Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. máj 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 2C/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424205092
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424205092.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci žalobcov v 1. rade: A. B., narodený X.X.XXXX, bytom C.
XXXX/XX, XXX XX D. X, E. F., v 2. rade: G. B., narodená X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX
D. X, E. F., obaja zastúpení: JUDr. Patrik Ozimanič, advokát, Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava,
proti žalovanému: SAMIRE s.r.o., IČO: 53442032, Račianska 88B, 831 02 Bratislava, o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie nasledovného znenia:

Súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalovaného evidovaným H. I. J. K., katastrálny odbor, na LV č. XXX, pre okres: J. K., obec: L.
D., katastrálne územie: L. D., a to k pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 3377 m2, druh
pozemku: Ostatná plocha, pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 1270 m2, druh pozemku:

Ostatná plocha, pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 1249 m2, druh pozemku: Ostatná
plocha, pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 868 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a
nádvorie - pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 89 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha
a nádvorie - stavbe bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/
X, o výmere 868 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, popis stavby – Rozostavaná stavba,

druhstavby–Rozostavanábudovaatozaúčelomzabezpečeniapeňažnejpohľadávkyžalobcuv1.rade
a žalobcu v 2. rade spoločne a nerozdielne voči žalovanému vo výške 24.832,50 eur s príslušenstvom.

II. Súd priznáva žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhrada trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100%.

III. Žalobcovia v 1. a 2 rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Mestského súdu
Bratislava IV súdny poplatok vo výške 25,-eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava IV dňa 20.5.2024 domáhali proti
žalovanému nariadenia zabezpečovacieho opatrenia , ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech
žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného evidovaným H. I.
J. K., katastrálny odbor, na LV č. XXX, pre okres: J. K., obec: L. D., katastrálne územie: L. D., a to k

pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 3377 m2, druh pozemku: Ostatná plocha, pozemku
parcely registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 1270 m2, druh pozemku: Ostatná plocha, pozemku parcely
registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 1249 m2, druh pozemku: Ostatná plocha, pozemku parcely registra „C“
č. XXXX/X, o výmere 868 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie - pozemku parcely registra
„C“ č. XXXX/X, o výmere 89 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie - stavbe bez súpisného
čísla, nachádzajúcej sa na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 868 m2, druh pozemku:

Zastavaná plocha a nádvorie, popis stavby – Rozostavaná stavba, druh stavby – Rozostavaná budova
a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade spoločnea nerozdielne voči žalovanému vo výške 24.832,50 eur s príslušenstvom. Zároveň sa žalobcovia
domáhali, aby súd priznal žalobcom v 1. a2. rade voči žalovanému spoločne a nerozdielne nárok
na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %. Žalobcovia v 1. a 2. rade návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili tým, že žalobcovia ako budúci kupujúci uzatvorili zo žalovaným
ako budúcim predávajúcim dňa 23.04.2022 rezervačnú zmluvu č. XX/XXXX, ktorej predmetom bola
rezervácia a následný budúci prevod vlastníckeho práva k apartmánu č. XX, ktorý sa mal nachádzať na
X. poschodí apartmánového domu v projekte - M. K. v obci Závažná Poruba, okres Liptovský Mikuláš,
na pozemkoch vedených H. I. J. K., katastrálnym odborom pre okres J. K., obec L. D., katastrálne

územie L. D. na pozemkoch registrovaných CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X M. XXXX/X.
Žalobcovia mali záujem kúpiť uvedený apartmán, ako investíciu a prenajímať ho. Žalovaný svoj projekt
odprezentoval žalobcom emailom, ktorý podľa žalobcov, ako si neskôr uvedomili obsahoval informácie,
ktoré nezodpovedali realite a to informácie o počte predaných apartmánov, resp. o tvrdených možných
sankciách pre developera pri omeškaní, pokiaľ nedodrží termíny a rovnako tak aj o termíne odovzdania
stavby (jar 2023). Na základe týchto prezentovaných informácií sa žalobcovia rozhodovali pod časovým

stresom, čo viedlo k uzavretiu rezervačnej zmluvy, pretože o apartmán mali vážny záujem. Žalobcom
bola prezentovaná vysoká rezervovanosť, že sa apartmány míňajú, preto sa žalobcovia rozhodli zmluvu
uzavrieť. Podľa žalobcov cieľom žalovaného bolo len rýchlo nalákať k uzavretiu zmluvy, aby získali
zálohu. Žalobcovia uhradili žalovanému rezervačnú zálohu podľa rezervačnej zmluvy v sume 24.832,50
eur bankovým prevodom dňa 29.04.2022. Z rezervačnej zmluvy podľa žalobcov vyplýva, že strany

do 30 dní od uzavretia rezervačnej zmluvy uzatvoria zmluvu o budúcej zmluve, ktorou bude záväzok
sporových strán, uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva rezervovaného apartmánu. Žalobcovia uviedli,
že po podpísaní rezervačnej zmluvy a uhradení zálohy sa spôsob komunikácie žalovaného zmenil a k
rokovaniu o uzavretí zmluvy o budúcej zmluve žalovaný pristúpil až na základe opakovaných urgencií
zo strany žalobcov a žalovaným zaslaný návrh zmluvy o budúcej zmluve, podľa žalobcov obsahoval

chyby, pre ktoré nebolo možné od žalobcov spravodlivé požadovať, aby zmluvu uzavreli. Žalobcovia tiež
žiadali uvedenie termínov odovzdania stavby. Žalobcovia nedostatky namietali a požadovali doplnenie
návrhu zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný na námietky žalobcov nezohľadnil. Žalobcovia preto uviedli,
že nemajú záujem na pokračovaní v rokovaní a pýtali sa na možnosť odstúpenia od zmluvy. Žalovaný
napriek svojmu sľubu, žalobcom formulár na odstúpenie neposlal, žalobcovia vypracovali a zaslali

odstúpenie sami a rozhodli sa dňa 22.05.2022 od rezervačnej zmluvy odstúpiť, o čom žalovaného
informovali aj telefonicky dňa 16.05.2022. Žalovaný toto odstúpenie akceptoval, čím potvrdil zánik
rezervačnej zmluvy a vedel aj o dôvode odstúpenia od zmluvy. Žalobcovia žalovaného dňa 1.6.2023
vyzvali na vrátenie zálohy. Žalovaný žalobcom oznámil, že vráti rezervačnú zálohu až po uzatvorení
rezervačnej zmluvy s novým záujemcom o kúpu apartmánu. Žalobcovia uvideli, že bod 3.3 rezervačnej

zmluvy resp. táto podmienka v ňom uvedená, sa týka len bezdôvodného odstúpenia od zmluvy a
žalobcovia od zmluvy neodstúpili bezdôvodne a žalovanému dôvod uviedli, čo uviedli aj vo výzve zo dňa
01.06.2023. Podľa žalobcov má žalovaný vrátiť žalobcom zálohu, nakoľko sa nejedná o bezdôvodné
odstúpenie od zmluvy. Žalobcovia uviedli, že napriek tomu, že žalovaný nedôvodne podmieňuje vrátenie
zálohy nájdením záujemcu, apartmán v určitom čase neponúkal vôbec, odmietol hľadať záujemcu pre

apartmán č. XX prednostne, či dokonca navyšoval cenu daného apartmánu. Žalobcovia sa pokúšali
zistiť, či sa žalovaný vôbec snaží robiť niečo preto, aby splnil túto nedôvodnú podmienku, a keďže ich
žalovaný nepravdivo informoval, žalobca v 1. rade komunikoval so žalovaným ako K. N., teda pod iným
menom, aby sa dostal k pravdivým informáciám. Z komunikácie žalobcu v 1. rade pod menom K. N., so
spoločnosťouO.zjúla2022,ktorávdanomčaseinzerovalaprojektK.vyplýva,žeapartmánvtomtočase

v ponuke na predaj ani nebol, keďže absentoval v prílohe zaslanej žalobcovi v 1. rade. S týmto zistením
konfrontoval žalobca v 1. rade žalovaného, ktorý mu však zaslal iný cenník k 01.07.2022 (v cenníku so
starším dátumom 16.06.2022). Ten mu tvrdil, že apartmán je údajne v ponuke (čo však bolo v rozpore s
tým, čo zistil od spoločnosti O.). Následne žalovaný žalobcom zaslal upravený cenník aj s apartmánom,
ktorý tam podľa názoru žalobcov dopísal žalovaný, tvrdiac, že tento dostala realitná kancelária (zaslal

ho 18.07.2022). Nezrovnalosť ohľadom absencie apartmánu v cenníku, ktorý žalobcovi v 1. rade zaslala
realitná kancelária O. nevysvetlil. Okrem toho, po odstúpení od zmluvy (výpoveď rezervačnej zmluvy č.
XX/XXXX) bola cena apartmánu navýšená na sumu 134.177,50 eur oproti pôvodnej ponuke 124.162,50
eur, čímpodľažalobcov žalovanýsťažilpodmienkynato,abynejakýzáujemcamalzáujemojehokúpu.

2. Žalobcovia výzvou zo dňa 26.07.2023 opätovne vyzvali žalovaného na vrátenie zálohu a zároveň
žalobcovia odstúpili od rezervačnej zmluvy znova, z dôvodu právnej istoty, ak by žalovaný trval na
platnosti podmienkyvbode3.3rezervačnejzmluvy aleboakbynamietalplatnosťodstúpeniaodzmluvy.
Žalobcoviauviedli,žedôvodompretotoodstúpenieodzmluvyboloajto,žežalovanýsavyhýbalsplneniusvojej povinnosti, keď v určitom období neinzeroval apartmán, aby mohol nájsť nového záujemcu, resp.
ho istý čas inzeroval za vyššiu cenu, resp. že priebeh výstavby nezodpovedal tomu, čo bolo žalobcom
prezentované pri uzatváraní zmluvy, kedy mala stavba byť hotová do decembra 2022, s maximálnym

oneskorením do jari 2023. Tým vlastne sám žalovaný maril splnenie podmienky, na ktorú sa sám
odvolával, čím podľa žalobcov nekonal v súlade s dobrými mravmi. Nakoľko žalovaný nevrátil žalobcom
záloh ani napriek dvom výzvam, oslovili žalobcovia právneho zástupcu v SR, prostredníctvom ktorého
vyzvali žalovaného posledný krát predžalobnou výzvou zo dňa 20.02.2024. Žalovaný do dnešného dňa,
ani len časť dlhu žalobcom nevrátil. Žalobcovia tiež uviedli, že po prevzatí inzercie projektu realitnou

kanceláriou Realvea sa ponuka počtu inzerovaných apartmánov radikálne zvýšila a je podľa žalobcov
neuveriteľné, že najskôr žalovaný tvrdí, koľko málo apartmánov ostáva v ponuke a následne počet
voľných apartmánov radikálne pribudne. Žalobcovia tvrdia, že do 17.01.2024 nepredal žalovaný žiaden
apartmán. Žalobcovia navštívili stavbu aj osobne dňa 02.08.2023 a stavba bola opustená, zanedbaná,
bez stavebnej aktivity. Následne žalobcovia zistili, že na projekt nemalo byť ani vydané právoplatné
stavebné povolenie. Vtedy si žalobcovia uvedomili, že mohli byť zavádzaní. Žalobcovia z dôvodu

pochybností okolo celého projektu M. K., podali podnet na štátny stavebný dohľad a trestné oznámenie,
konanie vedené na H. D. J. K. pod ČVS – ORP-393/2-VYS-LM-2023, pre podozrenie možného trestného
činu podvodu. Fakt, že sa na stavbe reálne nepracovalo, že apartmán istý čas ani neinzeroval, resp. ho
inzeroval za vyššiu cenu, podľa žalobcov potvrdzuje, že sa žalovaný reálne nesnažil splniť podmienku,
na ktorú sa sám odvolával, čím jej splnenie vlastne zmaril. Konanie žalovaného považujú žalobcovia za

konanie v rozpore s dobrými mravmi a účelovú snahu oddialiť splnenie povinnosti vrátiť im zálohu.

3. Žalobcovia poukázali na čl. 5 bod 5.1. rezervačnej zmluvy zo dňa 23.04.2022, podľa ktorého
v prípade odstúpenia od Rezervačnej zmluvy zo strany Budúceho predávajúceho alebo Budúceho
kupujúceho, ktoré je špecifikované v bode 3.3, je Budúci predávajúci povinný vrátiť Budúcemu

kupujúcemu rezervačný poplatok vo výške 24.832,50 eur a čl. 5 bod 5.1. rezervačnej zmluvy zo dňa
23.04.2022, podľa ktorého v prípade, ak Budúci kupujúci bezdôvodne odstúpi od Zmluvy má nárok na
vrátenie zálohy, ak Budúci predávajúci alebo Budúci kupujúci našiel iného záujemcu o kúpu Predmetu
budúceho prevodu, ktorý zaplatil zálohu na Predmet budúceho prevodu. Uviedli, že odstúpenie od
zmluvy je jedným zo spôsobov zániku zmluvného záväzku. V prípade odstúpenia od zmluvy, odpadá

právny dôvod poskytnutého plnenia a takéto plnenie sa mení na bezdôvodné obohatenie, ktoré je
ten, kto sa obohatil, povinný vydať. Podľa žalobcov sa dojednanie v bode 3.3 rezervačnej zmluvy
týka len situácie, kedy od zmluvy žalobcovia odstúpia bezdôvodne (čo nie je tento prípad, pretože
dôvod žalovanému uviedli a ten o ňom veľmi dobre vedel) a zároveň vzniká aj otázka, či je vôbec
možné podmieňovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Vznik bezdôvodného obohatenia je právna

skutočnosť, ktorá nastane za predpokladu, že sa naplní niektorá zo skutkových podstát uvedená v
§ 451 Občianskeho zákonníka. Tá nastala, keď žalobcovia odstúpili od zmluvy. Dokonca od zmluvy
odstúpili v záujme právnej istoty dva krát. Tým podľa žalobcov vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie, ktoré nie je možné nijako podmieňovať. Podľa žalobcov je otázne, či možno vrátenie zálohy
podmieňovať splnením podmienky, ktorá je od počiatku nemožná. Za situácie, kedy žalovaný nenájde

iného záujemcu o kúpu apartmánu, prípadne ho aj nájde, ale tento nezloží rezervačnú zálohu, alebo aj
zloží zálohu, no žalobcom žalovaný túto informáciu odmietne uviesť, môže podľa žalobcov vzniknúť stav,
kedy žalobcovia nikdy nemusia dostať zálohu späť. Takéto dojednanie je podľa žalobcov od počiatku
nemožné (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka) resp. aj v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho
zákonníka), a preto by bolo možné v tejto časti bod 3.3. považovať za neplatný. Platným by v takom

prípade podľa žalobcov zostalo dojednanie, že v žalovaný je povinný po odstúpení od zmluvy vrátiť
rezervačnú zálohu žalobcom, s právnymi účinkami uvedenými v Občianskom zákonníku. Žalobcovia
tiež poukázali na to, že nie je možné zamieňať skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia „plnenie
bez právneho dôvodu“ so skutkovou podstatou „plnenie z dôvodu, ktorý odpadol“. V danom prípade
ide o prípad plnenia z dôvodu, ktorý odpadol, žalobcovia odstúpili od zmluvy, čím došlo k „odpadnutiu“

právneho dôvodu a vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, žalovaný toto odstúpenie
akceptoval, no vrátenie zálohy (bezdôvodného
obohatenia) podmieňuje, čo podľa žabcov zákon neumožňuje. Úprava bezdôvodného obohatenia je
kogentnou úpravou, od ktorej nie je možné sa odchýliť dohodou. Dojednanie o tom, že záloha sa
po odstúpení od zmluvy (teda v momente keď zmluva zanikne, odpadne dôvod plnenia a vznikne

bezdôvodné obohatenie) nemá oporu v zákone a takáto podmienka je neplatná. Poukázali na § 48
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Právne účinky
odstúpenia od zmluvy sú tak určené zákonom a sporové strany sa nedohodli ani to, že zmluva zanikáex nunc, ani to, že zanikne iným momentom, či po splnení podmienky. Zmluva tak bez pochýb zanikla
doručením odstúpenia od zmluvy. Následne podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je
zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa

nej dostal. Žalobcovia poukázali aj na eventualitu, kedy by bol nárok posúdený napr. ako preddavok
na kúpnu cenu (bod 3.2. rezervačnej zmluvy), tak žalovaný má povinnosť preddavok vrátiť. Dôvodom
je, že sám akceptoval ukončenie právneho vzťahu z rezervačnej zmluvy, čím je zrejmé, že k uzavretiu
žiadnej kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami nedôjde čo je v súlade s rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR, z 28. septembra 2011, sp. zn. 4 Cdo 256/2010, v ktorom podľa ustanovenia § 498 Občianskeho

zákonníka v platnom znení a tiež v znení platnom v čase odovzdania zálohy na budúce plnenie (13.
augusta1997),platí,ženato,čodalpreduzavretímzmluvyniektorýúčastník,hľadísaakonapreddavok.
Znamená to, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej
budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa
plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte
len vzniknúť, považuje za preddavok, t.j. za splátku na dohodnuté budúce plnenie. Podstatné je, že

plnenie bolo poskytnuté predtým, než malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy aže bolo poskytnuté a
druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpu. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy,
má ten, kto preddavok poskytol, právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila,
lebo právny dôvod, na základe ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Pre posúdenie
veci podľa ustanovenia § 498 Občianskeho zákonníka je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu o

budúcej kúpnej zmluve, príp., či taká dohoda je alebo nie je platná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
28. septembra 2011, sp. zn. 4 Cdo 256/2010).

4. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali proti žalovanému dňa 29.02.2024 na Okresný súd Banská Bystrica
v upomínacom konaní návrh na zaplatenie sumy 24.832,50 eur s príslušenstvom. Vo veci bol dňa

05.04.2024 vydaný platobný rozkaz sp.zn. 11Up/446/2024, ktorým súd vyhovel žalobcom a priznal im
proti žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na zaplatenie istiny vo výške 24.832,50 eur, úrok z
omeškania 8,75 % ročne zo sumy 24.832,50 eur od 6.6.2023 do zaplatenia a tiež náhradu trov konania
vo výške 2.600,72 eur. Podľa informácie žalobcov bol žalovaným vo veci podaný odpor, ktorý im však
ku dňu vypracovania tohto návrhu zatiaľ nebol doručený.

5. Žalobcovia k dôvodom pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia uviedli, že
primárnym predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia pohľadávky a jej
osvedčenie (pre potreby konania o zabezpečovacom opatrení). Žalobcovia majú za to, že podrobne
vysvetlili dôvodnosť svojej pohľadávky a za pravdu im dal aj upomínací súd, ktorý vydal platobný rozkaz,

že svoje tvrdenia podložili dôkazmi. Podľa žalobcov je preto možné predpokladať, že pohľadávka,
ktorej zabezpečenie navrhujú, je nielen osvedčená ale aj daná a majú na zaplatenie nárok. Účelom
zabezpečovacieho opatrenia nie je prejudikovať spor vo veci samej, ale posúdiť to, či pre účely konania
o zabezpečovacom opatrení pohľadávka existuje a je osvedčená. Tento predpoklad podľa názoru
žalobcov je splnený a skutkovými tvrdeniami, ako aj dôkazmi preukázaný. Ďalším zo základných

zákonných predpokladov pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je preukázaná a dôvodná obava,
že exekúcia osvedčenej peňažnej pohľadávky bude ohrozená. V tomto smere si dovoľujú žalobcovia
ako dôkaz o možnej ohrození exekúcie priložiť zápisnicu z výsluchu konateľov žalovaného, a to
pána K. J. (ako podozrivého) a niekdajšieho konateľa žalovaného pána K. P. C. (ako podozrivého)
zo dňa 03.04.2024 v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru pod

ČVS: ORP-67/2-VYS-LM-2024, v ktorej sám konateľ žalovaného potvrdil, že okrem nehnuteľnosti, na
ktorých žalobcovia žiadajú zriadiť sudcovské záložné právo, nevlastní žalovaný (obchodný spoločnosť)
v podstate žiaden majetok. Na otázku vyšetrovateľa (str.2 zápisnice) – „Koľko má spoločnosť Samire
s.r.o. (žalovaný) účtov? Kde sú vedené?“, odpovedal konateľ pán J. tak, že majú 4 bankové účty, kde
uviedol, že sú „prázdne“ a rovnako uviedol „Peniaze momentálne nemáme, spoločnosť dotujeme z

vlastných finančných prostriedkov“. Ďalej konateľ potvrdil, že spoločnosť je v kríze, stavba stojí a že
na účtoch nie sú až také pohyby. Na ďalšiu otázku vyšetrovateľa (str. 3 zápisnice) „Koľko vlastných
finančných prostriedkov má v súčasnosti spoločnosť Samire s.r.o. (žalovaný)?, odpovedal konateľ
žalovanéhopánJ.:„Nemámežiadnefin.prostriedky,mámevšaknehnuteľnosť.“Naotázkuvyšetrovateľa
(str. 3 zápisnice) – „Koľko vlastných finančných prostriedkov má v súčasnosti spoločnosť Samire s.r.o.

(žalovaný)?, odpovedal konateľ žalovaného pán K. C.: „Teraz si myslím, že spoločnosť nemá žiadne
peniaze.“ Okrem toho žalobcovia zistili, že na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. L. D., ktorý sa vzťahuje na
nehnuteľnosti, ktorých sa týka sú toho času zriadené ďalšie 2 záložné práva, a to jedno zmluvné záložné
právo a druhé exekučné záložné právo. Práve exekučné záložné právo len prehlbuje obavu žalobcov a oprípadné exekučné vymoženie ich pohľadávky, ktorú si už uplatnili žalobou. Vo veci bolo rovnako začaté
trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu Sprenevery o čom žalobcov informoval
emailom K. K. Q. N.. Podľa žalobcov, predajom týchto nehnuteľností by bola nepochybne ohrozená

prípadná exekúcia vedená vo vzťahu k dlžnej sume žalovaného, nakoľko výška dlžnej peňažnej
pohľadávky môže byť uspokojená len v prípade predaja nehnuteľností, keďže žalovaný takou sumou
nedisponuje ako bolo potvrdené výsluchom konateľov. Dôvod na obavu z ohrozenia exekúcie je podľa
žalobcov reálne daný a preukázaný, nakoľko žalovaný, s výnimkou nehnuteľností, ktorých sa týka tento
návrh nemá podľa informácií žalobcov iný majetok, ktorý by reálne mohol byť použitý na uspokojenie

dlžnej peňažnej pohľadávky, čo potvrdili aj konatelia žalovaného pri svojom výsluchu. Podľa žalobcov
je v danom prípade splnený aj predpoklad primeranosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia a s ohľadom na výšku žalovanej sumy je nepochybne preukázané, že navrhované zaťaženie
nehnuteľností žalovaného je na mieste. Podľa žalobcov pohľadávka tvoriaca predmet konania vo veci
samej totiž svojou výškou ďaleko presahuje bežné súkromnoprávne pohľadávky. A pokiaľ žalovaný
nemá neobvykle vysoké príjmy alebo iné zdroje financií a majetku, neprichádza do úvahy iná možnosť

zabezpečenia pohľadávky než zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Poukázali
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Co/66/2018 zo dňa 01.06.2018, podľa ktorého
cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale aj
zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na
zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. Aj

zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania ako aj po
jeho skončení. K základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí okrem
návrhu navrhovateľa aj spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné
majetkové hodnoty, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia
exekúcie. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiaceho zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie

zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť
stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania dlžníka (resp. z rozhodnutia povinnej osoby) mohlo
dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti veriteľa (ako osoby z rozhodnutia oprávnenej) úspešne sa
domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu
k uplatneniu takejto možnosti. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhoduje

na základe dokazovania ako je tomu v konaní o veci samej, keď v tomto štádiu konania nie je na
vykonávanie rozsiahleho dokazovania časový priestor (§ 328 ods. 2, v spojení s § 344 . V konaní o
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčovania, t. j. prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti

sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné.
6. Žalobcovia majú za to, že osvedčili existenciu ich peňažnej pohľadávky voči žalovanému, ktorú
im zatiaľ neprávoplatne priznal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní, čo potvrdzuje
jej dôvodnosť. Majú tiež za to, že osvedčili aj dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená, pretože
samotní konatelia žalovaného potvrdili, že spoločnosť nemá peniaze a vlastní len nehnuteľnosť.

Žalobcovia majú obavy, či vôbec ich nárok priznaný v súdnom konaní budú môcť reálne vymôcť.
Napokon majú žalobcovia za to, že je primerané požadovať zriadenie záložného práva na všetkých
nehnuteľnostiach uvádzaných v petite, pretože toho času nemajú žalobcovia dôkaz o tom, že by
boli zhotovené jednotlivé samostatné bytové jednotky – apartmány, a teda je účelné a potrebné (aj
vzhľadom na existenciu iných subjektov oprávnených zo záložného práva podľa listu vlastníctva č.

XXX) na zabezpečenie ich pohľadávky zriadiť sudcovské záložné právo na všetkých uvádzaných
nehnuteľnostiach. Podľa žalobcu v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je možné ani
účelné zisťovať hodnotu vecí vo vzťahu k hodnote uplatňovanej pohľadávky, preto žalobcovia navrhujú
zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach uvedených v petite. Žalobcovia uviedli, že z procesného
hľadiska nie je upomínacie konanie civilným sporovým konaním vo veci samej podľa Civilného

sporového poriadku, a tým ani konaním vo veci samej v zmysle § 344 v spojení s § 324 ods. 1
CSP, ale je len alternatívou tomuto konaniu podľa Civilného sporového poriadku (§ 1 ods. 2 zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) , pričom v upomínacom konaní nie je ani možné uplatniť
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, keďže tieto návrhy sú v
upomínacom konaní procesne neprípustné (§ 15 ods. 4 písm. j/ zákona č. 307/2016 Z. Z. o upomínacom

konaní). Žalobcovia majú za to, že tento návrh je návrhom podaným pred začatím konania, ktorý toho
času nie je a nemôže byť naviazaný na konkrétne súdne konanie, nakoľko za danej situácie nie je
možné predpokladať, či vec bude právoplatne skončená v rámci upomínacieho konania alebo či bude
postúpená miestne príslušnému súdu. Zároveň podľa žalobcov nie je potrebné formulovať v uznesenípovinnosť žalobcov podať žalobu v určenej lehote, pretože žaloba už podaná bola, pričom pokiaľ by
bol odpor žalovaného vyhodnotený ako dôvodný a boli by vyzvaní na to, či navrhujú pokračovať v
súdnom konaní na miestne príslušnom súde, sú pripravení tak urobiť a navrhnúť pokračovanie v konaní

na miestne príslušnom súde, kde súdny spor vo veci samej bude ďalej prebiehať. V záujme ochrany
žalobcov nie je podľa ich názoru podstatné, kde je toho času vedené konanie, ale skutočnosť, že
pohľadávka existuje a existuje dôvodná obava ohrozenia exekúcie. Preto navrhujú, aby súd ich návrhu
vyhovel tak, ako je uvedené v petite. Uvádzajú, že zabezpečovaná pohľadávka je solidárna, preto aj
v petite je vyjadrená zabezpečovaná pohľadávka ako solidárna (spoločná a nerozdielna). Pokiaľ ide

o formuláciu petitu, poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 5
Cdo 254/2009, podľa ktorého požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej OSP, aby zo žaloby
vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie
výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má
byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej
skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho

rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako
bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia
pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového
hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal. Pokiaľ by súd teda považoval za vhodnejšie
aj iné výrazové prostriedky môže tak podľa vyššie uvedeného rozhodnutia urobiť za dodržania rozsahu

toho, čoho sa žalobcovia domáhajú.

7. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinnými dôkazmi
predloženými žalobcami a to s rezervačnou zmluvou č. XX/XXXX zo dňa 23.4.2022, s výpisom listu

vlastníctva č. XXX, emailovou správou vyšetrovateľa PZ zo dňa 25.4.2024, zápisnicami spísanými
Okresným riaditeľstvom PZ , odbor kriminálnej polície, odd. vyšetrovania J. K. E.: ORP-67/2-VYS-
LM-2024 zo dňa 3.4.2024 o výsluchu konateľov žalovaného K. J. a K. P. C., platobným rozkazom sp.
zn. 11Up/446/2024 zo dňa 5.4.2024 vydaným Okresným súdom Banská Bystrica, návrhom na vydanie
platobného rozkazu zo dňa 29.2.2024, dokladom č. XXXXXXXX o prevedení platobného príkazu

č. XXXXXX, emailovou komunikáciou zo dňa 14.4.2022, 19.4.2022, 15.4.2022, 5.5.2022, 3.5.2022,
29.4.202, 21.4.2022, 15.5.2022 a 14.5.2022, 22.5.2022, 17.7.2022, 3.6.2022,18.7.2022, 13.7.2022,
12.7.2022, 11.7.2022, výpoveďou zo dňa 21.5.2022, odstúpením od rezervačnej zmluvy zo dňa
26.7.2023, výzvou k plneniu zo dňa 1.6.2023, predžalobnou výzvou zo dňa 20.2.2024, oznámením
o začatí výkonu štátneho stavebného dohľadu a podnetom na jeho vykonanie ako aj ostatným spisovým

materiálom a dospel k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení
je odôvodnené a súd sa stotožnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

8. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť

záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 343 ods. 2 Civilného sporového poriadku záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

10. Podľa § 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku výkon záložného práva môže nastať až po
tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú

primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.14. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

16. Podľa 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom.

17. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná.

18. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota,

byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor
vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

19. Podľa §151dods.3Občianskehozákonníka záložnéprávomožnozriadiťnavec,bytananebytový
priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

20. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a
nebytovýmpriestoromvznikázápisomvkatastrinehnuteľností,akosobitnýzákon3c)neustanovujeinak.

21. Účelom právneho inštitútu v civilnom sporovom konaní akým je zabezpečovacie opatrenie

je bezodkladná úprava strán sporu, ktorého predmetom je peňažná pohľadávka, a to zriadením
záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka (žalovaného) na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), s cieľom zamedziť alebo predísť vzniku hrozby
nebezpečenstva zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa exekúciou a to posilnením postavenia
veriteľa, teda žalobcu, zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, teda žalovaného,

na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už judikovaná
bola. Zo zákonnej formulácie ustanovenia § 343 Civilného sporového poriadku možno dôvodiť, že
zákonným predpokladom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva či
iné majetkové hodnoty a predpoklad, že zriadené záložné právo prostredníctvom zabezpečovacieho

opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí existovať obava z budúceho zmarenia
exekúcie. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá už bola judikovaná
či neskôr by mohla byť judikovaná, s cieľom zamedziť resp. obmedziť možné nebezpečenstvo zmarenia
uspokojenia pohľadávky. Veriteľ, teda žalobca, získa na základe súdom nariadeného zabezpečovacieho

opatrenia postavenie záložného veriteľa a môže za zákonných podmienok pristúpiť k výkonu záložného
práva na uspokojenie priznanej pohľadávky. Primárnym účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
je teda zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie
sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia
súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv

garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po
právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.

22. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
spĺňať osobitné náležitosti (§ 343 ods. 1 v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť jednoznačne vymedzený predmet vo
vzťahu ku ktorému navrhovateľ žiada zriadiť záložné právo, navrhovateľ musí osvedčiť, že prípadná
exekúcia bude ohrozená, musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovaciehoopatrenia musí zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetku dlžníka, musí zvážiť, či zásah
do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv. Súd pred
nariadením zabezpečovacieho opatrenia nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu

a príloh, pričom na základe ich osvedčenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť (potreba,
bezodkladnosť) dočasne upraviť pomery strán. Pre rozhodnutie súdu o nariadení zabezpečovacieho
opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a
právny stav veci podľa návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ako už súd uviedol vyššie
žalobca musí osvedčiť základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana, potrebu zásahu zo strany súdu v podobe zriadenia záložného
práva z dôvodu obavy možného ohrozenia výkonu exekúcie. Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa
predmetného opatrenia.

23. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe neodkladnej úpravy. Je na žalobcovi, aby v návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia hodnoverne opísal skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť
nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a zároveň, aby v návrhu opísal a osvedčil
existenciu trvania peňažného nároku, ktorému žalobca navrhuje poskytnúť ochranu zabezpečovacím
opatrením. Osvedčiť dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je povinný žalobca v rámci
popisu rozhodujúcich skutočností a označením relevantných dôkazov s ich predložením, okrem tých,

ktoré nemôže žalobca predložiť bez vlastnej viny. Jedným z predpokladov, aby súd mohol vyhovieť
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie obavy, že exekúcia bude
ohrozená. Žalobca je v rámci popisu rozhodujúcich skutočností v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia povinný osvedčiť existenciu predpokladu, že zriadením navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia sa odvráti možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní.

Žalobcovia vnávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenianevyhnutnosťnavrhovanejneodkladnej
úpravy zriadením navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia podľa názoru súdu osvedčili.

24. V predmetnej veci sa žalobca domáhal úpravy pomerov strán nariadením zabezpečovacieho
opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva v prospech žalobcov v 1. a 2. rade k

nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného evidovaným H. I. J. K., katastrálny odbor, na LV č. XXX,
pre okres: J. K., obec: L. D., katastrálne územie: L. D., a to k pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/
X, o výmere 3377 m2, druh pozemku: Ostatná plocha, pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, o
výmere 1270 m2, druh pozemku: Ostatná plocha, pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, o výmere
1249 m2, druh pozemku: Ostatná plocha, pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 868 m2,

druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie - pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, o výmere
89 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie - stavbe bez súpisného čísla, nachádzajúcej sa
na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 868 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a
nádvorie, popis stavby – Rozostavaná stavba, druh stavby – Rozostavaná budova a to za účelom
zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade spoločne a nerozdielne voči

žalovanému vo výške 24.832,50 eur s príslušenstvom, ktorá vznikla nesplnením záväzku žalovaného
vrátiť rezervačnú zálohu zaplatenú žalobcami v 1. a 2. rade na základe rezervačnej zmluvy č. XX/
XXXX zo dňa 23.4.2022. Súd mal za osvedčené, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako budúci kupujúci
uzavreli so žalovaným ako budúcim predávajúcim dňa 23.4.2022 Rezervačnú zmluvu č. XX/XXXX
predmetom, ktorej bola dohoda zmluvných strán, že do uplynutia lehoty 30 dní od podpisu tejto

zmluvy uzatvoria Zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej bude záväzok zmluvných strán uzavrieť
Zmluvu o prevode vlastníctva apartmánu č. XX nachádzajúceho sa projekte M. K., ktorý bude postavený
na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X M. XXXX/X nachádzajúcich sa v obci L. D.
v okrese J. K., ktorého budúcim stavebníkom je žalovaný . Na základe tejto Rezervačnej zmluvy
podľa čl. 3.1 zaplatili žalobcovia v 1. a 2. rade žalovanému rezervačnú zálohu v sume 24.832,50 eur

a to prevodom dňa 28.4.2022 ako to vyplýva zo žalobcami predloženého dokladu č. XXXXXXXX o
prevedení platobného príkazu č. XXXXXX. Žalobcovia dňa 22.5.2022 doručili žalovanému výpoveď zo
dňa 21.5.2022 z rezervačnej zmluvy č. XX/XXXX a to podľa čl. 3.3. tejto zmluvy, v ktorej uviedli, že
žiadajú žalovaného, aby apartmán č. 15 ponúkol k okamžitému predaju inému zákazníkovi a poskytol
žalobcom finančné prostriedky v sume 24832,50 eur . Žalovaný žalobcom v 1. a 2. rade sumu 24832,50

eur nevyplatil. Okresný súd Banská Bystrica na návrh žalobcov v 1. a 2. rade vydal dňa 5.4.2024
platobný rozkaz sp. zn. 11Up/446/2024 zo dňa ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom
v 1. a 2. rade do 15 dní odo dňa jeho doručenia sumu 24832,50 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 24832,50,- eur odo dňa 6.6.2023 do zaplatenia alebo aby v tej istej lehote podalodpor s odôvodnením vo veci samej. Žalobcami podaný návrh sleduje odstránenie obavy, že exekúcia
súdneho rozhodnutiam ktorým bude potvrdená pohľadávka žalobcov v 1. a 2. rade proti žalovanému ,
bude ohrozená. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že by exekúcia bola ohrozená, patrí predovšetkým

také konanie povinných, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty ich majetku, ktorý možno výkonom
rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje ich majetkové
pomery. Vychádzajúc z tvrdení žalobcov v 1. a 2. rade a z dôkazov nimi predložených (návrhu, listu
vlastníctva, emailovej komunikácie medzi stranami sporu, zápisníc o výsluchu konateľov žalovaného)
je možné dospieť k záveru, že obava žalobcov v 1. a 2. rade z ohrozenia možnej exekúcie na majetok

žalovaného je opodstatnená. Obavu z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia žalobcovia preukázali
výpisom z listu vlastníctva č. XXX, na ktorom je vyznačený Exekučný príkaz na zriadenie exekučného
záložného práva na predmetné nehnuteľnosti vedené 195EX 89/24, JUDr. Maria Zervan, Bratislava, L.
– XXXX/XXXX, aj záložné právo na pozemok parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X M. XXXX/
X, a rozostavanú stavbu bez súpisného čísla na pozemku parc. č. XXXX/X M. XXXX/X v prospech
BPT LEASING, a.s., IČO: 31357814 v podiele 1/1 na základe zmluvy o zriadení záložného práva č.

XXXXX/XX/XXX Q. XXXX/XXXX, vklad povolený dňa 8.7.2021, ako aj skutočnosťami zistenými zo
zápisnice spísanej Okresným riaditeľstvom PZ , odbor kriminálnej polície, odd. vyšetrovania J. K. ČVS:
ORP-67/2-VYS-LM-2024 zo dňa 3.4.2024 o výsluchu konateľov žalovaného, ktorí uviedli, že žalovaný
nemá žiadne financie, má prázdne účty, vlastní nehnuteľnosť. Z uvedených listinných dôkazov vyplýva
dôvodný obava zo zmarenia exekúcie, na základe skutočnosti, že žalovaného jediná nehnuteľnosť je

zaťažená viacerými ťarchami a iný majetok, z ktorého by bolo možné úspešne vykonať exekúciu na
súdom potvrdenú pohľadávku žalobcov v sume 24832,50 eur žalovaný nevlastnia. Súd dospel k záveru,
že bol dostatočne osvedčený nárok žalobcov, existencia eventuálnej ujmy hroziacej žalobcom tým,
že predmetný dlh nebude môcť byť bez ďalšieho uspokojený. Zabezpečovacie opatrenie ako inštitút
procesnéhoprávaplnípredovšetkýmúlohurýchlehoapružnéhoriešeniasituácie,ktoráneznesieodklad.

Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné zo strany žalobcov uviesť také
konkrétne správanie žalovaných, výsledkom ktorého je alebo môže byť poškodenie záujmov žalobcov.
V danom prípade je osvedčená obava, že konaním žalovaného dochádza k znižovaniu rozsahu
jeho exekvovateľného majetku, keďže vyššie popísaná nehnuteľnosť predstavuje podľa slov konateľov
žalovaného jediný majetok, a tým je osvedčená naliehavosť pre úpravu právnych pomerov sporových

strán za účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v prospech žalobcov.
Žalobcovia tak osvedčil naliehavosť dočasnej úpravy pomerov tým, že dochádza k takému konkrétnemu
konaniu,ktorébezprostredneapriamospôsobujenegatívnyzásahdopráva,ktorémužalobcoviažiadajú
priznať ochranu. K otázke možného nepomeru výšky pohľadávky v hodnote zálohu súd konštatuje, že
výška pohľadávky prakticky prevyšuje hodnotu akejkoľvek bežnej hnuteľnej veci, pričom vzhľadom na

skutočnosť, že žalovaný inou nehnuteľnosťou nedisponuje, žalobcovia ani nemali možnosť vybrať si pre
potreby zriadenia záložného práva inú cenovo primeranejšiu nehnuteľnosť.

25. Súd pri skúmaní dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia považoval za preukázané,
že žalobcovia v nevyhnutnej miere osvedčili, že potreba úpravy pomerov medzi stranami navrhovaným

zabezpečovacím opatrením je primeraná. Žalobcovia v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia uviedli a osvedčili skutočnosti odôvodňujúce potrebu požadovaného zabezpečovacieho
opatrenia v uplatnenom rozsahu, osvedčili, že obava ohrozenia je reálna, že žalovaný koná tak, že môže
dôjsť k sťaženiu či zmareniu núteného výkonu rozhodnutia. V danom prípade sa súd so skutkovými
a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia stotožnil a preto mu celom

rozsahu vyhovel.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

27. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v konaní
úspešným žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na spoločnú a nerozdielnu náhradu trov konania proti
neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

28. V zmysle Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov sú

žalobcovia povinní z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zaplatiť súdny poplatok vo
výške 25 eur (§2 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1,2,3 a položka 1 písmeno c/ sadzobníka
súdnych poplatkov v spojení s položkou 1 písm. a/ o minimálnej sadzbe súdneho poplatku). Žalobcovia
s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zákonom stanovený súdny poplatok nezaplatili,preto súd uložil žalobcovi v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť na účet Mestského súdu Bratislava IV súdny
poplatok z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaného elektronicky vo výške 25 eur.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.