Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. máj 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223204791
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1223204791.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/
A, Bratislava, deti rodičov – matka: D. B., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom F. XX, G., štátna občianka

Ukrajiny, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Margaréta Chlebová, so sídlom Pod Vtáčnikom 3,
Bratislava a otec: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, G., štátny občan Ukrajiny, o návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava
II zo dňa 25.01.2024, č.k. 28P/162/2023-43, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie vyhlásil nedostatok svojej právomoci na konanie
a konanie zastavil.

2.Rozhodnutieprávneodôvodnil§2ods.1,2,§9zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok

(ďalej „C.m.p.“), § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), čl. 30
ods. 1, 3 vyhlášky č. 95/1983 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom
sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných
a trestných veciach (ďalej „Vyhláška“), § 29 ods. 1, 2 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene
a o doplnení niektorých zákonov, § 58 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov
v znení neskorších predpisov konštatujúc, že matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia

domáhala zveriť všetky maloleté deti do jej výlučnej osobnej starostlivosti, bez úpravy styku otca s
maloletými deťmi a otcovi maloletých detí uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej D. a maloletej
E. sumou vo výške po 150 eur mesačne, na maloletého C. sumou 200 eur mesačne a na maloletého A.
sumou vo výške 250 eur mesačne, od podania návrhu, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky. Matka podaný návrh odôvodnila tým, že spolu s manželom a spoločnými maloletými deťmi sa z
dôvodu nepriaznivej situácie na Ukrajine presťahovali na územie Slovenskej republiky, kde žijú už vyše

roka, spolu s maloletými deťmi sa od otca odsťahovala z dôvodu jeho požívania alkoholických nápojov
a agresívneho správania, aktuálne spolu s deťmi žijú v prenajatom byte, pričom otec sa o deti nestará
a na ich výživu jej finančne neprispieva. Maloleté deti spoločne navštevujú Súkromnú školu H. I. E. J. K.
X A. G. so školným v celkovej výške 1 025 eur mesačne, matka je zamestnaná v spoločnosti C. B. ako
pomocná sila v kuchyni s mesačným príjmom 1 500 eur, otec je vedený ako podnikateľ v živnostenskom
registri, výšku jeho príjmu nepozná. Medzi pravidelné mesačné náklady na starostlivosť o maloleté deti

v celkovej sume 2 339 eur patrí ubytovanie 744 eur, strava 400 eur, ošatenie a obuv 100 eur, zdravotná
starostlivosť, lieky, vitamíny 20 eur, hygiena 50 eur, školné 1 025 eur. Matka uviedla, že momentálnečerpá z ušetrených financií, hradí všetky náklady na štyri maloleté deti a mala za to, že v tomto prípade
je daná potreba nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým bude stanovené otcovi prispievať výživným na
maloleté deti, na ktoré finančne neprispieva a nestará sa o ne a autoritatívne rozhodnúť aj o zverení

maloletých detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Matka v prílohe návrhu doložila cestovné doklady,
potvrdenia o udelení tolerovaného pobytu na území SR, sobášny list, nájomnú zmluvu, doklady o úhrade
školného a nájomného, pracovnú zmluvu a výpis zo živnostenského registra otca detí. Z pripojených
potvrdení o udelení predĺženia tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky vyplynulo, že rodičia
a deti majú tolerovaný pobyt do 04.03.2024.

3. Súd prvej inštancie v rozhodnutí zdôraznil, že podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 185
zo dňa 16.03.2022, písm. C.5., vláda určila poskytovanie dočasného útočiska do 04.03.2023, ktoré
sa automaticky predlžuje o šesť mesiacov, najdlhšie však o jeden rok, pokiaľ Rada Európskej únie
nerozhodne inak. Keďže rodičia a deti sú štátnymi príslušníkmi Ukrajiny a v prejednávanej veci ide o
konanie s cudzím prvkom, zaoberal sa otázkou, či je daná jeho právomoc na konanie o nariadenie

neodkladného opatrenia dospejúc k záveru, že v zmysle pôvodne dvojstrannej zmluvy (ktorej platnosť
bola doposiaľ potvrdená vo vzťahu k nástupníckym štátom - Ruskej federácii, Ukrajine a Bieloruskej
republike), úprava vzťahov medzi rodičmi a deťmi sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany,
na území ktorej dieťa trvale žije a podľa takto určeného právneho poriadku je daná aj právomoc súdu
zmluvnej strany. Konštatoval, že maloletým deťom ako aj ich rodičom bol udelený štatút dočasného

útočiskanaúzemíSlovenskejrepubliky,bolimvydanýdokladotolerovanompobytenaúzemíSlovenskej
republiky s označením „Dočasné útočisko“ z čoho vyplýva, že maloleté deti sa zdržiavajú na území
Slovenskej republiky na základe poskytnutia dočasného útočiska, nejde o pobyt trvalého charakteru,
a teda nie je splnená podmienka v zmysle čl. 30 vyhlášky. Nakoľko dospel k záveru, že nie je daná
právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie o návrhu matky, vo výroku rozhodnutia vyslovil, že

nemá právomoc vo veci konať a konanie o návrhu matky zastavil.

4. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí navrhujúc, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie
majúc za to, že v danom prípade súd postupoval nesprávne a v rozpore s právnym poriadkom,

pričom nesprávnym procesným postupom znemožnil matke, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, čo predstavuje odvolací
dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.. Poukázala na to, že Slovenská republika je stranou
viacerých medzinárodných dohovorov vzťahujúcich sa k rodinným veciam v medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom, kde sa sleduje princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý bol kodifikovaný v

Dohovore o právach dieťaťa z roku 1989. Pri určovaní právomoci vo veci rodičovských práv a povinností
postupujú slovenské súdy podľa nariadenia Brusel IIa a za hraničného určovateľa v podobe obvyklého
pobytu. V prípade použitia vnútroštátnej úpravy členského štátu - Slovenskej republiky, a to zákona
č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, by sa aplikovalo ustanovenie § 24 a § 39. Rovnako v
oblasti vyživovacej povinnosti majú pred vnútroštátnymi kolíznymi normami prednosť kolízne normy

Nariadenia č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo
veciach vyživovacej povinnosti. Kolízne normy pre vyživovaciu povinnosť nie sú v nariadení vyjadrené
priamo, ale prostredníctvom prepojenia na právny predpis, ktorým je haagsky Protokol o rozhodnom
práve pre vyživovaciu povinnosť z roku 2007, ktorým sú viazané všetky členské štáty okrem Dánska
a Spojeného kráľovstva (čiže aj Slovenská republika). Podľa matky mal súd v danom prípade skúmať

skutkový a právny stav, berúc na zreteľ princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, a taktiež vojnovú situáciu
na Ukrajine, sociálnu a ekonomickú situáciu matky a jej maloletých detí a mal postupovať v zmysle
uvedených medzinárodných zmlúv.

5. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.

6. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním matky, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, §
385 ods. 1 C.s.p., a dospel k nasledujúcim záverom.

7. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.8. Podľa § 9 C.s.p. ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

9.Podľa§161ods.1,2C.s.p.aktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonaniaprihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,

medzinárodnézmluvy,naktorýchvykonanieniejepotrebnýzákon,amedzinárodnézmluvy,ktorépriamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

11. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné
pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné

záväzky.

12. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej
„ZMPSaP“), ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná
zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

13. Podľa čl. 30 ods. 1 a 3 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom
sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných
a trestných veciach z 16.05.1983 (publikovanej v Zbierke zákonov ako Vyhláška ministra zahraničných
vecí č. 95/1983 Zb., ďalej „Zmluva o právnej pomoci“) právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú

právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije. Na rozhodovanie o právnych
vzťahoch medzi rodičmi a deťmi je daná právomoc súdov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa
použil podľa odsekov 1 a 2.

14. Podľa § 29 ods. 1, 2 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, endemickým
násilím,následkamihumanitárnejkatastrofyalebosústavným,alebohromadnýmporušovanímľudských
práv v ich krajine pôvodu; cudzincom sa na účely poskytovania dočasného útočiska rozumie štátny
príslušník tretej krajiny podľa osobitného predpisu. Vláda v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie
vyhlási poskytovanie dočasného útočiska a zároveň určí začiatok, podmienky a skončenie poskytovania

dočasného útočiska a vyčlení finančné prostriedky na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním
dočasného útočiska; vláda môže vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska aj bez rozhodnutia Rady
Európskej únie.

15. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších

predpisov, policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie sú dôvody
na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12, a) ktorý je maloletou osobou nájdenou na území Slovenskej
republiky,b)aktovyžadujerešpektovaniejehosúkromnéhoarodinnéhoživotaaneohrozujebezpečnosť
štátu alebo verejný poriadok; štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 27 ods. 1 a § 43 ods. 1 písm. a)
až d) možno tento pobyt udeliť len vtedy, ak nie je držiteľom platného cestovného dokladu a hodnoverne

preukáže svoju totožnosť iným spôsobom, c) ktorý je obeťou obchodovania s ľuďmi, ak má najmenej
18 rokov; policajný útvar alebo osoba poverená ministerstvom vnútra oboznámi štátneho príslušníka
tretej krajiny s možnosťou a podmienkami udelenia tolerovaného pobytu z tohto dôvodu a o právach a
povinnostiach,ktoréznehovyplývajú,d)aktovyplývazmedzinárodnýchzáväzkovSlovenskejrepubliky.

16. Podľa Uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 185 zo dňa 16.03.2022, písm. C.5., vláda určila
poskytovanie dočasného útočiska do 04.03.2023, ktoré sa automaticky predlžuje o šesť mesiacov,
najdlhšie však o jeden rok, pokiaľ Rada Európskej únie nerozhodne inak.

17. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na povinnosť súdu skúmať v každom štádiu konania, či sú

splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, ustanovené v § 161 C.s.p.. So súdom prvej inštancie
sa zhoduje v tom, že v prejednávanej veci ide o konanie s cudzím prvkom, keďže maloleté deti a aj obaja
rodičia sú štátnymi občanmi Ukrajiny, ktorí sa v dôsledku vojnového konfliktu na Ukrajine zdržiavajú už
viac ako jeden rok na území Slovenskej republiky, kde im bol v nadväznosti na ust. § 29 ods. 1, 2 zákonač. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ust. § 58 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona
č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a uznesenia vlády SR č. 185 zo dňa 16.03.2022 písm. C.5, udelený
štatút dočasného útočiska a bol im vydaný doklad o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky

(aktuálnevládouSlovenskejrepublikypredĺženýdo04.03.2025).Keďže Ukrajinanieječlenskýmštátom
Európskej únie a vo veciach týkajúcich sa úpravy právnych vzťahov medzi rodičmi a deťmi nepristúpila
k Nariadeniu rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a ani k Nariadenie Rady
(ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a

o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (na ktoré normy v podanom odvolaní odkazuje matka),
je v danej veci potrebné otázku právomoci posúdiť s poukazom na § 2 ZMPSaP, v zmysle ktorého
majú v prípade právnych vzťahov s cudzím prvkom aplikačnú prednosť medzinárodné zmluvy, ktorými
je Slovenská republika viazaná, resp. zákony vydané na vykonanie medzinárodných zmlúv. Takouto
medzinárodnou zmluvou je aj Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom
sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných

a trestných veciach zo dňa 16.05.1983, do ktorej Slovenská republika a Ukrajina sukcedovali. Otázku
právomoci na konanie vo veciach týkajúcich sa právnych vzťahov medzi rodičmi a deťmi upravuje čl.
30 Zmluvy o právnej pomoci, v zmysle ktorého sa tieto právne vzťahy spravujú právnym poriadkom
zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije, pričom na rozhodovanie o právnych vzťahoch medzi
rodičmi a deťmi je daná právomoc súdov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa použil podľa

odsekov 1 a 2. V súlade s uvedeným, zohľadňujúc charakter pobytu maloletých detí a rodičov na území
Slovenskej republiky, ktorý nevykazuje známky trvalého pobytu (ide iba o tolerovaný pobyt a poskytnutie
dočasného útočiska, aktuálne obmedzeného termínom 04.03.2025), nie je na prejednanie návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia, upravujúceho výkon práv a povinností rodičov k maloletým
deťom, daná právomoc súdov Slovenskej republiky.

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým vyhlásil nedostatok
právomoci na konanie a konanie zastavil, podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

19. Keďže sa jedná o rozhodnutie, ktorým konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného

opatrenia zo dňa 22.12.2023 končí a súd prvej inštancie o náhrade trov prvoinštančného konania
nerozhodol, odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania (§ 52, § 58 C.m.p., v
spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).