Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoCsp/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123307814
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6123307814.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov

senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného
splnomocnencom: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, zastúpenému
splnomocnencom: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, IČO: 50 680
552, o zaplatenie 18.096,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 22. novembra 2023 č.k. 37Csp/13/2023 – 186, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku m e n í tak, že
žalobu v časti o zaplatenie sumy 15.857,76 eura, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
14.720,83 eura od 4.10.2022 do 25.10.2022, vo výške 5 % ročne zo sumy 14.620,83 eura od 26.10.2022
do 18.11.2022, vo výške 5 % ročne zo sumy 14.520,83 eura od 19.11.2022 do 30.11.2022, vo výške 5 %
ročne zo sumy 14.420,83 eura od 1.12.2022 do 21.12.2022, vo výške 5 % ročne zo sumy 14.320,83 eura
od 22.12.2022 do 19.1.2023, vo výške 5 % ročne zo sumy 14.220,83 eura od 20.1.2023 do 1.3.2023,
vo výške 5 % ročne zo sumy 14.120,83 eura od 2.3.2023 do 16.3.2023, vo výške 5 % ročne zo sumy

14.020,83 eura od 17.3.2023 do 16.5.2023, vo výške 5 % ročne zo sumy 13.920,83 eura od 17.5.2023
do zaplatenia, z a m i e t a a vo zvyškovo zamietajúcom výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou konanie v časti o zaplatenie sumy
100 eur (úhrada žalovaného po podaní žaloby na súd) a prislúchajúceho úroku z omeškania zastavil;
druhou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.857,76 eura,
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.720,83 eura od 4.10.2022 do 25.10.2022, vo

výške 5 % ročne zo sumy 14.620,83 eura od 26.10.2022 do 18.11.2022, vo výške 5 % ročne zo sumy
14.520,83 eura od 19.11.2022 do 30.11.2022, vo výške 5 % ročne zo sumy 14.420,83 eura od 1.12.2022
do 21.12.2022, vo výške 5 % ročne zo sumy 14.320,83 eura od 22.12.2022 do 19.1.2023, vo výške 5 %
ročne zo sumy 14.220,83 eura od 20.1.2023 do 1.3.2023, vo výške 5 % ročne zo sumy 14.120,83 eura
od 2.3.2023 do 16.3.2023, vo výške 5 % ročne zo sumy 14.020,83 eura od 17.3.2023 do 16.5.2023, vo
výške 5 % ročne zo sumy 13.920,83 eura od 17.5.2023 do zaplatenia; treťou výrokovou vetou vo zvyšku
návrh zamietol a štvrtou výrokovou vetou priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

40 %.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, d/, § 7 ods. 1, 16, § 9 ods.
1, 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkáchpre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 52 ods. 1, 2, § 53
ods. 9, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 488, § 489, § 491, § 494, 517 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 497,§ 499, § 502 ods. 1, § 503

ods. 1, § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Vecne dôvodil, že žalobca sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu Banská Bystrica (upomínacie
konanie) dňa 26.4.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatil mu sumu 18.096,46 eura (istina), sumu 3.764,88 eura (vyčíslený zákonný úrok), sumu 1.936,77
eura (vyčíslený úrok z omeškania), a úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 18.687,21 eura
od 4.10.2022 do 25.10.2022, vo výške 5 % ročne zo sumy 18.587,21 eura od 26.10.2022 do 18.11.2022,
vo výške 5 % ročne zo sumy 18.487,21 eura od 19.11.2022 do 30.11.2022, vo výške 5 % ročne zo sumy
18.387,21 eura od 1.12.2022 do 21.12.2022, vo výške 5 % ročne zo sumy 18.287,21 eura od 22.12.2022
do 19.1.2023, vo výške 5 % ročne zo sumy 18.187,21 eura od 20.1.2023 do 1.3.2023, vo výške 5

% ročne zo sumy 18.087,21 eura od 2.3.2023 do 16.3.2023, vo výške 5 % ročne zo sumy 17.987,21
eura od 17.3.2023 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej dňa 13.11.2020 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom, a na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 3.10.2022 postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému; žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek

písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku
voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 5.9.2018
Zmluvu č. 009534711050918 (zmluva), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu
v znení ich dodatkov (VOP). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému úver za nasledujúcich
podmienok: výška úveru 25.000 eur, druh úveru spotrebiteľský Úver - VÚB Pôžička na refinancovanie,

typ a výška úrokovej sadzby fixná 5,90 % p.a. (vo výške so zľavami, ak boli poskytnuté) platnej ku
dňu schválenia úveru, spôsob poskytnutia úveru jednorazovo dňa 5.9.2018, výška splátky a splatnosť
330,56 eura mesačne k 5. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky 5.9.2018, splatnosť
úrokovapoplatkovmesačnekudňusplatnostisplátkyvkalendárnommesiaci,početsplátok95,konečná
splatnosť úveru 15.8.2026, RPMN 6,40%, priemerná RPMN 8,34%, celková čiastka spojená s úverom

31.653,20 eura. Žalovaný neplnil splátky v dohodnutých termínoch v zmysle zmluvy, čím sa dostal do
omeškania, na základe čoho postupca opakovane vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, a to aj
treťou upomienkou - pokus o zmier zo dňa 26.8.2020, keď postupca evidoval nesplatené splátky vo
výške 1.127,60 eura. Žalovaný napriek výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s § 53 ods. 9
OZ upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru, nesplnil v stanovených termínoch splátky - s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa
dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený
v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, postupca ku dňu 22.10.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu 24.498,11 eura,

ktorá pozostávala z istiny 18.687,21 eura, z úroku 3.764,88 eura, z úroku z omeškania 1.936,77 eura,
z poplatkov 109,25 eura. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby vykonal úhrady vo
výške 100 eur dňa 25.10.2022, vo výške 100 eur dňa 18.11.2022, vo výške 100 eur dňa 30.11.2022,
vo výške 100 eur dňa 21.12.2022, vo výške 100 eur dňa 19.1.2023, vo výške 100 eur dňa 1.3.2023, vo
výške 100 eur dňa 16.3.2023. Žalovaná suma je vo výške 23.798,11 eura, a pozostáva z neuhradenej

istiny úveru 17.987,21 eura, z neuhradeného riadneho úroku 3.764,88 eura, z neuhradeného úroku z
omeškania1.936,77eura,azneuhradenýchpoplatkov109,25eura.Žalobcasiuplatniltiežnároknaúrok
z omeškania počnúc dňom 4.10.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dní účinnosti postúpenia pohľadávky.

4. Platobný rozkaz vydaný upomínacím súdom, ktorým bolo návrhu žalobcu vyhovené, bol na základe

vecne odôvodneného odporu žalovaného zrušený a vec bola postúpená súdu prvej inštancie.

5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a vyjadreniami strán
sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi (oznámenie o postúpení pohľadávky z 13.10.2022, pokus
o zmier z 13.3.2023 s podacím hárkom, Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok z 13.11.2020 medzi

Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobcom s prílohami a žiadosťou o postúpenie a prevod z
3.9.2022, Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB pôžička“ z 5.9.2018 s prílohami, Všeobecné
obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebiteľského úveru, Európske informácie o
spotrebiteľskom úvere z 5.9.2018, Údaj o hodnote RPMN, Informácia finančného sprostredkovateľa kdojednanému poisteniu z 5.9.2018, Informačný dokument o poistnom produkte a Všeobecné poistné
podmienky, žiadosť žalovaného o poskytnutie VÚB Pôžičky z 5.9.2018, list - výzva na predčasné
splatenie zostatku úveru z 22.10.2020 adresovaný žalovanému s doručenkou, Cenník VÚB, a.s., list

- tretia upomienka, pokus o zmier z 26.8.2020 s poštovým podacím hárkom, prehľad splátok), ako i s
obsahom celého spisového materiálu.

6. V danom prípade mal súd prvej inštancie za preukázané, že došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby
v časti o zaplatenie sumy 100 eur (úhrada žalovaného po podaní žaloby na súd), spolu s úrokom z

omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne, preto v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 Civilného
sporového poriadku konanie v tejto časti zastavil.

7. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrhu žalobcu je možné vyhovieť
ibačiastočne,atoibaohľadomnárokunazaplatenieneuhradenejčastiistinyúveru,aúrokuzomeškania
v zákonom stanovenej výške.

8. Právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere je potrebné posudzovať podľa zák. č.
129/2010 Z.z. bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka) - vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej
špeciálna právna úprava (ktorou v danom prípade je zák. č. 129/2010 Z.z., ako i ustanovenie § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka), má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou (Obchodný zákonník)
je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

9. Žalovaný a právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s., ktorej práva a povinnosti

prešli na žalobcu na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 30.9.2020; postúpenie
pohľadávky bolo žalovanému oznámené právnym predchodcom žalobcu listom zo dňa 13.10.2022)
uzavreli dňa 5.9.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„VÚB Pôžička“) č. 009534711050918 (ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu),

na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku / úver vo výške 25.000 eur -
do tejto sumy je včlenený aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 250 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
zaplatiť ako súčasť úveru (výška úveru bola teda 24.750 eur istina pôžičky plus 250 eur poplatok za
jej poskytnutie); žalovaný sa úver zaviazal splácať v 95-tich mesačných anuitných splátkach po 350,81
eura, z toho suma 20,25 eura mesačne z titulu poistného, ktoré bolo spolu s úverovou zmluvou riadne

dojednané (so zľavou) / 375,84 eura, z toho suma 20,25 eura mesačne z titulu poistného, ktoré bolo
spolu s úverovou zmluvou riadne dojednané (bez zľavy). V zmluve bola uvedená doba trvania zmluvy
- doba určitá 96 mesiacov, výška úrokovej sadzby 5,90% p.a. so zľavami platné ku dňu schválenia
úveru / 7,90% p.a. bez zľavy platné ku dňu schválenia úveru, RPMN bola uvedená vo výške 6,40% / vo
výške 8,56% bez zľavy, pri výpočte RPMN boli uvedené predpoklady použité pre jej výpočet (vrátane

započítania poplatku za poskytnutie úveru vo výške 250 eur), celková čiastka ktorú musí dlžník zaplatiť
bola uvedená vo výške 31.653,20 eura (25.000 eur výška istiny, 6.653,20 eura výška celkových nákladov
dlžníka / 34.031,05 eura (25.000 eura výška istiny, 9.031,05 eura výška celkových nákladov dlžníka)
- úverová zmluva obsahovala podľa názoru súdu povinné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ, a to vrátane
žalovaným namietanej výšky RPMN, keď pri jej výpočte boli prehľadne a presne obsiahnuté všetky

parametre vyžadované zákonom a bola vykonaná podľa vzorca uvedeného v zákone, a následne bola
správe určená celková výška, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť - teda súd prvej inštancie neuznal
námietky žalovaného v tomto smere, na základe ktorých by mal byť poskytnutý úver považovaný za
poskytnutý bezúročne a bez poplatkov.

10. Z úverovej zmluvy ani z priložených dokladov však nebolo zrejmé, že by právny predchodca
žalobcu zisťoval majetkové a príjmové pomery žalovaného ako dlžníka (napr. aspoň dopytom na dlžníka,
predložením jeho zárobkov alebo daňových priznaní, dopytom register úverov a pod.) a jeho výdavky -
týmto podľa názoru súdu došlo k porušeniu, resp. nedodržaniu § 7 ods. 1 ZoSÚ.

11. Na základe vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 009534711050918 právny
predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) poskytol žalovanému úver vo výške 25.000 eur,
keď do tejto sumy je zahrnutý aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 250 eur (ktorý sa žalovaný
zaviazal zaplatiť ako súčasť úveru) - podľa názoru súdu tu ide o poplatok, ktorý tvorí cenu úveru, ktorý boldohodnutýjasneazrozumiteľnevpredmetnejspotrebiteľskejzmluve,t.j.žalovanýstakýmtopoplatkoma
podmienkami poskytnutia úveru súhlasil a s týmto poplatkom musel byť nespochybniteľne oboznámený;
zároveň treba brať na zreteľ, že poplatky či iné zložky ceny úveru predstavujú zmluvné ustanovenia,

ktoré sa týkajú hlavého predmetu, plnenia a primeranosti ceny v zmysle § 53 ods. 1 OZ, a preto sú
vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľných podmienok. Žalovaný preukázateľne uhradil právnemu
predchodcovi žalobcu do zosplatnenia úveru sumu spolu vo výške 10.279,17 eura, naposledy 500 eur
dňa 6.10.2022, žalobcovi po postúpení pohľadávky do podania žaloby sumu spolu vo výške 700 eur
(čo je zohľadnené v žalobnom návrhu), a žalobcovi po podaní žaloby na súd sumu vo výške 100 eur (v

tejto časti bolo konanie zastavené); spolu teda uhradil žalovaný z titulu splácania úveru sumu vo výške
11.079,17 eura. Odvtedy neuhradil žalovaný žiadnu sumu (táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola
sporná).

12. Vzhľadom na omeškanie žalovaného so splácaním splátok úveru žalobca listom zo dňa 26.8.2020
vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 1.127,60 eura, a zároveň ho upozornil,

že ak dlh nebude uhradený, môže banka (právny predchodca žalobcu) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
celého úveru - uvedená písomnosť bola doručovaná žalovanému, o čom žalobca predložil doklady
(podací hárok, doklad o sledovaní zásielky podľa ktorého bola zásielka doručovaná žalovanému dňa
2.9.2020, následne bola uložená na pošte, žalovaný si ju v odbernej lehote do 23.9.2020 neprevzal).
Nakoľkožalovanýdlhneuhradilanilenčiastočne,právnypredchodcažalobcuvyhlásilkudňu22.10.2020

zosplatneniu celého úveru (v ním deklarovanej výške 21.617,92 eura) - uvedenú písomnosť zasielanú
ako doporučená zásielka si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. V tomto období bol žalovaný napriek
písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku
vočipostupcovi(právnemupredchodcovižalobcu)podobudlhšiuako90kalendárnychdní.Zuvedeného
má súd za preukázané, že boli splnené všetky podmienky na platné postúpenie pohľadávky právnym

predchodcom žalobcu na žalobcu (a to § 53 ods. 9, § 565 OZ a § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o
bankách), a teda žalobca je v konaní právne aktívne legitimovaný.

13. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca (banka) riadne
posudzoval pri poskytovaní úveru schopnosť veriteľa (žalovaného) splácať úver, pri použití údajov

o príjmoch (tu nebolo doložené žiadne potvrdenie o výške prímu žalovaného, ktorý ich deklaroval
vo výške cca. 7.000 eur / 6.000 eur mesačne), výdavkoch (tieto neboli skúmané vôbec), ani účele
spotrebiteľského úveru, a nebolo tiež preukázané skúmanie údajov z príslušnej databázy alebo registra
na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ZoSÚ), súd považoval
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

14. Nakoľko žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 25.000 eur, a žalovaný preukázateľne uhradil
z titulu splácania úveru sumu vo výške 10.279,17 eura do zosplatnenia úveru, vo výške 700 eur po
zosplatnení úveru, a vo výške 100 eur po podaní žaloby na súd (v tejto časti bolo konanie zastavené),
spolu teda uhradil žalovaný z titulu splácania úveru sumu vo výške 11.079,17 eura, súd rozhodol o

uplatnených nárokoch žalobcu tak, že
a/ istina uplatnená vo výške 17.887,21 eura (po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 100 eur) - súd
návrhu v tomto bode vyhovel v časti 13.920,83 eura („čistá“ istina úveru 25.000 eur mínus platby
žalovaného do zosplatnenia úveru 10.279,17 eura mínus platby žalovaného po zosplatnení úveru 700
eur mínus platby žalovaného po podaní žaloby na súd 100 eur); v zostávajúcej časti vo výške 3.967,04

eura žalobu zamietol, vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru,
b/ poplatky splatné do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru uplatnené vo výške 109,25 eura -
súd v tejto časti žalobu zamietol, vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru,
c/ zmluvný úrok vyčíslený do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru uplatnený vo výške 3.764,88
eura - súd v tejto časti žalobu zamietol, vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť

úveru,
d/ úrok z omeškania vyčíslený od prvého dňa omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
uplatnený vo výške o výške 1.936,77 eura - súd v tejto časti žalobe vyhovel, nakoľko sa jedná o úroky z
omeškania v zákonom stanovenej výške, ktoré boli vypočítané odo dňa omeškania dlžníka s platením
jednotlivých splátok do dňa zosplatnenia,

e/ úrok z omeškania vo výške 5 % z dlžnej istiny 18.687,21 eura od 4.10.2022 následne klesajúci z
dlžných súm a od dátumov v závislosti od čiastočných platieb žalovaného - v tejto časti súd priznal
žalobcovi nárok vo výške požadovanej žalobcom 5 % ročne (aj keď úrokové sadzby Európskej centrálnej
banky platné k nasledujúcim dňom po jednotlivých dátumoch omeškania žalovaného boli vyššie ako 5 %- v tomto smere však súd návrh žalobcu nemohol prekročiť), preto súd rozhodol tak že žalobcovi priznal
nárok úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.720,83 eura (t.j. dlžná suma určená súdom
z titulu poskytnutého úveru pred čiastočnými úhradami žalovaného) od 4.10.2022 (deň nasledujúci po

postúpení pohľadávky na žalobcu do 25.10.2022 (čiastočná úhrada žalovaného 100,00 eura), vo výške
5 % ročne zo sumy 14.620,83 eura od 26.10.2022 do 18.11.2022 (čiastočná úhrada žalovaného 100
eur), vo výške 5 % ročne zo sumy 14.520,83 eura od 19.11.2022 do 30.11.2022 (čiastočná úhrada
žalovaného100eur),vovýške5%ročnezosumy14.420,83euraod1.12.2022do21.12.2022(čiastočná
úhrada žalovaného 100 eur), vo výške 5 % ročne zo sumy 14.320,83 eura od 22.12.2022 do 19.1.2023

(čiastočná úhrada žalovaného 100 eura), vo výške 5 % ročne zo sumy 14.220,83 eura od 20.1.2023
do 1.3.2023 (čiastočná úhrada žalovaného 100 eur), vo výške 5 % ročne zo sumy 14.120,83 eura
od 2.3.2023 do 16.3.2023 (čiastočná úhrada žalovaného 100 eur), vo výške 5,00% ročne zo sumy
14.020,83 eura od 17.3.2023 do 16.5.2023 (čiastočná úhrada žalovaného 100 eur), vo výške 5% ročne
zo sumy 13.920,83 eura od 17.5.2023 do zaplatenia. Za obdobie od 22.10.2020 do 4.10.2022 si žalobca
úrok z omeškania neuplatnil.

15. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že k premlčaniu nároku
žalobcu nedošlo, a tento bol uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. Premlčanie dlhu
nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky, ale rozhodujúcou pre posúdenie premlčania je
splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou

splatnou dňa 15.7.2020, avšak nakoľko musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas doby
dlhšej ako 3 mesiace, zosplatnenie nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 15.10.2020, pričom 3-ročná
premlčacia doba by uplynula až dátumom 15.10.2023 - žaloba bola na súd podaná 26.4.2023 (teda
dokonca ešte v dobe menej ako tri roky od nezaplatenej splátky splatnej dňa 15.7.2020).

16. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1, §
256 ods. 1 CSP, vecne tým, že v konaní prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 40 % vychádzajúc z toho, že žalobca žiadal o priznanie sumy istiny, zmluvného úroku
do zosplatnenia, poplatkov, a úroku z omeškania do zosplatenia vyčíslených na sumu 22.798,11 eura,
súd rozhodol o jeho nároku z uvedených titulov vo výške 15.857,76 eura (návrh v časti sumy 100 eur

síce vzal späť žalobca, avšak zastavenie konania v tejto časti späťvzatej žalobcom považoval sú za
zastavené v dôsledku zavinenia žalovaného, nakoľko sa jednalo o úhradu žalovaného po podaní žaloby
na súd, v časti žaloby 6.840,35 eura súd žalobu zamietol); nárok na náhradu trov konania potom súd
určil vo výške 40 % (100% mínus 30% ako neúspech žalobcu mínus 30% ako úspech žalovaného).

17. Proti tomuto rozsudku podal včas v rozsahu druhej a štvrtej výrokovej vety odvolanie žalovaný
s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná
nároknaplnúnáhradutrovkonania.Odvolanieodôvodnilust.§365ods.1písm.h/CSP.Žalovanýmalza
to, že žalobcovi nepatrí aktívna vecná legitimácia, pretože spotrebiteľský úver nebol platne zosplatnený
a v čase postúpenia ešte nenastal termín konečnej splatnosti podľa zmluvy, a teda postúpenie je

rozpornés§17ods.1ZoSÚ,pričomzároveňspotrebiteľskýúverjebezúročnýabezpoplatkov.Súdprvej
inštancie podľa žalovaného postupoval správne, keď ex offo skúmal, či žalobca ako právny nástupca
pôvodného veriteľa preukázal, že pôvodný veriteľ konal s odbornou starostlivosťou alebo nie, a rovnako
prišiel k správnemu záveru o tom, že skutočnosť, že pôvodný veriteľ sa spoliehal iba na vyhlásenia
spotrebiteľa o jeho príjme, nie je právne dostatočná. Poukázal pritom na rozsudky Súdneho dvora EÚ

C-679/18 a C 449/13. Súd prvej inštancie však z vyššie uvedených dôvodov považoval poskytnutý
úver „iba“ za bezúročný a bez poplatkov. Tento právny záver je nedostatočný a neúplný (a teda iba
čiastočne správny), pretože v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ okrem bezúročnosti a bezpoplatkovosti
mal súd prvej inštancie prísť aj k tomu záveru, že pôvodný veriteľ nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú
splatnosť spotrebiteľského úveru. Následne, keďže pôvodný veriteľ nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú

splatnosť spotrebiteľského úveru a v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastal prirodzený termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nie je správny ani záver súdu o danosti aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Súd mal teda žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

18. Žalovaný sa tiež nestotožnil s tým, ako vyhodnotil súd prvej inštancie ostatné žalovaným uvádzané
námietky týkajúce sa bezúročnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale keďže súd prišiel k záveru,
že spotrebiteľský úver je bezúročný a bezpoplatkový z iných dôvodov, na účely odvolacieho konania
žalovaný považoval za nadbytočné a nehospodárne napádať aj tieto závery súdu prvej inštancie.Nesúhlasil ani s právnym názorom súdu, že platnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecne úverové
podmienky, pretože ak chcel žalovaný získať finančné prostriedky u pôvodného veriteľa, musel zmluvu
ako celok prijať alebo zmluvu ako celok odmietnuť. Ide o formulárové ustanovenie, vopred pripravené

pôvodným veriteľom, ktoré nepreukazuje skutočné odovzdanie všeobecných obchodných podmienok
žalovanému a žalovaný má za to, že mu tieto neboli nikdy odovzdané ani zaslané a že s nimi pred
podpisom zmluvy nebol oboznámený (bol s nimi oboznámený až v tomto súdnom spore), a tieto teda
neboli do zmluvného vzťahu platne inkorporované. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný napadol aj
správnosť výroku IV. rozsudku o trovách konania, ktorý je z povahy veci spätý s výrokom vo veci samej.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že trvá na podanom odvolaní a na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach.

20. Proti tomuto rozsudku podal včas v rozsahu tretej a štvrtej výrokovej vety odvolanie aj žalobca
s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací vyhovie žalobe aj v časti, v ktorej súd žalobu žalobcu zamietol

a zároveň prizná žalobcovi voči žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %; alternatívne
navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Namietal prekvapivosť a nespreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku s ohľadom na nespornosť skutkových tvrdení v časti skúmania bonity. Žalobca
nepokladal za potrebné sa v konaní na súde prvej inštancie v tomto smere k veci ďalej vyjadrovať, resp.

produkovať ďalšie dôkazy, a to s ohľadom na predbežné právne posúdenie súdu, ktorý nepovažoval
skúmanie bonity za sporné, keď ani žalovaný nenamietol skúmanie bonity a pojednávanie bolo odročené
len za účelom vyhlásenia rozsudku vo veci. Z postupu konajúceho súdu pred vydaním rozhodnutia
preto nebolo vôbec zrejmé, že by hodlal žalobcov nárok v časti zamietnuť, pričom žalobca objektívne
nemohol predpokladať konkrétny dôvod, pre ktorý súd považoval nárok za uplatnený v časti nedôvodne.

Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoCsp/9/2023 z
27.9.2023 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoCsp/55/2022 z 23.11.2022 a uviedol, že sa objektívne
domnieval, že súd považuje uplatnený nárok za preukázaný a dôvodný. Ak súd považoval preukázanie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou za nepreukázané, resp.
sporné, mal žalobcu vyzvať na doplnenie dôkazov, prípade dopytovať žalobcu za účelom vyjadrenia v

konaní. Súd prvej inštancie však žalobcu na doplnenie dôkazov, resp. vyjadrenie sa k skutočnostiam,
ktoré považoval za sporné, nevyzval, v dôsledku čoho mu odňal možnosť konať pred súdom, keďže mu
neumožnil vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré napriek nespornosti medzi stranami sporu, považoval za
sporné až vo vyhlásenom rozsudku.

21. Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom v otázke skúmania bonity podľa
ust. § 7 a § 11 ZoSÚ. Nestotožnil s názorom súdu, v zmysle ktorého žalobca nepreukázal, že by
jeho právny predchodca riadne postupoval pri poskytovaní úveru a posudzoval schopnosť žalovaného
splácať úver, čím súd považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca mal za to, že
postupca pred uzavretím zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne skúmal bonitu žalovaného.

Zo strany veriteľa – postupcu boli splnené všetky povinnosti, ktoré mu ukladá zákon v ust. § 7 ods.
1 ZoSÚ s prihliadnutím na § 7 ods. 24 ZoSÚ pre dodržanie odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity
klienta. V danom prípade bola naplnená dikcia ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ a výsledkom posúdenia schopnosti
žalobcu splácať úver bol jednoznačný záver o platobnej spôsobilosti/schopnosti žalovaného splácať
daný úver. Žalobca dal do pozornosti, že účelom poskytnutého úveru bolo refinancovanie štyroch

pôvodných úverov žalovaného, a teda úver bol poskytnutý na splatenie zostatku úverov: spotrebný
úver poskytnutý spoločnosťou VÚB, a.s., pôvodná výška úveru 7.490 eur, výška zostatku úveru 6.212
eur, mesačná splátka úveru: 116 eur; spotrebný úver poskytnutý spoločnosťou VÚB, a.s., pôvodná
výška úveru 1.010 eur, výška zostatku úveru 921 eur, mesačná splátka úveru: 18 eur; spotrebný úver
poskytnutý spoločnosťou VÚB, a.s., pôvodná výška úveru 10.640 eur, výška zostatku úveru 10.135

eur, mesačná splátka úveru: 181 eur; spotrebný úver poskytnutý spoločnosťou VÚB, a.s., pôvodná
výška úveru 1.930 eur, výška zostatku úveru 1.666 eur, mesačná splátka úveru: 35 eur. Na podklade
uvedeného žalobca k odvolaniu priložil dôkaz označený ako „Žiadosť o VÚB Pôžičku - refinancovanie“
z 5.9.2018. Žalobca uvedené skutočnosti a dôkazy nepovažuje za novoty v konaní, pretože za daného
skutkovéhostavunevedel,žesúdvnímatútoskutočnosťzaspornúasohľadomnanespornosťskutkovej

otázky ohľadom skúmania bonity žalovaného ani nebol daný dôvod na jej dokladanie. Súd žalobcovi
nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov a podanie prípadných potrebných vysvetlení, čím
konal v rozpore s ust. § 171 ods. 1 CSP a § 181 ods. 2 CSP.22. Ďalej dôvodil, že poskytnutím úveru postupcom vo výške 25.000 eur došlo k refinancovaniu 4 úverov
a zároveň k zníženiu mesačného splátkového zaťaženia žalovaného – pôvodne 4 spotrebiteľské úvery
spolu so splátkou 350 eur a nový spotrebiteľský úver so splátkou 330,56 eura. Pokiaľ u žalovaného

dovtedy pri existencii 4 úverových vzťahov nedochádzalo k neprípustnej, alebo príliš častej delikvencii,
nebolo zo strany postupcu dôvodné domnievať sa, že s ohľadom na platobné schopnosti žalovaného
dôjde k neschopnosti splácať poskytovaný úver. Zmyslom refinancovania úveru je predovšetkým ušetriť
na nákladoch spojených so splácaním úveru, čo má za následok zníženie výšky mesačných splátok,
ktoré má spotrebiteľ platiť, a tým sa zlepšuje schopnosť spotrebiteľa splatiť svoje záväzky. Aj vzhľadom

na uvedené zákonodarca s účinnosťou od 1.1.2017 pri poskytovaní refinančných úverov zjednodušil
celý procesný postup upravený ZoSÚ, najmä skúmanie bonity, s ohľadom na to, že v takýchto prípadoch
už spotrebiteľ má existujúce záväzky, pre ktoré musel splniť zákonom a pôvodnými veriteľmi stanovené
podmienky a refinancovaním už existujúcich záväzkov sa dostáva do finančne výhodnejšej pozície (t. j.
zlepšuje sa jeho schopnosť splácania záväzkov), pretože sa mu tým znížia náklady spojené s čerpaním
úveru. Uvedené skutočnosti jednoznačne potvrdzujú záver o zachovaní odbornej starostlivosti veriteľa

pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (s ohľadom na dobu, druh, účel úveru a príjem
žiadateľa), keďže refinancovanie už existujúcich záväzkov bolo účelom poskytovaného úveru. Žalobca
v tejto súvislosti podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10CoCsp/59/2022 z
28.2.2023 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15CoCsp/17/2022 zo 17.8.2022.

23. Žalobca mal za to, že postupca disponoval pred poskytnutím úveru dostatočnými a overenými
informáciami, na základe ktorých bol schopný získať objektívny obraz o finančnej situácii a schopnosti
žalovaného predmetný úver splácať, a teda pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta
dostatočne a neboli porušené povinnosti zo strany postupcu. Poskytnutím úveru nevznikol žalovanému
nový úverový kontrakt s ďalším splátkovým zaťažením, ale boli refinancované jeho 4 doterajšie záväzky.

Zo strany postupcu teda nedošlo k porušeniu odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity a úver nie je
možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

24. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že otázku predbežného právneho názoru zo
strany súdov prvej inštancie už riešil ústavný súd (I. ÚS 643/2022-14 zo dňa 24.11.2022) a dôvody

uvádzané žalobcom v odvolaní sú v rozpore s judikatúrou ústavného súdu. V kontexte judikatúry
ústavného súdu, žalobca netvrdil žiadne prostriedky procesného útoku k tomu, či a ako pôvodný veriteľ
overoval bonitu spotrebiteľa alebo nie. Žalovaný preto nemal čo popierať, ani rozporovať. Žalobca
neuniesol v tejto otázke dôkazné bremeno (ani bremeno tvrdenia, unesenie ktorého je predpokladom
na unesenie dôkazného bremena). Prostriedky procesného útoku žalobcu, ktoré uplatnil až v tomto

odvolaní, žalovaný považoval za neprípustné novoty konaní, a preto sa k nim z dôvodu hospodárnosti
nebude vyjadrovať.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi – zároveň stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie

v napadnutých častiach vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných

podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
potrebné vo vyhovujúcom výroku zmeniť podľa § 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie ani zrušenie v tejto časti, a vo zvyškovo zamietajúcom výroku ako vecne správny v zmysle

§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

26. Keďže zastavujúci výrok v časti o zaplatenie sumy 100 eur s príslušenstvom nebol napadnutý
odvolaním žiadnej zo strán, je rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatný, a nebol preto
predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody oboch strán
sporu a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním
vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľžalobe žalobcu domáhajúceho sa zaplatenia sumy 18.096,46 eura (po čiastočnom späťvzatí sumy
17.887,21 eura) s príslušenstvom titulom nesplatenej časti spotrebiteľského úveru čiastočne vyhovel,
keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca (banka) riadne posudzoval

pri poskytovaní úveru schopnosť veriteľa (žalovaného) splácať úver, a preto je poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 25.000 eur a žalovaný
uhradil celkovo 11.079,17 eura, súd vyhovel žalobe v časti istiny 13.920,83 eura, úroku z omeškania
vyčísleného od prvého dňa omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 1.936,77
eura a úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 14.720,83 eura od 4.10.2022 so zohľadnením

čiastočných úhrad žalovaného a v zostávajúcej časti istiny vo výške 3.967,04 eura, poplatkov splatných
do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 109,25 eura, zmluvného úroku vyčísleného
do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 3.764,88 eura a úrokov z omeškania 5 %
ročne zo sumy 3.966,38 eura od 4.10.2022 do zaplatenia žalobu zamietol, vzhľadom na konštatovanú
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

28. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože
následkom hrubého porušenia povinností právneho predchodcu žalobcu pri posudzovaní úverovej
bonity žalovaného, bola tiež sankcia nemožnosti zosplatnenia úveru, a keďže v čase postúpenia
pohľadávky ešte nenastal termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 5.9.2018, nie je správny ani záver súdu o danosti aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu.

29. Žalobca v odvolaní namietal odňatie možnosti konať pred súdom zo strany súdu prvej inštancie,
ktorý ho neoboznámil so spornosťou otázky skúmania bonity zo strany právneho predchodcu žalobcu,
následne tiež v otázke skúmania bonity nesprávne zistil skutkový stav a v tejto časti vec aj nesprávne

právne posúdil.

30. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený
vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne

pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

31. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť

žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

32. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

33. Pokiaľ žalobca namietal, že súd rozhodol v rozpore so svojím predbežným právnym posúdením,

keďže v rámci neho neoboznámil strany so spornosťou v otázke skúmania bonity zo strany právneho
predchodcu žalobcu, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, túto odvolaciu námietku
vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že predbežné právne
posúdenie veci spočíva v tom, že sudca v aktuálnom štádiu procesu (t.j. na začiatku konania
a pred vykonaním dokazovania) objektívne nemohol vychádzať z výsledku riadneho dokazovania a ku

konkrétnemu právnemu záveru dospel iba v rámci prípravy pojednávania. Objektívne právo je súd vždy
spôsobilý interpretovať, avšak záväzne aplikovať ho môže až na definitívne zistený skutkový stav v
procesnom zmysle. Ani v prípade predbežného právneho posúdenia veci nie je súd takto formulovaným
záverom striktne viazaný. Opak by nevyhnutne viedol k absurdným dôsledkom a deformovaniu
rozhodovacieho procesu. Z podstaty výkonu spravodlivosti prostredníctvom súdnej moci vyplýva, že súd

musí byť pri svojich právnych záverov nezávislý a jeho slobodný myšlienkový postup je limitovaný iba
obsahom objektívneho práva, ktoré v konkrétnej veci interpretuje a aplikuje. Ak sa teda aj súd prvej
inštancie od svojho pôvodného predbežného právneho posúdenia veci v prejednávanej veci odklonil,
bolo to následkom vykonaného dokazovania, čo súd prvej inštancie odôvodnil v konečnom rozhodnutí.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I.
ÚS 643/2022-14 zo dňa 24.11.2022, podľa ktorého porušenie § 181 ods. 2 CSP žiadnym spôsobom
nediskvalifikuje stranu sporu napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať

dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve zhrnúť svoje návrhy na záver pojednávania a
pod. Striktné nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2 CSP zo strany súdu teda samo osebe nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP. K tomu je
potrebné dodať, že aj v prípade, ak súd postupuje podľa § 181 ods. 2 CSP a označí určité skutkové
tvrdenia ako sporné a tiež oznámi predbežné právne posúdenie veci, to ešte neznamená, že vo vzťahu k

tomuto skutkovému tvrdeniu vyslovuje svoj konečný názor, a súčasne to neznamená striktnú viazanosť
ním formulovaného predbežného právneho posúdenia veci, čo teda nevyhnutne podporuje záver, že ani
dodržanie tohto postupu nezbavuje strany sporu povinnosti byť v spore aktívny a predkladať v ňom také
dôkazy, ktoré podporujú a dokazujú nimi tvrdené skutočnosti.

34. Navyše ako už odvolací súd uviedol vyššie, na to, aby bol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.

b/ naplnený, musí nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahnuť
určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Aj keď súd
prvej inštancie neoboznámil strany, že bude ex offo posudzovať existenciu porušenia povinnosti veriteľa
pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, táto povinnosť mu vyplýva z článkov 8 a 23
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.

35. V tomto kontexte je potom potrebné poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zn. C-679/18,
podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom

zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom
práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23
smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa

ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu
spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť
veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že
daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

36. Aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C-449/13 plynie, že veriteľ musí v každom prípade a
vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie primerané a dostatočné
na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže dostatočný charakter uvedených
informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, osobnú situáciu spotrebiteľa a výšku
úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom dokumentov preukazujúcich finančnú

situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní aj staršie informácie o finančnej situácii
záujemcu o úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné nepodložené vyhlásenia spotrebiteľa však
nemôžu byť samy osebe dostatočné, ak k ním nie sú pripojené dôkazy.

37. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia spotrebiteľskej úverovej zmluvy

(ďalej len „ZoSÚ), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

38. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom. 17)

39. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľskýchúveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 1d) tak, aby boli splnené podmienky podľa
odsekov 16 a 17.

40. Podľa 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

41. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a/ poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b/ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na

údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

42. Podľa § 7 ods. 18 ZoSÚ veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní
spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania
spotrebiteľských úverov.

43. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

44. Podľa § 7 ods. 23 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.

45. Podľa § 7 ods. 24 ZoSÚ ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú na

a/ spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa
tohto zákona (ďalej len "refinancovaný úver") alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len "navýšený úver"), ak výška
poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných
úverov alebo navýšených úverov,

b/ spotrebiteľský úver, ktorého výška je určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa a na základe
historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získaných z interných zdrojov veriteľa o platobných
operáciách, ktoré je možné doplniť o ďalšie informácie z interných zdrojov alebo externých zdrojov,
c/ spotrebiteľský úver zabezpečený podľa osobitného predpisu,17tb) ktorého hodnota zabezpečenia
je počas celej lehoty splatnosti úveru minimálne 100% zo zostatkovej hodnoty tohto spotrebiteľského

úveru.

46. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

47. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a
veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so
všetkými právami s ňou spojenými aa/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

48. Podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad)

49. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal, že by
jeho právny predchodca konal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ, keď z listinných
dôkazov pripojených k žalobe takýto záver nevyplýva, a takéto listinné dôkazy nepredložil žalobca ani
v odvolacom konaní. I v prípade, ak by odvolací súd na novoty uplatnené žalobcom v odvolacom konaní

prihliadol, žalobca tu predložil len žiadosť žalovaného o VÚB Pôžičku – refinancovanie z 5.9.2018,
ktorá je však odlišná od žiadosti žalovaného o VÚB Pôžičku - bezúčelová z 5.9.2018, ktorú žalobca
priložil k žalobe. Táto žiadosť žalovaného o VÚB Pôžičku – refinancovanie z 5.9.2018 zároveň
obsahuje iné zostatky úverov, aké sú uvedené v úverovej zmluve, ako aj v potvrdení výšky pohľadávky
pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru vystaveného VÚB, a.s. dňa 5.9.2018, ktoré taktiež

žalobca priložil k žalobe. Len pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že v zmluve a aj v potvrdení
je uvedený totožný úver č. 003868611050417 s výškou zostatku úveru 936,37 eura dvakrát. Žalobca
však v odvolacom konaní ani týmto dôkazom - žiadosť o VÚB Pôžičku – refinancovanie z 5.9.2018
- nepreukázal, že si splnil svoju povinnosť v zmysle § 7 ods. 16 v spojení s ods. 17 postupovať pri
poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a

poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou. Povinnosťou žalobcu pre úspech v konaní
bolo hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti, tu konkrétne, že právny predchodca
žalobca posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané
z jedného alebo viacerých registrov. Uvedená povinnosť veriteľa platí bez ohľadu na to, že sa jedná
o úver, ktorý slúži na refinancovanie iných úverov. Ustanovenie § 7 ods. 24 ZoSÚ totiž povinnosti veriteľa

v zmysle § 7 ods. 1 až 18 ZoSÚ žiadnym spôsobom nevylučuje. Predmetné ustanovenie § 7 ods.
24 ZoSÚ sa týka len vylúčenia povinnosti veriteľa pri refinancovaných úveroch alebo pri navýšených
úveroch, ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok
refinancovaných úverov alebo navýšených úverov (v zmysle písm. a/) určiť, dodržiavať a pravidelne
prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel

výšky celkovej zadlženosti k príjmu a poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ
spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky
celkovej zadlženosti k príjmu.

50. Keďže právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil svoje

povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že hrubé porušenie
povinnosti posúdenia schopnosti splácať úver má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že postupca disponoval pred poskytnutím úveru
dostatočnými a overenými informáciami, na základe ktorých bol schopný získať objektívny obraz o
finančnej situácii a schopnosti žalovaného predmetný úver splácať, a teda, že pristupoval k zisťovaniu

a hodnoteniu bonity klienta dostatočne a neporušil svoje povinnosti v zmysle ZoSÚ. Záver súdu prvej
inštancie, že právny predchodca žalobca hrubo porušil svoje povinnosti pri poskytovaní spotrebiteľského
úveru tým, že nepreukázal skúmanie údajov z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 16, 17 v spojení s § 11 ods. 2 druhá a tretia
veta) bol vo výsledku správny.

51. Nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie (ako dôvodne namietal i žalovaný) však spočíva
v tom, že súd opomenul, že hrubé porušenie povinnosti posúdenia schopnosti splácať úver (§ 11 ods. 2
vetadruháatretiaZoSÚ)vsebesubsumujeajnásledokspojenýsnekonanímsodbornoustarostlivosťouv zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ, t.j. nemožnosť veriteľa, v danom prípade postupcu, úver predčasne vyhlásiť
za splatný v zmysle § 11 ods. 2 prvej vety ZoSÚ. Následne bol potom nesprávny aj záver súdu prvej
inštancie o platnom zosplatnení úveru, platnom postúpení pohľadávky na žalobcu, a teda aj záver

o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu.

52. Odvolací súd dodáva, že pre konštatovanie platného postúpenia pohľadávky banky na iný (hoci
aj nebankový) subjekt je nevyhnutné splniť určité podmienky; tieto sú v prípade práv vyplývajúcich
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere definované v osobitnej úprave v ustanovení § 17 ods. 1 ZoSÚ a

zároveň v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 ZoSÚ je
možné postúpiť pohľadávku z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na iného veriteľa
oprávneného poskytovať úvery, a to na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska
(písm. a/) za súčasného splnenia ďalšej podmienky, ktorou je postúpenie pohľadávky po konečnom
termíne splatnosti alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou (písm. b/).

53. Keďže úver nemohol byť zo strany postupcu zosplatnený ako následok porušenia povinnosti v
zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ a termín konečnej splatnosti úveru na základe zmluvy ešte nenastal, tak
predmetná pohľadávka nemohla byť v zmysle § 17 ods. 1 ZoSÚ a § 92 ods. 8 zákona o bankách platne
postúpená na žalobcu. Právny predchodca žalobcu teda nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a následne nemohol postúpiť žalobcovi tzv. „živý úver“.

Preto je zmluva o postúpení pohľadávky predložená žalobcom neplatným právnym úkonom v zmysle §
39Občianskehozákonníkaažalobcasataknestalnositeľomhmotnoprávnehooprávneniazpohľadávky
postupcu voči žalovanému, a teda nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom spore.

54. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom vyhovujúcom výroku podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu pre nedostatok jeho
aktívnej vecnej legitimácie zamietol a vo zvyškovo zamietajúcom výroku rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil.

55. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa § 369 ods. 2 CSP odvolaciemu súdu povinnosť

rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. Tento nárok
tvorí jeden celok. O nároku na náhradu trov celého konania potom odvolací súd rozhodol podľa § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 2 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v plnom rozsahu z dôvodu jeho plného
procesného úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).