Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421202099
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1421202099.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX a C. B., nar. X. XXXXXX XXXX, obe bytom u matky,
obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom
Vazovova 7/A, Bratislava, matky: D. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom E. XXX, F., zastúpenej
splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., so sídlom Pribinova 20,
Bratislava,IČO:50491300aotca:G.A.B.,nar.XX.XXXXXXXX,trvalebytomH.XXX/XX,zastúpeného
splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária STAHOVCOVÁ, s.r.o., so sídlom Karpatská 6, Bratislava,

IČO: 55 962 611, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č. k. B4-17P/99/2021-774 z 18. marca 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výrok II., IV. a V.) p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletého C. do osobnej starostlivosti
matky. Výrokom II. upravil styk otca s maloletým C. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
v rámci bežného styku každý nepárny kalendárny týždeň vždy od piatka od 16.00 hod. do nedele do

16.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň vždy v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. Počas prázdnin
a sviatkov platí osobitná úprava styku otca s maloletým, ktorá má prednosť pred úpravou v bežnom
styku v rozsahu: počas jarných prázdnin v párnom roku je otec oprávnený stretávať sa s maloletým od
prvého dňa jarných prázdnin od 18.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hod. Počas
Veľkonočných sviatkov v nepárnom roku je otec oprávnený stretávať sa s maloletým vždy od Veľkého
piatku od 19.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod. Počas školských letných prázdnin je
otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý rok od 1. júla od 09.00 hod. do 10. júla do 19.00

hod. a od 1. augusta od 09.00 hod. do 10. augusta do 19.00 hod. Počas jesenných prázdnin je otec
oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny rok od 09.00 hod. prvého dňa jesenných prázdnin
do 19.00 hod. posledného dňa jesenných prázdnin. Počas vianočných sviatkov a zimných školských
prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny rok od 23. decembra od 09.00 hod.
do 24. decembra do 16.00 hod. a následne od 1. januára nasledujúceho nepárneho roku od 19.00
hod. do 6. januára do 19.00 hod. V nepárnom roku je otec oprávnený stretávať sa s maloletým počas
vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v čase od 24. decembra od 16.00 hod. do 25.

decembra do 19.00 hod. a v nasledujúcom párnom roku počas tých istých zimných prázdnin v čase od 1.
januára od 19.00 hod. do 6. januára do 19.00 hod. Miesto prevzatia maloletého je miesto, kde maloletý
navštevuje školskú dochádzku. V prípade, že sa maloletý v určenom čase nenachádza v mieste,
kde navštevuje školskú dochádzku, je miestom prevzatia miesto bydliska matky maloletého. Matka jepovinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho v určenom čase otcovi, v prípade,
že sa prevzatie maloletého otcom realizuje v mieste bydliska matky, inak je povinná maloletého riadne
pripraviť na prevzatie otcom zo školského zariadenia. Výrokom III. určil, že sa styk otca s maloletou

A. neupravuje. Výrokom IV. určil otcovi povinnosť počnúc dňom 16. augusta 2021 prispievať na výživu
maloletej A. sumou 520,- eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 440,- eur mesačne a to vždy
k 15-tému dňu v mesiaci k rukám matky vopred. Zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 16.
augusta 2021 do 31. marca 2024 v celkovej výške 2.885,32,- eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky
do 3 dní od doručenia rozsudku. Zročné výživné na maloletého C. za obdobie od 16. augusta 2021 do

31. marca 2024 v celkovej výške 3.403,40,- eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od
doručenia rozsudku. Výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne § 24 ods. 5, § 25 ods. 2, § 26, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods.
1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
Vecne dôvodil, že styk otca s maloletou A. neupravil vzhľadom na názor znalca, ktorý nepovažoval za
vhodné nútiť maloletú, s ohľadom na jej vek, aktuálne prežívanie a stále sa vybavujúce zraňujúce zážitky

z obdobia, kedy bola vystavená konfliktnému prostrediu a nevhodnému správaniu otca v jej skoršom
detstve, kedy nezvládal závislosť na alkohole. Prihliadal aj na názor maloletej, ktorá v rámci pohovoru
na súde veľmi emotívne reagovala na možnosť striktne autoritatívneho nariadenia styku. Otec, ktorý
pôvodne žiadal upraviť styk s maloletou, rešpektujúc jej názor a aktuálne prežívanie sám navrhol styk
neupravovať. Nútenie maloletej do styku s otcom by nebolo v jej najlepšom záujme a mohlo by sa to

negatívneprejaviťnajejduševnomacitovomvývine.Súdprvejinštanciezohľadňujúczáveryznaleckého
dokazovania a názor maloletého C. rozhodol o zverení maloletého C. do osobnej starostlivosti matky,
s čím nakoniec súhlasil aj otec, ktorý predtým navrhoval striedavú osobnú starostlivosť. V súvislosti
s úpravou styku otca s maloletým C. súd prvej inštancie poukázal na to, že maloletý sa v roku 2023
stretával s otcom, hoci nie v rozsahu, v akom si to otec želal, ani v rozsahu nariadeného neodkladného

opatrenia uznesením Mestského súdu Bratislava II č. k. 17P/99/2021-293 z 11. apríla 2023 v spojení
suznesenímKrajskéhosúduvBratislaveč.k.20CoP/123/2023-335z14.júna2023.Maloletýsinespájal
minulé zážitky s otcom s obdobím závislosti otca na alkohole. V znaleckom posudku bolo doporučené
rozšíriť styk otca s maloletým o ďalšie prespatie, ako aj zabezpečiť styk počas pracovného týždňa,
aby sa mohol otec v širšom rozsahu podieľať na starostlivosti o maloletého, vrátane spoločnej prípravy

školských povinností. V roku 2023 strávil maloletý s otcom okrem prázdnin aj spoločnú dovolenku.
Medzičasom však začal maloletý styk s otcom odmietať. Vplyv na toto odmietanie by podľa znalca
mohol mať otcov návrh na úpravu striedavej osobnej starostlivosti, s ktorou maloletý nesúhlasil, resp. aj
preberanie postojov maloletej A.. Maloletý mal výhrady k obsahu stretnutí s otcom, k charakteru trávenia
času, kedy ho mal tráviť viac so starou matkou, navyše mu vadilo, že otec si išiel popoludní pospať

namiesto toho, aby sa mu venoval. Otec mu schovával telefón, aby matke nemohol zavolať. Maloletý
pripustil, že ak by otec rešpektoval jeho potreby, najmä potrebu byť v kontakte s matkou a trávil by s ním
plnohodnotne spoločný čas, tak by sa s otcom stretávať chcel. Skutočnosť, že maloletý neverí, že sa
otec môže zmeniť, nie je prekážkou pre úpravu styku v širšom rozsahu než je stanovený neodkladným
opatrením. Aj znalec potom ako vnímal, že sa medzičasom vzťah maloletého k otcovi skomplikoval,

uviedol pri výsluchu, že by na svojich odporúčaniach ohľadom úpravy styku nič nemenil. Pokiaľ ide
o úpravu styku otca s maloletým počas sviatkov a prázdnin, táto reflektuje aktuálnu situáciu, naviazanie
maloletého na matku a sestru, a potrebu ich blízkosti. Otcom navrhovaný styk počas letných prázdnin
v rozsahu polovice mesiaca júl a august by predstavoval pre maloletého príliš dlhé obdobie. Obdobie
desiatich dní v každom mesiaci umožní maloletému sa jednoduchšie vysporiadať s odlúčením od matky

(a aj od sestry) a zároveň poskytne dostatočný časový priestor na jeho styk s otcom, resp. plánovanie
voľnočasových aktivít. Úprava styku počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin zase umožňuje
maloletému stráviť časť Vianoc tak s otcom, ako aj s matkou a sestrou. Rovnako poskytuje priestor pre
plánovanie spoločných voľnočasových aktivít s otcom. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s návrhom
matky, aby styk otca s maloletým ostal neupravený. Názor maloletého nebol rezolútne odmietavý ako

v prípade jeho sestry. Styk s otcom si maloletý vie predstaviť v prípade, ak pocíti otcovu úprimnú
a pravdivú snahu a rešpekt voči jeho potrebám. S ohľadom na správanie otca počas konania mal súd
prvej inštancie za to, že otec je schopný, a to aj s prípadnou odbornou poradenskou intervenciou,
tieto očakávania maloletého naplniť. Obavy matky z možného opakovania správania sa otca z obdobia
spolužitia v spoločnej domácnosti súd prvej inštancie vyhodnotil ako v súčasnosti nedôvodné. Otec

preukázateľne abstinuje, riadne pracuje a k svojim povinnostiam sa stavia zodpovedne. Rezervy na jeho
strane v schopnosti prejavovať záujem o deti je možné vyplniť s pomocou cieleného psychologického
poradenstva. Tieto však nie sú takého rozsahu, aby znemožňovali úpravu styku s maloletým. V konaní
vedenom pod sp. zn. B4-17P/180/2022 uložil preto súd výchovné opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiťvzájomný vzťah a rešpekt rodičov navzájom a umožniť budovanie vzťahu maloletých detí a otca.
Vyživovaciupovinnosťotcaurčilsúdprvejinštanciepodľapotriebmaloletýchdetí,schopnostíamožností
otca a jeho majetkových pomerov, pri zohľadnení možností matky a skutočnosti, že sa v rozhodujúcej

mierestaráomaloletédeti.OtecpracujevoblastiITajehopriemernýpríjemzaobdobieodaugusta2021
do novembra 2023 dosahoval sumu 3.174,- eur. Matka počas konania poberala rodičovský príspevok
a po nástupe maloletého na základnú školu sa zamestnala v spoločnosti I. A. (od 15.11.2023 do
19.12.2023) s dohodnutou mesačnou mzdou 1.200,- eur brutto. Neskôr sa zamestnala v spoločnosti
A., H. s nástupom od 01.02.2024 s dohodnutou mesačnou mzdou 1.900,- eur brutto, z čoho vyplývajú

výrazne lepšie možnosti otca. Príjem otca zodpovedá jeho možnostiam, dosiahnutému vzdelaniu a
získanej praxi. V rozsudku Obvodného súdu v Prahe 8 č. j. Nc 30061/2015-35, 17 P a Nc 203/2015,
17 P a Nc 204/2015 z 10. júla 2015 boli ustálené zárobkové možnosti otca cca. 2.491,- eur (63.000,-
Kč) a matky cca 1.186,- eur až 1.589,- eur (30.000,- až 40.000,- Kč), pričom v tom čase mali rodičia
len maloletú A. vo veku 5 rokov a vyživovacia povinnosť bola stanovená rodičovskou dohodou vo výške
cca. 395,- eur (10.000,- Kč). Súd prvej inštancie uviedol, že hoci pediatrička neodporučila maloletému

pokračovať v navštevovaní materskej školy z dôvodu vysokej chorobnosti a vyžadovala starostlivosť
v domácom prostredí, túto skutočnosť ako dôvody, pre ktoré sa matka nemohla zamestnať (aspoň na
polovičný úväzok, prípadne s možnosťami práce z domu) nebral do úvahy. Z potvrdenia nevyplynulo,
že tento stav mal pretrvávať cele predškolské obdobie, dokonca maloletý materskú školu aj navštevoval
s výnimkou období, kedy bol doma z dôvodu choroby. V možnostiach matky pri zohľadnení potreby

zvýšenej starostlivosti o maloletých bolo teda dosahovať príjem, ktorý by zodpovedal minimálne polovici
možností ustálených v rozsudku Obvodného súdu Praha 8, t. j. 590,- až 790,- eur mesačne. Úhrada
oprávnených výdavkov na maloletých, pri zohľadnení ich práva podieľať sa na životnej úrovni otca,
ktorý má lepšie možnosti ako matka, vyžaduje podľa vykonaného dokazovania sumu približne 800,-
eur mesačne na maloletú A. a sumu približne 680,- eur mesačne na maloletého C.. Mesačné výdavky

maloletej A. tvoria strava (vrátane stravy v škole) cca. 300,- eur, hygiena 35,- eur, oblečenie a obuv 80,-
eur, telefón 16,- eur, škola 40,- eur, vreckové 20,- eur, športová činnosť 150,- eur, zdravotná starostlivosť
25,- eur, letné tábory 15,- eur, bývanie 70,- eur (alikvotná časť pripadajúca na maloletú) a doprava
50,- eur. Mesačné výdavky maloletého C. tvoria strava (vrátane stravy v škole) cca. 300,- eur, hygiena
10,- eur, oblečenie a obuv 60,- eur, telefón 8,- eur, škola 50,- eur, záujmová činnosť a krúžky 50,- eur,

zdravotná starostlivosť 25,- eur, logopéd 60,- eur, letné tábory 15,- eur, výdavky na bývanie 70,- eur
(alikvotná časť pripadajúca na maloletého) a doprava 30,- eur. Takto vyhodnotené výdavky v zásade
zodpovedajú dokladom o úhrade založenými matkou. Určené výživné na maloleté deti zohľadňuje
rozdiel v možnostiach rodičov. Zároveň zohľadňuje skutočnosť, že matka poberá prídavky na deti a jej
rozsah starostlivosti o maloleté deti. Spolu určené výživné na obe maloleté deti predstavujú 30 % z

čistého príjmu otca (cca. 16 % pri maloletej A. a cca. 14 % pri maloletom C.). Zročné výživné určil súd
prvej inštancie po zohľadnení úhrad otca v období od augusta 2021 do marca 2024 na potreby súvisiace
s výživou maloletej A. spolu v sume 13.503,- eur a na potreby súvisiace s výživou maloletého C. spolu
v sume 10.875,- eur. Pri určení výživného na maloletú A. v sume 520,- eur mesačne, predstavuje zročné
výživné na maloletú sumu 2.885,32 eur (16.388,32 – 13.503,-). Pri určení výživného na maloletého C.

v sume 440,- eur mesačne, predstavuje zročné výživné na maloletého sumu 3.403,40 eur (14.278,40
– 10.875,-). Na úhradu zročného výživného súd prvej inštancie určil otcovi lehotu 3 dní od doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku zohľadňujúc ustanovenie § 44 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). O trovách konania rozhodol súd
prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie voči výrokom II. a IV. podala v zákonnej lehote odvolanie
matka maloletých detí z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len ako „Civilný sporový poriadok“). Poukázala na to, že otec je psychiatrický
pacient a alkoholik, čo bolo aj dôvodom rozpadu ich vzťahu. Otec 12. septembra 2020 zapríčinil

dopravnú nehodu, keď motorovým vozidlom vo vysokej rýchlosti opitý v mikrospánku narazil do osobné
motorového vozidla. Už pred nehodou absolvoval ambulantnú protialkoholickú liečbu, kedy lekárom
klamal, že abstinuje. Pri druhom protialkoholickom liečení taktiež dobrovoľne a predčasne ukončil liečbu,
a teda ani jedno z liečení nedokončil na odporúčanie lekárov. Nezodpovednosť otca voči maloletým
deťom naďalej pretrváva, keďže opakovane zabudol maloletú A. a jej kamarátku vyzdvihnúť po tréningu.

Taktiež zabúda veci maloletého C., o ktorého sa počas styku stará otcova matka, s ktorou otec žije.
Maloletých prestal voziť na krúžky, nevie kto je ich pediater, nezaujíma sa o materskú školu a školu,
krúžky,resp.inéaktivitymaloletých.Otecminimálnetrirokypodstupujeintenzívnuliečbusopsychológmi
a psychiatrami, napriek tomu nedokázal doteraz prejaviť záujem o maloletých a uvedomiť si ich prioritu,prejaviť jej trochu úcty a pomôcť jej so starostlivosťou o maloletých. Maloleté deti popisujú otca ako
divného, ťažko depresívneho, nenávistného až zlého. Maloletá A. sa obávala byť s ním. Matka ďalej
uviedla, že maloletého C. podporovala v styku s otcom, pričom otec mal možnosť celé dni tráviť

s maloletými. Za jej pomoci dokázal maloletý prespať u otca jednu noc a postupne tento čas predlžovať.
S pribúdajúcim vekom si však maloletý začal uvedomovať, aké pocity prežíva pri styku s otcom, preto
je dôležité brať do úvahy aj jeho názor, že sa s otcom nechce stretávať v presne stanovenom čase.
V čase výsluchu maloletého znalcom bol vo veku päť rokov, kde tvrdil, že by sa s otcom chcel stretávať
na dobrovoľnej báze, neskôr sa obdobne vyjadril aj pred sudcom (ako šesťročný a ako sedemročný).

Otec obviňuje maloletých z vecí, ktoré sa nestali. Vymýšľa si, ako sa k nemu správajú a trestá ich
za to, že sa s ním nerozprávajú a nechcú s ním tráviť čas. Maloletý C. nemá záujem o pravidelný
styk s otcom, čomu zodpovedá jeho čas strávený s ním. Napriek jeho vyjadreniu, že má k otcovi
kladný vzťah, nechce, aby mu bol styk nariadený. Otec odmietol uhradiť maloletému kurz gymnastiky
v druhom polroku 2024 a odprevádzať ho tam, hoci to prvý polrok robil. Chcel ho tak potrestať za to,
že maloletý odmieta s ním tráviť čas. U maloletej A. súd prvej inštancie akceptoval nevôľu autoritatívne

určiť styk s otcom vzhľadom na jej najlepší záujem, stabilitu, duševný a citový vývin. Maloletý C. taktiež
vyjadril svoju nevôľu autoritatívne stanovenému styku s otcom, pričom uviedol, že si vie v budúcnosti
predstaviť stretávať sa s ním, ak bude u otca vidieť zmenu. Pri výsluchu bol však maloletý do odpovede
donútenýanauvedenéodpovedal,žeotcaneviezmeniť,pričomnáslednesudcasámuviedol,ževlastne
maloletý zmenu otca k lepšiemu nepripúšťa. Výsluch maloletého bol nedostatočný, trval iba 2 minúty,

neboli mu položené žiadne relevantné otázky a maloletý nedostal žiadny priestor na ďalšie vyjadrenie.
Nútenie maloletého k styku s otcom môže podľa matky aktuálne nepriaznivý stav ešte viac zhoršiť.
Je zbytočné a kontraproduktívne určovať styk otca s maloletým, keďže ich styku nijako nebráni ani
nestanovuje jeho rozsah. Vzhľadom na špecifickú situáciu je nutné ponechať stretávanie maloletého
s otcom spočiatku bez striktného harmonogramu. Otec žije so svojou matkou, ktorá zabezpečuje celú

starostlivosť o maloletého. V zmysle nariadeného neodkladného opatrenia bol oprávnený stretávať sa
s maloletým každú stredu, pričom v období od 20. septembra 2023 do 6. februára 2024 sa ani raz
nedostavil. Počas dovolenky maloletého s otcom v Taliansku sa maloletý dožadoval kontaktu s matkou
a sestrou. Po návrate z dovolenky styk maloletého s otcom prebiehal. Pri výsluchu maloletého znalcom
nebolo dostatočne zistené manipulovanie z jej strany. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou otca matka

uviedla, že výživné na maloletú nebolo zvýšené od jej štyroch rokov. Od ostatného určenia výživného sa
náklady na maloletú vzhľadom na jej vek a všeobecné makroekonomické podmienky výrazne zmenili.
V súčasnosti navštevuje gymnázium. Otec si svoje náklady účelovo navýšil, keďže náklady na bývanie
a stravu znáša spolu so svojou matkou a jej partnerom, s ktorými žije. Príjem otca dosahuje 3.200,-
eur mesačne. Bola nútená si požičiavať od rodinných príslušníkov, aby vedela v plnej miere hradiť

všetky výdavky maloletých detí. Nezamestnanou bola z dôvodu častej chorobnosti maloletého C., ktorú
náležite aj preukázala. Matka nesúhlasila ani s výpočtom zročného výživného, keď namietala, že súd
prvej inštancie nemal pri výpočte zohľadniť dobrovoľné platby mimoriadnych nákladov maloletých otcom
(tábory, lyžiarsky kurz, plavecký kurz, pomôcky do školy a pod) v sume 1.278,- eur, keďže úhradu
mimoriadnych nákladov nemožno považovať za platbu bežného výživného. Záverom odvolania matka

navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a IV. zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že styk otca s maloletým C. neupraví a otcovi uloží povinnosť
počnúc dňom 16. augusta 2021 prispievať na výživu maloletej A. sumou 600,- eur mesačne a na výživu
maloletého C. sumou 500,- eur mesačne, a to vždy k 15-tému dňu v mesiaci k rukám matky vopred.

Zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 16. augusta 2021 do 31. marca 2024 a maloletého C.
za obdobie od 16. augusta 2021 do 31. marca 2024 zaviaže otca zaplatiť k rukám matky do 3 dní od
doručenia rozsudku.

3. Otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka sa ho snaží vykresliť

v negatívnom svetle. V súčasnosti je takmer štyri roky v remisii, s pravidelnými správami od psychiatra,
ktoré potvrdzujú tento jeho stav. Prestal fajčiť, športuje, má stále zamestnanie, vedie riadny život a bolo
mu navrátené vodičské oprávnenie. Znalecký posudok vypracovaný v rámci konania jednoznačne
potvrdil, že u neho nie sú žiadne duševné poruchy ani aktívne závislosti. Znalec konštatoval, že je
schopný sa riadne postarať o deti, maloletý C. má k otcovi vrúcny vzťah a pozitívnu citovú väzbu. Otec

ďalej poukázal na to, že maloletá A. sa s ním odmieta stretávať z dôvodu, že jej na výživu prispieval
len sumou 400,- eur, čo mu sama uviedla v SMS správe. Maloletú a jej kamarátku prestal voziť na
krúžky, lebo nechcel byť len taxikár pre deti a ich kamarátov. S maloletými chce stráviť plnohodnotný
čas. Prejavuje o nich záujem a chce riešiť problémy, avšak matka spochybňuje a neuznáva jeho úlohuv živote maloletých detí. Aj matka vystavila maloletú A. životu, ktorý opisuje ako neúnosný a majúci zlý
vplyv na maloletú, keďže s ním žila v čase jeho závislosti a po rozvode sa k nemu vrátila. V záujme
maloletých je, aby sa problémy z minulosti vyriešili a obaja s ním mali zdravý vzťah, aby sa všetci

vzájomnerešpektovali,čovšakniejemožnébezzmenyprístupumatky.Niejenarozhodnutímaloletého,
kedy sa s rodičom bude stretávať, avšak je v jeho záujme, aby sa stretával aj s otcom, ktorý je plne
spôsobilý sa o neho riadne postarať. Vzhľadom na negatívny postoj matky k otcovi, nemôžu mať maloletí
k nemu iný ako odmietavý postoj. Tvrdenie matky, že by sa nedokázal o maloletých postarať bez pomoci
starej matky je nepravdivé a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie pri určení

výšky výživného vychádzal z tabuľky Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá má odporúčací charakter. Na
zročné výživné správne započítal všetky sumy, ktoré ako otec poukázal a ktoré matka na pojednávaní
odsúhlasila. Vzhľadom na uvedené otec navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou – matkou maloletých detí (§ 359 a § 362

ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania

alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku á contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu
matky nemožno priznať úspech a napadnutý rozsudok je dôvodné potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného

sporového poriadku).

5. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je konanie o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom.

6. Predmetom odvolacieho konania v dôsledku odvolacích námietok matky je posúdenie správnosti
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. o úprave styku otca s maloletým C. a vo výroku
IV. o určení vyživovacej povinnosti (vrátane určenia zročného výživného) otca na obe maloleté deti.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd nezistil v predmetnej veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a rozhodnutia. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s
odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Keďže tu však je i nesúhlas matky s

takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami matky (§
387 ods. 3 Civilného sporového poriadku), pre úplnosť odôvodnenia odvolací súd považuje za potrebné
doplniť nasledovné:

9. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

11. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

14. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi

verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa.

15. Podľa čl. 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

16. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu podieľať
sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále
zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to
prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia

vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie
citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa
rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť
okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá
v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako

ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom
dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba
chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu
rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a

sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

17. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo
odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku
každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého

rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

18. Rodičovské práva a povinnosti toho rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, majú
byť súdom upravené takým spôsobom, aby bol zabezpečený riadny a bezproblémový vývoj dieťaťa a to

tak, aby rodič mal v rámci stanovenej úpravy nielen povinnosti, ale i práva a v rámci toho priestor jednak
na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu a súčasne i na uplatňovanie svojho výchovného
pôsobenia na svoje dieťa a prehlbovanie pocitu jeho spolupatričnosti s dieťaťom.19. V predmetnej veci matka nesúhlasí s úpravou styku otca s maloletým C. a má za to, že v záujme
maloletého je, aby tento styk zostal neupravený. V tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie maloletého
prezentované v konaní, ktorý súdnu úpravu styku s otcom odmieta. Zároveň zdôrazňuje, že otec je

psychiatrický pacient a alkoholik, ktorý nie je schopný zvládnuť starostlivosť o maloletého. Matka sa
vzhľadom na prežité skúsenosti obáva, že otec opätovne prepadne závislosti na alkohole, čo môže mať
negatívny dopad na zdravý vývin maloletého.

20. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, návrhy a skutočnosti prezentované oboma

rodičmi odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade je
potrebné upraviť styk otca s maloletým. Nie je v záujme maloletého, aby tento styk bol ponechaný
na dobrovoľnej báze, a to z dôvodu, aby nedošlo k pretrhnutiu väzby medzi otcom a maloletým, čo
v konečnom dôsledku môže mať nepriaznivý vplyv na vývin maloletého. Úloha otca v živote maloletého
dieťa je totiž nezastupiteľná. Otec, ktorému maloletý nebol zverený do osobnej starostlivosti, by mal
mať rovnakú možnosť podieľať sa na jeho výchove, tráviť s ním čas a byť súčasťou jeho života.

21. V konaní bolo jednoznačne preukázané (lekárskymi správami), že otec vyše dvoch rokov abstinuje
(je v tzv. remisii), dlhodobo je bez známok aktívnej závislosti, na psychiatrické kontroly sa dostavuje
pravidelne, v liečbe pokračuje, pravidelne sa zúčastňuje psychoterapeutického klubu pre abstinujúcich
pacientov. Otec je zamestnaný a k svojim povinnostiam sa stavia zodpovedne. Zo znaleckého posudku

č. 8/2023 vypracovaného Mgr. et Mgr. Martinom Balkom vyplýva, že otec má dostatočné osobnostné
dispozície, ako aj rodičovské kompetencie potrebné pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté
deti. Podľa znalca ak bude aj naďalej pokračovať v ambulantnej protialkoholickej liečbe, jeho psychický
stav bude kompenzovaný a syndróm závislosti bude v tzv. remisii, z psychologického hľadiska
nepredstavuje riziko pre zdravý psychický vývin maloletých detí. Ako vyplýva zo znaleckého posudku

otec je kritický k svojej závislosti a uvedomuje si zodpovednosť za výchovu maloletých detí. Súd
prvej inštancie preto správne konštatoval, že obavy matky prezentované v konaní ohľadom možného
opakovania spávania sa otca z obdobia spolužitia v spoločnej domácnosti nie sú v súčasnosti dôvodné.
Nie je možné akceptovať vylúčenie otca zo vzťahu s maloletým len kvôli jeho správaniu sa v minulosti.

22. V súvislosti s matkou namietanou neschopnosťou otca prejaviť záujem o maloleté deti, odvolací
súd rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že rezervy na strane otca týkajúce sa jeho schopnosti
prejavovať záujem o deti, nie sú takého rozsahu, aby znemožňovali upraviť styk otca s maloletým.
Netreba tiež opomenúť skutočnosť, že Mestský súd Bratislava II v konaní sp. zn. B4-17P/180/2022 uložil
rodičom aj maloletým deťom výchovné opatrenie zamerané na zlepšenie vzájomného vzťahu a rešpektu

rodičov navzájom a na budovanie vzťahu maloletých detí a otca. Aj odvolací súd vníma úprimný záujem
otca byť súčasťou života maloletých detí a mať s nimi plnohodnotný vzťah.

23. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou matky, že výsluch maloletého bol súdom prvej
inštancie vykonaný nedostatočne. Maloletému bol poskytnutý primeraný priestor na vyjadrenie svojho

názoru, pričom nemožno súhlasiť s tvrdením matky, že by bol maloletý do odpovedí nútený. Maloletý
síce počas pohovoru nesúhlasil so súdnou úpravou jeho styku s otcom, avšak jeho výhrady sa týkali
obsahu stretnutí s otcom a charakteru trávenia času, kedy ho mal tráviť viac s otcovou matkou. Zároveň
mu vadilo, že otec ho nevozí na tréningy, schováva mu mobil, aby nemohol zavolať matke a namiesto
toho, aby sa mu plnohodnotne venoval, si ide poobede pospať.

24. Pokiaľ ide o názor maloletého dieťaťa, niet sporu o tom, že maloleté dieťa má právo samostatne
a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré
nezohľadnilo názory dieťaťa a nevenovalo im náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku, rozumovej
a mravnej vyspelosti, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu (por. Uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/492/2015 z 22. júna 2016). Na druhej strane je však potrebné mať
na zreteli to, že nie je možné, aby všeobecné súdy názor maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali
a následne založili svoje rozhodnutie iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní
jeho záujmov (por. rozsudok ESĽP vo veci C. proti Fínsku z 9. mája 2006, č. 18249/01, bod 57-59).

25. Váha, ktorú je potrebné venovať názoru vyjadrenému maloletým dieťaťom musí odzrkadľovať
jeho úroveň chápania prejednávanej veci a dôsledkov konkrétneho rozhodnutia. Je pritom zrejmé,
že napriek vyjadrenému názoru maloletého dieťaťa, ktorý môže predstavovať podstatné vodítko pri
hľadaní najlepšieho záujmu dieťaťa, sa súd nemusí stotožniť s názorom dieťaťa a rozhodnúť v súladesním.Súdmusívyhodnocovaťvšetkyostatnéskutočnostiprejednávanejveciahodnotiťnásledkysvojho
rozhodnutia nielen vo vzťahu k aktuálnym, ale aj budúcim vývinovým a vzťahovým potrebám dieťaťa.
Z tohto dôvodu normatívny predpoklad prihliadania na názor dieťaťa nemožno za žiadnych okolností

stotožňovať s rozhodnutím výlučne podľa názoru dieťaťa a v súlade s jeho želaním.

26. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti je zrejmé, že súd prvej inštancie
vyhodnotil názor maloletého s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo.
Je evidentné, že maloletý si nespája minulé zážitky s otcom s obdobím, kedy otec nezvládal závislosť

na alkohole. Znalec v znaleckom posudku jasne konštatoval, že maloletý má na rozdiel od sestry
vytvorené primárne pozitívne citové a emočné puto vo vzťahu aj k otcovi, registruje však narušený vzťah
rodičov a negatívnejšie nastavenie sestry a matky k otcovi. Vyšetrenie u znalca preukázalo negatívne
ovplyvňovanie maloletých detí matkou vo vzťahu k otcovi v zmysle prenášania negatívnych emócii
a postojov voči nemu, ako aj nevhodného zaangažovania maloletých do problematiky nevysporiadanej
rodičovskej starostlivosti. Znalec odporučil rozšíriť stretávanie otca s maloletým o ďalšie prespatie u otca

a zabezpečiť styk aj počas pracovného týždňa. Z obsahu spisu je zrejmé, že styk otca s maloletým
vurčitomrozsahuprebiehal.Maloletýboldokoncasotcomvroku2023ajnaletnejdovolenkevzahraničí.
V súvislosti s odmietavým postojom maloletého k stretávaniu s otcom, ktorý začal verbalizovať na konci
roku 2023, znalec počas výsluchu na súde prvej inštancie pripustil, že na to mohli mať vplyv aj obavy
maloletého súvisiace s návrhom otca z konca leta 2023 na zverenie maloletého do striedavej osobnej

starostlivosti rodičov, resp. aj preberanie postojov maloletej A. k otcovi. Napriek odmietavému postoju
maloletého znalec zotrval na svojich odporúčaniach týkajúcich sa úpravy styku otca s maloletým.

27. V danom prípade nie je v záujme maloletého, aby jeho styk s otcom ostal neupravený. V záujme
zdravého vývinu maloletého je nevyhnutné zachovať si vzťah k otcovi ako k (spolu s matkou a sestrou)

najbližšej osobe v jeho živote, tento vzťah rozvíjať, čo je možné iba za predpokladu, že bude otec
s maloletým v pravidelnom kontakte. Vzhľadom na útly vek maloletého je neakceptovateľné, aby si
maloletý sám určoval rozsah styku s otcom a tento bol ponechaný na dobrovoľnej báze aj vzhľadom
na skutočnosť, že matka negatívne emócie a postoje voči otcovi prenáša na maloletého, ktorý zároveň
preberá aj postoje staršej sestry – maloletej A.. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď upravil

styk otca s maloletým tak počas bežného roka, ako aj počas prázdnin a sviatkov.

28. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom, odvolací súd dodáva nasledovné:

29. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené

dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 78 ods. 1 a 2 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).

32. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na
ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských
práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičovvychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento
zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i
nemateriálnejpovahyktomu,abysadieťamohlodostatočnerozvíjať.Pokiaľideomateriálnepodmienky,

tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom
podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine.

33. Pri určovaní výživného sa kladie dôraz na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej

povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo
potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku.

34. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného,
jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené
(opodstatnené) hmotné potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady na jedlo,
ošatenie, obuv, bývanie atď., ako aj ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a zdravie dieťaťa
súvisiace so vzdelaním, prípravou na budúce povolanie, kultúrnym, športovým a rekreačným vyžitím;
za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať nepochybne aj tvorbu úspor. Medzi odôvodnené

potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Miera odôvodnených potrieb je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je
odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností,
zručností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote.

Odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak
sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby oprávneného
dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa.

35. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať

výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda
faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na
svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i
situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných

rodičov. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,
výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

36. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových

pomerov matky a otca s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí, odvolací súd dospel
k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam a
majetkovým pomerom otca, ako i odôvodneným potrebám maloletých detí. Pri rozhodovaní o výške
výživného pre maloleté deti súd prvej inštancie vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu
otca v sume 3.174,- eur. Súd prvej inštancie správne ustálil, že zárobkové možnosti otca sú výrazne

lepšie ako tie matkine, keď vychádzal z jej príjmu, ktorý od 15.11.2023 predstavoval sumu 1.200,- eur
mesačne brutto a od 01.02.2024 sumu 1.900. eur brutto. Zároveň správne konštatoval v súvislosti
so skutočnosťou, že matka takmer počas celého konania nepracovala, že bolo v jej možnostiach
aj pri zohľadnení potreby zvýšenej starostlivosti o maloletého dosahovať príjem minimálne vo výške
zodpovedajúcej polovici možností ustálených v rozsudku Obvodného súdu Praha 8 z 10. júla 2015, t.

j. v rozsahu 590,- až 790.- eur mesačne. Čo sa týka primeranosti výšky výživného na maloleté deti sa
odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že určené výživné na maloletú A. v sume 520,-
eur mesačne a na maloletého C. v sume 440,- eur zohľadňuje jednak rozdiel v možnostiach rodičov,
ako aj skutočnosť, že matka poberá prídavky na deti a taktiež rozsah jej starostlivosti o deti. Rovnako
náležitým bolo i zistenie pravidelných mesačných výdavkov maloletých detí, ktoré správne ustálil súd

prvej inštancie vychádzajúc najmä z predložených listinných dôkazov, pričom i odvolací súd považuje
výdavky maloletých detí za primerané ich veku a potrebám a v tomto smere odkazuje na odsek 92 a
94. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku.37. V zmysle ustálenej súdnej praxe by výživné, ktoré hradí povinný rodič, malo predstavovať 20% až
30% jeho čistého mesačného príjmu na všetky ním vyživované osoby (por. napr. rozhodnutia sp. zn.
11CoP/50/2021 z 30. novembra 2021, sp. zn. 26CoP/26/2021 z 19. mája 2021, sp. zn. 24CoP/64/2020

z 10. marca 2021, sp. zn. 23CoP/87/2018 z 20. mája 2019). I z „Metodiky pre výpočet výživného
rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné“ vydanej Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorej zámerom je
zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende, vyplýva, že
v prípade dvoch vyživovacích povinností povinného rodiča predstavuje primerané výživné na maloleté
dieťa, ktoré navštevuje druhý stupeň základnej školy (čomu zodpovedajú 1. až 4. trieda osemročného

gymnázia), 16 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča a na maloleté dieťa, ktoré študuje na
prvom stupni základnej školy, 14% z čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Súd prvej inštancie
pretosprávnerozhodol,keďvýživnévprípademaloletejA.určilvrozsahucca.16%zčistéhomesačného
príjmu otca a v prípade maloletého C. v rozsahu cca. 14% z čistého mesačného príjmu otca.

38. Odvolací súd na základe preskúmania rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku

o vyživovacej povinnosti otca nezistil okolnosti, ktoré by viedli k záveru o nesprávnosti rozhodnutia
o určení sumy výživného vo výške 520,- eur mesačne pre maloletú A. a vo výške 440,- eur mesačne
pre maloletého C.. Súdom prvej inštancie určená výška výživného je vzhľadom na vek maloletých detí
a ich aktuálne životné náklady primeraná.

39. Súd prvej inštancie postupoval správne aj pri určení zročného výživného na maloleté deti, keď pri
jeho vyčíslení zohľadňoval aj úhrady otca týkajúce sa mimoriadnych výdavkov maloletých detí, ktoré boli
uvedené vo vyčíslení platieb výživného otcom (č. l. 588 spisu), ktorého správnosť potvrdila aj matka na
pojednávaní pred súdom prvej inštancie 18. marca 2024. V konaní, v ktorom sa rozhoduje o výživnom,
sa súd musí zaoberať nielen určením výšky výživného splatného v budúcnosti, ale je nevyhnutné, aby

sa vysporiadal aj s výživným, ktorého splatnosť už nastala. Preto súd musí skúmať aj to, či si rodič,
ktorý sa o dieťa osobne nestará, plnil svoju vyživovaciu povinnosť, v akej forme a v akej miere. Pri
rozhodovaní o zročnom výživnom (výživnom za uplynulé mesiace) súd berie do úvahy tak mieru potrieb
oprávneného v sledovanom konkrétnom období, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery
povinného.Surčenouvyživovacoupovinnosťousúdzapočítaplnenia,ktorépovinnýrodičpreukázateľne

v sledovanom období dieťaťu poskytol. Tieto plnenia nemusia mať výlučne charakter opakujúcich sa
pravidelných splátok, môže ísť aj o jednorazové plnenia, ktoré však slúžia na uspokojovanie bežných
potrieb dieťaťa (lyžiarsky zájazd, letný tábor, škola v prírode, jazykový pobyt a pod.). Naopak v zmysle
judikatúry (napr. R 15/1966, R 44/1966) nie je možné zohľadniť tie plnenia, ktoré rodič poskytol len
príležitostne, v dobe styku s deťmi a ktoré svojou povahou neprekračujú bežné výdavky a nesmerujú

k uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Platby, ktoré povinný rodič na dieťa v
posudzovanom období preukázateľne vynaložil, súd potom od zročného výživného odpočíta. Vzhľadom
na uvedené preto neobstojí námietka matky, že úhradu mimoriadnych výdavkoch maloletých detí zo
strany otca (letný tábor, plavecký a lyžiarsky kurz a pod.) nemožno považovať za platbu výživného.

40. Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť určenie výchovného opatrenia, preto odvolací súd nepovažoval za

potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

41. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach (výrok II. a III.) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku
z dôvodu vecnej správnosti potvrdil vrátane rovnako správneho závislého výroku o náhrade trov konania

účastníkov, ktorý inak odvolaním ani spochybnený nebol a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil
žiadne zjavné dôvody ich nesprávnosti.42. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

43. Súd prvej inštancie postupom podľa § 224 Civilného sporového poriadku vydaním opravného
uzneseniavykonáopravuzáhlavianapadnutéhorozsudkuvčastidátumunarodeniamaloletejA.avčasti
označenia splnomocnenej zástupkyne otca, pretože tam uvedené údaje nie sú správne. Z obsahu
spisu vyplýva, že maloletá A. sa narodila „XX. XXXXXXXX XXXX“ a obchodné meno splnomocnenej

zástupkyne otca má správne znieť „Advokátska kancelária STAHOVCOVÁ s.r.o.“.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

Civilného sporového poriadku).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).