Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2024

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 25C/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021201328
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bodo

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2024:0021201328.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo, v spore žalobcov: 1/ A. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX A., 2/ A. F. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX
A., obaja zastúpení G. A., B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX A., 3./H. G. A., B.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. I., J. XXXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému Okresný úrad Michalovce,
katastrálny odbor, so sídlom E. K. XX, XXX XX A., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Právna predchodkyňa žalobcov (A. A., nar. XX.X.XXXX) sa podanou žalobou domáhala určenia,

že kúpna zmluva – notárska zápisnica z roku 1986 na kupovanú výmeru 665 m2 je právoplatná
ageometrickýplánč.XXX-XXXX-XX-XX,ktorýjejejsúčasťoujeplatný.Žalobuodôvodnilatým,žespolu
so svojím zosnulým manželom G. A., v roku 1986 zakúpili parcelu č. 2129/1 – vinicu o výmere 665 m2
v . k.ú D. okres Michalovce – notárskou zápisnicou zo dňa 19.6.1986, súčasťou ktorej bol aj geometrický
plán č. 244-3502-98-86. Na uvedenej vinici začali stavať rekreačnú chatu, ktorú ale nestihli dokončiť
a zlegalizovať do r. 2007 kedy manžel právnej predchodkyne žalobcovi ochorel a následne zomrel.
V dedičskom konaní po nebohom nemali vedomosť o tom, že z vinice o výmere 665m2 je zrazu bez ich

vedomia 520m2. Posledné doklady od vinice – výmery na poplatky/dani od obce Vinné sa nezmenili od
kúpy v roku 1986 do roku 2008 čo vie preukázať. Uvedenú vinicu po dohode dedičov zdedil syn právnej
predchodkyne žalobcov H. G. A., ktorý postupne dokončoval stavbu a zisťoval ako stavbu zlegalizovať.
V roku 2009 dostal H. G. A. od obce Vinné výmer na platenie dane z nehnuteľnosti, kde bola zmenená
výmera z 665m2 na 520 m2 na LV č. XXXX na parcele č. 2129/1. Následne podal na správu katastra
podnet na prešetrenie tohto zistenia pod č. 09/00101 v roku 2010. Nakoľko stavbu chatky postupne
dokončovala mal naliehavý záujem mať istotu vo veci vlastníckych práv, výmery a hraníc pozemku

v zmysle geometrického plánu z roku 1986. Správny orgán (žalovaný) zaevidoval ďalšie geometrické
plány v spornej časti (u susedov) a dnes sú celá rodina v situácii, kde nevedia stavbu chatky zlegalizovať.
Lebo nemajú právnu a praktickú výmeru vinice a ani reálne právoplatné hranice, pretože možnými
pochybeniami žalovanej strany nastal v časti viníc na LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX,LV č.XXXX, LV
č.XXXX v k.ú. D., ktorej súčasťou je aj synova vinica chaos, a skutočnosť v teréne je iná ako momentálny
zápis práv a máp v evidencii katastra nehnuteľností. Na ich žiadosť opraviť chybu (uvedenú výmeru) na
LV č. XXXX na 665 m2 a zakresliť, dodatočne do platného operátu hranice vinice v zmysle uvedeného

geometrického plánu, ktorý je a aj bol súčasťou kúpnej zmluvy – notárskej zápisnice z r. 1986 a je platne
autorizačne overený dostali negatívnu odpoveď . Uviedla, že žalobkyňa a jej rodina má naliehavý právny
záujem vniesť právnu istotu do vlastníckych práv a preto podala túto žalobu.2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe dňa 158.4.2021 /čl. 25/ uviedol, že v katastrálnom území D.,
na liste vlastníctva č. XXXX je evidovaná parcela CKN č.2129/1, vinica o výmere 520 m2, v prospech
vlastníka: A. G., H., J. XXXX/XX, I., narodený XX.XX.XXXX v podiele 1/1, titulom Osvedčenie o ded.

5D/722/2007 z dňa 13.12.2007 Z 495/08 č.z.135/08. Pri prešetrení sa zistilo, že parcela registra
CKN bola pôvodne vytvorená geometrickým plánom č. 244-3502-98-86 (záznam podrobného merania
zmien č.566/86) za účelom "vysporiadania vlastníctva parc. č.2129/1, 2129/2, 2130", vyhotoviteľom
Geodézia, n.p. Prešov., ktorým mimo iného došlo k rozdeleniu parcely 2129 (toho času evidovanej
na liste vlastníctva XXX) na parcely 2129/1 - o výmere 665 m2 a 2129/2 o výmere 537 m2.. Tento

geometrický plán, ako sa zistilo, bol podkladom Notárskej zápisnice N 400/86, napísanej na štátnom
notárstve v Michalovciach dňa 28.5.1986, v ktorej I. C. B. E. nar. XX.XX.XXXX, obyvateľka obce D.
L. XX, J. C., narodený dna 12.12.1933, obyvateľ obce D. L. XXX, A. G., narodený dňa X.X.XXXX,
obyvateľ mesta A., E. L.XX a A. A. B. M. narodená XX.X.XXXX, obyvateľka mesta A., E. XX, uzavreli
kúpnu zmluvu, v ktorej I. C. B. E. a J. C. odpredali manželom A. G. a jeho manželke A. B. M. časť
zo svojich nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie D., a to časť, ktorá je vydelená

geometrickým plánom číslo 244-3502-98-86 a označenú parcelným číslom 2129/1 ako vinicu o výmere
665 m2. Predmetná notárska zápisnica bola zaregistrovaná pod číslom RI 288/86, do katastra
nehnuteľností zapísanej pod položkou výkazu zmien č. 125/86, na list vlastníctva XXXX pre kupujúcich
v celosti. V analógovej katastrálnej mape (mapový list technicko-hospodárska mapa Michalovce 3-6/3)
zákres tejto parcely v zmysle citovaného geometrického plánu, nebol vykonaný v súlade s grafickým

podkladom.

2.1.V katastrálnom území D. v rozmedzí rokov 1995 až 1998 bola v časti viníc vykonaná obnova
katastrálneho operátu novým mapovaním pre Základnú mapu veľkej mierky (ZMVM) geodetickou
metódou merania. Výsledkom bola katastrálna mapa v analógovom a vektorovom tvare. Mimo iných

boli predmetom obnovy katastrálneho operátu aj parcely CKN č. 2129/1, 2133 a 2134. Pri obnove
katastrálneho operátu boli predmetom merania lomové body hraníc parciel, ku ktorým boli určené
súradnice, a vyhotovil sa predpis pre kresbu a výpočet; výmer parciel, na základe ktorého boli následne
vypočítané výmery jednotlivých parciel CKN. Na základe toho sa pri zápise z obnovy katastrálneho
operátu na list vlastníctva XXXX parcele CKN č. 2129/1 zapísala výmera 520 m2 (výmera parcely pred

ZMVM bola evidovaná 665 m2) pod položkou výkazu zmien č. 30/98, parcele registra K. L. 2133 sa pri
zápise údajov z obnovy katastrálneho operátu zapísala výmera 229 m2 (výmera parcely pred ZMVM
bola 246 m2) pod položkou výkazu zmien č. 29/98. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 7 ods. 1
písm. c) zák. č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľnosti v znení neskorších zmien a doplnkov platného
do roku 1992 - boli vlastníci parcely registra CKN č. 2129/1 pri jej nadobudnutí titulom kúpy B. XXX/

XX povinní trvalo označiť hranice svojich pozemkov a v zmysle § 19 písm. c) zák. č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
zmien a doplnkov platného do 31.12.2001- Vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní označiť trvale na
svoje náklady lomové body hraníc pozemkov. Pri obnove operátu novým mapovaním katastrálne územie
D. boli v rámci vyšetrovania toho času vlastnici Markuška G. (E.) a A. M. vyzvaní na zlegalizovanie

stavby- chatky a trvalé označenie ešte neoznačených lomových bodov parcely na súpise nehnuteľnosti k
vyšetrovaciemu náčrtu č. 1287. Uvedení vlastníci ani v čase obnovy operátu v teréne neoznačili hranice
svojho pozemku v zmysle geometrického plánu č. 244-3502-98-86. Nesprávne zobrazenie priebehu
hranice medzi parcelami registra CKN č. 2129/1 a 2133, 2134 bolo výsledkom obnovy operátu novým
mapovaním, a to z dôvodu, že neboli dostatočne zamerané a prešetrené vlastnícke hranice medzi

predmetnými pozemkami. Zároveň zamerané hranice týchto parciel neboli v súlade s právnym stavom
evidovaným v katastri.
2.2.Katastrálny operát vyhotovený z obnovy operátu novým mapovaním bol vyhlásený za platný dňom
1.8.1998 pod č. 98/000635 Okresným úradom Michalovce, katastrálnym odborom v zmysle zákona č.
222/96 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a § 64 ods. 1. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri

nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších zmien a
doplnkov (platného do roku 2001). Uvedeným dňom sa údaje obnoveného katastrálneho operátu v
zmysle § 71 katastrálneho zákona stali záväznými údajmi katastra. Na základe vyššie uvedeného,
uplynutím platnosti dovtedajšieho katastrálneho operátu, sa na list vlastníctva č. XXXX k parcele CKN
č. 2129/1 zapísala výmera 520 m2.

2.3.Dňa 5.5.2010 na vtedajšej Správe katastra Michalovce sa uskutočnilo katastrálne konanie ohľadom
opravy chyby v katastrálnom operáte. Týkalo sa katastrálneho územia D. a priebehu hraníc parciel CKN
č.2129/1 (list vlastníctva XXXX, ako je uvedené vyššie) a č.2133- zastavaná plocha o výmere 229 m2,a č. 2134 - vinica o výmere 841 m2, ktoré boli a sú evidované bez zmeny doposiaľ na liste vlastníctva
(LV) č.385, vo vlastníctve J. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. L.XXX v podieloch 12/18, titulom
Darovacej zmluvy V-1883/09 z.d. 29.3.2010, č..z. 140/2010, a 6/18 titulom Uznesenia D 2717/94 z.d.

27.1.95 Z-519/95. Pri prešetrovaní priebehu hraníc pozemkov bolo zistené, že vo vektorovej katastrálnej
mape (VKM) číselnej, katastrálne územie D., ktorá je platnou mapou, priebeh hraníc uvedených parciel
nie je v súlade s priebehom hraníc v geometrickom pláne č. 244-3502-98-86, ktorý bol podkladom
kúpnej zmluvy uloženej v dokumentačných fondoch katastra nehnuteľností ako RI 286/86, čz. 125/86.
Požiadavkám účastníkov konania v období roka 2010 nebolo možné vyhovieť, keďže správny orgán

v tom čase nedisponoval meracou technikou a ďalším technickým vybavením, ktorým by požiadavku
na zameranie skutočného stavu v teréne mohol zrealizovať. V tejto veci správny orgán pokračoval na
základe Žiadosti o pokračovanie v konaní o oprave chyby, list Č. OU-MI-K01-2019/015974.

2.4.Pri opätovnom prešetrení v roku 2019 sa zistilo, že v katastri nehnuteľnosti je stav totožný ako v čase
predošlejžiadostioprešetrenie,čoznamenalo,žekúprave,zmeneresp.kdohodeopriebehuvlastníckej

hraniceohľadomuvedenýchparcielmedzivlastníkminedošlo.Následne,správnyorgánnakatastrálnom
konaní dňa 24.4.2019 navrhol opraviť stav v katastri nehnuteľností podľa geometrického plánu č.
244-3502-98 -86. Zároveň správny orgán účastníkov resp. vlastníkov poučil, že v zmysle § 70 ods. 2,
zákona č.l62/l995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(ďalej iba katastrálny zákon), kde sa uvádza: "Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,

parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného

ako parcela registra "E". Ďalej správny orgán poučil účastníkov konania, že z uvedeného vyplýva, že
výmera parcely nie je záväzným údajom katastra. Taktiež boli účastníkom konania navrhnuté ďalšie
možnosti riešenia vzniknutej nezrovnalosti, konkrétne ak sa jedná o spornú hranicu, riešiť jej priebeh
prostredníctvom príslušného okresného súdu. Na predmetnom katastrálnom konaní sa zúčastnila mimo
vlastníkov, so súhlasom svojho švagra H. G. A., aj pani A. G., ktorá vo svojom vyjadrení žiadala premerať

výmery parciel".

2.5. Dňa 12.7.2019 pracovníci GKÚ Bratislava, pracovisko Košice a zamestnanci Okresného úradu
Michalovce, katastrálneho odboru vykonali zameranie dotknutých parciel priamo v teréne, s tým, že
sa jednalo o zameranie skutočného stavu, a tiež hraníc, ktoré považoval za vlastnícke hranice pán

J. C. a taktiež hraníc, ktoré považoval za vlastnícke H. A. G.. S výsledkami merania boli všetci
zúčastnení oboznámení na katastrálnom konaní dňa 24.9.2019 na Okresnom úrade, katastrálnom
odbore. Účastníci konania na tomto konaní požiadali o prešetrenie pôvodného pozemku. Na základe
požiadavky účastníkov konania o prešetrenie histórie pozemku, okresný úrad Michalovce, katastrálny
odbor vykonal prešetrenie v § 57 katastrálneho zákona. Záznam z prešetrenia evidovaný pod číslom

OU-MI-KOl-20l9/0l5974 zo dňa 19.11.2019 bol účastníkom konania oznámený zaslaním. Predtým, dňa
02.10.2019bolokatastrálnemuodboruOkresnéhoúraduMichalovcedoručenépodaniepaniA.A.bytom
E. XX, A. "Žiadosť o revíziu technických podkladov, vlastníckych práv podľa kúpnej zmluvy z roku 1986
a následne opravu chyby na LV XXXX, katastrálne územie D., okres Michalovce". Uvedená žiadosť
bola zaevidovaná pod číslom konania X-203j2019. K uvedenej žiadosti bolo dňa 13.12.2019 správnemu

orgánu doručené doplnenie danej žiadosti pani A. A.. V uvedenej žiadosti a jej doplnení žiadateľka
požaduje vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte v katastrálnom území D. u parcely registra
CKN č. 2129/1 v zmysle kúpnej zmluvy vyhotovenej formou notárskej zápisnice z roku 1986, ktorej
predmetom kúpy bola parcela CKN č. 2129/1 vinica o výmere 665 m2 Vytvorená geometrickým plánom
Č. 244-3502-98-86 a to opraviť výmeru a hranice danej parcely registra CKN v katastrálnej mape v

zmysle citovaného geometrického plánu.

2.6.Keďže v konaní pri prešetrovaní č. OU-MI-KO-2019/015974 medzi vlastníkmi predmetných parciel
registra CKN nedošlo k dohode, Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor naposledy opätovne vyzval
vlastníkov (resp. ich zástupcov) dotknutých parciel registra CKN, aby správnemu orgánu uviedli, či vedia

pristúpiť k dohode, to znamená, uznať hranicu medzi svojimi pozemkami v zmysle geometrického plánu
č. 244-3502-98-86. Správny orgán účastníkov konania zároveň upovedomil o tom, že nemá zákonom
danú právomoc riešiť spor o priebehu vlastníckej hranice, a že v prípade preukázania sporu uvedené
konanie zamietne. V zmysle zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov boliúčastníci konania vyzvaní, aby správnemu orgánu oznámili skutočnosti, ktoré môžu mať význam pre
konanie a rozhodovanie v predmetnej veci a vyjadrili sa k zaslanému oznámeniu o začatí konania o
oprave chyby v katastrálnom operáte, o výsledku prešetrenia. V stanovenej lehote sa účastník konania

C. J. nevyjadril a dňa 20.2.2020 bolo správnemu orgánu doručené spoločné vyjadrenie k oznámeniu
o začatí konania o oprave chyby v katastrálnom operáte od pani A. A. a G. A., ako splnomocnených
zástupkýň H. G. A., ktorom sa mimo iného uvádza:" P. Markuška oznamuje správnemu orgánu - katastru,
že uzná spornú hranicu pozemkov v zmysle geom. plánu L./86, ktorý je súčasťou notárskej zápisnice
kúpnej zmluvy z.r. 1986 následne po oprave výmery podľa uvedenej notárskej zápisnice kúpnej zmluvy

na vtedajších vlastníkov t. j. 665 m2• Je si vedomý toho, že pokiaľ jeho stavba po vytýčení uvádzaného
geom. plánu č. XXX-XXXX-XX-XX s výmerou 665 m2 bude zasahovať do pozemku p. J., je ochotný a
prístupný riešiť vec právnym dokumentom so zameraním a finančnou náhradou."
2.7.Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor v rámci prešetrenia veci zistil, že opravu hranice parcely
CKN č. 2129/1 v zmysle geometrického plánu č. 244-3502-98-86 vzhľadom na uvedené vyjadrenie pani
A.aG.A.ododržanívýmery665m2niejemožnévykonať.Toznamená,ženiejemožnévykonaťopravu

parcely registra CKN č. 2129/1 pri súčasnom splnení obidvoch podmienok a to aj hranice aj výmery
danej parcely registra CKN. To znamená dodržať rozmery a tvar pozemku podľa geometrického plánu
č. 244 -3502-98-86 a výmeru 665 m2, ktorej určenie vyplýva z rozmerov pozemku. Na základe vyššie
uvedeného Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor po prešetrení návrhu A. A. , bytom E. XX, A.
zastupujúcej H. G. A. bytom J. XXXX/XX, I. vedený pod číslom konania X-203/2019/mb, vzhľadom na

všetky uvádzané skutočnosti, keďže neboli splnené podmienky na opravu v zmysle § 59 ods. 2 pism.
a), b) f) oznámil, že nie je možné vykonať opravu chyby podľa §59 katastrálneho zákona a z uvedených
dôvodov doručený návrh zamietol rozhodnutím zo dňa 30.3.2020, právoplatným 23.4.2020.
3. Dňa 7.6.2021 Navrhovateľka A. A., B. M., nar.XX.X.XXXX zomrela.
4 Súd uznesením zo dňa 2.6.2022 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 28.9.2022 konanie zastavil,

pretože smrťou navrhovateľky zanikla jej procesná subjektivita, a nie je možné v konaní pokračovať
s dedičmi žalobkyne a trovy konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.

5. Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie zástupkyňa dedičky žalobkyne, o ktorom Krajský
súd v Košiciach rozhodol uznesením zo dňa 6.12.2023 sp.zn. 5Co/250/2022 ktorým zrušil uznesenie

okresného súdu vo výroku o zastavení konania a vo výroku o trovách konania a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že závery súdu o tom, že konanie trpí vadou
neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky - procesnej subjektivity na strane žalobkyne čo
dôvodil tým, že po strate procesnej spôsobilosti žalobkyne v dôsledku jej úmrtia v konaní nebolo možné
pokračovať s dedičmi žalobkyne, pretože žalobkyni v konaní nesvedčala aktívna vecná legitimácia na

podanie žaloby, sú nesprávne. Odvolací súd uviedol, že skúmanie aktívnej vecnej legitimácie ako
predpokladu na rozhodnutie o pokračovaní v konaní podľa § 63 CSP je bezpredmetné a otázka vecnej
legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) nespadá pod procesné podmienky konania.
Neexistencia procesnej subjektivity môže za istých okolností viesť k odstrániteľnej i neodstrániteľnej
vade konania. Ak strana sporu disponovala do určitej fázy konania procesnou subjektivitou a potom

ju v priebehu procesu stratila, táto vada sa za istých okolností (procesným postupom definovaným v
§ 63 CSP) odstrániť dá. Odvolací súdu uviedol, že je nepochybné, že k strate procesnej subjektivity
žalobkyne došlo až po podaní žaloby (žaloba podaná 24.03.2021 a žalobkyňa zomrela XX.XX.XXXX).
Z uznesenia Okresného súdu Michalovce v dedičskej veci po poručiteľke A. A. (identická žalobkyňa) sp.
zn. 21D/557/2021 z 25.11.2021 (právoplatného dňa 25.11.2021) vyplýva, že poručiteľka má dedičov (o.i.

A. F. A.), pričom samotný súd v prejednávanej veci konštatoval, že ide o majetkový spor. Vzhľadom na
uvedenéodvolacísúdmalzato,žerozhodnutiesúduozastaveníkonania(zdôvoduúmrtiažalobkyne)je
nesprávne, pretože súd síce na strane jednej posúdil predmetné konanie ako majetkový spor, na strane
druhej nesprávne vychádzal z predpokladu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pôvodnej žalobkyne,
v dôsledku čoho učinil nesprávny záver o neexistencii dedičov po neb. žalobkyni. Po vrátení veci súdu

prvej inštancie uložil pri skúmaní procesných podmienok konania zohľadniť to, že úmrtie žalobkyne
v priebehu konania je odstrániteľným nedostatkom procesných podmienok. Keďže súd ustálil, že sa
jedná o majetkový spor, mal aplikovať § 63 ods. 2 CSP a rozhodnúť o pokračovaní v konaní s dedičmi
žalobkyne (zo zákona do úvahy prichádzajúcimi dedičmi). Až po odstránení uvedených nedostatkov
bude možné pri rozhodovaní vo veci skúmať vecnú legitimáciu strán v spore (tak aktívnu, ako pasívnu).

6. Z dôvodu hospodárnosti konania odvolací súd uviedol, že pokiaľ súd zhodnotil, že v danom spore
ide o vlastnícky spor, uvedené nekorešponduje so samotným petitom žaloby. Preto úlohou súdu bude
vysporiadať sa s uvedeným rozporom a napokon upriamil tiež pozornosť na to, že v prípade žaloby ourčenie vlastníctva k nehnuteľnosti, petit musí obsahovať identifikáciu nehnuteľnosti, ktorej určenia sa
žalobca v konaní domáha. V takom prípade by išlo o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, ktorej prípustnosť
je v zásade založená na existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V prípade

žaloby o určenie (ne)platnosti kúpnej zmluvy a geometrického plánu, išlo by o žalobu podľa § 137 písm.
d) CSP, ktorej prípustnosť sa viaže k osobitnému zákonu, z ktorého možnosť určenia požadovanej
právnej skutočnosti vyplýva.

7. Z Uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 25.11.2021 sp.zn. 21D/557/2021, Dnot 171/2021 vyplýva, že

po poručiteľke A. A. B. M. nar. XX.X.XXXX zomrelej 7.6.2021 zákonnými dedičmi sú H. G. A., B. A., nar.
XX.X.XXXX; A. F. A., B. A., nar. XX.X.XXXX a A. A. B. A., nar. XX.X.XXXX.

8.Uznesením zo dňa 4.6.2024 tunajší súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami
žalobkyne A. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, A. a A. F. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. E. XXX/XX, A. a uznesením zo dňa 29.10.2024 s právnym nástupcom žalobkyne H. G. A.,

B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. I., J. XXXX/XX, I..

9. Podaním doručeným súdu dňa 8.10.2024 žalobkyňa A. F. A. upresnila žalobu a uviedla, že podanou
žalobou sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastrálnom území D., na parcele č.
2119/1 – vinica o výmere 665 m 2. Uviedla, že ak kupovaná nehnuteľnosť je riadne kupujúcim zaplatená

a vklad kúpnej zmluvy je od katastrálneho úradu riadne povolený má za to, že je zapísaná v katastri
nehnuteľnosti zo všetkým čo obsahovala – aj geometrický plán, preto nevidí žiaden problém na strane
rodiny A.. Pokiaľ v priebehu času nastala zmena t.j. mínus 145 m2 na ploche vinice, ktorá ovplyvnila
zmenu vo vlastníckych právach v časti výmery nehnuteľnosti, mal by o tom byť vlastník minimálne
upovedomený od príslušného úradu písomne. Má za to, že žalovaný je za tento spor zodpovedný

a pochybil vo veci zápisu geometrického plánu.

10. Na pojednávaní dňa 24.10.2024 zástupkyňa žalobcov 1 a 2. rade upresnila petit žaloby a uviedla, že
žalobcovia žiadajú, aby súd určil, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k. ú. D.,
obec Vinné zapísané na LV č. XXXX vedené OÚ Michalovce, katastrálnym úrad, ako parcely registra C

č. 2129/1, druh pozemku -vinica o výmere 665 m2 v súlade s geometrickým plánom č. 244-3502-98-86.
Uviedla, že jej svokrovci nadobudli parcelu č. 2119 vedenú príslušným OÚ k. ú. D., ktorej výmera bola
na základe geometrického plánu 244-3502-98-86 určená ako 665 m2. To bolo v roku 1986. Následne
zistili, že v katastri na príslušnom LV je výmera tejto parcely zapísaná ako 520 m2. Preto sa dotazovali
na príslušnom OÚ odbor katastra ako k tomu došlo. Bolo oznámené, že došlo k obnove katastrálneho

operátu a na základe premeriavania došlo k tomu, že bolo zistené, že táto parcela má výmeru 520 m2
a toto vymeriavanie sa stalo platným od 1998. Na základe toho je teraz vedené, že táto parcela má
výmeru 520 m2. Žiadali o vykonanie, resp. o opravu chyby v rámci administratívneho konania na OÚ
Michalovce, katastrálny odbor, avšak toto konanie skončilo neúspešne a naša žiadosť bola zamietnutá.

11. Zástupca žalovaného na pojednávaní namietol existenciu základnej procesnej podmienky konania
v predmetnom súdnom spore, a to existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného.
Žalobkyňa (ako subjekt disponujúci s konaním a určujúci rozsah uplatneného nároku a okruh žalovaných
subjektov) ako vecne pasívne legitimovaný subjekt označila v podanej žalobe jedine žalovaného
(Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor). Žalovaný uviedol, že pasívne vecne legitimované by

mali byť v predmetnom spore úplne iné subjekty. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že základné
procesné podmienky konania má konajúci súd skúmať v každom štádiu konania a iba pri obligatórnom
splnení týchto podmienok môže meritórnym rozhodnutím žalobe vyhovieť. Nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného pritom vedie vždy k zamietnutiu žaloby ako takej, pričom na zamietnutie
žaloby postačuje záver o neexistencii ktorejkoľvek (či už aktívnej alebo pasívnej) vecnej legitimácie

tej ktorej sporovej strany. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie však ide vtedy, ak ten, o kom
žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti objektívne nie je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Skúmaním procesných podmienok konania,
podľa názoru žalovaného, konajúci súd nemôže dospieť k žiadnemu inému záveru iba k tomu, že u
žalovaného nie je pasívna vecná legitimácia od počiatku konania vôbec objektívne daná. Žalovaný

totiž nie je nositeľom žiadnej povinnosti, ku ktorej by mohol byť na podklade podanej žaloby zaviazaný
meritórnym súdnym rozhodnutím. S poukazom na uvedené potom súčasne platí, že už samotná
žaloba, tak ako ju žalobkyňa formuluje a z čoho odvodzuje aj navrhovaný petit, je podľa žalovaného
nedôvodná a zmätočná, keďže žalobkyňa sa voči štátnemu orgánu rozhodujúcemu v katastrálnychkonaniach ( t.j. žalovanému) domáha určenia svojich práv, a teda, že kúpna zmluva - notárska
zápisnica z roku 1986 na kupovanú výmeru 665 m2 je právoplatná a geometrický plán, ktorý je jej
súčasťou je platný. Žalovaný však v žiadnom zo svojich katastrálnych konaní nekonštatoval "neprávo

platnosť predmetnej kúpnej zmluvy ani neplatnosť žiadneho geometrického plánu, a teda nemohol
aktívne (svojou činnosťou) ani pasívne (svojou nečinnosťou) zasiahnuť do akýchkoľvek práv žalobkyne.
Teda, už samotný hmotnoprávny nárok žalobkyne, na podklade ktorého sa domáha svojich práv voči
žalovanému súdnou cestou, neexistuje a nikdy ani objektívne neexistoval. Navrhovaný petit žaloby, je
preto, vzhľadom na uvedené skutočnosti, podľa názoru žalovaného, ako taký nevykonateľný, keďže

žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia skutočností, o ktorých žalovaný nerozhodoval (teda
žalovaný nevyhlásil zmienenú kúpnu zmluvu za "neprávoplatnú" a geometrický plán za neplatný), a
teda akékoľvek súdne rozhodnutie vydané v súlade s navrhovaným petitom, ktorým by bol žalovaný
zaviazaný k akejkoľvek povinnosti, by nemohlo byť ani vykonateľné. Navyše, žalobkyňa sa podľa
žaloby má domáhať určenia vlastníckeho práva v civilnom sporovom konaní (v rámci civilného sporu),
ktorého sa oprávnene možno dovolávať voči inému subjektu, ktorý (napríklad) vlastníctvo žalujúcej

strany spochybňuje, alebo sa sám "pokladá za vlastníka veci" či spochybňuje platnosť zmluvy a
geometrického plánu, nie však voči správnemu orgánu, ktorý v správnom (katastrálnom) konaní ako
orgán evidenčný rozhoduje o zápisoch práv o nehnuteľnostiach do súboru popisných a geodetických
informácií katastra. Napádanie postupu a činnosti správneho orgánu je predmetom správnych súdnych
konaní výsostne jurisdikcii príslušných správnych súdov (v sústave všeobecného súdnictva) a nie rýdzo

civilných sporových konaní, a preto v tomto konaní od počiatku neexistuje (a ani nemôže existovať)
žiadna pasívna vecná legitimácia žalovaného. V danom prípade totiž objektívne neexistuje ani žiaden
civilný spor medzi žalobkyňou a žalovaným, o ktorom by mohol civilný súd v sporovom konaní meritórne
rozhodnúťtak,žebyžalobežalobkynevyhovel.Žalobaakotaká,jepretozmätočná,vágna,podľanázoru
žalovaného aj bez dostatočne preukázaného naliehavého právneho záujmu ako procesnej podmienky

na domáhanie sa určenia práv k nehnuteľnostiam zo strany žalobkyne a z jej obsahu v podstate ani
nie je nijako zrejmé k zaviazaniu akej povinnosti sa žalobkyňa voči žalovanému rozhodnutím súdu
domáha. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je pritom daný, len vtedy ak požadované určenie
je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu

znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho
právneho záujmu. Tento záujem žalobkyňa v konaní tak ako je to formulované v žalobe a žalobnom
petite voči žalovanému doposiaľ' nepreukázala, čím v konaní neuniesla svoje bremeno tvrdenia a s
ním nerozlučne späté bremeno dôkazu. Žalovaný súčasne, z opatrnosti, voči uplatneným nárokom
žalobkyne vznáša aj námietku premlčania. S poukazom na uvedené skutočnosti žiadajú žalobu ako

celok rozsudkom zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Súčasne žiadali zaviazať žalobkyňu voči
žalovanému náhradou trov konania v rozsahu 100 %.

12. Zástupca žalovaného na pojednávaní zároveň k tomu aby ozrejmil, že v čom pozostáva spor medzi
žalobcami a žalovaným uviedol, že pani A. aj so švagrom pánom A. podali prvú žiadosť v roku 2009.

Mali nejaké stretnutie v tom období. Zo strany A. ako rodiny, bolo niekoľko podaní, ktorými sa kataster
v priebehu niekoľkých rokov zaoberal. Aktívnejšie to začali riešiť, keďže vlastne vedeli už osloviť merací
oddiel, takže aktívnejšie to vedeli riešiť až v roku 2019, kedy išli vonku na tvár miesta, aby premerali
vlastne skutočný stav ako to vonku v teréne užívajú, aby každý zo zúčastnených ukázal priebeh hranice,
ktorú uznáva ako vlastnícku. Pán J. ukázal priebeh hranice ako on vníma, že tak to bolo, čo sa týka

tej kúpnej zmluvy a že vtedy by to tak malo byť. Takisto zo strany A. došlo k ukázaniu priebehu hranice,
lebo vonku teda tá hranica nie je nijako trvalo označená. Oni to proste nejak vonku užívajú, ale vonku
zreteľne v teréne tá hranica označená nie je žiadnym spôsobom. Čiže na základe prešetrení zistili,
že ich pohľadu je tam sporná hranica medzi zúčastnenými, pretože nedošlo k zhode ako ju považujú
za vlastnícku obidve strany, čiže to vyhodnotili ako spornú hranicu a zároveň bolo zistené, že časť

chaty rodiny A., myslí, že nejaká časť schodov, zasahuje podľa pána J. do jeho vlastníctva do jeho
pozemku. Mali zato, že problém sporu je aj za katastrálny odbor, čo zistili, tie podklady sme mali zato,
že spor vznikol na základe toho, že nemajú možnosť zlegalizovať stavbu, kým časť stavby stojí ako
keby na cudzom vlastníctve, pretože rodina A. sa ohradzovala notárskou zápisnicou z roku 1986, ktorou
súčasťou bol aj geometrický plán. Žalovaný právoplatnosť notárskej zápisnice nespochybňuje, o čom

svedčia aj LV, kde A. sú vedení, myslí že pani A. a pán G. A. až doposiaľ. Problém bol po prešetrení
geometrický plán, pretože na základe toho geometrického plánu bola oddelená nejaká časť, čiže boli
určené hranice parcely, ktoré kupovala rodina A., bola tam určená nejaká výmera, konkrétne 665 m2
a po prešetrení geometrického plánu zistili, že súradnice od bodu 3 a 9 sú chybné, to znamená, žezasahovali úplne niekde inde, niekde inde vychádzali, po vynesení tak ako ich určil geometrický plán.
Na základe merania vonku zistili, že súradnice sú správne iba 1,2 a dokonca súradnicu 2 aj vonku
v teréne totožne ukázal pán J., že tam by mala byť. Tie sú aj dneska zrejmé v teréne, myslí tým

súradnice 1-2, lebo ich vedeli premerať. Čiže v rámci konania, aj o prešetrení aj po tom meraní vonku
sa stretli ešte na úrade obidve strany, kde si povedali, čo bolo vonku zistené, ako to vychádza, nedošlo
k žiadnej dohode. Takisto zo strany pána J. bolo povedané, teda zo strany jeho právneho zástupcu
bolo povedané, že oni to vnímajú ako spornú hranicu a v rámci konania im navrhli viacero možnosti. Buď
uzatvoriť zmier, čiže nemuseli by rešpektovať vôbec ten geometrický plán, ale už aj vzhľadom na to, že

tá stavba stojí ako stojí, mohli sa dohodnúť na úplne nejakom inom priebehu ak by sa na ňom dohodli
obidve strany, k čomu nedošlo. Takisto im navrhli obnoviť stav z geometrického plánu, to čo nie je dneska
v mape, že obnoví sa stav, lebo hranica parcely je záväzný údaj, výmera je nezáväzný údaj. Záväzným
údajom je hranica parcely, výmera parcely je len odvodený údaj, čiže o to sa nedá opierať, že teraz je to
niečo na čom je možné trvať. Navrhli, že obnovia ten stav z geometrického plánu s tým, že výmera bola
vyčíslená po ich meraní na 589 m2, s čím zase strana A. zase nesúhlasila. Oni trvajú aj na hraniciach, aj

na výmere, čo zo strany správneho orgánu nebolo možné splniť. Je to proste nesplniteľná požiadavka.
N., ktorá aj po obnove toho stavu, ktorá bude prebiehať v nejakých hraniciach, nie je možné jej priradiť
výmeru žiadnym spôsobom 665 m2 , nie je možné to takto vyčísliť. Ak by chceli 665 m2 museli by sa
dohodnúť na inom priebehu hranice s pánom J., ktorý by možno umožnil iný priebeh hranice. Nedohodli
sa ani na zmieri ani na obnove geometrického plánu už s vyčíslením presnej výmery a takisto správny

orgán nemal ďalšie možnosti, a preto odporučil im riešiť spor ako spornú hranicu súdnou cestou, preto
konanie zamietli.

13. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 25.11.2024 na ktorom zástupkyňa žalobcov 1. a 2. zotrvala na
svojich doterajších tvrdeniach.

14. Žalobca v 3. rade uviedol, že podanou žalobou chcú, aby súd rozhodol rozsudkom a zaviazal
žalovaného, aby zapísal, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX o výmere
pozemku 665 m2 a nie ako je teraz zapísané 520 m2. Uviedol, že uvedená situácia vznikla z dôvodu
pochybenia žalovaného (Okresného úradu Michalovce, odboru katastra), pričom má zato, že kataster

nepochybil raz, ale pochybil niekoľko krát a to už v prípade pôvodného zápisu vlastníckeho práva vo
vzťahu k jeho rodičom a potom následne, keď už dochádzalo k zmene katastrálneho operátu. Má zato,
že v konaní pred katastrálny úradom to bolo aj potvrdené, avšak bolo im uvedené, že kataster nie je
sporový orgán, a teda že pokiaľ nedôjde k nejakej dohode medzi nimi a susedom, je potrebné, aby sa
svojich práv domáhali súdnou cestou voči susedovi na vlastné náklady, s čím on nesúhlasí. Má zato,

že kataster pochybil a keď niekto pochybí, je potrebné aby svoju chybu napravil. Uviedol, že nie je
v spore so susedom, ale je v spore s Okresným úradom Michalovce, on urobil chybu. Jeho rodičia
nadobudli vlastnícke právo k parcele o výmere 665 m2, na zmluve je takýto údaj, tento údaj zaevidoval
aj súd, zaevidoval notársku zápisnicu v čas keď bola nadobudnutá predmetná nehnuteľnosť a teda nie
je v spore so susedom. Je v spore s Okresným úradom Michalovce. Prípadne okresný úrad potom je

v spore s jeho susedom, pretože Okresný úrad jemu mylne pripísal 140 m2, ktoré boli odobraté mne.
Poukázal na dokument, ktorý sa nachádza v spise na čl. 16rub , že na tejto listine, ktorú podpísal aj jeho
otec geodetovi je jedine relevantná informácia, že ide o výmer 665m2, tak ak je stanovená výmera 665
m2 nemôže ísť o výmeru 520 m2. Bol ukrátený na svojom vlastníckom práve na výmere rozhodnutím
Okresného úradu Michalovce. On nie je v spore s pánom J. a má zato, že v spore je pán J. s Okresným

úradom.

15. Zástupca žalovaného uviedol, že kataster je len evidenčný údaj, čiže namieta, žeby kataster
vyčísľoval výmeru predmetnej nehnuteľnosti, išlo o výmeru vymeranú geodetom a len na základe tejto
skutočnosti kataster zapísal do katastra na LV príslušnú výmeru, ktorá vyplývala z geometrického plánu.

Ďalej poukázala na to, že výmera nie je záväzná, je to len odvodený údaj. Ohľadne geometrického plánu,
bol predložený geometrický plán, kde geodet vytýčil kovové rúrky, označoval hranice kovovými rúrkami,
teda predpokladá, že tie kovové rúrky museli byť vonku v teréne vytýčené. Uviedla, že v súvislosti
s tou zmenou, obnovou katastrálneho operátu, to bola zriadená komisia, kde boli aj zástupcovia obce,
ľudia, nebola to činnosť realizovaná len Okresným úradom, odborom katastra, išlo o činnosť, kde boli

zúčastnené viaceré subjekty a bola zriadená komisia na tento účel. Následne ten obnovený operát
zapísali opätovne ako evidenčný orgán.16. Z rozhodnutia Okresného úradu Michalovce č. Č.X-220/2021/ST zo dňa 21.3.2022 vyplýva, že Na
LV č. XXXX v súbore popisných informácií katastra nehnuteľnosti sa opravuje časť B Vlastníci a iné
oprávnené osoby : spoluvlastnícky podiel pri vlastníkovi pod B1 H. G. A., nar. XX.X.XXXX, J. XXXX/

XX, I. z doteraz evidovaného spoluvlastníckeho podielu 1/1 na spoluvlastnícky podiel 1 a zapisuje sa
časť B : vlastníci a iné oprávnené osoby účastník právneho vzťahu : vlastník A. A. B. M., E. XX, A. nar.
XX.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1 titul nadobudnutia tit. RI 288/86, vz. 125/86

17. Podľa § 137 CSP Obsah žaloby

Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa § 123 občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) Vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

19. Podľa § 124 OZ Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.

20. Podľa § 126 ods. 1 OZ Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
21.Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah

alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
22.Podľa citovaného § 137 písm. c) CSP žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 23.Súd sa preto v
prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti
naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž

súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp.
že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto
žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa
požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočnosti. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a

dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,
čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť
právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania
je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia
navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto

neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy,
ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne
postavenie stalo neistým.

24.Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez

skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem
jestvuje,skúmasúdexoffo,t.j.zúradnejpovinnosti.Platítoajpresúdprvéhostupňa,ajpresúdodvolací.
Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu
určovacieho návrhu.

25.Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp.zn. 5 Cdo 60/98,
publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia
žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhaťvtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti.

26.Pretosapriurčovacíchžalobách,narozdielodžalôbnaplnenie,zdôrazňujeichpreventívnycharakter
a význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy,
ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na

tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodných skutočnosti tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom
budúceho porušenia právnych povinnosti iným subjektom. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.
zn.3 edo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. sa viaže
na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky,
či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva

alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak
vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo
práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu
je (nie je) právny vzťah alebo právo.

27.Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
c) CSP., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či
sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie,
po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Súdna prax

sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k
nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenieevidovanéhoaprávnehostavu.TentoprávnyzáverzaujalNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
napríkladvrozhodnutísp.zn.1Cdo56/2003publikovanomvčasopiseZosúdnejpraxepodč.48/2004,v
ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, )-

žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.

28.Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia sa domáhajú podanou žalobou, aby súd určil, že sú
vlastníkmi nehnuteľnosti parc. reg. C parc. č. 2129/1 druh pozemku – vinica v k.ú D., O. Vinné zapísanej
na LV č. XXXX o výmere 665 m2 a nie o výmere 520 m2 ako je to zapísané na citovanom LV. Teda tvrdia,

že boli ukrátený na svojom vlastníckom práve o 145 m 2. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že
žalobcovia preukázali, že majú naliehavý právny záujem na takomto určení.

29. Pokiaľ ide o skutočnosť vytknutú odvolacím súdom, že pokiaľ v danom spore ide o vlastnícky spor
tak to nekorešponduje s petitom žaloby , a ak ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

tak v takom prípade je potrebné aby v petite bola identifikovaná nehnuteľnosť, o ktorú ide súd uvádza,
že tento nedostatok žaloby bol odstránený jednak podaním žalobkyne v 2 rade čl.89, kde uviedla,
že sa podanou žalobou domáhajú určenia vlastníckeho práva a jednak ústnym podaním zachyteným
v zápisnici z pojednávania zo dňa 24.10.2024 kde zástupkyňa žalobcov v 1. a 2 rade upresnila petit
žaloby a uviedla, že žalobcovia žiadajú, aby súd určil, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľnosti

nachádzajúcich sa v k. ú. D., obec Vinné zapísané na LV č. XXXX vedené OÚ Michalovce, katastrálnym
úrad, ako parcely registra C č. 2129/1, druh pozemku -vinica o výmere 665 m2 v súlade s geometrickým
plánom č. 244-3502-98-86. Toto potvrdil aj žalobca v 3. rade na pojednávaní dňa 25.11.2024.

30. Súd sa ďalej zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu.

31.Ktojestranoukonaniavymedzujeprávoprocesné.Odpodmienok,zaktorýchsaniektostávastranou
konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z
hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania.
V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane

žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu
v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu.
Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnejpovinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný.

32.Konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí zásadne prebiehať medzi všetkými
zapísanými vlastníkmi resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľnosti alebo
tými , ktorí sú preukázane a platne právnymi nástupcami (dedičmi alebo univerzálnymi sukcesormi)
zapísaných vlastníkov pretože určovací rozsudok má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania a nie
voči tretím osobám a tieto osoby vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvo na jednej alebo druhej

starne

33.Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v 3 rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti na LV
č. XXXX a žalobcovia v 1. a 2 rade sú dedičmi pôvodnej žalobkyne A. A. , ktorá je/bola podielovou
spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti, teda sú aktívne vecne legitimovaní v konaní.

34.Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia tvrdia, že im bolo zasiahnuté do ich vlastníckeho práva (tým,
že im bolo odňaté z výmery ich pozemku 145m2) v prospech iného pozemku a to parciel registra CKN
č. 2133 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 229m2, CKN č. 2134 vinica o výmere 841 m2 ktoré
sú zapísané na LV č. XXX ktorých vlastníkom je C. J., bytom D. XXX, dokonca je zo spisu zrejmé, že
je sporná hranica medzi týmito pozemkami. (rozhodnutie OÚ Michalovce č. Č.X-203/2019/mb zo dňa

30.3.2020 čl. 7 rub/

35.Súd preto konštatuje, že ide o spor o priebeh hranice nehnuteľnosti pozemku žalobcovi s susediacim
pozemkom.

36. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie ústavného súdu SR z 8.3.2018 sp.zn. IV.ÚS 205/2018
z ktorého vyplýva, že spor medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností týkajúci sa priebehu hranice
evidovanejvkatastrinehnuteľnostishranicouvterénesanedáriešiťsprávnoucestou(návrhomooprave
chyby v katastrálnom operáte), pretože ide o vlastnícky spor, ktorý je potrebné riešiť určovacou žalobou
na všeobecnom súde, ktorý rozhodne o vlastníckom práve k spornému pozemku.

37.Zároveň súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 1 Rkc 2/2009
z ktorého vyplýva, že podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa určenia
priebehu hraníc v konaní pred katastrálnym úradom možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne k
porušeniuvlastníckychpráv;vkatastrálnomkonanípretonepôjdeovyriešeniespornejotázkyvlastníctva

dotknutých nehnuteľností, ale o vyriešenie predovšetkým technických problémov určenia priebehu
hranice pozemkov za použitia technických podkladov vyhotovených katastrálnym úradom, prípadne za
použitiaznaleckéhoposudkualeboinéhotechnickéhopodkladu.Akvšakdôjdekporušeniuvlastníckeho
práva, vlastník má právo domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom z okruhu
určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi

spornými pozemkami, lebo v takomto prípade ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych
práv a „určenie hranice" treba považovať za spôsob, ktorým účastník konania vyjadril, že mu ide o
určenie, ktorá časť zo spornej plochy patrí tomu - ktorému vlastníkovi susediacich pozemkov.
38.Poukzajúc na uvedené žalovaný nemôže byť pasívne vecne legitimovaný v konaní ale ním môže byť
len vlastník toho susediaceho pozemku ( tých susediacich pozemkov) s ktorým majú žalobcovia spornú

hranicu pozemku resp. ktorý podľa ich tvrdení sa obohatil na ich úkor o výmeru v celkovej výške cca
145 m2.
39.Žalovaný nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník pozemkov parcely registra CKN č.
2133 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 229m2, CKN č. 2134 vinica o výmere 841 m2, ktoré sú
zapísané na LV č. XXX, a teda nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný a preto súd žalobu zamietol.

40. Žalovaný bol v konaní úspešný a patril by mu nárok na náhradu trov konania. Avšak žalovanému
preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak
strane, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, v konaní podľa
obsahu spisu žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné
ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto

s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov
konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak
strane podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s č. 17 základných princípovCSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nutné rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady

trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu ( Uznesenie NS SR
sp.zn. 7 Cdo/14/2018).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči
žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).