Rozsudok – Výchovné opatrenia ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422203434
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1422203434.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková, a sudkýň:

JUDr. Ľubica Bundzelová a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX a C. B., nar. X. XXXXXX XXXX, obe bytom u matky,
obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom
Vazovova 7/A, Bratislava, matky: D. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom E. XXX, F., zastúpenej
splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., so sídlom Pribinova 20,
Bratislava,IČO:50491300aotca:G.A.B.,nar.XX.XXXXXXXX,trvalebytomH.XXX/XX,zastúpeného
splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária STAHOVCOVÁ, s.r.o., so sídlom Karpatská 6, Bratislava,

IČO: 55 962 611, o uložení výchovného opatrenia, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava II č.k. B4-17P/180/2022-151 z 18. marca 2024 v spojení s opravným uznesením Mestského
súdu Bratislava II č.k. B4-17P/180/2022-178 z 2. mája 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej
inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie

výrokom I. uložil rodičom maloletých detí a maloletým deťom výchovné opatrenie spočívajúce
v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu pred Úradom práce, sociálnych vecí
arodinyBratislavascieľomusmerneniaobochrodičovvoblastirešpektovaniavzájomnýchrodičovských
rolí, úlohy rodiča v živote dieťaťa, spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletých detí ako aj
voblastibudovaniavzťahumedzimaloletýmideťmiaichotcom,atovrozsahu10-tichhodínporadenstva
poskytnutého matke maloletých detí, 10-tich hodín poradenstva poskytnutého otcovi maloletých detí, 15-
tich hodín poradenstva poskytnutého maloletej A., 15-tich hodín poradenstva poskytnutého maloletému

C. s tým, že formu, intervaly a termíny samotného poradenstva určí subjekt poskytujúci poradenstvo.
Výrokom II. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne čl. 5, § 37 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne
dôvodil, že uloženie výchovného opatrenia je dôvodné a pre jeho efektívnu realizáciu je potrebné, aby
do poradenského procesu boli okrem rodičov zapojení aj maloletí. Od vyhlásenia prvého rozhodnutia
(rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 17P/180/2022-51 z 10. januára 2023), ktoré bolo zrušené
uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoP/71/2023-106 z 29. novembra 2023, sa situácia medzi

rodičminavzájomanivovzťahumaloletejA.kotcovinezlepšila,naviacsaskomplikovalvzťahmaloletého
C. k otcovi. Maloletý C. sa s otcom nestretáva a začal verbalizovať, obdobne ako maloletá, že sa
s ním stretávať nechce. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 17P/99/2021-293 z 11. apríla
2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/123/2023-335 zo 14. júna 2023bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd upravil styk otca s maloletým C. každý nepárny
kalendárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň
v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod., zároveň upravil styk otca s maloletým C. počas letných prázdnin

v roku 2023. Styk maloletého C. s otcom sa v upravenom rozsahu nerealizoval, ale len v rozmedzí od
soboty do nedele. Cez prázdniny v roku 2023 strávil maloletý C. s otcom dovolenku v Taliansku, ktorá
prebehlabezproblémov.NáslednesaotecvkonanívedenomnaMestskomsúdeBratislavaIIpodsp.zn.
B4-17P/99/2021 vo vzťahu k maloletému C. domáhal úpravy striedavej osobnej starostlivosti. Koncom
roku 2023 sa začalo odmietanie otca maloletým C. prehlbovať. Obaja rodičia situáciu vnímali odlišne.

Otec videl príčinu vo výchovnom vplyve matky, a tá naopak za problém považovala správanie otca,
ktorý neprejavuje skutočný záujem o maloletých, nestará sa o ich zdravotný stav, nezaujíma sa o školu
a situáciu rieši len prostredníctvom autorít, na ktoré sa spolieha, je nátlakový voči nej aj maloletým.
Maloletí komunikovali matke zvláštne správanie otca. Napriek tomu, že maloletá A. sa s otcom nestýka
(vozí ju na tréningy), pri pohovore súdu uviedla, že sa jej javil čudný, mĺkvy, nekomunikoval s ňou
alebo bol vyčítavý. Ako dôvod ich problematického vzťahu označila aj zážitky z obdobia, kedy s nimi

otec žil v spoločnej domácnosti. Podľa matky otec nezvládal svoju závislosť na alkohole a správal sa
psychicky násilne. Maloletý C. uviedol, že keď je u otca, tento sa mu plnohodnotne nevenuje, stará
sa o neho stará matka a otec namiesto toho, aby mu zabezpečil plnohodnotné trávenie času, išiel si
pospať. Matka poukázala na to, že sa dokáže o maloletých plnohodnotne postarať a zabezpečiť im
zdravé a pohodové prostredie. Nepovažovala za správne, aby boli maloletí do styku s otcom nútení,

čo by mal súd rešpektovať. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v prvom rozhodnutí uložil povinnosť
podrobiť sa výchovnému opatreniu len rodičom, keďže v tom čase maloletý C. styk s otcom neodmietal
a maloletej A. ho neukladal kvôli negatívnym zážitkom z minulosti, pričom považoval za vhodnejšie
vyčkať na závery znaleckého dokazovania. Zároveň bral ohľad na matkine negatívne zážitky s otcom
v čase, kedy žili v spoločnej domácnosti, a preto výchovné opatrenie nebolo koncipované tak, aby

poradenský proces absolvovala za prítomnosti otca. Otec ľutuje a uvedomil si, že život s ním ako
alkoholikom v tom čase nebol ľahký, hoci poprel akékoľvek násilie voči matke alebo maloletým. Policajná
hliadka do ich bytu bola volaná raz v roku 2011, kedy žili v I.. Osobitné konanie vedené nebolo,
pretože matka nechcela, aby mal otec problémy. Táto skutočnosť bola zohľadnená pri nastavení režimu
realizácie výchovného opatrenia, ktoré nesmeruje k núteniu účastníkov, aby boli vystavení jeho realizácii

inak než samostatne. Nariadené výchovné opatrenie podľa súdu prvej inštancie reaguje na aktuálny
vývoj vzťahov medzi rodičmi, ale aj vo vzťahu maloletých k otcovi. Kvalitu vzťahov nespôsobil len otec
svojim správaním, hoci jeho správanie spojené s alkoholizmom, prípadne jeho absencia dostatočných
rodičovských kompetencií mohla mať vplyv na postoj matky a maloletej A.. K absolútnemu odmietaniu
otca maloletou A. došlo až potom, čo sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Rodičia si po rozvode

našli k sebe cestu a mali aj druhé spoločné dieťa, pričom matka toto obdobie popísala ako šancu, ktorú
otec nevyužil, zároveň otec nepoprel negatívny vplyv jeho správania v dôsledku závislosti od alkoholu.
K správaniu maloletej A. podľa názoru otca viedlo jeho rozhodnutie znížiť výživné, o čom mu maloletá
zaslala aj správu. Znalec počas výsluchu v konaní sp. zn. B4-17P/99/2021 uviedol, že odmietavý postoj
maloletej A. nie je možné pripísať takémuto rozhodnutiu otca, vnímal pri nej ochranný postoj voči matke,

čo nemožno ignorovať vzhľadom na minulosť. Odmietavý postoj maloletej A. je výsledkom celkového
vývoja, a preto ju nemožno nútiť do stretávania sa s otcom, čo napokon rešpektoval aj samotný otec.
Odporučený bol sporadický, resp. príležitostný kontakt. Nespokojnosť otca s rozsahom styku súd prvej
inštanciechápal,avšakjehovnímanie,žeplníúlohutaxikára,niejesprávne.Zatenčassidokáževytvoriť
priestor pre sporadický a príležitostný kontakt s maloletými, pričom matka bola v tomto ohľade súčinná.

Otec nesprávne reagoval, keď prestal maloletých voziť na tréningy len z dôvodu, že sa s ním nechceli
stretávať. Od otca ako dospelého rodiča je spravodlivé požadovať viac sebareflexie k vnímaniu jeho
správania zo strany detí a vyššiu mieru ústretovosti, zároveň je spravodlivé od matky požadovať, aby
mala pochopenie pre nespokojnosť otca. Nariadené výchovné opatrenie neznamená, že sa rodičovské
kompetencie matky spochybňujú, keďže matka sa dokáže o obe deti plnohodnotne postarať a tieto sa

s ňou cítia v bezpečí a spokojne. Súd prvej inštancie nespochybnil výhrady matky, ako aj maloletých
kprístupuotcakukomunikáciiakobsahustretávaniasa.Uotcabolizaznamenanérezervyvkomunikácii
k maloletým, ale aj k matke, a preto potrebuje odborné vedenie ku rešpektujúcemu prístupu k maloletým.
Znalecké dokazovanie nepreukázalo žiadne vedomé negatívne ovplyvňovanie maloletých zo strany
rodičov k druhému rodičovi, znalec pripustil, že na maloletých sú negatívne emócie zo strany matky

voči otcovi prenášané, sú zaangažovaní do rodičovského konfliktu a z tohto dôvodu bolo potrebné,
aby boli do poradenského procesu zapojení aj matka a maloletí. Snaha otca reprezentovaná zmenou
vzťahu k alkoholovej závislosti a jeho tri a pol ročná abstinencia bola preukázaná v konaní sp. zn.
B4-17P/99/2021. Záujem otca na vzťahu s maloletými súd prvej inštancie vyhodnotil ako úprimný, hocisú na jeho strane rezervy, ktoré je možné odstrániť pomocou odborného psychologického poradenstva,
ktoré otec potrebuje, nepopiera ho a nebráni sa mu. Matka by mala rovnako ako v minulosti vytvoriť
priestor pre stretávanie sa otca s maloletými (napr. pri ich doprave na tréningy alebo inú záujmovú

činnosť) aj pri intervencii formou psychologického poradenstva realizovaného citlivo, nenásilnou formou
a s rešpektom k potrebám všetkých účastníkov. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa
§ 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový
poriadok“).

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých
detí z dôvodov podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Uviedla, že otcova závislosť na
alkohole a omamných látkach bola pre ňu a maloleté deti neznesiteľná a nebezpečná. Svojim správaním
ich ohrozoval. Dlhodobo bola otcom psychicky aj fyzicky týraná. V minulosti otec absolvoval liečebné
pobyty, ale po návrate pokračoval s psychickým nátlakom. Nariadením výchovného opatrenia bude
nútená stretávať sa s otcom, čím bude opätovne dochádzať k jej viktimizácii, keďže termíny, formu

a intervaly stretnutí ponechal súd prvej inštancie na rozhodnutí subjektu poskytujúceho poradenstvo.
Ako matka mala záujem, aby sa maloletá A. s otcom stýkala, pričom navrhla, aby sa otec zapojoval do
chodu rodiny, minimálne v rozsahu odprevádzania oboch maloletých na voľnočasové krúžky. Otec ju
však prostredníctvom emailov informoval, že maloletých nemôže odprevádzať na krúžky vzhľadom na
svoj psychický stav. Maloletá A. vnímala otca ako alkoholika a vnímala aj jeho správanie sa k matke, čo

poznačilo vzťah maloletej k otcovi. Práve otec potrebuje absolvovať odborné poradenstvo, aby pochopil
príčinu rozvratu ich vzťahu a prestal vyobrazovať matku ako tú, ktorá je všetkému na vine. Matka ďalej
uviedla, že sama absolvovala niekoľko psychologických sedení, ktoré neboli prospešné, pretože otec
na sedeniach klamal a cielene jej ubližoval. Má obavu z ďalšej psychickej ujmy, ktorú by tým mohla
utrpieť. Uvíta, keď maloletí budú mať kladný vzťah k otcovi, ale bez toho, aby sa musela zúčastňovať

akýchkoľvek výchovných stretnutí s otcom. Z jej strany nedošlo k žiadnemu narušeniu, porušeniu ani
zneužitiu jej rodičovských práv a povinností, ktoré by odôvodňovalo uloženie výchovného opatrenia.
Pre uloženie výchovného opatrenia neboli splnené podmienky, a to záujem maloletých a rešpektovanie
základných ľudských práv povinných osôb. Znaleckým posudkom bolo preukázané, že maloletá A. sa
sama negatívne vyjadrila o otcovi, čím potvrdila, že matka nie je zainteresovaná do jej vzťahu s otcom

a nie je z jej strany manipulovaná. Podľa matky záujem otca o maloletých nie je skutočný, keďže odkedy
žijú maloletí na Slovensku, nebol s nimi u lekára a nemá záujem sa o nich starať. Od podania návrhu
neurobil nič, aby si vzťah s maloletými vybudoval, nenavštívil ani materskú školu, resp. školu maloletých,
neinformovalsauučiteliek.Vrámcisúdnychpojednávaníopakovaneuviedla,ževčaseotcovejzávislosti
volala na krízovú linku týraných žien, pričom po ich usmernení volala na políciu. K takémuto konaniu

došlo dvakrát, avšak polícia túto situáciu vyhodnotila ako rodinnú hádku bez spísania zápisnice. Zo
strachu z otca ďalšiu pomoc polície odmietla. Hoci otec tvrdil, že políciu nikdy nevolala, na pojednávaní
18. marca 2024 už uviedol, že políciu volala len raz, keď žili v I.. Otec si neuvedomuje realitu, keďže
jeho tvrdenia boli často v rozpore so skutočnosťou. Spochybňoval tvrdenia o tom, že ich mal vyhnať
z domu. V tomto období ju aj maloletých psychicky týral, žil u svojej matky a vyhrážal sa im, že príde žiť

naspäť do domu a bude im robiť zle. Maloletí ho s plačom prosili, aby sa k nim nevracal, pretože sa ho
boja. Po návrate do spoločnej domácnosti sa správal nevhodne a vulgárne, preto musela s maloletými
opustiť spoločnú domácnosť. Keď sa otec začal vyhrážať spáchaním samovraždy, odkúpila dom, aby
vyriešila jeden z jeho finančných problémov. Otec dlhodobo nie je psychicky v poriadku, pretože nie
je schopný si pospájať minulé udalosti v kontinuite s realitou. Informácia ohľadom jeho abstinencie

nebola s istotou potvrdená. Otec už v minulosti klamal ambulantných lekárov, ktorí na základe jeho
tvrdení vystavili lekárske správy v prospech jeho abstinencie. Klamal aj súd prvej inštancie, čomu
nasvedčujú termíny jeho styku s maloletými, kedy otec uviedol, že styk s maloletými neprebehol, hoci
sa s nimi stretol. Po vykonanom znaleckom dokazovaní sa maloletý C. naďalej stretával s otcom, čím
si vytvoril sám názor na otca vychádzajúc zo spoločných zážitkov. Zmenu jeho postoja k otcovi bolo

možné vysvetliť aj obavami z otcovho nečakaného návrhu na striedavú osobnú starostlivosť alebo
prebratia postojov maloletej. Matka ďalej poukázala na to, že maloletá A. navštevuje gymnázium, jej
výsledky sú výborné, dosahuje významné ocenenia a vyhráva olympiády. Navštevuje tiež tréningy
synchronizovaného plávania, kde reprezentuje Slovenskú republiku. Maloletá je šťastná. Psychicky
v poriadku sa necítila vtedy, keď hrozilo, že bude nútená sa stretávať s otcom. Maloletá A. má obavy,

že kvôli terapiám so psychológom zamešká hodiny v škole, tréningy plávania alebo akúkoľvek prípravu
a psychicky to nezvládne. Akýkoľvek zásah do harmonogramu maloletej v nej vyvolá nechuť a nenávisť
voči otcovi. Nútením maloletej k styku s otcom alebo psychologickým návštevám jej bude ublížené,
keďže pôjde o zásah do jej voľného času. Pri výpovedi na pojednávaní dostala maloletá dokoncapsychický záchvat, keď sudca vyslovil, že súd musí zariadiť, aby sa s otcom stretávala a že situácia
s otcom sa bude riešiť prostredníctvom psychológa. Sedenia u psychológa môžu maloletej A. vrátiť
spomienky na hrozné časy s otcom. Matka ďalej uviedla, že maloletý C. sa počas dovolenky s otcom

v Taliansku domáhal denného telefonického kontaktu s ňou, preto tvrdenia otca, že maloletý sa kontaktu
nedomáhal, nie sú pravdivé. Počas telefonátov boli otec a stará matka vždy prítomní. Na návrat domov
sa maloletý tešil, pričom styk prebiehal aj po návrate z dovolenky. Maloletý C. si uvedomuje, že s ním
otec netrávi čas a nestará sa o neho (väčšinu starostlivosti zabezpečuje stará matka), čo sa snažil
uviesť aj v rámci výsluchu pred súdom, ktorý však trval dve minúty a jeho obsahom bolo presviedčanie

maloletého o opaku. Neboli mu položené žiadne relevantné otázky a nedostal ani priestor pre ďalšie
vyjadrenie. Otec už 3 roky navštevuje psychológov a psychiatrov. Psychologické sedenia mu žiadnym
spôsobom nepomohli, keďže o maloletých sa naďalej nezaujíma, len žiada upraviť styk s nimi. Matka
poukázalanato,žesudalosťami,ktorésaodohralipočasajposkončenímanželstva,savyrovnalasama.
Nemá potrebu riešiť osobnosť otca, pretože každá spomienka je psychicky zaťažujúca a každý kontakt
môže vyvolať traumu z týchto udalostí. Počas spoločného života navštívili niekoľko sedení u psychológa

v snahe riešiť pretrvávajúce problémy otca. Podľa psychológov strojcom problémov bol práve otec, čo
bolo dôsledkom jeho choroby a narušenej osobnosti, preto pokiaľ teda u otca nepríde k vyliečeniu, tak
jej prítomnosť na týchto sedeniach je zbytočná. Vzhľadom na minulosť otca má dôvodne obavy, že bude
pokračovať v deštruktívnom správaní. Dôvodnosť výchovného opatrenia by bola daná v prípade, ak by
v konaní vedenom o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom prichádzalo do

úvahy zverenie maloletého C. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Záverom odvolania
matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a návrh otca zamietol.

3. Otec maloletých detí ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou – matkou maloletých detí (§ 359 a § 362
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „Civilný sporový poriadok“/ a § 7
ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného
mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného
mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku á contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na

úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného
sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu matka nemožno priznať úspech a napadnutý
rozsudok v spojení s opravným uznesením je dôvodné potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku).

5. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je konanie o uloženie výchovného opatrenia na návrh
otca, ktoré konanie pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 17P/89/2021 bolo
uznesením č.k. 17P/99/2021-180 z 27. septembra 2022 vylúčené na samostatné konanie.

6. Predmetom odvolacieho konania v dôsledku odvolacích námietok matky je posúdiť správnosť postupu

irozhodnutiasúduprvejinštancie,ktorýmuložilrodičomamaloletýmdeťomvýchovnéopatreniepodrobiť
sa odbornému psychologickému poradenstvu v rozsahu 10-tich hodín pre matku, 10-tich hodín pre otca
a 15-tich hodín pre každé maloleté dieťa.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd nezistil v predmetnej veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a rozhodnutia. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom sodvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Keďže tu však je i nesúhlas matky s
takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami matky (§
387 ods. 3 Civilného sporového poriadku), pre úplnosť odôvodnenia odvolací súd považuje za potrebné

doplniť nasledovné:

9. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.

10. Podľa § 37 ods. 8 veta prvá Zákona rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne
tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu
výchovného opatrenia.

11. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi
rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností a nad
dieťaťom. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že budú
dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy a pre zabezpečenie riadneho výchovného prostredia pre

dieťa. Výchovné opatrenia ukladané súdom majú rôznu intenzitu v závislosti od závažnosti poruchy vo
vzťahu medzi deťmi a rodičmi. Vždy však musia sledovať základný cieľ starostlivosti súdu o maloleté
dieťa, ktorým je záujem maloletého dieťaťa.
13. V predmetnej veci bolo zistené, že medzi rodičmi pretrvávajú dlhodobo konflikty, matka v priebehu
konania nesúhlasila s uložením výchovného opatrenia pre ňu a maloleté deti. Takto nariadené výchovné

opatrenie by mohlo mať za následok psychickú záťaž pre matku aj maloletých vzhľadom na udalosti
z minulosti. Otec však svoje správanie z minulosti ľutuje, podrobuje sa liečebnému procesu a chce
situáciu napraviť. Vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi sú taktiež narušené. Maloletá A. dlhodobo
odmieta s otcom akýkoľvek styk, čo je ovplyvnené správaním sa otca v minulosti. Maloletý C. spočiatku
styk s otcom realizoval, avšak ku koncu roka 2023 sa odmietavý postoj maloletého voči otcovi začal

prehlbovať. Pri pohovore súdu však pripustil, že by sa s otcom aj stýkal, ak by s ním trávil viac času
a rešpektoval jeho výhrady.

14. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď uložil výchovné opatrenie rodičom aj maloletým deťom,
keďže k zabezpečeniu nápravy vzájomných vzťahov nepostačuje, aby sa tohto odborného poradenstva

zúčastňoval len otec. Ovplyvňovanie maloletých matkou preukázané nebolo, avšak je tu predpoklad,
že negatívne emócie, ktoré matka prechováva vo vzťahu k otcovi sú na maloletých prenášané, čím sú
maloletí zaangažovaní do rodičovského konfliktu.

15. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý správne konštatoval, že pre

efektívnu realizáciu výchovného opatrenia je potrebné, aby do poradenského procesu sa zapojili aj
matka a maloleté deti. Nariadené výchovné opatrenie reagovalo na vývoj vzťahov medzi rodičmi,
ako aj vzťahy s maloletými. Nemožno len otcovi pripisovať zodpovednosť za kvalitu vzťahov, ktorá
je zapríčinená či už jeho správaním počas závislosti na alkohole alebo jeho absenciou dostatočných
rodičovských kompetencií. Nespochybňujú sa výhrady matky a maloletých detí k otcovi a jeho správaniu.

MaloletáA.nemásotcomvybudovanývzťah,jejvzťahknemujezaloženýlennaudalostiachzminulosti,
ktoré ju poznačili a podľa vykonaného znaleckého dokazovania je potrebné, aby sa budoval postupne
najskôr príležitostným, resp. sporadickým kontaktom. Pri maloletom C. styk prebiehal, avšak po podaní
návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť, s ktorou sa maloletý nestotožnil, sa začalo odmietanieotca viac prehlbovať. Počas realizácie styku sa otec maloletému patrične nevenoval, nerešpektoval
jeho potreby a celkovú starostlivosť ponechal na starej matke. Maloletý však pripustil, že ak by otec
v tomto smere zmenil svoje správanie a vnímal by túto zmenu ako úprimný a opravdivý záujem, tak

by sa s ním stretával. Otec sa nebráni zúčastniť sa psychologického poradenstva, uvedomuje si svoje
rezervy v komunikácii s maloletými, ako aj matkou a chce situáciu napraviť, a preto niet dôvodu na
prehodnotenie záverov súdu prvej inštancie.

16. Otec potrebuje odborné vedenie k rešpektujúcemu prístupu k maloletým a vedenie súdu v súdnom

konaní nedokáže zabezpečiť nápravu vzájomných vzťahov do takej miery, aby bol zabezpečený zdravý
duševný a citový vývin maloletých a aby boli zabezpečené podmienky na vytváranie a zachovanie
vzťahových väzieb maloletých detí. Práve takúto pomoc vo forme odborného psychologického vedenia
dokáže zabezpečiť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, referát poradensko-psychologických služieb
asúdprvejinštanciebysineplnilsvojuúlohu,akbytakýtoinštitútnevyužil,čímbyrezignovalnamožnosť
nápravy.

17. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci sú splnené zákonné
podmienky pre uloženie výchovného opatrenia, a to z dôvodu rodičovského konfliktu, do ktorého sú
zapojení aj maloletí, ako aj vzájomný vzťah maloletých s otcom. Cieľom výchovného opatrenia je
pomôcť otcovi k riešeniu, resp. odstráneniu jeho rezerv vo vzťahu k matke a maloletým deťom, pričom

tento postup je nevyhnutné riešiť pomocou subjektu poskytujúceho odborné poradenstvo. Nie je možné
akceptovaťabsolútnevylúčenieotcazovzťahusmaloletýmideťmilenkvôlijehosprávaniusavminulosti.
Účelom nie je sledovanie záujmu otca, ale predovšetkým sledovanie záujmu maloletých detí s ohľadom
na ich zdravý duševný, telesný a citový vývin, resp. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb
s obidvomi rodičmi.

18. V odvolaní matky neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnila uloženie
výchovného opatrenia jej a maloletým deťom. Súd prvej inštancie bral ohľad na matkou deklarované
negatívne zážitky s otcom, a preto výchovné opatrenie nebolo koncipované tak, aby tento poradenský
proces musela absolvovať za prítomnosti otca. Samotný spôsob realizácie sa ponechal na Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny. Aj pri rešpekte k postoju matky, prípadne maloletej ovplyvneného
negatívnymi zážitkami z minulosti odvolací súd apeluje na matku, aby vytvorila priestor pre stretávanie
sa otca s oboma maloletými deťmi, ako aj priestor pri intervencii formou psychologického poradenstva
realizovaného citlivo, nenásilnou formou, s rešpektom k potrebám všetkých účastníkov.

19. Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť určenie výchovného opatrenia, preto odvolací súd nepovažoval za

potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil vrátane rovnako správneho závislého výroku o náhrade

trov konania účastníkov, ktorý inak odvolaním ani spochybnený nebol a v prípade ktorého ani odvolací
súd nezistil žiadne zjavné dôvody ich nesprávnosti.

21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,

keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).