Uznesenie – Výchovné opatrenia ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/71/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422203434
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1422203434.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej
a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej v právnej veci starostlivosti súdu
o maloleté deti: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX a C. B., nar. X. XXXXXX XXXX, obe bytom
u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, matky: D. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom E. XXX, F.,

zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Pribinova
20, Bratislava, IČO: 50 491 300 a otca: G. A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom H. XXX, zastúpeného
splnomocnenkyňou: JUDr. Natália Stanovcová, advokátka so sídlom Karpatská 6, Bratislava, o uložení
výchovného opatrenia, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV
z 10. januára 2023 č.k. 17P/180/2022-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š ía vec mu v r a c i a na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil rodičom maloletých detí výchovné
opatrenie podrobiť sa za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy
a starostlivosti o maloleté deti, usmernenia oboch rodičov za účelom rešpektovania vzájomných
rodičovských rolí a spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletých detí, psychologickému

poradenstvu, poskytovanému Centrom pre rodiny a deti, Bratislava, Učiteľská 42 a to v počte 20
konzultácií s tým, že formu, intervaly a termíny samotného poradenstva určí subjekt poskytujúci
poradenstvo; výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne § 37 ods. 2 a Čl. V základných zásad zákona č. 36/2005 o rodine (ďalej len
„Zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že pri rozhodovaní o uložení výchovného opatrenia sledoval záujem
maloletých detí a mal za preukázanú potrebu nariadenia výchovného opatrenia ale bez vykonania

znaleckého dokazovania v konaní vedenom pod sp. zn. 17P/99/2021 považoval za predčasné, aby
zapájal do procesu maloletú A.. Dodal, že vníma záujem otca maloletých detí napraviť situáciu a náprava
situácie je nielen v záujme otca, ale aj v záujme maloletých detí, predovšetkým maloletej A., ktorej
vzťah k otcovi je narušený. Súd prvej inštancie má za to, že psychologická intervencia zameraná na
zlepšenie vzájomnej komunikácie rodičov ohľadne výchovy a starostlivosti o maloleté deti a usmernenie
rodičov za účelom rešpektovania vzájomných rodičovských rolí a spoločnej zodpovednosti za výchovu

a vývin maloletých detí, má potenciál prispieť aj k zlepšeniu vzťahu medzi otcom a maloletou A..
Aktuálne sú možnosti otca samotného zmeniť niečo na súčasnej situácii limitované a preto je potrebné,
aby na procese participovala aj matka, ktorá je s oboma deťmi v dennom kontakte a ktorá má väčší
priestor na to, aby deti vhodným spôsobom motivovala. Súd prvej inštancie nepovažoval za postačujúce,
aby to ostalo len výlučne na rozhodovaní detí, bez vhodného výchovného pôsobenia rezidenčného
rodiča. Aktuálny postoj matky, hoci súd prvej inštancie na jednej strane chápe, že je ovplyvnený

negatívnymi skúsenosťami zo spoločného života, nevytvára bez intervencie dostatočný priestor práve
na takú pozitívnu motiváciu, predovšetkým maloletej, ktorá by zlepšenie vzťahu s otcom umožňovala.Súd prvej inštancie taktiež vnímal obavy matky, že stretávanie s otcom by bolo s ohľadom na minulosť
kontraproduktívne, hoci je potrebné uviesť, že matkou tvrdenú existenciu násilia otca voči matke ani voči
deťom súd v konaní preukázanú nemal, k fyzickému násiliu nedošlo ani podľa výpovede matky, vnímala

však vyhrážky. Otec popieral akékoľvek fyzické alebo psychické násilie voči matke i deťom, avšak sám
priznal, že život s alkoholikom, teda aj predchádzajúci spoločný život s ním je peklom. Súd rešpektoval
obavy matky a preto neurčil priamo v rozhodnutí spoločné absolvovanie poradenstva, rozhodnutie tak
vychádza z predpokladu, že poradenstvo sa začne realizovať individuálne, vo vzťahu ku každému
z rodičov osobitne, prípadne spoločne absolvované poradenstvo a jeho podoba bude závisieť od toho, či

takáto forma bude vyhodnotená ako forma vhodná zo strany subjektu poskytujúceho poradenstvo a tiež
od toho, či budú ochotní rodičia na takúto spoločnú formu pristúpiť. O trovách konania rozhodol podľa
§ 52 z.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“)
a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov tohto konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matky maloletých detí.

Uviedla, že je nutné upriamiť pozornosť na celý skutkový stav veci, ktorý je špecifický a je potrebné
ho vnímať a posudzovať individuálne. Dôvodom rozvodu manželstva rodičov maloletých detí bolo
požívanie alkoholu, marihuany a liekov otcom. Po rozvode manželstva matka chcela dať otcovi šancu
a až neskôr pochopila, že nemá zmysel otcovi pomáhať. Spolužitie s otcom maloletých detí vzhľadom
na jeho závislosti bolo neznesiteľné, nebezpečné pre deti, ktoré boli ohrozované jeho prítomnosťou

a správaním pod vplyvom alkoholu. Viackrát sa stalo, že otec šoféroval s deťmi opitý, nechal deti samé
doma. Vyhradzuje sa preto voči tvrdeniam otca, že dôvodom rozpadu manželstva a neskôr i vzťahu
boli názorové a osobnostné rozdiely. Dodala, že na ňu, na matku je potrebné nazerať ako na obeť,
vzhľadom na čo musí byť prítomná snaha súdu vyhnúť sa jej druhotnej viktimizácii prostredníctvom
spoločných stretnutí s otcom. Poukázala na znenie ustanovenia § 37 ods. 1 Zákona o rodine, zastávajúc

názor, že z jej strany nedochádza k žiadnemu porušovaniu jej povinnosti ako rodiča, či už vo vzťahu
k maloletým deťom, či vo vzťahu k otcovi. Otec klame, keď tvrdí, že ho neinformuje ohľadom maloletých
detí, keďže mu poskytuje všetky informácie, nebráni mu ani v styku. Uviedla, že otec má dobrý vzťah
s maloletými, avšak to, že maloletá A. má odmietavý postoj k otcovi nie je chyba jej ako matky a ani to
nemôže byť vykladané v jej neprospech, nakoľko maloletá je staršieho veku a výrazne vnímala otca ako

alkoholika v jeho najťažších časoch, čo výrazne ovplyvnilo jej vzťah k otcovi. Z logiky veci vyplýva, že
keďže otec sa s maloletým C. stretáva a matka mu v styku nebráni, z akého dôvodu by bránila v styku
maloletej A.. Poukázala na viaceré nepravdivé tvrdenia otca a najmä na skutočnosť, že nikdy maloleté
deti nedemotivovala vo vzťahu k otcovi, čoho výsledkom je aj kladný vzťah maloletého syna C. s otcom.
Uvíta keď bude mať maloletá A. k otcovi kladný vzťah, avšak bez toho, aby sa ona ako matka musela

zúčastňovať akýchkoľvek výchovných stretnutí s otcom, čo by mohlo v nej oživiť nepríjemné spomienky
a dochádzalo by tak k jej sekundárnej viktimizácii, nakoľko súdny orgán ju donúti k stretávaniu sa
a vzájomnej konfrontácii s otcom. Považovala za zrejmé, že u rodičov ide o dvoch cudzích ľudí, ich
komunikácia je obmedzená na komunikáciu ohľadne maloletých detí. Zhrnula, že malo by sa na ňu
prihliadať ako na obeť, a keďže bolo preukázané, že v styku otca s maloletými deťmi nebráni, že otec má

dobrý vzťah s maloletými, že vzťah otca a maloletej síce nie je ideálny, ale táto skutočnosť nemôže byť
vykladaná v neprospech matky, nakoľko k naštrbeniu vzťahu otca s maloletou došlo v čase alkoholickej
závislosti otca. Otec neustále zavádza súd nepravdivými tvrdeniam, matka poskytuje otcovi o maloletých
deťoch všetky relevantné informácie. Výchovné opatrenie nedáva absolútne žiadny zmysel, keďže
matka nie je tá, ktorá vyrába problémy alebo porušuje povinnosti. V tejto súvislosti poukázala na

rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. júna 2013 sp. zn. 14CoP/42/2013, z ktorého
vyplýva, že uloženie výchovného opatrenia predpokladá určité, už závažnejšie narušenie správanie sa
detí či rodičov, teda ak jeho uloženie nevyhnutne a naliehavo vyžaduje nevhodné správanie sa detí,
zásadnejšie porušovanie povinností rodičov vyplývajúce z ich rodičovských práv a povinností alebo
zneužívanie ich práv, inak nemá opodstatnenie. Poukázala i na nedostatočne zistený skutočný stav veci,

keď súd prvej inštancie skonštatoval, že existenciu násilia otca voči matke nemal za preukázanú a to
napriek tomu, že otec sám potvrdil, že život s alkoholikom bol peklo. Namietala, že súd prvej inštancie
si mal dôkazy zadovážiť, keď v rámci súdnych pojednávaní opakovane uvádzala, že v čase otcovej
závislostivolalanakrízovúlinkutýranýchžien,napolíciu.Navrhla,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých detí ktorý uviedol, že cieľom výchovného opatrenia
je výlučne ochrana záujmov maloletých detí. Poprel, že by matku akokoľvek týral, keď ide o účelové
tvrdenie matky v snahe minimalizovať kontakt detí s otcom. Tvrdil, že už dva roky nepije, psychiatripotvrdili, že jeho stav závislosti je vyliečený. Súd prvej inštancie správne v záujme maloletých detí
nariadil výchovné opatrenie, pričom ide o poradenstvo prospešné pre každého rodiča bez ohľadu na to,
či eviduje problémy alebo nie, o to viac, ak je prospešné pre maloleté deti. Dal do pozornosti, že maloletá

A. je neprimerane zaťažená problémami rodičov, so svojim otcom sa stretávala až do času, kedy ju
matka oboznámila s výškou výživného, čo v tom čase len 10 ročná A. riešila s otcom. Je to príkladom
toho, že maloleté dieťa na seba preberá neprimerané úlohy a bremená, aby tak z jej detského pohľadu
ochránila matku, ktorá i keď nevedome na deti prenáša svoj negatívny vzťah k otcovi. Dodal, že matka
vžiadnomsvojomvyjadreníneuviedla,žemázáujemdobrovoľneparticipovaťnaopätovnomvybudovaní

vzťahu detí k otcovi. Nariadené výchovné opatrenie má čím skôr budovať kontakt a vzťah dcéry s otcom
a prehlbovať vzťah syna s otcom. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Predpoklady pre
nariadenie výchovného opatrenia sú splnené a je v záujme maloletých detí zabezpečenie ich stretávania
sa s otcom, ich vzájomný kontakt a komunikácia, aby sa aj otec mohol podieľať na výchove detí a aby
začal budovať svoj vzťah aj s maloletou dcérou A. v podobe ich reálneho stretávania sa. Zdôraznil,
že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva.

V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné
zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje
city slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí, ktorá uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením otca
o rozvrátených vzťahoch rodičov a o danosti účelu nariadenia výchovného opatrenia. Poukázala na
znenie ustanovenia § 37 ods. 1 Zákona o rodine a mala za to, že nie je daný ani len jeden predpoklad,
ktorý by oprávňoval súd k uloženiu výchovného opatrenia. Doposiaľ bolo preukázané, že matka nebráni
v styku otca s maloletými deťmi ako aj to, že otec má dobrý vzťah s maloletým C. z čoho logicky vyplýva,

že pokiaľ matka neovplyvňuje maloletého C. voči otcovi, prečo by to robila pri maloletej A.. Uviedla, že
nebolodokázané,žebysadopustilazávažnejšiehoporušeniasvojichpovinností.Skutočnosť,ženemajú
s otcom ideálny vzťah, nemôže byť vykladaná ako závažné porušenie jej povinností, ako sa to snaží
otec vo svojich podaniach označiť. Vyhradzuje sa i voči tvrdeniam otca, že matka účelovo tvrdí, že ju
psychicky týral, pričom tomu tak bolo v čase jeho závislosti, keďže i otec potvrdil, že život s ním bol peklo

a veľa vecí si z tohto obdobia otec ani nepamätá. Dodala, že otec sa snaží navodiť dojem, že maloletá
je zo strany matky ovplyvňovaná a preto je jej vzťah k otcovi zložitý. Poukázala na znalecký posudok č.
8/2023 znalca Mgr. et Mgr. Martina Valka, v rámci ktorého bol vykonaný psychologický rozbor osobnosti
maloletej a znalec sa vyjadril, že maloletá sa vyjadruje o otcovi prirodzene negatívne a dôležitým sa javí
byť odporúčanie znalca, že nie je vhodné maloletú nútiť k ďalšiemu stretávaniu s otcom s ohľadom na

zraňujúce zážitky, ktoré s ním zažila. Uviedla, že roky sa snažila a dohovárala maloletej aby išla a trávila
čas s otcom aj so starou matkou, nedokáže ju však prinútiť, aby zmenila svoj názor a mal by to byť otec,
ktorý bude robiť správne kroky, aby si vybudoval vzťah s maloletou. Poukázala na záujem maloletej,
ktorý má prednosť pred záujmom rodiča. Doplnila, že s otcom sa nedá komunikovať, on iba chce, aby
mu ihneď odpovedala na otázky a ak sa tak nestane, okamžite zapája do komunikácie i svojho právneho

zástupcu, aby mal dôkaz o tom, že matka nekomunikuje a mohol to použiť proti matke. Je pre matku
otravné a zaťažujúce, aby otcovi pripomínala už dohodnuté veci, keďže otec má problém s pamäťou.
Opätovne navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku)
po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku) oprávnená
osoba, účastníčka konania (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného

sporového poriadku a contrario) , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, bez ohľadu na
rozsah (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvody odvolania (§ 66 Civilného mimosporového
poriadku) s prihliadnutím na vady konania, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku)
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je konanie o uložení výchovného opatrenia na návrh
otca, ktoré konanie pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 17P/89/2021 bolo
uznesením z 27. septembra 2022 č.k. 17P/99/2021-180 vylúčené na samostatné konanie.7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým uložil rodičom maloletých detí výchovné opatrenie podrobiť sa psychologickému

poradenstvu v počte 20 konzultácií.

8. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.

9. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

10. Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi
rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností a nad
dieťaťom. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že

budú dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy a pre zabezpečenie nápravy vzťahov rodičov
a maloletých detí. Výchovné opatrenia ukladané súdom majú rôznu intenzitu v závislosti od závažnosti
poruchy vo vzťahu medzi deťmi a rodičmi. Vždy však musia sledovať základný cieľ starostlivosti súdu
o maloleté dieťa, ktorým je záujem maloletého dieťaťa.

11. Objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie v každej veci týkajúcej sa
maloletého dieťaťa je záujem maloletého dieťaťa, čo korešponduje s podstatou a účelom základného
práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť oboch rodičov a tomuto právu
zodpovedajúce základné právo obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto
práv je homogenizovaný, nielen v práve ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu,

zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Súd musí
vyhodnocovať záujem maloletého dieťaťa nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na konkrétne
okolnosti a to i vzhľadom na emocionálne väzby maloletého dieťaťa ku každému z rodičov (viď nález
ÚS SR z 19.9.2018 sp. zn. I. ÚS 216/2018).

12. V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie za účelom zistenia skutočného stavu veci
nariadené pojednávanie na deň 10. januára 2023, na ktorom boli vypočutí účastníci a to matka, otec
a kolízny opatrovník maloletých detí. Iné dokazovanie vo veci vykonané nebolo a len z takto vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázanú potrebu nariadenia výchovného opatrenia.

13. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

14.Odvolacísúdsanestotožňujesrozhodnutímsúduprvejinštancie,žejevzáujmemaloletejnariadenie
výchovného opatrenia formou uloženia povinnosti rodičom podrobiť sa psychologickému poradenstvu
rodičov. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť, že sú splnené zákonné podmienky pre

uloženie výchovného opatrenia a to záujem maloletého dieťaťa a rešpektovanie základných ľudských
práv povinných osôb. Civilný mimosporový poriadok identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu
ako podkladu pre rozhodnutie tak, že súd je povinný zistiť skutočný stav veci. Teda podkladom
rozhodnutia musí byť sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci.

15. Súd prvej inštancie vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, keď za podklad svojho rozhodnutia
zobral jednostranné a protichodné názory rodičov maloletých detí o ich vzájomnej komunikácii. Rozpor
vo výpovedi rodičov týkajúci sa primárne vplyvu správania matky na vzťah otca a maloletej A. ponechal
bez povšimnutia. Nevzal do úvahy ani podstatnú skutočnosť, že napriek tomu, že i druhé dieťa, maloletýC. je zverený do starostlivosti matky, tento má s otcom dobrý vzťah, stretávajú sa. Súd prvej inštancie
taktiež pochybil pokiaľ nevykonal žiadne dokazovanie v súvislosti s matkou tvrdeným týraním ju otcom
maloletých detí, možnou viktimizáciou, keď len stroho skonštatoval, že vníma obavy matky.

16. Odvolacísúddodáva,žeje potrebné,abyobajarodičiariešili situáciuvprospechmaloletej,ktorámá
právo stretávať sa s otcom. Akceptovanie potrieb a zohľadnenie najlepšieho záujmu maloletej zo strany
rodičov, vytvorenie pokojného a stabilného rodinného prostredia by malo byť prvoradým cieľom oboch

rodičov. Nepochybne je v záujme maloletej, aby aj medzi otcom a maloletou existovalo emocionálne
puto, ktoré má byť základom citovej stability, pocitu bezpečia a otvorenosti k svetu v celom neskoršom
živote.

17. Odvolací súd však doposiaľ vykonaným dokazovaním nemá za preukázané, že pri riešení
aktuálnej situácie je nevyhnutná odborná intervencia spočívajúca v pomoci pri budovaní kultivovanej

a konštruktívnej komunikácie a korektných vzťahov rodičov a maloletej A. formou nariadeného
výchovného opatrenia, navyše i za situácie keď povinnosť podrobiť sa poradenstvu bola uložená len
rodičom, nie i maloletej. Je nesporné, že vo veci úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletej A. prebieha
konanie, v rámci ktorého sa vykonáva znalecké dokazovanie a preto sa javí byť nariadenie výchovného
opatrenia predčasným.

18. Pretože súd prvej inštancie náležite nezistil skutočný stav veci (§ 35 Civilného mimosporového
poriadku),nevykonaldôkazypotrebnénazistenieskutočnéhostavuveci(§36Civilnéhomimosporového
poriadku) a navyše odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné, odvolaciemu súdu neostávala iná
možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods.1 písm. b) a c) Civilného sporového

poriadku) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

19. Úlohou prvoinštančného súdu bude vykonať náležité dokazovanie za účelom zistenia skutočného
stavu veci, za uvedeným účelom sa dôkladne a riadne oboznámiť s obsahom spisov ohľadne ďalšieho

prebiehajúceho konania vo veci starostlivosti o maloletú A., vykonať riadny podrobný výsluch rodičov,
procesného opatrovníka, prípadne maloletej. Taktiež sa oboznámiť so znaleckým posudkom č. 8/2023
znalca Mgr. et Mgr. Martina Balka. Taktiež je potrebné doplniť dokazovanie za účelom preukázania
týrania matky otcom maloletej. Až po dôkladnom zistení skutočného stavu veci opätovne posúdi
dôvodnosťuloženiavýchovnéhoopatrenia.Dokazovanievpotrebnomrozsahuvykonánielennazáklade

dôkazovpredloženýchanavrhnutýchúčastníkmikonaniaaleinazákladeinýchdôkazov,keďžedôkazné
bremeno má súd. Okresný súd svoje rozhodnutie po doplnení dokazovania náležite odôvodní tak,
aby spĺňalo kritéria riadneho a preskúmateľného rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku.

20. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej
inštanciepodľa§391ods.2 Civilnéhosporovéhoporiadkuviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúdu.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).