Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/106/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122014342
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2122014342.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov

senátu Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt mesto C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. g) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní odsúdeného
voči rozsudku Okresného súdu Trnava z 05.09.2024, č. k. 2T/47/2022-236, na neverejnom zasadnutí
konanom 07.01.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušuje.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom na § 405b ods. 1 Trestného poriadku sa zrušuje

výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 2T/47/2022 - 186 z 02.05. 2023, právoplatný
27.05.2023.
Odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvalé bydlisko Trnava,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

sa za zostávajúci obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
a) Trestného zákona pri ktorom trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona nezanikla,
o d s u d z u j e
podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022 s použitím § 37 písm. m) Trestného
zákona a § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov
a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa odsúdený na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 05.09.2024, č. k. 2T/47/2022-236, rozhodol
podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku tak, že zrušil len výrok o treste v dôsledku zániku trestnosti činu,
v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 2T/47/2022 zo dňa 02.05.2023, a uložil trest za
zostávajúci zbiehajúci sa trestný čin, pri ktorom nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona,
ktorým je zločin podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona. Okresný súd uložil odsúdenému primeraný trest
podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022 s použitím § 37 písm. m), § 38
ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a to trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov a 8 (osem)

mesiacov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona okresný súd odsúdeného na výkon uloženého
trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Okresný
súd uviedol, že o započítaní vykonaného trestu odňatia slobody od 27.10.2021 sa bude rozhodovať
samostatným uznesením po právoplatnosti daného rozsudku.2. Po vyhlásení rozsudku na verejnom zasadnutí a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor vzdal
práva na podanie odvolania, avšak odsúdený po porade s obhajcom podal odvolanie voči rozsudku aj
voči konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

3.OdsúdenýprostredníctvomsvojhoobhajcuJUDr.MichalaAntala(ďalejlenobhajca)zdôvodnilpodané
odvolanie dňa 16.10.2024.
4. Obhajca po úvodnej rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku uviedol, že odvolanie bolo podané
proti výroku o treste, pretože napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona a
uložený trest je neprimeraný.

5. Obhajca argumentoval tým, že okresný súd mal ukladať trest podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona,
pretože ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudla účinnosť novela trestného
zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Trestný zákon v príslušnej otázke časovej pôsobnosti neumožňuje žiadny iný výklad a to z akéhokoľvek
dôvodu,pretoževdanomprípadeevidentneprišlokzmenezákona,ktorýjepreodsúdenéhopriaznivejší,
a preto mal okresný súd pri ukladaní trestu vychádzať z novšej a priaznivejšej právnej úpravy. Na

uvedených skutočnostiach nič nemení to, že rozsudok je vynášaný druhýkrát a to iba v časti uloženia
trestu.
6. Obhajca ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu ohľadom toho, že sa súd
nemôže zaoberať pomerom priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pretože sa rozhoduje vo výroku o
treste. Okresný súd nesprávne nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť, že sa ako obžalovaný k spáchaniu

trestného činu priznal a svoje konanie oľutoval.
7. V rámci konečného návrhu obhajca žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a sám rozhodol
tak, že odsúdenému uloží primeraný trest.
8. Následne aj odsúdený podal písomné odôvodnenie odvolania doručené okresnému súdu dňa
23.10.2024, v ktorom uviedol, že okresný súd celkom evidentne odmietol odsúdenému poskytnúť

súdnu ochranu garantovanú v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, predmetné rozhodnutie založil na vlastných
a subjektívnych pocitoch. Výrok o treste napadnutého rozsudku indikuje slabú koncentráciu súdnej
moci dosahujúcu stratu dôvery v právny štát. Nosným pilierom odvolania je neprimeraný zásah do
základných práv a slobôd odsúdeného. Okresný súd by mal ctiť Ústavu SR a chrániť ju, avšak
predmetné rozhodnutie je nezákonné, pretože trest mal byť uložený podľa zákona, ktorý je pre páchateľa

priaznivejší. V posudzovanej veci medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku dňa 05.09.2024,
nadobudliúčinnosťviacerézákony,pričompreobvinenéhojepriaznivejšíTrestnýzákonvzneníúčinnom
od 06.08.2024. Na základe uvedeného bolo povinnosťou okresného súdu posudzovať trestnosť činu
a ukladať trest podľa tohto zákona a týmto postupom zabezpečiť ochranu základných práv a slobôd. Na
záver odsúdený žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol v intenciách

Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024.
9. Prokurátor sa k písomne zdôvodneným odvolaniam odsúdeného nevyjadril.
10. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní odsúdeného 06.11.2024.
11. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.

O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody

12. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok
a zistil, že odvolanie podal odsúdený ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti
výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1
Trestného poriadku krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.

Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo

13. Vzhľadom k novele Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 správne okresný súd pristúpil v zmysle
§ 405a Trestného poriadku k preskúmaniu trestnosti skutku pôvodného rozsudku zo dňa 02.05.2023,
ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, a správne dospel k záveru o zániku trestnosti uvedeného
prečinu. Následne správne rozhodoval na verejnom zasadnutí o primeranom treste pre ostatný trestný
čin v zmysle § 405b ods. 1 Trestného poriadku, ktorom trestnosť nezanikla.
14. Pokiaľ teda ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o primeranom treste,
v tomto smere žiadne námietky odsúdený nevzniesol a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré

by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným
prieskumomnezistil.Zozápisnicezverejnéhozasadnutiavyplýva,žeokresnýsúddokazovanieohľadom
tohto výroku vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie.

K výroku o treste

15. Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd na úvod považuje za potrebné pripomenúť niektoré teoretické
východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
16. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre

ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

17. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy

páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.
18. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa

a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

19. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
20. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
21. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne

tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
22. Po novele trestného zákona už súd pri ukladaní trestu nemusí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38
ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Zároveňpriurčovanídruhuavýmerytrestumusísúdvsúladesustanovení§34ods.4Trestnéhozákona
prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

23. Podľa § 438k ods. 7 Trestného zákona trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15.03.2024 a ktorý

nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa Trestného zákona v znení účinnom od 15.03.2024 nie
je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná (§ 438k ods. 7 Trestného zákona).
Podľa § 405a ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny
zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe
aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

V konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach,
v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia
účinnosti zmeny zákona.
Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku, ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84
Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný

čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti
činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží
primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh
uloženého trestu započítanie možné.

Podľa § 405b ods. 2 Trestného poriadku, ak je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a nebol mu
uložený úhrnný alebo súhrnný trest, rozhodnutie podľa odseku 1 urobí súd do 30 dní od nadobudnutia
účinnosti zmeny zákona na neverejnom zasadnutí, o ktorom upovedomí prokurátora. Proti tomuto
rozhodnutiu prokurátor môže podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia; obsah sťažnosti
prokurátor uvedie do zápisnice. Nadriadený súd o jeho sťažnosti rozhodne do 20 pracovných dní od

predloženia veci.
Podľa § 405d ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Trestného poriadku, na vyhotovenie rozhodnutia, jeho
doručenie, opravný prostriedok proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane
použijú ustanovenia o rozsudku a o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak. Rozsudok v
konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia

rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí sa použijú primerane. Nadriadený súd
rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie je dotknutý. Ak súd pri postupe
podľa § 405b ods. 1 ukladá nový trest, rozsudok podľa § 405b ods. 1 sa stáva právoplatným až
právoplatnosťou výroku o novourčenom treste.24. Kľúčové je hmotnoprávne ustanovenie § 438k ods. 7 Trestného zákona, ktoré upravuje prechodné
ustanovenia k zmenám Trestného zákona účinným od 15.03.2024. Jeho zmyslom bolo docieliť taký stav
veci, aby po účinnosti predmetnej novely nik nevykonával trest za čin, ktorý po novele už nie je trestným.

Toto prechodné ustanovenie zjavne cielilo len na nevykonané zvyšky trestov uložených za trestné činy,
ktorých trestnosť zanikla, pričom predmetné hmotnoprávne pravidlo našlo svoj odraz v procesnom
kódexe (Trestného poriadku) vo štvrtom diely ôsmej časti (Preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny
zákona), konkrétne v § 405b Trestného poriadku citovaných vyššie v texte, ktoré upravujú procesný
postup.

25. Krajský súd konštatuje, že okresný súd citované normy aplikoval správne, keď ustálil, že
odsúdenému je potrebné ukladať samostatný trest odňatia slobody, nakoľko po zániku trestnosti
predmetného pokusu krádeže nemohlo prísť k uloženiu súhrnného trestu, pretože u daného trestného
činu u odsúdeného trestnosť činu zanikla. Okresný súd správne ukladal trest za zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022.

26. Krajský súd uvádza, že predmetom konania o uložení primeraného trestu za zbiehajúcu trestnú
činnosť, je uloženie trestu pri ktorom nedošlo k zániku trestnosti. Okresný súd správne vo svojom
odôvodnení uviedol, že súdu nie je daný priestor na prehodnocovanie existencie poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností identifikovaným súdom pri pôvodnom ukladaní trestu ani ich zmenu s výnimkou
situácie, keď bola použitá priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona spočívajúca v

spáchaní viacerých trestných činov a po zániku trestnosti niektorého zo zbiehajúcich sa trestných činov
by súd ukladal primeraný trest za jediný trestný čin. Krajský súd sa v plnej miere stotožnil s názorom
okresného súdu ohľadom skutočnosti, že v právoplatnom rozsudku boli odôvodnené, ktoré poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti boli identifikované a ktoré stranami navrhované poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti boli nepriznané, a preto okresný súd pri rozhodovaní o uložení primeraného trestu nemá

možnosť do toho žiadnym spôsobom zasahovať. Krajský súd zdôrazňuje, že ukladanie primeraného
trestu postupom podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku ako výsledok preskúmania rozhodnutia
v dôsledku zmeny zákona nie je opravným prostriedkom, i keď bolo zákonodarcom zaradené do
ôsmej hlavy Trestného poriadku upravujúcej mimoriadne opravné prostriedky (zrušenie právoplatných
rozhodnutí v prípravnom konaní, dovolanie, obnova konania). Krajský súd uvádza, že už na prvý

pohľad je totiž zrejmý zásadný rozdiel medzi mimoriadnymi opravnými prostriedkami a preskúmaním
rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona. Kým pri uvedených mimoriadnych opravných prostriedkoch
vyžaduje procesnú aktivitu niektorej z taxatívne vymedzených oprávnených osôb na podanie toho-
ktorého mimoriadneho opravného prostriedku, preskúmať rozhodnutie v dôsledku zmeny zákona má
súd z úradnej povinnosti (ex officio).

27. Krajský súd poukazuje, že okresný súd správne uviedol, že neukladal súhrnný trest odsúdenému,
pretože trestnosť činu pri odsúdení za pokus krádeže zanikla. Krajský súd pristúpil k zrušeniu
napadnutého rozsudku z dôvodu výrokovej nepresnosti napadnutého rozsudku, aby bolo možné presne
identifikovať osobu, ktorá bola odsúdená a bol jej uložený zákonný trest. Na základe uvedených

skutočností krajský súd ukladal samostatný trest odňatia pre odsúdeného za zostávajúci obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona
pri ktorom trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona nezanikla a uložil odsúdenému trest odňatia
slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

K odvolacím námietkam odsúdeného
28. Odsúdený nedôvodne namietal, že mal okresný súd pri určovaní nového primeraného trestu
aplikovať ustanovenia Trestného zákona účinné od 06.08.2024. Konanie podľa § 405b Trestného
poriadku nie je opakovaním odvolacieho konania v pôvodnej trestnej veci, týka sa iba výroku o treste,
aj to len jeho primeranosti. Citované ustanovenie zákona neumožňuje súdom akokoľvek zasahovať

do výroku o vine, ten je aj naďalej právoplatný, preto ho súdy nemôžu preskúmavať, tobôž nemôžu
skutok, pri ktorom trestnosť činu nezanikla, inak právne kvalifikovať. Z uvedeného dôvodu sa nový
primeraný trest ukladá podľa Trestného zákona účinného v čase, keď bol pôvodný trest ukladaný, nie
podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Inak vyjadrené, v danej veci bolo potrebné ukladať
nový trest podľa trestného činu (ktorého trestnosť nezanikla), pričom okresný súd správne rozhodoval

podľa Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia pôvodného odsudzujúceho rozhodnutia.
29. Okresný súd teda nijako nepochybil, keď neukladal nový primeraný trest podľa Trestného zákona
účinného od 06.08.2024. Rovnako okresný súd nepochybil, ak ako primeraný trest za zostávajúci
trestný čin určil rovnaký trest, aký bol odsúdenému uložený pôvodným rozhodnutím, keďže už vtedy bolukladaný v zákonom stanovenej trestnej sadzby. Taký trest už z povahy veci nemôže byť neprimerane
prísny. Možno dodať, že primeranosť trestu v zmysle ustanovenia § 405b ods. 1 Trestného poriadku
neznamená, že nanovo uložený trest nutne musí byť miernejší než trest uložený v pôvodnom rozhodnutí,

resp. že ako primeraný nemôže byť opätovne uložený trest v rovnakej výmere.
30. Takto uložený trest je podľa názoru krajského súdu zákonný, zodpovedajúci kritériám stanoveným
v ustanovení § 34 Trestného zákona, je tiež primeraný a spravodlivý, obsahujúci v sebe obsahuje prvky
tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
31. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, krajský súd odsúdeného s použitím

ustanovenia § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia, keďže sa jedná o páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
Zhrnutie
32.Vychádzajúczprezentovanýchúvahkrajskýsúdnapodkladeodvolaniaodsúdeného,prejednaldanú
trestnúvec,postupompodľa§321ods.1písm.d)Trestnéhoporiadkunapadnutýrozsudokzrušilvcelom
rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol spôsobom uvedeným

v enunciáte, pretože skutkové zistenia plynúce z dokazovania vykonaného pred okresným súdom to
umožňovali.
33. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestný poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.