Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623200732
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5623200732.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. X. X. XXXX,
trvale bytom D. B., E. F. XXXXX/XX D. XX D., zastúpenej JUDr. Pavlem Šafářem, advokátom, so sídlom
Bratislava, Ventúrska 12, proti žalovanému: HLINA s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš, Garbiarska 2583,
IČO: 45 354 618, zastúpenému POLÁČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, Hurbanovo nám. 1, IČO: 50 568 124, v spore o zaplatenie 75.710,30 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/11/2023-975 zo dňa
22.1.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zaplatenie sumy 46.572,06 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 7 % ročne zo sumy 46.572,06 eur od 14.3.2023 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zaplatenie sumy 6.373,54 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 7 % ročne zo sumy 6.373,54 eur od 14.3.2023 do zaplatenia m e n í tak, že žalobu v tejto
časti z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania z r u š u j e .
Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 23,02%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 52.945,60
Eur,spolusúrokomzomeškaniavovýške7%ročnezosumy52.945,60Eurod14.3.2023dozaplatenia,
do3dníodprávoplatnostirozsudku.Vozvyšnejčastižalobuzamietol.Žalobkynipriznalvočižalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %.

1.2
Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Žalobkyňa ako budúca kupujúca a žalovaný
ako budúci predávajúci uzavreli dňa 29.3.2019 rezervačnú zmluvu na nehnuteľnosti č. AJ/01/2019.
Predmetom zmluvy bolo dojednanie zmluvných strán o ich záväzku uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bude prevod vlastníckeho práva k apartmánom čísla G., G. a s tým súvisiacich spoluvlastníckych
podielov k spoločným častiam a zariadeniam apartmánového domu H. I. J., parkovacím státiam čísla

F.XX a F.XX nachádzajúcim sa v suteréne apartmánového domu a s tým súvisiacich spoluvlastníckych
podielov k spoločným častiam a zariadeniam apartmánového domu, a to za podmienok dojednaných v
zmluve. V článku 3.6 zmluvy zmluvné strany vzali na vedomie termíny zhotovovania diela a vyhlásili,
že ich považujú za smerodajné, a to začiatok výstavby v mesiaci 04/2018, termín dokončenia výstavby11/2019 a kolaudácia apartmánového domu najneskôr do konca mesiaca 02/2020. V článku 3.8 zmluvy
zmluvné strany vzali na vedomie, že predmet kúpnej zmluvy tak, ako je definovaný v zmluve a jej
prílohách,budeupravenýsohľadomnaskutkovýaprávnyvývojohľadomzápisudopríslušnéhokatastra

nehnuteľností k aktuálnemu dňu. V článku 4.1 zmluvy si zmluvné strany dojednali celkovú kúpnu cenu
za predmet budúcej kúpnej zmluvy vo výške 260.880 eur s DPH. V článku 4.3 zmluvy sa zmluvné strany
dojednali, že kúpna cena je stanovená za vyhotovenia apartmánu v tzv. „holobyte“, ktorým sa rozumie
byt v stave dokončenia podlahových poterov, vchodových vstupných dverí, okien a kúrenia, omietok s
hygienickým náterom bielej farby (2x), vypínačov na svetlo, elektrických zásuviek, pripojenia na internet

a TV a konečných úprav povrchov na balkóne. V článku 5.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že
žalobkyňa zaplatí žalovanému rezervačný poplatok vo výške 30 % celkovej kúpnej ceny, t. j. 78.264
eur do 7 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy. V článku 6.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že
žalobkyňa zaplatí druhú časť kúpnej ceny vo výške 30 %, t.j. 78.264 eur do 10 pracovných dní odo
dňa predloženia originálu listu vlastníctva, na ktorom bude ako výlučný vlastník rozostavanej stavby
apartmánového domu H. I. J. zapísaný žalovaný. V článku 7.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že

žalobkyňa uhradí tretiu časť celkovej kúpnej ceny vo výške 30 % celkovej ceny, t. j. 78.264 eur do
7 pracovných dní od ukončenia hrubej stavby apartmánového domu H. I. J., strechy, všetkých okien,
rozvodov ZTI, ÚK, elektroinštalácie, všetkých vstupných dverí do jednotlivých apartmánových jednotiek
a ostatných miestností zo spoločných priestorov, končených povrchových úprav vo všetkých spoločných
priestoroch, v apartmánoch bude vyrovnaná podlaha pripravená na položenie pochôdznej vrstvy a

omietky s hygienickým náterom bielej farby (2x), na stavbe budú chýbať maximálne fasáda a terénne
úpravy. V článku 7.2 zmluvy sa žalovaný zaviazal vyzvať žalobkyňu na úhradu tretej časti kúpnej ceny
do 30.10.2019. V článku 9. 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalobkyňa uhradí štvrtú časť kúpnej
ceny vo výške 10 % celkovej kúpnej ceny, t. j. 26.088 eur do 7 pracovných dní odo dňa protokolárneho
odovzdania nehnuteľností bez akýchkoľvek závad. V článku 8.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že

kúpnu zmluvu uzatvoria v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia výzvy na uzavretie kúpnej
zmluvy, pričom návrh kúpnej zmluvy tvorí prílohu č. 4 rezervačnej zmluvy, pričom prílohou výzvy bude
originál listu vlastníctva, z ktorého bude vyplýva, že výlučným vlastníkom apartmánu č. G., apartmánu č.
G., vnútorného parkovacieho státia F.XX a F.XX je budúci predávajúci, a tieto všetky nehnuteľnosti budú
bez akýchkoľvek tiarch. V článku 8.2 písm. i) zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že výzva na uzavretie

kúpnej zmluvy, ak sa nedohodne inak, musí byť v písomnej forme listom adresovaným doporučene
s doručenkou na adresu budúceho kupujúceho, pričom dňom jej doručenia je deň doručenia alebo
prevzatia uvedeného listu. V článku 8.3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak budúci
predávajúci nedoručí oznámenie a výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, vrátane prílohy podľa bodu 8.1
a 8.2 zmluvy v lehote najneskôr do 15.3.2020, vzniká budujúcemu kupujúcemu právo na odstúpenie od

zmluvy a na vrátenie všetkých uhradených platieb v prospech účtu budúceho predávajúceho. V článku
10.1 písm. c) zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak budúci predávajúci nevyzve budúceho
kupujúceho v súlade s bodom 8.1 a 8.2 zmluvy v lehote podľa bodu 8.3 zmluvy, budúci kupujúci má nárok
nazmluvnúpokutuvovýške0,05%dennezužuhradenejcelkovejkúpnejcenyzakaždýdeňomeškania,
a to až do momentu splnenia povinnosti zo strany budúceho predávajúceho, resp. do momentu účinkov

odstúpenia od zmluvy. Prílohou rezervačnej zmluvy bol aj návrh kúpnej zmluvy číslo AJ/01/2019. Dňa
2.12.2019 uzatvorili žalobkyňa a žalovaný Dodatok číslo 1 k rezervačnej zmluve na nehnuteľnosť,
predmetom ktorého bolo dojednanie na dokončenie apartmánov do stavu tzv. vyhotovenia a vybavenia
podľa „vzorového apartmánu“. V článku 3.1 dodatku sa dojednali zmluvné strany na termíne dokončenia
realizácie v mesiaci marec 2020. V článku 4.1 dodatku sa zmluvné strany dohodli na príplatku za

vyhotovenie a vybavenie podľa vzorového apartmánu vo výške 54.693,28 eura a súčasne sa dohodli
na zámene apartmánu G. za apartmán G.. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalovaný dňa 21.1.2020
oznámil žalobkyni, že dňa 17.1.2020 bol zapísaný Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny
odbor, odborný posudok číslo 165/2019 vo veci určenia podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach k rozostavanej stavbe apartmánový dom na parcele číslo 2945/192 za účelom

zápisu rozostavaných apartmánov a rozostavaných parkovných státí do katastra nehnuteľností na liste
vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie K. K.. Súčasne žalobkyni oznámil, že uvedené oznámenie
má považovať za výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy v lehote najneskôr do 15.3.2020. Prílohou
uvedeného oznámenia bol výpis z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie K. K. zo dňa
20.1.2020, na ktorom bola zapísaná rozostavaná stavba bez súpisného čísla postavená na pozemku

zapísanom ako parcela číslo KN-C 2945/192 ako aj, okrem iného, rozostavané nebytové priestory číslo
G. a G. a F. a F., vo vlastníctve žalovaného. Dňa 4.2.2020 žalovaný oznámil žalobkyni, že nehnuteľnosť
je zo stavebnotechnického hľadiska zrealizovaná do stupňa tzv. „holobyt“ a je zároveň rozpracované
dokončenie do stupňa tzv. „štandardného vybavenia“ podľa vzorového apartmánu podľa príslušnýchdodatkov. Požiadal žalovanú o uzatvorenie kúpnej zmluvy na prevod vlastníctva k rozostavaným
apartmánom a rozostavaným parkovacím státiam a ich protokolárne prevzatie do 28.2.2020. Súčasne
v oznámení uviedol, že stavba nie je skolaudovaná, mimo vodoprávnej časti stavby, na ktorú bolo

vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie. Dňa 7.6.2021 vyzval žalovaný žalobkyňu na uzatvorenie
kúpnej zmluvy a protokolárne odovzdanie nehnuteľností. Súčasne vo výzve uviedol, že stavba, spolu
s kolaudačnými rozhodnutiami a súpisným číslom, bola zapísaná do katastra nehnuteľností na list
vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie K. K. dňa 27.5.2021. Prílohami výzvy bol aj výpis z
listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie K. K. a návrh kúpnej a podnájomnej zmluvy. Dňa

8.6.2021 žalovaný odoslal výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy žalobkyni mailom. Podľa potvrdenia bol
mail doručený dňa 8.6.2021. Podľa e-potvrdenia Slovenskej pošty, a.s., bola dňa 8.6.2021 odoslaná
doporučená zásielka na adresu žalobkyne pod číslom RF563647259SK. Podľa výpisu z webovej stránky
Slovenskejpošty,a.s.-sledovaniezásielok,bolauvedenázásielkadoručenádňa9.6.2021.Podľavýpisu
z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie K. K. zo dňa 1.6.2021 bola na liste vlastníctva
zapísaná stavba súpisné číslo XXX, postavená na pozemku parcela číslo KN-C 2945/192 - objekt H.

G. - lokalita J. ako aj byty a nebytové priestory, okrem iného aj garáž číslo F. XX a garáž číslo F. XX
v suteréne objektu s prislúchajúcimi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a na príslušenstve s poznámkou, že spoluvlastníckemu podielu spoluvlastníka zodpovedá parkovné
státie číslo F. XX a F. XX a iné nebytové priestory číslo G. XX a G. na prízemí objektu, vrátane
podielu priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, a to

vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Dňa 5.7.2021 žalobkyňa mailom reagovala na uvedenú výzvu
na uzatvorenie kúpnej zmluvy, pričom uviedla, že kúpna zmluva nezodpovedá vzájomne uzatvorenej
rezervačnej zmluve zo dňa 29.3.2019 a kúpnej zmluve, ktorá je jej prílohou.

1.3

Žalobkyňa uhradila dňa 3.4.2019 na účet žalovaného 78.264 eur, dňa 14.4.2019 78.264 eur, dňa
3.10.2019 50.000 eur, dňa 6.12.2019 ako príplatok ku kúpnej cene 43.754,62 eura, dňa 6.7.2020 14.000
eur, dňa 25.8.2020 14.264 eur a dňa 21.6.2021 4.000 eur ako časť poplatku za zariadenie apartmánu.
Žalobkyňa dňa 6.3.2023, prostredníctvom svojho advokáta, oznámila žalovanému, že má voči nemu
nárok na zmluvnú pokutu v zmysle článku 10.1 rezervačnej zmluvy v celkovej sume 71.024,58 eura,

že uvedenú pohľadávku započítava so vzájomnou pohľadávkou žalovaného v celkovej výške 12.161,78
eura a súčasne vyzvala žalovaného na úhradu zvyšnej časti zmluvnej pokuty vo výške 58.862,80
eura do 5 kalendárnych dní. Žalovaný žalobkyni ku výzve zo dňa 6.3.2023 oznámil, že vyúčtovanú
zmluvnú pokutu považuje za bezpredmetnú, neúčtuje o nej v účtovníctve a neuznáva ju. Zároveň poprel
jednostranné započítanie pohľadávok, ktoré považuje za rozporné so zákonom a dobrými mravmi.

1.4
Obec K. K. dňa 22.2.2018 pod číslom SÚ-976/2017-06/Vi, vydala stavebníkovi - žalovanému stavebné
povolenie na stavbu „Súbor stavieb - lokalita C., C., L. - J., K. K., M. H. G.“ na pozemku parcela
číslo KN-C 2945/151, 2945/119 a 2945/155 v katastrálnom území K. K.. V záväzných podmienkach
uskutočnenia stavby bola určená lehota ukončenia stavby 24 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia. Súčasne bolo určené, že ukončenú stavbu možno užívať len na základe kolaudačného
rozhodnutia, a to až po vydaní a nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutí na vodohospodárske stavby
povolené rozhodnutím číslo OU-LM-OSZP-ŠVS-2016/006594-3/Mk zo dňa 26.7.2016, na prístupovú
komunikáciu SO-07, povolenú rozhodnutím pod číslom SÚ-518/2016-SP zo dňa 5.8.2016, technickú
infraštruktúru SO 02-VN a NN káblové vedenie, SO 03 - Trafostanica zo dňa 25.7.2016 a verejné

osvetlenie, optické rozvody a rozš. STL plynovodu SÚ-823/2016-SP zo dňa 10.1.2017. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 2.3.2018. Žalovaný doručil Obecnému úradu K. K. dňa 1.6.2020 návrh
na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu „Súbor stavieb - lokalita C., C., L. - J., K. K. - M.
H. G.“, na pozemku parcela číslo 2945/151, 2945/192 v katastrálnom území K. K. ako aj na stavbu
„Súbor stavieb - lokalita C., C., L. - J., K. K. - M. H. Spevnené plochy, parkovisko a oporný múr“, na

pozemku parcela číslo 2945/151 a 2945/192, v katastrálnom území K. K.. Obec K. K. dňa 15.2.2021
pod číslom OcÚDD-SÚ-2020/00233-07/Vi povolila žalovanému užívanie stavby „Súbor stavieb - lokalita
C., C., L. - J., K. K. - M. H. G.“ na pozemku parcela číslo KN-C 2945/192 v katastrálnom území K.
K., SOK4.2-1.03 - Prípojka NN, umiestnená na pozemku parcela číslo KN-C 294/151, SOK4.2-1.04
- Účastnícke vedenie EKS, umiestnené na pozemku parcela číslo KN-C 2945/151, SOK4.2-1.05 -

Vodovodná prípojka, umiestnená na pozemku parcela číslo KN-C 2945/151 a 2945/155, SOK4.2-1.06 -
Kanalizačná prípojka, umiestnená na pozemku parcela číslo KN-C 2945/151, 2945/119, SOK4.2-1.07 -
Kanalizácia - splašková, umiestnená na pozemku parcela číslo KN-C 2945/151 a SOK4.2-1.09 - Sadové
a terénne úpravy. Obec K. K. rozhodnutím zo dňa 4. 1. 2021, číslo OcÚDD-SÚ-2020/00232-07/Vi,stavebníkovi - žalovanému povolila užívať stavbu „Súbor stavieb - lokalita C., C., L. - J., K. K. - M. H.
spevnené plochy, parkovisko a oporný múr na pozemkoch parcela číslo KN-C 2945/151 a 2945/119
v katastrálnom území K. K.. Rozhodnutím Obce K. K. zo dňa 5.8.2016, číslo: SÚ-518/2016-SP, bola

stavebníkovi ISO INVEST, s.r.o. povolená stavba „Súbor stavieb - lokalita C., C., L. - J., K. K. - SO 07
Prístupová komunikácia“. Lehota ukončenia stavby bola v rozhodnutí určení na 3 roky od nadobudnutia
právoplatnostirozhodnutia.Rozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa7.9.2016.SprávaciestŽilinského
samosprávneho kraja obchodnej spoločnosti ISO INVEST, s.r.o. dňa 5.11.2019 oznámila, že súhlasí
so zriadením dočasného vjazdu na cestu II/584 za podmienky, že bude zriadený pre obdobie do

31.5.2020, po tomto termíne bude odstránený a vybudovaná bude riadna styková križovatka podľa
predchádzajúcich vyjadrení a v zmysle vyjadrenia Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 9.9.2019.
Obec K. K. dňa 18.6.2020 vyzvala obchodnú spoločnosť Združenie Lúčky, s.r.o. na doplnenie návrhu na
kolaudáciu stavby „Súbor stavieb - lokalita C., C., L. - J., K. K. - SO.07 Prístupová komunikácia a oporný
múr“, na pozemku parcela číslo KN-C 2945/119, 2945/120, 2945/156, 1945/117 v katastrálnom území
K. K., aj o právoplatné kolaudačné rozhodnutie na objekt križovatky na ceste II/584. Rozhodnutím Obce

K. K. zo dňa 12.12.2019, číslo: OcÚDD-SÚ-2019/00335-03/Mly, bola stavebníkovi ISO INVEST, s.r.o.
dodatočne povolená zmena uskutočňovaná počas výstavby, a to stavby „Súbor stavieb - lokalita C., C.,
L. - J., K. K. - SO-07 Prístupová komunikácia, časť OPORNÝ MÚR“, v katastrálnom území K. K., a to
spevnenie svahu komunikácie vetvy B v cestnom staničení drôtokamenným múrom a železobetónovým
vencom. Obchodná spoločnosť Združenie Lúčky, s.r.o. dňa 20.11.2020 doručila Obecnému úradu K. K.

žiadosť o dodatočné povolenie zmien stavby „Súbor stavieb - lokalita C., C., L. - J., K. K. - Prístupová
komunikácia SO. 07 a oporný múr“ - zmena na živičný kryt, s predpokladaným termínom dokončenia
stavby 11/2020, pričom v článku 6 žiadosti je uvedené, že oproti vydanému stavebnému povoleniu
bol z dôvodu zvýšenia bezpečnosti zrealizovaný živičný kryt v úseku vetvy A, vetvy B a čiastočne
vetvy C. Rozhodnutím zo dňa 7.12.2020, číslo OcÚDD-SÚ-S2020/00464-03/Vi, Obec K. K. dodatočne

povolila stavebníkovi Združenie Lúčky, s.r.o. zmenu stavby uskutočnenú počas výstavby, t. j. pôvodne
navrhovaný štrkový kryt komunikácie na kryt živičný, rozšíreníe komunikácie a zrušenie výhybní pri
komunikácii a súčasne povolila užívanie stavby „Súbor stavieb - lokalita C., C., L. - J., K. K. - SO 07
Prístupová komunikácia a oporný múr“ na pozemku parcela číslo KN-C 3069/9, 2945/119, 2945/156,
2945/117 a 2945/120 v katastrálnom území K. K.. V rozhodnutí je uvedené, že na stavbu Križovatka na

cesteII/584bolovydanékolaudačnérozhodnutieOkresnýmúradomLiptovskýMikuláš,odboromcestnej
dopravy a pozemných komunikácií, dňa 30.9.2020, pod číslom OU-LM-OCDPK-2020/000950-015,
právoplatným dňa 20.10.2020.
Rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, zo dňa
26.7.2016, číslo OU-LM-OSZP-ŠVS-2016/006594-3/Mk, bolo povolené stavebníkovi ISO INVEST, s.r.o.

vybudovať vodnú stavbu „Súbor stavieb technickej infraštruktúry, lokalita C., C., L. - J., K. K. - SO.01-A-
Vodovod(Výtlačnépotrubievodovodu,SO.01-A-Vodovod(Vodojem),SO.01-A-Vodovod(Rozvodyvody
z vodojemu), SO.01-B- Splašková kanalizácia“ v katastrálnom území K. K.. Stavba mala byť dokončená
do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
odbor starostlivosti o životné prostredie, zo dňa 17.12.2019, číslo OU-LM-OSZP- 2019/013778-004,

bolo povolené stavebníkovi ISO INVEST, s.r.o. užívanie vodnej stavby „Súbor stavieb technickej
infraštruktúry, lokalita C., C., L. J., K. K. - SO.01-A-Vodovod - Vodný zdroj - Vŕtaná studňa, SO.01-A-
Vodovod(vodojem),SO.01-A-Vodovod(rozvodyvodyzvodojemuaelektroprípojkaNN)“,vkatastrálnom
území K. K.. Rozhodnutím Obce K. K. zo dňa 25. 7. 2016, číslo SÚ-519/2016-SP, bolo vydané stavebné
povolenie stavebníkovi ISO INVEST, s.r.o. na stavbu „Súbor stavieb - lokalita C., C., L. - J., K. K. -

technická infraštruktúra SO.02-VN a NN káblové vedenie, SO.03 Trafostanice T50 a T57“ v katastrálnom
území K. K.. Stavba mala byť ukončená do 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodnutím Obce K. K. zo dňa 21.10.2019, číslo SÚ-223/2019-03/Vi, bolo stavebníkovi ISO INVEST,
s.r.o. povolené užívanie stavby „Súbor stavieb - lokalita K3, C., L. - J., K. K. - Technická infraštruktúra
SO.02-VN a NN káblové vedenie, SO.03 - Trafostanice T50“ v katastrálnom území K. K.. Rozhodnutím

Obce K. K. zo dňa 10.1.2017, číslo SÚ-823/2016-SP, bolo stavebníkovi ISO INVEST, s.r.o. vydané
stavebné povolenie na stavbu „Súbor stavieb - lokalita C., C., L. - J., K. K. - technická infraštruktúra
SO.04-Verejnéosvetlenie,SO.05-Optickérozvody,SO.06-RozšírenieSTLplynovodu“,vkatastrálnom
území K. K.. Podľa rozhodnutia mala byť stavba ukončená do 3 rokov odo dňa nadobudnutia jeho
právoplatnosti.RozhodnutímObceK.K.,zodňa21.10.2019,čísloSÚ-167/2019-05/Vi,bolostavebníkovi

ISO INVEST, s.r.o. povolené užívanie stavby „Súbor stavieb - lokalita C., C., L. - J., K. K. - Technická
infraštruktúra SO.06 - Rozšírenie STL plynovodu - prvá etapa“ v katastrálnom území K. K..

1.5Obchodná spoločnosť ISO INVEST s.r.o. ako budúci povinný a žalovaný ako budúci užívateľ
uzatvorili dňa 11.4.2017 zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy (o umožnení prístupovej cesty a napojenia
inžinierskych sietí), predmetom ktorej bol záväzok budúceho povinného a budúceho užívateľa uzavrieť

v dobe jedného roka odo dňa podpisu zmluvy nájomnú zmluvu alebo inú obdobnú zmluvu, predmetom
ktorej bude prístup k pozemku užívateľa po prístupovej komunikácii a napojenie k inžinierskym sieťam,
na ktoré má budúci povinný vydané právoplatné stavebné povolenie, vydané Obcou K. K. dňa 5. 8. 2016
na stavbu, číslo SÚ-518/2016-SP, na stavbu „Súbor stavieb - lokalita C., C., L. - J., K. K. - Prístupová
komunikácia SO 07“, dňa 30. 8. 2016 číslo SÚ-518/2016-SP na stavbu „Súbor stavieb - lokalita C., C., L.

- J., K. K. - technická infraštruktúra SO 02 - VN a NN káblové vedenie, SO 03 - Trafostanica T50 a T57“
a vodoprávne povolenie Okresným úradom Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie
dňa 26.7.2016 „Súbor stavieb technickej infraštruktúry, lokalita C., C., L. - J., K. K. SO 01-A - Vodovod
(výtlačné potrubie vodovodu), SO 01-A - Vodovod (vodojem), SO 01-A - Vodovod (Rozvody vody z
vodojemu), SO 01-B - Splašková kanalizácia“. Dňa 28.9.2017 uzatvorili zmluvné strany dodatok číslo
1 k uvedenej zmluve, predmetom ktorého bolo rozšírenie predmetu zmluvy aj na stavebné povolenie

vydané Obcou K. K. dňa 10.1.2017, číslo SÚ-823/2016-Sp na stavbu „Súbor stavieb - lokalita C., C.,
L. - J., K. K. - technická infraštruktúra SO 04 - Verejné osvetlenie, SO 03 - Optické rozvody, SO 06
- Rozšírenie STL plynovodu“. Žalovaný ako objednávateľ a obchodná spoločnosti ISO INVEST, s.r.o.
ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 11.10.2017 zmluvu o dielo číslo 2017/4-2.1, predmetom ktorej bol záväzok
zhotoviteľa realizovať stavbu „Súbor stavieb technickej infraštruktúry, lokalita C., C., L., J. - K. K., objekty

SO.01 - Vodohospodárstvo, SO.02 - VN a NN káblové vedenia, SO.03 - Trafostanice T50 a T57 a
SO.06 - Rozšírenie STL plynovodu, a to najneskôr v termíne do 30.8.2018. Dodatkom číslo 1 k zmluve,
uzavretým dňa 15.5.2019, bola dojednaná zmena termínu vyhotovenia diela do 30.9.2019. Dodatkom
číslo 2 k zmluve, uzavretým 15.5.2019, boli dojednané ďalšie zmeny zmluvy, a to v časti článku 4, t.
j. ceny a platobných podmienok. Dňa 27.9.2019 žalovaný vyzval obchodnú spoločnosť ISO INVEST,

s.r.o. na informovanie o termíne ukončenia realizácie diela a oznámenie termínu začatia preberacieho
konania, na základe uvedenej zmluvy.

1.6
V zápisnici zo stretnutia budúcich vlastníkov Apartmánového domu K. K., J. zo dňa 16.6.2020, ktorého

sa zúčastnili aj žalobkyňa a žalovaný, je konštatované, že za účelom spoločného postupu stavebníkov
v lokalite J. pri dobudovaní prístupov do lokality a prevzatia rozpracovaných výkonov na objekte most,
prístupová cesta, spevnenie svahov a výsledkov inžinierskej činnosti od spoločnosti ISO INVEST
s.r.o. bola založená obchodná spoločnosť Združenie Lúčky, s.r.o., ktorá vznikla 16.10.2019, a ktorá
rozpracované dielo prevzala súborom zmlúv dňa 18.12.2019. Súčasne je v zápisnici konštatované, že

na objekt prístupová komunikácia bolo dňa 1.6.2020 požiadané o vydanie kolaudačného rozhodnutia,
pričom je avizované, že stavebný úrad začatie tohto konania podmienil začatím kolaudácie na objekt
križovatka na ceste II/584, ktorá by mala byť zrealizovaná do 30.6.2020. Žalovaný je jedným zo
spoločníkov obchodnej spoločnosti Združenie Lúčky, s.r.o., ktorá vznikla zápisom do obchodného
registra dňa 16.10.2019. Podľa článku III ods. 4 spoločenskej zmluvy o založení uvedenej obchodnej

spoločnosti, je účelom spoločnosti združenie finančných prostriedkov na realizáciu stavby prístupovej
komunikácie a realizácia stavby prístupovej komunikácie v súlade so stavebným povolením vydaným
Obcou K. K. dňa 7.9.2016 pod číslo SÚ-518/2016-SP pre stavbu prístupovej komunikácie, racionálne
spoločné hospodárenie a nakladanie s prístupovou komunikáciou, údržba prístupovej komunikácie,
zabezpečenie užívania rekreačných objektov podľa stanovených pravidiel ako aj pri dosahovaní zisku.

Obchodná spoločnosť Združenie Lúčky, s.r.o. ako objednávateľ a obchodná spoločnosť ISO INVEST,
s.r.o. ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 18.12.2019 zmluvu o dielo číslo 04-07/2019, predmetom ktorej boli
rozpracované stavebné práce zhotoviteľa týkajúce sa stavby „Súbor stavieb - lokalita C., C., L. - J., K. K.
- Prístupová komunikácia - SO-07“, ktoré zhotoviteľ ako stavebník vykonal so zámerom ich odovzdania
pre stavebníkov individuálnych objektov v lokalite C., C. G. L. - J. v katastrálnom území K. K. v rokoch

2017 - 2019. V článku 3 čas plnenia bolo dojednané, že začiatok realizácie diela je september 2017 a
ukončenie realizácie diela jún 2019. Obchodná spoločnosť ISO INVEST, s.r.o. ako postupca a obchodná
spoločnosť Združenie Lúčky, s.r.o. ako postupník uzatvorili dňa 18.12.2019 zmluvu o postúpení práv
a povinností stavebníka, predmetom ktorej bolo postúpenie všetkých práv a povinností postupcu ako
stavebníka vyplývajúcich pre neho zo stavebného povolenia Súbor stavieb - lokalita C., C., L. - J.,

K. K., a to SO-07 - Prístupová komunikácia, SO-04 - Verejné osvetlenie a SO-05 - Optické rozvody,
vrátane všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo všetkých zmien a revízií uvedených stavebných
objektov, a to predovšetkým u objektu SO-07 - Prístupová komunikácia zmena typu oporného múru,
zmenatrasovaniakomunikácievetvyAaB,zmenakrytukomunikáciezoštrkovéhonaživičný,križovatkana ceste II/584 v mieste existujúcej stykovej križovatky a dodatočné stavebné povolenie vetvy C.
Obchodná spoločnosť ISO INVEST, s.r.o. ako mandatár a obchodná spoločnosť Združenie Lúčky,
s.r.o. ako mandant uzatvorili dňa 18.12.2019 mandátnu zmluvu číslo 22/10/2019, predmetom ktorej bol

záväzok mandatára vykonať pre mandanta na stavbu „Súbor stavieb - lokalita C., C., L. - J., K. K., objekt
SO-07- Prístupová komunikácia“ v katastrálnom území K. K. inžiniersku činnosť.

1.7
Dňa 12.5.2023 žalovaný vyzval žalobkyňu na mimosúdne urovnanie a rokovanie o ďalšom postupe.

V žiadosti uviedol, že neeviduje úhradu za náklady za technické zhodnotenie a dovybavenie
apartmánového domu, na úhradu ktorých bola vyzvaná dňa 2.12.2020 a súčasne oznámil, že neuznáva
zmluvnú pokutu ani započítanie vykonané listom zo dňa 6.3.2023. A. M. C. a B. D. C. v čestnom
prehlásení zo dňa 13.11.2021 uviedli, že boli na spoločnej dovolenke s ich dcérou B. C. v dňoch
7.6.2021 až 30.6.2021 v N. a v H.. A. D. H. vypracovala dňa 14.11.2019 odborný posudok číslo
165/2019, pričom úlohou znalca bolo určenie podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

rozostavanej stavby Apartmánový dom na parcele číslo XXXX/XXX, rozostavaného apartmánu G.
- G., G. - G., rozostavaného parkovného státia F.XX - F.XX, rozostavaného nebytového priestoru
M. - M., E. - E., postaveného na parcele číslo KN-C 2945/192, katastrálnom území K. K. za
účelom zápisu rozostavaných apartmánov a rozostavaných parkovných státí do katastra nehnuteľností.
A. D. H. vypracovala dňa 16.9.2020 znalecký posudok číslo 90/2020, pričom úlohou znalca bolo

stanovenie všeobecnej hodnoty rozostavaného nebytového priestoru číslo G. na prízemí vo vchode
1 v apartmánovom dome H. postaveného na parcele číslo KN-C 2945/192 v katastrálnom území K.
K., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve za účelom zriadenia záložného práva a prevodu vlastníckych práv.

1.8
Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 544 ods. 1 a 2, § 545 ods. 3, § 545a, § 563, § 517 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
1.9
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania žalobe žalobkyne čiastočne vyhovel, nakoľko

malpreukázanújejčiastočnúdôvodnosť.Žalobkyňasažalovanéhonárokudomáhalaprávnymdôvodom
zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá bola medzi stranami sporu dojednaná v rezervačnej zmluve zo dňa
29.3.2019.Uvedenázmluvapredstavovalazmluvuouzavretíbudúcejkúpnejzmluvyajejpredmetombol
záväzok zmluvných strán uzavrieť v dojednanej dobe kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mal byť prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - 2 apartmánom a 2 parkovacím státiam v apartmánovom dome

v katastrálnom území K. K., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na
príslušenstve apartmánového domu. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie rezervačnej zmluvy,
platné dojednanie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu pre prípad porušenia
povinnosti vyzvať žalobkyňu v dojednanej lehote na uzavretie kúpnej zmluvy, výška platieb vykonaných
žalobkyňou na základe zmluvy na úhradu kúpnej ceny nehnuteľností. Taktiež nebolo sporné, že strany

sporu uzavreli k uvedenej rezervačnej zmluve dodatok číslo 1, predmetom ktorého bolo dojednanie
o vyhotovení apartmánov do stavu tzv. vyhotovenia a vybavenia podľa „vzorového apartmánu“ a v
nadväznosti na to aj o príplatku ku kúpnej cene. Sporné tiež nebolo, že k uzavretiu kúpnej zmluvy
medzi stranami sporu došlo dňa 11.11.2021, pričom uzavretiu zmluvy predchádzali výzvy žalovaného
na jej uzavretie zo dňa 21.1.2020, 4.2.2020 a 7.6.2021. Nespornou bola aj skutočnosť, že žalobkyňa

žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty vyzvala, a to v časti po vykonaní jednostranného započítania
vzájomných pohľadávok. Medzi stranami sporu bolo sporné, či žalovaný porušil zmluvnú povinnosť,
ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, najmä z dôvodu, ktorá z výziev na uzavretie
kúpnej zmluvy bola vykonaná v súlade so zmluvným dojednaním v rezervačnej zmluve a či žalovaný
prípadné porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou zavinil. Taktiež bol sporný základ pre

výpočet zmluvnej pokuty, teda či predstavuje len kúpnu cenu dojednanú a žalobkyňou zaplatenú podľa
rezervačnej zmluvy alebo aj príplatok ku kúpnej cene dojednaný v dodatku číslo 1 k rezervačnej zmluve.
Spornou bola aj súladnosť žalobkyňou uplatneného nároku s dobrými mravmi, existencia dôvodov na
moderáciu výšky uplatnenej zmluvnej pokuty, počiatok uplatnených úrokov z omeškania a existencia
výzvy na zaplatenie žalovaného nároku v celom rozsahu.

1.10
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, dojednanú
v článku 8.1 v spojení s článkom 8.3 rezervačnej zmluvy, splnenie ktorej bolo zabezpečené zmluvnoupokutou. Žalovaný v dojednanej lehote do 15.3.2020 nedoručil žalobkyni výzvu na uzavretie kúpnej
zmluvy, prílohou ktorej by bol výpis z listu vlastníctva, podľa ktorého by bol zapísaný ako výlučný vlastník
apartmánu číslo G., apartmánu číslo G., resp. na základe dodatku číslo 1 k rezervačnej zmluve G. a

vnútorných parkovacích státí F.XX a F.XX. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žalobkyni doručil výzvu na
uzavretie kúpnej zmluvy v súlade s ustanovením článku 8.1 rezervačnej zmluvy už dňa 21.1.2020, resp.
4.2.2020. Svoju argumentáciu odôvodňoval tým, že najneskôr ku dňu 4.2.2020 boli apartmány, ktoré
mali byť predmetom kúpnej zmluvy, dokončené do štádia tzv. holobytu, čo zodpovedalo dojednaniu v
článku 4.3 rezervačnej zmluvy. Súd dôvodnosť uvedenej argumentácie žalovaného preukázanú nemal.

Podľa článku 8.1 rezervačnej zmluvy bol žalovaný povinný k výzve na uzavretie kúpnej zmluvy priložiť
originál listu vlastníctva, z ktorého bude vyplývať, že je výlučným vlastníkom apartmánov čísla G. a G.
a parkovacích státí F. a F.. Medzi stranami sporu bolo nesporné a vyplynulo to aj z listinných dôkazov,
najmä z výpisu z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie K. K. zo dňa 20.1.2020, že ku
dňu 21.1.2020, resp. 4.2.2020, boli apartmány a parkovacie státia zapísané v katastri nehnuteľností
ako rozostavané nebytové priestory. Predmetom kúpnej zmluvy podľa rezervačnej zmluvy, ako aj podľa

prílohy číslo 4 k rezervačnej zmluve, ktorou bol návrh kúpnej zmluvy, však mali byť apartmány a
parkovacie státia, t. j. nie rozostavané nehnuteľnosti. Pokiaľ teda boli apartmány a parkovacie státia ku
dňu 21.1.2020, resp. 4.2.2020 zapísané ako rozostavané nehnuteľnosti, nemohli byť predmetom kúpnej
zmluvy tak, ako si to dojednali zmluvné strany najmä v článku 3.1 a v prílohe číslo 4 rezervačnej zmluvy.
Ak aj teda žalovaný tvrdil a preukazoval, že ku dňu 21.1.2020, resp. 4.2.2020 boli apartmány vyhotovené

do štádia tzv. holobytu, nemala uvedená skutočnosť vplyv na posúdenie nesplnenia jeho povinnosti
predložiť výpis z listu vlastníctva so zápisom „dostavaných“, nie „rozostavaných“ nehnuteľností. Inak
povedané, technický stav nehnuteľností bol bez vplyvu na splnenie povinnosti žalovaného, keďže
právny stav zapísaný na liste vlastníctva ku dňu 21.1.2020, resp. 4.2.2020 nezodpovedal vymedzeniu
zmluvnej povinnosti v článku 8.1 rezervačnej zmluvy. Súd prvej inštancie k argumentácii žalovaného,

že podmienkou uzavretia kúpnej zmluvy nebolo skolaudovanie apartmánov uviedol, že, vychádzajúc
z celého obsahu rezervačnej zmluvy, mali byť apartmány v čase vykonania výzvy na uzavretie kúpnej
zmluvy už skolaudované. V článku 3.6 rezervačnej zmluvy je uvedené, že zmluvné strany berú na
vedomie termíny zhotovovania diela a považujú ich za smerodajné pri uzatváraní zmluvy, pričom
výstavba mala byť dokončená v novembri 2019 a apartmánový dom skolaudovaný vo februári 2020,

na čo nadväzuje dátum výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy 15.3.2020. Z uvedenej skutočnosti je zrejmé,
že už pri uzatváraní rezervačnej zmluvy bolo úmyslom zmluvných strán, aby v čase výzvy na uzavretie
kúpnej zmluvy už boli nehnuteľnosti skolaudované. Neobstojí argumentácia žalovaného, že dátum
kolaudácie v zmluve bol len orientačný, nakoľko nie je zrejmé, za akým účelom by potom bol v zmluve
výslovne dojednaný, a to ešte so zdôraznením, že sa jedná o smerodajný údaj pri uzatváraní zmluvy.

Z uvedených dôvodov súd nemal preukázané splnenie povinnosti žalovaného v súlade s článkom 8.1
rezervačnej zmluvy výzvami zo dňa 21.1.2020 a 4.2.2020.

1.11
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný si svoju povinnosť podľa

článku 8.1 rezervačnej zmluvy splnil výzvou zo dňa 7.6.2021. Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXX
pre katastrálne územie K. K. zo dňa 1.6.2021 vyplynulo, že k uvedenému dátumu už bola v katastri
nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaná stavba súpisné číslo XXX postavená na
pozemku parcela číslo KN-C 2945/19, ako aj garáž číslo F. XX a garáž číslo F. XX a iné nebytové
priestory číslo G. XX a G.. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný k výzve zo dňa 7.6.2021

priložil výpis z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie K. K.. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že
prílohou výzvy mal byť aj návrh kúpnej zmluvy zodpovedajúci prílohe číslo 4 k rezervačnej zmluve,
ktorý však k výzve pripojený nebol, súd dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal. Prvotne
súd uvádza, že zmluvné dojednanie v článku 8.1 rezervačnej zmluvy povinnosť žalovanému pripojiť
k výzve na uzavretie kúpnej zmluvy aj jej návrh neupravovalo. Povinnou prílohou výzvy mal byť len

originál listu vlastníctva. Pre splnenie povinnosti žalovaného v zmysle článku 8.1 rezervačnej zmluvy
preto priloženie návrhu kúpnej zmluvy potrebné nebolo. Súd prvej inštancie k argumentácii žalobkyne
týkajúcej sa odlišného znenia návrhu kúpnej zmluvy predloženého žalovaným s výzvou zo dňa 7.6.2021
a návrhu kúpnej zmluvy, ktorý tvoril prílohu číslo 4 rezervačnej zmluvy, uviedol, že vzhľadom na zmeny
skutkového a právneho stavu od podpisu rezervačnej zmluvy do učinenia výzvy zo dňa 7.6.2021, bolo

nevyhnutné uvedené zmeny zapracovať do návrhu kúpnej zmluvy. Navyše, takéto úpravy a zmeny
kúpnej zmluvy zmluvné strany v čase uzavretia rezervačnej zmluvy predvídali, keď výslovne v článku
3.8 upravili možnosť zmeny kúpnej zmluvy s ohľadom na skutkový a právny vývoj ohľadom zápisu
do katastra nehnuteľností. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný k výzve nepriložil originállistu vlastníctva, súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že priloženie originálu listu vlastníctva
možné nebolo, nakoľko jediným originálom listu vlastníctva k nehnuteľnosti disponuje len príslušný
okresný úrad. Súd nemal preukázanú ani dôvodnosť námietky žalobkyne, týkajúcu sa doručenia výzvy.

Žalobkyňa poukazovala na zmluvné dojednanie článku 8.2 rezervačnej zmluvy, podľa ktorého mala byť
výzva doručená doporučene s doručenkou. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že výzva žalobkyni
nebola doručovaná s doručenkou. Žalovaný doručoval žalobkyni výzvu doporučene, ako aj mailom. Z
vykonaného dokazovania, a to z potvrdenia Slovenskej pošty, a. s. o sledovaní zásielky a potvrdenia
o doručení mailovej správy, mal súd preukázané, že výzva bola doručená poštou dňa 9.6.2021 a

mailom dňa 8.6.2021. Podľa konštantnej judikatúry, v súlade so zákonným ustanovením § 45 ods.
1 Občianskeho zákonníka sa písomnosť považovať za doručenú okamihom, v ktorom mal adresát
objektívnu možnosť sa s ňou oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka
považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát má objektívnu možnosť oboznámiť
sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, teda keď sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície.
Potvrdením o doručení zásielky bolo preukázané, že dňom 9.6.2021 sa výzva zo dňa 7.6.2021 dostala

do sféry dispozície žalobkyne. Z uvedeného potvrdenia síce nebolo zrejmé, kto tento úkon prevzal,
podľa poštových podmienok ho však pošta mohla vydať len oprávnenej osobe. Súd tiež prihliadol ku
skutočnosti, že výzva bola súčasne žalobkyni doručená mailom, čo bola obvyklá forma komunikácie
medzi zmluvnými stranami, pričom dňa 8.6.2021 bolo potvrdené doručenie správy žalobkyni. Žalobkyňa
na výzvu zo dňa 7.6.2021 reagovala, teda s jej obsahom a prílohami sa oboznámila. Žalobkyňa prvotne

doručenie výzvy nerozporovala, a to ani v podanej žalobe, ale učinila tak až v ďalšom priebehu
konania, a to v podaní, doručenom súdu dňa 24.11.2023. Na základe vyššie uvedených skutočností
súd považoval výzvu za doručenú dňom 9.6.2021, pričom posúdenie ne/doručenia výzvy v zmysle
argumentácie žalobkyne považoval za rozporné s dobrými mravmi.

1.12
Súd prvej inštancie mal za nesporné, že ku dňu doručenia výzvy zo dňa 7.6.2021 zaplatila žalobkyňa
žalovanému na základe rezervačnej zmluvy kúpnu cenu spolu vo výške 234.792 eur. Vzhľadom na
výšku zmluvnej pokuty dojednanú v článku 10.1 rezervačnej zmluvy predstavovala výška zmluvnej
pokuty za jeden deň 117,396 eura. Súd priznal žalobkyni nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odo dňa

nasledujúceho po dni, v ktorom mal žalovaný splniť svoju povinnosť v zmysle článku 8.3 rezervačnej
zmluvy, t. j. od 16.3.2020 do dňa doručenia výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 7.6.2021, t. j. do
9.6.2021, čo činí 451 dní. Zmluvná pokuta vyčíslená za uvedené obdobie potom predstavuje 52.945,60
eura,povinnosťnazaplateniektorýchsúduložilžalovanému.Vozvyšnejčastisúdprvejinštanciepodanú
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd nemal preukázanú dôvodnosť nároku žalobkyne na zmluvnú

pokutu za obdobie po doručení výzvy zo dňa 7.6.2021, t. j. za obdobie od 10.6.2021 do dňa uzavretia
kúpnej zmluvy, t. j. do 11.11.2021. Zmluvná pokuta totiž zabezpečovala splnenie povinnosti žalovaného
vyzvať žalobkyňu na uzavretie kúpnej zmluvy, teda nie povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, pričom
splnenie zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti mal súd, v zmysle vyššie uvedenej argumentácie,
preukázané dňom 9.6.2021. Súd tiež považoval za nedôvodný nárok žalobkyne v časti, v ktorej ho

vyčíslila aj zo zaplateného príplatku ku kúpnej cene v zmysle dodatku číslo 1 k rezervačnej zmluve. Súd
mal preukázané, že základom pre výpočet zmluvnej pokuty bola kúpna cena za nehnuteľnosti zaplatená
v zmysle rezervačnej zmluvy. Zmluvné strany si zmluvnú pokutu dojednali v rezervačnej zmluve, v ktorej
bolasúčasnedojednanávýškakúpnejcenyaspôsobjejúhrady,pričomvčlánku10.1rezervačnejzmluvy
bola výška zmluvnej pokuty odvodená práve od „celkovej kúpnej ceny“, ktorá je v článku 4.1 rezervačnej

zmluvy striktne konkretizovaná. Príplatok za vnútorné dovybavenie apartmánov bol dojednaný v dodatku
číslo 1 k rezervačnej zmluve, pričom zmluvnými stranami nebolo dojednané, že sa mení výška celkovej
kúpnej ceny dojednanej v rezervačnej zmluve, ale že sa jedná o príplatok ku kúpnej cene. Súd mal preto
preukázané, že úmyslom strán sporu nebolo uzatvorením dodatku číslo 1 k rezervačnej zmluve meniť
spôsob - základ pre výpočet zmluvnej pokuty.

1.13
Súd prvej inštancie nemal v konaní preukázanú dôvodnosť argumentácie žalovaného o nezavinení
porušenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Žalovaný v konaní dôvodil svoje omeškanie
so splnením uvedenej povinnosti situáciou spôsobenou v súvislosti s pandémiou covid-19 ako

aj omeškaním obchodnej spoločnosti ISO INVEST, s.r.o. s vybudovaním prístupovej cesty k
apartmánovému domu, ktoré bolo podmienkou jeho kolaudácie. V súvislosti s opatreniami súvisiacimi
s pandémiou spôsobenou covid-19 súd prvej inštancie uviedol, že prvý prípad ochorenia covid-19 bol
na území Slovenskej republiky zistený dňa 6. 3. 2020, mimoriadna situácia v súvislosti so šírenímuvedeného ochorenia bola vyhlásená dňa 12.3.2020. V uvedenom čase však už mal žalovaný, a to
najneskôr 15.3.2020, splniť svoju povinnosť vyzvať žalobkyňu na uzavretie kúpnej zmluvy. Akékoľvek
opatrenia súvisiace so šírením ochorenia covid-19 boli uplatňované až po dátume dojednaného splnenia

povinnostižalovaného,pretobolibezvplyvunazavinenienesplneniapovinnostizabezpečenejzmluvnou
pokutou. Žalovaný taktiež nepreukázal, že nesplnenie zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti
nezavinil v dôsledku omeškania s plnením zmluvných povinností tretích subjektov, najmä obchodnej
spoločnosti ISO INVEST, s.r.o. pri výstavbe prístupovej komunikácie k apartmánovému domu. Súd
prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný uzatvoril dňa 11.4.2017 s

obchodnou spoločnosťou ISO INVEST, s.r.o. zmluvu o budúcej zmluve (o umožnení prístupovej cesty
a napojenia inžinierskych sietí), predmetom ktorej bol záväzok uzavrieť v dobe jedného roka odo dňa
podpisu zmluvy, t. j. do 11.4.2018, nájomnú zmluvu alebo inú obdobnú zmluvu, predmetom ktorej bude
prístupkpozemkužalovanéhopoprístupovejkomunikáciianapojeniekinžinierskymsieťam.Kuzavretiu
zmluvy, ktorá by žalovaného oprávňovala užívať prístupovú komunikáciu k apartmánovému domu, malo
teda dôjsť takmer jeden rok pred uzavretím rezervačnej zmluvy so žalobkyňou. Hoci v čase podpisu

rezervačnej zmluvy muselo byť žalovanému zrejmé, že stavebník prístupovej cesty cestu nevybudoval
a dohoda o užívaní cesty uzavretá nebola, dojednal si so žalobkyňou záväzné termíny zhotovovania
diela, vrátane jeho kolaudácie a termín výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy. Podľa stavebného povolenia
na stavbu apartmánového domu pritom podmienkou užívania apartmánového domu bola aj kolaudácia
prístupovej komunikácie. Žalovaný síce popísal, aké úkony následne, po zistení omeškania s výstavbou

prístupovej komunikácie, za účelom jej dostavania a skolaudovania vykonal, pričom uvedené tvrdenia
aj preukázal listinnými dôkazmi, vo vzťahu k úprave termínov zhotovenia apartmánového domu, najmä
jeho kolaudácie a termínu výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy, dojednaných v rezervačnej zmluve, však
žiadne úkony, najmä iniciovanie jednaní o uzavretí dodatku k zmluve v uvedenej časti nevykonal.
Minimálne už dňa 18.12.2019, kedy obchodná spoločnosť ISO INVEST, s.r.o. ako postupca a obchodná

spoločnosť Združenie Lúčky, s.r.o., ktorej spoločníkom je aj žalovaný, ako postupník uzatvorili zmluvu o
postúpení práv a povinností stavebníka, predmetom ktorej bolo postúpenie všetkých práv a povinností
postupcuakostavebníkavyplývajúcichpreneho,okreminého,ajzostavebnéhopovolenianaprístupovú
komunikáciu, nadobudol žalovaný vedomosť o stave rozostavanosti prístupovej komunikácie. Už len
okrajom súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný uvádzal, že oneskorenie výstavby prístupovej

komunikácie mala spôsobiť zmena stavby nevyhnutná pred jej vyhotovením, a to zmena povrchu
komunikácie, ktorá musela byť odložená z dôvodu nemožnosti vykonania v zimných mesiacoch, svoje
tvrdenie nepreukázal. Obchodná spoločnosť Združenie Lúčky, s.r.o. dňa 20.11.2020 doručila Obecnému
úradu K. K. žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby prístupovej komunikácie, a to v časti povrchu
cesty, pričom ako predpokladaný termín dokončenia stavby je uvedený 11/2020. Súčasne je v žiadosti

uvedené, že oproti vydanému stavebnému povoleniu bol z dôvodu zvýšenia bezpečnosti zrealizovaný
živičný kryt. Je teda zrejmé, že v novembri 2020, teda pred zimným obdobím, už zmena stavby
bola realizovaná. Vo vzťahu k potrebe vybudovania križovatky súd uvádza, že z vyjadrenia Správy
ciest Žilinského samosprávneho kraja, adresovaného obchodnej spoločnosti ISO INVEST, s.r.o. dňa
5.11.2019 vyplynulo, že súhlas so zriadením dočasného vjazdu na cestu II/584 bol daný na obmedzenú

dobu do 31.5.2020, pričom následne mal byť odstránený a mala byť vybudovaná riadna styková
križovatka podľa predchádzajúcich vyjadrení a v zmysle vyjadrenia Žilinského samosprávneho kraja zo
dňa 9.9.2019. Potreba vybudovania križovatky teda bola skutočnosťou, ktorá bola stavebníkovi známa
najneskôr od 9.9.2019, následne potvrdená vyjadrením zo dňa 5.11.2019 a žalovanému najneskôr po
postúpení práv a povinností stavebníka na základe zmluvy zo dňa 18.12.2019. Súd prvej inštancie

nemal preukázané ani tvrdenie žalovaného, že výkon práva žalobkyne by bol rozporný s dobrými
mravmi. Žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná v
rezervačnej zmluve, a ktorý odvodzovala z nesplnenia povinnosti žalovaného. Žalovaný poukazoval na
omeškanie žalobkyne s úhradou tretej splátky kúpnej ceny. Žalobkyňa uvedené tvrdenie poprela. Hoci z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že tretia časť kúpnej ceny bola splatná dňa 3.10.2019,

pričom k uvedenému dátumu žalobkyňa uhradila sumu vo výške 50.000 eur a následne dňa 6.7.2020
14.000 eur a dňa 25.8.2020 14.264 eura, nebolo možné z dôvodu uvedeného omeškania žalobkyne
vyhodnotiť uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu za rozporné s dobrými mravmi, najmä keď žalovaný
žiadny vecný súvis medzi porušením uvedených zmluvných povinností netvrdil a nepreukázal. Taktiež
nemožno za rozpornú s dobrými mravmi vyhodnotiť skutočnosť, kedy si žalobkyňa svoj nárok uplatnila.

Žalobkyňa uviedla, že žalobu nepodala už skôr z dôvodu, že dúfala v mimosúdne vyriešenie sporu.
Navyše, omeškanie so splnením zmluvnej povinnosti žalovaného zabezpečené zmluvnou pokutou bolo
ukončenédňomdoručeniavýzvynauzavretiekúpnejzmluvydňa9.6.2021,odkedysaužvýškazmluvnej
pokuty nenavyšovala, a to bez ohľadu na to, kedy bola podaná žaloba. Pokiaľ žalovaný poukazoval naúdajnú výhodnosť situácie pre žalobkyňu nadobudnúť vlastnícke právo k apartmánom čo najneskôr z
dôvodu protiepidemických opatrení a z toho vyplývajúcej nemožnosti apartmány využívať za účelom
dosahovania zisku (z nájmu), súd poukazuje na skutočnosť, že práve v dôsledku porušenia povinnosti

žalovaným nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k apartmánom na žalobkyňu už pred zavedením
uvedených opatrení.
Súd prvej inštancie nemal preukázané dôvody na zníženie zmluvnej pokuty v zmysle zákonného
ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka. Výška dojednanej zmluvnej pokuty nebola neprimeraná
s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Denná suma zmluvnej pokuty

predstavovala 0,05 % z uhradenej kúpnej ceny, čo pri výške žalobkyňou uhradenej ceny 234.792 eur činí
117,396 eura denne. Výška zmluvnej pokuty v percentuálnom vyjadrení, prihliadajúc aj k rozhodovacej
praxi súdov Slovenskej republiky, nie je neprimeraná. Pokiaľ žalovaný poukazoval na pomer celkovej
výšky zmluvnej pokuty a výšky uhradenej kúpnej ceny, súd prvej inštancie uviedol, že k navyšovaniu
zmluvnejpokutydošlovdôsledkupretrvávaniaomeškaniažalovanéhososplnenímpovinnosti.Súdprvej
inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania od 14.3.2023 vo výške 7 % ročne zo sumy 52945,60

eur do zaplatenia. Žalobkyni priznal náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“) pri vypočítaní pomeru úspechu a neúspechu
žalobkyne vo výške 40 %.
2.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne aby
odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b),
d), f) a h) a § 365 ods. 2 CSP, a teda, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, konanie súdu má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu v zmysle ust. 365 ods. 1 CSP, a táto vada mala vplyv na konečné rozhodnutie.

2.1
Žalovaný namietal závery súdu prvej inštancie, že nesplnil svoju povinnosť vyzvať žalobkyňu na
uzavretie kúpnej zmluvy do 15.03.2020. Mal za to, že kolaudácia apartmánov nebola podmienkou
pre splnenie zmluvnej povinnosti. Žalovaný mal za to, že z formulácie ustanovenia 8.1 Rezervačnej
zmluvy jednoznačne vyplýva, že požadovaný stupeň dokončenia Apartmánov a Parkovacích státi ku

dňu doručenia výzvy bol iba taký, aby bolo možné tieto nehnuteľnosti na liste vlastníctva individuálne
odlíšiť a zapísať k nim jednotlivé vlastnícke práva bez ohľadu na to, či boli na tomto liste vlastníctva
zapísané ako súčasť ešte rozostavaného alebo už skolaudovaného Apartmánového domu. Poukázal na
to, že predložil dôkazy vo vyjadrení, ktorých obsahom sú prvé návrhy rezervačných zmlúv a e-mailová
komunikácia medzi žalovaným a právnym zástupcom budúcich kupujúcich, ktorý zmluvnú dokumentáciu

vrátane Rezervačnej zmluvy pripravoval. Tieto dôkazy preukazujú, že podmienka skolaudovanosti
Apartmánového domu bola v rámci negociačných procesov vypustená. Žalovaný mal za to, že súd prvej
inštancie sa s uvedenými dôkazmi nevysporiadal a nesprávne dotvoril skutkový stav. Žalovaný mal za
to, že termín kolaudácie vo februári 2020 nebol záväzný, čo preukazuje bod 3.8 rezervačnej zmluvy,
podľa ktorého zmluvné strany vzali na vedomie, že „predmet Kúpnej zmluvy tak, ako je definovaný v

tejto Zmluve a v jej prílohách, bude v týchto zmluvách upravený s ohľadom na skutkový a právny vývoj
ohľadomzápisudopríslušnéhokatastranehnuteľnostíkaktuálnemudňu“.Ďalejnamietal,žepredmetom
budúcej kúpnej zmluvy mali byť apartmány dokončené do stupňa holobytu, pričom v čase výzvy zo
dňa 04.02.2020 boli apartmány prevoditeľné na žalobkyňu bez ohľadu na to, že neboli skolaudované.
Žalovaný poukázal na odklon od predbežného právneho posúdenia daného súdom prvej inštancie,

s ktorým sa následne nevysporiadal.
2.2
Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil okolnosti ovplyvňujúce zavinenie a dĺžku
omeškania žalovaného. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že neprihliadal na to, ako pandémia
koronavírusu ovplyvnila kolaudáciu apartmánového domu, a teda práve tú podmienku, ktorú si súd

na základe ľubovôle sám dotvoril. Kolaudácia apartmánového domu sa bez akýchkoľvek pochybností
uskutočňovala počas pandémie, a teda v období keď už mal byť žalovaný údajne v omeškaní. Žalovaný
uviedol, že opakovane vo svojich vyjadreniach tvrdil a preukázal, že pri vynaložení akejkoľvek snahy
nemoholzrýchliťproceskolaudácie,keďžeúradynefungovali,bolobmedzenýstykmedziľuďmi,posunulsa termín kolaudácie prístupovej cesty (ktorej kolaudácia mala bezprostredný vplyv na kolaudáciu
Apartmánového domu), počas údajného omeškania žalovaného vznikla dodatočná potreba zmeny
finálnej vrstvy krytu cesty na živičný. Podľa jeho názoru, súd mal na túto skutočnosť prihliadnuť

minimálne pri rozhodovaní o znížení výšky zmluvnej pokuty, keďže okolnosti, ktoré nepredvídateľne
nastali, odďaľovali možnosť kolaudácie apartmánového domu a mali vplyv na celkovú dĺžku omeškania
žalovaného. K záverom súdu, že neinicioval uzavretie dodatku uviedol, že termíny nepovažoval za
záväzné. Postup súdu prvej inštancie označil za formalistický. Žalovaný videl konanie žalobkyne
v rozpore s dobrými mravmi v tom, že apartmány boli od 4.2.2020 prevoditeľné na žalobkyňu, táto

ich ale úmyselne neprebrala. Bola si plne vedomá, že v čase prijatých protipandemických opatrení
nebude pre ňu výhodné, keďže ich nebude môcť ďalej prenajímať a teda nebude dosahovať žiaden
zisk. Žalobkyňa v tom čase ušetrila finančné prostriedky, ktoré by inak bola bývala vynaložila na
mesačné náklady spojené s prevádzkou apartmánov (mesačné zálohové platby za energie, plyn, vodu),
nedosahovala by žiaden zisk, keďže protipandemické opatrenia zakazovali stretávanie viacerých osôb
a prenajímanie apartmánov by bolo značne obmedzené, a zároveň kumulovala sa výška zmluvnej

pokuty. Ďalej namietal, že súd neprihliadol na to, že žalobkyňa bola vždy bezodkladne informovaná
o problémoch, ktoré vystali v priebehu výstavby a kolaudácie apartmánových domu. Nikdy však
nereagovala spôsobom, ktorý by čo i len naznačoval záujem o odstúpenie od rezervačnej zmluvy alebo
o vrátenie uhradenej časti kúpnej ceny. Podľa žalovaného, keď žalobkyňa nevzniesla námietky, súhlasila
s posunutím termínu kolaudácie.

2.3
Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty je súd povinný zohľadňovať aj to,
čo bolo pri dojednávaní zmluvnej pokuty, tak to, čo bolo pri vzniku konkrétneho nároku, ktorý z tohto
dojednania vyplynul. Pri tomto posudzovaní zároveň musí súd dôrazne prihliadnuť aj na funkciu, ktorú
plní zmluvná pokuta v tom-ktorom prípade. Žalovaný v časti IX. písm. A. až C. vyjadrenia žalovaného

preukázal, že uplatňovaná pokuta zmluvná pokuta výrazným spôsobom presahuje jej sankčnú funkciu,
najmä vzhľadom na to, že žalovaný rezervoval Apartmány a počas trvania zmluvného záväzku ich
nepreviedol na tretiu osobu a prípadné omeškanie žalovaného bolo spôsobené okolnosťami, ktoré
žalovaný nezavinil, ktoré neboli známe počas podpisu rezervačnej zmluvy a ktoré nemohol žalovaný
nijakým spôsobom predvídať alebo odvrátiť.

2.4
Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobkyni vyššiu sumu, akú si ona uplatnila v žalobe,
keď táto vychádzala z uhradenej kúpnej ceny k 15.03.2020, pričom súd priznal nárok na zmluvnú pokutu
aj z kúpnej ceny zaplatenej k 09.06.2021, a tým navýšil základ o sumu 28.264 eur. Ďalej namietal, že

súd prvej inštancie nesprávne vylúčil vzájomný nárok žalovaného na samostatné konanie. Mal za to,
že nebolo hospodárne vylúčiť uvedený nárok na samostatné konanie, pričom išlo o pohľadávku, ktorá
bola nižšia, ako žalobou uplatnená suma. Žalovaný mal za to, uznesenie o vylúčení vzájomnej žaloby
na samostatné konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia súdu malo bezprostredný vplyv na
výrok I. napadnutého rozsudku, preto je rozsudok aj z tohto dôvodu nesprávny a nezákonný.

2.5
Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie odklonom od predbežného právneho posúdenia porušil jeho
právo na spravodlivý proces. Pri predbežnom právnom posúdení súd prvej inštancie vychádzal z toho,
že nie je podstatné, či apartmány boli v rozhodnom čase skolaudované, ale považoval za podstatné, či

tietosúdokončenédostavuholobyt.Nanasledujúcompojednávaníbezodôvodneniasúdprvejinštancie
zmenil svoj právny názor a vyhotovenie apartmánov do štádia holobytu už považoval za nepodstatné.
Následne súd prvej inštancie vydal prekvapivý rozsudok.

2.6

Žalovaný záverom konštatoval, že odôvodnenie je nedostatočné, nepreskúmateľné a zmätočné. Mal
za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení nevysporiadal s dôkazmi, ktoré žalovaný považoval za
rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, porušil zákaz ľubovôle a v odôvodnení neodôvodnil odklon
od svojho predbežného právneho názoru, ani strany iným spôsobom neoboznámil s týmto odklonom,
čím porušil zákaz prekvapivých rozhodnutí, pričom prisúdil žalobkyni viac, než žiadala.

3.
Žalobkyňa podala proti zamietavej časti rozsudku odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu,
nakoľko však odvolanie nebolo podané s platným zaručeným elektronickým podpisom a súčasne nebolo
doplnené v lehote 10 dní, tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd na toto odvolanie neprihliadal.3.1
Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
vecne správny. Ďalej uviedla, že v konaní preukázala, že autorom prvotného návrhu Rezervačnej zmluvy

je žalovaný. Akékoľvek a všetky výkladové nejasnosti, ktoré tak mohli v súvislosti s ustanoveniami
rezervačnej zmluvy vzniknúť, tak v súlade s § 35/3 OZ. nemôžu ísť na ťarchu žalobkyne, ale na ťarchu
strany, ktorá predmetné pojmy použila ako prvá. Mal za to, že úmyslom zmluvných strán bolo uzavretie
kúpnych zmlúv k apartmánom v stave, kedy budú skolaudované – toto vyplýva z kontextu celej zmluvy
(napr. ods. 6.1 (platobné podmienky) a 3.6 (harmonogram výstavby) a tiež z gramatického výkladu –

ak by strany mali v úmysle uzavrieť kúpnu zmluvu už v štádiu rozostavanosti, bolo by to v ods. 8.1
vyslovene spomenuté – a to aj napr. termínom „Rozostavaný apartmán…“ používaným v ods. 3.1,
najmä však v ods. 7 návrhu kúpnej zmluvy tvoriaci ako príloha č. 4 neoddeliteľnú súčasť rezervačnej
zmluvy. Výklad žalovaného nemá oporu ani vo faktickom správaní žalovaného - tretiu výzvu zo dňa 7.
6. 2021 zaslal až potom, čo boli apartmány skolaudované s výslovným odkazom na túto skutočnosť
– ak by kolaudácia Apartmánov pre uzavretie kúpnych zmlúv nebola potrebná, výzvu by neposielal.

Žalobkyňa konštatovala, že uzatvárala Rezervačnú zmluvu s vedomím, že predmetom budúcej kúpy
bude apartmán v kompletnom právnom slova zmysle, bez nutnosti ďalších úkonov, ktoré by bola
nútená vykonať, t.j. vlastným menom po kúpe zaistiť kolaudáciu predmetu kúpy. Takáto konštrukcia
je nelogická, neštandardná a nedáva zmysel. Rezervačná zmluva a vzor kúpnej zmluvy by v takomto
prípade obsahoval ustanovenie, že budúci kupujúci si je vedomý, že apartmán je rozostavaná stavba

a k jeho riadnemu užívaniu musí zaistiť jeho kolaudáciu. Ale ods. 7 vzoru Kúpnej zmluvy priloženej ku
Rezervačnej zmluve ako Príloha č. 4 jasne stanovil, že v deň podpisu Kúpnej zmluvy „...predmet kúpy
je riadne skolaudovaný...“
3.2
K námietke žalovaného, že súd sa nijako nevysporiadal s jeho návrhmi dôkazov ohľadne negociačných

procesov z obdobia 17. 1. – 7. 2. 2019 uviedla, že postup súdu bol celkom v poriadku, nakoľko
táto komunikácia a negociácia prebiehala medzi tretími stranami, Žalobkyňa sa ich priamo, či
prostredníctvom zástupcu nezúčastnila a nemala o nich žiadne povedomie. Až emailovou správou zo
dňa 7.2.2019 žalovaný preposlal žalobkyni iba na vedomie túto komunikáciu. Pre zmluvný vzťah medzi
žalobkyňouažalovanýmjetátokomunikáciairelevantná.Knámietkenesprávnehoposúdeniazavinenia,

uviedla, že súd prvej inštancie správne v rozsudku uviedol, že pandémia koronavírusu nemohla mať
vplyv na zavinenie žalovaného nakoľko tento nijako nedoložil akým spôsobom sa snažil odvrátiť vznik
škody, resp. príčiny vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Žalovaný ostal celkom pasívny, o vzniknutej
situácii žalobkyňu nijako v predstihu neinformoval, nenavrhol posunutie dohodnutých termínov, nežiadal
o uzavretie dodatkov reflektujúcich svoje omeškanie. Toto správanie žalovaného je v ostrom kontraste

s jeho následným správaním, keď po žalobkyni vyžadoval bezodkladne každý jednotlivý príplatok k
dohodnutým platbám. Žalobkyňa poprela, že by súhlasila s predĺžením kolaudácie, pričom poukázala na
to, že súd prvej inštancie uzavrel, že už v okamihu uzavretia rezervačnej zmluvy, si bol žalovaný vedomý
omeškania svojho partnera ISO invest s vybudovaním cesty. Žalobkyňa poprela, že by apartmány
užívala pred ich kolaudáciou. K námietke prekročenia nároku uviedla, že žaloba v časti sumy 22.764,70

eur bola zamietnutá, pričom nedošlo k žiadnemu prekročeniu nároku zo strany súdu. Ďalej mala za
to, že súd prvej inštancie rozhodol o vylúčení nároku žalovaného v rámci svojho uváženia v súlade
so zákonom. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie zmenu právneho názoru riadne odôvodnil, pričom
rozhodnutie samotné je dostatočne odôvodnené, zrozumiteľné a jasné.
4.

Žalovaný v písomnej replike k vyjadreniu uviedol, že žalobkyňa odbočuje od podstaty problému.
Zmluvná pokuta bola naviazaná na porušenie povinnosti žalovaného vyzvať žalobkyňu na uzavretie
kúpnejzmluvyriadneavčas,tedaspôsobmiuvedenýmivrezervačnejzmluveavtermínedo15.3.20202,
pričom prílohou kvalifikovanej výzvy mal byť list vlastníctva, z ktorého bude vyplývať, že výlučným
vlastníkom apartmánov a parkovacích státí je žalovaný. Zotrval na tom názore, že požiadavka na

skolaudovanosť apartmánov v čase učinenia kvalifikovanej výzvy z rezervačnej zmluvy ani z jej príloh
nevyplýva. Opätovne poukázal na to, že z priložených dôkazov vyplýva, že podmienka kolaudácie bola
v rámci negociačných procesov pri tvorení obsahu rezervačnej zmluvy úmyselne vypustená, pričom
ak by aj bola, viazala by sa na stav holobytu. Žalovaný uviedol, že výzvu zo dňa 07.06.2021 zaslal
žalobkyni z dôvodu, aby ju informoval o úspešnosti kolaudácie. Žalovaný vyjadril právny názor, že

na nezáväznom termíne kolaudácie sa zmluvné strany dohodli práve z dôvodu, že v čase podpisu
rezervačnej zmluvy apartmány predstavovali nedokončené stavebné dielo. Tento termín mal poskytnúť
zmluvným stranám informatívny obraz o predpokladanej výstavbe a termíne dokončenia apartmánov.
Žalovaný ďalej uviedol, že pandémia koronavírusu mala vplyv na kolaudáciu, ktorú nemohol urýchliť.Žalovaný v ďalšom poukazoval na jednotlivé body odvolania. Mal za to, že v zmysle rezervačnej
zmluvy nebolo zhotovenie prístupovej cesty povinnosťou žalovaného a ISO Invest nemala postavenie
pomocníka alebo subdodávateľa žalovaného. Z dôrazom na vyššie uvedené žalovaný za výkony ISO

Invest ani za jeho omeškanie nemôže a nemohol zodpovedať. Zotrval na názore, že súd prvej inštancie
modifikoval nárok žalobkyne. Ďalej mal za to, že jeho nárok na zaplatenie dovybavenia apartmánov je
nárok rovnakého druhu, ktorý sa týka tých istých sporových strán, a preto súd prvej inštancie nesprávne
vzájomný návrh vylúčil na samostatné konanie, čo malo vplyv na správnosť výroku I. rozsudku. Zmenou
právneho posúdenia súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, pričom sa nesprávne

a nedostatočne vysporiadal s rozhodujúcimi dôkazmi ním predloženými.
5.
Žalobkyňa v písomnej duplike k replike žalovaného uviedla, že nikde netvrdí, že by zmluvná pokuta
mala zabezpečovať uzavretie finálneho znenia kúpnej zmluvy. Vo vyjadrení odkázala na ods. 7 návrhu
Kúpnej zmluvy, ktorá ako príloha č. 4 tvorila nedielnu súčasť Rezervačnej zmluvy, podľa ktorého v deň
podpisu Kúpnej zmluvy „...predmet kúpy je riadne skolaudovaný...“. Za nezmyselné a nelogické označila

tvrdenie žalovaného, že mal vyzvať žalobkyňu k uzavretiu Kúpnej zmluvy v čase keď by boli predmetné
Apartmány neskolaudované a do prílohy takejto výzvy priložiť návrh kúpnej zmluvy, kde sa konštatuje,
že predmet kúpy je riadne skolaudovaný. Mala za to, že žalovaný napokon svoje pochybenie fakticky
uznal a poslal tretiu výzvu zo dňa 7.6.2021 potom, čo boli Apartmány riadne skolaudované. Opakovane
odmietla stále sa opakujúce tvrdenie žalovaného, že by sa zúčastnila negociačných rokovaní o podobe

Rezervačnej zmluvy a dokonca že by bola v týchto rokovaniach právne zastúpená. Tieto nepravdivé
tvrdeniažalovanýnijakonedoložilanepreukázal.Naopak,akoboložalobkyňouvprvostupňovomkonaní
preukázané a doložené, prvý návrh rezervačnej zmluvy jej predložil žalovaný a rokovaní o podobe tohto
návrhu sa žalobkyňa nijako nezúčastnila. Čo predchádzalo tomuto prvému návrhu rezervačnej zmluvy
je tak pro tento spor irelevantné. Ako autor rezervačnej zmluvy je tak žalovaný za výklad jej obsahu

v plnom rozsahu zodpovedný. K prehlásenie žalovaného súdu, že úmyslom a účelom prípisu zo dňa
7.6.2021 nebolo vyzvať žalobkyňu k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle ods. 8.2 rezervačnej zmluvy,
ale iba ju informovať o úspešnosti kolaudácie a o zápise do katastra nehnuteľností uviedla, že ide o
podstatnú zmenu argumentácie žalovaného. Žalobkyňa konštatovala, že rezervačná zmluva v ods. 3.8
nestanovuje, že by sa zmluvné strany dohodli, že dôjde k dodatočným úpravám ľubovoľnej časti zmluvy

vrátanie termínu kolaudácie, ako účelovo odvodzuje žalovaný, ale je tu výslovne uvedené, že upravený
môže byť iba predmet kúpnej zmluvy, tzn. apartmány a parkovacie miesta, tak ako sú po technickej
stránke definované v čl. III Rezervačnej zmluvy. Termíny, ktoré si v ods. 3.6 Rezervačnej zmluvy
stanovil sám žalovaný, boli dané ako smerodajné pre uzavretie zmluvy, tzn. záväzné bez možnosti
ich jednostranných zmien. Uviedla, že žalovaný sa spoliehal na svoju ničím nepodloženú subjektívnu

domnienku, že keď nedodrží termín, ktorý si sám stanovil do Rezervačnej zmluvy ako smerodajný pre
uzavretie zmluvy, je pre zmenu tohto dôležitého termínu postačujúce, že protistrana nič nenamieta.
Žalovaný, ako skúsený podnikateľ v stavebníctve, si musel byť vedomý, že takýto účelový a absurdný
výklad o zmene podstatnej náležitosti Rezervačnej zmluvy neobstojí, najmä s ohľadom na ods. 11.4
vyžadujúcikaždúzmenuzmluvyvpísomnejpodobe.VčastitýkajúcejsaspoločnostiISOInvestodkázala

na ods. 44 rozsudku, kde je podrobne vysvetlené a odôvodnené odmietnutie argumentácie žalovaného
ohľadne nedostatku zavinenia.

6.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)

(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359
CSP), t.j žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobe čiastočne
vyhovel,včas(§362ods.1CSP)aprotirozhodnutiu,protiktorémujetentoopravnýprostriedokprípustný
(§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP

a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v časti o zaplatenie sumy
46.572,06 eur spolu s príslušenstvom ako vecne správny potvrdil a v časti o zaplatenie sumy 6.373,54
eur s príslušenstvom zmenil podľa § 388 CSP tak, že v tejto časti žalobu zamietol.
7.

Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inakmohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.

8.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalovaný, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie

veciapovykonanídokazovaniavpotrebnomrozsahudospelksprávnymskutkovýmaprávnymzáverom
čo do uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 46.572,06 Eur. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil
s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387
ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva

na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri
rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako
boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho
posúdenia veci, odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl
ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul
aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne
interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne

aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, tieto správne vyložil v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou, a preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov prvoinštančného súdu vo vyššie uvedenej časti odchýliť a nemôže dať za pravdu
odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia v časti o zaplatenie sumy 46.572,06 eur. Odvolací súd pritom

konštatuje, že iba samotná nespokojnosť sporovej strany (v tomto prípade žalobcu) s právnym názorom
vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP, pretože z práva na
spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je

ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS
97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným
uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP nie je daný.

9.
K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná
v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom

dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas

konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event.
vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo
v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej sporovej

veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP,
majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods.
2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež
zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporua procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu
akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Žalobcom
uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný.

10.
Odvolací súd sa stotožnil s odvolaním len v časti, v ktorej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie
prekročil návrh žalobkyne, keď nesprávne určil základ nároku, z ktorého sa počíta zmluvná pokuta na
sumu 234.792 eur, pričom mal správne vychádzať zo sumy 206.328 eur, a teda z úhrad vykonaných
žalobkyňou v sume 78.264 eur, 78.264 eur a 50.000 eur, ktoré boli vykonané na celkovú kúpnu

cenu do 15.03.2020 a nemal priznávať zmluvnú pokutu aj s platieb vykonaných po 15.03.2020,
nakoľko s ohľadom na skutkové zdôvodnenie žaloby, si žalobkyňa zmluvnú pokutu z uvedených platieb
neuplatnila. Uvedené nesprávne právne posúdenie však nepredstavovalo takú vadu podľa § 389 ods.
1 CSP, pre ktorú by bolo nevyhnutné (potrebné) zrušiť celé rozhodnutie súdu prvej inštancie a toto
vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko skutkový stav bol spoľahlivo zistený, bol z väčšej časti správne právne
posúdený, pričom čiastočná dôvodnosť odvolania nevyvolala potrebu ďalšieho dokazovania, resp. takej

zmeny právneho posúdenia, ktorá by odôvodňovala zrušenie napadnutého výroku I. rozsudku súdu
prvej inštancie. Rozdiel predstavuje len sumu výpočtu, ktorá sa odvíja od základu vo výške 206.528
eur, z ktorého denná výška zmluvnej pokuty (0,05%) predstavuje sumu 103,264 eur. Po prenásobení
dňamiomeškaniavpočte451predstavujedôvodneuplatnenázmluvnápokutasumuvovýške46.572,06
eur. Uvedený jednoduchý výpočet neodôvodňuje zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie. Preto

odvolacísúdčiastočnerozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnyčodosumy46.572,06eurspolu
s príslušenstvom potvrdil a čo do sumy 6.373,54 eur s príslušenstvom zmenil tak, že žalobu zamietol.
11.
Konkrétne k odvolacím námietkam žalovaného a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku
súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 46.572,06 eur odvolací súd uvádza nasledovné:

12.
Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť,
dojednanú v článku 8.1 v spojení s článkom 8.3 rezervačnej zmluvy, splnenie ktorej bolo zabezpečené
zmluvnou pokutou. Žalovaný v dojednanej lehote do 15.3.2020 nedoručil žalobkyni výzvu na uzavretie

kúpnej zmluvy, prílohou ktorej by bol výpis z listu vlastníctva, podľa ktorého by bol zapísaný ako výlučný
vlastník apartmánu číslo G., apartmánu číslo G., resp. na základe dodatku číslo 1 k rezervačnej zmluve
G. a vnútorných parkovacích státí F.XX a F.XX. Správne uzavrel, že podľa článku 8.1 rezervačnej zmluvy
bol žalovaný povinný k výzve na uzavretie kúpnej zmluvy priložiť originál listu vlastníctva, z ktorého
bude vyplývať, že je výlučným vlastníkom apartmánov čísla G. a G. a parkovacích státí F. a F., pričom

správne konštatoval, že pokiaľ teda boli apartmány a parkovacie státia ku dňu 21.1.2020, resp. 4.2.2020
zapísané ako rozostavané nehnuteľnosti, nemohli byť predmetom kúpnej zmluvy tak, ako si to dojednali
zmluvné strany najmä v článku 3.1 a v prílohe číslo 4 rezervačnej zmluvy. Správne súd prvej inštancie
uzavrel, že vychádzajúc z celého obsahu rezervačnej zmluvy, mali byť apartmány v čase vykonania
výzvynauzavretiekúpnejzmluvyužskolaudované.Správnevychádzalzčlánku3.6rezervačnej zmluvy,

v ktorom je uvedené, že zmluvné strany berú na vedomie termíny zhotovovania diela a považujú ich za
smerodajnépriuzatváranízmluvy,pričomvýstavbamalabyťdokončenávnovembri2019aapartmánový
dom skolaudovaný vo februári 2020, na čo nadväzuje dátum výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy
15.3.2020. Potom správne vyhodnotil aj úmysel strán, aby v čase výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy
už boli nehnuteľnosti skolaudované. Riadne vyhodnotil, aj že neobstojí argumentácia žalovaného, že

dátum kolaudácie v zmluve bol len orientačný, nakoľko nie je zrejmé, za akým účelom by potom bol
v zmluve výslovne dojednaný, a to ešte so zdôraznením, že sa jedná o smerodajný údaj pri uzatváraní
zmluvy. Následne správne vyhodnotil, že nemal preukázané splnenie povinnosti žalovaného v súlade
s článkom 8.1 rezervačnej zmluvy výzvami zo dňa 21.1.2020 a 4.2.2020.
13.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že rezervačná zmluva v bode 8.1 vyžadovala
pre platnosť výzvy, aby boli apartmány v štádiu holobyt. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, že pre platnosť výzvy bolo potrebné, aby byty boli skolaudované. Správne súd prvej
inštancie uzavrel, že vychádzajúc z celého obsahu rezervačnej zmluvy, mali byť apartmány v čase
vykonania výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy už skolaudované. V článku 3.6 rezervačnej zmluvy je

uvedené, že zmluvné strany berú na vedomie termíny zhotovovania diela a považujú ich za smerodajné
pri uzatváraní zmluvy, pričom výstavba mala byť dokončená v novembri 2019 a apartmánový dom
skolaudovaný vo februári 2020, na čo nadväzuje dátum výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy 15.3.2020.
Z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že už pri uzatváraní rezervačnej zmluvy bolo úmyslom zmluvnýchstrán, aby v čase výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy už boli nehnuteľnosti skolaudované. Správne aj
žalobkyňa poukázala na obsah vzoru pripojenej kúpnej zmluvy k rezervačnej zmluve, ktorá potvrdzuje
správnosť záveru, že apartmány mali byť skolaudované. Odvolací súd ďalej dodáva, že z rozhodovacej

činnosti je mu známe, že štandardným býva v obdobných právnych vzťahoch uzavretie kúpnej zmluvy
až po skolaudovaní stavby, pričom opak, býva výslovne dojednaný v zmluve. Ďalej je potrebné si
uvedomiť, že neskolaudované stavby nemožno užívať, nakoľko užívaním by bol porušený zákon,
čo by viedlo k postihu pre vlastníka, ktorý nehnuteľnosť umožnil užívať. Odvolací súd má za to, že
súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami prejednávanej

veci. Ak žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na jeho tvrdenia o tom, že zmluvu
pripravovala žalobkyňa, tak odvolací súd musí konštatovať, že táto námietka nie je dôvodná. Z obsahu
vyjadrení jednoznačne plynie, že žalobkyňa od počiatku namietala, že by zmluvy pripravovala. Uviedla
skutkové tvrdenia, kto zmluvu pripravil (tretia osoba bez jej ingerencie), pričom žalovaný nepreukázal
opak uvedenej skutočnosti. S ohľadom na uvedené potom nemožno prijať ako dôvodnú námietku
žalovaného, že zmluvy pripravila žalobkyňa resp. jej právny zástupca. Žalovaným predložené dôkazy

(emailová komunikácia) uvedené nepreukazujú a tak uvedené tvrdenie žalovaného zostalo len v rovine
nepreukázaného tvrdenia, ktoré nemá vplyv na posúdenie veci. Preto sa osobitne súd prvej inštancie
s uvedenou námietkou nezaoberal. Odvolací súd má za to, že žalovaný predložil rezervačnú zmluvu
na podpis žalobkyni, a preto nesie zodpovednosť za jej obsah. Odhliadnuc od uvedeného, ak by aj
došlo ku uzavretiu zmluvy spôsobom uvedeným žalovaným odvolací súd má za to, že toto by samo

o sebe nemalo vplyv na posúdenie veci, nakoľko obsah zmluvy je podľa názoru odvolacieho súdu
možno vyložiť len spôsobom tak, ako to vykonal súd prvej inštancie. Ak žalovaný namietal, že bod 3.8
rezervačnej zmluvy predstavoval bod, ktorý negoval záväznosť termínu kolaudácie, tak odvolací súd
sa s uvedeným právnym názorom nemohol stotožniť. Bod 3.8 upravoval že upravený môže byť iba
predmetkúpnejzmluvy,tzn.apartmányaparkovaciemiesta,takakosúpotechnickejstránkedefinované

v čl. III Rezervačnej zmluvy, pričom z uvedeného ustanovenia nemožno vyvodiť nezáväznosť termínov
uvedených v bode 3.6 rezervačnej zmluvy. Odvolací súd musí konštatovať, že termíny, ktoré si v ods.
3.6 Rezervačnej zmluvy stanovil sám žalovaný, sú dané ako smerodajné pre uzavretie zmluvy, tzn.
záväzné bez možnosti ich jednostranných zmien.

14.
Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd aj námietku žalovaného, že súd prvej inštancie sa odklonil od
svojho predbežného právneho posúdenia. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dal sporovým
stranám predbežné právne posúdenie na pojednávaní dňa 06.12.2023. Následne na pojednávaní dňa
22.01.2024 súd prvej inštancie zmenil (upresnil) predbežné právne posúdenie tak, že podstatným nie

je faktický stav apartmánov, ale právne posúdenie toho, či boli v zmysle zmluvy splnené podmienky na
zaslanie výzvy. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie si splnil svoje zákonné povinnosti, keď
stranám sporu poskytol predbežné právne posúdenie veci na prvom pojednávaní. Následne na druhom
pojednávaní upravil svoje predbežné právne posúdenie v súlade s vývojom prejednávanej veci a zmeny
pohľadu na vec. Žalovaný sa mylne domnieva, že súd prvej inštancie sa nemôže odkloniť od svojho

predbežného právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie túto možnosť má, pričom v tomto prípade
sporové strany upozornil na zmenu právneho pohľadu na vec a sporové strany na pojednávaní dňa
22.01.2024 dostali možnosť na túto skutočnosť reagovať. Súd prvej inštancie svojím postupom neporušil
žiadne z práv žalovaného, pričom právo na zmenu právneho posúdenia má. Je potrebné si uvedomiť, že
predbežné právne posúdenie, je len predbežné a súd prvej inštancie má možnosť sa od neho odkloniť,

ak dospeje k záveru, že toto nebolo správne. V tomto prípade uviedol sporovým stranám uviedol nový
náhľadnaprávnustránkuveciaumožnilžalovanémunanovúsituáciureagovať.Skutočnosť,žesnovým
právnym posúdením, ktoré súd prvej inštancie riadne v rozsudku odôvodnil, neporušuje procesné práva
žalovaného, ani nezaťažuje napadnutý rozsudok vadou, pre ktorú by malo by rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušené. Odvolací súd konštatuje, že zmena predbežného právneho posúdenia súdom prvej

inštancie od jeho konečného právneho posúdenia veci nemá za následok zásah do práva na súdnu
ochranu, keďže sporovú stranu nediskvalifikuje z možnosti uplatňovať svoje procesné práva priznané
Civilnýmsporovýmporiadkomakžalovanýbolnazmenuprávnehoposúdeniaupozornený.Odvolacísúd
má ďalej za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené, jasné a zrozumiteľné. Ak
žalovaný namietal nedostatočné odôvodnenie, zmätočnosť, prípadne nepreskúmateľnosť, tak odvolací

súd má za to, že táto námietka nie je odôvodnené. Tu odvolací súd konštatuje, že pri nedôvodný je záver,
že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôkazmi označenými žalovaným, ani že neodôvodnil odklon
od svojho predbežného právneho posúdenia, nakoľko strany sporu na druhom pojednávaní upozornil
na zmenu právneho posúdenia a teda nevydal prekvapivé rozhodnutie.15.
Námietka žalovaného, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď vylúčil na samostatné konanie

uznesením č.k. 10C/11/2023 zo dňa 09.01.2024 vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie sumy
12.161,78 Eur s príslušenstvom je rovnako nedôvodná. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že konaniu
o vzájomnom návrhu má predchádzať postup podľa § 167 CSP, pričom návrh bol podaný tesne
pred pojednávaním po postupe podľa § 167 CSP v tejto veci a teda spojenie by bolo nehospodárne
a viedlo by k neprimeranému predĺženiu konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu

prvej inštancie, že konanie o vzájomnom návrhu by si vyžiadalo odročenie veci a takéto konanie by
bolo nehospodárne s ohľadom na to, že súd prvej inštancie mal vec pripravenú na pojednávanie
a rozhodnutie. Bolo vecou žalovaného, aby si svoj nárok uplatnil už v prvom vyjadrení k žalobe, kedy
by táto mohla byť prejednaná spolu s nárokom žalobcu, ak takto nepostupoval, pričom nevyužil ani
možnosť uplatniť svoj nárok v prípadnej duplike v predĺženej lehote do 23.10.2023, tak potom sám
spôsobil, že jeho vzájomný návrh musel byť vylúčený na samostatné konania. Odvolací súd ďalej

uvádza, že takéto uplatnenie vzájomného návrhu (dva dni pred pojednávaním vo veci) má charakter
zneužitia procesných práv s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci samej, pričom postup súdu prvej
inštancie pri jeho vylúčení bol s ohľadom na všetky okolnosti procesne správny. Ďalej odvolací súd
má za to, že samotné vylúčenie vzájomného návrhu nezaťažuje napadnutý rozsudok vadou, ktorá by
odôvodňovala jeho zrušenie. Skutočnosť, že žalovaný si prípadný nárok bude započítavať, prípadne

uplatňovať samostatne neznamená porušenie jeho procesných práv ani vadu napadnutého rozsudku,
resp. odňatie možnosti konať pred súdom. Odvolací súd ďalej konštatuje, že preskúmaním procesného
postupu súdu prvej inštancie nezistil v jeho procesnom postupe takú vadu, ktorá by mohla byť dôvodom
nazrušenierozsudku,pričommázato,žesúdprvejinštanciedôslednedbalnadodržiavanieprocesných
práv strán sporu.

16.
Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s otázkou uplatnenej zmluvnej
pokuty a zavinenia žalovaného. Súd prvej inštancie správne uviedol, že prvý prípad ochorenia covid-19
bol na území Slovenskej republiky zistený dňa 6.3.2020, mimoriadna situácia v súvislosti so šírením

uvedeného ochorenia bola vyhlásená dňa 12.3.2020. V uvedenom čase však už mal žalovaný, a to
najneskôr 15.3.2020, splniť svoju povinnosť vyzvať žalobkyňu na uzavretie kúpnej zmluvy. Akékoľvek
opatrenia súvisiace so šírením ochorenia covid-19 boli uplatňované až po dátume dojednaného splnenia
povinnostižalovaného,pretobolibezvplyvunazavinenienesplneniapovinnostizabezpečenejzmluvnou
pokutou. Odvolací súd má za to, že správny bol aj záver, že žalovaný nepreukázal, že nesplnenie

zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti nezavinil v dôsledku omeškania s plnením zmluvných
povinností tretích subjektov, najmä obchodnej spoločnosti ISO INVEST, s.r.o. pri výstavbe prístupovej
komunikácie k apartmánovému domu. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že mal preukázané, že
žalovaný uzatvoril dňa 11.4.2017 s obchodnou spoločnosťou ISO INVEST, s.r.o. zmluvu o budúcej
zmluve (o umožnení prístupovej cesty a napojenia inžinierskych sietí), predmetom ktorej bol záväzok

uzavrieť v dobe jedného roka odo dňa podpisu zmluvy, t. j. do 11.4.2018, nájomnú zmluvu alebo inú
obdobnú zmluvu, predmetom ktorej bude prístup k pozemku žalovaného po prístupovej komunikácii
a napojenie k inžinierskym sieťam. K uzavretiu zmluvy, ktorá by žalovaného oprávňovala užívať
prístupovú komunikáciu k apartmánovému domu, malo teda dôjsť takmer jeden rok pred uzavretím
rezervačnejzmluvysožalobkyňou.Správnybolajzáveru,že včasepodpisurezervačnejzmluvymuselo

byť žalovanému zrejmé, že stavebník prístupovej cesty cestu nevybudoval a dohoda o užívaní cesty
uzavretánebola,dojednalsisožalobkyňouzáväznétermínyzhotovovaniadiela,vrátanejehokolaudácie
a termín výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy. Podľa stavebného povolenia na stavbu apartmánového
domu pritom podmienkou užívania apartmánového domu bola aj kolaudácia prístupovej komunikácie.
Žalovaný síce popísal, aké úkony následne, po zistení omeškania s výstavbou prístupovej komunikácie,

za účelom jej dostavania a skolaudovania vykonal, pričom uvedené tvrdenia aj preukázal listinnými
dôkazmi, vo vzťahu k úprave termínov zhotovenia apartmánového domu, najmä jeho kolaudácie
a termínu výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy, dojednaných v rezervačnej zmluve, však žiadne úkony,
najmä iniciovanie jednaní o uzavretí dodatku k zmluve v uvedenej časti nevykonal. Správne vyhodnotil
ako nedôvodné námietky žalovaného, že oneskorenie výstavby prístupovej komunikácie mala spôsobiť

zmena stavby nevyhnutná pred jej vyhotovením, a to zmena povrchu komunikácie, ktorá musela
byť odložená z dôvodu nemožnosti vykonania v zimných mesiacoch, nakoľko tieto svoje tvrdenie
nepreukázal. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že obchodná spoločnosť Združenie Lúčky,
s.r.o. dňa 20.11.2020 doručila Obecnému úradu K. K. žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavbyprístupovej komunikácie, a to v časti povrchu cesty, pričom ako predpokladaný termín dokončenia
stavby je uvedený 11/2020. Súčasne je v žiadosti uvedené, že oproti vydanému stavebnému povoleniu
bol z dôvodu zvýšenia bezpečnosti zrealizovaný živičný kryt. Je teda zrejmé, že v novembri 2020, teda

pred zimným obdobím, už zmena stavby bola realizovaná. Vo vzťahu k potrebe vybudovania križovatky
odvolací súd rovnako ako okresný súd uvádza, že z vyjadrenia Správy ciest Žilinského samosprávneho
kraja, adresovaného obchodnej spoločnosti ISO INVEST, s.r.o. dňa 5.11.2019 vyplynulo, že súhlas
so zriadením dočasného vjazdu na cestu II/584 bol daný na obmedzenú dobu do 31.5.2020, pričom
následne mal byť odstránený a mala byť vybudovaná riadna styková križovatka podľa predchádzajúcich

vyjadrení a v zmysle vyjadrenia Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 9.9.2019. Potreba vybudovania
križovatky teda bola skutočnosťou, ktorá bola stavebníkovi známa najneskôr od 9.9.2019, následne
potvrdená vyjadrením zo dňa 5.11.2019 a žalovanému najneskôr po postúpení práv a povinností
stavebníka na základe zmluvy zo dňa 18.12.2019. Odvolací súd uvádza, že žalovaný sa opakovane
bránil, že nemôže zodpovedať za omeškanie spoločnosti ISO INVEST, s.r.o. Tu odvolací súd konštatuje,
že žalovaný bol developer (spoločnosť činná v stavebníctve) a bolo mu zrejmé, že bez prístupovej

cesty nedôjde ku kolaudácii stavby, pričom zmluvy so spoločnosťou ISO INVEST, s.r.o. uzatváral
sám. Za takýchto okolností sa prípadné omeškanie s kolaudáciou pre nevybudovanie stavby, ktorá
je nevyhnutnou súčasťou pre skolaudovanie stavby nesie zodpovednosť v zmluvnom záväzkovom
vzťahu žalovaný a nie je možné posúdiť okolnosti na strane ISO INVEST s.r.o., ako udalosti vis maior,
ktoré by vyvinili žalovaného. Skutočnosť, že žalovaného zmluvný dodávateľ nedodržal svoje povinnosti,

čím žalovaný nemohol splniť svoje povinnosti z rezervačnej zmluvy je v neprospech žalovaného
a nemožno takéto okolnosti prenášať na žalobkyňu. Bolo na žalovanom, aby kontroloval realizátora
diela (prístupovej cesty). Je potrebné si uvedomiť, že obchodná spoločnosť ISO INVEST s.r.o. ako
budúci povinný a žalovaný ako budúci užívateľ uzatvorili už dňa 11.4.2017 zmluvu o uzavretí budúcej
zmluvy (o umožnení prístupovej cesty a napojenia inžinierskych sietí), predmetom ktorej bol záväzok

budúceho povinného a budúceho užívateľa uzavrieť v dobe jedného roka odo dňa podpisu zmluvy
nájomnú zmluvu alebo inú obdobnú zmluvu, predmetom ktorej bude prístup k pozemku užívateľa
po prístupovej komunikácii a napojenie k inžinierskym sieťam, na ktoré má budúci povinný vydané
právoplatné stavebné povolenie, vydané Obcou K. K. dňa 5.8.2016 na stavbu, číslo SÚ-518/2016-SP,
na stavbu „Súbor stavieb – lokalita C., C., L. – J., K. K. – Prístupová komunikácia SO 07“, dňa 30. 8. 2016

číslo SÚ-518/2016-SP na stavbu. Teda už v roku 2017 vedel žalovaný, že musí existovať prístupová
cesta, pričom v roku 2018 mal už uzatvoriť zmluvu a teda nemôže namietať okolnosti, ktoré nemohli byť
údajne v jeho moci. Je rovnako dôležité si uvedomiť, že žalovaný bol developer (stavebník), a teda každý
deň dohliadal na stavbu a teda musel vedieť stav a rozsah rozpracovanosti prístupových ciest tak v roku
2018, ako aj v čase podpisu rezervačnej zmluvy. S ohľadom na čas a jeho skúsenosti mal predpokladať,

že termín kolaudácie 02/2020 je prípadne nereálny a s ohľadom na uvedené aj prípadne upraviť znenie
zmluvy, ak však takto nepostupoval, konal na svoju škodu, keď sa bez primeraného dôvodu domnieval,
že žalobkyňa si nebude uplatňovať zmluvnú pokutu.

17.

Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané ani tvrdenie
žalovaného, že výkon práva žalobkyne by bol rozporný s dobrými mravmi. Je potrebné súhlasiť so
záverom, že žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná
v rezervačnej zmluve a ktorý odvodzovala z nesplnenia povinnosti žalovaného. Z vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že tretia časť kúpnej ceny bola splatná dňa 3.10.2019,

pričom k uvedenému dátumu žalobkyňa uhradila sumu vo výške 50.000 eur a následne dňa 6.7.2020
14.000 eur a dňa 25.8.2020 14.264 eur. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že uvedené omeškania
žalobkyne nemožno vyhodnotiť ako uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu za rozporné s dobrými
mravmi, najmä keď žalovaný žiadny vecný súvis medzi porušením uvedených zmluvných povinností
netvrdil a nepreukázal. Taktiež nemožno za rozpornú s dobrými mravmi vyhodnotiť skutočnosť,

kedy si žalobkyňa svoj nárok uplatnila. Žalobkyňa uviedla, že žalobu nepodala už skôr z dôvodu,
že dúfala v mimosúdne vyriešenie sporu. Navyše, omeškanie so splnením zmluvnej povinnosti
žalovaného zabezpečené zmluvnou pokutou bolo ukončené dňom doručenia výzvy na uzavretie kúpnej
zmluvy dňa 9.6.2021, odkedy sa už výška zmluvnej pokuty nenavyšovala, a to bez ohľadu na to,
kedy bola podaná žaloba. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj námietky žalovaného ohľadne

údajnej výhodnosti situácie pre žalobkyňu nadobudnúť vlastnícke právo k apartmánom čo najneskôr
z dôvodu protiepidemických opatrení a z toho vyplývajúcej nemožnosti apartmány využívať za účelom
dosahovania zisku (z nájmu) ako nedôvodné, keď poukázal na skutočnosť, že práve v dôsledku
porušenia povinnosti žalovaným nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k apartmánom na žalobkyňu užpred zavedením uvedených opatrení. Nedôvodné boli poukazy žalovaného na to, že vždy žalobkyňu
informoval a táto nič nenamietala. Nakoľko nevyslovený nesúhlas, neznamená súhlas. Ďalej žalovaný
sa nedôvodne odvolával na svoju dobrú vieru o súhlase žalovanej s posunutím termínu kolaudácie, keď

bez písomného dodatku k zmluve na uvedené nemal dôvod. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 6Cdo 173/2011 a v ňom vyslovené závery na posudzovanú vec nedopadajú, nakoľko
žalovaný mal platne uzavretú písomnú zmluvu a mohol iniciovať jej prípadnú písomnú zmenu, čo však
nevykonal, a preto sa bez primeraných dôvodov domnieval, že nebude musieť plniť záväzok, na ktorý sa
zaviazal.Súdprvejinštanciesprávneuzavrel,ženemalpreukázanédôvodynazníženiezmluvnejpokuty

v zmysle zákonného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka. Výška dojednanej zmluvnej pokuty
nebola neprimeraná s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Denná suma
zmluvnej pokuty predstavovala 0,05 % z uhradenej kúpnej ceny, čo pri výške žalobkyňou uhradenej ceny
206.528 eur (234.792 eur s príplatkom) činí 103,264 eur denne. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že
výška zmluvnej pokuty v percentuálnom vyjadrení, prihliadajúc aj k rozhodovacej praxi súdov Slovenskej
republiky, nie je neprimeraná. Ak žalovaný argumentoval tým, že apartmány nepreviedol na tretiu

osobu, tak odvolací súd konštatuje, že uvedené bola jeho povinnosť a nie dobrá vôľa. Ak by previedol
apartmány,ktorébolipredmetomrezervačnejzmluvyažalobkyňananezaplatila234.792eurvopred,tak
uvedené by bolo potrebné posúdiť ako hrubú nepoctivosť. Žalovaný slobodne a vážne uzavrel dohodu
o zmluvnej pokute vo výške 0,05% denne (18,25% ročne), pričom si musel byť vedomý jej možného
uplatneniazostranyžalobkyne.Skutočnosť,žepredpokladal,žektomunedôjdeniejedôvodnazníženie

zmluvnej pokuty, ktorá s ohľadom na všetky okolnosti nie je neprimeraná a predstavuje v celosti len
22,55 % zo zaplatenie sumy, resp. 17,85 % z celkovej kúpnej ceny bytu (260.880 eur) bez príplatku
za dovybavenie. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobkyňa apartmány užívala tak, uvedenú skutočnosť síce
tvrdil, ale nepreukázal.

18.
Odvolací súd záverom konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. S ohľadom na uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dal odpoveď

na všetky podstatné otázky tak, aby jeho rozhodnutie mohlo byť preskúmané odvolacím súdom, pričom
s podstatnou časťou argumentácie súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil (viď predchádzajúce
odseky) a len v menšej časti dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a v tejto časti rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že túto časť žaloby zamietol.

19.
Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného primárne nesmerovalo proti priznaným úrokom
z omeškania. Možno konštatovať, že súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania v správnej zákonnej
výške 7% ročne, t. j. od 14.3.2023, kedy sa žalovaný dostal s plnením dlhu do omeškania, a to márnym
uplynutím lehoty na plnenie dňa 13.03.2023, na podklade výzvy žalobkyne zo dňa 06.03.2023 doručenej

žalovanému dňa 08.03.2023. Preto odvolací súd potvrdil správnosť ich priznania vo výške 7 % ročne
počítané zo sumy 46.572,06 eur od 14.03.2023 do zaplatenia.
20.
Na základe vyššie uvedeného rozhodol odvolací súd tak, že rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v časti o zaplatenie sumy 46.572,06 eur spolu s príslušenstvom ako vecne

správny potvrdil a v časti o zaplatenie sumy 6.373,54 eur s príslušenstvom zmenil podľa § 388 CSP
tak, že v tejto časti žalobu zamietol. Nakoľko žalobu čiastočne zamietol, rozhodol aj o zrušení závislého
výroku o trovách napadnutého rozsudku.

21.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2
§262 ods. 1 CSP. V prvoinštančnom aj odvolacom konaní bola čiastočne úspešná žalobkyňa a priznal
v spore úspešnejšej žalobkyni voči žalovanému pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobkyne
v konaní predstavoval 46572,06 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 61,51 %, jej neúspech
29.138,24 eur, čo v percentuálnom vyjadrení činí 38,49 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobkyne

potom predstavoval 23,02 % (61,51 % - 38,49 %). Súd preto priznal žalobkyni voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 23,02 %, a to tak prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.

22.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).