Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoPr/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221206588
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7221206588.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek
JUDr. Lenky Bowker a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo II. Košice,
IČO: 00 171 204, A. X, XXX XX B. - C., v zastúpení JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou, Letná
47, 040 01 Košice, proti žalovanej: D. D. E., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX/X, XXX XX F. G. A.,
o zaplatenie 3.307,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice

č.k. K2-27Cpr/8/2021-110 zo dňa 22.11.2023

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie voči výroku I. rozsudku v rozsahu sumy 2.212,64 Eur.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku I. v rozsahu sumy 1.094,54 Eur a výroku II. o trovách konania a vec
v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.307,18 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.),
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu (výrok II.).

2.1. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.307,18 eur,
a to titulom náhrady škody zistenej mimoriadnou kontrolou dňa 1.10.2020 a 12.10.2020, na tom základe,

že žalovaná odviedla žalovanú sumu z účtu žalobcu bez predloženia dokladov.
2.2. Súd vec právne posúdil podľa § 282 CSP a § 285 CSP, kedy rozhodol rozsudkom pre uznanie
nároku, pričom v rozsudku citoval aj § 420 ods. 1, 2 OZ.
2.3. Súd mal za to, že žalovaná vo vyjadrení k odporu doručenom súdu dňa 25.10.2021 uznala nárok
vcelomrozsahu,ajkeďztohosumu1.094,54eurdňa7.5.2021uhradilanainýúčet,apretosúdrozhodol
v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení rozsudkom pre uznanie nároku. Ohľadom žiadosti

žalovanej, aby žalovanú sumu uhradila formou splátok súd uviedol, že v zmysle jej návrhu (1.000 eur
do 30.11.2021 a zvyšok po 100 eur v splátkach) by žalovanú sumu ku dňu rozhodnutia súdu uhradila
celú, preto súd rozhodol o úhrade celej žalovanej sumy naraz.
2.4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 a úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3.1.Protirozsudkuvzákonnejlehotepodalaodvolaniežalovaná,kedyuviedla,ženesúhlasísvyčíslenou
sumou 3.307,18 eur, ktorú jej súd uložil zaplatiť žalobcovi, nakoľko dňa 7.5.2021 uhradila čiastku
1.094,54 eur na účet ZO OZ KOVO SBD II. Košice a mala za to, že táto suma mala byť odrátaná
z čiastky 3.307,18 eur, t.j. k úhrade ostáva iba rozdiel vo výške 2.212,64 eur. V odpore proti platobnému
rozkazu navrhla, aby o výške dlhu a spôsobe jeho úhrady rozhodol OS Košice II, pričom požiadala
o možnosť uhradenia dlhu formou mesačných splátok z dôvodu, že bola dlhší čas nezamestnaná. Toho

času pracuje, je samoživiteľka a všetky náklady musí znášať sama.3.2.Nadeň17.5.2023boloOkresnýmsúdomKošiceIIvytýčenýtermínpojednávania,zktoréhoneúčasti
sa ospravedlnila listom zo dňa 16.5.2023 z dôvodu práceneschopnosti a požiadala o nový termín
pojednávania, ktorý následne očakávala, ale obdržala iba rozsudok, s ktorého výrokom nesúhlasí.

4.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej (č.l. 133) nesúhlasil s jej názorom, že súd ju nemal
zaviazať na úhradu sumy 1.094,54 eur, ktorú poukázala na účet ZO OZ KOVO SBD II. Košice dňa
7.5.2021 a že túto sumu si má žalobca vymáhať od daného subjektu.
4.2. Žalovaná ako zamestnankyňa žalobcu bez právneho dôvodu uhradila z účtu žalobcu na účet ZO

OZ KOVO SBD II. Košice sumu 1.500 eur a následne z tohto účtu ZO OZ KOVO SBD II. Košice si pre
svoje osobné potreby vyberala sumy podstatne vyššie ako z účtu žalobcu, preto bola ZO OZ KOVO
SBD II. Košice vyzvaná, aby vrátila peniaze, ktoré z ich účtu vybrala. Z tohto dôvodu časť sumy vo výške
1.094,54 eur, ktoré dňa 7.5.2021 vrátila subjektu ZO OZ KOVO SBD II. Košice, nemá žiaden súvis so
žalovanou sumou.
4.3. Žalovaná dňa 29.6.2021 celú žalovanú sumu uznala. Navrhla ju splácať formou splátok od doby,

keď sa zamestná, avšak aj napriek uvedenému žiadnu sumu nesplatila.
4.4. Odvolanie žalovanej je neopodstatnené, nevrátila sumu, ktorú od žalobcu neoprávnene na účet
odborov odviedla..

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) skôr než pristúpil k vecnému preskúmaniu

napadnutého rozsudku, sa zaoberal otázkou, či odvolanie podané žalovanou smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné.

6.1. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

6.2. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.
6.3. Podľa § 356 písm. a) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania
nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené
podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.

6.4. Podľa § 386 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

7. Rozsudok na základe uznania nároku prichádza do úvahy v prípade, ak kedykoľvek počas konania
žalovaný pred súdom uzná nárok uplatnený žalobou, prípadne jeho základ. Uznanie nároku je

procesným úkonom žalovaného (prejavom dispozičnej zásady) čo v praxi znamená, že uznanie nároku
je účinné, jedine ak sa urobí vo vzťahu k súdu.

8. V prípade uznania nároku žalovaným učinené v priebehu konania súd neskúma hmotnoprávne
predpoklady takéhoto uznania, pretože ide o procesný úkon, ktorý je treba striktne rozlišovať od

mimoprocesných hmotnoprávnych úkonov ako napr. uznanie dlhu v zmysle § 588 OZ. V sporovom
kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na účastníkoch konania. Súd
sa preto obmedzí na konštatovanie, že žalovaný uznal nárok uplatnený žalobou. Dôsledkom uznania
nároku je povinnosť súdu rozhodnúť podľa tohto uznania, t.j. vydať rozsudok pre uznanie. Základom
rozsudku pre uznanie tak je uznanie žalovaného ako jeho procesný úkon určený súdu, z ktorého obsahu

jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznáva nárok, ktorý bol voči nemu uplatnený v žalobe, a v akom
rozsahu (či úplne, alebo len čiastočne, alebo iba v právnom základe). Pokiaľ žalovaný uzná nárok
žalobcu len do určitej výšky alebo čo do základu, súd vydá čiastočný rozsudok na základe uznania
nároku resp. čiastočný medzitýmny rozsudok (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/76/2015, 5Obo
54/2012).

9. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej klauzuly.
Ustanovenie § 356 písm. a) CSP je jednou z výnimiek zo zásady prípustnosti odvolania proti rozsudku
súdu prvej inštancie. Nie je prípustné podanie odvolania voči rozsudku vydanému osobitným procesným
postupom, a to uznaním nároku. Táto výnimka nie je absolútna, lebo proti uvedenému rozsudku je

odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.

10. Ani samotná skutočnosť, že rozhodnutie je v záhlaví označené len všeobecne ako rozsudok, teda nie
je v záhlaví špecificky označené ako rozsudok pre uznanie nároku, nezakladá prípustnosť proti takémutorozsudku v takom rozsahu, aký je typický pri rozsudkoch vo všeobecnosti (Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, Nakladatelství C.H.Beck, 2016,
komentár str. 1187). Uvedené analogicky platí aj na nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o možnosti

podať odvolanie proti rozsudku v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Nesprávne poučenie súdu prvej
inštancie o práve podať odvolanie totiž nemôže priznať sporovým stranám viac práv, ako im priznáva
zákon. Mylné poučenie o tom, že je prípustný opravný prostriedok, nezakladá právo na jeho uplatnenie.

11. Z obsahu odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 25.10.2021 (č.l. 49), v ktorom žalovaná uviedla, že

„Na základe sumarizácie požadovaných úhrad, všetkých dostupných informácií so zohľadnením mnou
uhradenej čiastky uznávam a som ochotná uhradiť SBD II. Košice čiastku 2.212,64 €“, je zrejmé, že
žalovanávovzťahuksúduuznalanároklenvrozsahusumy2.212,64Eur.Taktotoajvýslovnevosvojom
odpore proti platobnému rozkazu uviedla a preto tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaná v odpore
proti platobnému rozkazu uznala nárok v celom rozsahu, nemôže obstáť.

12. Aj žalovanou formulované odvolanie vo svojej podstate kopíruje vyššie citovaný uznávací prejav
učinený v priebehu prvoinštančného konania, pretože zdôrazňujúc nesprávnosť rozsudku ohľadom
súdom priznanej sumy žalovaná v podstate nenamieta jej záväzok uhradiť žalobcovi sumu 2.212,64 Eur,
táto rozporuje iba časť sumy 1.094,54 Eur akcentujúc na skutočnosť, že túto uhradila na účet ZO OZ
KOVO SBD II. Košice.

13. Na základe uvedeného odvolací súd v súlade s aplikáciou vyššie citovaných ustanovení uzatvára,
že nakoľko žalovaná v priebehu konania uznala nárok voči žalobcovi v rozsahu sumy 2.212,64 Eur,
odvolanie žalovanej v tomto rozsahu nie je prípustné a preto odvolanie v tejto časti v zmysle § 356 písm.
a) CSP ako neprípustné odmietol.

14. Vo vzťahu k prevyšujúcej časti žalobou uplatneného nároku vo výške 1.094,54 Eur odvolací súd
konštatuje nesplnenie podmienky procesného uznania nároku žalovanou a teda nemožnosť vydania
rozsudku pre uznanie. Pokiaľ súd prvej inštancie konkrétne konanie žalovanej spočívajúce vo forme
úhrady sumy 1.094,54 Eur inému (tretiemu) subjektu spojil s účinkami procesného uznania dlhu pred

súdom, tento myšlienkový postup nie je správny. V prejednávanej veci bolo nutné dôsledne rozlíšiť
procesné uznanie nároku žalobcu žalovanou (§ 282 CSP) od hmotnoprávneho uznania nároku veriteľa
dlžníkom (§ 588 Občianskeho zákonníka resp. § 323 Obchodného zákonníka). Ak žalovaný uzná nárok
hmotnoprávnym úkonom voči svojmu žalobcovi, berie súd túto skutočnosť do úvahy pri rozhodovaní
veci a posúdi ju podľa okolností konkrétneho prípadu, napríklad ako uznanie dlhu či uznanie záväzku

(Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok,
Nakladatelství C.H.Beck, 2016, komentár str. 1010).

15. Vzhľadom na chýbajúci procesný úkon uznania sumy 1.094,54 Eur žalovanou adresovaný súdu,
je možné vo vzťahu k uvedenej časti žalovaného nároku uvažovať len o uznaní na základe hmotného

práva (avšak len pri naplnení hmotnoprávnych podmienok uznania), z ktorého hľadiska však súd prvej
inštancie daný nárok neposudzoval, pretože k zisťovaniu skutkového stavu navrhnutými dôkaznými
prostriedkami vôbec nepristúpil. Súd nesprávnym konštatovaním naplnenia procesných podmienok na
vydanie rozsudku pre uznanie nároku takto obmedzil odôvodnenie rozsudku iba na stručnú identifikáciu
nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku. V rozhodnutí preto absentuje skutkové

vymedzenie predmetu konania (minimálne ohľadom sumy 1.094,54 Eur), jasne zdôvodnená právna
argumentácia a subsumovanie zisteného skutkového stavu pod použité právne normy a rozsudok
neposkytuje v odôvodnení odpovede na základné otázky, ktoré sa javili v konaní spornými.

16. Súd je povinný v súlade s § 191 CSP vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo

a čo strany sporu tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Pokiaľ súd túto svoju povinnosť nesplní, a
to buď tým, že sa zo zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s
nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu konania, premietajúcu sa ako zásah
do ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd a do práva na súdnu ochranu. Rešpektuje sa tak základná funkcia dôkazného konania v civilnom

súdnom procese, ktoré obsahuje vykonanie dôkazov a ich hodnotenie ústi v zistenie skutkového stavu.

17. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a

relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa
musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne
závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho
rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp.
čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 243/07).

18. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými
dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného
práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces treba preto považovať aj taký
nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia

obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je
nepresvedčivé.

19. Žalovaná v odvolaní zdôrazňuje, že v odpore proti platobnému rozkazu požiadala prvoinštančný súd
o možnosť uhradenia dlhu formou mesačných splátok z dôvodu, že bola dlhší čas nezamestnaná.

20.1. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
20.2. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20.3. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

21. Rozsudky, ktoré ukladajú určitú povinnosť, sú zásadne vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie,
ktorá tvorí tri dni. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu a to podľa okolností
daného prípadu, napr. podľa sociálnej alebo rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá
povinnosť a podobne. Súd môže zaviazať na plnenie aj v dávkach resp. splátkach, kedy vykonateľnosť
každej jednotlivej splátky nastáva osobitne.

22. V prejednávanej veci však žalovaná v konaní nepreukázala mimoriadne okolnosti na jej strane.
Skutočnosť, že v čase podania odporu proti platobnému rozkazu bola nezamestnaná, a z tohto dôvodu
žiadala splatiť dlh v mesačných splátkach, nedoložila žiadnym dôkazom (napr. v podobe dokladu
o evidencii na úrade práce) a preto poukaz na jej status nezamestnanej ostal len v rovine nepodloženého

tvrdenia. Súd bez predloženia relevantných dôkazov nemohol ustáliť, že na strane žalovanej existujú
dôvody, ktoré by preukazovali odôvodnenosť inej (dlhšej) lehoty na plnenie resp. že sú tu dôvody na
určenie tzv. splátkového kalendára.

23. Okrem iného, ak žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu žiadala o splátky tak, že 1. splátka vo

výške 1.000 Eur mala byť splatná do 30.11.2021 a zostatok dlhu uhradený v mesačných splátkach po
100 Eur až do úplného zaplatenia dlhu a trov konania, úvahe súdu prvej inštancie, že v čase vyhlásenia
rozsudku dňa 22.11.2023 by mala byť celá žalovaná suma už uhradená, nemožno nič vytknúť.

24. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta aj nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, kedy po

ospravedlnení neúčasti na pojednávaní dňa 17.5.2023 a jej žiadosti o nový termín, táto obdržala už len
rozsudok, odvolací súd uvádza nasledovné:24.1. Podľa § 106 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov

Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca.
24.2. Podľa § 111 ods. 2 CSP, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.
24.3. Podľa § 112 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu

podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj
vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

25. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu k tomuto uvádza, že napadnutý rozsudok bol vyhlásený
na pojednávaní dňa 22.11.2023, ktorému predchádzalo riadne zaslanie predvolania na pojednávanie
žalovanej a to na adresu jej trvalého pobytu (č.l. 78) ako aj v súlade s jej oznámením adresy

trvalého pobytu a korešpondenčnej adresy v podaní zo dňa 4.3.2022 (č.l. 71), pričom uvedená správa
o predvolaní na pojednávanie nebola listinne doručená z dôvodu, že žalovaná si zásielku neprevzala
v odbernej lehote, čím došlo k naplneniu zákonnej fikcie doručenia predvolania na pojednávanie ako
písomnosti, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk (§ 111 CSP). Preto odvolacej námietke žalovanej
ohľadom nepredvolania na pojednávanie dňa 22.11.2023 nemožno priznať relevanciu.

26. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v prevyšujúcej časti žalovaného nároku 1.094,54 Eur v zmysle § 389 písm. c) CSP zrušil, pretože
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
a vykonanie dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, pretože by tým nebola

zachovaná zásada dvojinštančnosti konania.

27. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci vykonať dokazovanie predloženými a označenými
prípadne ďalšími stranami sporu navrhnutými dôkaznými prostriedkami, tieto podrobiť dôslednému
vyhodnoteniuvzmysle§191CSPauviesť,akoposúdilpodstatnéskutkovétvrdeniaaprávneargumenty

strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, náležite sa vysporiada so
všetkými námietkami strán sporu uvádzané v konaní.

28. Rozhodnutie súd odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe tak,

aby z odôvodnenia rozhodnutia bol nepochybný dôvod vzniku tvrdeného nároku žalobcu voči žalovanej,
ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu, obsahom ktorého budú jasné a
zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane argumentácie oboch
strán sporu v prvoinštančnom a druhoinštnačnom konaní.

29. Súd bude mať na zreteli rozdiel medzi procesným a hmotnoprávnym uznaním nároku, pričom úkony
žalovanej bude takto prísne a striktne rozlišovať, čo by malo nájsť odraz v odôvodnení jeho rozhodnutia.

30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

31. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.