Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/142/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124211001
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124211001.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX,
B., E. F. XX, zast. AK Kleberc Legal s.r.o., Bratislava, Tbiliská 13, IČO: 54 741 548 proti žalovanému
G. G. B., nar. XX.XX.XXXX, H. - I., zast. advokátskou kanceláriou kaduc & partneri s.r.o., Trnava,
Trojičné námestie 4, IČO: 50 29 762, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti

uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 66C/24/2024 z 23. júla 2024

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Priznáva žalovanému proti navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (v ďalšom „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“) napadnutým uznesením uložil

žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania, zahŕňajúcu najmä, nie však výlučne, zaťaženie, výkon,
prevod pohľadávky: sumy 1.260.000 eur vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Pezinok z 23.8.2022
č.k. 4C/32/2013-1635, a to až do doby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán
a priznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia vyplýva, že súd nariadením neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel

návrhu navrhovateľky dôvodiacej tým, že medzi stranami sporu je vedené konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo rozvodovom manželstva v roku 2011, ktoré
konaniejevedenénaOkresnomsúdePezinokpodsp.zn.6C/264/2013,pričomdotohtobezpodielového
spoluvlastníctva patria o.i. aj peňažné prostriedky z kúpnej zmluvy zo 7.2.2011, na základe ktorej
došlo k predaju nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese F., obec B., zapísaných na LV č. XXXX,
ktoré konkretizovala, uzavretej na strane jednej sporovými stranami v tom čase ešte manželmi ako

predávajúcimi a na strane druhej ich deťmi ako kupujúcimi, za kúpnu cenu 1.800.000 eur, doplatenie
ktorej vo výške 1.260.000 eur zo strany kupujúcich bolo predmetom konania na Okresnom súde
Pezinok sp. zn. 4C/32/2013 vedeného tunajším žalovaným ako žalobcom proti žalovaným 1/ až 3/ -
deťom sporových strán, v ktorom konaní bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie
z 23.8.2022 tak, že súd zaviazal žalovaných 1/ až 3/ každého z nich jednotlivo zaplatiť žalobcovi
420.000 eur, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 30.11.2023 sp. zn.

3Co/43/2023.Navrhovateľkazistila,žežalovaný8.3.2024začalvýkonexekúcievočipovinnémuE.E.B.,
F. (č. 324EX 120/24) bez jej vedomia a súhlasu. Dôvodiac, že vzhľadom na doterajší život žalovaného
existuje dôvodná obava, že peňažné prostriedky by okamžite minul, resp. investoval rovno na splatenie
svojich dlhov, resp. do svojich investícií a ona - navrhovateľka by z tejto čiastky neuvidela nič mala za
to, že žalovaný by nemal mať možnosť disponovať s prostriedkami z rozsudku až do právoplatného
skončenia konania o vyporiadanie BSM.

Súd na základe žalobkyňou predložených listinných dôkazov, citujúc § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1,
2 písm. c/, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1 a § 333 CSP dospel k záveru, žev danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre okamžitý zásah súdu do pomerov strán sporu,
keďže doposiaľ nedošlo k právoplatnému skončeniu konania o vyporiadanie ich BSM ako bývalých
manželov, pričom peňažné prostriedky 1.260.000 eur, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom

Okresného súdu Pezinok z 23.8.2022 č.k. 4C/32/2013-1635, sú súčasťou BSM, nakoľko zmluvnou
stranou kúpnej zmluvy bola aj navrhovateľka, zmluva bola uzatvorená počas trvania manželstva, a preto
kým nedôjde k vyporiadaniu spoločného majetku, by odporca nemal (aj vzhľadom na vyššieuvedený
doterajší spôsob správania sa vo vzťahu k nakladaniu s finančnými prostriedkami) mať právo disponovať
s priznanou sumou. Súd mal za to, že vydaním neodkladného opatrenia sa nepochybne zamedzí

ďalšiemu rozsiahlemu dokazovaniu v konaní a nedôjde tak k nezvratnému poškodeniu majetkovej
podstaty BSM, ako aj k prípadnému jednostrannému zvýhodneniu žalovaného vzhľadom na začatie
exekúcie predmetnej pohľadávky, čím by mohol do budúcna zabrániť riadnemu uplatneniu nárokov
navrhovateľky a tým aj k neodvratnej ujme na jej právach v konaní o vyporiadanie BSM, čím by
mohla prísť o nemalé finančné prostriedky. Okrem toho, uviedol, že neodkladné opatrenie z dôvodu
hospodárnosti sleduje zamedzenie vzniku aj ďalších sporov, a preto žalovanému zakázal zdržať sa

akéhokoľvek nakladania so súdom priznanou pohľadávkou 1.260.000 eur v plnom rozsahu. Mal za to,
že účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah a nebude ani vytvorený nenávratný stav, pretože obmedzenie má dočasný charakter a bude
platiť len do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM strán sporu vedeného na Okresnom
súde Pezinok sp. zn. 6C/264/2013).

V súlade s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal navrhovateľke plnú náhradu trov konania, keďže
bola v celom rozsahu v spore úspešná.

3. Proti rozhodnutiu včas podal odvolanie žalovaný, ktorý mal za naplnené odvolacie dôvody v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP s prihliadnutím na napadnuté uznesenie.

S ohľadom na dokumentáciu, ktorú navrhovateľka predložila a ktorú označil žalovaný za absolútne
irelevantnú, dal do pozornosti tú skutočnosť, ktorú síce už uviedla aj navrhovateľka, a to že ich
manželstvo bolo právoplatne rozvedené ku dňu 20.10.2011. Navrhovateľka, teda v čase podania
návrhu, a to zdôrazniac, že on odvolanie podáva v auguste 2024, v nemalom rozsahu poukazuje na
dokumentáciu z 90. rokov až po rok 2009. Spochybnil, resp. nemal za zrejmé, čo mala predkladaná

dokumentácia osvedčiť či preukázať, avšak namietol proti tomu, že by osvedčovala jeho nakladanie
s finančnými prostriedkami v súčasnosti alebo jeho aktuálnu majetkovú situáciu. Dôvodil, že v zmysle
§ 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie, pričom navrhovateľka bezvýhradne preukazovala stav pred viac než desať a viac
rokmi, obdobne postupovala aj v konaní sp. zn. 4C/32/2013, ktoré bolo vedené na Okresnom súde

Pezinok, resp. postupuje tak aj v konaní o vyporiadanie BSM vedenom na tom istom súde pod sp.zn.
6C/264/2013. Za nie menej významné mal to, že predkladané dokumenty navrhovateľka čerpala z jeho
osobných a pracovných archívov, ktoré zostali v rodinnom dome v Limbachu, kde navrhovateľka spolu
s ich spoločnými deťmi doposiaľ žije a hoci ide, tvrdil, že o dokumenty majúce povahu súkromnej
korešpondencie, navrhovateľka ich zneužíva bez jeho súhlasu.

Konštatoval, že jeho aktuálna životná a majetková situácia nie je priaznivá, je dôchodcom s podlomeným
zdravím, k čomu tvrdil, že prispeli aj aktivity navrhovateľky a jeho detí, v dôsledku postupov ktorých
bol tiež „vyhnaný“ z domova – rodinného domu v Limbachu a musel si hľadať nové bývanie, čo ho
stálo nemalé úsilie a peňažné prostriedky. Uviedol, že v súčasnosti nemá žiaden majetok a preto je
pre neho, dodal, že aj pre navrhovateľku, vymoženie pohľadávky 1.260.000 eur významné, resp. až

kľúčové, a to aj s prihliadnutím na vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, v ktorom navrhovateľka v procesnom postavení žalobkyne sa domáha priznania podielu
na BSM vo výške 4.086.788,76 eura, ktorú peňažnú čiastku on rozporuje a neuznáva. Pokiaľ by súd
rozhodol v jeho neprospech, uviedol, že nemá peňažné prostriedky, z ktorých by navrhovateľke, resp.
žalobkyni akékoľvek peňažné prostriedky zaplatil. Konštatoval, že nariadením neodkladného opatrenia

nebola poskytnutá žiadna ochrana nárokom navrhovateľky, ale práve naopak neodkladné opatrenie de
facto priamo poškodzuje jej nároky.
Tvrdil, že nariadením neodkladného opatrenia došlo k zásahu do ústavou chráneného jeho vlastníckeho
práva. Mal za to, že do jeho majetku patrí aj pohľadávka, ktorá mu bola priznaná rozsudkom
Okresného súdu Pezinok sp. zn. 4C/32/2013 z 23.8.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave 3Co/43/2023 z 30.11.2023, ktorá v súčasnosti je v rovine majetkovej hodnoty, o ktorej on má
legitímnu nádej, že nastane jej zhmotnenie. Vydanie napadnutého uznesenia, ktorým mu bola v celom
rozsahu uložená povinnosť zdržať sa nakladania, najmä, nie však výlučne, zaťaženia, výkonu, prevodu
pohľadávky1.260.000eurmalzarozpornésústavou,aleajsozákladnýmiprincípmicivilnéhosporovéhokonania.Spochybnil,čijespravodlivéobmedziťhovnakladanísjehopohľadávkouajsohľadomnato,že
hoci by táto pohľadávka patrila do bezpodielového spoluvlastníctva jeho a navrhovateľky, navrhovateľke
by pripadla výlučne polovica tejto pohľadávky, prípadne aj menej. Uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého

právneho dôvodu resp. na základe akého právneho titulu bol obmedzený aj v nakladaní s jeho polovicou
pohľadávky t.j. 630.000 eur. Mal tiež za to, že napadnutým uznesením bolo zasiahnuté do jeho právnej
istoty, keďže nariadením neodkladného opatrenia došlo k eliminácii výsledkov právoplatného súdneho
rozhodnutia.
Pokiaľ podľa právneho názoru súdu, právne účinky neodkladného opatrenia ho - žalovaného

neobmedzia neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nesúhlasil s týmto záverom. Označil
ho za neprimeraný a nesprávny. Uviedol, že má 78 rokov a nie najlepší zdravotný stav a po viac ako 13
rokoch trvania súdneho konania (4C/32/2013 na Okresnom súde Pezinok) sa domohol spravodlivosti,
a teda mal za to, že v intenciách skutkových okolností a celkového trvania sporu o zaplatenie 1.200.000
eur, ho neodkladné opatrenie obmedzilo a obmedzuje neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah. Napriek tomu, že nariadením neodkladného opatrenia síce nebol vytvorený nenávratný stav,

avšak vyporiadanie BSM strán sporu uviedol, že „je v súčasnosti v nedohľadne“ dôvodiac tým, že
navrhovateľka svojim obštrukčným konaním spomaľuje tempo súdneho konania a tendenčne odďaľuje
jeho výsledok. Navyše aj v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C/32/2013,
v ktorom na strane žalovaných boli spoločné deti jeho a navrhovateľky, boli podané dovolanie 25.3.2024
a žaloba na obnovu konania 19.6.2024, obe podania spojené s návrhom na odklad vykonateľnosti

rozsudku. Snaha o vymoženie jeho pohľadávky, ktorá je jeho vlastníctvom sa tak znovu oddiali a predĺži,
takže dosiahnutie spravodlivosti bude pre neho otázne a ohrozené.
V súvislosti s uplatnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP namietal, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to súd opomenul aplikovať
príslušné právne normy – neaplikoval článok 20 ods. 1 Ústavy SR chrániaci o.i. vlastnícke právo,

neaplikoval základné princípy CSP, najmä článok 2 ods. 1, vôbec nezohľadnil ustanovenie upravujúce
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, t.j. § 143 a násl. OZ a nesprávne aplikoval § 329 ods. 2 CSP,
keďže pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nebral do úvahy to, že rozhodujúcim je stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie a nie skutočnosti desiatky rokov staré.
V súvislosti s uplatneným odvolacím dôvodom namietajúcim nesprávne skutkové zistenia súdu prvej

inštanciemalžalovanýzato,žesúddôkazypredloženénavrhovateľkouhodnotilarbitrárnebezichhlbšej
analýzy s ohľadom na charakter skutkových okolností a celkový právny stav súdnych konaní vedených
na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C/32/2013 a 6C/264/2013 ako aj jednotlivých exekučných
konaní vedených pod spisovými značkami 131EX 115/24, 324EX 120/24 a 430EX 172/24. Tvrdil, že sa
súd nevyporiadal s pravdivosťou navrhovateľkou predložených listinných dôkazov, nezaoberal sa, resp.

nevyhodnocoval spôsob, akým tieto nadobudla a tvrdil, že sa jedná o dôkazy získané navrhovateľkou
nezákonným spôsobom.
Osobitne poukázal na listinný dôkaz predložený navrhovateľkou „Čestné prehlásenie“ z 8.3.2011 a
uviedol, že navrhovateľka tento dôkaz taktiež predložila aj v konaní o vyporiadanie BSM, žalovaný však
existenciu a obsah tohto dokumentu zásadne popiera a rozporuje. Zopakoval tak, ako uviedol v konaní

6C/264/2013, že nemá vedomosť o existencii predmetného dokumentu, a preto Čestné prehlásenie
z 8.3.2011 považuje za tendenčné a jeho vierohodnosť popiera a rozporuje.
Poukázal tiež na to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/32/2013 na Okresnom súde Pezinok
navrhovateľka,ktorávpredmetnomrodinnomdomevLimbachužijeajsospoločnýmideťmi,vystupovala
na strane žalovaných ako svedkyňa a snažila sa iniciatívne zmariť úspešný výsledok tohto sporu, a teda

žalovaný tvrdil, že ide o paradoxnú situáciu, kedy týmto neodkladným opatrením sa domáha ochrany
svojich majetkových práv, ktoré ona sama v predošlých súdnych konaniach spochybňovala a popierala.
Uzavrel, že napádané uznesenie je nesprávne a rozporné s právnou úpravou, neprimerane obmedzuje
jeho vlastnícke právo, bolo vydané na základe písomných dokumentov, ktoré mal za zavádzajúce,
bezpredmetné a klamlivé, ako aj v priamom rozpore so súčasným stavom. Tvrdil, že úmyslom

navrhovateľky nebolo chrániť svoje vlastné práva, ale naopak, priamo poškodiť jeho práva.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Výzvou z 26.8.2024 (č.l. 188) bolo odvolanie žalovaného doručené dňa 11.9.2024 navrhovateľke

cestou jej právneho zástupcu (č.l.199), aby sa k nemu v lehote 10 dní vyjadrila. Dňa 19.9.2024 bolo
súdu doručené podanie navrhovateľky „Všeobecná agenda“ (č.l. 201), podľa textu ktorého „Vážený
súd, v prílohe zasielam vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu protistrany spolu s prílohami“, oznámila
zaslanie svojho vyjadrenia k odvolaniu a príloh k nemu, prílohou ktorého podania boli: dôkazyo podnikaní G. B., znalecký posudok č. 8/2024, objednávka E. E. B. F. a G. G. B. súdno-znaleckého
posudku z odboru písmoznalectva, čestné prehlásenie z 8. marca 2011, „Potvrzení o vložení investic
adohodaojejich vypořádaní“z3.9.2008,„Agreement“z18.8.2008–dohodauzavretámedzižalovaným

a La Candela Holdings, Jersey Limited, objednávka z 3.10.2005 ubytovania a stravovania pre C. J.
na náklady spoločnosti IČO 35 918 403 podpísaná žalovaným, splnomocnenie z .7.2001 podpísané
žalovaným ako predsedom predstavenstva SOFIA, a.s. pre E. H. na šoférovanie firemného motorového
vozidla, potvrdenie veriteľa JUDr. Samuela Valenta z 18.6.2004 o splatení časti pôžičky žalovaným
a jeho manželkou, čestné prehlásenie žalovaného a G. F. H. z 5.3.2007, že vlastná zmenka vystavená

firmou Sofia a.s. vo výške 30.000 eur je neplatná, plná moc z 21.2.2011 žalovaného pre manželku -
navrhovateľku na zastupovanie pri všetkých súdnych úkonoch a jednaniach týkajúcich sa všetkých ich
rodinných hmotných a nehmotných majetkov a od v olanie žalovaného.

5. Podaním z 21. októbra 2024, doručeným súdu 24.10.2024, sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu
navrhovateľky, ktorým mu spolu s výzvou na vyjadrenie boli tiež doručené listinné dôkazy:

- Screenshot z webovej stránky Linkedin žalovaného,
- znalecký posudok č. 8/2024 a
- podanie - všeobecná agenda právneho zástupcu navrhovateľky.
Žalovanývcelomrozsahuodkázalnasvojeodvolanieavcelomrozsahunatomtozotrval.Uviedol,ženie
je mu zrejmé, čo konkrétne má preukazovať príloha Screenshot z webovej stránke Linkedin žalovaného.

K predloženému znaleckému posudku č. 8/2024 uviedol, že ho považuje pre účely tohto konania za
absolútne irelevantný.

6. Navrhovateľka v odvolacej duplike uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia
k odvolaniu z 12.9.2024, považuje uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne a v plnom

rozsahu sa s ním stotožňuje. Uviedla, že znalecký posudok, ktorý predložila, dokazuje pravosť podpisu
žalovaného na listinách, ktoré potvrdzujú úhradu kúpnej ceny, ktorú teraz od svojich detí vymáha. Mala
za to, že pre kontext bolo dôležité súdu tento dôkaz predložiť, aby mohol súd celkovo posúdiť pravdivosť
tvrdení strán. Uviedla, že zo znaleckého dokazovania je jednoznačné, že žalovaný podpísal predmetné
listiny a priebeh konania mal dopadnúť diametrálne inak. Uviedla, že vlastníkom pohľadávky je aj ona,

navrhovateľka, nie iba žalovaný a predovšetkým z tohto dôvodu sa rozhodla podať predmetný návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalovaný pohľadávku vníma ako jeho výlučný majetok
a snaží sa ju ukrátiť o finančné prostriedky. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

7. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 a § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 a § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a § 365 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 1 písm. c/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami,

12. Podľa § 325 ods. 1 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

13. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverneosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo

porušeným právnym pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým
súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu. Neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery (alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená). Potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a musí byť osvedčená.
Neodkladné opatrenie teda plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na

dočasné riešenie situácie, ktorá nastala v právnom vzťahu medzi stranami sporu, ak je obava, že
by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma sa zväčšovala, resp. že
by bol výkon rozhodnutia/exekúcia ohrozený. Zmyslom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne
riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený naliehavou potrebou dočasnej
úpravy pomerov strán sporu (alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia). Pri rozhodovaní

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma naplnenie zákonných formálnych a
vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia vyžaduje
osvedčiť danosť hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu, ktorému sa požaduje poskytnúť
ochranu a tiež osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo
žalobcu ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o

pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie
hrozby nenahraditeľnej ujmy alebo zmarenia exekúcie. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné
predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či
v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích
osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera

osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou situácie.

18. O potrebe neodkladnej úpravy nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za
výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ neodkladného opatrenia.
Neodkladné opatrenie teda môže dočasne obmedziť aj vlastnícke právo, avšak len za predpokladu

naplnenia vyššie uvedených zákonných podmienok pre jeho nariadenie.

19. V posudzovanom prípade odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a po
preskúmaní odvolacích námietok žalovaného dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou odvolateľa, že v

posudzovanom prípade navrhovateľka nepreukázala naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov
ňou navrhnutým spôsobom/a primeranosť ňou navrhovaného neodkladného opatrenia.

20. Navrhovateľka totiž návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že na základe
rozvodu jej manželstva so žalovaným ku dňu 20.10.2011 uvedeným dňom zaniklo aj ich bezpodielové

spoluvlastníctvomanželov,ktorédoposiaľnebolovyporiadané,pričom jeovyporiadanievedenékonanie
na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 6C/264/2013. Do BSM sporových strán patria i peňažné
prostriedky z kúpnej zmluvy uzavretej nimi (sporovými stranami) ako predávajúcimi za trvania ich
manželstva, zaplatenie kúpnej ceny 1.260.000 eur z ktorej zmluvy bolo predmetom konania vedeného
žalovaným ako žalobcom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C/32/2013, v ktorom súd právoplatne

vydaným rozsudkom zaviazal žalovaných 1/ až 3/, spoločné deti navrhovateľky a žalovaného, jednotlivo
zaplatiť žalobcovi (tunajšiemu žalovanému) sumu 420.000 eur. Argumentovala pre účely nariadenia
neodkladného opatrenia, že vzhľadom na doterajší život žalovaného existuje dôvodná obava, že by
peňažné prostriedky okamžite minul, resp. „investoval“ do svojich obchodov a vyslovila presvedčenie,že by žalovaný nemal mať možnosť disponovať s prostriedkami „z rozsudku OS“ a to do právoplatného
ukončenia konania o vyporiadanie BSM, poukážuc a predkladajúc na preukázanie tvrdenia dôkazy
o rôznych finančných transakciách žalovaného v minulosti – od r. 1997 do r. 2009. Poukázala tiež na to,

že žalovaný už začal vymáhať predmetnú pohľadávku v exekučných konaniach č.k. 324/EX/120/24,
131EX/12/24 a 430EX/172/24, čím podľa nej môže dôjsť k nezvratnému poškodeniu majetkovej
podstaty BSM.

21. Zo skutkových tvrdení prezentovaných navrhovateľkou v jej návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia je teda zrejmé, že navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
sporových strán spôsobom formulovaným v petite jej návrhu. Jej argumentácia vo vzťahu k potrebe
bezodkladne upraviť pomery len všeobecným odkazom na minulosť žalovaného („doterajší život“)
a jeho spôsob nakladania s peňažnými prostriedkami (investovanie bez vedomia navrhovateľky)
vzbudzujúce v nej obavy, „že by žalovaný predmetné peňažné prostriedky investoval rovno na splatenie
svojich dlhov, resp. do svojich investícií“ nie je postačujúca. Ako už bolo uvedené, v právnych vzťahoch

medzi sporovými stranami sa nesmie nariadeným neodkladným opatrením vytvoriť nenávratný stav,
zároveň nariadené neodkladné opatrenie nesmie neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov
medzi stranami sporu.

22. Žalovaný v odvolaní opodstatnene namietal, že navrhovateľka doposiaľ žiadnym relevantným

spôsobom neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom - nariadením
požadovaného neodkladného opatrenia, t.j., správne namietal, že nepredložila žiadne aktuálne (ku
dňu vydania neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie sa vzťahujúce dôkazy), z ktorých by
vyplývali akékoľvek žalovaným vykonané úkony, resp. obchodné alebo aj iné transakcie („použitie na
úhradu svojich dlhov“), ktoré by osvedčovali navrhovateľkou len všeobecne tvrdené ohrozenie - možné

nezvratné poškodenie majetkovej podstaty BSM.
Odvolací súd dáva za pravdu žalovanému, že navrhovateľkou predložené písomné dôkazy z obdobia
rokov 1997 -2009 nie sú spôsobilé na osvedčenie/nemajú silu osvedčiť navrhovateľkou len všeobecne
tvrdenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi dôvodenú hrozbou nezodpovedného, resp.
rizikového nakladania žalovaného s financiami, keďže pochádzajú z dávno minulého obdobia, jednotlivo

predložené bez akýchkoľvek potrebných súvislostí nemajú potrebnú výpovednú hodnotu a tiež, ako
podotkol žalovaný, „navrhovateľka vychádza z predpokladu, že predmetné, ním počas ich manželstva
investované peňažné prostriedky patrili do ich BSM“.
Z pohľadu odvolacieho súdu paradoxne, žalovaný sám poukazuje na svoju aktuálne nepriaznivú
životnú a majetkovú situáciu, tvrdí, že nemá žiaden majetok a preto považuje vymoženie prisúdenej

pohľadávky 1.260.000 eur tak pre seba ako i pre navrhovateľku, za významné s poukazom na konanie
o vyporiadanie BSM, v ktorom sa navrhovateľka domáha priznania podielu na BSM vo výške 4.086.788,
76 eura, ktorý on rozporuje.

23. V konaní bolo osvedčené a zároveň ani nebolo medzi stranami sporné, že prisúdená

pohľadávka 1.260.000 eur, označená v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov obidvoch strán sporu. Tiež sa nejaví byť sporné, že vzťahy
medzi navrhovateľkou a žalovaným sú dlhodobo a vážne narušené, čoho odrazom je aj doposiaľ
nevyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo zaniknuté v r..2011. do tej miery, že ich vzájomné
konflikty a ataky boli riešené aj v iných súdnych konaniach. Navrhovateľka však nepredložila do spisu

žiaden dôkaz o tom, že by žalovaný realizoval akékoľvek úkony, ktorými by sa snažil nakladať (zaťažiť
alebo prevádzať) s predmetnou pohľadávkou spôsobom, ktorým by neprimerane jej hodnotu znížil alebo
ohrozil. Pokiaľ ide o zákaz „výkonu pohľadávky“, ide z pohľadu odvolacieho súdu o termín nie právny,
majúci charakter neurčitosti, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, čo mala navrhovateľka na mysli pri použitá
termínu „výkon pohľadávky“; ak uvažovala o vymožení pohľadávky a teda žiadala uložiť povinnosť

žalovanému zdržať sa vymoženie, resp. vymáhania pohľadávky, len z dôvodu ňou tvrdenej tendencie
žalovaného investovať finančné prostriedky na svoje stratové obchody, resp. na úhradu svojich dlhov,
bez akéhokoľvek osvedčenia hrozby takej investície, zdá sa/javí sa, že ide, resp. išlo by o neprimerané
obmedzenie žalovaného ako veriteľa pohľadávky.

24. Pre rozhodnutie súdu v tomto prípade (po osvedčení skutočnosti, že ide o pohľadávku patriacu do
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov)bolopodstatnévyhodnotiťnaliehavosťpotrebybezodkladne
úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia a tiež jeho primeranosť, na aké vyhodnotenie
podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené procesné podmienky. Podmienka pre nariadenieneodkladného opatrenia súdom nemôže byť založená len na pocitoch a domnienkach navrhovateľky a
vzájomnej animozite strán sporu.

25. V posudzovanom prípade navrhovateľka neprodukovala žiaden dôkaz, ktorým by osvedčila ňou
tvrdenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu ňou navrhnutým spôsobom požadovaného
nariadenia neodkladného opatrenia.

26. Na základe uvedeného odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalovaného proti uzneseniu o nariadení

neodkladného opatrenia, dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na
jeho nariadenie, navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v preukázaní potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi ňou a žalovaným ako sporovými stranami. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej
inštancie ukladajúce povinnosť žalovanému zdržať sa nakladania s pohľadávkou 1.200.000 eur „až do
doby právoplatného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán“, podľa § 388 CSP
zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko neboli splnené podmienky na

jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie.

27. Podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, rozhodol odvolací súd aj o náhrade trov
konania a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, proti navrhovateľke,

ktorá úspešná nebola, nárok na náhradu trov konania, tak konania pred súdom prvej inštancie ako aj
odvolacieho konania, v rozsahu 100 % .

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393

ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.