Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723203506
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6723203506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobkyne: A. A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. D., právne zastúpená advokátom A. E. C., so
sídlom Advokátskej kancelárie F. G. XXXX, XXX XX H. C., proti žalovaným: I/ I. C., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom D. J. XXX/XX, XXX XX K. G. a II/ A. H. G., E. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXXX/
X, XXX XX M., obaja právne zastúpení I. I. C., advokátom, IČO: XXXXXXXX, so sídlom K. J. XX, XXX
XX D. D. a I. N. D., advokátkou, IČO: XXXXXXXX, so sídlom G. XXX, XXX XX K., o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaných I/ a II/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/60/2023

– 172 zo dňa 11. 06. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/60/2023 – 172 zo dňa 11. 06. 2024 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní I/ a II/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorým rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa
XX.XX.XXXX medzi žalovaným v I. rade ako predávajúcim a žalovanou v II. rade ako kupujúcou, ktorej

predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného v I. rade o veľkosti 3/32 k nehnuteľnostiam
zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. O., obec O., okres H. ako pozemok KN-E parc. č.
XXXX/X orná pôda o výmere 23341 m2, pozemok KN-E parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 249 m2 a pozemok KN-E parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 437 m2,
ktorej vklad bol povolený Okresným úradom H., katastrálnym odborom pod č. V XXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, v súčasnosti pozemky KN-E parc. č. XXXX/X a KN-E parc. č. XXXX/X, zapísané na liste
vlastníctvač.XXXXapozemokKN-Eparc.č.XXXX/Xzapísanýnalistevlastníctvač.XXXX, je neplatná

(výrok I.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov
konaniavočižalovanýmvI.avII.radevrozsahu100%,ktorésúžalovaníI.aII.povinní žalobkyniuhradiť
spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania (výrok II.).
Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobkyni, ktorá sa žalobou domáhala určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným v I. rade ako predávajúcim a žalovanou
v II. rade ako kupujúcou, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného v I. rade
o veľkosti 3/32-iny k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, pre kat. úz. O., obec O., okres H.

ako pozemok KNE parc. č. XXXX/X - orná pôda, o výmere 23341 m2, pozemok KNE parc. č. XXXX/X
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 249 m2 a pozemok KNE parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 437 m2, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom H., katastrálnym odborom
pod č. V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Na pojednávaní dňa 11.06.2024 upresnila petit výroku tak,že doplnila súčasný zápis v katastri s tým, že v súčasnosti sa jedná o pozemky KNE parc. č. XXXX/
X a KNE parc. č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXXX a pozemok KNE parc. č. XXXX/X zapísaný na
LV č. XXXX. Podanou žalobou žiadala žalobkyňa určiť neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi

žalovanými dňa XX.XX.XXXX z dôvodu porušenia jej zákonného predkupného práva s poukazom na
ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka.
Mala za to, že sa jedná o žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle ustanovenia § 137, písm. d/
Civilného sporového poriadku. Žalovaní sa bránili, že v prejednávanom spore ide o žalobu v zmysle
ustanovenia § 137, písm. c/ Civilného sporového poriadku a žalobkyňa musí preukázať naliehavý

právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným I. a žalovanou II.. Medzi
stranami nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný I. boli pôvodní spoluvlastníci sporných parciel a
žalovaný v I. rade odpredal svoj podiel žalovanej v II. rade kúpnou zmluvou, ktorej neplatnosť žiadala
určiť žalobkyňa. Žalobkyňa spochybňovala splnenie povinností žalovaným v I. rade a to ponúknuť
svoj podiel ostatným spoluvlastníkom. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy bola spoluvlastníčkou podielu
na sporných parceliach jej právna predchodkyňa - matka, ktorej podľa vyjadrenia žalobkyne žalobca

neponúkol svoj podiel na predaj. Práve v tom videla porušenie predkupného práva, na základe ktorého
sa domáhala vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalovaný v I. tade deklaroval splnenie ponukovej
povinnosti telefonicky, resp. ústne. Netvrdil, že táto ponuková povinnosť bola uskutočnená písomne,
tvrdil však, že bol v kontakte s právnou predchodkyňou žalobkyne, ktorá nemala záujem o odkúpenie
jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná v II. rade uviedla, že bola v dobrej viere, že žalovaný v I.

rade splnil svoju ponukovú povinnosť o čom ju ubezpečil aj v kúpnej zmluve a následne deklarovali
ostatní spoluvlastníci s tým, že nemali záujem na odkúpení spoluvlastníckeho podielu žalovaného v
I. rade. Súd vzhľadom na predmet sporu v prvom rade riešil otázku prípustnosti žaloby, či žaloba
o neplatnosť kúpnej zmluvy v súvislosti s porušením predkupného práva je v zmysle ustanovení
§ 137, písm. d/ CSP prípustným procesným prostriedkom. Žalobkyňa tvrdila, že sa jedná práve o

žalobu v zmysle ustanovenia § 137, písm. d/, naopak žalovaní sa bránili, že sa jedná o žalobu v
zmysle ustanovenia § 137, písm. c/ Civilného sporového poriadku. Ustanovenie § 137, písm. d/ CSP
podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti výlučne existenciou osobitného predpisu,
ktorý určitú osobu oprávňuje podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Pri riešení procesnej
prípustnostižalobypodľatohtoustanoveniajepretonutnézaoberaťsaotázkouzakéhoprávnehovzťahu

žalobkyňa odvodzuje v konaní ňou uplatňovaný nárok a následne tento vzťah vyhodnotiť a posúdiť
po právnej stránke. Podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel
prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci
nedohodnú o výkone predkupného práva majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa

ustanovenia § 140, považuje sa právny úkon za platný pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý
neplatnosti právneho úkonu nedovolá. V danom prípade sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala
určenianeplatnostikúpnejzmluvyknehnuteľnostiampodľaustanovenia§40aObčianskehozákonníkaz
dôvodu porušenia predkupného práva. Využila jednu hmotným právom dovolenú možnosť. Už dávnejšie
judikatúra Najvyššieho súdu SR dospela k záveru, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má

pri porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka na výber viacero možností a to domáhať
sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§
40a OZ); domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu
za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby; ponechať si predkupné právo,
ktoré sa však začne pôsobiť voči nadobúdateľovi podielu (§ 603 ods. 3 in fine). Žalobkyňa teda využila

jednu s hmotným právom dovolených možností domáhať sa prostredníctvom súdu svojho porušeného
práva. Žaloba o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu je podľa názoru súdu prvej inštancie
žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle ustanovenia § 137, písm. d/ Civilného sporového
poriadku. Osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) je hmotnoprávnej rovine daného prípadu ustanovenie

§ 40a Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka. To, že zo
samotného textu predmetnej právnej normy nevyplýva výslovne možnosť podania žaloby, nepovažoval
súd z hľadiska uplatnenia práva za významné. Je potrebné si uvedomiť, že text ustanovenia § 40a
Občianskeho zákonníka, ako aj § 140 Občianskeho zákonníka bol formulovaný zákonodarcom dávno
predtým ako vstúpil do platnosti a účinnosti civilný sporový poriadok. V zmysle dôvodovej správy k

ustanoveniu § 137, písm. d/ CSP „medzi osobitné predpisy podľa písm. d/ patria napr. zákonník práce,
zákon o dobrovoľných dražbách a podobne“. Z uvedeného vyplýva, že ani samotný zákonodarca v
CSP nevymenúva taxatívnym spôsobom právne predpisy „napr. ... a pod.“, v zmysle ktorých možno
podať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Nemožno preto striktne formalisticky lipnúť na tom, aby textprávnej normy prijatý skôr celkom slovne zodpovedal neskoršiemu právnemu predpisu, t.j. civilnému
sporovému poriadku účinnému od 01.07.2016. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 na
rozdiel od občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, žalobu o určenie právnej

skutočnosti (ktorou je žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu) pripúšťa len vtedy, ak určenie
právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný
v I. rade ako podielový spoluvlastník pred prevodom svojich spoluvlastníckych podielov k dotknutým
nehnuteľnostiam na žalovanú v II. rade neponúkol písomne prevádzané spoluvlastnícke podiely
ostatným spoluvlastníkom evidovaným na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. O.. V zmysle

§ 40a OZ je následkom porušenia predkupného práva zakotveného v § 140 OZ len relatívna neplatnosť
právneho úkonu, ktorá spočíva v tom, že právny úkon sa považuje za platný do doby kým sa oprávnená
osoba (dotknutá právnym úkonom) jeho neplatnosti nedovolá. Žalobkyňa uskutočnila perfektný právny
úkon - dovolala sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, napriek tomu pre nečinnosť žalovaných I.
a II. ako účastníkov kúpnej zmluvy nedosiahla zmenu zápisu vlastníckeho práva na príslušnom liste
vlastníctva tak, aby zodpovedali právnemu stavu pred zápisom vkladu vlastníckeho práva v prospech

žalovanej v II. rade. Zmenu zápisu v katastri nehnuteľností mieni žalobkyňa dosiahnuť práve na základe
rozhodnutia súdu s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého, ak
súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom.
Ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona v citovanom znení v bode 11 odôvodnenia bolo do
katastrálnehozákonazavedenésúčinnosťouod15.10.2008.Podľadôvodovejsprávykuvedenejzmene

došlo z dôvodu, že nie vždy je možné podať žalobu o určenie vlastníckeho práva a navrhovaná úprava
je súčasťou nového ochranného mechanizmu proti účelovým opakovaným prevodom nehnuteľností v
snahe komplikovať súdny proces a faktické vrátenie nehnuteľnosti. Zmyslom prijatej právnej úpravy o
možnosti zmeniť zápis v katastri nehnuteľností na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti právneho
úkonu bola ochrana porušených práv vlastníka nehnuteľností dotknutého neplatným právnym úkonom,

možnosť nápravy a zosúladenie právneho stavu so stavom evidenčným v katastri nehnuteľností. Tento
zmysel prijatej právnej úpravy sa nestratil ani po prijatí nového procesného kódexu civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016. Súd aj za účinnosti civilného sporového poriadku považuje žalobu
o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého bol prevod nehnuteľností, za
spôsobilý prostriedok právnej ochrany podielového spoluvlastníka, ktorého právo bolo porušené. Ak súd

žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu o prevode nehnuteľností vyhovie, príslušný úrad katastra
nehnuteľností v zmysle § 34 ods. 2 katastrálneho zákona vyznačí v katastri nehnuteľností stav pred
neplatným právnym úkonom. S poukazom na vyššie uvedené za osobitný predpis, ktorý umožňuje podať
žalobu o určenie právnej skutočnosti je možné podľa názoru súdu považovať ustanovenie § 40a v
spojení s ustanovením § 140 OZ v spojení s ustanovením § 34 ods. 2 katastrálneho zákona a to aj s

poukazomnamnožstvosúdnychrozhodnutíoneplatnostiprávnehoúkonuvydanýchtakkrajskýmisúdmi
SR, ako aj Najvyšším súdom SR (rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/58/2011
z 23.02.2022, Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/49/2018 z 30.05.2019, Krajský súd v Banskej
Bystrici sp. zn. 12Co/5/2021 z 19.08.2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/238/2022 zo
dňa 24.01.2024). Vzhľadom na vyhodnotenie a posúdenie žaloby v zmysle ustanovenia § 137, písm. d/

Civilného sporového poriadku súd neskúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení právnej
skutočnosti, preto sa nezaoberal ďalšími námietkami vznesenými žalovanými v konaní, ani ich návrhom
navýsluchsvedka,nakoľkotakýtovýsluchvzhľadomnavyššieuvedenébolnehospodárny.Vecrozhodol
v zmysle skutkových tvrdení strán sporu s tým, že nebolo sporné porušenie predkupného práva a za
situácie a stavu, keď súd vyhodnotil žalobkyňou uplatňovaný nárok v zmysle ustanovenia § 137, písm.

d/ CSP, žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ako úspešnej strane
sporu, priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaný v I.

rade a žalovaná v II. rade tvrdiac existenciu odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, d/,
e/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). V konkrétnostiach namietali, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci tvrdiac, že od účinnosti CSP nie
je možné žalovať na určenie neplatnosti právneho úkonu, pokiaľ to nevyplýva z osobitného právneho
predpisu, pričom majú za to, že z ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením

§ 140 Občianskeho zákonníka excplicitne nevyplýva, že by sa žalobkyňa mohla domáhať vyslovenia
neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva. Poukázali na novú koncepciu
ustanovenia § 137 písm. c/ a d/ CSP, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určenie
inej právnej skutočnosti podľa písm. d/. Z dôvodovej správy k cit. ustanoveniu vyplýva, že úmyslomzákonodarcu bolo zabrániť podávaniu žalôb o určenie právnej skutočnosti (t.j. neplatnosti právneho
úkonu), ak neexistuje určité zákonné ustanovenie, z ktorého možno výslovne vyvodiť prípustnosť
takýchto druhov žalôb. Poukázali tiež na uznesenie NS SR zo dňa 29.11.2023 sp. zn. 1Cdo/40/2022,

v ktorom NS SR dospel k názoru, že oprávnený, ktorý je dotknutý porušením predkupného práva, môže
podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm. c/ CSP. Ďalej poukázali na
rozsudokKrajskéhosúduBanskáBystricasp.zn.15Co/136/2023.Nestotožňujúsasnázoromsúduprvej
inštancie, keď súd uviedol, že ani samotný zákonodarca v dôvodovej správe taxatívne neuvádza právne
predpisy, v prípade ktorých je možné podať žalobu v zmysle § 137 písm. d/ CSP, a preto nie je možné

podľa súdu striktne lipnúť, aby text právnej normy prijatý skôr, celkom slovne zodpovedal neskoršiemu
právnemu predpisu. Len tá skutočnosť, že text právnej normy nereflektuje na súčasnú právnu úpravu,
ešte neodôvodňuje záver, že súd je oprávnený svojvoľne aplikovať právnu normu tam, kde to nie je
prípustné. Rovnako sa nestotožňujú ani s argumentáciou súdu, v zmysle ktorej aj ustanovenie § 34 ods.
2 Katastrálneho zákona s účinnosťou od 15.10.2008 umožňuje podanie žaloby o určenie neplatnosti
právneho úkonu a zmysel tejto právnej úpravy sa nestratil ani po prijatí CSP, keď žalovaní majú za to,

že ustanovenie § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona je potrebné vykladať v súlade s prijatým procesným
predpisom (CSP) účinným od 01.07.2016, nakoľko aj za účinnosti CSP môže nastať situácia, kedy
bude potrebné, aby súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, avšak v prípadoch ustanovených
právnymi predpismi, napr. Zákon o dobrovoľných dražbách, kde právny predpis ustanovením § 21 ods.
2 výslovne umožňuje dotknutej osobe v prípade porušenia zákona podať žalobu o určenie právnej

skutočnosti (o určenie neplatnosti dražby). Poukázali, že žalobkyňa sa písomne dovolala neplatnosti
predmetného právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka oznámením zo dňa 22.06.2023,
ktoré doručila obom žalovaným. V takom prípade účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti nastali
doručením dovolávacieho sa prejavu do dispozičnej sféry žalovaných. Úspešné dovolanie sa relatívnej
neplatnosti má za následok „ex lege“ neplatnosť kúpnych zmlúv. Poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn.

5Cdo/211/2009 zo dňa 31.08.2010. Doručením písomného oznámenia, ktorým sa žalobkyňa dovolala
relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo dňa 22.06.2023, žalovaným, nastala neplatnosť právneho
úkonu, a teda bolo namieste, aby sa žalobkyňa v takom prípade domáhala určenia vlastníckeho práva,
nakoľko neplatnosť právneho úkonu už bola daná (momentom dôjdenia), nakoľko po dovolaní sa
neplatnosti právnych úkonov medzi žalovanými sa zo zákona obnovil pôvodný právny stav, aký tu

bol pred ich vykonaním. Žalobkyňa sa v danom konaní mala domáhať určenia vlastníckeho práva
prostredníctvom žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP, nakoľko predmetnou žalobou sa mala dosiahnuť len
zhoda zápisu vo verejnom registri. Postupom súdu, kedy rozhodoval o žalobe podľa ustanovenia § 137
písm. d/ CSP, došlo len k duplicitnému rozhodnutiu súdu o skutkovej okolnosti, ktorá už bola zrejmá.
Žalovaní majú za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu žalobkyne posúdil

ako žalobu podanú v zmysle ustanovenia § 137 písm. d/ CSP, pričom názoru žalovaných mal súd prvej
inštancie žalobu posúdiť v zmysle ustanovenia § 137 písm. c/ CSP.
Ďalej namietali, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa názoru žalovaných. súd
prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, kedy súd nepovažoval za potrebné vykonať žalovanými
navrhnutý dôkaz – výsluch svedka A. A. G., a tak spoľahlivo zistiť skutkový stav, avšak len vecne
konštatoval, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne. Nevykonal teda navrhnutý dôkaz
potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. V prípade, keby súd prvej inštancie správne posúdil

žalobuvzmysleustanovenia§137písm.c/CSP,bolobyzároveňnevyhnutné,abyžalobkyňapreukázala
aj naliehavý právny záujem; vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala v čom
spočíva jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ale len
konštatovala, že určovacím výrokom súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy dôjde k odstráneniu právnej
neistoty/spornosti ohľadom spoluvlastníckych podielov k pozemkom, ktorých vlastníčkou je v súčasnej

dobe žalovaná II/, neuniesla žalobkyňa dôkazné bremeno preukázať naliehavý právny záujem. Z týchto
dôvodov by bolo možné predpokladať, že súd by takúto žalobu zamietol. Žalovaní tak majú za to,
že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku je tak zaťažené takou vadou, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaným nie je zrejmé, akú spornosť, resp. právnu
neistotu ohľadom spoluvlastníckych podielov mala žalobkyňa na mysli. Domnievajú sa, že práve postup

žalobkyne je možné považovať za účelový, a to vzhľadom k tomu, že žalobkyňa (a už jej právna
predchodkyňa) mala vedomosť o prevode spoluvlastníckych podielov v prospech žalovanej II/, avšak
tento prevod začala spochybňovať až v čase, kedy malo dôjsť k premlčaniu práva žalobkyne domáhať
sa relatívnej neplatnosti. Domnievajú sa, že žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na určení,a to aj z toho dôvodu, že jej postavenie podielovej spoluvlastníčky, by sa určovacou žalobou nijakým
spôsobom nezmenilo, nakoľko jediným výsledkom tohto súdneho konania by bolo, že pôvodný vlastník,
t.j. žalovaný I/, by sa stal opätovne podielovým spoluvlastníkom pozemkov proti svojej vôli. V prípade, že

by sa žalovaný I/ aj rozhodol opätovne predať svoj spoluvlastnícky podiel, bola by žalobkyňa oprávnená
v zmysle ustanovenia § 140 OZ vykúpiť spoluvlastnícky podiel žalovaného len pomerne podľa veľkosti
podielu, ak sa s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi nedohodne o výkone predkupného práva. Podľa
žalovaných žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem aj z toho titulu, že v zmysle ustanovenia §
603 ods. 2 OZ sa žalobkyňa mohla domáhať od žalovanej II/ (ako nadobúdateľky spoluvlastníckeho

práva), aby jej tieto spoluvlastnícke podiely ponúkla na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých ich
nadobudla od žalovaného I/, alebo jej zostane predkupné právo zachované v prípade, ak by sa žalovaná
II/ rozhodla predať tieto spoluvlastnícke podiely. Žalobkyňa mala možnosť domáhať sa od žalovanej,
aby jej ponúkla spoluvlastnícke podiely na predaj a v prípade neakceptácie zo strany žalovanej, tak
mala možnosť domáhať sa súdnou cestou splnenia sa tejto povinnosti, a to prostredníctvom žaloby
o nahradenie prejavu vôle žalovanej na uzatvorenie kúpnej zmluvy za rovnakých podmienok, za ktorých

žalovaná nadobudla spoluvlastnícke podiely od žalovaného. Naliehavý právny záujem podľa názoru
žalovaných nie je daný aj z toho dôvodu, že situácia žalobkyne by sa vyhovením žaloby nijakým
spôsobom nezmenila, pričom k prevodu spoluvlastníckeho práva späť na žalovaného I/, by automaticky
určením neplatnosti kúpnej zmluvy nedošlo k vyriešeniu spornosti daného právneho vzťahu, ale by
viedlo len k ďalším sporom. Žalovaní majú za to, že v prípade posúdenia žaloby žalobkyne v zmysle

ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, táto by musela preukázať naliehavý právny záujem na jej určení, čo
podľa ich názoru žalobkyňa nepreukázala a tým ani neuniesla dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie tak
nesprávnym procesným postupom vyhovel žalobe bez toho, aby žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno
spočívajúce v preukázaní naliehavého právneho záujmu, čím došlo k porušeniu práva žalovaných na
spravodlivý proces. Ďalej namietala, že odôvodnenie napádaného rozhodnutia nie je podľa názoru

žalovaných možné považovať za riadne a vyčerpávajúce v zmysle požiadavky ustanovenej v § 220 ods.
2 CSP. Poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2024, v zmysle ktorého
za porušenie práva na tzv. spravodlivé súdne konanie je potrebné považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia súdu. Rovnako poukázali na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/137/2019, 7Cdo/305/2019, Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/91/2016.

Podľa názoru žalovaných, súd prvej inštancie v napádanom rozhodnutí dostatočným a vyčerpávajúcim
spôsobom neobjasnil ním prijaté závery. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných I/ a II/ uviedla, že odvolaním napadnutý

rozsudok považuje za vecne správny, zákonný a spravodlivý, založený na dôsledne vykonanom
dokazovaní, správnom zistení skutkového stavu, ktorý súd subsumoval pod príslušné zákonné
normy, pričom sa žalobkyňa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi a argumentmi súdu,
uvedenými v odôvodnení rozsudku. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ako právna nástupkyňa opomenutej podielovej spoluvlastníčky (t.j.

zomrelej matky žalobkyne) nehnuteľností špecifikovaných vo výroku I. rozsudku. V priebehu konania
bolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalovaného I/, ako predávajúceho, nebolo rešpektované
predkupné právo právnej predchodkyne žalobkyne, nakoľko predmetom prevodu bol spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnostiam, bol žalovaný I/ povinný ponúknuť prednostne svoj podiel ostatným podielovým
spoluvlastníkom, a to v písomnej forme. Táto povinnosť vyplýva podielovému spoluvlastníkovi

nehnuteľností z ustanovenia § 605 OZ, ako aj § 46 OZ. Zo skutkových tvrdení žalovaného I/
a z dôkazných prostriedkov ním predložených bolo nespochybniteľne zistené, že žalovaný I/ si svoju
ponukovú povinnosť nesplnil v písomnej forme a zároveň bolo zo strany žalobkyne vyvrátené, že
žalovanýI/,resp.žalovanáII/realizovaliponukovékonanievočiprávnejpredchodkynižalobkynevústnej
forme, keďže v rozhodnom čase matka žalobkyne sa nachádzala v terminálnom štádiu onkologického

ochorenia, ktorému krátko po uzavretí kúpnej zmluvy podľahla s tým, že sa ani nedozvedela o uzavretí
kúpnej zmluvy (ovkladovaniu zmluvy došlo niekoľko dní po úmrtí matky žalobkyne). Žalobkyňa odmieta
názor žalovaných, že žalobkyňa využila na uplatnenie svojich práv nesprávny procesný prostriedok.
Zotrváva na právnom názore, že domáhanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX je
potrebné subsumovať pod ustanovenie § 137 písm. d/ CSP, nakoľko predmetná kúpna zmluva je

právnou skutočnosťou a ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 140
Občianskeho zákonníka je práve tou normou, ktorá v prejednávanej veci umožňuje podanie žaloby
o určenie právnej skutočnosti v zmysle ustanovenia § 137 písm. d/ CSP. Poukázala na ustanovenie
§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných právk nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), v zmysle ktorého, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho
úkonu alebo dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom. Právoplatné
vyslovenie (určenie) neplatnosti kúpnej zmluvy súdnou inštanciou bude zároveň podkladom pre zápis

zmeny údajov v katastri nehnuteľností a v uvedenom zmysle potom prípustnosť podanej žaloby
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy podporuje aj ustanovenie § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona,
ktoré je tiež nevyhnutné vnímať v spojení s ustanovením § 40a OZ a § 140 OZ ako osobitný
predpis podľa § 137 písm. d/ CSP. Podľa žalobkyne právoplatný určovací výrok súdu o neplatnosti
kúpnej zmluvy konečným spôsobom odstráni medzi spornými stranami existujúci stav právnej neistoty/

spornosti, keďže takéto rozhodnutie súdu bude podľa ustanovenia § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona
podkladom pre opätovný zápis žalovaného I/, ako podielového spoluvlastníka nehnuteľností o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 3/32; teda bude v katastri nehnuteľností evidovaný pôvodný stav, ktorý tu
bol pred uzatvorením neplatnej kúpnej zmluvy, čím sa naplní účel zákonného predkupného práva
podľa § 140 OZ v spojení s § 40a OZ, ktorým je možnosť oprávneného spoluvlastníka zabrániť
prípadnej zmene osoby iného spoluvlastníka, resp. vylúčiť tretiu osobu zo spoluvlastníctva alebo

zákonným spôsobom dosiahnuť zmenšovanie počtu spoluvlastníkov. Žaloba o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy z dôvodu nerešpektovania zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka,
nepredstavuje nepotrebnú a nezmyselnú žalobu, ktorá by bola spôsobilá vyvolať ďalšie spory a míňala
by sa účelu určovacej žaloby, keďže určovacím rozsudkom budú konečným spôsobom upravené
spoluvlastnícke pomery medzi stranami sporu k nehnuteľnostiam. Podľa § 40a OZ je opomenutý

podielový spoluvlastník oprávnený domôcť sa neplatnosti právneho úkonu, pri uzatvorení ktorého
nebolo rešpektované jeho zákonné predkupné právo založené ustanovením § 140 OZ. S týmto jeho
subjektívnymprávompodielovéhospoluvlastníkajespojenýnárokdomáhaťsavynútiteľnostitohtopráva
autoritatívnym určením neplatnosti právneho úkonu súdnou mocou. Najvhodnejším, najefektívnejším,
najrýchlejším a najhospodárnejším procesným prostriedkom uplatnenia takéhoto nároku, je žaloba

o určenie neplatnosti právneho úkonu, keďže zasahuje čo najmenší okruh sporových strán, t.j. len
opomenutého podielového spoluvlastníka a zmluvné strany neplatného právneho úkonu, bez potreby
zatiahnuť do súdneho sporu ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorých by v mnohých prípadoch
určenia vlastníckeho práva bolo veľké množstvo. Žalobkyňa je toho názoru, že spravodlivé rozhodnutie
o nároku opomenutého podielového spoluvlastníka si vyžaduje len takú interpretáciu a aplikáciu

ustanovenia § 137 písm. d/ CSP, ktorej následkom nebude odňatie subjektívneho práva podielového
spoluvlastníka priznaného hmotnou normou ustanovenou § 140 OZ v spojení s § 40a OZ. Pokiaľ
žalovaní v odvolaní poukazujú na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp .zn. 1Cdo/40/2022, v ktorom
sa uvádza právny názor, že oprávnený, ktorý je dotknutý porušením predkupného práva, môže podať
žalobu na určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm. c/ CSP, má žalobkyňa za to,

že predmetný názor Najvyššieho súdu SR je nesprávny a zmätočný, nakoľko § 137 písm. c/ CSP
neupravuje žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ale o určenie či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem. Právny úkon je právnou skutočnosťou a žalobu o určení právnej skutočnosti
upravuje ustanovenie § 137 písm. d/ CSP. Žalobkyňa má za to, že právne názory Najvyššieho súdu
SR v označenom rozhodnutí sú bez právnej relevancie vo vzťahu k nároku, o ktorom rozhodoval súd

prvej inštancie v tomto konaní. Žalobkyňa nepovažuje výsluch navrhovaného svedka A. A. G. (manžela
žalovanej II/) za relevantný pre zistenie skutkového stavu; ako vyplynulo zo zhodných skutkových
tvrdení žalovaného I/ a žalovanej II/, pri uzatváraní kúpnej zmluvy sa žalovaná za dobromyseľne
spoľahla na tvrdenie žalovaného I/ ako predávajúceho, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy zákonným
spôsobom ponúkol ostatným podielovým spoluvlastníkom svoj podiel na odkúpenie, a títo záujem o jeho

nadobudnutie neprejavili (predmetná skutočnosť je preukázaná aj textom čl. IV. bod 1 kúpnej zmluvy). Je
logické, že navrhnutý svedok svojou výpoveďou nemohol žiadnym spôsobom preukázať, že žalovaný I/
zákonným spôsobom (t.j. v písomnej forme) vyzval právnu predchodkyňu na uplatnenie jej predkupného
práva, navyše, keď túto skutočnosť (t.j. písomná výzva na uplatnenie predkupného práva) žalovaný I/
ani v priebehu konania netvrdil. Z uvedeného nepochybne je zrejmé, že ústna výpoveď svedka nebola

spôsobilá preukázať písomnú výzvu na uplatnenie predkupného práva a súd postupoval korektne, keď
tento navrhovaný dôkaz pre nehospodárnosť zamietol. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

4. Žalovaní v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedli, že sa pridržiavanú svojich tvrdení

uvádzaných v odvolaní. Majú za to, že súd nesprávne právne vec posúdil, keď žalobu žalobkyne posúdil
ako žalobu podanú v zmysle § 137 písm. d/ CSP, keďže podľa žalovaných mal posúdiť žalovaný nárok
podľa § 137 písm. c/ CSP. V bode IV. vyjadrenia žalobkyňa uvádza, že zo strany žalobkyne bolo
vyvrátené, že by žalovaný I/ alebo žalovaná II/ realizovali ponuku na uplatnenie predkupného právavoči právnej predchodkyni žalobkyne v ústnej forme, pričom táto skutočnosť nebola v konaní pred
súdom prvej inštancie nijakým spôsobom skúmaná, nakoľko súd nepovažoval za potrebné vykonať
dokazovanie výsluchom svedka A. A. G.. Žalovaní naďalej trvajú na tom, že právnu predchodkyňu

žalobkyne telefonicky kontaktovali ešte pred samotným uzavretím kúpnej zmluvy. K bodu 5. vyjadrenia
žalovaní opätovne poukázali na názory odbornej verejnosti rozhodnutia a dôvodovú správu CSP,
z ktorých vyplýva, že od účinnosti CSP nie je možné žalovať o určenie neplatnosti právneho úkonu,
pokiaľ to nevyplýva z osobitného právneho predpisu. Vo vzťahu k bodu 6. vyjadrenia, v ktorom žalobkyňa
dôvodí, že právoplatným určovacím výrokom súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy sa odstráni existujúci

stav právnej neistoty a naplní účel zákonného predkupného práva v zmysle ustanovenia § 140 OZ
v spojení s § 40a OZ, a teda zabrániť prípadnej zmene v osobe spoluvlastníka, žalovaná II/ poukazuje
na skutočnosť, že žalovaná II/ je podielová spoluvlastníčka na predmetných sporných nehnuteľnostiach
aj z iného titulu, ako napádaná kúpna zmluva. Výsluch navrhnutého svedka A. A. G. by mohol byť
považovanýzarozhodujúcivprípade,akbysúdprvejinštancievecsprávneposúdilvzmysle§137písm.
c/ CSP, keďže práve jeho výsluchom by bolo možné ozrejmiť, akým spôsobom prebehol celý proces

uzatvárania kúpnej zmluvy a splnenie ponukovej povinnosti voči právnej predchodkyni žalobkyni, hoci
aj ústnou (telefonickou) formou a tým prípadne namietať naliehavý právny záujem.

5. V dôsledku odvolania podaného žalovanými I/ a II/ proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd,
ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec

preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Na základe podaného odvolania žalovaných I/ a II/ voči rozsudku súdu prvej inštancie, tak v rozsahu
podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní
rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval

skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje
a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej
inštancie dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie náležite odôvodnil,
keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd
zdôrazňuje, že žalovaní I/ a II/, ako odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne nové relevantné

skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
nežiadali ani doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie
nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez ich viny prezentované v prvoinštančnom konaní.
Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu,
pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie

pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 366
CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaných I/ a II/ a odvolacie dôvody uvedené v ich odvolaní,
odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie
je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom
rozsahu za vecne správne, keď súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vykonal

správne právne posúdenie veci. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní
pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

9. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za vecne
správny, ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia; zároveň v podrobnostiach odkazuje na

odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Nad rámec uvedeného odvolací súd k najzásadnejšej námietke žalovaných, keď žalovaní namietali
nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku v zmysle § 137 písm. d/ CSP tvrdiac, že od účinnostiCSP nie je možné žalovať o určenie neplatnosti právneho úkonu, pokiaľ to nevyplýva z osobitného
právneho predpisu, pričom žalovaní majú za to, že z ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) v spojení s ustanovením § 140 OZ explicitne nevyplýva, že by sa žalobkyňa mohla domáhať

vyslovenianeplatnostikúpnejzmluvyzdôvoduporušeniapredkupnéhoprávatvrdiac,žesúdmalposúdiť
žalobu žalobkyne podľa ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, pričom žalobkyňa by musela preukázať
existenciu naliehavého právneho záujmu, keď podľa žalovaných sa žalobkyňa v danom konaní mala
domáhať určenia vlastníckeho práva prostredníctvom žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP, uvádza, že
túto odvolaciu námietku nepovažuje za dôvodnú. Pokiaľ žalovaní v podanom odvolaní poukazovali

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/40/2022 odvolací súd uvádza, že predmetom
konania v uvedenej veci bola žaloba o určenie vlastníckeho práva pri porušení zákonného predkupného
práva podielového spoluvlastníka, pričom v predmetnej veci rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré
potvrdil aj odvolací súd, bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že v prípade žaloby o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti musí žaloba smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri
nehnuteľností, pričom súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že účastníkom tohto konania

nebol aktuálny vlastník predmetných nehnuteľností zapísaných v evidencii nehnuteľností. Dovolací
súd dovolanie žalobcu odmietol, pričom v bode 13. odôvodnenia uviedol aké nároky má spoluvlastník
veci, ktorého predkupné právo ako podielového spoluvlastníka bolo porušené, a to jednak nároky
vyplývajúce zo všeobecných ustanovení o vecnom predkupnom práve (§ 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) a taktiež nároky, ktoré sú stanovené v ustanovení § 40a v spojení s ustanovením § 140

Občianskehozákonníka,pričomuviedol,žeoprávnený,ktorýjedotknutýporušenímpredkupnéhopráva,
môže podať žalobu na určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm. c/ CSP. Odvolací súd
však vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu najvyššieho súdu uvádza, že predmetom žaloby nebola
otázka neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva podielového spoluvlastníka,
ale otázka určenia vlastníckeho práva. Navyše žalobu na určenie neplatnosti možno podať podľa §

137 písm. d/ CSP, nie podľa § 137 písm. c/ CSP. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/186/2022, v ktorom rozhodnutí dovolací súd podrobil dovolaciemu prieskumu
rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu vo vzťahu k žalobe, ktorou sa žalobca domáhal
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva podielového spoluvlastníka
v zmysle § 40a OZ v spojení s ustanovením § 140 OZ. Najvyšší súd SR v predmetnom rozhodnutí

dospel k názoru, že osobitným právnym predpisom, z ktorého v prípade porušenia predkupného práva
vyplýva oprávnenie spoluvlastníka domáhať sa žalobou určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (§ 137
písm. d/ Civilného sporového poriadku), je v hmotnoprávnej rovine § 40a Občianskeho zákonníka
v spojení s § 140 tohto zákonníka. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/186/2022 zároveň
poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/238/2022, v ktorom najvyšší súd ako súd dovolací

uzavrel, že osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti), je § 40a OZ v spojení s ustanovením § 140 OZ, keď
v predmetnom rozhodnutí sa dovolací súd nestotožnil s takým zužujúcim výkladom § 137 písm. d/ CSP,
v zmysle ktorého toto ustanovenie oprávňuje žalobcu domáhať sa určenia právnej skutočnosti (určenia
neplatnosti zmluvy), len ak je to v osobitnom právnom predpise výslovne (expressis verbis) vymedzené

ako oprávnenie podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu (zmluvy). Z vlastnej činnosti je
odvolaciemu súdu známe, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/238/2022
zo dňa 29.01.2024 bolo prijaté občianskoprávnym kolégiom najvyššieho súdu, ktoré toto rozhodnutie
navrhlo uverejniť v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Pokiaľ teda
súd prvej inštancie posudzoval žalobou uplatnený nárok v zmysle ustanovenia § 137 písm. d/ CSP,

posudzoval tento nárok vecne správne v zmysle ustanovenia § 137 písm. d/ CSP, a preto odvolacia
námietka žalovaných, tak ako bola už odvolacím súdom uvedená vyššie, nie je dôvodná. Odvolací
súd uvádza, že z rozsudočného návrhu žalobkyne, ktorý je obsiahnutý v žalobe, nepochybne vyplýva,
že sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX vo vzťahu k sporným
nehnuteľnostiam z dôvodu porušenia jej predkupného práva pri aplikácii ustanovenia § 40a OZ v spojení

s ustanovením § 140 OZ. Odvolací súd uvádza, že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného
práva (§ 140 OZ) má pri porušení povinnosti zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného
práva na výber či:
1) bude sa žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo
spoluvlastníka na tretiu osobu (podľa § 40a OZ); v tomto prípade jeho žaloba musí smerovať voči

všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho
predkupné právo, lebo títo sú pasívne legitimovaní, pričom v súdenej veci žalobkyňa podala žalobu proti
všetkým účastníkom kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobou domáhala,2) bude sa domáhať voči nadobúdateľovi, t.j. tretej osobe, ako singulárnemu právnemu nástupcovi
pôvodného podielového spoluvlastníka, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na
kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak

nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník nárok domáhať sa na súde žalobou
voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa,
3) uspokojí sa s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi.
Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu či vôbec, prípadne
ktoré z týchto riešení si zvolí.

V prejednávanej veci nebolo z hľadiska skutkového stavu sporné, že žalobkyňa podala žalobu
voči žalovaným I/ a II/, pričom sa domáhala neplatnosti nimi uzavretej kúpnej zmluvy, ktorá bola
uzavretá dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa sa teda podanou žalobou domáhala neplatnosti kúpnej zmluvy
k predmetným nehnuteľnostiam podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka z dôvodu porušenia
predkupného práva podľa § 140 OZ a využila jednu z hmotným právom dovolených možností domáhať
sa prostredníctvom súdu svojho porušeného práva. Civilný sporový poriadok účinný od 01. júla 2016 (na

rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016) žalobu o určenie právnej
skutočnosti (ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu) pripúšťa len v prípade, ak
určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak
sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo iba že ide o prevod blízkej
osoby (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo

vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod
neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701
ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti
právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolať ten, ktorý ju sám spôsobil. To isté platí,
ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny

úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu,
v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Aplikácia ustanovenia § 137 písm. d/ CSP prichádza do úvahy v prípade, že osobitný právny predpis,
resp. právna norma, vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe právo domáhať sa na súde určenia
tejto právnej skutočnosti. Odvolací súd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnej

veci sa nestotožnil so zužujúcim výkladom ustanovenia § 137 písm. d/ CSP, ktorý bol prezentovaný
v predmetnej veci žalovaným II/ (rovnako takýto názor prezentovali v tejto súdenej veci aj žalovaní
I. a II. – vec vedená u Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/60/2023), t.j. že oprávnenie domáhať sa
určenia právnej skutočnosti (teda aj určenia neplatnosti zmluvy) musí byť v osobitnom právnom predpise
výslovne (expressis verbis) vymedzené ako oprávnenie podať žalobu o neplatnosť určitého právneho

úkonu/zmluvy. Najvyšší súd vo veci sp. zn. 4Cdo/238/2022 dospel k názoru, že z textu právnej normy
musí vyplývať možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, pričom podľa dovolacieho súdu
osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) je v hmotnoprávnej rovine daného prípadu ustanovenie § 40a
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd ďalej

vyslovil názor, že skutočnosť, že zo samotného textu predmetnej právnej normy nevyplýva výslovne
možnosťpodaniažaloby,niejezhľadiskauplatneniaprávavýznamná,keďžejepotrebnéuvedomiťsi,že
text ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ako aj § 140 Občianskeho zákonníka, bol formulovaný
zákonodarcom dávno pred tým, ako vstúpil do platnosti a účinnosti Civilný sporový poriadok. Rovnako
Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal na to, že v zmysle dôvodovej správy k ustanoveniu

§ 137 písm. d/ CSP „medzi osobitné predpisy podľa písmena d/ patria napríklad Zákonník práce, Zákon
o dobrovoľných dražbách a pod.“, pričom z uvedeného teda vyplýva, že ani samotný zákonodarca
v civilnom sporovom poriadku nevymenúva taxatívnym spôsobom právne predpisy, v zmysle ktorých
možno podať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Rovnako najvyšší súd dospel k názoru, že nemožno
striktne formalisticky lipnúť na tom, aby text právnej normy prijatý skôr celkovo slovne zodpovedal

neskoršiemu právnemu predpisu, t.j. Civilnému sporovému poriadku. Odvolací súd k tomuto uvádza,
že s názorom vysloveným najvyšším súdom v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/238/2022, ako aj v rozhodnutí
sp. zn. 4Cdo/186/2022 sa v plnom rozsahu stotožňuje, pričom zároveň odvolací súd konštatuje, že
z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že pri rozhodovaní o veci bral do
úvahy aj názor najvyššieho súdu v hore uvedených veciach. Odvolací súd teda uzatvára, že súd prvej

inštancie správne posúdil uplatnený nárok žalobkyne ako nárok podľa § 137 písm. d/ CSP pri aplikácii §
40a Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka a správne dospel
k názoru, že kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným I/ ako predávajúcim a žalovanou II/ ako
kupujúcou, ktorá kúpna zmluva bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX, došlo k porušeniu predkupného právažalobkyne, ako podielovej spoluvlastníčky, a preto určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným I/
a žalovanou II/ vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam je neplatná, keďže žalobkyňa využila jednu
z právom prípustnej obrany – domáhala sa relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu žalobou

na súde; odvolací súd teda uzatvára, že najzásadnejšia odvolacia námietka žalovaných I/ a II/ dôvodná
nie je.
Pokiaľ žalovaní ďalej namietali, že žalobkyňa sa vo vzťahu k obidvom žalovaným písomne dovolala
neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, teda právneho úkonu a z tohto dôvodu je právny úkon neplatný
od svojho počiatku (ex tunc) a podľa žalovaných teda v takomto prípade sa mala domáhať určenia

vlastníckeho práva, odvolací súd uvádza, že ani túto odvolaciu námietku nemožno považovať za
dôvodnú. Odvolací súd uvádza, že je zrejmé (v konaní to sporné nebolo), že žalobkyňa sa vo
vzťahu k žalovaným I/ a II/ dovolávala písomne relatívnej neplatnosti zmluvy v zmysle § 40a a
§ 140 Občianskeho zákonníka, avšak nebolo preukázané, že v dôsledku dovolania sa relatívnej
neplatnosti žalovanej by došlo k obnoveniu pôvodného vlastníckeho stavu ako pred uzavretím kúpnej
zmluvy žalovanými dňa XX.XX.XXXX. Žalovanými v konaní nebolo tvrdené, že by pôvodný podielový

spoluvlastník, v tomto prípade žalovaný v I. rade, bol opätovne zapísaný ako podielový spoluvlastník
na liste vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, a teda žalobkyni nič nebránilo domáhať sa ochrany
svojich práv žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu, keďže v konaní nebolo preukázané a ani
nebolo tvrdené, že došlo k obnoveniu právneho stavu pred porušením predkupného práva žalobkyne
uvedenou kúpnou zmluvou, pričom iba momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy

o prevode podielu (vyslovením relatívnej neplatnosti) nastáva stav, ako keby právny úkon nebol
urobený. Berúc do úvahy vyššie uvedené, preto podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa zvolila
právom prípustnú voľbu, keď žalobou sa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu podaním
žaloby na súd, keď rozhodnutie súdu bude spôsobilým podkladom pre zápis vlastníckeho práva
pôvodného podielového spoluvlastníka k sporným nehnuteľnostiam v rozsahu jeho pôvodného podielu

na spoluvlastníctve predmetných nehnuteľností.
Vzhľadom na už vyššie uvedené neobstoja ani ostatné odvolacie námietky žalovaných v podanom
odvolaní, keď súd aplikujúc ustanovenie § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhoduje, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná, nevykonal dôkaz výsluchom navrhnutého svedka A. A. G., ktorého
výsluch ani podľa názoru odvolacieho súdu nebol pre rozhodnutie vo veci podstatný, rovnako nemožno

prisvedčiť odvolacej námietke, že súd prvej inštancie riadne a vyčerpávajúco v zmysle požiadavky
ustanovenej v § 220 ods. 2 CSP svoje rozhodnutie neodôvodnil.
Odvolací súd preskúmaním odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie dospel k názoru, že spĺňa
všetky požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozsudku netrpí vadou nepreskúmateľnosti, keď súd sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so

všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, zároveň z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmý aj myšlienkový
postup súdu a odôvodnenie rozhodnutia je dostatočným podkladom pre uskutočnenie odvolacieho
prieskumu odvolacím súdom. Súd prvej inštancie vec právne posúdil pri aplikácii ustanovenia §
137 písm. d/ CSP, a preto nemusel skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu, keďže žaloba
žalobkyne nebola žalobou v zmysle ustanovenia § 137 písm. c/ CSP; zároveň sa náležite vysporiadal

so zásadnou otázkou, a to oprávnením žalobkyne, ako podielovej spoluvlastníčky domáhať sa žalobou
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 137 písm. d/ CSP, keď za osobitný právny predpis,
z ktorého porušenie predkupného práva žalobkyne ako oprávneného spoluvlastníka vyplýva, je
ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka,
čo z odôvodnenia rozhodnutia súdom prvej inštancie je nepochybne zrejmé. Odvolacia námietka

žalovaných, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa požiadavky v zmysle § 220 ods. 2 CSP, dôvodná
nie je, keďže podľa názoru odvolacieho súdu, odvolací súd preskúmaním odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie dospel k názoru, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými podstatnými
skutočnosťami, náležite uviedol zistený skutkový stav aj s uvedením právneho posúdenia. Odôvodnenie
rozsudku spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Sumarizujúc vyššie uvedené, teda odvolací

súd dospel k názoru, že odvolanie žalovaných I/ a II/ dôvodné nie je, preto rozsudok súdu prvej inštancie
vo veci samej (výrok I.) postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
Rovnako potvrdil aj rozsudok súdu vo výroku II., ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania, keď súd
vzhľadom na úspech žalobkyne správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP pri aplikácii § 262 ods.
1 CSP a žalobkyni, ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania a uložil žalovaným I/ a II/

povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešnou stranousporu, preto odvolací súd uložil žalovaným I/ a II/ povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).