Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/54/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320204375
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2320204375.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.

Peter Duman a Mgr. Matúš Staríček v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E.
XXX, XXX XX C. D. E., t. č. F. D. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Danica Birošová, s. r. o., so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín proti žalovanému: A. H. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., zastúpený: JUDr. Ondrej Bartošovič, advokát so
sídlom P. Pázmaňa 2020/30, 927 01 Šaľa, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode
manželstva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.: 28C/59/2020-123
zo dňa 29. júna 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
žalobkyne a žalovaného nasledovne:

Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci:
- práčka Miele v hodnote 800 eur,

- sušička Miele hodnote 800 eur,
- obrazy celkovo v hodnote 1 750 eur,
- 2 ks televízor Samsung celkovo v hodnote 1 000 eur,
- mraznička Liebherr v hodnote 400 eur,
- žehlička s parným generátorom Philips v hodnote 200 eur,
- kosačka John Deere v hodnote 800 eur,
- stroj na prípravu cestovín v hodnote 250 eur,

- sedacia súprava kožená Eurosofa v hodnote 1 000 eur,
- nábytok umelý ratan v hodnote 750 eur,
- ratanový nábytok v hodnote 300 eur
- nábytok altánok v hodnote 1 000 eur,
- kvetináče Lechuza celkovo v hodnote 1 800 eur,
- posteľ manželská kožená (180×200 cm) v hodnote 1 000 eur,
- posteľ manželská kožená v hosťovskej izbe (180×200 cm) v hodnote 500 eur,

- posteľ kožená detská (140×200 cm) v hodnote 300 eur,
- lehátka umelý ratan 5 ks v hodnote 500 eur,
- nábytok Alples detská izba v hodnote 200 eur,
- tlačiareň Epson Stylus Photo PX700W v hodnote 200 eur,- tlačiareň Epson Color Laser Jet 300dm v hodnote 180 eur,
- ploter HP design jet 500 v hodnote 400 eur,
- centrálny vysávač Elektrolux v hodnote 600 eur,

- vysávač Kärcher v hodnote 150 eur,
- nábytok Klose jedálenská zostava (rozkladací stôl, stoličky 8 ks, 2 ks komoda) v hodnote 1 000 eur,
- snehová fréza v hodnote 300 eur
spolu v zostatkovej hodnote 16 180,- Eur.

Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti:
- spoluvlastnícky podiel 1/20 na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. C. D.
E., obec C. D. E., okres Šaľa - pozemok evidovaný ako parcela „registra C“ parc. č. 3302/139, druh
pozemku: ostatné plochy, o výmere 2096 m2,
- nehnuteľnosť v podiele 1/1 zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C. D. E., obec C. D. E., okres
Šaľa, a to stavby: rodinný dom, súpis. č. XXX, postavený na pozemku parc. reg. ,,C“ č. 3302/226 a

záhradný dom, druh stavby: iná stavba, bez súpis. č., postavený na pozemku parcely registra ,,C“, parc.
č. 3302/265; pozemky evidované ako parcela „registra ,,C“: parc. č. 3302/226, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 577 m2, parc. č. 3302/265, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
o výmere 21 m2, parc. č. 3302/122, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1327 m2;
parc. č. 3302/151, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 20 m2; parc. č. 3302/152,

druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
spolu v zostatkovej hodnote 500 000 eur.

Výrokom II. uložil žalovanému je povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 252 397,21
eura, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Výrokom III. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Výrokom IV. uložil žalobkyni povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť súdny poplatok
z predmetu konania v sume 7 741 eur.

Výrokom V. uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť súdny poplatok
z predmetu konania v sume 7 741 eur.

1.1 Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150,

§ 143, § 144, § 146 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“),
a § 232 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“).

1.2 Vecne dôvodil tým, že rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/335/2016-193 zo dňa
13.10.2017 o rozvode manželstva žalobkyne a žalovaného nadobudol právoplatnosť 27.11.2017 a

týmto dňom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (v ďalšom texte „BSM“). Žaloba bola
podaná dňa 20.11.2020, teda v lehote troch rokov od zániku BSM. Medzi stranami nedošlo k dohode
o vyporiadaní BSM, nenastala ani zákonná fikcia vyporiadania BSM. Predmetom vyporiadania BSM
boli hnuteľné veci a nehnuteľnosti opísané vo výroku I. napadnutého prvoinštančného rozsudku,
spoločný úver splatený po rozvode žalovaným a investície vynaložené žalobkyňou počas manželstva

na nehnuteľnosť patriacu v príslušnom podiele do BSM. Súd prvej inštancie pri určení vecí patriacich do
BSMvychádzalzožaloby,znespornýchskutkovýchstránsporu,akoajzďalšiehodokazovaniavkonaní.
Konštatoval, že pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania nehnuteľností a hnuteľných vecí patriacich
do BSM vychádzal predovšetkým z kritérií uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka,
ustálenej súdnej praxe, ako aj okolností konkrétneho prípadu. Rozhodnutia súdnej praxe o vyporiadaní

BSM prikázaním do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov sú rozhodnutiami výnimočnými,
pričom v danom prípade predpoklady pre takéto výnimočné rozhodnutie nenastali. Vyporiadanie BSM
prikázaním nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva sporových strán neprichádzalo do úvahy,
pretože pri vyporiadaní BSM sa má dosiahnuť stav, aby sa vzťahy medzi stranami vyriešili a ďalej
nevyhrocovali, pričom ak by súd nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva, žalobkyňa by

musela podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čo by viedlo k ďalšiemu
zbytočnému súdnemu sporu. Súdna prax sa pri vyporiadaní BSM spravuje zásadou, že pokiaľ nie
je možné, alebo účelné rozdeliť spoločné veci medzi bývalých manželov podľa veľkosti ich podielov
(teda presne na polovicu), majú sa veci zo zaniknutého BSM medzi rozvedených manželov rozdeliťtak, aby bolo rešpektované ich užívanie, tou ktorou zo sporových strán a aby suma, ktorú je jeden z
manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia. Ďalej
pre rozhodnutie o tom, komu bude spoločná nehnuteľnosť prikázaná, treba skúmať akou mierou sa tá-

ktorá zo strán pričinila o jej nadobudnutie, ktorý z manželov je na ňu väčšmi odkázaný a napokon aj
na solventnosť v súvislosti s povinnosťou vyplatenia podielu druhej strane. V súvislosti s prikázaním
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
C. D. E., žalobkyňa poukázala na rozvrátené vzťahy medzi stranami konania a na skutočnosť, že
predmetné nehnuteľnosti užíva žalovaný, ona sa s deťmi odsťahovala k svojim rodičom do G. a nemá

záujem o predmetné nehnuteľnosti. V konaní nebolo možné priznať niektorému z manželov väčší podiel
pri vyporiadaní BSM z dôvodu väčších zásluh na vytvorení majetku, súd prvej inštancie vyhodnotil
podiely oboch strán sporu na majetku patriaceho do BSM ako rovnaké. Ďalším kritériom, na ktoré
prvoinštančný súd v konaní prihliadol bola pasivita žalovaného, ktorý bol v konaní nečinný napriek
riadne doručenej žalobe, listinným dôkazom a riadnym predvolaniam na jednotlivé súdne pojednávania.
Nerozporoval žiadne skutkové tvrdenia žalobkyne, preto aj s prihliadnutím na zásadu kontradiktórnosti

uplatňovanú v civilnom sporovom konaní vychádzal z jednotlivých skutkových tvrdení žalobkyne. Tieto
boli navyše podoprené aj obsahom predkladaných listinných dôkazov, takže o ich pravdivosti nemal
súd pochybnosť. Zo základných zásad Civilného sporového poriadku ako aj z jeho ďalších ustanovení
vyplýva, že predniesť skutkové tvrdenia a produkovať k nim dôkazy, ktoré podopierajú žalobou uplatnený
nárok, bolo úlohou žalobkyne. Bolo potom na žalovanom, aby účinky tohto procesného útoku odvrátil

uplatnením prostriedkov procesnej obrany, inak sa budú nepopreté skutkové tvrdenia žalobkyne
považovať za nesporné (§ 151 ods. 2 C. s. p.). Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť
výslovné za súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach
a nepostačuje všeobecné vyhlásenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany
so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie

svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.

1.3 Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že medzi stranami sporu nebola sporná masa BSM týkajúca
sa aktív, t. j. rozsah a existencia hnuteľných a nehnuteľných vecí ku dňu zániku manželstva, ktoré je

potrebné vyporiadať. Pokiaľ ide o zostatkovú cenu hnuteľných vecí, určenú žalobkyňou ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva, súd ju akceptoval jednak z dôvodu, že predmetné hnuteľné veci užíval
a užíva po zániku bezpodielového spoluvlastníctva výlučne žalovaný a jednak z dôvodu, že takto
určená cena nebola v konaní ani medzi stranami sporná. Zostatkovú cenu nehnuteľností strany zhodne
ustálili počas súdneho sporu, preto z tejto hodnoty súd aj vychádzal. Hodnota aktív spolu predstavovala

sumu 516 180 eur (500 000 eur + 16 180 eur). Žalobkyňa žiadala vyporiadať BSM spôsobom, aby
súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti a hnuteľné veci nachádzajúce sa v
rodinnom dome, ktorý užíva žalovaný, a ku ktorým žalobkyňa nemá prístup. Vzhľadom na súčasnú držbu
majetku patriaceho do BSM strán sporu a na nečinnosť žalovaného v konaní dospel prvoinštančný súd k
záveru,ženajrozumnejšiemu,najefektívnejšiemuanajspravodlivejšiemuusporiadaniuvzťahovvdanom

prípade bude zodpovedať také riešenie, keď do BSM patriace nehnuteľnosti a hnuteľné veci prikáže do
výlučnéhovlastníctvažalovaného,keďnehnuteľnosťspolushnuteľnýmivecamiodzánikuBSMneustále
užíva a k uvedenému vyporiadaniu sa nevyjadril, iné vyporiadanie vecí patriacich do BSM nenavrhol a
nenavrhol ani sumu na zaplatenie jeho podielu z bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.

1.4 Zostatok úveru bývalých manželov ku dňu zániku BSM bol vo výške 27 575,58 eura, ktorý žalobkyňa
žiadala prikázať žalovanému a ktorého hodnota nebola v konaní sporná. V konaní nebolo sporné, že
žalovaný po rozvode manželstva na splatenie spoločných záväzkov (úveru) zaplatil z vlastného majetku
sumu celkom 27 575,58 eura, pričom v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka má právo požadovať od
žalobkyne úhradu jednej polovice z takto vynaloženej sumy, t. j. sumu 13 787,79 eura.

1.5 Každý z manželov má nárok na úhradu toho, čo bolo vynaložené na spoločný majetok z vlastných
finančných prostriedkov, bolo preto potrebné v rámci vyporiadania BSM zohľadniť vnos žalobkyne
vo výške 16 190 eura, ktorý žalobkyňa z vlastných finančných prostriedkov, investovala do výstavby
rodinného domu, t. j. do spoločného majetku manželov, pričom v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka

má právo požadovať od žalovaného úhradu jednej polovice z takto vynaloženej sumy, t. j. sumu 8 095
eura.1.6 Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovanému boli prikázané hnuteľné veci v celkovej hodnote 16180
eur, z čoho je povinný žalobkyni vyplatiť podiel v sume 8 090 eur a prikázané mu boli nehnuteľnosti
v hodnote 500 000 eur, z ktorej je povinný žalobkyni vyplatiť podiel v sume 250 000 eur. Z hodnôt

prikázaných žalovanému titulom vyrovnania podielov má tak žalobkyňa nárok na výplatu hodnoty svojho
podielu v celkovej sume 258 090 eur (8.090 eur + 250 000 eur). K tejto sume prvoinštančný súd pripočítal
sumu 8 095 eur, ktorá predstavuje nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu investícií vynaložených
na rodinný dom a odpočítal sumu 13 787,79 eura, ktorá predstavuje nárok žalovaného voči žalobkyni
na náhradu polovice zostatkovej sumy úveru ku dňu zániku BSM, splateného po rozvode. Žalovaný

je tak povinný zaplatiť žalobkyni celkom sumu 252 397,21 eura (250 000 eur + 8 090 eur + 8 095 eur
- 13.787,79 eura) ako vyrovnací podiel z vyporiadania BSM, aby podiely strán sporu na spoločnom
majetku boli rovnaké. Vzhľadom k výške vyrovnacieho podielu súd prvej inštancie určil žalovanému
na plnenie primerane dlhšiu lehotu, a to 60 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá lehota má slúžiť na
zabezpečenie finančných prostriedkov (§ 232 ods. 2, 3 C.s.p.).

1.7 Žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu, preto jej súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v
zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

1.8 O povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd prvej inštancie rozhodol podľa § 7 ods. 8 a 11 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, pričom pri výške základu
poplatkuvychádzalzovšeobecnejhodnoty516080eurstým,žepodľapoložky6písm.b),aksakonanie
skončilo rozsudkom je výška poplatku 3 % z hodnoty vyporiadania (minimálne 66 eur, najviac 16 596,50
eura), t. j. 15 482 eura.Každúzo strán sporu súd prvej inštancie zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku

v jeho polovici, t. j. v sume 7 741 eur.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, z dôvodov, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C. s. p.).

2.1 Žalovaný v podanom odvolaní predovšetkým vyslovil názor, že prvoinštančný súd pri zachovaní

princípu rovnosti strán a práva na spravodlivý proces vôbec nemal dňa 08.06.2023 pojednávať.
Predmetného pojednávania dňa 08.06.2023 sa žalovaný ani jeho právny zástupca nezúčastnili z
dôvodu, že v zmysle záverov prezentovaných pred otvorením pojednávania dňa 02.05.2023, aj v zmysle
racionálneho riešenia nákladov súdneho sporu bol presvedčený, že žalobkyňa vezme žalobu späť, tak,
ako to bolo predbežne dohodnuté dňa 02.05.2023. Dôvodne preto predpokladal, že dňa 08.06.2023 sa

pojednávanieneuskutoční,apretonasúdneprišiel.Okresnýsúdvšakvovzťahukuvedenémuabsolútne
odignoroval túto skutočnosť, nielen že sa s ňou nevyrovnal, ale vôbec sa s ňou v rozsudku nezaoberal,
čo má za následok nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci a najmä arbitrárnosť
a nepreskúmateľnosť celého rozsudku.

2.2 Nie je pravdou, že žalovaný bol v konaní pasívny a nevyjadril sa počas celého konania. Žalovaný aj
jeho právny zástupca svoje postoje na viacerých pojednávaniach opakovane deklarovali, a jednoznačne
vyplývali z jednotlivých komunikácií, ktoré prebiehali v rámci mimosúdnych rokovaní, a ktoré žalobkyňa
zakladala do spisu. Žalovaný zaslal dňa 14.06.2023 do spisu rozsiahle vyjadrenie, ktoré súd prvej
inštancie odignoroval. I keď bolo dokazovanie na pojednávaní dňa 08.06.2023 ukončené, tak ako mala

žalobkyňa právo po skončení dokazovania predniesť záverečnú reč, takisto žalovaný využil svoje právo
a stručne sa vyjadril k predmetu sporu a jeho priebehu. Súd prvej inštancie mal na toto vyjadrenie
prihliadať. Týmto je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p., pretože je zrejmé,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie práva na spravodlivý

proces je evidentné i v tom, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 08.06.2023 využil neprítomnosť
žalovaného, pojednávanie otvoril, po prednese právneho zástupcu žalobkyne oznámil, že ďalšie dôkazy
nevykoná, a rozhodol v rozpore so skutkovým stavom, bez reálneho vyhodnotenia dôkazov, a najmä
v rozpore so svojimi dovtedajšími tvrdeniami a v rozpore s ustálenou súdnou praxou. Nevykonanímakýchkoľvek dôkazov, a rozhodnutím v rozpore so svojím predbežným posúdením súd zásadným
spôsobom porušil právo na spravodlivý proces.

2.3 Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočíva v samotnom zmätočnom odôvodnení napadnutého
rozsudku, keď súd prvej inštancie opakovane v rozsudku tvrdí, že žalovaný bol v konaní pasívny a
k žalobe sa nevyjadril, na druhej strane však v rozsudku viackrát konštatuje, že „strany majú zhodné
skutkové tvrdenia“, či už ohľadom masy BSM, ceny rodinného domu a pod..... Súd prvej inštancie tiež

konštatuje skutočnosti, ktoré si osvojil práve z jeho vyjadrenia zo dňa 14.06.2023. Zámerná selekcia
niektorých faktov prezentovaných žalovaným, pri súčasnom tvrdení o jeho „nevyjadrení sa“, je zásadnou
vadou konania, kvôli ktorej musí byť rozsudok zrušený.

2.4 Podľa žalovaného je odôvodnenie napadnutého rozsudku arbitrárne a nepreskúmateľné, čím sú
dané odvolacie dôvody, podľa ktorých súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, a ide o nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a
h) C. s. p.). Jedinou relevantnou a správne uvedenou skutočnosťou vyplývajúcou z obsahu rozsudku
je skutočnosť, že manželstvo žalobkyne so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Galanta sp. zn. 12P/3335/2016 zo dňa 31.10.2017, právoplatným dňa 27.11.2017. Rozsudok je však
v ostatných častiach, či už ide o vymedzenie masy zaniknutého BSM, špecifikácii hnuteľných vecí, či

vymedzenia hodnoty investícií a hodnoty priznaného vyporiadacieho podielu nezákonný, nedôvodný,
riadne neodôvodnený a nedostatočný, nepodložený verifikovanými skutkovými zisteniami. Žalobkyňa
ani v čiastočnom rozsahu nepreukázala existenciu a relevanciu akýchkoľvek investícií do nehnuteľného
majetku, patriaceho manželom. Súd prvej inštancie vôbec neskúmal existenciu a najmä hodnotu
hnuteľných veci. Žalovaný pritom ústne, v mailoch v rámci mimosúdnych rokovaní a aj vo vyjadrení zo

dňa 14.06.2023 opakovane uvádzal, že z predloženého zoznamu hnuteľných vecí, do bezpodielového
spoluvlastníctva patria len niektoré z uvedených vecí, a len niektoré zo zoznamu uvedených hnuteľných
vecí sú resp. po rozvode boli v dispozícii žalovaného. Predmetné hnuteľné veci boli značne
nadhodnotené, vzhľadom na ich vek a stav v danom čase. Všetky ostatné veci boli buď majetkom
patriacim obchodným spoločnostiam, v ktorých bol žalovaný činný, alebo o ich existencii v čase rozvodu

nemal žalovaný vedomosť, a žalobkyňa ich existenciu, ani hodnotu nijako nepreukázala, súd prvej
inštancie si však túto skutočnosť bez ďalšieho osvojil. Súd prvej inštancie neskúmal a odignoroval
stanovisko žalovaného ohľadom „zostatkovej hodnoty“ predmetných vecí, kde žalobkyňa zostatkové
hodnoty radikálne nadhodnotila, vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebný tovar, s niekoľkoročným
opotrebením. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, žalovaný v konaní opakovane v rámci mimosúdnych rokovaní,

ústnych prednesov pred pojednávaniami ako aj vo svojom písomnom vyjadrení uvádzal, že nesúhlasí
s tým, aby vyššie uvedené veci, vrátane nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva.
Súdu prvej inštancie bolo známe, že žalobkyňa ani žalovaný nedisponujú dostatočnými peňažnými
prostriedkami k tomu, aby mohli za primeranú náhradu nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho výlučného
vlastníctva. Bolo tiež nereálne, aby žalovaný financoval úver, pričom opakovane prezentoval, že

nehnuteľnosť síce užíva a stará sa o ňu, avšak z dlhodobého hľadiska ju nechce. Súd prvej inštancie túto
skutočnosť odignoroval. Žalovaný zdôraznil, že súdu bola známa okolnosť, že žalovaný splatil zostatok
úveru a snažil sa dom predať, vedomý si toho, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach žalobkyňu
„vyplatiť“. Sám zabezpečoval všetku starostlivosť o nehnuteľnosť, sám platil dane z nehnuteľností,
financoval opravy a výmenu kotla. Snažil sa zabezpečiť zníženie energetickej náročnosti domu a

tým pádom zvýšenie možnosti na jeho predaj, a to nainštalovaním fotovoltických panelov, avšak
žalobkyňa odmietla udeliť svojim podpisom súhlas, čím znemožnila ich inštaláciu. Súd prvej inštancie
mal nehnuteľnosť prikázať do podielového spoluvlastníctva v pomere 1, nemal splnené okolnosti na
prikázanie nehnuteľností žalovanému.

2.5Pokiaľideovyplateniesumyvyrovnaciehopodielužalobkyni,tužalovanýnesúhlasilanivčiastočnom
rozsahu. Spis neobsahuje s výnimkou stanovísk realitných kancelárií žiadne listiny, či znalecké posudky,
ktoré by preukazovali hodnotu nehnuteľnosti. Žalobkyňa je sporovou stranou, je preto potrebné aby
uniesla dôkazné bremeno, a tieto listiny zabezpečila a predložila, k čomu nedošlo a súd za takýchto
okolností nemohol ustáliť výslednú sumu. Do výlučného vlastníctva niektorého z bývalých manželov

je možné prikázať nehnuteľnosť, obzvlášť keď je vyššej hodnoty, len v prípade, ak je táto strana
jednak ochotná nehnuteľnosť nadobudnúť, a jednak schopná vyplatiť vyrovnací podiel. Súdu pritom
bola známa okolnosť, že žalovaný nemá záujem nehnuteľnosť nadobudnúť do výlučného vlastníctva, a
jednak nedisponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie vyrovnacieho podielu, a takéto prostriedky vblízkej dobe ani zabezpečiť nevie. Uložením povinnosti zaplatiť vyše 250 000,00 eur súd prvej inštancie
žalovaného vystavil do likvidačnej situácie, a to bez riadneho vykonania dokazovania.

2.6 Žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 08.04.2022, v rámci ktorého pozmenila svoj
žalobný návrh a žiadala vyrovnací podiel vo výške 225 000 eur. Súd prvej inštancie tak rozhodol
nezákonne nad rámec žalobného návrhu, čo je v rozpore so zákonom aj súdnou praxou. Súd prvej
inštanciekonštatuje,žestranysadohodlinasume500000,00eurzanehnuteľnosti.Niejezrejmé,akosa
mohli dohodnúť, keď sa žalovaný nevyjadril a navyše je toto tvrdenie nesprávne, pretože žalovaný nikde

neprezentoval takúto hodnotu nehnuteľnosti. Strany sa dohodli, že sa pokúsia nehnuteľnosti predať za
500 000,00 eur, toto však nie je možné považovať za dohodu o hodnote nehnuteľností.

2.7 Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného predovšetkým uviedla že sporové konanie je ovládané princípom
kontradiktórnosti. Vo vzťahu k odvolacej námietke o tom, že dňa 08.06.2023 prvoinštančný súd nemal
pojednávať, poukázala na obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 02.05.2023 z ktorej vyplýva, že
na toto pojednávanie sa osobne dostavil žalovaný aj jeho právny zástupca. Odročenie pojednávania
na 08.06.2023 o 14:00 vzala strana žalovaného na vedomie, pričom bol súdom upovedomený, že

osobitne na termín pojednávania nebude volaný. Žalovaný aj jeho právny zástupca tak boli náležitým
a správnym spôsobom upovedomený o termín ďalšieho pojednávania vo veci. Žalovaný a jeho právny
zástupca sa na nariadený uvedený termín pojednávania nedostavili, svoju neprítomnosť na pojednávaní
žiadnym spôsobom neospravedlnili. Argumentácia uvádzaná žalovaným, ktorou sa usiluje len presunúť
zodpovednosť za svoju pasivitu na stranu súdu prvej inštancie, je tak nemiestna a najmä irelevantná.

Žalovaný v podanom odvolaní neuvádza žiadnu takú skutočnosť, ktorá by mu bránila nariadeného
termínu pojednávania sa zúčastniť. Nemožno preto tvrdiť, že by postupom súdu prvej inštancie došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Civilný sporových poriadok upravuje dôvody odročenia
pojednávania, ktorými je súd prvej inštancie vždy viazaný. V danom prípade však nebol naplnený žiaden
z dôvodov vymedzených v ustanovení §183 C. s. p., čo v konečnom dôsledku netvrdí ani samotný

žalovaný, ktorý neuvádza žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by sa malo pojednávanie dňa 08.06.2023
odročiť. V tejto súvislosti je tak odvolanie žalovaného zjavne nedôvodné a žalovaným uplatnený odvolací
dôvod podľa § 365 ods. jedna písm. b) a d) C. s. p. zjavne nenaplnený.

3.1 K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie odignoroval jeho písomné vyjadrenie

zo dňa 14.06.2023 žalobkyňa zdôraznila, že súdne konanie v tejto veci prebiehalo viac ako dva roky,
počas ktorých sa žalovaný nevyjadril ani k žalobe ani k písomnému vyjadreniu žalobkyne. Žalovaný
mal dostatočný časový priestor na to, aby poskytol súdu svoje písomné stanovisko kedykoľvek počas
tohto obdobia, neučinil tak. Skutočnosť, že poslal svoje jediné písomné vyjadrenie až 14.06.2023,
teda potom čo bolo dokazovanie v predmetnej právnej veci skončené, je na ťarchu výlučne a len

žalovaného. Prostriedky procesného útoku, prostriedky procesnej obrany a koncentrácia konania sú
právnym inštitútom sporového konania, realizuje sa nimi prejednacia zásada, na ktorej je sporové
konanie postavené. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že skutkové zistenia súdu sú v zásade limitované
tým, čo strany tvrdia a súd nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli. Súd vychádza
zo zhodných tvrdení strán a dokazovanie o nich nevykonáva. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že

žalovanýnepredložilsúduprvejinštanciežiadnesvojetvrdeniaadokoncaanilenúčinnenepoprelžiadne
z tvrdení žalobkyne. Následkom takejto dôkaznej situácie nemal súd prvej inštancie v rámci zákonného
postupu čo iné vykonať, než žalobe vyhovieť. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že súd v
predmetnej právnej veci nevykonal akékoľvek dôkazy, keď len z obsahu zápisnice z pojednávania zo
dňa 08.06.2023 je zistiteľné, aké konkrétne dôkazy súd prvej inštancie vykonal. Žalobkyňa sa v plnom

rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z obsahu odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil zásadami uvedenými
v ustanoveniach § 132 ods. 1, § 150 a § 151 C. s. p.. Napadnutý rozsudok je správny a zákonný, súd
prvej inštancie dostatočným a presvedčivým spôsobom vysvetlil prečo rozhodol tak, ako rozhodol.

3.2 V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného, podľa ktorých zásadnou vadou konania je na
jednej strane konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný sa nevyjadril a na druhej strane
súd konštatuje, že strany majú zhodné skutkové tvrdenia, žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 149
a 151 ods. 1 C. s. p., ktorými sa súd prvej inštancie dôsledne riadil. V zmysle uvedených zákonnýchustanovení skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.
Žalovaný žiadnym spôsobom skutkové tvrdenia žalobkyne nepoprel, tieto boli preto správne súdom
prvej inštancie považované za nesporné. Žalobkyňa opätovne zdôraznila pasivitu žalovaného, ktorý

nepredložil súdu žiadne svoje vyjadrenie, napriek viac ako dvom rokom trvajúcemu súdnemu konaniu,
nepoprel žiadne skutkové tvrdenia žalobkyne, neuvádza žiadne vlastné skutočnosti, čo nemožno
prečítať na ťarchu nikomu inému, len samotnému žalovanému. Je zrejmé, že žalovaný sa usiluje zvrátiť
následky svojej pasivity v odvolacom konaní, uvedené však nie je možné, pretože všetky žalovaným
uvádzané skutočnosti mohol uvádzať a namietať kedykoľvek počas konania pred súdom prvej inštancie.

Žalobkyňa zdôraznila, že ignorovaním predmetnej právnej veci sa žalovaný usiloval len získať čas,
pretože bývaním v spoločnej nehnuteľnosti bez toho, aby sa so žalobkyňou akýmkoľvek spôsobom
vyporiadal, získaval značné ekonomické benefity.

3.3 Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že pre prikázanie spoločnej veci do podielového spoluvlastníctva
musia existovať dôležité dôvody, ktoré v predmetnej veci nielen, že nie sú dané, ale žalovaný ich ani

len netvrdí. Žalovaný neprodukoval v konaní pred súdom žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že nie
je v jeho schopnostiach a možnostiach vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel. Už v písomnom vyjadrení
zo dňa 08.04.2022, ktoré bolo žalovanému riadne doručené, žalobkyňa poukazovala na nadštandardný
život, ktorý žalovaný vedie a ktorý preukazuje, že pomery žalovaného sú nadmieru uspokojivé. Ani tieto
tvrdenia žalobkyne žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, následkom čoho tieto treba považovať

za nesporné. Z verejne dostupných informácií je zrejmé, že žalovaný pôsobí ako konateľ a spoločník
vo viacerých obchodných spoločnostiach, ktoré dosahujú kladné čísla v rámci podnikateľskej činnosti,
a preto len veľmi ťažko možno uveriť tvrdeniam žalovaného, že nemá prostriedky na vyplatenie podielu
žalobkyne. Napokon žalovaný môže požiadať aj banku a poskytnutie úveru, keď ako zabezpečenie vie
poskytnúť nehnuteľnosť, ktorú titulom vyporiadania získa do svojho výlučného vlastníctva.

3.4 Žalobkyňa podané odvolanie považuje za nedôvodné, účelové a podané v snahe len oddialiť
právoplatné skončenie predmetnej právnej veci. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

4. Ďalšie podania strán sporu súdu doručené neboli.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.

1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C. s. p.) a že
odvolateľvodvolanípoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.b),d),f),h),C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
však nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez

potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správny s použitím § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na žalovaným uplatnené odvolacie dôvody a
na odôvodnenie preskúmavaného prvoinštančného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie porušil
právo žalovaného na spravodlivý proces a následne, či rozhodol vecne správne, keď o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I.

napadnutého rozsudku, výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na vyrovnanie jej podielu sumu
252 397,21 eura a súčasne závislým výrokom III. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Predmetom odvolacieho konania nebolo preskúmanie výrokov IV. a V. napadnutého
rozsudku o povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok, pretože z obsahu odvolania žalovaného
vyplýva, že tieto výroky nenapadol (i keď to výslovne v odvolaní neuvádza).

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.8.Podľaustanovenia§387ods.2C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého prvoinštančného
rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami
žalovaného konštatuje nasledovné:

10. Žalovaný odvolanie odôvodnil predovšetkým tým, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným
postupomznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu
jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.). Podľa žalovaného súd prvej inštancie
porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že dňa 08.06.2023 uskutočnil pojednávanie vo veci,
neprihliadol na vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.06.2023 a ani ho nespomenul v napadnutom rozsudku,

rozhodol v rozpore so skutkovým stavom, bez reálneho vyhodnotenia dôkazov, v rozpore so svojím
predbežným posúdením a v rozpore s ustálenou súdnou praxou. Odvolací súd preto predovšetkým
preskúmal, či prišlo k naplneniu uvedeného odvolacieho dôvodu.

11. Podľa odbornej literatúry i ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít obsah práva

na spravodlivý proces je široký a tvoria ho jednotlivé práva, ktoré je možné vyvodiť predovšetkým
z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Okrem iných tvorí obsah práva na
spravodlivý proces aj právo na spravodlivé prejednanie veci, ktoré samotné obsahuje aj právo na
verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo na vyrovnanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, predvídateľnosť rozhodnutia,

zachovanie rovnosti strán v konaní, relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu,
ako aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia... O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu
však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu
dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Pod porušením

práva na spravodlivý proces je teda potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci
predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen
zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je tak možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na

nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak,
že sa ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť
súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu

realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019, R 129/1999, rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012, Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 1239, resp. 1302). S poukazom na uvedené bolo úlohou

odvolacieho súdu v tomto konaní preskúmať procesný postup súdu prvej inštancie predchádzajúci
vyhláseniunapadnutéhorozsudkuaposúdiťzávažnosťprípadnéhoporušeniaprocesnéhopostupusúdu
prvej inštancie s prihliadnutím na prípadnú možnosť jeho nápravy.

12. Skúmajúc jednotlivé odvolacie námietky žalovaného odvolací súd z obsahu spisu zistil, že k žalobe,

doručenej súdu prvej inštancie dňa 20.11.2020, sa žalovaný nevyjadril napriek tomu, že žaloba mu
bola doručená dňa 04.01.2021 spolu s prílohami a uznesením, ktorým ho súd prvej inštancie vyzval,
aby sa k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súčasne súd prvej inštancie doručil žalovanému poučenie, ktoré obsahovalo aj poučenie

o procesnom postupe súdu prvej inštancie zakotvenom najmä v ustanoveniach §149, § 150 ods. 1, 2,
§ 151 ods. 1,2, § 153 ods. 1,2, § 154, § 181 ods. 3 a § 183 C.s.p.13. Na pojednávanie nariadené na 10.06.2021 (predvolanie doručené 25.3.2021) sa žalovaný
nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil dňa 08.06.2021 z dôvodu určeného termínu zdravotného
vyšetrenia, pojednávanie bolo odročené na termín 04.11.2021 (žalovanému bolo doručené predvolanie

na pojednávanie dňa 06.07.2021), právny zástupca žalovaného požiadal dňa 02.11.2021 o odročenie
pojednávania z dôvodu krátkosti času na oboznámenie so spisom a prípravu, z dôvodu, pokusu
o mimosúdne riešenie sporu a z dôvodu kolízie s inými úkonmi. Pojednávanie bolo odročené
na 24.03.2022 (právnemu zástupcovi žalovaného bolo doručené predvolanie na pojednávanie
dňa 04.11.2021). Na pojednávaní dňa 24.03.2022 v prítomnosti žalobkyne, jej právnej zástupkyne

a právneho zástupcu žalovaného sa súd prvej inštancie pokúsil o zmierlivé vyriešenie sporu (§ 170
ods. 2 C. s. p.) a následne strany navrhli odročenie z dôvodu mimosúdnych rokovaní. Súd prvej
inštancie odročil pojednávanie na 09.06.2022 s tým, že prítomní vzali termín pojednávania na vedomie
a súčasne uložil právnemu zástupcovi žalovaného, aby v lehote do 15.05.2022 zaslal súdu vyjadrenie
k žalobe ak nedôjde k dohode. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, k dohode medzi stranami sporu nedošlo.
Na pojednávaní dňa 09.06.2022 strany zhodne požiadali o prerušenie konania a súd prvej inštancie

uznesením č. k. 28C/59/2020-82 zo dňa 09.06.2022 konanie prerušil. Na návrh žalobkyne doručený dňa
08.12.2022napokračovanievkonanísúdprvejinštancievydaldňa13.12.2022uznesenieopokračovaní
v konaní a nariadil pojednávanie na 02.05.2023, na ktorom žalobkyňa navrhla odročenie pojednávania,
žalovaný s týmto návrhom súhlasil a súd prvej inštancie pojednávanie odročil na 08.06.2023 s tým,
že prítomní berú termín pojednávania na vedomie, volaní nebudú. Na pojednávanie nariadené na

08.06.2023 sa žalovaný a jeho právny zástupca nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili. Súd prvej
inštancie vyhlásil uznesenie o tom, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu a otvoril pojednávanie vo veci. Po prednese právnej zástupkyne žalobkyne súd prvej inštancie
postupom podľa § 181 ods. 2 C. s. p. uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, uznesením
rozhodoloupusteníodčítanialistinnýchdôkazov(§204C.s.p.)apozáverečnejrečiprávnejzástupkyne

žalobkyne uznesením vyhlásil dokazovanie z skončené (§ 182 C. s. p.).

14. Podľa § 183 ods. 1 C. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní

nechali zastúpiť.

15. S poukazom na vyššie uvedený priebeh konania pred súdom prvej inštancie a citované ustanovenie
§ 183 ods. 1 C. s. p. odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka žalovaného smerujúca k tomu,
že pojednávanie nariadené na 08.06.2023 súd prvej inštancie nemal uskutočniť je nedôvodná. Strany

sporu vzali termín pojednávania na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní dňa 02.05.2023 s tým,
že osobitne volaní nebudú. Strany sporu postupujú v konaní podľa pokynov súdu. Súd dohliada na
riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia (čl. 10 C. s. p.). Z obsahu spisu
nevyplýva žiaden úkon súdu, z ktorého by strana žalovaného mohla dôvodne predpokladať (ako uvádza
žalovaný v odvolaní), že dňa 08.06.2023 sa pojednávanie neuskutoční. Ak bol žalovaný presvedčený,

že žalobkyňa vezme žalobu späť, mal možnosť si tento predpoklad včas overiť pred nariadeným
pojednávaním na súde prvej inštancie, na ktorom je aj pre takéto prípady zriadené informačné centrum.

16. Nedôvodnou je aj odvolacia námietka, podľa ktorej súd prvej inštancie odignoroval vyjadrenie
žalovaného zo dňa 14.06.2023.

17. Podľa § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

18. Podľa § 154 C.s.p. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

19.Zozápisniceopojednávanízodňa08.06.2023jezrejmé,žesúdprvejinštancienatomtopojednávaní
uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené postupom podľa § 182 C. s. p. (§ 182 C. s. p.: ak súd

pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k
dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie
dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.).20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne aplikoval zákonnú koncentráciu
konania zakotvenú v citovanom ustanovení § 154 C. s. p.. Zákonná koncentrácia konania znamená,
že procesné úkony strán sporu, ktoré koncentrácii konania podliehajú (teda prostriedky procesného

útoku a procesnej obrany) nespôsobujú priamo zo zákona procesnoprávne účinky, teda súd na ne
neprihliada, ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 582 s). Žalovaný svoje jediné vyjadrenie k žalobe doručil súdu až
po vyhlásení uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené, súd prvej inštancie preto na toto vyjadrenie

správne neprihliadal.

21. K odvolacej námietke žalovaného, podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so svojím
predbežným právnym posúdením, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vyslovil svoje predbežné
právne posúdenie v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 C. s. p. až na pojednávaní dňa 08.06.2023,
na ktorom žalovaný ani jeho právny zástupca prítomní neboli, nie je teda zrejmé, ktoré konkrétne

právne posúdenie z uvedeného pojednávania napáda. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že
uvedenie predbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie nelimituje stranu sporu pri realizácii
jej procesných práv. Z judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) vyplýva, že súd až v
samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa § 118 ods. 2 O. s. p. (teraz § 181 ods. 2
C. s. p.), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci. Na základe

uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vyslovením svojho predbežného právneho
názoru, ktorý aj v prípade, že by nekorešpondoval s vyhláseným rozhodnutím vo veci, neznemožnil
žalovanému uplatňovať jeho procesné práva. Ani táto námietka žalovaného týkajúca sa postupu súdu
prvej inštancie nie je teda dôvodná.

22. Ďalšie odvolacie námietky žalovaného smerovali k nesúhlasu s hodnotením jeho účasti v konaní ako
pasívnej, k nesprávnym skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie a nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci.

23. Podľa čl. 8 C. s. p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo

veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

24. Podľa § 151 ods. 1 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

25. Podľa § 151 ods. 2 C. s. p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

26. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný bol v konaní pasívny,
napriek výzvam súdu sa k žalobe ani raz nevyjadril (na jeho vyjadrenie zo dňa 14.06.2023 nie je

možné z vyššie uvedených dôvodov prihliadnuť), procesne relevantným spôsobom skutkové tvrdenia
žalobkyne nepoprel (nepoprel veci, ktoré žalobkyňa označila ako veci tvoriace BSM, ani ich hodnotu),
ani neuviedol žiadne svoje tvrdenia (ani tvrdenia o nemožnosti navrhovaného vyrovnania), súd prvej
inštancie preto správne vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne ako nesporných a tieto jej tvrdenia
poskytli súdu prvej inštancie skutkový základ pre rozhodnutie o veci. V tejto súvislosti odvolací súd

konštatuje, že vzájomná komunikácia strán sporu mimo pojednávania a tvrdenia v nej obsiahnuté nie sú
skutkovými tvrdeniami ani ich popretím v zmysle Civilného sporového poriadku. Pre rozhodnutie súdu
sú relevantné tie úkony strán, tie tvrdenia, ktoré smerujú k súdu, resp. sú vykonané pred súdom v rámci
kontradiktórneho procesného postupu upraveného Civilným sporovým poriadkom. Odvolacie námietky
žalovaného, v rámci ktorých opisuje svoju aktivitu v súdnom konaní preto nekorešpondujú s obsahom

súdneho spisu. Napadnutý rozsudok nie je možné vyhodnotiť ako arbitrárny a nepreskúmateľný, pretože
súd prvej inštancie podrobne uviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo veci, svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. C. s. p.

27. Odvolací súd tak uzatvára, že odvolacie námietky uplatnené poukazom na § 365 ods. 1 písm. b)

C. s. p. nie sú dané. Súd prvej inštancie procesné práva žalovaného neporušil, žalovaný mal možnosť
oboznámiť sa s obsahom žaloby a vyjadriť sa k nej, mal možnosť uplatniť prostriedky procesnej obrany,
predložiť súdu prvej inštancie svoje skutkové tvrdenia, bol riadne predvolaný na pojednávania vo
veci, ktorých mal možnosť sa zúčastniť, napadnutý rozsudok mu bol riadne doručený, ide o riadneodôvodnený rozsudok voči ktorému mal možnosť uplatniť opravný prostriedok, odvolací súd preto
konštatuje, že k naplneniu odvolacieho dôvodu uplatneného podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. neprišlo.

28. Žalovaný ďalej uplatnil odvolacie dôvody, podľa ktorých konanie súdu prvej inštancie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) C. s. p.).

29. V prípade inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci ide o odvolací dôvod,
ktorýzahŕňaakékoľvekpochybenievprocesnompostupesúdu,ktoréniejesubsumovateľnépodostatné
odvolacie dôvody, ale len za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

30. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

31. Pod právnym posúdením je potrebné rozumieť činnosť súdu, pri ktorej sa zo skutkových zistení
vyvodzuje právny záver a aplikuje konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení

vyvodil nesprávny právny záver.

32. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a v spojení s napadnutým rozsudkom, s odôvodnením
ktorého sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, nie je je možné konštatovať ani naplnenie
uvedených odvolacích dôvodov uplatnených podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), a h), keď odvolací

súd neidentifikoval v konaní súdu prvej inštancie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, keď súd prvej
inštancie rozhodol na základe správne ustáleného skutkového stavu, na ktorý správne zvolil a aplikoval
relevantné právne normy. Odvolacie námietky žalovaného sú nedôvodné, pričom po preskúmaní
odvolania a obsahu spisu sa odvolací súd vyrovnal s tými námietkami, ktoré považoval za podstatné

pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd následne napadnuté rozhodnutie postupom podľa citovaného
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

33. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa §
396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v

celomrozsahuúspešnáanebolitudanéžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktorébyodôvodňovali
výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3
ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je podľa § 421 C .s .p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s .p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).