Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324010591
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4324010591.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu, členov senátu JUDr.
Ingrid Kišacovej, PhD. a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci obvineného A. B. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o sťažnosti prokurátorky Okresnej prokuratúry
Levice proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 16.09.2024, sp. zn. 2T/26/2024, na neverejnom
zasadnutí konanom v Nitre, dňa 19. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, sťažnosť prokurátorky z a m i e t a , pretože zistil,
že nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice podľa § 241 odsek 6 Trestného poriadku, s poukazom na
§ 220 odsek 1 Trestného poriadku schválil zmier uzavretý dňa 16.08.2024 v C. medzi obvineným A. B.
a poškodenými D. E., F. C., G. G., H. I. J. a K. J. – J. C., za účasti probačnej a mediačnej úradníčky

Okresného súdu Levice.

Zároveň týmto výrokom zastavil trestné stíhanie proti obvinenému A. B. pre skutok uvedený v obžalobe
Okresného prokuratúra Levice zo dňa 24.06.2024, číslo 1 Pv 70/24/4402 právne kvalifikovaný ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na skutkovom základe v ňom uvedenom.
ObvinenýA.B.zložilnaúčetOkresnéhosúduLevicesumu100,00eururčenúMinisterstvuspravodlivosti

SR na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona.

Podľa § 227 odsek 1 Trestného poriadku, len čo sa stane toto uznesenie vykonateľným, súd zabezpečí,
aby peňažná suma bola poukázaná Ministerstvu spravodlivosti SR.

Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť prokurátorka okresnej prokuratúry Mgr. Jana Grečnerová ( ďalej

len prokurátorka ) a dôvodila, že rozhodnutie považuje v celom rozsahu za nezákonné z dôvodu jeho
neprimeranosti k povahe a závažnosti spáchaného prečinu i mieru, akou bol prečinom dotknutý verejný
záujem i vzhľadom na osobu obvineného. Poukázala na nenaplnenie zásad uvedených v ustanovení §
34odsek1Trestnéhozákonastým,žetrestnéčinyvdopraveniesúvovšeobecnostivhodnoukategóriou
trestných činov na uplatňovanie odklonu – zmieru. Ak, tak iba vo výnimočných prípadoch, v prípade
významného spoluzavinenia poškodeného, pri ktorom by potrestanie páchateľa bolo možné vnímať ako

nespravodlivé. Vytýkala súdu I. stupňa, že sa nevysporiadal s hodnotením osoby obvineného, ktorý
sa v rokoch 2019 až 2023 dopustil 7 priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
a v tomto prípade porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom, čoho následkom bolo ublíženie na
zdraví inej osobe. Súd nevzal do úvahy vek obvineného, neposúdil, či sa jedná o recidivistu, nehodnotil
počet a závažnosť ním spáchaných deliktov. Obvineného nepovažovala za zodpovedného a uznanie
viny i uloženie trestu za potrebné, aby tento pocítil následky svojho konania.Záverom dodala, že v prípade akceptovania možnosti uzatvárania zmierov pri trestných činoch
v doprave, by došlo k absurdnému stavu, kedy by páchateľ, ktorý by spôsobil závažnejší následok
v podobe ublíženia na zdraví, nepocítil žiaden postih za spáchaný trestný čin, pričom páchateľovi

priestupku, ktorý inému spôsobil ujmu na zdraví s obmedzením v bežnom spôsobe života do 7 dní by
príslušný orgán mohol uložiť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá do troch rokov s peňažným
trestom vo výmere od 150,- eur do 800,- eur.

Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Levice k opätovnému konaniu

a rozhodnutiu.

Obvinený A. B. sa k obsahu podanej sťažnosti prokurátorom do momentu konania neverejného
zasadnutia žiadnym spôsobom nevyjadril.

Krajský súd v Nitre, ako súd nadriadený, podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku,

na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal správnosť napadnutého
výroku i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Voči obvinenému A. B. sa vedie trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona spôsobeného z nedbanlivosti, pretože porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, keď

pri riadení motorového vozidla vychádzajúc z vedľajšej cesty na cestu hlavnú nedal prednosť v jazde
inému účastníkovi cestnej premávky.

Podľa § 241 odsek 6 Trestného poriadku, Ak po podaní obžaloby oprávnená osoba ponúkla skončenie
veci zmierom alebo z obsahu takáto možnosť vyplýva, môže samosudca nariadiť konanie o zmieri,

schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie; pritom postupuje podľa § 220 až 227.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd tak môže konať na podklade podnetu alebo ex offo. V tomto
prípade tak konal súd z úradnej moci a následne po predložení dohody o náhrade škody, vyhlásení
obvineného, schválil zmier medzi obvineným a poškodenými, pričom súčasťou tohto rozhodnutia bolo

i zastavenie trestného stíhania voči obvinenému.

Ak prokurátorka takýto postup namietala dominantne z dôvodu, že obvinenému nebol uložený trest
v súvislosti so závažným porušením dopravného predpisu v zmysle § 20 odsek 1 zákona číslo
8/2009 Z.z. o cestnej premávke je treba pripomenúť, že prokurátor v rámci prípravného konania je

v zmysle § 231 Trestného poriadku oprávnený rozhodnúť nielen rozhodnúť podaním obžaloby, ale
i uzavrieť s obvineným dohodu o vine a treste a podať návrh súdu na jej schválenie, či schváliť
zmier a zastaviť trestné stíhanie a učiniť ďalšie rozhodnutia, ktoré mu z tohto ustanovenia vyplývajú.
V rámci podmienečného zastavenia trestného stíhania tak mohol prokurátor určiť obvinenému skúšobnú
dobu, resp. uložiť v skúšobnej dobe dodržiavať primerané obmedzenia a povinnosti, ako to vyplýva

z ustanovenia § 216 odsek 4 Trestného poriadku a tým dosiahnuť svoj cieľ, ktorý „predpokladal“, že
naplní súd rozsudkom o vine a treste.

Ak však prokurátor, ktorý je tzv. „pánom sporu v prípravnom konaní“ rozhodol podať obžalobu na súd,
musí dôvodne očakávať, že súd je oprávnený rozhodnúť samostatne a nezávisle od jeho mienky, resp.

právneho názoru ( §238 ods. 2 Tr. por. ).

V prípadoch tohto typu, kedy došlo preukázateľne k spáchaniu nedbanlivostného trestného činu,
páchateľ si túto skutočnosť uvedomuje a priznáva sa k nej a zároveň uhrádza škodu poškodeným, boli
vytvorené podmienky pre postup, ktorý zvolil súd I. stupňa v napadnutom uznesení.

Zmier medzi obvineným a poškodenými je jedným z najtypickejších reprezentantov tzv. restoratívnej
justície. Jej hlavným znakom nie je dominancia represie trestu a sankcionovania obvineného, ale
napravenia spoločenských vzťahov, ktoré boli trestným činom porušené alebo ohrozené.

Prostredníctvom neho dochádza k dohode medzi obvineným a štátom, resp. poškodenými, a to bez
zdĺhavého, ekonomicky náročného hlavného procesu pred súdom. Primárnym účelom tohto inštitútu je
napravenie ujmy, ktorá vznikla pri spáchaní trestného činu nahradením škody, pričom táto náhrada nie je
samoúčelným cieľom zmieru, ale prostredníctvom neho dochádza i k zefektívneniu trestného konaniaa urovnaniu vzťahov medzi obvineným a poškodenými. Obmedzenie jeho použitia spočíva v právnej
kvalifikácii skutku, preto zmier nie je možný pri všetkých trestných činoch – u ktorých zákon ustanovuje
trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov.

Súd I. stupňa pri svojom rozhodovaní správne okrem okolností prípadu prihliadol aj na osobu
obvineného, ktorý má záznamy v karte vodiča pre priestupky spáchané v cestnej premávke ( cúvanie,
jazda bez dokladov, nefunkčné svetlo, rýchlosť), ktoré boli vyriešené blokovými pokutami, ktoré zaplatil.
Doposiaľ nebol súdne trestaný a nevedie sa voči nemu iné trestné stíhanie. Len ten negatívny fakt, že

obvinený spáchal priestupky v cestnej premávke nie je prekážkou na uzavretie zmieru a jeho schválenie
súdom.

Preto nadriadený súd sťažnostné námietky prokurátora, ktoré zdôrazňujú represívnu zložku trestu
( „trestá sa, aby nebolo páchané zlo“ ) na úkor preventívnej zložky, nie je možné akceptovať.
Argumentáciu prokurátorky preto nadriadený súd považuje za viac subjektívnu, ako objektívnu. Za

nesprávny považuje nadriadený súd aj jej názor na to, že napadnuté uznesenie je „nezákonné z dôvodu
jeho neprimeranosti povahe a závažnosti prečinu...“ Takýto dôvod môže zakladať len nesprávnosť
napadnutého uznesenia ale nie jeho nezákonnosť, pretože bolo vydané miestne a vecne príslušným
súdom prostredníctvom zákonného sudcu a v rámci jeho zákonných oprávnení v súlade so zákonom !

Ak sa súd I. stupňa rozhodol po splnení zákonných podmienok pre schválenie zmieru, konal tak správne
a bez zistenia pochybností, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia
a preto nadriadený súd sťažnosť prokurátorky ako nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok. ( § 185 ods. 2 Tr. por. )