Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121205504
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1121205504.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov
senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, D., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Záhradnícka
51, Bratislava, IČO: 47 234 318, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody na zdraví a prísl.,

na odvolanie žalovanej proti uzneseniu bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.06.2022, č.k.
14C/44/2021-65, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o trovách konania m e n í tak, že žalobkyňa
má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %.

II. Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania

v rozsahu 20%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením konanie zastavil ( výrok I) a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej vo výške 100% ( výrok II).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že pri posudzovaní procesného
zavinenia na zastavení konania prihliadol na to, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu, že žalovaná
pristúpila k úhrade žalovanej sumy až po podaní žaloby a uhradila žalobkyni dňa 28.01.2022 sumu vo
výške 6 552 eur. Mal tak za to, že k zastaveniu konania došlo z dôvodov na strane žalovanej, preto
priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie
žalovaná, dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, mala za to, že súd prvej inštancie o náhrade
trov konania rozhodoval príliš formalisticky. Uviedla, že princíp procesného výsledku nemožno chápať
povrchne formalisticky, lebo nielen petit, ale i žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby, vyjadrujú, prečo
sa žalobkyňa domáha plnenia od žalovanej a prečo tento dôvod po podaní žaloby odpadol ( nález
Ústavného súdu SR z 8. februára 2017, sp.zn. I. ÚS 629/2016, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení

Ústavného súdu SR pod č. 46/2017, taktiež Zo súdnej praxe č. 15/2018). Upriamila pozornosť na to,
že žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na zaplatenie základnej náhrady za SSU, vo výške 6 552
eur spolu s prísl., a to na základe lekárskeho posudku zo dňa 07.12.2020, vypracovaného E. F. G.,
B., traumatológom. V tomto posudku bola nezákonne ohodnotená položka č. 254 ( Vážne duševné
poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy), nakoľko toto ohodnotenia SSU týkajúce
sa duševných porúch má vykonať lekár v špecializovanom odvetví psychiatria. Z uvedeného vyvodila,

že nárok žalobkyne nebol preukázaný lekárskym posudkom vypracovaným E. F. G., B., traumatológom.
Výzvou zo dňa 21.12.2020 sa žalobkyňa domáhala poskytnutia poistného plnenia, zodpovedajúceji náhrade za položku č. 254. Žalovaná z dôvodu posúdenia oprávnenosti nárokov uplatňovaných
žalobkyňou požiadala znaleckú organizáciu H.. Inštitút foréznych medicínskych expertíz s.r.o. o úkony
znaleckej činnosti. Listom zo dňa 14.01.2021 žalovaná oznámila žalobkyni poskytnutie primeraného

preddavku vo výške 5 000 eur a upovedomila žalobkyňu, že jej nárok posudzuje znalecká organizácia,
s tým, že o výsledku posúdenia ju bude bez odkladu informovať. Listom zo dňa 24.03.2021 žalovaná
informovala žalobkyňu, že nemá preukázaný rozsah povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Napriek
uvedenému žalobkyňa dňa 06.08.2021 podala žalobu na súd prvej inštancie. Dňa 04.01.202 znalecká
organizácia forensic.sk vypracovala odborné vyjadrenia – znalecký úkon č. 5/2022, na základe ktorého

žalovaná poskytla žalobkyni plnenie vo výške 6552 eur. Pričom odborné vyjadrenie bolo nevyhnutne
potrebné na poskytnutie poistného plnenia. Upriamila pozornosť aj na to, že žalobkyňa zobrala žalobu
späť i v časti ňou uplatneného nároku na zaplatenie mimoriadneho zvýšenia náhrady SSU vo výške 1
638 eur, preto späťvzatie žaloby v tejto časti nebolo odôvodnené neskorším správaním žalovanej, čo súd
prvej inštancie v rozhodnutí nezohľadnil. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že uloží žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanej trovy

konania.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázala na komentár k Civilnému sporovému
poriadku, ktorý v § 256 ods. 1 CSP uvádza: „Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je
považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť

späťvzatia dôvodne podanej žaloby“. K tvrdeniu žalovanej, že v lekárskom posudku E. F. G., B.,
traumatológa, je nezákonne ohodnotená položka č. 254 počtom bodov 300 uviedla, že sa s týmto
tvrdením nestotožňuje. Uviedla, že princíp procesného zavinenia nemožno chápať príliš formalisticky,
pokiaľ žalovaná poukázala na nález Ústavného súdu SR z 8. februára 2017, sp.zn. I. ÚS 629/2016, tento
nález sa netýka náhrady škody na zdraví. Podotkla, že navýšenie SSU súdom by záviselo od úvahy

súdu, preto v týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť
žalobou uplatneného nároku. Pričom priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy
je zdôvodniteľným cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ ( § 255 CSP), keďže ten sa skúma čo do
právnehozákladu,niečodovýškypriznanéhonároku.Nazákladeuvedenéhomalazato,žebolisplnené
zákonné podmienky preto, aby jej súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Žalovaná vo vyjadrení k podaniu žalobkyne uviedla, že v danom prípade súd prvej inštancie
neaplikoval ust. 255 CSP a výška nároku nezávisela od úvahy súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie o
základe nároku ani nerozhodoval a aplikoval len ust. § 256 ods. 1 CSP. Mala za to, že ňou uvedený nález
ústavného súdu SR predstavuje zovšeobecnenú interpretáciu normy. V súvislosti s interpretáciou ust.

§ 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, zo strany žalobkyne uviedla, že v citovanom ustanovení
je použité slovné spojenie „môže“, pričom „rozhodnutie o výške plnenie“ podľa právnej úpravy v znení
účinnom do 30. júna 2019, záviselo od úvahy súdu vtedy, ak súd určil výšku nároku podľa ust. § 136.
V danom prípade späťvzatie žaloby v časti mimoriadneho zvýšenie náhrady SSU nebolo odôvodnené
neskorším správaním žalovanej, preto žalobkyňa nesie zodpovednosť za zastavenie konania v časti

istiny 1 638 eur.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení poukázala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2021,
sp.zn. 6Co/124/2021-311, v obdobnej veci.

7. V následnom vyjadrení žalovaná zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu a upriamila
pozornosť na to, že u žalobkyne nie sú dané dôvody na mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU.
Keďže pre ukončenie prešetrovania následkov škodovej udalosti bol potrebný a nevyhnutný úkon
znaleckej činnosti znaleckej organizácie, hodnotenie duševných porúch (položka č. 254) nemohol
vykonať traumatológ, mala za to, že žalobkyňa riadne nepreukázala nárok na náhradu SSU predložením

znaleckého posudku. Až na základe záverov odborného vyjadrenia znaleckej organizácie H.. poskytla
žalobkyni poistné plnenie vo výške 6 552 eur, ostatné nároky žalobkyne neuznala, majúc za to, že
na strane žalobkyne neboli dané dôvody pre mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU. Vzhľadom k
uvedenému žiadala, aby žalobkyňa bola zaviazaná nahradiť jej trovy konania v plnom rozsahu.

8. Odvolací súd o odvolaní žalovanej rozhodol uznesením zo dňa 30.11.2022 č.k. 7Co/99/2022-113 tak,
že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania zmenil tak, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania a rozhodol, že žalovaná má proti žalobkyni nárok na plnú
náhradu trov odvolacieho konania.9. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Dovolací súd uznesením zo dňa
22.02.2024 sp.zn. 4Cdo/55/2023 uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na

ďalšie konanie.

10. Odvolací súd tak opätovne pristúpil k preskúmavaniu správnosti záverov súdu prvej inštancie
vo vzťahu k výroku o trovách konania, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v
rozhodnutí dovolacieho súdu. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s §
470 CSP.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,

ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K
zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho
poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri
zastavenísporovéhokonaniajepotomprevyriešenieotázkynáhradynákladovkonaniakľúčovézistenie,
či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Ak má byť konanie

zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, je súd povinný skúmať dôvod, pre ktorý zobral žalobca žalobu
späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby správanie žalobcu, potom musí ísť výlučne o správanie tejto
strany sporu, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. Rovnako to platí aj v
prípade, ak je dôvodom späťvzatia žaloby správanie žalovaného. Kritérium procesného zavinenia treba
posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,

resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu
späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej
požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi
jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu) (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.

zn. I. ÚS 196/09).

14. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné
rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany
nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí. Najskôr sa určuje pomer úspechu a neúspechu v

spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to u strany,
ktorejúspechbolvyššíamátedanároknaichnáhradu.Vovýsledkutedaprevažneúspešnýúčastníkmá
nárok na náhradu svojich trov v pomere svojho úspechu vo veci, zníženú o pomernú časť odpovedajúcu
úspechu jeho odporcu (porovnaj tiež Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková
J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, 2. vydanie, Praha: C. H. BECK, 2022, str.

1024-1035). Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle ustanovenia §
255 ods. 2 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov
(oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t. j. mieru úspechu
druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil
pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v

konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán
rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V
prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre
nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť.
Najprv teda posúdi (v režime § 256 ods. 1 CSP) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti

zastavené, a s prihliadnutím na tento záver potom hodnotí (podľa § 255 ods. 2 CSP) celkovú otázku, z
akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu,
treba z pohľadu § 255 ods. 2 CSP dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy
platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspechsa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011 sp. zn. 6MCdo/19/2010).

15. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/25/2012 zo dňa 04.04.2013 uviedol, že
v prípade, ak súd prejednáva nárok na náhradu škody, ktorá je vymedzená jednotlivými zložkami
práva na náhradu škody, tieto jednotlivé zložky na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné dielčie
nároky vyplývajúce z určitého zodpovednostného vzťahu. Existencia týchto dielčich nárokov je od seba
nezávislá;jednotlivýdielčinárokmôževzniknúťbeztoho,abysúčasnevznikliajďalšienároky.Jednotlivé

dielče nároky na náhradu škody sú podľa hmotného práva úplne samostatné, nakoľko predpoklady ich
vzniku sú odlišné a tiež vznikajú v rôznom (inom) čase. So samostatnosťou dielčich nárokov na náhradu
škody je nutné počítať aj pri rozhodovaní o trovách konania (porovnaj R 10/1976, R 28/1970, obdobne
vec Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MCdo 11/2011).

16. Odvolací súd vzhliadnuc k tomu, že žalobkyňa si v prejednávanej veci uplatňovala nárok

na zaplatenie náhrady škody titulom základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia v sume 6552 eur s prísl. a nárok na zaplatenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia v sume 1638 eur, mal za to, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania je potrebné každý z týchto nárokov posudzovať ako samostatnú vec a posúdiť procesné
zavinenie na zastavení konania samostatne vo vzťahu ku každému dielčemu nároku osobitne.

17. Z obsahu podania žalobkyne (podanie zo dňa 28.03.2022) vyplýva, že späťvzatie žaloby v
celom rozsahu (zaplatenie náhrady škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 6552
eur s prísl. ako i zaplatenie náhrady škody titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia v sume 1638 eur) odôvodnila tým, že žalovaná po podaní žaloby plnila sumou 6 552 eur,

čím podľa žalobkyne došlo k úplnému uspokojeniu jej nároku na odškodnenie trvalých následkov (v
časti základného bodového ohodnotenia). Pričom späťvzatie žaloby v celom rozsahu (i vo vzťahu k
dielčemu nároku na zaplatenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia) odôvodnila
žalobkyňa so zreteľom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania a procesnej ekonómie. Možno
tak ustáliť, že žalobkyňa zobrala žalobu vo vzťahu k dielčemu nároku na zaplatenie náhrady škody

titulom sťaženia spoločenského uplatnenia späť pre správanie žalovanej, nakoľko žalovaná poskytla
žalobkyni plnenie po začatí konania, preto je potrebné konštatovať, že žalovaná vo vzťahu k dielčemu
nároku na zaplatenie náhrady škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, procesne zavinila
zastavenie konania. Uvedené závery však nemožno aplikovať k späťvzatiu žaloby vo vzťahu k dielčemu
nároku na zaplatenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko k späťvzatiu

žaloby v tomto nároku nedošlo pre správanie sa žalovanej. Žalobkyňou uvádzaný dôvod „zásada
rýchlosti a hospodárnosti konania a procesná ekonómia“ nemožno vyhodnotiť inak, ako späťvzatie bez
uvedenia dôvodu, kedy je potrebné procesné zavinenie na zastavení konania vo vzťahu k dielčemu
nároku na zaplatenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia pričítať na vrub
žalobkyne. Pretože termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre

- v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie
účastníka konania, teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky, I. ÚS 196/09). V prejednávanej veci tak možno prijať záver, že žalovaná
procesne zavinila zastavenie konania vo vzťahu k dielčemu nároku na náhradu škody titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia ( v sume 6552 eur) a žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania vo

vzťahu k dielčemu nároku na zaplatenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia (v
sume 1638 eur). Správnosť týchto úvah odvolacieho súdu podporil aj dovolací súd vo svojom rozhodnutí
( bod 24 odôvodnenia).

18. Vo výsledku tak prevažne úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v pomere svojho

úspechu vo veci, zníženú o pomernú časť odpovedajúcu úspechu žalovanej. Žalobkyňa bola v konaní
úspešná v rozsahu 6552 eur zo sumy 8190 eur a žalovaná v rozsahu 1638 zo sumy 8190 eur. Úspech
žalobkyne bol v rozsahu 80 % (6552 eur zo sumy 8190 eur) a úspech žalovanej v rozsahu 20 % ( 1638
eur zo sumy 8190 eur). Vzhľadom k uvedenému vo výsledku prevažne úspešná žalobkyňa má nárok na
náhradu trov konania ( prvoinštančného konania ) rozsahu 60% ( 80% - 20%).

19. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo výroku
o trovách konania ) podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 60 %.20. O trovách odvolacieho konania a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 a § 453 ods. 3 CSP. Ustanovenia o trovách konania pred súdom

prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj
o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Obdobne to platí aj v dovolacom konaní,
a teda ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú na dovolacie
konanie. Pri zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolacím súdom a vrátení veci tomuto súdu na
ďalšie konanie rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí, ktorým sa konania končí, opäť o nároku

na náhradu trov odvolacieho konania, a to vrátane nároku na náhradu trov dovolacieho konania. Tento
nárok bude tvoriť jeden celok, a preto v takomto prípade bude odvolací súd rozhodovať jedným výrokom
(„žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu“). Z uvedeného
je zrejmé, že dovolací súd vo výroku svojho zrušujúceho uznesenia nerozhoduje o nároku na náhradu
trov dovolacieho konania, uvedie iba v odôvodnení svojho rozhodnutia odkaz na § 453 ods. 3 CSP. Po
právoplatnosti veci opätovne bude o výške trov celého konania rozhodovať súd prvej inštancie postupom

podľa § 262 ods. 2 CSP (pozri komentár k § 262 ods. 2 CSP) (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, s. 1445).

21. Vychádzajúc z výsledku odvolacieho konania (v ktorom žalovaná dôvodila tým, že zastavenie

konania procesne zavinila žalobkyňa v celom rozsahu) možno konštatovať úspech žalovanej v
odvolacom konaní v rozsahu 40% a žalobkyne v rozsahu 60%. Vo výsledku tak v odvolacom konaní
prevažne úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho ako i dovolacieho konania v
rozsahu 20 % ( 60% - 40%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).