Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123239746
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4123239746.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenákolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
Nitra, dieťa matky: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, právne zastúpená JUDr. Sabínou
Šurinovou Barciovou, advokátkou so sídlom Alekšince, Pri Kaštieli 387 a otca: E. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E., B. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Danielou Očenášovou, advokátkou so sídlom
Hlohovec, Pri cintoríne 1, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa a o návrhu otca
na úpravu styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa

29.02.2024, č.k. 24P/215/2023-196 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. ako aj v závislom výroku
IV. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn.
11P/332/2018-128 zo dňa 18.03.2019 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A. zo sumy
130 eur na sumu 300 eur mesačne počnúc dňom 09.10.2023, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy

do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, výrokom II. zročné výživné otca za čas od 09.10.2023 do
29.02.2024 v sume 806,27 eur povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur
tak ako bežné výživné počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku
pod následkom straty výhody splátok, výrokom III. konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletou
zastavil a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1,2, § 75

ods. 1, §78 ods. 1 Zákona o rodine, § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP), § 29
ods. 1 a § 52 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej CMP). Vecne dôvodil, že matka sa domáhala
zvýšenia výživného na maloletú A. na sumu 300 eur mesačne s poukazom na to, že naposledy bolo
výživné určené pred viac ako štyrmi rokmi, odkedy sa náklady na výživu maloletej zvýšili, keďže
začala navštevovať strednú školu a pribudli jej aj iné výdavky. Otec nenamietal podstatnú zmenu
pomerov na strane maloletej, uvedomuje si, že výživné treba zvýšiť, avšak nesúhlasil so sumou 300 eur,
ktorú považoval za nadhodnotenú. Zároveň podal otec návrh na úpravu styku s maloletou, ktorý však

v priebehu konania zobral späť, preto súd konanie o jeho návrhu zastavil a konal ďalej len o výživnom
na maloletú.3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie
výživného bol podaný dôvodne, keďže od posledného rozhodovania súdu došlo k podstatnej zmene
pomerov účastníkov konania. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 11P/97/2017 - 42 zo dňa

01.03.2018 súd na čas po rozvode manželstva rodičov mal. A. schválil rodičovskú dohodu, ktorou bolo
dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na maloletú výživné v sume 100
eur mesačne, toto výživné bolo zvýšené rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 11P/332/2018-128 zo
dňa 18.03.2019 na sumu 130 eur mesačne. V čase posledného rozhodnutia súdu matka maloletej bola
zamestnaná v spoločnosti D. F., G. ako supervízor s čistým priemerným mesačným príjmom v sume 1

112 eur mesačne a poberala prídavky na dieťa v sume 23,68 eura, otec bol zamestnaný ako kontrolór
v spoločnosti H. G., D. s čistým priemerným mesačným príjmom v sume 1278,62 eura a privyrábal si
približnerazzamesiacmaľovaním.MaloletáA.bolažiačkou5.ročníkaZŠaMŠD.,jejmesačnévýdavky
približne v sume 250 eur zahŕňali bežné výdavky na stravu, hygienu, oblečenie, výdavky súvisiace so
školu a tanečným krúžkom.

4. V súčasnosti je matka maloletej vydatá a jej príjem sa zvýšil na sumu 1468,71 eura, otec maloletej
uzatvoril tiež nové manželstvo a jeho príjem je približne rovnaký ako v čase posledného rozhodnutia
súdu. Zmena pomerov nastala hlavne u maloletej. Matka vyčíslila jej výdavky so školou na sumu 12,75
eur mesačne ( ZRPŠ 25 eur ročne, školské potreby 22 eur ročne, pracovné knihy 28 eur ročne, výlet
20 eur ročne, isic karta 22 eur, doučovanie 3 x 12 eur). Výdavky spojené so školou v školskom roku

2022/2023bolinamaloletúvsume200eurpodľapotvrdeniazoZŠD..Aktuálneďalšievýdavkysúvisiace
so školou sú spojené s cestovaním, do školy dochádza autobusom z obce D., cestovné predstavuje
sumu 46 eur. Maloletá má taktiež zvýšené výdavky na stravu v škole v sume 80 eur, nakoľko v škole
nie je školská jedáleň. Strava maloletej mimo školy predstavuje sumu 250 eur mesačne, ošatenie a
obuv sumu 40 eur mesačne, drogéria 30 eur mesačne. Zo správy od klinického imunológa vyplýva,

že maloletá má diagnostikovanú astmu, maloletej boli lekárom predpísané lieky, doplatok za lieky na
cca 3 mesiace bol v sume 24,73 eura, poplatok za vyšetrenie FENO bol v sume 15 eur. Zvýšené
výdavky má maloletá na zubára, keďže nosí zubný strojček, za rok 2022 matka zaplatila sumu 204
eur, v roku 2023 sumu 272 eur. Ďalšie náklady súvisia s dopravou k zubárovi. Z uvedených súm
zdravotná poisťovňa preplatila každý rok sumu 100 eur. Súd vyhodnotil zmeny na strane maloletej ako

podstatnú zmenu pomerov, maloletá je vo vývine a vo veku blízkom dospelosti, pričom je nesporné, že
so zvyšujúcim sa vekom maloletých detí a ich nástupom na vyššie stupne vzdelávania preukázateľne
súvisia aj vyššie výdavky na zabezpečovanie nielen ich bežných potrieb ako sú stravovanie, ošatenie,
školské potreby a pomôcky, ale aj vyššie výdavky na ich ďalšie odôvodnené potreby, športové aktivity
a sociálne vyžitie. Maloleté deti rastú, vyvíjajú sa fyzicky, psychicky aj sociálne. Maloletá je o päť rokov

staršia, od septembra 2023 navštevuje strednú školu v Nitre, do školy musí dochádzať autobusom
z obce D., zvýšené výdavky nemá len na cestovanie, ale aj na stravu, nakoľko škola nemá jedáleň
a musí sa stravovať mimo školského zariadenia. Má aj zvýšené výdavky súvisiace so zdravotnou
starostlivosťou, pretože navštevuje čeľustného ortopéda, nosí strojček od roku 2021 a na kontroly chodí
každých šesť týždňov. Maloletej bola v roku 2023 diagnostikovaná bronchiálna astma, užíva predpísané

lieky, preplácané poisťovňou iba sčasti. Matka vyčíslila výdavky na stravu maloletej vo výške 250 eur
a súd, na rozdiel od otca, ktorý považoval výdavok na stravu za nadhodnotený, považoval výdavok za
primeraný, keďže maloletá je v pubertálnom veku, je vo vývoji a pre svoj zdravý vývin potrebuje pestrú
stravu, ovocie, zeleninu a vitamíny. Súd však dal za pravdu otcovi, pokiaľ ide o nadhodnotený výdavok
za telefón maloletej, nakoľko trh ponúka aj lacnejšie alternatívy, ktoré by mohli potrebám maloletej

vyhovovať. Otec rozporoval aj kúpu matracu v sume 360 eur z dôvodu, že maloletá nemá ortopedické
problémy, avšak súd ho považoval za adekvátny, pričom ide o jednorazový výdavok. Súd potom dospel
k záveru, že podstatná zmena pomerov na strane maloletej A. spočívajúca v nástupe na stredoškolské
štúdium a vo zvýšených výdavkoch spojených so zdravotným stavom maloletej, ale aj rast životných
nákladovzaobdobiepiatichrokovdostatočneodôvodňujúzvýšenievyživovacejpovinnostiotca,nakoľko

doposiaľ sa na postupne zvyšujúcich sa výdavkoch na maloleté dieťa priamo úmerne podieľala hlavne
matka, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť navyše čiastočne plní aj svojou osobnou starostlivosťou.
Otec prispieval dcére sporadicky aj nad rámec výživného, ale nie v dostatočnej miere tak, aby to
pokrylo reálne zvýšené výdavky maloletej, pričom otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Po posúdení
schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov dospel súd k záveru, že výživné vo výške

300 eur mesačne zo strany otca spolu s primeraným výživným zo strany matky bude primerané nielen
veku, ale aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Súd prihliadol aj na zvýšené výdavky maloletej,
ktoré súvisia s jej zdravotnými problémami. Takáto výška výživného je v súlade s rozhodovacou praxousúdov a metodikou pre výpočet výživného rodičov k deťom vydanou Ministerstvom spravodlivosti SR
(pri jednej vyživovacej povinnosti pre dieťa od 15 do 18 rokov 24% z príjmu rodiča).

5. Súd priznal zvýšenie výživného od podania návrhu, teda od 09.10.2023 a za toto obdobie vzniklo
zročné výživné vo výške 806,27 eur ako rozdiel sumy výživného, ktoré by mal otec na maloleté
dieťa platiť podľa tohto rozsudku a sumy, ktorú za uvedené rozhodujúce obdobie pre toto konanie od
09.10.2023 do 29.02.2024 na maloleté dieťa zaplatil (t.j. 300 eur - 130 eur = 170 eur x 4 mesiace
a 23 dní za mesiac október: 5,49 eura x 23 dní). Tento nedoplatok súd povolil otcovi splácať v

mesačných splátkach po 50 eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok a to s prihliadnutím k výške
zameškaného výživného, veku maloletého dieťaťa, ako aj k výške príjmu otca maloletého. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej v celom rozsahu z dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Dôvodil, že súd nezohľadnil nárast príjmu matky,
ktorá by sa mala podieľať na vyživovacej povinnosti k maloletej približne vo výške 1/3 mesačných
výdavkov, nakoľko jej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti. Naproti tomu súd konštatoval,
že príjem otca je približne rovnaký ako v čase posledného rozhodnutia súdu. Obaja rodičia by sa
mali podieľať na plnení vyživovacej povinnosti k maloletej, pričom súd sa nevysporiadal s otázkou,

v akej výške by ju mala znášať aj matka. Súd presvedčivo nezdôvodnil z čoho usúdil na primeranosť
mesačného výdavku na stravu maloletej 260 eur a zároveň nedal tento výdavok do väzby s ďalším
matkou tvrdeným výdavkom na stravu v škole vo výške 80 eur mesačne, čo v celkovom súčte dáva
mesačný výdavok na stravu 340 eur, ktorý otec považuje za nereálny a nepreukázaný. Súd iba
formalisticky, bez bližšieho vysvetlenia konštatuje zmenu pomerov, nesumarizuje ani celkovú výšku

mesačných výdavkov na maloletú, ktorú mal za preukázanú. Pokiaľ súd odkazuje so zvýšenými
výdavkami na stredoškolské štúdium, tie boli podľa bodu 10. odôvodnenia vyčíslené matkou na 12,75
eur mesačne. Mesačné výdavky spojené so zdravotným stavom maloletej sú jednorazového charakteru
celkovo 211,73 eur, čo mesačne predstavuje výdavok 17,64 eur. Súd teda odôvodnil nárast mesačných
výdavkov na maloletú v podstate iba vo výške 30,39 eur ( teda 12,75 eur + 17,64 eur), čo nevytvára

dostatočný podklad pre rozhodnutie o určenej sume výživného. Súd prvej inštancie predčasne dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam o výške mesačných výdavkov maloletej na stravu. Rozsudok je
formalistický a nepreskúmateľný pre nedostatok presvedčivých dôvodov, čím bolo porušené právo otca
na spravodlivé súdne konanie. V konaní nebola preukázaná taká podstatná zmena pomerov, ktorá by
odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a nakoľko súd vyhovel nedôvodnému

návrhumatkynazvýšenievýživného,súdnesprávneaplikoval§78ods.1Zákonaorodine,čospôsobuje
nesprávne právne posúdenie veci. Zároveň otec predkladá nové skutkové tvrdenia, dôkazy a síce
od 11.03.2024 je práceneschopný s dátumom predpokladaného skončenia pracovnej neschopnosti
30.05.2024, o čom predkladá odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, zároveň je otec
dlhodobo liečený pre úzkostnú depresívnu poruchu s výrazne zhoršeným stavom, pričom nie je

predpoklad rýchlej úpravy, ani ukončenia pracovnej neschopnosti, o čom dokladá lekárske nálezy. Tento
zdravotný stavneumožňujeotcovimomentálnedosiahnuťtakýpríjem,abybolschopnýplniťvyživovaciu
povinnosť určenú súdom v napadnutom rozsudku. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu považovala napadnutý rozsudok za správny a navrhla ho
potvrdiť. Súd sa podľa nej náležite vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom otec
v konaní už sám požadoval, aby súd rozhodol vo veci samej a aby neodročoval pojednávanie nemajúc
žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Poukázala na to, že výživné nebolo upravované päť
rokov, kedy bola maloletá ešte žiačkou základnej školy v mieste bydliska, od tej doby navštevuje strednú

školu mimo bydliska a zvýšili sa podstatne náklady na jej výživu a výchovu. Suma 300 eur mesačne
je primeraná s ohľadom na samotné plynutie času a podstatnú zmenu pomerov ako aj relevantnými
dôkazmi preukázaný zdravotný stav dieťaťa. Otec poukazuje na zvýšenie príjmu matky, avšak opomína
zároveň skutočnosť, že sa zvýšili rovnako aj náklady na bývanie, stravu, výživu a výchovu maloletej,
pričom otec sa žiadnym spôsobom na zvyšujúcich sa výdavkoch na maloletú nepodieľal a uspokojil

sa s platením sumy 130 eur mesačne, ktorá suma už dávno nepostačovala a matka ich s pomocou
svojej rodiny musela znášať sama. S nástupom maloletej na strednú školu mimo bydliska takéto
ďalšie znášanie výdavkov výlučne zo strany matky už nie je únosné. Otec sa snaží spochybňovať
výšku výdavkov na maloletú tvrdeniami o údajnej nepreukázanosti, neberie ale do úvahy žiadne inévýdavky, prekáža mu hlavne výdavok na stravu, na tejto škole však nie je jedáleň, študentom sa nevarí,
preto sa musí maloletá stravovať prostredníctvom rýchleho občerstvenia, čo je drahšie ako strava
v školskej jedálni. Matka varí každý deň, keďže maloletá je vo vývine a nemôže jesť iba stravu rýchleho

občerstvenia. Maloletá má tiež nárok na voľnočasové aktivity, kultúrne podujatia, kino, kúpalisko,
korčuľovanie, posedenie s kamarátkami a podobne. Matka všetky výdavky zdokladovala relevatnými
listinnými dôkazmi a opakovane ich uvádzala v písomných a ústnych podaniach. Pokiaľ ide o výdavky na
zdravotný stav maloletej, tie nie sú len jednorazového charakteru ako tvrdí otec a rovnako ani výdavky
na školu nie sú len do výšky 12,75 eur. Otec opomína cestovné a stravné. Matka zdôrazňuje, že otec sa

o maloletú vôbec nestará, nestretáva sa s ňou, takže s maloletou nemá žiadne výdavky navyše, ktoré by
inak minul pokiaľ by k nemu maloletá chodievala. Tvrdenie otca, že je práceneschopný z dôvodu úzkosti,
považuje matka za účelové, nakoľko otec záhadne ochorel až po rozhodnutí súdu, čím sa snaží navodiť
dojem poklesu príjmu. Jeho pracovné zaradenie mu však umožňuje pracovať i v prípade psychickej
úzkostnej poruchy, nemá žiadnu vedúcu pozíciu, navyše pre úzkostnú poruchu je liečený dlhodobo a aj
predtýmstoutoporuchoudokázalpracovať.Navyšeajpočaspráceneschopnostijemuznemocenského

postenia vyplácaný príjem a zároveň nemá žiadne výdavky na cestovné do práce.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu sa pridržiaval svojho prednesu uvedeného
na pojednávaní, kedy vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhol zvýšiť výživné na maloletú zo sumy
130 eur na 300 eur mesačne. Má za to, že prišlo k zmene pomerov, od poslednej úpravy v roku 2019

ubehlo dlhšie časové obdobie a aj vzhľadom na príjmové možnosti na strane otca navrhol, aby odvolací
súd rozsudok potvrdil.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dôkazov (§
383, § 384 CSP a § 68 CMP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario) dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a celého rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorý zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú zo sumy 130 eur na sumu 300 eur
mesačne od podania návrhu a uložil mu aj povinnosť zaplatiť v splátkach zročné výživné za obdobie od

09.10.2023 do 29.02.2024 vo výške 806,27 eur.

12. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie dôvodnosti návrhu a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery

súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v
súvislosti s danou vecou i správne vyložil, stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP konštatujúc správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd
v podrobnostiach odkazuje na správne odôvodnenie napadnutého rozsudku keď ani s prihliadnutím na
uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného

súdu odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa však žiada dodať nasledovné:

13. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, podstatou odvolacej argumentácie bolo nedostatočné,
resp. nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci
a potom tiež formalizmus a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Podľa názoru odvolateľa súd nesprávne

zistilaustálilodôvodnenépotrebymaloletéhodieťaťaasúčasnerovnakonesprávnevyhodnotilmožnosti
a schopnosti povinného otca, v dôsledku čoho určil nesprávnu výšku výživného presahujúcu jeho
možnosti. Odvolací súd však po preskúmaní spisového materiálu nezistil v postupe prvoinštančného
súdu žiadne z vytýkaných pochybení, ktoré by viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu v merite veci.14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o
výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

15. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerane majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

16. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením § 121 CMP predstavuje
práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia
o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku
výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s

ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Táto zmena pomerov môže byť odôvodnená buď
subjektívne-okolnosťaminastranepovinného,resp.nastraneoprávneného,aleboobjektívne-vývojom
životných nákladov. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná,
takže súd musí skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a
porovnať ich s aktuálnymi pomermi a následne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa

vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný
stav,schopnosťstaraťsaoseba,pravidelné,akoajnáhodnévýdavkydieťaťavsúvislostisoštúdiom,ako
aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd
musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich
porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej

zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov
dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne.

17. Súd prvej inštancie vyššie uvedené rešpektoval a správne sa zameral na zistenie, či došlo

k podstatnej zmene pomerov na strane výživou odkázaného maloletého dieťaťa a povinných rodičov
od ostatnej úpravy rodičovských práv a povinností vykonanej rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.
11P/332/2018-128 zo dňa 18.03.2019. Porovnaním a vyhodnotením okolností rozhodujúcich pre určenie
výšky výživného v čase posledného rozhodovania súdu a v čase vydania napadnutého rozsudku
zhodne so súdom prvej inštancie dospel aj odvolací súd k záveru, že návrh matky dieťaťa na zvýšenie

výživného bol dôvodný v plnej výške, pričom výživné v sume 300 eur zodpovedá schopnostiam a
možnostiam otca a zároveň je primerané aj odôvodneným potrebám maloletej A., ktorej odôvodnené
potreby súd dostatočne zistil a správne vyhodnotil. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd odôvodnené
potreby nesprávne, resp. nedostatočne zistil, odvolací súd mu nedal za pravdu. Prvoinštančný súd
za účelom zistenia odôvodnených potrieb maloletej vykonal dokazovanie nielen výsluchom matky

ale aj listinnými dôkazmi, najmä rozhodnutím o prijatí na strednú školu, potvrdením o návšteve
školy, pokladničnými dokladmi k nákladom na zubára, správou stomatochirurga o priebehu liečby
maloletej a o indikovanej medikamentóznej liečbe, lekárskym nálezom ambulancie klinickej imunológie
a alergológie, pokladničnými blokmi o výdavkoch na maloletú, potvrdením školy o výdavkoch na školské
pomôcky výlety a exkurzie, dokladmi k rozpísaným výdavkom matky, pričom takto súdom vykonané

dokazovanie postačuje na prijatie záveru súdu o potrebe zvýšenia výživného v súdom určenom rozsahu
vzhľadom na podstatný nárast nákladov na odôvodnené potreby maloletej, spôsobený nielen uplynutím
času, nástupom na strednú školu spojenú s dochádzaním ale aj výdavkami súvisiacimi na zdravotnú
starostlivosť.
18. Nie je pravda, že by súd iba formalisticky, bez bližšieho vysvetlenia konštatoval zmenu pomerov

a mesačných výdavkov na maloletú ako tvrdí odvolateľ. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd pri
rozhodovaní vychádzal predovšetkým z matkou vyčíslených výdavkov na dieťa konkretizovaných v bode
10 odôvodnenia – mesačné výdavky so školou 12,75 eur, cestovné autobusom z obce D. do školy
46 eur, stravné v škole 80 eur ( nakoľko v škole nie je školská jedáleň), strava mimo školy 250 eur
mesačne, ošatenie a obuv 40 eur mesačne, drogéria 30 eur. Mimo týchto, ktoré spolu predstavujú okolo

458 eur, súd zohľadnil aj preukázané mimoriadne výdavky maloletej a to najmä súvisiace so zdravotnou
starostlivosťou ( keď podľa správy klinického imunológa maloletá má diagnostikovanú astmu a doplatok
na predpísané lieky na cca 3 mesiace bol v sume 24,73 eur, poplatok za vyšetrenie FENO bol v sume 15
eur, má tiež zvýšené výdavky na zubára, keďže nosí zubný strojček, za rok 2022 matka zaplatila sumu204 eur, v roku 2023 sumu 272 eur, z čoho zdravotná poisťovňa preplatila každý rok sumu 100 eur) ale
aj iné ako nap. jednorázový výdavok na kúpu matraca. Pokiaľ odvolateľ namietal výšku preukázaných
potriebmaloletej,žiadasauviesť,ževsúdnychkonaniachpriskúmaníodôvodnenostipotriebmaloletých

detí niektoré položky tvoriace súčasť ich nákladov na výživu nie je ani možné presne zistiť, ako je tomu
práve u stravy, ošatenia, voľnočasových aktivít a pod., pretože vzhľadom na ich sústavné a každodenné
vynakladanie je mimoriadne zložité ich presné preukázanie ( i samotné pokladničné bloky nepredstavujú
žiaden relevantný dôkaz pre ich neadresnosť ) a je bežnou praxou súdov vychádzať preto v prípade
bežných potrieb z výšky deklarovanej rodičom, ktorý ich za deti vynakladá, za predpokladu že sa

táto výrazne nevymyká výške obvyklej pri obdobných prípadoch známych súdu z jeho súdnej praxe.
V prejednávanej veci je z odôvodnenia rozsudku zrejmé, že prvoinštančný súd výdavky maloletej,
deklarované matkou, neprevzal bez ďalšieho, ale ich náležitým spôsobom vyhodnotil z pohľadu ich
dôvodnosti a zaoberal sa primeranosťou konkrétnych položiek, pričom sa riadne vysporiadal aj s
relevantnými výhradami otca a náležite zdôvodnil, ktoré matkou tvrdené výdavky neuznal a z akých
dôvodov. Odvolací súd sa s úvahami prvoinštančného súdu stotožňuje a nepovažuje výšku nákladov

akceptovanú súdom za nadhodnotenú.
19. V prejednávanej veci bolo jednoznačne preukázané, že od roku 2019 nastala podstatná zmena
pomerov zvýšením veku dieťaťa, jeho nástupom na strednú školu, pribudnutím výdavkov na cestovné
i na zdravotnú starostlivosť, ako aj samotným uplynutím času piatich rokov, ktorá zmena odôvodňuje
zvýšenie výživného tak, ako to urobil prvoinštančný súd, keď zároveň príjem otca, hoci sa oproti

stavu v čase posledného rozhodovania zásadne nezmenil, umožňuje platiť otcovi na maloletú A.,
ktorá je jeho jedinou vyživovacou povinnosťou, sumu výživného 300 eur. Uvedená suma, ako správne
konštatoval už prvoinštančný súd, je plne v súlade s obvyklou praxou súdov i metodikou Metodiku
pre výpočet výživného zverejnenou Ministerstvom spravodlivosti SR. V zmysle dlhodobej rozhodovacej
praxe tunajšieho krajského súdu sa výživné stanovuje v rozsahu od 20% do 30% z priemerného

čistého mesačného príjmu povinného na všetky výživou odkázané osoby s prihliadnutím na osobitosti
každého prípadu ( najčastejšie vek dieťaťa, mimoriadne zvýšenie nákladov na výživu zo zdravotných
alebo iných dôvodov, miera osobnej starostlivosti rodiča o dieťa, prispievanie nad rámec súdom
určeného výživného a pod.), čo pri zohľadnení príjmov povinného vo výške cca 1.274 eur mesačne,
predstavuje u neho výšku výživného v rozmedzí od cca 255 eur do 382 eur na maloletú A.. Žiada

sa pripomenúť, že súdna prax ustálila, že všeobecne s pribúdajúcim vekom dieťaťa rastú aj jeho
potreby a hranica výživného sa tak posúva spolu s pribúdajúcim vekom dieťaťa s prihliadnutím na
konkrétny stupeň školskej dochádzky smerom nahor. Preto vzhľadom na vek maloletej, ktorá navštevuje
už strednú školu a je vo veku dospievania, je v prejednávanej veci namieste, aby sa otec podieľal
na jej výžive sumou 300 eur, ktorá suma zároveň zohľadňuje výlučnú starostlivosť o dieťa zo strany

matky, ktorá zo strany otca ako druhého rodiča musí byť kompenzovaná vyšším výživným a zohľadňuje
v neposlednom rade i to, že otec sa nad rámec súdom určeného výživného na zvýšených nákladoch
dieťaťa nepodieľa. Na zdôraznenie skutočnosti, že nejde o sumu neprimerane vysokú s ohľadom na
možnosti a schopnosti povinného, dáva odvolací súd do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného
zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho

zámerom je však zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu prax súdov v rodinnoprávnej agende,
a z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie jednej vyživovacej povinnosti ako má otec voči
maloletej A., predstavuje primerané výživné na toto jedno dieťa podiel z jeho priemerného čistého
mesačného príjmu vo výške 24%. I z uvedeného je zrejmé, že aj pokiaľ súd berie do úvahy ako pomocné
kritériumuvedenúmetodiku,jetrebapovažovaťsúdomurčenévýživnénanavrhovateľavovýške300eur

za primerané a zohľadňujúcezároveň aj osobitostitohto konkrétneho prípadu. Správnosť takto určeného
výživného nie je spochybnená ani ochorením, na ktoré sa otec dlhodobo lieči, nakoľko jeho príjem je
znížený iba v čase dočasnej práceneschopnosti a uvedená okolnosť nemá, i vzhľadom na poberanie
nemocenských dávok, z dlhodobého hľadiska na výšku jeho príjmu žiaden výrazný vplyv.

20. Ako už konštatoval prvoinštančný súd, potreba zvýšenia výživného vyvolaná podstatnou zmenou
pomerov na strane účastníkov, tu bola už v čase podania návrhu a výživné preto súd správne zvýšil od
uvedenéhodátumuvsúladesust.§77ods.1Zákonaorodine,t.j.ododňazačatiasúdnehokonania,čím
vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za uplynuté obdobie až do vyhlásenia rozsudku, ktorý
mu súd povolil doplatiť a to s poskytnutím mesačných splátok. Nakoľko odvolateľ správnosť výpočtu

nedoplatku nespochybňoval a odvolací súd nezistil pri jeho výpočte žiadne nezrovnalosti, považoval
rozhodnutie prvoinštančného súdu i v tejto časti za správne.21. Vedený týmito úvahami odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia
§ 387 ods 1, 2 CSP ako vecne správny v napadnutých výrokoch potvrdil vrátane správneho výroku
o trovách konania. Súčasne bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP v spojení s § 396 CSP o trovách

odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).