Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7Cpr/3/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123241109

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123241109.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Cpr/3/2023

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/X, XXX XX D., proti žalovanému: APN s.r.o., so sídlom Klinčeková 2569/2, 945 01
Komárno , IČO: 47 938 781, právne zastúpený JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou, so sídlom M. R.
Štefánika č. 6, 945 01 Komárno, o zaplatenie sumy 1.022,44 eura s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe
žalovaného o zaplatenie 191,80 eura takto

r o z h o d o l :

7Cpr/3/2023

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.022,44 eura s úrokom z omeškania vo výške

6,25 % ročne zo sumy 86,02 eura od 01.10.2022 do zaplatenia
6,25 % ročne zo sumy 116 eur od 01.11.2022 do zaplatenia
7,00 % ročne zo sumy 116 eur od 01.12.2022 do zaplatenia
7,50 % ročne zo sumy 116 eur od 01.01.2023 do zaplatenia
7,50 % ročne zo sumy 116 eur od 01.02.2023 do zaplatenia
8,00 % ročne zo sumy 116 eur od 01.03.2023 do zaplatenia
8,50 % ročne zo sumy 116 eur od 01.04.2023 do zaplatenia
8,50 % ročne zo sumy 48,62 eura od 01.05.2023 do zaplatenia

8,50 % ročne zo sumy 191,80 eura od 01.05.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie sumy 191,80 eura zamieta.

III. Žalobkyni súd v konaní o náhradu mzdy vo výške 1022,44 eura a v konaní o vzájomnej žalobe
o zaplatenie 191,80 eura priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

7Cpr/3/20231.Žalobkyňasapodanoužaloboudomáhavočižalovanémuzaplateniasumy1.022,44euraspríslušným
úrokom z omeškania ako je uvedený vo výroku rozhodnutia a náhrady trov konania titulom nevyplatenej
mzdy. Žalobu odôvodnila tým, že bola u žalovaného zamestnaná od XX.XX.XXXX, pracovný pomer

skončil dohodou ku dňu XX.XX.XXXX. Ako zamestnankyňa mala od začiatku pracovného pomeru
dohodnutú mzdu vo výške minimálnej mzdy pre 1. stupeň náročnosti práce vo výške 646 eur mesačne
a od 01.01.2023 vo výške 700 eur mesačne, mala však byť zaradená do 2. stupňa náročnosti práce
s minimálnou mzdou vo výške 762 eur a od 01.01.2023 vo výške 816 eur (rozdiel 116 eur / mes.).
Zamestnankyni bola neoprávnene zrazená čiastka zo mzdy za údajnú náhradu škodu vo výške 191,80

eura za mesiac marec 2023, pričom na uvedenú zrážku nemal zamestnávateľ právo a jednalo sa len
o účelovú zrážku bez reálneho právneho a skutkového základu. Žalobkyňa si uplatňuje nevyplatenú
časť mzdy spolu so zákonným úrokom z omeškania z každej sčasti nezaplatenej mesačnej mzdy.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Voči platobnému
rozkazupodalžalovanývčasodporsvecnýmodôvodnenímstým,ženárokpovažujevcelomrozsahuza

neopodstatnený. Uviedol, že je prevádzkovateľom obchodu s alkoholickými nápojmi, kde bola žalobkyňa
prijatá na pozíciu predavačka s dohodnutou hrubou mesačnou mzdou 646 eur. Čo sa týka prevádzky,
ide o malý obchod s alkoholom, ktorý negeneruje veľké obraty. Návštevnosť obchodu je skôr nízka,
rozhodne neporovnateľná s obdobným obchodom s bežnými potravinami, obzvlášť v období roku 2022,
kedy ľudia v dôsledku nastupujúcej finančnej krízy začali šetriť. Náplňou práce žalobkyne bola obsluha

zákazníkov, teda predovšetkým prijímanie platieb za vybraný tovar. Výpočet sumy na vrátenie platieb
v hotovosti vykonáva pokladňa, nehovoriac o tom, že väčšina platieb bola vykonávaná prostredníctvom
platobných kariet. Náplň práce teda nevyžadovala žiadne zvláštne zručnosti , žiadne vedomosti
stredoškolskej (ba ani len učňovskej) či vysokoškolskej úrovne. Predmetnú prácu by po obsahovej
stránke zvládol žiak prvého stupňa základnej školy, či už rozumovo alebo fyzicky. Pracovnú činnosť

vykonávala na základe pokynov zamestnávateľa a nemusela vykonávať žiadnu vlastnú rozhodovaciu,
či inú duševne a fyzicky kreatívnu činnosť. Práca vzhľadom na nízku návštevnosť nebola nijako
zaťažujúca a bola neporovnateľná s prácou predavačky vo veľkých obchodných reťazcoch. Náplni
práce a jej náročnosti zodpovedá výška dohodnutej mzdy. Žalobkyňa počas trvania pracovného pomeru
nerozporovala mzdové ohodnotenie, problémy nastali až keď bola ústne upozornená zamestnávateľom

na neuspokojivý výkon práce. Priebežne náhodne overované stavy zásob a peňažných prostriedkov
naznačovali spôsobenú škodu na obratovom majetku. Zamestnávateľ nechcel poškodzovať budúcu
možnú pracovnú kariéru žalobkyne, preto sa dohodol na skončení pracovného pomeru a ku dňu
jeho skončenia XX.XX.XXXX vykonal inventúru tovaru, na ktorú prizval aj zamestnankyňu a po ktorej
bolo zistený schodok na tovare, chýbajúce fľaše alkoholu v hodnote 191,80 eura. Žalovanej bol

schodok oznámený a bola vyzvaná, aby sa ku škode vyjadrila, resp. aby uzatvorila dohodu o náhrade
škody, zamestnankyňa odmietla akúkoľvek participáciu. Vzhľadom k tomu, že zamestnankyňa mala
uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, v ktorej bola obsiahnutá aj dohoda o zrážkach zo
mzdy v prípade spôsobenej škody, na základe tejto vykonal zamestnávateľ zrážku zo mzdy 191,80
eura. Následne žalobkyňa podala oznámenie na Inšpektorát práce, ktorý uložil žalovanému pokutu

z dôvodu neposkytnutia mzdy zamestnancovi. Žalovaný vo vzťahu k udelenej pokute namieta, že úrad
postupoval formálne, kedy neposudzoval skutočnú náplň žalobkyne. Vzhľadom k úplne jednoduchému,
simplexnému charakteru práce, že zaradenie tejto práce nezodpovedalo druhému stupňu náročnosti.
Okrem vyššie popísanej činnosti dokladala tovar, vykladala na poličky podľa pokynov zamestnávateľa.
Všetky úkony spojené s vedením prevádzky zabezpečoval konateľ spoločnosti. Náplň práce žalobkyne

bola obmedzená výlučne na základné manuálne činnosti. Žalovaný poprel vznik nároku na doplatok
mzdy v zmysle žaloby. Žalovaný sa domnieva, že vzhľadom k absencii jednoznačného záveru o stupni
náročnosti práce žalobkyne, bez kategorického právneho titulu žalobkyne (ako napr. určenie mzdy
pracovnou zmluvou), by sa žalobkyňa mala najprv domáhať určovacou žalobou určenia o zaradení
jej práce do stupňa náročnosti, a tým vzniku príslušného mzdového nároku. Pre prípad, ak by súd

dospel k záveru, že žalovaný nebol oprávnený vykonať zrážku zo mzdy vo výške 191,80 eura, tak
žalovaný podáva vzájomnú žalobu v zmysle § 147 Civilného sporového poriadku a navrhol mu túto
sumu spolu s náhradou trov konania priznať titulom spôsobenej škody žalobkyňou, a to spôsobením
schodku na obehovom – obratovom tovare podľa výsledku inventúry zo dňa XX.XX.XXXX vykonanej ku
dňu zániku pracovného pomeru žalobkyne, podľa dohody o hmotnej zodpovednosti uzatvorenej podľa

§ 182 Zákonníka práce.

3. Žalobkyňa vyjadrenie k odporu nepodala. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktoré
vykonal dňa 22.05.2024 za účasti žalobkyne a podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporovýporiadok (ďalej len CSP) v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neúčasť vopred
ospravedlnil, pričom nežiadal z tohto dôvodu odročiť pojednávanie a v neprítomnosti žalovaného, ktorý
svoju neúčasť sám a ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu neospravedlnil (súd dodáva, že

išlo o tretí stanovený termín pojednávania, prvé pojednávanie bolo odročené pre dočasnú pracovnú
neschopnosťkonateľažalovanéhood01.04.2024do25.04.2024,druhézdôvodunesplneniapodmienok
na vykonanie pojednávania – žalovaný nemal vykázané doručenie predvolania).

4. Právny zástupca žalovaného z dôvodu svojej neúčasti na pojednávaní pre dočasnú

práceneschopnosť predložil do konania písomné vyjadrenie žalovaného, kde okrem už predtým
uvádzaných tvrdení poznamenal, že žalobkyňa s výškou dohodnutej minimálnej mzdy súhlasila
a pracovnú ponuku prijala s takto vopred dohodnutými podmienkami. Uviedol, že zákonom uvedené
stupne náročnosti predstavujú len akúsi pomôcku pre zamestnávateľa, a teda majú len informatívny
charakter. Samotné zaradenie pracovných miest do jednotlivých stupňov je na samotnom končenom
rozhodnutí zamestnávateľa. Je to hlavne z dôvodu rozdielnych pracovných povinností zamestnancov,

či už s rovnakým názvom pracovnej činnosti na iných oddeleniach v jednej spoločnosti alebo
v rôznych spoločnostiach. Samotný názov pracovného miesta nie je pri jeho zaraďovaní do príslušného
stupňa náročnosti rozhodujúcim faktorom. Poznamenal, že súd nie je pri svojom rozhodovaní viazaný
rozhodnutím inšpektorátu práce o tom, aký peňažný nárok žalobkyni ako zamestnankyni vznikol, ale
túto skutočnosť musí sám určiť na základe vykonaného dokazovania. K sume 191,80 eura uviedol, že

žalobkyňa mala vedomosť o svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu v prevádzke. Žalovaný pristúpil
k vykonaniu zrážky na základe dohody so žalobkyňou.

5. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že nebola oboznámená o výsledku inventúry zo strany
žalovaného. Dokonca ona sama prostredníctvom prevádzkara p. A., p. A. E., ako aj prostredníctvom

pobočky v A. zisťovala výsledok inventúry, čo chýba, aké fľaše, do dnešného dňa jej nebol výsledok
oznámený. Uvedené osoby s ňou žiadny spôsobom nekomunikovali. Čo sa týka náplne jej práce,
nevykladala len tovar, ale narábala s hotovosťou, spravovala e-shop, teda pridávala na stránku nový
tovar, prípadne menila údaje a informácie na stránke. K ukončeniu pracovného pomeru uviedla, že
toto bolo z jej iniciatívy, nakoľko si našla lepšiu prácu. Zaslala zamestnávateľovi e-mail s výpoveďou

a následne sa dohodli na ukončení pracovného pomeru. Poprela tvrdenia žalovaného, že boli s ňou
nespokojní a toto malo byť dôvodom ukončenia pracovného pomeru.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä pracovnou zmluvou, dohodou o zmene
pracovnej zmluvy, dohodou o skončení pracovného pomeru, odpoveďou Inšpektorátu práce Nitra,

dohodou o hmotnej zodpovednosti, rozhodnutím Inšpektorátu práce Nitra č. 555/23/práv. a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalovaný ako zamestnávateľ a žalobkyňa ako zamestnankyňa uzatvorili dňa XX.XX.XXXX pracovnú
zmluvu so začiatkom pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX na pozíciu predavačka, s miestom výkonu

práce F. B.. Pracovný pomer bol dohnutý na dobu určitú, do XX.XX.XXXX so skúšobnou dobou 3
mesiace. Dojednaná bola hrubá mzda vo výške 646 eur s termínom výplaty do 30. dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca. Dňa XX.XX.XXXX zamestnávateľ a zamestnankyňa uzatvorili dohodu o hmotnej
zodpovednosti, na základe ktorej žalobkyňa ako zamestnankyňa preberá hmotnú zodpovednosť za
schodok na zverených hodnotách, ktoré prevzala podľa inventárneho zoznamu vyhotoveného v deň

podpísania dohody – tovar skladom v obchode – v predajni A. G. – F. B. (s uvedením konkrétnej
adresy prevádzky). Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bola dohodnutá hrubá
mesačná mzda na sumu 700 eur a pracovný pomer sa predĺžil na jeden rok, t.j. bol dojednaný na dobu
určitú do 31.12.2023.Dňa 17.03.2023 bola uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru ku dňu
13.03.2023. Mailom zo dňa XX.XX.XXXX oboznámil zamestnávateľ žalobkyňu o konaní inventúry dňa

XX.XX.XXXX. Žalobkyňa sa inventúry nezúčastnila.

8. Inšpektorát práce Nitra v odpovedi na podanie žalobkyni listom zo dňa 31.07.2023 oznámil, že
kontrolou dodržiavania pracovnoprávnych predpisov bolo zistené, že v jej pracovnej zmluve absentuje
podstatná náležitosť, a to stručná charakteristika druhu práce. Zamestnávateľ v pracovnej zmluve

neuviedol ďalšie pracovné podmienky, ktoré je povinný uviesť, a to výmeru dovolenky a výpovednú
dobu a nesplnil povinnosť vyhotoviť do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru oznámenie
obsahujúce pracovné podmienky ustanovené v § 43 ods. 2. V oblasti skončenia pracovného pomeru
nepreukázal splnenie povinnosti doručenia písomností týkajúcej sa skončenia pracovného pomeru(potvrdenia o zamestnaní). V oblasti odmeňovania bolo zistené, že zamestnávateľ nepriradil jej
pracovnému miestu predavačka s hmotnou zodpovednosťou, ktorá samostatne obsluhuje zákazníkov
a účtuje tovar na registračnej pokladni, stupeň náročnosti práce v súlade s charakteristikami stupňov

náročnosti práce, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje v rámci dohodnutého druhu práce, t.j.
minimálne v sume nároku pre druhý stupeň náročnosti práce. V súvislosti so zrážkou zo mzdy bolo
konštatované, že zamestnávateľ vykonal zrážku bez písomnej dohody so žalobkyňou, čím porušil §
131 ods. 3 a § 118 ods. 1 Zákonníka práce. Z dôvodu nepreukázania vydávania výplatných pások za
celé obdobie trvania pracovného pomeru bolo skonštatované porušenie § 130 ods. 5 Zákonníka práce.

V oblasti stravovania bolo zistené porušenie § 152 ods. 1 v nadväznosti na § 152 ods. 2 Zákonníka práce

9. Inšpektorát práce Nitra rozhodnutím č. 555/23/práv. zo dňa 24.10.2023 uložil žalovanému pokutu
1.500 eur za poručenie povinnosti vyplývajúcej z § 120 ods. 1 Zákonníka práce tým, že ako
zamestnávateľ neposkytol zamestnancom – žalobkyni a C. D. mzdu najmenej v sume minimálneho
mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta – pre 2. stupeň

náročnosti práce, keďže zamestnávateľ poskytoval zamestnancom mzdu v sume, ktorá nezodpovedala
druhémustupňunáročnostipráce,aniimneposkytoldoplatokvsumerozdielumedzidosiahnutoumzdou
a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému
miestu. Správny orgán konštatoval, že pracovné činnosti zamestnancov jednoznačne nezodpovedajú
pomocným, prípravným alebo manipulačným prácam podľa presným postupov a pokynov, a teda

pracovná pozícia zamestnanca spadá minimálne do 2. stupňa náročnosti. Práca zamestnancov si už
vyžadovala mieru samostatnosti, preto mal byť ich pracovnému miestu priradený minimálne druhý
stupeň náročnosti práce. Pri výkone uvedenej činnosti dochádza aj k práci s peniazmi a k hmotnej
zodpovednosti, a teda k určitej miere samostatnosti. Správny orgán uviedol, že neuvádza konkrétnu
sumu, ktorá má byť zamestnancom doplatená, tento výpočet je na zamestnávateľovi a zadeklarovanie

konkrétnej sumy nedoplatku by nahradilo rozhodnutie súdu.

10. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 131/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (v texte ako Zákonník
práce) zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve,
je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného

pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca
v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne
zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového
nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

11. Podľa § 120 ods. 3 Zákonníka práce pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností,
ktorézamestnanecvykonávapodľadruhuprácedohodnutéhovpracovnejzmluve.Zamestnávateľpodľa
odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov
náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej
výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

12. Podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca
odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok je súčet rozdielu
medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok a sumou mesačnej
minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a súčinu sumy mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020
a koeficientu minimálnej mzdy. Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný

kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom
čase 40 hodín je 1/174 zo sumy minimálneho mzdového nároku podľa prvej vety.

Stupeň
Koeficient minimálnej mzdy

1
1,0
2
1,2
3

1,4
4
1,6
51,8
6
2,0

13.PodľaPrílohyč.1kzákonuč.311/2001Z.z.pracovnémiestasúpodľamieryzložitosti,zodpovednosti
a namáhavosti práce zamestnanca vymedzené týmito charakteristikami:
a) pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných,

prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov,
b) pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených
obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov
alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých
remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných,
kontrolovateľných prác administratívnych, hospodársko-správnych, prevádzkovo-technických alebo

ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov.

14. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách

sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

15. Podľa § 186 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov,

je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

16. Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu
škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

17. Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so
zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla
a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

18.Podľa§131ods.3Zákonníkapráceďalšiezrážkyzomzdy,ktorépresahujúrámeczrážokuvedených

v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom
o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov
zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

22. Po zhodnotení tvrdení strán sporu a vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne jej dôvodná a vzájomnú žalobu žalovaného je potrebné zamietnuť. Žalobkyňa si svoj nárok
odvodzovala od nevyplatenej mzdy v zmysle príslušného platového stupňa a od nezákonne vykonanej
zrážky vyplývajúcej zo zodpovednosti za schodok. Medzi stranami nebol sporný vznik pracovného
pomeru, jeho zmena a ukončenie. Nebolo sporné, že v pracovnej zmluve bola dojednaná mzda

zodpovedajúca minimálnym mzdovým nárokom určeným pre prvý stupeň náročnosti práce a takáto
mzda bola zamestnankyni aj vyplácaná. Sporné bolo, či mala byť žalobkyňa ako zamestnankyňa
odmeňovaná mzdou zodpovedajúcou prvému alebo druhému stupňu náročnosti v zmysle § 120
Zákonníka práce.23. Minimálne mzdové nároky sa uplatňujú len vo vzťahu k zamestnancom, ktorých odmeňovanie
za prácu upravuje Zákonník práce v prípade, ak súčasne ich odmeňovanie nie je dohodnuté v kolektívnej

zmluve, pričom v danom spore nebolo zistené uzatvorenie kolektívnej zmluvy, ktorej súčasťou je dohoda
o odmeňovaní zamestnancov. Charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest sú obsiahnuté
v prílohe č. 1 k Zákonníku práce a slovne sa nimi popisuje hierarchia stupňujúcej sa náročnosti prác,
ktorých výkon sa predpokladá v príslušnom stupni. Charakteristiky slúžia ako nástroj na kvalitatívne
rozlíšenie prác podľa kritérií zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce. Zamestnávateľ je povinný

porovnať náročnosť vykonávaných prác s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest
a na základe tohto porovnania priradiť pracovnému miestu príslušný stupeň náročnosti. Pracovným
miestom zamestnanca sa rozumie súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa
pracovnej zmluvy.

24. K určeniu stupňa náročnosti práce na základe povahy pracovných činností zamestnanca Najvyšší

súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2Asan/12/2019m zo dňa 24.03.2021 uviedol, že zamestnávateľ,
u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi
poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce
príslušného pracovného miesta. Určenie stupňa náročnosti práce sa odvodzuje od povahy pracovných
činností zamestnanca, pričom zamestnávateľ je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň

podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje v rámci druhu práce
dohodnutého v pracovnej zmluve a nie od dosiahnutého vzdelania či existencie hmotnoprávnej
zodpovednosti zamestnanca. Prvý stupeň náročnosti práce zodpovedá pracovným činnostiam, pri
ktorých zamestnanec vykonáva manuálne práce podľa jednoduchých a opakujúcich sa postupov alebo
pokynov, zväčša pod stálym dozorom, pričom v zásade samotný zamestnanec nebude niesť žiadnu

zodpovednosť na dosiahnutom výsledku práce (napr. upratovačka, dokladač tovaru, umývač riadu).

25. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že jej pracovné miesto opodstatnene zodpovedá druhému
stupňu náročnosti práce, pretože sa nemôže jednať o výkon činnosti, ktorá je pomocnou, prípravnou
alebo manipulačnou prácou podľa presných postupov a pokynov. Pracovným miestom zamestnanca sa

rozumie súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy. V súdenom
prípade však charakter pracovných činností žalobkyne ako zamestnanca nie je možné z pracovnej
zmluvy zistiť, keďže táto neobsahuje žiadnu, ani stručnú charakteristiku druhu práce, na ktorú sa
zamestnanec prijíma rozpore s § 43 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, čo aj žalovanému vytkol
inšpektorát práce pri výkone kontroly. Žalovaný sa v rámci procesnej obrany snažil vykresliť pracovnú

náplň žalovanej ako jednoduché práce simplexného charakteru, redukované výučne len na základné
manuálne činnosti, dokladanie, resp. vykladanie tovaru na poličky podľa pokynov zamestnávateľa, bez
vykonávania akýchkoľvek úkonov vedenia prevádzky (ktoré by zvládol aj žiak prvého stupňa základnej
školy). Svoje tvrdenia o charaktere úloh, ktoré mala žalobkyňa ako zamestnankyňa vykonávať, žalovaný
žiadnym spôsobom nepreukázal. Z dôkazov, ktorí boli vykonané v konaní, vyplýva opačný záver.

26. Súd nemôže súhlasiť s tvrdením žalovaného, že zákonom uvádzané stupne náročnosti predstavujú
len skúsi pomôcku pre zamestnávateľa a majú len informatívny charakter. Naopak, stupne náročnosti
práce s ich jednotlivými charakteristikami garantujú zamestnancovi vzhľadom na jeho náročnosť práce
minimálny mzdový nárok a zamestnávateľ je nimi viazaný v tom zmysle, že k najnáročnejšej pracovnej

činnosti zamestnanca je povinný priradiť príslušný stupeň náročnosti práce, ktorá takýto opis pracovnej
činnosti obsahuje, aj keby všetky ostatné činnosti spadali do nižšieho stupňa náročnosti. V konaní je
nesporné, že žalobkyňa mala uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti za schodok na zverených
hodnotách (na základe ktorej žalovaný vykonal zrážku zo mzdy a v konaní si uplatňuje nároky
na náhradu škody). Práce spojené s hmotnou zodpovednosťou sú explicitne zaradené v druhom

stupni. Preto už len z tohto dôvodu bol potom žalovaný povinný priradiť pracovné miesto žalobkyne
do druhého stupňa náročnosti práce. Zároveň priradenie pracovných činností žalobkyne do prvého
stupňa náročnosti práce nie je adekvátne ani vzhľadom na súhrn ostatných pracovných činností,
ktoré vykonávala. Žalobkyňa ako zamestnankyňa pracovala s hotovosťou, registračnou pokladňou,
spravovala e-shop, kde pridávala nový tovar a akcie (tvrdenie, ktoré žalovaný nerozporoval). Opis

pracovnýchčinnostípredavačkyvprevádzkežalovaného,kdepracovalaajžalobkyňa,vyplývazozistení
inšpektorátu práce, kde iná zamestnankyňa opísala pracovnú činnosť tak, že obsluhuje zákazníkov,
vyhotovuje cenovky, preberá tovar, niekedy ho aj objednáva, predáva tovar, účtuje tovar na registračnej
pokladnici a zabezpečuje celý chod predajne so značkovým alkoholom (rozhodnutie č. 555/23/práv.).Porušenie povinnosti pri zaradení pracovného miesta žalobkyne do príslušného stupňa náročnosti práce
a porušenie povinnosti poskytovať mzdu zamestnankyni v sume minimálneho mzdového nároku pre 2.
stupeňnáročnostiprácekonštatovalajinšpektorátpráce,pričomsúdjeviazanýrozhodnutímpríslušných

orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal (§ 193 CSP). Zo strany žalovaného nebolo tvrdené (resp.
v konaní zistené), že by žalovaný využil riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení pokuty
za vyššie uvedené porušenie povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa. Neobstojí obrana žalovaného
spočívajúca v tom, že ide o malý obchod s nízkym obratom, málo navštevovaný, pretože pre určenie

stupňa náročnosti práce nie rozhodujúci a určujúci dohodnutý druh práce a nie konkrétne podmienky
vykonávania pracovnej činnosti zamestnanca na danom pracovnom mieste (podobne rozhodnutie
správneho súdu Banská Bystrica ZA-30S/71/2022).

27. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nejde o pracovné miesto, ktoré by bolo možné
podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce vymedziť ako výkon pomocných, prípravných

alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov a zaradiť ho do prvého stupňa
náročnosti tak, ako sa domnieva žalovaný, ale že ide o pracovné miesto zodpovedajúce druhému
stupňu náročnosti práce, charakterizujúce výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných
rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác
spojených s hmotnou zodpovednosťou. Preto bol žalovaný povinný poskytovať žalobkyni mzdu v sume

minimálneho mzdového nároku určeného pre druhý stupeň náročnosti práce, čím je preukázaný základ
nároku žalobkyne v konaní a žalobkyňa oprávnene požaduje doplatok mzdy.

28. K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa sa mala najprv domáhať určenia o zaradení jej práce do
príslušnéhostupňanáročnosti,súduvádza,ževzhľadomnaprávnuteóriuasúdnoupraxoujednoznačne

akceptované názory o vzťahu žaloby na plnenie a žaloby o určenie, nemá argument žalobcu žiadne
opodstatnenie. Určovacia žaloba spravidla nie je opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie
povinnosti, v takomto prípade nie je v zásade daný ani naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie v sebe zahŕňa (či už výslovne, alebo mlčky) kladné
alebo záporné riešenie otázky (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu, ktorá by mala byť riešená

určovacou žalobou a vychádza teda z rovnakého skutkového základu ako žaloba určovacia.

29. Čo sa týka výšky požadovaného doplatku mzdy, žalobkyňa vychádzala z rozdielu mzdy podľa
prvého a druhého stupňa náročnosti práce za roky 2022 a 2023 v sume 116 eur, čo zodpovedá určeniu
minimálnych mzdových nárokov (oznámením MPSVaR SR č. 352/2021 Z.z. bola na rok 2022 stanovená

suma minimálnej mzdy 646 eura, mzdový nárok pre 2. stupeň 762 eur a oznámením MPSVaR SR č.
300/2022 Z.z. bola na rok 2023 stanovená suma minimálnej mzdy 700 eur, mzdový nárok pre 2. stupeň
816 eur). Žalobkyňa si uplatnila alikvotnú časť mzdy za august 2022 vo výške 86,02 eura (23 dní), sumu
116 eur mesačne za mesiace september 2022 až február 2023, t.j. 6 mesiacov a alikvotnú časť mzdy
za marec 2023 vo výške 48,62 eura (13 dní), spolu 830,64 eura. Uvedený spôsob výpočtu žalovaný

žiadnym spôsobom nespochybnil.

30. Súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že určenie výšky doplatku mzdy je úlohou súdu v predmetnom
konaní. Na druhej strane. základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť
substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú

taktiku (útok alebo obranu). Vzhľadom na základné princípy civilného sporového konania, jeho
kontradiktórny charakter a povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu,
súd konštatuje, že žalovaný účinne nepoprel výšku mzdy požadovanú žalobkyňou. Podľa § 151 ods.
2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné

tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Súd uvádza, že žalovaný
nenamietalpožadovanúvýškumzdy(zatakútonámietkunemožnopovažovaťtvrdenie,žesúdjepovinný
určiť výšku mzdy), nijakým spôsobom nespochybnil metodiku výpočtu žalobkyne, nepredložil skutkové
tvrdenia, prečo by žalobkyni nemal patriť ňou uvádzaný rozdiel vo výške mzdy (napr. nemocenské
alebo iné dávky sociálneho poistenia, dovolenka, zrážky, odvody, resp. iné skutočnosti majúce vplyv

na vyplatenie mzdy, odpracovaného hodiny, skrátený pracovný čas a podobe). Zároveň zo strany
žalovaného nebolo navrhnuté žiadne dokazovanie za účelom stanovenia mzdy (súd v tomto smere
nemôže suplovať žalovaného). Pokiaľ je teda rozdiel v mzdových nárokoch medzi prvým a druhým
stupňom skutočne žalobkyňou tvrdených 116 eur, vzhľadom na absenciu účinnej procesnej obranyžalovaného v tomto smere nebol dôvod žalobkyni nepriznať ňou uvádzané sumy. Preto je nárok
žalobkyne na doplatok mzdy titulom nevyplatenia minimálneho mzdového nároku vo výške 830,64 eura
dôvodný.

31. Ďalej sa žalobkyňa domáhala doplatenia mzdy za nezákonne vykonanú zrážku zo mzdy vo výške
1941,80 eura. Uvedené zrážka predstavuje náhradu škody za schodok na zverených hodnotách,
ktoré bola žalobkyňa povinná vyúčtovať na základe uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti.
Vzhľadom k tomu, že ide o zrážku, ktorá presahuje zákonný rámec podľa § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka

práce, bol žalovaný ako zamestnávateľ oprávnený zrážku vykonať len na základe písomnej dohody so
zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Takáto dohoda v konaní predložená nebola. Nie je ani obsiahnutá
v dohode o hmotnej zodpovednosti, ako tvrdí žalovaný, pričom zároveň takéto dojednanie, ktorým by sa
zamestnanec zaviazal uhradiť škodu ešte pred jej vznikom a zistením výšky škody, by narážalo na § 17
ods. 1 Zákonníka práce (právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný)
(obdobne napr. rozhodnutie NS SR 5Sžo/57/2013). Napokon žalovaný hmotnoprávny nárok na náhradu

škodu nepreukázal, ako súd uvádza nižšie. Žalovaný preto nebol oprávnený vykonať zrážku zo mzdy
a mal mzdu vo výške zrážky 191,80 eura uhradiť vyplatiť žalobkyni.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.022,44 eura
(830,64 + 191,80). Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania s príslušných nevyplatených častí mzdy za

jednotlivé mesiace od augusta 2022 do marca 2023, počnúc od prvého dňa nasledujúceho mesiaca,
v ktorom jej mala byť vyplatená mzda, keď mzda bola splatná 30. deň nasledujúceho mesiaca (teda napr.
doplatok mzdy 86,02 eura za mesiac august 2022 bol splatný 30.09.2022, úrok žalobkyňa požaduje
od 01.10.2022). Súd konštatuje, že žalobca bol s výplatou v dátumoch, odkedy žiada žalobkyňa úrok
z omeškania, preukázateľne v omeškaní a je povinný platiť zákonný úrok z omeškania nasledovne: 6,25

% ročne zo sumy 116 eur od 01.11.2022 do zaplatenia, 7,00 % ročne zo sumy 116 eur od 01.12.2022
do zaplatenia, 7,50 % ročne zo sumy 116 eur od 01.01.2023 do zaplatenia, 7,50 % ročne zo sumy 116
eur od 01.02.2023 do zaplatenia, 8,00 % ročne zo sumy 116 eur od 01.03.2023 do zaplatenia, 8,50 %
ročne zo sumy 116 eur od 01.04.2023 do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 48,62 eura od 01.05.2023
do zaplatenia a 8,50 % ročne zo sumy 191,80 eura od 01.05.2023 do zaplatenia. Na doplnenie súd

uvádza, že ústavný súd považuje za ústavne konformný názor, podľa ktorého sa dostal zamestnávateľ
do omeškania nevyplatením mzdy, náhrady mzdy a odstupného v správnej výške nasledujúcim dňom
po ich splatnosti. Ústavný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, podľa ktorého zamestnávateľ,
ktorý sa dostane do omeškania s peňažným plnením voči zamestnancovi, je povinný platiť od vzniku
omeškania zákonné úroky z omeškania (III. ÚS 460/2017 zo dňa 04.07.2017).

33. Žalovaný si pre takýto prípad (neoprávnenosť vykonania zrážky zo mzdy) uplatnil nárok na sumu
191,80 eura vzájomnou žalobou podľa § 147 CSP titulom spôsobenej škody žalobkyňou, a to schodkom
na obehovom – obratovom tovare podľa výsledku inventúry zo dňa 13.03.2023 podľa § 182 Zákonníka
práce. Žalovaný mal preukazovať svoje tvrdenia záznamom z inventúry, ktorý mal byť pripojený k odporu

zo dňa XX.XX.XXXX, avšak nebol. Žalovaný nepredložil súdu uvedený záznam ani po upozornení súdu,
že tento k podaniu nebol pripojený a ak má byť v konaní ako dôkaz vykonaný, je ho žalovaný povinný
bez zbytočného odkladu pripojiť (oznámenie súdu zo dňa 27.03.2024). Žalovaný záznam napriek tomu
nepredložil. Ďalej mali tvrdenia o schodku preukázať výsluchy konateľa žalovaného a svedka A. E., ktorú
žalovanýoznačilauviedol,žejejúčasťnapojednávanízabezpečí.Vtomtozmyslesúduložilžalovanému

účasťsvedkynenapojednávanízabezpečiť.Svedkyňaaanikonateľžalovanéhosanapojednávaniebez
ospravedlnenianedostavili,pretosúdichvýsluchvykonaťnemohol.Uvedenáskutočnosťniejedôvodom
na odročenie pojednávania. Žalovaný nesie zodpovednosť za svoj procesný postup a jeho nečinnosť
nemôže súd nahrádzať. Žalovaný teda žiadnym spôsobom nepreukázal vznik nároku na náhradu škody
spôsobenú schodkom, ani výšku škody, preto súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bola žalobkyňa plne úspešný tak v konaní
o zaplatenie sumy 1.022,4 eura, ako aj v konaní o vzájomnej žalobe (ktorú súd zamietol), súd jej priznal
v oboch nárokoch náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100 %.

35. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.Poučenie:

7Cpr/3/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,

ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.