Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 10C/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419203472
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1419203472.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci žalobcu:

1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX/XX, C., 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým
pobytom E. XXXX/XX, C., v zastúpení: Momentum legal s.r.o., IČO: 47 258 586, so sídlom Bazová 6A,
Bratislava, proti žalovanému: 1. E. F., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. C. XXXX/X, XXX XX C.,
štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Roman Hrico, advokát so sídlom Karadžičova 16, Bratislava, 2. G.
F., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. C. XXXX/X, C., štátny občan SR, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcov, žalovaného 1 a žalovanej 2 k nehnuteľnostiam

evidovanýmOkresnýmúradomBratislava,katastrálnyodbor,okresC.D.,H.C.-I.J.K.L.M.,katastrálne
územie K. L. M., na LV č. XXXX, a to:
- byt č. 4, ktorý sa nachádza na 3. poschodí bytového domu v C., L. N. D. C. X, súpisné číslo XXXX,
ktorý je postavený na pozemku parcely registra “C“, parcelné číslo 2565/22, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 545 m2,
- k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 7811/338496,

avyporiadavahotak,ženehnuteľnostievidovanéOkresnýmúradomBratislava,katastrálnyodbor,okres
C. D., H. C. - I. J. Devínska Nová Ves, katastrálne územie K. L. M., na LV č. XXXX, a to:
- byt č. 4, ktorý sa nachádza na 3. poschodí bytového domu v Bratislave, na ulici D. C. X, súpisné
číslo XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra “C“, parcelné číslo 2565/22, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 545 m2,
- k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 7811/338496

prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1 v podiele 5/6 z celku nehnuteľností a žalovanej
2 v podiele 1/6 z celku nehnuteľností.

II. Žalovaný 1 je povinný zaplatiť žalobcom na vyrovnanie ich spoluvlastníckeho podielu čiastku vo výške
28.500 €, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalovanému 1 voči žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Súd priznáva žalobcom voči žalovanej 2 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 09.10.2019, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.10.2019 domáhal,
aby súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového vlastníctva k nehnuteľnostiam evidovanýmOkresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres C. D., H. C. - I. K. L. M., katastrálne
územie K. L. M., na LV č. XXXX, a to: - byt č. 4, ktorý sa nachádza na 3. poschodí bytového
domu v Bratislave, na ulici I. Bukovčana 4, súpisné číslo XXXX, ktorý je postavený na pozemku

parcely registra „C“, parcelné číslo 2565/22, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere
545m2, - k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 7811/338496 (ďalej v texte aj „nehnuteľnosti“)
a vyporiadal ich tak, že ich prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1 v podiele 5/6 z
celku a žalovanej 2 v podiele 1/6 z celku, a zaviazal žalovaného 1 zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej

spoluvlastníckeho podielu čiastku vo výške 28 500 € do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku, alternatívne, aby nariadil predaj týchto nehnuteľností a výťažok z predaja nehnuteľností
bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že
predmetná nehnuteľnosť bola spočiatku v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1, žalovanej 2
a pána O. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX - manžela žalobkyne. Na základe uznesenia
Okresného súdu Bratislava V, prostredníctvom povereného súdneho komisára JUDr. Márie Gajdošovej,

2D/367/2018, Dnot 49/2018 nadobudla po poručiteľovi O. F., ako nebohému manželovi, v rámci
dedičského konania do svojho vlastníctva žalobkyňa podiel 1/6-iny predmetnej nehnuteľnosti. Napriek
tomu, že je podielovou spoluvlastníčkou, predmetná nehnuteľnosť je užívaná výlučne žalovaným č. 1.
O žalovanej 2 nemá žiadnu vedomosť. Žalobkyni nie je zo strany žalovaného 1 umožnené podieľať
sa na užívaní spoločnej nehnuteľnosti, ani ju nijakým spôsobom obývať, pričom žalovaný 1 žalobkyni

neposkytuje ani žiadnu finančnú náhradu vo výške, ktorá by zodpovedala užívaniu celej nehnuteľnosti
žalovaným 1. Žalovaný 1 žije v tejto nehnuteľnosti trvalo približne 15 rokov. Takéto užívanie dlhodobo
vedie k nezhodám medzi stranami sporu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že medzi ňou a žalovaným 1 nie
je uzatvorená ani žiadna nájomná alebo iná odplatná zmluva za užívanie nehnuteľnosti, preto zo
strany žalovaného 1 dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu sa na úkor žalobkyne. Žalobkyňa sa

predžalobnou výzvou zo dňa 30.11.2018 obrátila na žalovaných s návrhom na zmierne riešenie tejto
situácie a uzatvorenie dohody o spôsobe užívania predmetnej nehnuteľnosti, resp. uzatvorenie dohody
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak neúspešne, pretože zo strany žalovaných nedostala
žiadnu odpoveď. Pri určení výšky vyrovnávacieho podielu vychádzala z porovnania stavu predmetného
bytu so stavom obdobných bytov v totožnej lokalite, teda zo sumy 2 000 €/m2, čo pri rozlohe bytu 85

m2, predstavovalo sumu cca 170 000 €, kde podiel žalobkyne predstavuje sumu cca 28 500 €.

2. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 20.12.2019, avšak žiadnym spôsobom sa k nej nevyjadril.
Žalovanej 2 bola žaloba doručená dňa 22.05.2020 (č.l. 48), rovnako sa žiadnym spôsobom nevyjadrila.

3. Súd nariadil pojednávanie na 26.11.2020, na ktorom ešte pred otvorením pojednávania žalovaný
1 uviedol, že žalovaná 2 odišla z domu pred 7 rokmi, v súčasnosti nemá vedomosť o jej pobyte.
Jeho mesačný príjem je vo výške cca 700 €, pričom platí nedoplatok, ktorý mu vznikol v sociálnom a
zdravotnom poistení vo výške cca 200 € mesačne a nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami
na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalobcom. Predmetné pojednávanie bolo odročené na žiadosť

žalobcov. Ďalšie pojednávanie (konané dňa 21.10.2021) súd odročil z dôvodu úmrtia žalobkyne
(uvedenú skutočnosť oznámil súdu právny zástupca žalobkyne až na pojednávaní, hoci zomrela 6
mesiacov pred pojednávaním). Ďalšie pojednávanie (konané dňa 09.02.2023) bolo odročené na žiadosť
žalobcov 1 a 2 z dôvodu, že trvali na zastúpení advokátom Mgr. Andrejom Gundelom (ktorý zastupoval
aj pôvodnú žalobkyňu), avšak plnú moc na zastupovanie mu neudelili. Súčasne uviedli, že majú záujem

na mimosúdnej dohode so žalovaným 1. Predmetné pojednávanie bolo odročené bez prejednania
veci. Pojednávanie vytýčené na 14.05.2024 bolo odročené z dôvodu, že žalovanému 1 zomrela
manželka, preto súd jeho ospravedlnenie akceptoval, vyhovel žiadosti o odročenie pojednávania a
pojednávanie odročil na 16.07.2024. Pojednávanie konané dňa 16.07.2024 bolo odročené z dôvodu,
že strany opätovne deklarovali, že majú záujem na mimosúdnej dohode. Na pojednávaní konanom dňa

20.08.2024 súd určil, že medzi stranami nie sú sporné žiadne tvrdenia.

4. Súd má teda a preukázané, že predmetom tohto sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres
Bratislava IV, obec C. - I. J. K. L. M., katastrálne územie K. L. M., na LV č. XXXX, a to: byt č. 4, ktorý

sa nachádza na 3. poschodí bytového domu v Bratislave, na ulici I. Bukovčana 4, súpisné číslo XXXX,
ktorý je postavený na pozemku parcely registra “C“, parcelné číslo 2565/22, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 545 m2 a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 7811/338496, ktorýchsú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/6 k celku, žalovaný 1 je podielový spoluvlastník
vo podiele 4/6 k celku a žalovaná v 2 v podiele 1/6 k celku. Nakoľko tieto skutočnosti boli tvrdené
zhodne oboma stranami a vyplývali aj z predložených dokumentov a z verejných registrov, súd k týmto

skutočnostiam nevykonal dokazovanie, nakoľko to považoval za neefektívne a nehospodárne. Ďalej
zo zhodných tvrdení vyplynulo, že žalovaný v predmetnom byte býva, s čím súvisí aj starostlivosť
(materiálna, ako aj finančná) o predmetnú nehnuteľnosť, pričom z lustrácie v sociálnej poisťovni súd
zistil, že príjem žalovaného 1 je nižší ako príjem žalobkyne 1 (príjem žalobcu 2 sa súdu nepodarilo zistiť),
teda žalovaný 1 je ekonomicky slabším účastníkom tohto vzťahu.

5. Súd po právnej stránke posúdil vec nasledovne:

6. Podľa § 137 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), podiel vyjadruje
mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
k spoločnej veci.

7. Podľa § 141 ods. 2 OZ, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.

8. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

9. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že
nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda
spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 Občianskeho zákonníka). Ak k tejto dohode

spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd
svojím autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri
vyporiadanímusíriadiť,súuvedenév§142ods.1Občianskehozákonníka.Privyporiadanísúdprihliada
na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho
vyporiadania) dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu autoritatívneho vyporiadania a prikáže vec

za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec
mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa
podielov (tretí spôsob súdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva). Výnimočne, z dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu
alebo predajom veci a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

10. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením
veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových
spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych
podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným

spoluvlastníkom. Predmetom zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie
jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (resp. niektorým) zo
spoluvlastníkov. Je vylúčené prikázať vec tretej osobe, ktorá k nej nemá žiaden vzťah, hoci by aj bola
osobou blízkou niektorému zo spoluvlastníkov (napr. potomkovi alebo manželovi spoluvlastníka). Tento
spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú

vec záujem. Zmyslom vyporiadania spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti nie je len poskytnutie
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale najmä vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili
medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. „Primeranú
náhradu“ je potrebné chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa
miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníkom

ktorýbolprisúdenýostatnýmspoluvlastníkom(Stanoviskoobčiansko-právnehokolégiaNSSRCpj30/97
z 20.10.1997).11. Súd mal v priebehu konania jednoznačne preukázané, že pôvodná žalobkyňa a ani jej právni
nástupcovia nechcú ďalej zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanými. Súd má zato, že
žalobcovia ani neboli povinní tvrdiť a preukazovať existenciu dôvodov, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie

spoluvlastníctva opodstatnené. Nakoľko nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, pôvodná žalobkyňa podala na súd žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva.
Prikázanie veci za náhradu jednému spoluvlastníkovi prichádza, podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OZ, do
úvahyvprípade,kdereálnerozdelenieveciniejedobremožné,takakovdanomprípade,apretožalobca
požiadal, aby súd prikázal nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1 (v podiele 5/6)

a žalovanej 2 (v podiele 1/6) s tým, že žalovaný 1 mu zaplatí sumu vo výške 28 500 €. Žalovaný 1
prejavil záujem nadobudnúť podiel žalobcov do svojho vlastníctva za sumu 28 500 €, pričom súdu
preukázal, že disponuje finančnými prostriedkami na úhradu spoluvlastníckeho podielu žalobcov. Túto
skutočnosť súdu preukázal aj notárskou zápisnicou N 1450/2024-1, KNu 702/2024, ktorá potvrdzuje, že
žalovaný 1 zložil do notárskej úschovy sumu 28 500 € a s touto sumou má byť naložené za podmienok
uvedených v predmetnej zápisnici. Aj napriek uvedenému však v priebehu celého konania nedošlo k

dohode medzi ním a žalobcami, preto súd rozhodol tak, že zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
svojim autoritatívnym rozhodnutím tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Postup podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd
odôvodňuje tým, že aj konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa
C.s.p. a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 C.s.p.. Samotná
skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného

hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá zo strán má
znášať svoje trovy. Rozhodnutie o trovách konania by nemalo byť len mechanickým posudzovaním
výsledku sporu bez komplexného rozhodnutia vo veci, keďže rozhodnutie o trovách konania má byť
logickým a spravodlivým ukončením konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, ktoré je na
prospech oboch strán. Preto otázkou rozhodovania o náhrade trov konania nie je to, aký prospech strana

na základe rozhodnutia súdu dostane, ale to, ako sa k tomuto prospechu musela pričiniť (obdobne v
rozhodnutí ÚS SR, III. ÚS 138/2022).

13. Súd z tohto hľadiska zvážil najmä správanie strán sporu počas konania a jednotlivé úkony, ktoré
boli nevyhnutné pre prijatie rozhodnutia, ako aj celkové okolnosti sporu. Čo sa týka správania žalobcov

počas konania, žalobcovia síce opakovane deklarovali vôľu uzatvoriť so žalovaným mimosúdnu dohodu,
avšak v konečnom dôsledku jej uzatvorenie odmietli práve žalobcovia. Rovnako aj vedenie sporu
žalobcov, ako menšinových spoluvlastníkov, skôr nasvedčuje tomu, že toto konanie skôr predlžovali,
keď pod zámienkou mimosúdnej dohody opakovane žiadali odročenie pojednávania (neskôr práve oni
s navrhovanou dohodou nesúhlasili), rovnako tak žiadali o odročenie pojednávania z dôvodu, ktorý

mohli súdu oznámiť aj skôr ako až na pojednávaní (v prípade úmrtia žalobkyne). Rovnako sa z ich
správania javí, že boli pripravení za každú cenu získať svoj vyrovnávací podiel (aj za cenu predaja
predmetnej nehnuteľnosti - čo by automaticky znamenalo ďalšie zvýšenie trov konania), hoci žalovaný
1 je väčšinový (avšak ekonomicky slabší) spoluvlastník a v predmetnej nehnuteľnosti býva, čím by
neprimerane skomplikovali životnú situáciu žalovaného 1, a to za relatívne nízky vyrovnávací podiel

z predanej nehnuteľnosti (z predpokladanej hodnoty 170 000 € by dostali sumu 28 333 €). Uvedené
konanie žalobcov považuje súd za špekulatívne najmä preto, že neskôr, keď si za vyššie opísaných
okolností, žalovaný 1 zaobstaral dostatočné finančné prostriedky na vyplatenie spoluvlastníckeho
podielu žalobcov, títo odmietli uzatvoriť mimosúdnu dohodu z dôvodu, že žalovaný 1 im odmietol uhradiť
trovy konania v plnom rozsahu (žalovaný požadoval, aby každá sporová strana znášala svoje trovy

konania). Uvedené svedčí skôr o špekulatívnosti konania žalobcov, ako o skutočnej snahe dohodnúť sa
so žalovaným 1. Na druhej strane žalovaný 1 počas celého konania bol v rámci svojich možností súčinný
(aj keď sa síce nevyjadril k žalobe, ale zúčastňoval sa pojednávaní a v rámci svojich schopnosti na
ňom kooperoval), bol ochotný sa dohodnúť, usiloval sa zabezpečiť si dostatočné množstvo finančných
prostriedkov na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalobcov a nakoniec sa mu to aj podarilo, čo

preukázal zložením požadovanej sumy do notárskej úschovy, čo je taktiež spojené s ďalšími nákladmi.

14. Čo sa týka úkonov, ktoré boli nevyhnutné na prijatie rozhodnutia, žalobcovia podali žalobu a zaplatili
súdny poplatok (ktorý by im však bol v prípade mimosúdnej dohody alebo zmieru vrátený takmerv plnej výške). Žalovaný 1, v postavení ekonomicky slabšieho účastníka právneho vzťahu, si počas
konania zaobstaral relatívne vysokú čiastku na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalobcov. Následne
sa snažil mimosúdne dohodnúť so žalobcami, avšak títo odmietli návrh žalovaného 1 na mimosúdnu

dohodu (pričom, ako bolo uvedené už vyššie, sporná bola iba otázka trov konania, pričom takmer celá
časť týchto trov by im bola v prípade dohody alebo zmieru vrátená).

15. Čo sa týka celkových okolností prípadu, pozornosti súd neušlo, že žalovaný 1 je väčšinový vlastník
nehnuteľnosti (podiel žalobcov je vo veľkosti 1/6, oproti podielu žalovaného 1 vo veľkosti 4/6), žalovaný

1 predmetnú nehnuteľnosť užíva dlhodobo (cca 15 rokov), stará sa o ňu, a ako ekonomicky slabší
účastník právneho vzťahu súhlasil aj s cenou spoluvlastníckeho podielu vo výške 28 500 €, hoci hodnota
spoluvlastníckeho podielu vypočítaná podľa návrhu žalobcov (2 000 €/m2) je 28 333 €. Žalobcovia
ako dediči predmetného menšinového spoluvlastníckeho podielu nemali s predmetnou nehnuteľnosťou
žiadne náklady a ani starosti.

16.Zvyššieuvedenýchdôvodovjesúdtohonázoru,ževdanomprípadesažalovaný1svojímsprávaním
počas konania a úkonmi, ktoré v konaní vykonal, vo väčšej miere pričinil o výsledok tohto konania, preto
by mu súd mal priznať nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovaný 1 náhradu trov konania
nežiadal, súd mu ju nepriznal.

17. Vo vzťahu k náhrade trov konania voči žalovanej 2 súd uvádza, že žalovaná 2 bola v celom konaní
nečinná. Naopak, ako bolo konštatované už vyššie, žalobca podal žalobu, zaplatil súdny poplatok,
zúčastňoval sa pojednávaní, podával vyjadrenia. Preto má súd za to, že žalobcovia sa vo vzťahu k
žalovanej 2 svojim správaním počas konania a úkonmi, ktoré v konaní vykonali, vo väčšej miere pričinili
o výsledok tohto konania ako žalovaná 2, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči

žalovanej 2 v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).