Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/145/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119395649
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6119395649.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanej:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, zastúpená: JUDr. Martina Fabiánová, advokátka so
sídlom Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, IČO: 47 100 885, o zaplatenie 11.070,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 3Cb/6/2020-743 z 16. júna 2022,
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 3Cb/6/2020-743 z 16. júna 2022.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
I. žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 11.070,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 11.070,- eur od 03.06.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,-
eur, to všetko v splátkach vo výške 250,- eur mesačne splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho
mesiaca počnúc mesiacom, kedy nadobudne rozsudok právoplatnosť s tým, že v prípade omeškania sa

so splatením čo i len jednej splátky žalovaná stráca výhodu splátok a celý dlh spolu s príslušenstvom
sa stáva splatným (výrok I);
II. žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10,72 %, o výške ktorého
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok II).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že právny predchodca žalobcu – spoločnosť TEDA, a.s. v likvidácii,

Seberíniho 1765/9, Bratislava, predtým Ergo poisťovňa, a.s., Prievozská 4C, Bratislava (ďalej len
„právny predchodca žalobcu“ alebo „poisťovňa“) – sa žalobou doručenou súdu dňa 10.10.2019 pôvodne
domáhal zaplatenia sumy 19.996,26 eur s príslušenstvom. V priebehu konania žalobca zobral podanú
žalobu v časti zaplatenia 8.926,26 eur s príslušenstvom späť, z ktorého dôvodu Krajský súd v Prešove
uznesením zo dňa 08.03.2022, sp. zn. 7Cob/58/2021 o. i. konanie v tejto časti zastavil. Predmetom tohto
konania teda ostal nárok na zaplatenie istiny 11.070,- eur s príslušenstvom. Pôvodný žalobca podanie
žaloby odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 08.03.2017 Zmluvu o finančnom sprostredkovaní

podľa § 8 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zmluva o finančnom sprostredkovaní“). Na základe tejto zmluvy
žalovaná vyvíjala činnosť smerujúcu k tomu, aby právny predchodca žalobcu a jeho zmluvní partneri
mali príležitosť uzavrieť zmluvy na poistné produkty, investičné produkty a ostatné finančné produkty sklientmiaposkytovaťkontaktnéúdajepotenciálnychklientovnauzavretiezmluvy.Zariadnevykonávanie
tejto činnosti vznikol žalovanej nárok na províziu. Dňa 10.05.2018 zaslal právny predchodca žalobcu
žalovanej výpoveď z označenej zmluvy a tvrdil, že v súvislosti so zánikom zmluvy mu vznikol nárok na

zaplatenie istiny 19.996,26 eur s príslušenstvom pozostávajúcej zo sumy 4.864,78 eur ako nároku na
nezaslúžené provízie z dôvodu neplnenia si záväzkov zo strany klientov žalovanej, zo sumy 7.670,-
eur ako nároku na vrátenie štartovacieho balíka vyplateného žalovanej ako manažérke obchodnej
skupiny a zo sumy 7.493,77 eur (poníženej na sumu 7.461,48 eur), ktorú bola žalovaná povinná uhradiť
žalobcovi z dôvodu podpísania Dohody o prevzatí dlhu zo dňa 03.05.2018 za D. E. (suma pozostáva

z čiastky 3.400,- eur ako nezaslúžený štartovací balík a zo storna provízii). Po čiastočnom zastavení
konania odvolacím súdom je predmetom tohto konania nárok žalobcu na vrátenie štartovacieho balíka
v sume 11.070,- eur s príslušenstvom pozostávajúci zo sumy 7.670,- eur predstavujúcej štartovací balík
poskytnutý žalovanej ako manažérke obchodnej skupiny a zo sumy 3.400,- eur predstavujúcej štartovací
balík poskytnutý D. E., k vráteniu ktorého sa mala žalovaná zaviazať Dohodou o prevzatí dlhu zo dňa
03.05.2018.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 07.11.2019 platobný rozkaz sp. zn. 31Up/1377/2019,
proti ktorému žalovaná podala včas odôvodnený odpor. V tomto ozrejmila okolnosti ukončenia Zmluvy
o finančnom sprostredkovaní, v zmysle podmienok ktorej mala žalovaná záujem ďalej pracovať, avšak
žalobca jej odobral celú agendu a databázu, možnosť kontaktovať klientov, v dôsledku čoho ďalej

nemohla riešiť poistné udalosti a zo strany žalobcu došlo k výpovedi označenej zmluvy. Vzhľadom na
uvedené považovala za neprijateľné a rozporné s dobrými mravmi žiadať vrátenie poskytnutej odmeny
späť.

4. Žalobca v priebehu konania k upravenému nároku uviedol, že štartovací balík pre manažéra

obchodnej skupiny nepredstavuje formu provízie za zrealizované obchody, ale ide o program finančnej
podpory ako formu motivačnej zložky dohodnutého záväzku. Nárok žalovanej na ponechanie si
štartovacieho balíka pre manažéra obchodnej skupiny bol viazaný na splnenie programu zásluhovosti
upraveného v čl. XI, bod 5 Vnútorného predpisu č. 1/2017 (Smernica o obchodnej politike a
odmeňovacom poriadku pre internú obchodnú sieť – ďalej aj len „vnútorný predpis“), ktorý je v zmysle

bodu 13.6 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní jej neoddeliteľnou súčasťou. Tento nárok bol viazaný
na rozväzovacie podmienky vyhodnocované právnym predchodcom žalobcu po uplynutí 24 mesiacov
od vyplatenia prvej splátky štartovacieho balíka s tým, že ich nesplnenie viedlo k jeho zániku. Jednou
z podmienok zásluhovosti štartovacieho balíka pre manažéra obchodnej skupiny bolo trvanie zmluvy o
finančnom sprostredkovaní minimálne 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky. Právny vzťah založený

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou však túto podmienku nesplnil, preto v zmysle čl. XI,
bod 6 vnútorného predpisu vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo na vrátenie štartovacieho
balíka v plnej výške. Podľa províznych listov za obdobie od 03/2017 do 06/2018 totižto žalovaná
nevykonávala riadne činnosť, ku ktorej sa zmluvne zaviazala a od mesiaca 02/2018 bola jej provízia
za kladnú produkciu takmer nulová. Preto právny predchodca žalobcu ukončil ich zmluvný vzťah

výpoveďou.

5. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany žalobcom uplatnený nárok neuznala. Uviedla, že zmluva
o finančnom sprostredkovaní sa podľa svojho obsahu riadi ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) upravujúcimi zmluvu o obchodnom zastúpení

a preto činnosť žalovanej mala byť odmeňovaná províziami a inými finančnými plneniami podľa §
652 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nárok žalovanej na štartovací balík je nárokom na províziu
obchodného zástupcu, pričom podľa § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka tento nárok môže zaniknúť
jedine v prípade, že sa obchod medzi zastúpeným a treťou osobou neuskutoční, a to len v rozsahu,
v akom sa obchod neuskutoční. Podľa § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka sa od ustanovenia odseku

1 citovanej zákonnej úpravy nemožno odchýliť dohodou v neprospech obchodného zástupcu. Preto
dohodu medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu o vrátení štartovacieho balíka v prípade
predčasného ukončenia zmluvy považovala pre jej rozpor so zákonom za neplatnú podľa § 39 zákona
č. 40/1964 Z. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Žalovaná zdôraznila, že žalobca
požadoval vrátenie štartovacieho balíka z dôvodu predčasného ukončenia zmluvného vzťahu medzi ním

a žalovanou, ku ktorému pristúpil jeho právny predchodca sám formou výpovede, a to z dôvodov na
jeho strane v dôsledku zániku poisťovne a personálnych zmien s tým súvisiacich. Neexistovala príčinná
súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom nároku na vrátenie štartovacieho balíka. Pripustila, že
za obdobie od marca 2018 bola jej kladná produkcia takmer nulová, čo bolo dané tým, že právnypredchodca žalobcu zrušil kanceláriu, odobral agentom MOS software, poistné zmluvy, nekomunikoval
s nimi, neposkytol im žiadne informácie, čím im de facto znemožnil vyvíjať činnosť v zmysle zmluvy o
finančnomsprostredkovaní.Konaniepoisťovneanáslednévypovedaniezmluvyprenedostatočnývýkon

žalovanej so sankciou požadovania vrátenia štartovacieho balíka považovala za rozporné so zásadou
poctivého obchodného styku.

6. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.09.2021, č. k. 3Cb/6/2020-649 tak, že
žalobu v celom rozsahu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok žalovanej na štartovací

balík považoval za nárok na províziu, pre zánik ktorého neboli splnené podmienky podľa § 662
Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k prevzatému dlhu po D. E. dôvodil nepreukázaním tohto nároku
zo strany žalobcu. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 08.03.2022, č.
k. 7Cob/58/2021-709 konanie čiastočne zastavil a v prevyšujúcej časti napadnutý rozsudok zrušil
a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd
dôvodil, že nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní v súčasnom jeho štádiu boli už posudzované

aj inými súdmi, kde súdy zdôraznili tzv. zásluhovosť finančného sprostredkovateľa vo vzťahu k tzv.
štartovaciemu balíku vyplývajúceho z províznej schémy a čl. XI, bod 5 vnútorného predpisu. Odkaz
súdu prvej inštancie na kvalifikovanie tejto časti nárokov podľa § 662 Obchodného zákonníka označil
za nepatričný, pretože nejde o postup týkajúci sa vrátenia provízie za nezrealizovaný obchod medzi
zastúpeným a treťou stranou z dôvodu, za ktorý zastúpený nezodpovedá, ale ide o špecifický program

finančnej podpory finančného sprostredkovateľa obchodnou spoločnosťou (právnym predchodcom
žalobcu),ktorýjeviazanýnaprincípzásluhovosti,ktorýžalobcavpriebehukonaniazávažnýmspôsobom
spochybnil, pretože poukázal na to, že žalovaná nevykonávala riadne činnosť, ku ktorej sa zmluvne
zaviazala, čo sa týka mesiacov marec 2017 až jún 2018, pričom od marca 2018 bola v zmysle tvrdení
žalobcu jej provízia za kladnú produkciu takmer nulová. Všetky tieto závery sa týkajú aj ďalšieho nároku,

ktorý si voči žalovanej žalobca uplatňuje na základe Zmluvy o prevzatí dlhu z 03.05.2018, ktorou
žalovaná prevzala dlh po svojej dcére D. E. v sume 3.400,- eur.

7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej a svedka F. G. E.,
oboznámením zápisnice o výsluchu E. E. vo veci vedenej Okresným súdom Bardejov pod sp. zn.

1Cb/68/2019 a oboznámením s listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté
žalovanou v podaní zo dňa 22.05.2022 z dôvodu ich oneskoreného predloženia a nadbytočnosti. Preto
zamietol návrhy na vykonanie dokazovania zabezpečením doručenky o prevzatí oznámenia o postúpení
pohľadávky z pôvodného žalobcu na nového žalobcu, oboznámením žalovanej s vnútornými predpismi
právneho predchodcu žalobcu, predloženie finančných listov finančného agenta a výpisov z účtov

ohľadne štartovacieho balíka D. E. a pripojenie iných súdnych spisov.

8. Na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav tak, že právny predchodca žalobcu ako
poisťovňa a žalovaná ako viazaný finančný agent uzavreli dňa 08.03.2017 Zmluvu o finančnom
sprostredkovaní s viazaným finančným agentom podľa § 8 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom

sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o finančnom sprostredkovaní“). Následne dňa 23.02.2018 uzavreli právny
predchodca žalobcu a žalovaná novú Zmluvu o finančnom sprostredkovaní, ktorá nahradila pôvodnú
zmluvu. Predmetom týchto zmlúv bola úprava podmienok výkonu finančného sprostredkovania týkajúca
sa poistných zmlúv neživotného a životného poistenia uzatvorené medzi poisťovňou a poistníkmi,

v zmysle ktorej sa žalovaná zaviazala vykonávať sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia
výhradne pre poisťovňu a poisťovňa sa zaviazala za riadne vykonávanie finančného sprostredkovania
poskytnúť jej provízie a iné peňažné plnenia. Prílohu č. 1 zmluvy tvorila tzv. Provízna schéme, t.
j. Provízna schéma pre daný kariérny stupeň Finančného agenta a prílohu č. 2 vnútorný predpis
poisťovne označený ako Smernica o obchodnej politike pre vlastnú obchodnú sieť. Dňa 03.05.2018

právny predchodca žalobcu, žalovaná a D. E. uzavreli Dohodu o prevzatí dlhu, podľa ktorej Zmluva
o finančnom sprostredkovaní uzavretá poisťovňou s D. E. dňa 14.03.2017 bola na základe výpovede
poisťovne ukončená k 31.03.2018. Podľa bodu 1.3 dohody poisťovňa vyplatila finančnému agentovi
D. E. štartovacie balíky v sume 3.400,- eur, ktorú sumu ako dlh D. E. potvrdzuje a uznáva čo do
dôvodu a výšky. Podľa čl. 2.3 dohody sa zmluvné strany dohodli na prevzatí dlhu D. E. vo výške

3.400,- eur žalovanou. Dňa 10.05.2018 právny predchodca žalobcu s odkazom na čl. 11.3.2 zmluvy
vypovedal Zmluvu o finančnom sprostredkovaní uzatvorenú dňa 23.02.2018 so žalovanou. Žiadosťou
zo dňa 13.05.2019 žalovanej oznámil svoje nároky zo skončenej zmluvy, medzi ktoré patril aj nárok
na vrátenie štartovacieho balíka pre manažéra obchodnej skupiny vo výške 7.670,- eur a nárok navrátenie štartovacieho balíka poskytnutého D. E. v sume 3.400,- eur. Súd prvej inštancie zdôraznil, že
až do 23.05.2022 nebolo v konaní sporné, že právny predchodca žalobcu žalovanej vyplatil označený
štartovací balíček, čo vyplývalo aj z výpisov z účtu právneho predchodcu žalobcu a z kópii províznych

listov. Vyplatenie štartovacieho balíka vo výške 3.400,- eur potvrdila v bode 1.3 Dohody o prevzatí
dlhu z 03.05.2018 Natália Matta. Predmetné pohľadávky boli Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
10.03.2020 postúpené na žalobcu.

9. Žalovaná vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie k okolnostiam vypovedania zmluvy o

finančnom sprostredkovaní uviedla, že začiatkom roka 2018 dostal riaditeľ pobočky pre východ pán
E. výpoveď a jej bola na podpis predložená nová zmluva o finančnom sprostredkovaní. Následne v
marci 2018 sa rozhodlo o výpovediach pre agentov, došlo k zrušeniu kancelárie, odobratiu celej agendy,
prístupu k zmluvám i k e-mailovej schránke, čím jej mala byť znemožnená starostlivosť o klientov a
žalovaná stratila vplyv na uzavreté poistné zmluvy. Popisovala, že dôvody stornovania poistných zmlúv
boli rôzne, napríklad klienti sa nevedeli do poisťovne vôbec dovolať, nedomohli sa ani poistných plnení,

ktoré si voči nej uplatňovali, alebo k zániku poistnej zmluvy boli presvedčení agentmi iných poisťovní s
poukazom na plánované zrušenie právneho predchodcu žalobcu. K dôvodom prevzatia dlhu po D. E.
uvádzala, že menovaná je jej dcérou, ktorá musela činnosť pre poisťovňu ukončiť pre vážne zdravotné
problémy. Svedok F. G. E., regionálny riaditeľ právneho predchodcu žalobcu pre oblasť východ od marca
2017 vo svojej výpovedi potvrdil, že začiatkom roka 2018 mu bolo oznámené zrušenie jeho pozície

a doručená výpoveď z poisťovne, následne došlo k zrušeniu všetkých pobočiek poisťovne Ergo a k
ukončeniu spolupráce so všetkými finančnými agentmi poisťovne. Tým všetci agenti poisťovne prišli o
akékoľvek informácie o poistných zmluvách, ktoré uzatvárali s klientmi a o podmienky pre vykonávanie
svojej činnosti. Súd prvej inštancie z výpovede E. E. v konaní vedenom Okresným súdom Bardejov pod
sp. zn. 1Cb/68/2019 zistil, že od marca 2018 pre ukončenie spolupráce právneho predchodcu žalobcu

s regionálnym riaditeľom a žalovanou E. E. ostala bez akejkoľvek podpory, informácií a školení a pre
zrušenie kancelárie aj bez prístupu k dátam a materiálno-technickým podmienkam výkonu činnosti.
Tvrdila, že podmienkou vyplatenia štartovacieho balíka bolo naplniť pracovný plán - určený objem AP
bodov a že trvanie poistných zmlúv nemohla ovplyvniť.

10. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 2 ods. 1, 4 a 5 zákona
o finančnom sprostredkovaní charakterizujúcom finančné sprostredkovanie a finančné sprostredkovanie
v oblasti poistenia a zaistenia, podľa § 8 zákona o finančnom sprostredkovaní upravujúceho podmienky
výkonu finančného agenta, podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka upravujúceho rozsah pôsobnosti
Obchodného zákonníka, podľa § 261 ods. 1 a 8 Obchodného zákonníka zakotvujúceho obligatórnu

pôsobnosť Obchodného zákonníka, podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vymedzujúceho
Všeobecné obchodné podmienky, podľa § 642 ods. 1, § 644 a § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka
upravujúcich zmluvu o sprostredkovaní, podľa § 652 ods. 1, 4 a 5, § 654 ods. 1 a 2, § 659 ods. 1 a §
662 Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o obchodnom zastúpení a vznik a zánik nároku na
províziu, podľa § 531 ods. 1 a 4, a § 532 Obchodného zákonníka zakotvujúcich podmienky prevzatia

dlhu, podľa § 340 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka určujúceho dobu plnenia a podľa § 369, § 369c
Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 a 2, § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z.
upravujúcich úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov.

11. Aplikujúc vyššie citované právne predpisy súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o finančnom

sprostredkovaní je podľa jej obsahu zmluvou o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchodného
zákonníka, keďže predmetom týchto zmlúv bol záväzok žalovanej ako obchodnej zástupkyne vykonávať
pre zastúpeného (t. j. poisťovňu) činnosť smerujúcu k uzatvoreniu neurčitého počtu obchodov
dohodnutého druhu, teda o komplex činností vykonávaných v prospech a v mene zastúpeného
(poisťovne), a to vo vopred neurčenom počte a nie o vytvorenie príležitosti pre uzavretie konkrétnej

zmluvy záujemcom o jej uzavretie (zmluva o sprostredkovaní). Nárok žalovanej na vyplatenie
štartovacieho balíka však nebol nárokom na províziu, ako to už konštatoval Krajský súd v Prešove vo
svojom zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 7Cob/58/2021, preto naň nebolo možné aplikovať ust. § 662
Obchodného zákonníka o zániku nároku na províziu. Podmienky pre zachovanie nároku na štartovací
balík vyplácaného zálohovo v mesačných splátkach boli v zmysle odkazu vyplývajúceho z čl. III,

bodu 4 províznej schémy upravené v čl. XI vnútorného predpisu. K nim patrila aj podmienka trvania
zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou po dobu 24 mesiacov [čl. XI bod
5 vnútorného predpisu]. V danom prípade je však nesporné, že tento právny vzťah z uzavretej zmluvy
o finančnom sprostredkovaní trval iba niečo cez 15 mesiacov. Preto podľa čl. XI, bodu 6 vnútornéhopredpisu bola žalovaná ako viazaný finančný agent povinná vrátiť vyplatený štartovací balík v plnej
výške poisťovni. Oprávnenie ponechať si štartovací balík bolo viazané na rozväzovacie podmienky,
ktoré boli vyhodnocované následne a ich nesplnenie viedlo k zániku nároku finančného agenta a

vzniku následného oprávnenia právneho predchodcu žalobcu požadovať vrátenie takto vyplatených
čiastok. Podľa súdu prvej inštancie je štartovací balík špecifickým programom finančnej podpory
sprostredkovateľa poskytovaný poisťovňou, ktorý je však viazaný na element zásluhovosti, ktorého
splnenie žalobca v priebehu konania zásadne spochybnil tvrdiac, že žalovaná svoju činnosť riadne
nevykonávala, keď od marca 2018 až do júna 2018 bola jej provízia za kladnú produkciu takmer nulová.

12. Ohľadne žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 3.400,- eur, ktorá predstavuje štartovací
balík vyplatený D. E. ako finančnej agentke, súd prvej inštancie posúdil Dohodu o prevzatí dlhu z
03.05.2018 za platnú, z ktorého dôvodu došlo k platnému prevzatiu tohto dlhu žalovanou. Z obsahu
dohody tiež zistil, že zmluvný vzťah medzi poisťovňou a D. E. trval od 14.03.2017 do 31.03.2018, teda
len niečo viac ako 12 mesiacov, nie však vnútorným predpisom vyžadovaných 24 mesiacov (čl. XI,

bod 6 vnútorného predpisu), preto nárok žalobcu na vrátenie štartovacieho balíka poskytnutého D. E.
považoval za daný.

13. K namietanému porušeniu dobrých mravov a zásady poctivého obchodného styku spočívajúcom
v ukončení právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou len z dôvodov na

strane poisťovne súd prvej inštancie uviedol, že pôsobenie zásady poctivého obchodného styku podľa
§ 265 Obchodného zákonníka má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami
a praktikami v obchodovaní, pričom o šikanovanie by išlo aj vtedy, ak by výkon práva zreteľne
smeroval k zjavnému poškodeniu iných subjektov. Uviedol, že pokiaľ právny predchodca žalobcu na
základe vyhodnotenia svojich hospodárskych výsledkov dospel k rozhodnutiu uzavrieť svoje kancelárie

a ukončiť svoju činnosť na území Slovenskej republiky a v tejto spojitosti vypovedať zmluvy o finančnom
sprostredkovaní so všetkými spolupracovníkmi, ako to tvrdí žalovaná, potom žalovanou napádaný
postup nie je šikanóznym výkonom práva, ale len uplatňovaním oprávnených nárokov z ukončených
zmlúv o finančnom sprostredkovaní s jednotlivými finančnými agentmi.

14. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že na podklade zmluvných dojednaní strán a nadväzujúcej
žiadosti/výzvy právneho predchodcu žalobcu z 13.05.2019 žalovanej vznikla v súlade s čl. III províznej
schémy v spojení s čl. XI vnútorného predpisu č. 1/2017, ktoré boli neoddeliteľnými časťami zmlúv o
finančnom sprostredkovaní, povinnosť vrátiť žalobcovi ako právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa
štartovací balík v sume 7.670,- eur vyplatený v priebehu zmluvného vzťahu s poisťovňou priamo

žalovanej, ako aj dlh D. E. z dohody o prevzatí dlhu z 03.05.2018 v rozsahu sumy 3.400,- eur, ktorý
vznikolvyplatenímtzv.štartovaciehobalíka,atospolus9%úrokomzomeškaniaročnezosumy11.070,-
eur od 03.06.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur. Zároveň
podľa § 232 ods. 3 CSP súd prvej inštancie povolil žalovanej vzhľadom na jej sociálne pomery splácanie
dlhu v mesačných splátkach po 250,- eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.

1 a 2 CSP a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 10,72 %, keďže
žalobca bol z pôvodne uplatneného nároku 19.996,26 eur úspešný čo do sumy 11.070,- eur (55,36 %)
a v rozsahu sumy 8.926,26 eur zavinil zastavenie konania (44,64%).

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to v celom jeho rozsahu, podala v zákonnej lehote odvolanie

žalovaná, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP, pričom bližšie namietala, že v konaní
neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP). Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu.

16.Žalovanávpodanomodvolaníajehodoplnení(podanompreduplynutímlehotynapodanieodvolania
dňa 18.07.2022) namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepresvedčivý, nedostatočný, arbitrárny
a prekvapivý, keď sa súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom mal zaoberať nárokmi
žalobcu vo výške 11.070,- eur a nie rozhodnúť o priznaní nároku žalobcovi. V súvislosti so zásadou

poctivého obchodného styku žalovaná zdôraznila, že už pri uzatváraní právneho vzťahu s právnym
predchodcom žalobcu bol tento v hospodárskej prevahe, keď sám vypracoval zmluvu, predložil ju na
podpis žalovanej a táto ju mohla len v celosti prijať alebo odmietnuť. Jeho dominantné postavenie sa
prejaviloajpriukončeníichprávnehovzťahu,kedyprávnypredchodcažalobcuzaslalžalovanejvýpoveďzmluvy po výrazných personálnych zmenách a bez uvedenia dôvodu. V marci 2018 právny predchodca
žalobcu znemožnil svojim finančným agentom plniť si svoje povinnosti aj tým, že bez vedomia
jednotlivých obchodných skupín im odňal celú agendu, poistné zmluvy, kancelárie ostali prázdne

a žalovaná tak nemohla svojim klientom poskytovať ďalšie služby, keďže nemala prístup k systému a
informáciám právneho predchodcu žalobcu. Preto žalovaná nemohla dodržať podmienky zmluvy, čo
právny predchodca žalobcu považoval za dôvod pre ukončenie zmluvy výpoveďou. Takéto konanie
právneho predchodcu žalobcu považovala žalovaná za rozporné so zásadou poctivého obchodného
styku. Nulová produkcia žalovanej v mesiacoch marec 2018 až jún 2018 bola spôsobená výlučne

konaním právneho predchodcu žalobcu a porušením jeho povinností vyplývajúcich z bodu 9 zmlúv
o finančnom sprostredkovaní, ktorá skutočnosť nemôže byť v konečnom dôsledku na ťarchu žalovanej
a uplatňovania si nároku na vrátenie štartovacieho balíka, ktorý jej bol priznaný po vyhodnotení splnenia
podmienok na jeho priznanie.

17. Žalovaná v podanom odvolaní zotrvala na tvrdení, že nárok na štartovací balík je čo do svojej

podstaty nárokom na províziu. Vyplýva to jednak z názvu čl. VIII zmluvy označeného ako „Provízia
finančného agenta“, pod ktorú patrí aj nárok na štartovací balík, ale aj zo záverov odbornej literatúry
(článok E. H. I. – Zmluva o obchodnom zastúpení – de lege ferenda, publikovanom v Zborníku
príspevkovzkonferencieČeskoslovensképrávnickédni2013),vzmyslektorejpojemprovíziapoužívaný
Obchodným zákonníkom v sebe zahŕňa širší pojem všeobecnej odmeny za činnosť vykonávanú

obchodným zástupcom. Zdôraznila, že vznik nároku na štartovací balík bol viazaný na splnenie
podmienok založených na princípe zásluhovosti, ktoré právny predchodca žalobcu vyhodnocoval na
mesačnej báze. Oproti tomu na zánik nároku na štartovací balík postačovalo nezotrvanie v právnom
vzťahu po dobu 24 mesiacov, ktorú rozväzovaciu podmienku žalovaná pre dôvody na strane právneho
predchodcu žalobcu nemohla ovplyvniť. V prípade subsumovania pojmu štartovací balík pod pojem

provízia je podľa žalovanej dôvodné na vec aplikovať ust. § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa
neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak
z obchodu nevyplýva niečo iné. Podľa § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka sa od tohto ustanovenia
možno odchýliť len dohodou v prospech obchodného zástupcu. Vychádzajúc z čl. 11 smernice Rady č.

86/653/EHS o koordinácii zákonov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov,
ktorá bola implementovaná do znenia Obchodného zákonníka, ustanovenie § 662 ods. 2 Obchodného
zákonníka možno podľa žalovanej považovať za jediný prípustný dôvod zániku nároku obchodného
zástupcu na jeho províziu. Ak právny predchodca žalobcu ukončil so žalovanou právny vzťah výpoveďou
pred uplynutím 24 mesiacov jeho trvania a z tohto dôvodu žiadal vrátenie štartovacieho balíka, išlo

o porušenie § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorého dôvodu je ustanovenie zmluvy pripúšťajúce
označený postup pre rozpor so zákonom neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

18. Žalovaná ďalej zdôraznila, že žalobca v konaní nepreukázal, že jej doručil Vnútorný predpis č.
1/2017, pretože žalobcom predložená doručenka sa týka iba doručenia Prílohy č. 1 k zmluve, čo

vyplýva aj z výpovede svedkov. Rovnako žalovaná nebola oboznámená ani so 7 prílohami tohto
vnútorného predpisu. Žalovaná namietala aplikovanie záverov iných odvolacích súdov na posudzovaný
prípad, keďže tieto sa týkali zmlúv s iným znením a išlo o konania s inými prostriedkami procesného
útoku a procesnej obrany. Žalovaná zotrvala na tvrdení, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania oprávnenosti výšky nároku na vrátenie štartovacieho balíka, ako aj jeho doručenia

žalovanej.

19. K odvolaniu žalovanej sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.08.2022
a napadnutý rozsudok ako vecne správny žiadal potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie sa dostatočne
vyporiadal s právnou a skutkovou stránkou veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam.

20. Vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu bolo žalovanej doručené dňa 15.09.2022. Žalovaná
repliku svojho odvolania v konaní nepodala.

21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého jepotrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je nedôvodné.

22. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

23. Aj keď základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, keďže sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto na jeho skutkové a právne závery odkazuje,

považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom
žalovanej uviesť nasledovné:

24. Žalovaná podanie odvolania odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a) a h) CSP,
bližšie však v podanom odvolaní špecifikovala len odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), f) a h)
CSP.

25. K uplatneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd uvádza, že v rámci
svojej prieskumnej právomoci nezistil, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky. Zároveň
žalovaná tento odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP bližšie nevymedzila, z ktorého dôvodu
sa odvolací súd nemohol konkrétnejšie vyjadriť k údajnému nesplneniu procesných podmienok konania

na súde prvej inštancie či odvolacom súde.

26. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

28. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či
vkonanípredsúdomprvejinštancienebolisplnenéprocesnépodmienky,čisúdprvejinštanciedospelna
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či nesprávne vec právne posúdil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že označené odvolacie
dôvody neboli naplnené.

29. Ako už bolo uvedené vyššie, po čiastočnom zastavení konania uznesením Krajského súdu

v Prešove zo dňa 08.03.2022, sp. zn. 7Cob/58/2021 je predmetom tohto konania nárok žalobcu na
vrátenie štartovacieho balíka v sume 11.070,- eur s príslušenstvom pozostávajúci zo sumy 7.670,- eur
predstavujúcej štartovací balík poskytnutý žalovanej ako manažérke obchodnej skupiny a zo sumy
3.400,- eur predstavujúcej štartovací balík poskytnutý D. E., k vráteniu ktorého sa mala žalovaná
zaviazať Dohodou o prevzatí dlhu zo dňa 03.05.2018.

30. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na odvolanie žalovanej, odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu je posúdiť,
či v danom prípade boli splnené podmienky na priznanie nároku žalobcovi na vrátenie štartovacieho
balíka v hodnote 11.070,- eur. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že žalobcom požadovaný

štartovací balík je čo do svojej podstaty províziou obchodného zástupcu, na vrátenie ktorej neboli
splnené podmienky podľa ust. § 662 Obchodného zákonníka, keďže k zániku právneho vzťahu medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo výpoveďou výlučne z dôvodov na strane poisťovne,ktoré žalovaná nemohla ovplyvniť a z ktorého dôvodu je následné požadovanie vrátenia štartovacieho
balíka žalobcom v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku.

31. Vychádzajúc zo skutkového stavu tak ako ho zistil súd prvej inštancie odvolací súd zistil, že právny
predchodca žalobcu ako poisťovňa a žalovaná ako viazaný finančný agent uzavreli dňa 08.03.2017
Zmluvu o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom podľa § 8 zákona o finančnom
sprostredkovaní. Dňa 23.02.2018 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli novú Zmluvu o
finančnom sprostredkovaní, ktorá nahradila pôvodnú zmluvu. Predmetom týchto zmlúv bola úprava

podmienok výkonu finančného sprostredkovania (bod 2.1) týkajúca sa poistných zmlúv neživotného
a životného poistenia uzatvorené medzi poisťovňou a poistníkmi (bod 2.2). Žalovaná sa podľa bodu 2.3
oboch zmlúv o finančnom sprostredkovaní zaviazala vykonávať sprostredkovanie v sektore poistenia
alebo zaistenia výhradne pre poisťovňu a poisťovňa sa zaviazala za riadne vykonávanie finančného
sprostredkovania finančnému agentovi poskytnúť provízie, prípadne iné peňažné plnenia v rozsahu
a za podmienok dojednaných v zmluve (čl. 8). Podľa bodu 4.4.4 oboch zmlúv bol finančný agent pri

plnení predmetu zmluvy povinný postupovať aj v súlade s vnútorným predpisom poisťovne označeným
ako Smernica o obchodnej politike pre vlastnú obchodnú sieť, ktorého znenie tvorí Prílohu č. 2 zmluvy
o finančnom sprostredkovaní z 08.03.2017 ako jej neoddeliteľnú súčasť. Podľa bodu 8.1 uzavretých
zmlúv bola poisťovňa povinná za riadne plnenie zmluvy poskytnúť finančnému agentovi provízie,
prípadne iné peňažné plnenia (odmeny, príspevky a iné formy odplaty finančného agenta), ktorých druh,

výšku, podmienky vzniku nároku a podmienky splatnosti boli uvedené v osobitnej Províznej schéme
pre daný kariérny stupeň Finančného agenta, ktorá tvorila Prílohu č. 1 zmluvy (ďalej len „Provízna
schéma“) a vo vnútornom predpise. Podľa bodu 11.3.2 zmlúv, zmluva zaniká písomnou výpoveďou
ktorejkoľvek zo zmluvných strán doručenou druhej zmluvnej strane, a to aj bez uvedenia dôvodu.
Článok III províznej schémy obsahoval úpravu štartovacieho balíka, ktorý je definovaný ako súčasť

finančnej podpory manažéra obchodnej skupiny a je vyplácaný zálohovo počas 12 mesiacov pri splnení
definovaných kritérií. Článok XI vnútorného predpisu č. 1/2017 definoval štartovací balík ako súčasť
programu finančnej podpory určený výlučne pre finančných agentov v kariérnej pozícii agent alebo
MOS (manažér obchodnej skupiny), ktorý je vyplácaný počas 12 mesiacov, pričom podmienky pre jeho
vyplatenie mali byť hodnotené každý mesiac. Podľa čl. XI, bod 6 smernice, ak dôjde k zániku zmluvy

o finančnom sprostredkovaní s poisťovňou pred dosiahnutím 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky
štartovacieho balíka, je finančný agent povinný vrátiť celú čiastku vyplateného štartovacieho balíka.

32. Na základe uzavretých zmlúv žalovaná vykonávala pre právneho predchodcu žalobcu
sprostredkovanie v oblasti poistenia a zaistenia v pozícii finančného agenta, resp. manažéra

obchodnej skupiny, za ktorú činnosť bola odmeňovaná dohodnutými províziami a odmenami vo forme
tzv. štartovacieho balíka. Dňa 10.05.2018 právny predchodca žalobcu vypovedal uzavretú Zmluvu
o finančnom sprostredkovaní podľa čl. 11.3.2 zmluvy. Listom zo dňa 13.05.2019 následne požiadal
žalovanú o vrátenie nezaslúžene poskytnutých finančných prostriedkov, medzi ktoré patrili provízie,
splátky štartovacieho balíka a iné pohľadávky, ktoré vznikli v čase ich vzájomnej spolupráce. Hodnota

požadovaného štartovacieho balíka predstavovala sumu 7.670,- eur. Zároveň si právny predchodca
žalobcu uplatnil aj nárok na vrátenie štartovacieho balíka poskytnutého D. E. v sume 3.400,- eur, ktorej
dlh Dohodou o prevzatí dlhu zo dňa 03.05.2018 žalovaná prevzala. Označené pohľadávky boli Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 10.03.2020 postúpené na žalobcu.

33. Žalovaná sa v konaní bránila zaplateniu predmetných pohľadávok tvrdiac, že štartovací balík je
čo do svojej podstaty províziou obchodného zástupcu, na vrátenie ktorej neboli splnené podmienky
a že právny predchodca žalobcu pri ukončení ich právneho vzťahu a požadovaní vrátenia štartovacieho
balíka postupoval v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku.

34. Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca
ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv
(ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a
zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

35. Podľa § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka, nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod
medzizastúpenýmatreťouosobousaneuskutočníaakjehoneuskutočnenieniejedôsledkomokolností,
za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia,
provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku 1. Dohodou len vprospech obchodného zástupcu možno upraviť aj inak zánik nároku na províziu podľa odseku 1 (odsek
3).

36. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

37. Podľa § 36 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), na
splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak

urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.

38. Podľa čl. XI, bod 6 smernice (Vnútorného predpisu č. 1/2017), ak dôjde k zániku zmluvy o finančnom
sprostredkovaní s poisťovňou pred dosiahnutím 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky štartovacieho
balíka, je finančný agent povinný vrátiť celú čiastku vyplateného štartovacieho balíka.

39. K charakteru právneho vzťahu medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovanou
odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ide o obchodnoprávny
vzťah, ktorý spadá aj pod ustanovenia zmluvy o obchodnom zastúpení upravenej v § 652 a nasl.
Obchodného zákonníka, keďže v zmysle čl. II, bodu 2.3 zmluvy o sprostredkovaní sa žalovaná zaviazala
vykonávať finančné sprostredkovanie v sektore poistenia a zaistenia výhradne pre poisťovňu, a to

osobne, v mene poisťovne a na jej účet, teda išlo o fyzickú osobu - podnikateľa, ktorá svojou pravidelnou
činnosťou dojednávala určité typy obchodov, resp. dojednávala a uzatvárala obchody v mene a na účet
zastúpeného, v tomto prípade poisťovne. Okrem ustanovení tohto zákona sa právny vzťah strán sporu
riadil aj zákonom o finančnom sprostredkovaní a predovšetkým Zmluvami o finančnom sprostredkovaní
zo dňa 08.03.2017 a 23.02.2018 (čl. XIII, bod 13.1 zmluvy), vrátane ich príloh. Preto aj nárok na vrátenie

štartovacieho balíka, ktorého vznik a zánik bol stranami sporu dohodnutý v čl. III prílohy č. 1 k Zmluve
o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom – Provízna schéma pre kariéry stupeň
finančného agenta: „Manažér obchodnej skupiny“ a v čl. XI (Štartovací balík) Vnútorného predpisu č.
1/2017 (Smernica o obchodnej politike a odmeňovacom poriadku pre internú obchodnú sieť), sa riadi
ustanoveniami citovaných právnych predpisov a podmienkami dohodnutými stranami zmluvy.

40. Žalovaná v podanom odvolaní namietala povahu štartovacieho balíka a tvrdila, že čo do svojej
podstatyideoprovíziuobchodnéhozástupcupodľa§659anasl.Obchodnéhozákonníka.Snamietaným
posúdením sa už vyporiadal Krajský súd v Prešove vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 08.03.2022,
sp.zn.7Cob/58/2021,keďvbode48a49odôvodneniasvojhorozhodnutiakonštatoval,žekvalifikovanie

tohto nároku súdom prvej inštancie podľa § 662 Obchodného zákonníka je nepatričné, pretože nejde
o postup týkajúci sa vrátenia provízie za nerealizovaný obchod medzi zastúpeným a treťou osobou
z dôvodu, za ktorý zastúpený nezodpovedá, ale o špecifický program finančnej podpory finančného
agenta poisťovňou, ktorý je viazaný na princíp zásluhovosti, ktorý žalobca v priebehu konania závažným
spôsobom spochybnil poukazujúc na riadne nevykonávanie činnosti žalovanou.

41. Krajský súd v Prešove pri ustálení svojho záveru vychádzal aj z rozhodnutí iných súdov, ktoré
posudzovali rovnaký nárok žalobcu, a to konkrétne z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn.
4Cob/2/2021, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/113/2020 a Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 43CoCsp/65/2020. Títo sa v odôvodnení svojich rozhodnutí stotožnili s námietkou právneho

predchodcu žalobcu, že štartovacie balíky, ktorých vrátenie je predmetom žaloby, nepredstavujú formu
provízie obchodného zástupcu za zrealizované obchody, ale program finančnej podpory a ich priznanie
žalovanému bolo viazané na splnenie programu zásluhovosti a že vyplatenie garantovaného príjmu
žalovanému nebolo viazané na uskutočnenie obchodov v zmysle zmluvy o finančnom sprostredkovaní,
ani na splnenie žiadnych osobitných podmienok.

42. K obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 31.08.2021, sp.
zn. 3Cob/10/2021, proti ktorému podala žalovaná dovolanie a ktoré bolo predmetom dovolacieho
prieskumu, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.10.2022, sp. zn.
2Obdo/18/2022 toto dovolanie odmietol. Aj keď sa dovolací súd z dôvodu neprípustnosti dovolania

priamo nezaoberal právnym posúdením žalovaného nároku, preskúmal napadnuté rozhodnutie
z hľadiska dodržania práva na spravodlivý proces a v postupe a rozhodovaní súdu prvej inštancie
a odvolacieho súdu nezistil také pochybenia pri posudzovaní nároku žalobcu na vrátenie štartovacieho
balíka, ktoré by viedli k nesprávnosti týchto rozhodnutí.43. Odvolací súd prihliadnuc na špecifiká toho ktorého konania pri preskúmavaní odvolaním
napadnutého rozhodnutia prihliadol aj na vyššie označené závery a s týmito sa stotožňuje, a to aj

s ohľadom na eurokonformný výklad ustanovenia § 662 Obchodného zákonníka. Ako totižto správne
žalovaná poukázala v podanom odvolaní, ustanovenia týkajúce sa zmluvy o obchodnom zastúpení boli
zásadným spôsobom revidované a doplnené zákonom č. 500/2001 Z. z., ktorým sa menil a doplnil
Obchodný zákonník a ktorým bola do slovenského právneho poriadku implementovaná smernica Rady
86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa

samostatných obchodných zástupcov (ďalej aj "smernica o obchodných zástupcoch"). Z uvedeného
dôvodu príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa zmluvy o obchodnom zastúpení
je potrebné posudzovať eurokonformne - vo svetle článkov smernice o obchodných zástupcoch a
judikatúry Súdneho dvora EÚ. Dôležité je to aj z dôvodu, že Slovenská republika sa pri transpozícii
dopustila viacerých pochybení, preto pre účely správnej aplikácie jednotlivých ustanovení upravujúcich
zmluvu o obchodnom zastúpení je nevyhnutné brať ohľad aj na text smernice (Ovečková, O. a kol. –

Obchodný zákonník. Veľký komentár. I. a II. zväzok, Wolters Kluwer s. r. o., Bratislava, 2017, komentár
k § 652).

44. Smernica o obchodných zástupcoch vo svojom anglickom a nemeckom preklade rozlišuje medzi
pojmami „odmena“ obchodného zástupcu (angl. „remuneration“) a pojmom „provízia“ obchodného

zástupcu(angl.„commission“).Zatiaľčoza„odmenu“sapovažujevšetkoplnenie,ktoréakoprotihodnotu
za výkon svojej činnosti získava od zastúpeného obchodný zástupca, teda v tomto prípade aj štartovací
balík,pojem„provízia“smernicadefinujeakotúčasť„odmeny“,ktorejvýškasamenívzávislostiodpočtu,
resp. hodnoty obchodov. Pojem „provízia“ tak svojím obsahom predstavuje (len) podmnožinu širšieho
pojmu „odmena“. Ustanovenie § 662 Obchodného zákonníka, ktorého aplikácie sa žalovaná dovoláva,

bolo do tohto zákona prevzaté z čl. 11 smernice o obchodných zástupcoch. Tento vo svojom anglickom
preklade používa výlučne pojem „commission“ – provízia, čo znamená, že ustanovenia týkajúce sa
zániku nároku na províziu sa viažu výlučne na províziu obchodného zástupcu a nie na akúkoľvek
odmenu prislúchajúcu obchodnému zástupcovi. Preto aj v zmysle eurokonformného výkladu je aplikácia
ust. § 662 Obchodného zákonníka na štartovací balík v danom prípade vylúčená.

45. Pri uzatváraní právneho vzťahu a dojednávaní jeho podmienok tak poisťovňa pri vymedzení nároku
na vrátenie štartovacieho balíka nebola viazaná ust. § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka vylučujúceho
možnosť uzavrieť dohodu o vrátení provízie inak ako v prospech obchodného zástupcu, z ktorého
dôvodu čl. XI, bod 6 Vnútorného predpisu č. 1/2017 (o vrátení štartovacieho balíka z dôvodu zániku

zmluvy o finančnom sprostredkovaní pred uplynutím 24 mesiacov od vyplatenia jeho prvej splátky) nie
je v rozpore so zákonom a teda nie je ani neplatným podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V konaní
nebolo medzi stranami sporné, že poisťovňa pristúpila k ukončeniu právneho vzťahu so žalovanou
výpoveďou zo dňa 10.05.2018 doručenou jej 16.05.2018, z ktorého dôvodu ich právny vzťah založený
pôvodne Zmluvou o finančnom sprostredkovaní zo dňa 08.03.2017 netrval 24 mesiacov a nedošlo

k požadovanému uplynutiu lehoty 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky štartovacieho balíka, preto
sa žalobca dôvodne domáhal jeho vrátenia.

46. Citované ustanovenie čl. XI, bod 6 Vnútorného predpisu predstavovalo rozväzovaciu podmienku
vzniku nároku na vyplatenie štartovacieho balíka, keďže viazalo nárok na vrátenie vyplateného

štartovacieho balíka na splnenie podmienky, ktorou bol zánik zmluvy o finančnom sprostredkovaní s
poisťovňou pred dosiahnutím 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky štartovacieho balíka. Žalovaná
v priebehu konania a v podanom odvolaní tvrdila, že k zániku Zmluvy o finančnom sprostredkovaní
výpoveďou došlo zo strany poisťovne a výlučne z dôvodov na jej strane, ktoré žalovaná nemohla
ovplyvniť, preto nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať vrátenie vyplateného štartovacieho

balíka. Uvedenému tvrdeniu zodpovedá znenie § 36 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak
urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.

47. Rozväzovacia podmienka je podmienka, ktorej splnením právne účinky, ktoré už nastali, zaniknú.

V takomto prípade existuje do splnenia podmienky neistota, či platný a účinný právny úkon nestratí
účinky a účastníci podmieneného právneho úkonu musia počítať s tým, že jeho účinky môžu odpadnúť.
Počas obdobia neistoty sú preto povinní konať riadne, v dobrej viere a v súlade so zásadou pacta
sunt servanda. Citované ustanovenie § 36 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa zaoberá predovšetkýmdôsledkami protiprávneho správania účastníkov podmieneného úkonu, t. j. správania, ktorého sa
dopustiljehoúčastníksúmyslomdosiahnuťsplneniepodmienky,keďnatoneboloprávnený.Aksplnenie
rozväzovacej podmienky spôsobil zámerne účastník, ktorému je jej splnenie na prospech, na splnenie

podmienky sa neprihliada, t. j. uplatní sa fikcia, že podmienka platí za nesplnenú a právny úkon je platný.

48. V podmienkach posudzovaného prípadu je zrejmé, že splnenie rozväzovacej podmienky, t. j. zánik
zmluvného vzťahu, spôsobil právny predchodca žalobcu doručením výpovede zmluvy o finančnom
sprostredkovaní žalovanej. Zároveň je nesporné, že tak urobil v súlade s touto zmluvou, konkrétne s čl.

XI, bod 11.3.2 zmluvy, v zmysle ktorého zmluva zaniká písomnou výpoveďou ktorejkoľvek zo zmluvných
strán doručenou druhej zmluvnej strane, a to aj bez uvedenia dôvodu. Nebola tak naplnená hypotéza
ust. § 36 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorá pre zachovanie účinkov podmieneného právneho
úkonu predpokladá, že splnenie rozväzovacej podmienky zámerne spôsobil účastník, ktorý na to nebol
oprávnený. Oprávnenie ktorejkoľvek zmluvnej strany, nielen poisťovne, vypovedať zmluvu o finančnom
sprostredkovaní bez uvedenia dôvodu prislúchalo obom zmluvným stranám a realizáciou tohto práva

poisťovňa pristúpila len k tomu, na čom sa so žalovanou dohodla.

49. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež uvádza, že realizácia dohodnutého práva, t. j. vypovedanie zmluvy
bez uvedenia dôvodu, ako to vyplýva z obsahu tejto výpovede zo dňa 10.05.2018, nebolo podmienené
neplnením si zmluvných povinností jednou lebo druhou zmluvnou stranou. Z výpovede žalovanej,

svedka F. G. E. a E. E. je navyše zrejmé, že poisťovňa pristúpila k ukončeniu dohodnutých spoluprác
predovšetkým z dôvodu ukončenia svojej činnosti, na čo nepochybne mala právo. Nemožno preto
jej správanie posudzovať ako rozporné so zásadou poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného
zákonníka), ktoré odopiera právnu ochranu zneužitiu práva v obchodných záväzkových vzťahoch,
nie však konaniu, ktoré je v súlade s právom a s podmienkami dohodnutými medzi zmluvnými

stranami. Odvolací súd len dodáva, že okolnosťou, že žalovaná si riadne neplnila svoje povinnosti
z uzavretej zmluvy, žalobca argumentoval prevažne vo vzťahu k nároku na vrátenie poskytnutých
provízii (stornoprovízie), ktoré vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby a zastavenie konania už nie sú
predmetom tohto konania.

50. Odvolací súd k uvedenému zároveň konštatuje, že nemožno považovať za zámerné a neoprávnené
splnenie rozväzovacej podmienky konanie, s ktorým bola druhá strana uzrozumená a ku ktorému dala
svoj súhlas v uzatvorenej zmluve. Takéto konanie nie je svojvoľným konaním narúšajúcim dôveru druhej
zmluvnej strany v riadne naplnenie uzatvorenej zmluvy a nie je teda ani konaním, ktoré by bolo treba
sankcionovať spôsobom predvídaným v § 36 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

51. Žalovaná v podanom odvolaní ďalej namietala, že žalobca v konaní nepreukázal, že jej bol doručený
Vnútorný predpis č. 1/2017, v dôsledku čoho sa žalovaná neoboznámila s týmto vnútorným predpisom,
ani s jeho prílohami. K tejto odvolacej námietke odvolací súd poukazuje už na skoršie rozhodnutie
odvolacieho súdu v predmetnej veci, ktorý v bodoch 44 a 45 odôvodnenia svojho uznesenia uviedol,

že súčasťou Zmlúv o finančnom sprostredkovaní zo dňa 08.03.2017 a 23.02.2018 boli aj prílohy, a to
príloha č. 1: Provízna schéma pre kariérny stupeň finančného agenta: Manažér obchodnej skupiny,
príloha č. 2: Smernica o obchodnej politike a odmeňovacom poriadku pre internú obchodnú sieť a
príloha č. 3: Smernica - program vlastnej činnosti poisťovne zameranej na ochranu pred legalizáciou
príjmov z trestnej činnosti a na ochranu pred financovaním terorizmu. Odvolací súd uviedol, že je

nepochybné, že svojím podpisom žalovaná potvrdila, že sa s týmito prílohami oboznámila, čo vyplýva
z bodu 13.8 zmluvy z 08.03.2017 a z bodu 13.9 zmluvy z 23.02.2018. Za týchto okolností nemožno
dôvodne tvrdiť, že žalovaná nebola oboznámená s týmito smernicami a ďalšími prílohami zmluvy o
finančnom sprostredkovaní, pokiaľ to svojím podpisom potvrdila a nemožno prijať záver, že nebola alebo
nemohla byť s týmito súčasťami zmluvy o finančnom sprostredkovaní oboznámená v tom zmysle, že by

si ich nebola mohla zadovážiť v podmienkach organizácie právneho predchodcu žalobcu alebo v jeho
internetovej databáze.

52. Ak žalovaná v priebehu konania a v podanom odvolaní namietala, že žalobca predloženými dôkazmi
nepreukázal vyplatenie štartovacieho balíka v sume 7.670,- eur žalovanej a v sume 3.400,- eur D. E.,

ani táto odvolacia námietka neobstojí. Z výpisov z provízii finančného agenta založených v súdnom
spise na č. l. 307 a nasl. vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej okrem iných
plnení vyplývajúcich zo zmluvy aj splátky štartovacieho balíka, kde jednotlivé čiastky predstavovali sumu
1.000,- eur za marec 2017, 1.000,- eur za apríl 2017, 1. 000,- eur za máj 2017, 1.000,- eur za jún2017, 1.000,- eur za júl 2017, 1.000,- eur za august 2017, 270,- eur za september 2017, 900,- eur za
október 2017 a 500,- eur za november 2017, t. j. spolu 7.670,- eur. Týmto žalobca preukázal výšku
svojho nároku a ako správne poukázal súd prvej inštancie, žalovaná túto výšku až do pojednávania

konanom dňa 24.05.2022, ktoré predchádzalo vyhláseniu v poradí už druhého meritórneho rozhodnutia
vo veci, nerozporovala. Za tejto situácie možno obranu žalovanej považovať za účelovú a vzhľadom
na koncentráciu konania aj oneskorenú, keďže žalovaná od začatia konania na upomínacom súde
v roku 2019 mala možnosť kedykoľvek spochybniť výšku žalobou uplatneného nároku a na preukázanie
svojich tvrdení predložiť aj relevantné dôkazy. Čo sa týka dlhu prevzatého po D. E., žalovaná svojím

podpisom na Dohode o prevzatí dlhu zo dňa 03.05.2018 potvrdila, že ku dňu 01.04.2018 preberá dlh po
D. E. vo výške 3.400,- eur (bod 2.3 dohody), ktorý predstavuje štartovací balíček vyplatený poisťovňou
D. E. (bod 1.3 dohody). Týmto žalobca preukázal výšku žalovaného nároku po D. E. a odvolací súd
konštatuje, že žalovaná v rámci konania predloženými dôkazmi nepreukázala, že by výška tohto nároku
bola nedôvodná.

53. Vzhľadom na uvedené, t. j. platné ukončenie Zmluvy o finančnom sprostredkovaní a s tým spojený
vznik nároku na vrátenie štartovacieho balíčka, ako aj platné prevzatie dlhu žalovanou po D. E.,
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak žalobcovi priznal
žalobou uplatnený nárok vo výške 11.070,- eur. Svoje rozhodnutie zároveň jasne, stručne a náležite
odôvodnil, preto nedôvodná je aj námietka odvolateľky vytýkajúca súdu prvej inštancie arbitrárnosť jeho

rozhodnutia.

54. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 245/2022 zo dňa 20. septembra 2022, z ktorého vyplýva, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť
rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie dané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a

skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných
a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS
209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita
musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“

Svojvôľa (arbitrárnosť) sa v zásade môže prejavovať vo dvoch podobách: ako procesná svojvôľa,
teda hrubé alebo opakované porušenie zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup
orgánu verejnej moci, alebo ako hmotnoprávna (meritórna) svojvôľa, teda extrémny nesúlad medzi
právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto
právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012).

O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy
zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody,
na ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá
formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s
princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

55. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a
právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej
inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalovanou tvrdeným pochybeniam súdu prvej
inštancie, ktoré mali viesť k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo právnemu posúdeniu veci, či
k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h/ CSP),

odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu či podaného odvolania nezistil v konaní pred
súdom prvej inštancie také pochybenia, ktoré svojou intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku
rozsudku súdu prvej inštancie, resp. k nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku.

56. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil

skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď (po čiastočnom späťvzatí
upravenej)žalobežalobcuvyhovelvplnomrozsahuzdôvodu,žežalobcovivsúvislostisozánikomzmlúv
o finančnom sprostredkovaní pred uplynutím 24 mesiacov od poskytnutia prvej splátky štartovacieho
balíka vznikol nárok na jeho vrátenie v plnej výške. Preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecnesprávne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie
o trovách konania ako vecne správny.

57. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinná nahradiť neúspešná žalovaná. O výške
trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

58. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).