ísť a nie je dobré,
aby bývali spolu. Ďalej navrhovateľka uviedla, že je momentálne nezamestnaná a nevie si dovoliť platiť

niekde plnohodnotné nájomné. Byt, kde bývali s odporcom je krásne zariadený, prerobený, deti tam
majú detskú izbu, pohodlie. Nakoľko mal. F. je žiačkou 3. ročníka ZŠ a mal. B. žiačkou 1. ročníka ZŠ,
navrhovateľka považovala a stále považuje za veľmi dôležité, aby deti mali podľa možnosti čo najväčší
komfort,vedelisapripravovaťnavyučovanieaabynanichrozvodrodičovdopadolčonajmenej.Odporca
ale na žiadnu dohodu ohľadne bytu nepristúpil, s tým, že keď sa ona chce rozviesť nech sa zariadi, že on

z bytu neodíde. Okrem tohto navrhovateľku odmieta vpustiť do bytu a na prevzatie vecí, či už pre seba,
alebo pre deti bola nútená si privolať políciu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že do bytu sa od 19.09.2024
dostala len 3-krát, pričom v dvoch prípadoch bolo potrebné privolať policajnú hliadku. V čase, keď
odporca nie je doma, byt stráži jeho matka, ktorá ju tiež nechcel pustiť do bytu s odôvodnením, že,, iba
keď F. dovolí“. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca do bytu rozmiestnil do jednotlivých miestností

kamery, s tým, že po byte ponalepoval štítky s upozorneniami typu: „Pozor! Tento byt je pod kamerami.
Akákoľvek krádež pôjde na políciu.“ a jej osobné veci, ktoré mala v spálni nahádzal do odpadkových
vriec a umiestnil ich na balkóne, čo jej oznámil odkazom: „Všetky veci sú pobalené na balkóne“ s tým,
že do spálne už vojsť nemôže. Navrhovateľka ďalej uviedla, že vzhľadom na to, že sa jej nepodarilo s
odporcom na užívaní bytu dohodnúť a v spoločnej domácnosti s rodičmi a 3 maloletými deťmi situácia

tiež nebola už udržateľná (spali na matraci v jednej izbe), dohodla sa so svojím otcom, ktorý vlastní
1-izbový starší byt, v ktorom mal dlhodobého nájomcu, že tomuto nájomcovi vypovedá nájom a do
neho sa navrhovateľka dočasne presťahovala. Nájomné platí otcovi 200- eur mesačne, čo pokrýva
spotrebu energií a platbu správcovi bytu. Ďalej navrhovateľka uviedla, že uvedený byt má len základné
vybavenie a ona v súčasnosti nemá finančné prostriedky na to, aby do bytu investovala. Za pomoci

rodiny a známych byt zariadila základným nábytkom, nakoľko po predchádzajúcom nájomcovi byt ostal
nezariadený. Ďalej uviedla, že je v súčasnosti nezamestnaná, zamestnávateľ s ňou k 30.6.2024 ukončil
pracovný pomer z dôvodu, že mala veľa absencií kvôli maloletým deťom. Len na doplnenie uviedla,
že s manželom mali toho istého zamestnávateľa s tým, že kým s ňou bol pracovný pomer ukončený,
manžela povýšili. Momentálne teda ona poberá dávku v nezamestnanosti, a to do decembra 2024. Od

januára mala prisľúbenú prácu v Plaveckých jasličkách Žabka, kde sa chodí zaúčať ako inštruktorka.
Odporca sa však začal vyhrážať, že pošle do plaveckých jasličiek daňovú kontrolu, hygienu a bude robiť
jej zamestnávateľke problémy, budúca zamestnávateľka sa toto dozvedela a pod tlakom týchto udalostí
navrhla navrhovateľke zatiaľ len externú spoluprácu, nakoľko nechce absolvovať početné kontroly len
z dôvodu prebiehajúceho rozvodového konania svojej zamestnankyne. Navrhovateľka si preto hľadá

inú možnosť zamestnania od januára 2025. Z uvedeného dôvodu si aktuálne nemôže brať hypotekárny
úver riešiť si vlastné bývanie inou formou. Navrhovateľka súčasne poukázala na to, že vzniknutá
situácia zle vplýva aj na deti. Ich domov je v spoločnom byte navrhovateľky a odporcu , kde majú
svoje veci a svoju detskú izbu. Tento byt je prerobený a prispôsobený potrebám 3 detí, preto aktuálnebývanie všetci vnímajú iba ako dočasné. Navrhovateľke rodičia prisľúbili, že jej finančnej pomôžu, keby
sa jej podarilo s odporcom dohodnúť, aby ho vedela vyplatiť zo spoločného bytu, nakoľko ona by
hypotéku momentálne nedostala. Súčasne ale peniaze, ktoré jej vedia poskytnúť – požičať rodičia by

jej nestačili na kúpu iného 3-izbového bytu, avšak stačili by na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu
odporcu. Odporca to vie, ale na dohodu nie je ochotný pristúpiť. Navrhovateľka ďalej uviedla, že
prostredníctvom právneho zástupcu odporca navrhovala aj riešenie, aby sa odporca aspoň dočasne
vysťahoval z bytu, kým neskončí rozvodové konanie a kým nedospejú k nejakej dohode ohľadom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ani s týmto však odporca nesúhlasil a teda on momentálne

výlučne (resp. s deťmi, keď ich má u seba), užíva spoločný byt a navrhovateľka je z užívania bytu v
dôsledku správania sa odporcu vylúčená. Súčasne je však pre ňu nepredstaviteľné, aby sa s odporcom
niekedy vrátili k bývaniu v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka ďalej uviedla, že aj keby sa odporca
rozhodol navrhovateľku do spoločného bytu pustiť, s ohľadom na jeho správania, sklonom k násiliu
a predchádzajúcim incidentom by mala strach z toho, čo by od neho mohla v budúcnosti očakávať,
a to nielen vo vzťahu k jej osobe, ale aj vo vzťahu k mal. deťom. Preto sa rozhodla, že podá návrh na

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k bytu s tým, že bude navrhovať, aby
ona bola určená, ako výlučná vlastníčka bytu s povinnosťou vyplatiť odporcu. Súčasne má za to, že
sú dané dôvody aj na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bude odporca dočasne vylúčený z
užívania spoločného bytu, a to s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď neodkladnú potrebu
upraviť pomery strán sporu navrhovateľka zdôvodňuje najmä:

- skutočnosťou, že samotné konanie vo veci samej o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva bude pravdepodobne trvať niekoľko mesiacov, nie je vylúčené že aj rokov a ona má
momentálne zabezpečené iba provizórne bývanie, s tým, že byt v ktorom momentálne býva doteraz
jej rodičia prenajímali a mali z neho príjem, momentálne ale ona platí len náklady za prevádzku bytu
a teda žije na „ťarchu rodičov“.

- ona nemá aktuálne možnosť čerpať úver na zabezpečenie si iného bývania a ani nemá prostriedky
na to, aby platila vyššie nájomné a prenajala si väčší byt
- odporca je zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem je cca 2.000,- eur mesačne a súčasne je
výlučným vlastníkom ďalšieho bytu, do ktorého by sa mohol v prípade potreby presťahovať, alebo ho
predať, aby si zabezpečil iné bývanie

– spoločné bývanie v byte je z dôvodu psychickej a fyzickej agresie zo strany jej manžela už
nemožné, pričom správanie manžela bolo preukázané aj výpoveďami navrhovateľky, ich spoločných
detí , výpoveďou odporcu na pojednávaní dňa 18.11.2024, kedy násilie voči mal. F. aj priznal.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že vyššie popísaná situácia medzi ňou a odporcom si vyžaduje
bezodkladnú úpravu pomerov. Nie je spravodlivé, aby odporca výlučne užíval byt, ktorý patrí obom

stranám sporu, keď situáciu, že byt už nemôžu užívať manželia spoločne zapríčinil predovšetkým on
svojím správaním, pričom ani počas rozvodového konania sa nedokázal ovládať tak, aby od svojich
výbuchov a výstupov uchránil maloleté deti, ktoré hádky rodičov videli aj počuli. Navrhovateľka má za
to, že neodkladná úprava pomerov je aj v záujme maloletých detí. V tejto súvislosti navrhovateľka
poukázala na ust. §146 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak sa z dôvodu fyzického alebo

psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva
v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z
manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového
spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.“ V tejto súvislosti poukázala na to, že aj keď
v jej prípade ide o byt v podielovom spoluvlastníctve manželov, možno podľa nej uvedené ustanovenie

analogicky aplikovateľné aj na túto situáciu. Súčasne poukázala na Rozsudok Krajského súdu Nitra,
č.k. 15Co/2/2023, cit.: „Ustanovenie § 146 ods. 2 Obč. zák. umožňuje obmedzenie násilného správania
manželov pri riešení nezhôd vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade,
ak jeden z manželov fyzicky alebo psychicky týra druhého manžela. Obmedzenie, resp. vylúčenie
užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe,

ktorá býva v spoločnej domácnosti, dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe
takýmto násilím. Predpokladom pre použitie vyššie uvedenej občiansko-právnej sankcie proti druhému
manželovi je po: a/ existencia bezpodielového spoluvlastníctva spoluvlastníckeho vzťahu manželov k
domu alebo bytu; b/ existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo byte; c/ existencia fyzického
alebo psychického násilia, eventuálne existencia čo i len hrozby takéhoto násilia; d/ realizácia násilia

vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte nachádzajúcom
sa v bezpodielovom spoluvlastníctve; e/ neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z dôvodov uvedených pod
písmenom c/ a d/. Fyzické alebo psychické násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, môže ísť
iba o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, prípadne postačuje iba hrozba takéhoto násilia.Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať takú intenzitu,
ktorá je spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude
možné objektívne považovať za neznesiteľné.“... „Odvolací súd teda poukazuje na skutočnosť, že v

priebehu zisťovania skutkového stavu a vykonaného dokazovania, bolo preukázané, že žalovaný sa
voči žalobkyni, ako i ich spoločným deťom, správal spôsobom, ktorý možno považovať za narúšanie
pokojného spolužitia v dome, pričom vyvolával v žalobkyni pocit strachu a obavy z psychického a
fyzického násilia. Skutočnosť, že v manželstve došlo k narušeniu vzťahov, a medzi manželmi vznikajú
konflikty, nikoho neoprávňuje riešiť situáciu vytváraním napätej až neznesiteľnej situácie, a už vôbec nie

fyzickým napadnutím.“ Vzhľadom na uvedené, navrhovateľka teda žiada , aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým dočasne vylúči odporcu z užívania spoločného bytu, a to až do právoplatného
skončenia konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Navrhovateľka následne
mieni vzniknutú situáciu riešiť podaním žaloby vo veci samej o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva spoločného bytu.

2. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skočení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa§324ods.2CSP,nakonanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajepríslušnýokresný
súd.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby ... c) nenakladala s
určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1,2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa

odvoláva.
Podľa § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

Podľa § 331 ods. 3 CSP, ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na
zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa ods. 2 aj príslušnému
orgánu, ktorý osobitný register vedie.
Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto,
že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ
je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

3. V zmysle § 329 CSP je možné o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť bez

nariadenia pojednávania. Navrhovateľka podaním zo dňa 26.11.2024 spresnila svoj návrh, uviedla,
že neodkladné opatrenie navrhuje nariadiť podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, podľa ktorého súd uloží
protistrane povinnosť, aby sa niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala, v tomto konkrétnom prípade
navrhovateľka navrhla, aby súd dočasne vylúčil odporcu z užívania ich spoločnej veci- bytu.

4. Súd má zato, že neodkladné opatrenie je možné na základe návrhu nariadiť len vtedy, ak skutočne
existuje dôvodná potreba bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje skutočná obava, že
exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia preto musí osvedčiť, že tu existuje taký
vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu. Pri nariaďovaní neodkladnéhoopatrenia treba však brať na zreteľ aj na princíp proporcionality. Nariadením neodkladného opatrenia
niejemožné zasiahnuťdoprávúčastníkovnadskutočnenevyhnutnúmieru. Súd sazaúčelom zistenia,
či navrhovateľka osvedčila dôvodnosť navrhovanej dočasnej úpravy vzťahov oboznámil s listinnými

dôkazmi predloženými navrhovateľkou a súčasne si pripojil spisy tunajšieho súdu sp.zn. 16P/123/2024
a sp.zn. 16P/156/2024, týkajúce sa rozvodového konania strán sporu a ich maloletých detí, vzhľadom k
tomu že navrhovateľka práve na rozvodové konanie a správanie sa odporcu k nej a maloletým deťom
v návrhu ma neodkladné opatrenie poukazovala.

5. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. E. súd zistil, že navrhovateľka a odporca sú podielovými
spoluvlastníkmi bytu číslo XX, na X. poschodí, ktorý sa nachádza vo vchode G. XX, bytového domu
so súp.č. XX, postavenom na parcele č. 7107, v D. E.. Každá zo strán je vlastníkom bytu podielu
1/2 k uvedenému bytu. Ďalej súd zistil, že navrhovateľka podala dňa 08.11.2024 trestné oznámenie
vo veci podozrenia zo spáchanie trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Ďalej sa súd
oboznámil so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 15.10.2024, fotkami z uvedeného

bytu, potvrdením o príjme odporcu a zápisnicou o pojednávaní z 18.11.2024 vo veci 16P/123/2024.
Tieto listiny boli vyhotovené a boli súdu predložené ešte pred rozhodnutím o rozvode. Súd sa súčasne
oboznámil s obsahom CD nosiča. Z pripojeného spisu 16P/123/2024 súd zistil, že dňa 10.12.2024
súd rozhodol o rozvode manželov navrhovateľky a odporcu a súčasne schválil ich rodičovskú dohodu
o úprave styku k maloletým deťom. Súd manželstvo rozviedol a podľa schválenej dohody boli všetky

tri maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok a podľa tejto dohody bol upravený styk s maloletými deťmi tak,
že otec je oprávnený sa s deťmi stýkať každý týždeň v stredu a piatok od 15:00 hod. do 19:00 hod.,
každý v poradí druhý víkend v mesiaci od piatka od 15:00 hod. do nedele 19:00 hod.. Z uvedeného
spisu súd zistil, že navrhovateľka aj odporca sa vzdali práva podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu

o rozvode a schválení rodičovskej dohody. Zo zápisnica o pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok, ktorým bola teda aj schválená rodičovská dohoda ohľadne úpravy styku otca / v tomto
konaní odporcu/ s maloletými deťmi, sa vyjadril aj kolízny opatrovník maloletých detí a navrhol schváliť
rodičovskú dohodu, ktorú navrhovateľka a odporca uzavreli dňa 03.12.2024. Z uvedeného je zrejmé, že
tvrdenie navrhovateľky, ktorá poukazovala na údajné nevhodné správanie sa otca k maloletým deťom

v tomto konaní nekorešponduje s jej konaním v konaní o rozvod, v ktorom samotná navrhovateľka
pristúpila k dohode, podľa ktorej sa deti môžu stretávať s otcom popoludní v stredu a piatok a každý
druhý týždeň môžu byť u neho celý víkend/ od piatka do nedele/. S touto dohodou a jej schválením
nemal problém ani kolízny opatrovník, ktorý v konaní o rozvod manželov zastupoval záujmy detí. Zo
samotného návrhu navrhovateľky je zrejmé, že navrhovateľka v súčasnosti má zabezpečené bývanie

a podľa správy kolízneho opatrovníka vo veci sp.zn. 16P/156/2024 vyhotovenej dňa 22.11.2024, t.j.
aktuálnejšej, než je tá, ktorú predložila navrhovateľka, vyplýva, že súčasne bývanie navrhovateľky spĺňa
bežné štandardy a potreby všetkých členov domácnosti.

6. Pre nariadenia neodkladného opatrenia nie je postačujúce len to, aby navrhovateľ popísal
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, alebo
existencie obavy z toho, že exekúcia bude ohrozená. Tieto rozhodujúce skutočnosti musí aj hodnoverne
osvedčiť. T.j. musí dostatočne osvedčiť dôvodnosť, ale aj existenciu potreby poskytnúť navrhovanú
úpravu pomerov strán. V tomto prípade sa nenavrhuje neodkladné opatrenie z dôvodu, že by tu

existovali obavy, že exekúcia bude ohrozená. V tomto prípade je návrh podaný z dôvodu, že podľa
navrhovateľky existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a odporcom k ich spoločnej
veci, a to až do skončenia konania o zrušenie a vyporidanie podielového spoluvlastníctva k tejto
spoločnej veci. Pri tomto návrhu neodkladného opatrenia je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil
existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby úpravy určitých vzájomných právnych vzťahov medzi

stranami konania o neodkladné opatrenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva
v tom, že nenariadenie neodkladného opatrenia zo strany súdu, by spôsobilo taký stav, ktorý by bol
nezvratný, prípadne by konaním osoby, ktorej sa má neodkladným opatrením niečo nariadiť, by bez
tohto nariadenia vznikli navrhovateľovi neodstrániteľné následky. Súčasne je potrebné, aby právne
účinky neodkladného opatrenia nespôsobili výraznú nerovnováhu medzi stranami, ktorá by viedla

k obmedzeniu povinnej osoby neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, to znamená, že pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí byť zachovaný princíp proporcionality. Ako už bolo uvedené,
navrhovateľka, aj keď poukazovala na agresívne správanie a fyzické násilie odporcu, či už k nej,
tak aj k deťom a s tým korešpondujúci strach z odporcu, nepodala návrh na neodkladné opatreniez dôvodu, že by bol ohrozený jej život, resp. zdravie, nejde teda o návrh na neodkladné opatrenie
podaný podľa § 325 odsek 2 písmeno e) alebo f), resp. h) Občianskeho zákonníka. Nenavrhovala
teda neodkladné opatrenie z dôvodu zabezpečenia jej ochrany pred odporcom, ale navrhovala klasické

neodkladné opatrenie v zmysle ustanovení § 325 odsek 2 písmeno d) a to za účelom dočasnej
úpravy užívacích práv k ich spoločnému bytu. Dôvody, ktoré uvádzala, a to agresívne správanie sa
a fyzické násilie odporcu k nej a k ich spoločným deťom, pre ktoré považuje spoločné spolunažívanie
v byte za nemožné, ale dostatočne neosvedčila. V návrhu síce poukázala na správanie sa odporcu
voči nej a ich deťom, ktoré malo mať až násilnícky charakter, na druhej strane sa však s odporcom

v rozvodovom konaní dohodla a uzavrela s ním dohodu o úprave styku s maloletými deťmi v rozsahu,
ktorý nezodpovedaná jej tvrdeniam o násilí rodiča – otca voči ich deťom. Okrem toho s touto dohodou
súhlasil aj kolízny opatrovník a podľa jeho správy, súčasné bývanie navrhovateľky je vyhovujúce
a zodpovedá bežným štandardom bývania rodiny / jej a jej detí/ . Bez ohľadu na to, aké sú vzťahy
medzi stranami sporu, v súčasnosti rozvedenými manželmi, pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
musí mať súd osvedčenú potrebu dočasnej úpravy právnych vzťahov navrhovateľa a osoby, proti ktorej

návrh na neodkladné opatrenie smeruje a súčasne ako už bolo uvedené, súd musí prihliadnuť na
princíp proporcionality a pokiaľ má byť obmedzené vlastnícke právo čo i len jedného zo spoluvlastníkov,
musia byť k tomu dostatočne osvedčené dôvody, z ktorých je zrejmé, že takáto neodkladným opatrením
priznaná ochrana navrhovateľovi, resp. obmedzenie odporcu / v tomto prípade vo výkone vlastníckych
práv/ je absolútne nevyhnutná a neznesie odklad. Tieto skutočnosti však navrhovateľka v tomto konaní

dostatočne neosvedčila. Pripojila potvrdenie z polície, že dňa 08.11.2024 realizovala, nejaké oznámenie
vo veci podozrenia zo spáchanie trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, toto potvrdenie
samo o sede však dostatočne neosvedčuje potrebu nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom
znení, t.j. neodkladnú potrebu vylúčiť odporcu z užívania spoločnej veci. Súd opätovne uvádza, že
neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak skutočne existuje dôvodná potreba bezodkladne

upraviť pomery strán a jeho nariadením sa bez vážneho dôvodu a nad skutočne nevyhnutnú mieru,
nezasiahnedo právprotistrany.Totobolapovinnáosvedčiťnavrhovateľka.Navrhovateľkesa nepodarilo
preukázať, že bez nariadenia tohto neodkladného opatrenia, vznikne na jej strane nejaký nezvratný
stav, prípadne stav spôsobujúci neodstrániteľné následky. Len skutočnosť, že navrhovateľka a odporca
sa rozvádzajú, že spolu nevychádzajú a že odporca vlastní aj iný byt, nie je dostatočným dôvodom

k obmedzeniu vlastníckeho práva odporcu, tak ako to navrhuje navrhovateľka, t.j. do skončenia konania
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Preto súd návrh navrhovateľky na nariadenie
tohto neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

7. O trovách tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému odporcovi

nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne doposiaľ nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods.
1, 2 C.s.p.)
Rozsah, v akom sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§
364 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 368 C.s.p.)
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. (§ 369 ods. 1 C.s.p.)
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia,

plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (§ 369 ods. 2
C.s.p.)
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (§
369 ods. 3 C.s.p.)
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. (§ 369

ods. 4 C.s.p.)
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.