Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122207072
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5122207072.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpená: Mgr. Tomáš Michnica, advokát,
so sídlom Na Priekope č. 174/13, 010 01 Žilina, proti žalovanému: DAPEMI s.r.o., so sídlom Oravská
cesta 11, 010 01 Žilina, IČO: 47 992 441, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel:
Sro, vložka č.: 63093/L, právne zastúpený: JUDr. Iveta Gálošová Bušová, MBA, LL.M., advokátka, so
sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, o uloženie primeraného zadosťučinenia a o náhradu
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 49C/24/2023-396

zo dňa 13.2.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaný má nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania voči žalobkyni
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 42Cpr/4/2023 zamietol, výrokom II.
žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom III. žalovanému voči žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

1.1
Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Z menovacieho dekrétu zo dňa 08.07.2020 zistil
(č.l.23 spisu), že žalobkyňa bola zriaďovateľom E. G. H., I. J. XX, F. menovaná do funkcie riaditeľky
E. G. H., pričom v čase vymenovania žalobkyne do funkcie riaditeľky bola zriaďovateľkou školy fyzická
osoba – G. I.. Žalobkyňa v pozícii zamestnávateľ a E. G. H. I. J. XX, F. ako v pozícii zamestnávateľ
uzatvorili pracovnú zmluvu zo dňa 08.07.2020 ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu dňa 08.07.2020,

pričom pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, a to do 31.07.2025, druh práce bol vymedzený
ako pedagogický zamestnanec – riaditeľ školy (pracovná zmluva č. l. 24 – 25 spisu). Rozhodnutím
zriaďovateľa DAPEMI s.r.o. E. G. H. K. I. J. XX, F. zo dňa 14.07.2022 DAPEMI s.r.o. odvolal žalobkyňu
z funkcie riaditeľky E. G. H. K. I. J. XX, F., a to na základe návrhu Rady školy zo dňa 27.06.2022 (podľa
rozhodnutia o odvolaní z funkcie č.l. 35 spisu a návrhu na odvolanie č.l. 230 spisu). Zo sprístupnenej
informácie Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 27.09.2021 zistil, že s účinnosťou
od 01.09.2022 Ministerstvo školstva SR rozhodlo o zmene zriaďovateľa E. G. H. z DAPEMI s.r.o. na

obchodnú spoločnosť Tridon s.r.o. ( č.l. 115 spisu). Zo zápisnice zo zasadnutia Rady školy pri E. G.
H., I. J. XX, F. zo dňa 24.06.2022 zistil, že rada školy schválila návrh na odvolanie riaditeľky školy –
žalobkyne z funkcie, z dôvodov viacerých závažných porušení pri plnení funkcie riaditeľky E., ktoré sú
zaznamenané v zápisnici, ako aj v jej prílohách a mali odznieť na zasadnutí Rady školy. V uznesení bolouvedené, že zriaďovateľovi E. predloží návrh spolu so zápisnicou z tohto zasadnutia predsedníčka Rady
školy A. G. F. bezprostredne po vyhotovení zápisnice z uvedeného zasadnutia (č.l. 225 – 226 spisu).
Z prezenčných listín zo zasadnutia Rady školy pri E. G. H., I. J. XX, F. zo dňa 27.08.2020, 30.04.2021,

30.08.2021, 03.05.2022 (č.l. 236 – 239 spisu) zistil, že žalobkyňa sa ako riaditeľka školy – hosť
zúčastnila zasadnutí rady školy v uvedených dňoch. Z výpovede žalobkyne na pojednávaní konanom
dňa 28.09.2023 zistil, že po necelých dvoch rokoch pôsobenia vo funkcii riaditeľky a pri komunikácii
so zriaďovateľkou jej bola predložená dohoda o rozviazaní pracovného pomeru. Žalobkyňa si nebola
vedomá žiadnych svojich pochybení a dohodu odmietla podpísať. Následne zostala práceneschopná a

počas jej práceneschopnosti prebehla rada školy, na ktorej ju mali odvolať. Žalobkyni nemali byť nikdy
zo strany zriaďovateľky p. I. vytýkané žiadne pochybenia. V máji 2022 došlo medzi p. I. a žalobkyňou
k výmene názorov. S členmi rady školy sa žalobkyňa stretávala počas svojho pôsobenia na škole, a
to hlavne s pedagogickými zamestnancami, s p. F. sa stretávala častejšie. Stretávala sa aj s pani J..
O zasadnutí rady školy dňa 24.06.2022 nemala vedomosť a nemala možnosť sa vyjadriť k otázke jej
odvolania, ktorá na ňom bola riešená. Jej kolegovia sa mali za ňu postaviť a spísať petíciu. Uvedenú

situáciu mala veľmi zle psychicky a zdravotne znášať. Jej žiadosti o prijatie do zamestnania mali
byť zamietnuté, pričom žalobkyňa v nich mala uviesť, že začala súdny spor proti svojmu bývalému
zamestnávateľovi. Podľa výpovede žalobkyne sa nemohla zúčastňovať pri kreovaní výplat a nemohla
navrhovať ani osobné ohodnotenia zamestnancom. Jej návrhy na osobné ohodnotenia boli akceptované
len v dvoch prípadoch (viď č.l. 271 – 277 spisu). Z výpovede svedka D. C. (syn žalobkyne) súd prvej

inštancie zistil, že to bol pre neho šok, keď sa dozvedel o odvolaní žalobkyne z funkcie. Podľa vedomostí
svedka žalobkyňa bola vždy v práci obľúbená, nikdy na ňu nemali byť žiadne sťažnosti a nemala ani
spory s kolegami. Keď ju prišiel navštíviť, videl, že nie je psychicky v pohode. Mala mať problémy
s krvným tlakom. Nevedel uviesť, či žalobkyni v súvislosti s tým bolo predpísaná nejaké medikácia.
Doktorka mala žalobkyni potvrdiť, že tento zdravotný stav môže byť spôsobený aj v dôsledku psychickej

nestability žalobkyne. Kolegovia sa za ňu mali postaviť, spísať za ňu petíciu. Niektorí ľudia, ktorí ju
mali považovať za dobrého pedagóga, začali mať pochybnosti, či naozaj bola odvolaná právoplatne
a začali sa na ňu dívať inak, čo podľa svedka jej tiež nemalo pridať na psychickej pohode. Svedok
stretával kolegov žalobkyne, ktorí jej vyjadrovalo podporu, niektorí sa vyzvedali, pýtali, z akého dôvodu
k odvolaniu došlo, čo nemalo žalobkyni robiť dobre. Bol svedkom toho, ako kolegyne kládli žalobkyni

zvedavé otázky v snahe zistiť, čo sa stalo. Videl u žalobkyne, že uvedená skutočnosť (odvolanie z
funkcie) začala nahlodávať osobnosť žalobkyne, mala o sebe pochybnosti, či vykonávala svoju funkciu
správne a strácať sebavedomie.

1.2

Súd prvej inštancie predmetnú vec posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3, § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený len ako „OZ“) a podľa § 3 ods. 8 písm. a), § 24 ods. 1 a 5
zákona č. 596/2003 Z.z.
1.3.
Súd prvej inštancie výrokom I. tohto rozsudku zamietol návrh na prerušenie konania do právoplatného

rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina sp. zn. 42Cpr/4/2023, keďže výsledok tohto
konania, v ktorom sa žalobkyňa domáha nárokov z titulu skončenia pracovného pomeru a jej odvolania
z funkcie riaditeľky E. G. H., by nemal dopad na rozhodnutie súdu v tejto veci. Mal zato, že žalobkyňa
sa v tomto konaní domáha voči žalovanému nároku z dôvodu zásahu do jej osobnostných práv,
argumentujúc, že mala byť poškodená v jej profesionálnom a osobnom živote v dôsledku hodnotiaceho

úsudku žalovaného, ktorý mal byť obsahom odvolania z funkcie zo dňa 14.07.2022. Výsledok konania
v pracovnoprávnej veci iniciovanej zo strany žalobkyne nemá dopad na posúdenie otázky, či v dôsledku
obsahu rozhodnutia o odvolaní z funkcie žalobkyne došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných
práv žalobkyne, keďže zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) predpokladá aj taký výsledok konania,
v ktorom môže byť určené, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne v E. bolo neplatné. Nie je

potom dôvodné a ani v súlade s princípom hospodárnosti konania (čl. 17 základných princípov Civilného
sporového poriadku) vyčkávať na právoplatné skončenie konania, ktorého výsledok nemá význam pre
rozhodnutie v predmetnej právnej veci.
1.4
Súd prvej inštancie konštatoval, že nenaplnenie ktoréhokoľvek z predpokladov pre dôvodnosť

konštatovania vzniku zodpovednostného nároku (neoprávnený zásah do osobnostných práv, vznik ujmy
ako aj existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou) vylučuje možnosť vzniku
sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak došlo k zásahu do osobnostných
práv v rámci výkonu zákonom stanovených oprávnení, resp. povinností, nejde o neoprávnenýzásah. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde, ak existujú okolnosti vylučujúce
neoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností môže byť aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva
alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Takýmito prípadmi sú najmä zákonné licencie (§ 12 ods.

2, 3 Občianskeho zákonníka), ako aj licencie stanovené inými zákonmi, avšak za predpokladu, že
takto vykonané zásahy sú uskutočnené v rámci a v medziach týchto zákonov (z rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo 108/2009 z 19.05.2010). Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne voči žalovanému
o uloženie primeraného zadosťučinenia požadovaného vo forme ospravedlnenia, ako aj o náhradu
nemajetkovej ujmy výrokom II. tohto rozsudku v celom rozsahu zamietol, keďže nebol naplnený

základný predpoklad pre vznik zodpovednostného nároku, a to existencia neoprávneného zásahu do
osobnostných práv žalobkyne zo strany žalovaného. Mal za to, že pokiaľ niet neoprávneného zásahu,
nemožno konštatovať ani vznik ujmy v dôsledku takého neexistujúceho neoprávneného zásahu ako ani
príčinnú súvislosť medzi nimi.

1.5

Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný pri odvolaní žalobkyne z
funkcie riaditeľky E. postupoval zákonom dovoleným a predpokladaným spôsobom. Žalovaný totiž na
základe predloženého návrhu Rady školy podľa ustanovenia § 3 ods. 8 písm. a) zákona č. 596/2003
Z. z. žalobkyňu odvolal. Takéto konanie žalovaného teda zákon predpokladá. Z uvedeného vyplýva,
že konanie žalovaného nevybočilo z medzí uvedených právnych noriem a žalovaný postupoval v

rámci zákonných ustanovení. Z obsahu listiny - rozhodnutie o odvolaní z funkcie zo dňa 14.07.2022
vyhotovenej žalovaným (č.l.35 spisu) vyplýva, že žalovaný v úvode rozhodnutia oznamuje prijatie
uznesenia č. 6/2022 Radou školy, ktorým Rada školy schválila návrh na odvolanie žalobkyne z funkcie
riaditeľky E. z dôvodu viacerých závažných porušení povinností pri plnení funkcie riaditeľky E.. Je
zrejmé, že tvrdenia o závažných porušeniach povinností pri plnení funkcie riaditeľky (ktorú funkciu

vykonávala žalobkyňa) nie sú tvrdeniami žalovaného, keďže žalovaný v písomnom odvolaní oznámil
dôvody, ktoré rada školy uviedla vo svojom návrhu na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky školy,
ktorý predložila žalovanému ako (v tom čase) zriaďovateľovi E.. Za nespôsobilý zásah z hľadiska
narušenia alebo ohrozenia práva chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je potom
potrebné považovať tie prípady, kedy zásah mal spočívať v tvrdeniach, ktoré neboli tvrdeniami

žalovaného. Konštatovania uvedené v návrhu na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky zo dňa
27.06.2022 podpísaný predsedníčkou rady školy (č.l. 230 spisu) nemožno považovať za hodnotiaci
úsudok žalovaného, keďže žalovaný vo svojom rozhodnutí poukazoval na postup rady školy, ktorá
mu predložila návrh na odvolanie riaditeľky školy z dôvodov, ktoré žalovaný citoval, a neboli to jeho
vlastné konštatovania. Nie je potom možné prenášať zodpovednosť za konanie iného subjektu na

pôvodného zriaďovateľa školy (teda na žalovaného) bez akejkoľvek opory v zákone, resp. inom
všeobecne záväznom právnom predpise.

1.6
Mal za to, že medzi stranami sporu bolo sporným, či počas výkonu funkcie riaditeľky v E. zo strany

žalobkyne došlo z jej strany k viacerým závažným porušeniam pri plnení funkcie riaditeľky školy.
Vzhľadom na skutočnosť, že tvrdenia o porušení povinností pri výkone funkcie riaditeľky E. neboli
tvrdeniami žalovaného (keďže žalovaný v písomnom odvolaní žalobkyne z funkcie oznamoval obsah
návrhu na odvolanie, ktorý mu predložila rada školy) a nebolo preukázané, že by žalovaný prípadne
obsah písomného odvolania z funkcie akýmkoľvek spôsobom zverejnil/verejne oznámil, resp. rozširoval

do dispozície tretích osôb, otázka pravdivosti tvrdení o závažných porušeniach žalobkyne v pozícii
riaditeľky školy nemala význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Na doplnenie súd prvej inštancie
uviedol, že za nespôsobilý zásah z hľadiska narušenia alebo ohrozenia práva chráneného ustanovením
§ 11 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať tie prípady, kedy zásah spočíval v tvrdeniach (v
tomto prípade navyše v tvrdeniach inej osoby ako osoby žalovaného), ktoré boli prednesené za takých

okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie a nemohla byť nimi znížená vážnosť dotknutej osoby.

1.7
Súd prvej inštancie uzavrel, že konanie žalovaného nemožno považovať za neoprávnený zásah do
osobnosti žalobkyne, a nie je možné za takýto zásah považovať ani následok, ktorý subjektívne

pociťovala žalobkyňa vo svojom pracovnom a osobnom živote. Žalovaný pri odvolaní žalobkyne z
funkcie postupoval v zákonných medziach, exces v jeho konaní preukázaný nebol. Pokiaľ žalobkyňa
poukazovala na prípadný nesprávny postup pri voľbe rady školy, uvedené nemožno pripisovať na vrub
žalovanému a ani v prípade preukázania takej skutočnosti to bez ďalšieho nesvedčí o nezákonnompostupe žalovaného. Súd zamietol návrh žalobkyne vyžiadať od E. G. školy dokumentáciu týkajúcu sa
aktuálnej voľby členov rady školy, keďže to, že rada školy mala byť kreovaná nezákonným spôsobom,
zostalo len v rovine tvrdení žalobkyne. Neboli tvrdené a ani preukázané prípadné námietky člena

rady školy, resp. nezvoleného záujemcu o pozíciu člena rady školy, prípadne iných osôb vo vzťahu k
vykonaným voľbám. Nie je navyše úlohou súdu v tomto konaní preverovať a posudzovať voľbu každého
jedného člena rady školy, a to na základe tvrdenia žalobkyne o nedodržaní zákonného postupu pri voľbe
členov rady školy. Navyše za situácie, keď z listinných dôkazov – prezenčných listín rady školy zo dňa
27.08.2020, 30.04.2021, 30.08.2021, 03.05.2022 (č.l. 236 – 239 spisu), ako aj z výsluchu žalobkyne

na pojednávaní konanom dňa 28.09.2023 (v ktorom uvádzala, že s členmi rady školy počas výkonu
svojej funkcie komunikovala a na rade školy preberali bez akýchkoľvek problémov potrebné záležitosti
– zápisnica na č.l. 272 spisu) vyplýva, že sa zasadnutí rady školy konaných v uvedených dňoch
zúčastňovala aj žalobkyňa v pozícii riaditeľky školy. Žalobkyňa pritom ani netvrdila a ani nepreukázala,
že by v období trvania svojej funkcie namietala alebo rozporovala spôsob vykonania volieb jednotlivých
členov do rady školy, hoci podľa vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 291/2004 Z. z., ktorou sa určujú

podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom
a finančnom zabezpečení jej ako riaditeľke školy taktiež plynuli určité povinnosti v súvislosti s kreovaním
rady školy.

1.8.

Súd prvej inštancie konštatoval, že bez právneho významu pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci je
posudzovanie platnosti úkonu odvolania žalobkyne z jej funkcie žalovaným, ako aj to, či o uvedenom
malo rozhodovať valné zhromaždenie zriaďovateľa, resp. či o odvolaní riaditeľky školy na návrh rady
školy môže rozhodnúť štatutárny orgán zriaďovateľa, keďže tieto otázky budú relevantné v konaní o
určenie neplatnosti odvolania žalobkyne z funkcie. Prípadná neplatnosť odvolania žalobkyne z funkcie

riaditeľky školy totiž automaticky neznamená, že by došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných
práv žalobkyne. V súvislosti s vyjadreniami D. L. M. N. a N. O. M., N. doručenými súdu dňa 05.02.2024
nie je potom významné v rámci tohto konania posudzovať, či všetci spoločníci obchodnej spoločnosti
DAPEMI s.r.o., ktorí boli v čase odvolania žalobkyne z funkcie ako spoločníci tejto spoločnosti zapísaní
v obchodnom registri ako spoločníci žalovaného mali alebo nemali vedomosť o písomnom odvolaní

žalobkyne z jej funkcie. Ďalej na pojednávaní konanom vo veci dňa 13.02.2024 zamietol návrh na
vypočutie A. G. F., A. G. I., A. L. P., D. Q. R. C., A. Q. S. a A. G. R., keďže vykonanie takých
výsluchov by nemalo žiaden dopad na rozhodnutie súdu v predmetnej veci a je bez relevantnej súvislosti
s predmetom konania, nakoľko v spore nie je rozhodujúce vyriešenie otázky, či došlo k porušeniu
povinností riaditeľky počas výkonu jej funkcie, k preukazovaniu ktorej skutočnosti mali tieto výsluchy

smerovať. V spore o ochranu osobnosti je pritom podstatné, aby boli splnené základné predpoklady
pre priznanie takého nároku, t.j. aby bola preukázaná existencia neoprávneného zásahu, v dôsledku
ktorého malo dôjsť k ujme na strane žalobkyne. K preukázaniu uvedeného by výsluchy navrhovaných
osôb nesmerovali. Vo vzťahu k návrhom na vypočutie svedkov A. L. P., D. Q. R. C. a A. G. R. súd
prvej inštancie zároveň uplatnil sudcovskú koncentráciu konania podľa ustanovenia § 153 Civilného

sporového poriadku, keďže tieto návrhy neboli produkované včas. Tieto návrhy boli produkované
až po pojednávaní súdu konanom dňa 28.09.2023, a dokonca ani nie bezprostredne po uvedenom
pojednávaní vo veci, ale tesne pred pojednávaním konanom dňa 13.02.2024 (doručené súdu dňa
12.02.2024). Súd pritom nevzhliadol dôvody, pre ktoré nemohli byť navrhované v rámci žaloby, resp.
repliky žalobkyne, prípadne na prvom pojednávaní konanom vo veci. Z dôvodu, že v spore nebola

preukázaná existencia neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobkyne zo strany žalovaného,
čo je základný predpoklad pre konštatovanie porušenia práva na ochranu osobnosti bola žaloba,
ktorou sa žalobkyňa domáhala priznania primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia, ako aj
peňažnejnáhradynemajetkovejujmyzostranyžalovanéhovcelomrozsahuakonedôvodnázamietnutá.
O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu priznal plne úspešnému žalovanému podľa § 255 ods.

1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“).
2.
Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie žalobkyňa a žiadala
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. b/ , e/ , f/ , h/ CSP.

2.1
Žalobkyňa sa nestotožnila s výrokmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho argumentáciou, pretože
meritórne rozhodnutie, ako i postup súdu prvej inštancie je v rozpore so základným princípom Civilnéhosporového poriadku upravenom v čl. 2 ods. 1 a ktorý vychádza z ústavou priznaného práva na
spravodlivýprocesvčl.46ods.1ÚstavySR.Dôvodynapadnutéhorozhodnutianepovažovalažalobkyňa
za konzistentné, pretože na jednej strane tvrdí, že nebol naplnený základný predpoklad konania

zisťujúceho neoprávnený zásah do osobnostných práv a to, že výkonom svojho oprávnenia žalovaná
postupovala v súlade so zákonom a teda nejde o neoprávnený zásah. Žalobkyňa nespochybnila právo
zriaďovateľa školy odvolať riaditeľa školy, mala za to, že tento výkon práva musí byť primeraný.
Primeranosť výkonu práva žalovanej si podľa žalobkyne vyžaduje dôsledný prieskum všetkých okolností
súvisiacich s výkonom funkcie riaditeľky školy a spôsobom jej odvolania z funkcie. Mala za to, že

ak sa zriaďovateľ rozhodol odôvodniť svoje rozhodnutie o odvolaní zamestnanca z funkcie riaditeľa
školy, tak dôvody, ktoré uvádza vo svojom jednostrannom právnom úkone, musia byť preskúmateľné.
Žalobkyňa vyjadrila právny názor, že ak súd prvej inštancie odmietol posudzovať primeranosť výkonu
práva zriaďovateľom školy s tým, že je táto skutočnosť bezpredmetná pre jeho rozhodnutie, tak fakticky
odňal možnosť žalobkyni konať pred súdom. Podľa žalobkyne spravodlivé zisťovanie primeranosti
výkonu práva vo vzťahu k existencii dôvodov, pre ktoré bola žalobkyňa odvolaná z funkcie riaditeľky

školy a ktoré vníma ako neoprávnený zásah do jej osobnostných práv, je v okolnostiach veci významné
o to viac, že žalobkyni nebola daná žiadna možnosť, aby sa mohla brániť relevantným spôsobom proti
aktivitám zriaďovateľa školy. Poukázala na priebeh zvolania a zasadnutia rady školy, na ktoré nebola
pozvaná. Žalobkyňa ďalej napádala priebeh zasadnutia rady školy a na ňom vykonané hlasovania.
Namietala chýbajúce konkrétne vymedzenie povinností, ktoré mala ako riaditeľka školy porušiť. Podľa

žalobkyne nemožno sa stotožniť s tvrdením súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaná nezodpovedá
za tvrdenia, ktoré rada školy uviedla vo svojom návrhu na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky školy.
2.2
Podľa žalobkyne rada školy nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže byť účastníkom súdneho sporu
– podľa zákona je iniciatívny a poradný samosprávny orgán , ktorý je zároveň súčasťou vedenia

školy. Ak zriaďovateľ školy, ktorý právnu subjektivitu má, použil vo svojom jednostrannom právnom
akte tvrdenia svojho poradného orgánu, tak preberá zodpovednosť za tieto tvrdenia, resp. hodnotiace
úsudky, pretože si ich v plnom rozsahu osvojil a teda ide o jeho vlastné tvrdenia, resp. hodnotiace
úsudky. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná strana v prebiehajúcom súdnom spore o ochranu osobnosti,
ale ani v pracovnoprávnom spore nepredložila jediný dokument preukazujúci voľby členov rady školy v

zložení, v ktorom fungovala po jej nástupe do funkcie riaditeľky školy. V čase výkonu funkcie riaditeľky
školy sa zloženie rady školy nemenilo a preto vo vzťahu k povinnostiam riaditeľky školy k rade školy
žalobkyňa neporušila žiaden právny predpis. Žalobkyňa zdôraznila, že samotný zriaďovateľ nie je
viazaný návrhom rady školy na odvolanie riaditeľa školy z funkcie. Žalobkyňa uviedla, že nemožno
opomenúť pri posudzovaní primeranosti postupu žalovanej fakt, že zriaďovateľom v rozhodnom čase

bola právnická osoba, pričom dvaja z troch spoločníkov právnickej osoby a jedna z dvoch konateľov
neboli o aktivitách spoločníčky a druhej konateľky A. G. I. vo vzťahu k personálnym otázkam týkajúcich
sa funkcie riaditeľky školy žiadnym spôsobom informovaní a z ich vyjadrenia vyplýva, že im nie sú známe
žiadne porušovania povinností žalobkyňou pri výkone funkcie riaditeľky školy.
2.3

Žalobkyňa označila postup súdu prvej inštancie pri uplatňovaní sudcovskej koncentrácie konania za
nespravodlivý, diskriminačný a teda aj nezákonný. Treba pripomenúť, že predmetom konania je ochrana
osobnosti a nie rozhodovanie o nezaplatenej faktúre. Konanie o ochrane osobnosti má svoje špecifické
pravidlá, svoju dynamiku a vývoj, pričom návrh na dokazovanie výsluchom svedkov bolo reakciou
žalobkyne na postup súdu prvej inštancie, ktorý ignoroval princíp obráteného dôkazného bremena, ktorý

sa aplikuje v konaní o ochranu osobnosti. Podľa žalobkyne rozdielny prístup k sudcovskej koncentrácii
konania preukazuje postup súdu, keď na jednej strane hodnotí dôkazy predložené 05.02.2024
(vyjadrenia spoločníkov a konateľky žalovanej), ale na strane druhej už nepripustil dokazovanie
výsluchmi navrhnutých svedkov. Žalobkyni nebolo zrejmé, z akých dôvodov posudzoval súd predmetnú
vec podľa ust. § 420 ods. 1 OZ ( bod 26), keď z rozhodnutia nevyplýva aplikácia tohto zákonného

ustanovenia súdom prvej inštancie.
3.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Mal za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil a správne vyhodnotil skutkového stavu veci, ktorý
správne právne posúdil. Súd sa v rámci odvolania vysporiadal so všetkými otázkami podstatnými pre

rozhodnutie vo veci, a to s prihliadnutím na podstatu a predmet tohto sporu a súčasne dal odpovede na
všetky otázky, ktoré boli v konaní predostreté. Mal za to, že obsahu odvolania žalobkyne je zrejmé, že
táto vníma nároky titulom ochrany osobnosti výlučne zo subjektívneho hľadiska a nereflektuje na povahu
a intenzitu zásahu, ktorý je v kontexte právnej úpravy predpokladom pre domáhanie sa týchto nárokov.Konanie, o ktorom žalobkyňa tvrdí, že má predstavovať zásah do jej osobnostných práv, ochrany
ktorých sa prostredníctvom danej žaloby domáha, pokiaľ by k nemu v skutočnosti aj došlo (čo žalovaný
odmietol), bolo by zásahom v diametrálne odlišnej rovine ako upravuje § 11 Občianskeho zákonníka.

Konanie opisované žalobkyňou (odhliadnuc od toho, že žalovaný rozporuje, že by mal zodpovedať
popisu podávaným žalobkyňou) nenapĺňa znaky nezákonného zásahu, resp. zásahu, ktorým by malo
byť zasiahnuté do práv žalobkyne na ochranu osobnosti. Skutočnosti, na ktoré žalobkyňa poukazuje
(spôsob kreovania rady školy, priebeh jej zasadnutia), sú irelevantné pre podstatu daného konania,
nakoľko jeho predmetom nie je posúdenie zasadnutia Rady školy. Rovnako námietky žalobkyne voči

obsahu návrhu Rady školy na jej odvolanie z funkcie riaditeľky školy vyznievajú s ohľadom na obsah
tohto návrhu vyslovene nezmyselne. Za absurdné je potom konštatovanie žalobkyne, podľa ktorého
nakoľko Rady školy nemá právnu subjektivitu, zriaďovateľ školy (v tomto prípade žalovaný) preberá
zodpovednosť za jej vyjadrenia. Opätovne aj v tomto prípade ide o vykonštruované a ničím nepodložené
závery, ktoré žalobkyňa predkladá s cieľom spochybniť rozhodnutie súdu.
4.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359
CSP), t.j žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie jeho žalobu
zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie

v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s §
219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

5.
Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak

mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.

6.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalobkyne, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie
veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto

prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať
za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z
akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych

predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia vec, odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú

právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normunesprávneaplikoval.Vprejednávanejvecimáodvolacísúdzato,žesúdprvejinštancienazistený
skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 596/2003 Z.z.,
preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od

záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol
také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd pritom konštatuje, že iba samotná nespokojnosť sporovej strany (v tomto prípade žalobcu)
s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP,pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.

Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k
záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP nie je daný.
7.

K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná
v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom
dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na

skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event.

vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej
sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383
CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220

ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti
tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany
sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť
súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne

k odvolacím námietkam žalovaného a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
8.
Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na vznik občianskoprávnej sankcie
za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť

splnené zákonné predpoklady, a to existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol objektívne spôsobilý
vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením §
11 Občianskeho zákonníka, zároveň neoprávnený charakter tohto zásahu, ako aj existencia príčinnej
súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Ďalej sa stotožňuje so záverom, že nebol naplnený
základný predpoklad pre vznik zodpovednostného nároku, a to existencia neoprávneného zásahu do

osobnostných práv žalobkyne zo strany žalovaného. Odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej
inštancie, že žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný subjekt v danom súdnom konaní. Súd prvej
inštancie vecne správne vyhodnotil, že podstatu výroku, ktorý žalobkyňa napáda „...Rada školy schválila
návrh na Vaše odvolanie z funkcie riaditeľky E. z dôvodov viacerých závažných porušení povinností
pri plnení funkcie riaditeľky E.“ nebol výrokom žalovaného, ale výrokom príslušnej rady školy. Správne

súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný len prevzal uvedené dôvody do svojho rozhodnutia v rámci
zákonom upraveného postupu, avšak nešlo o jeho výrok a súčasne tento nebol nijakým spôsobom zo
strany žalovaného zverejnený, a preto nemohlo dôjsť zo strany žalovaného k zásahu do osobnostných
práv žalobkyne. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru, že konanie žalovaného nemožno
považovať za neoprávnený zásah do osobnosti žalobkyne, a nie je možné za takýto zásah považovať

ani následok, ktorý subjektívne pociťovala žalobkyňa vo svojom pracovnom a osobnom živote. Správne
konštatoval, že žalovaný pri odvolaní žalobkyne z funkcie postupoval v zákonných medziach, exces
v jeho konaní preukázaný nebol. Tu je si veľmi dôležité uvedomiť, že rozhodnutie žalovaného o odvolaní
zfunkcieboloneverejné,aneboložalovanýmzverejnené,apretonemoholzasiahnuťdoprávžalobkyne.
Subjektívne pocity žalobkyne z rozhodnutia o odvolaní z funkcie nie sú spôsobilé vyhodnotiť takéto

rozhodnutie ako neoprávnený zásah do subjektívnych práv s presahom predvídaným v ustanovení
§ 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, nakoľko konštatovania uvedené v návrhu na odvolanie
žalobkyne nie sú hodnotiacim úsudkom žalovaného. Ak žalobkyňa namietala právnu subjektivitu rady
školy, tak odvolací súd konštatuje, že v podľa § 24 zákona č. 596/2003 Z.z. je rada školy iniciatívnya poradný samosprávny orgán, a teda podľa názoru odvolacieho súdu má právnu subjektivitu v rozsahu
vymedzenom zákonom. Podľa názoru odvolacieho súdu táto subjektivita sa vzťahuje aj na prípadné
difamujúce výroky. Tu odvolací súd musí konštatovať, že aj keby nemala rada školy právnu subjektivitu,

tak pasívne vecne legitimovaným subjektom by bola škola, ktorej samosprávnym orgánom je, a teda
ani v tomto prípade by nebol vecne pasívne legitimovaný žalovaný. Žalovaný by mohol byť vecne
pasívne legitimovaný v prípade excesu pri vydávaní rozhodnutia, kedy by sám pozmenil, doplnil návrh
(o nepravdivé – difamujúce.... dôvody), a takýto dokument by zverejnil, čím by mohol zasiahnuť do
práv žalobkyne. Takýto exces v konaní preukázané nebol, vrátane zverejnenia žalovaným, a preto aj

keby žalovaný mal byť pasívne vecne legitimovaný, tak nebolo preukázané také konanie, ktoré by
preukazovalo zásah do práv žalobkyne podľa § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Odvolací
súd konštatuje, že správne sa súd prvej inštancie zameral aj na naplnenie týchto dôvodov prípadného
zásahu do práv žalobkyne, čo samotná žalobkyňa však nesprávne vyhodnotila, ako rozpor medzi
dôvodmi zamietnutia žaloby. Naopak súd prvej inštancie skúmal pasívnu vecnú legitimáciu tak vo vzťahu
k samotnému namietanému výroku z pohľadu zákonného zmocnenia na jeho prevzatie podľa zákona č.

596/2003 Z.z., čo bolo naplnené, ale s ohľadom na skutkové tvrdenia žalobkyne aj na prípadný vlastný
exces žalovaného, ktorý však v konaní preukázaný nebol, a preto súd prvej inštancie správne žalobu
zamietol a svoj postup riadne odôvodnil. Správne súd prvej inštancie uviedol, že nespôsobilý zásah
z hľadiska narušenia alebo ohrozenia práva chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je
potrebné považovať tie prípady, kedy zásah spočíval v tvrdeniach (v tomto prípade navyše v tvrdeniach

inej osoby ako osoby žalovaného), ktoré boli prednesené za takých okolností, za ktorých nehrozilo
zverejnenie a nemohla byť nimi znížená vážnosť dotknutej osoby.
9.
Správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že nesprávny postup pri voľbe rady školy, nemožno pripisovať na
vrub žalovanému a ani v prípade preukázania takej skutočnosti to bez ďalšieho nesvedčí o nezákonnom

postupe žalovaného v rozsahu súdom posudzovaného nároku v tomto konaní. Správne postupoval,
ak zamietol návrh žalobkyne vyžiadať od E. G. H. dokumentáciu týkajúcu sa aktuálnej voľby členov
rady školy, keďže to, že rada školy mala byť kreovaná nezákonným spôsobom, zostalo len v rovine
tvrdení žalobkyne a nemalo uvedené vplyv na posúdenie tejto veci. Odvolací súd konštatuje, že
odvolacie námietky žalobkyne smerujú k preskúmaniu dôvodnosti jej odvolania z funkcie riaditeľky školy

sú nedôvodné, nakoľko konanie o ochranu osobnosti v tomto prípade nemá za podstatu posúdenie
zákonnosti jej odvolania z funkcie, ale či konkrétny právny úkon (prejav žalovaného) mohol zasiahnuť
do jej práv. Nastolená námietka primeranosti výkonu práva žalovaného je na základe vyššie uvedeného
bezpredmetná. Súd prvej inštancie tým, že nepreskúmaval platnosť odvolania žalobkyne neodňal
žalobkyni možnosť konať pred súdom, pričom požiadavka žalobkyne na skúmanie platnosti tohto

úkonu je jej subjektívnou požiadavkou, ktorá nebola správne súdom prvej inštancie preskúmavaná
ako nadbytočná bez vplyvu na výsledok konania. Otázka platnosti odvolania žalobkyne z funkcie je
posudzovaná v samostatnom konaní, pričom toto konanie nemá vplyv na posudzovanú vec rovnako
tak, ako spôsob kreovania členov rady školy, nakoľko pre zásah do osobnostných práv nie je
rozhodujúce, či príslušný subjekt bol v riadnom zložení, ale či ho vykonal. Odvolací súd v tejto súvislosti

konštatuje, že žalobkyňa v odvolaní nevymedzila odvolacie dôvody voči zamietavému výroku k návrhu
na prerušenie konania. Preto odvolací súd k tomuto výroku v krátkosti konštatuje, že súd prvej inštancie
ho riadne odôvodnil a jeho skutkové a právne závery sú správne, keď konštatoval, že výsledok konania
v pracovnoprávnej veci iniciovanej zo strany žalobkyne nemá dopad na posúdenie otázky, či v dôsledku
obsahu rozhodnutia o odvolaní z funkcie žalobkyne došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných

právžalobkyne.Ďalejmáodvolacísúdzato,žejebezpredmetné,čiokonaníkonateľažalovanéhovedeli
ďalší konatelia žalovaného, nakoľko za spoločnosť podľa výpisu z obchodného registra aj v rozhodnom
čase konal každý samostatne. Podstatným nie je, kto prejav urobil, ale či týmto mohlo byť zasiahnuté
do práv žalobkyne, čo v konaní preukázané nebolo. Odvolací súd má ďalej za to, že súd prvej inštancie
správne použil aj koncentráciu konania a postupoval hospodárne tak, aby účastníkom nezvyšoval

trovy konania, keď nevykonal nadbytočné dokazovanie, čo v rozsudku aj riadne odôvodnil v ods. 38
odôvodnenia. Odvolací súd sa s uvedeným plne stotožňuje a odkazuje naň, pričom súčasne zdôrazňuje,
že uvedené výsluchy by neboli spôsobilé zmeniť skutkový a právny stav veci, nakoľko tento sa riešil vo
vzťahu k odvolaniu žalobkyne z funkcie riaditeľky a konania žalovaného. Okolnosti, ktoré boli predmetom
jednanínaradeškolyniesúdôvodomnanehospodárnosťvkonanípredsúdomprvejinštancie,akneboli

spôsobilé zmeniť výsledok súdneho konania. A teda nedošlo k naplnenie odvolacieho dôvodu podľa §
365písm.e)CSP.Kotázkedôkaznéhobremenasúdkonštatuje,žežalobkyňasamýliakjepresvedčená,
že v tomto konkrétnom konaní ide o obrátené dôkazné bremeno, nakoľko ide o konanie o nároku podľa
§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tu odvolací súd poukazuje na právny názor vyjadrený v nálezeÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 131/2018 z 27. marca 2018, ktorý mimo iné vyslovil,
že: „v konaní o ochranu osobnosti znáša dôkazné bremeno predovšetkým žalobca“. Odvolací súd má
za to, že v tomto konkrétnom prípade základ nároku preukazuje žalobkyňa, pričom nedošlo v ňom

k situáciu, ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako obrátené dôkazné bremeno. K námietke použitia § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka odvolací súd konštatuje, že uvedené bez ohľadu na to, že rozhodnutie
neobsahuje odkaz na uvedené ustanovenie nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, resp. dôvody na jeho
zrušenie. Argumentácia súdu prvej inštancie uvedená v ods. 40 bola dôvodná s ohľadom na to, že súd
prvej inštancie nemusí dať odpoveď na každú nastolenú otázku, ale len na tie, ktoré majú význam pre

konanie. Pokiaľ žalobkyňa namietala porušenie čl. 2 ods. 1 CSP a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republikytak,kuvedenémuodvolacísúdkonštatuje,ženezistilporušeniežiadnehozuvedenýchčlánkov
(prípadne § 220 ods. 1 CSP). Subjektívna nespokojnosť žalobcu so skutkovými zisteniami a právnym
posúdením veci súdom prvej inštancie neznamená, že tieto boli zistené nedostatočne, alebo že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Ako bolo uvedené vyššie súd prvej inštancie riadne
zistil skutkový stav veci, ktorý aj správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako tak
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej
miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra

ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
10.
Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania,
žalobkyňa v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie len na tom, že považovala napadnutý rozsudok
v merite veci za vecne nesprávny, a preto napadla odvolaním aj v ňom závislý výrok o práve na náhradu

trov konania. Inak žalobkyňa neprodukovala žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom
prieskumu v odvolacom konaní.
11.
Vzhľadom na vyššie uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

12.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1 CSP) tak, že
priznal ich plnú náhradu v konaní úspešnému žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).