Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. jún 2024

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223203579
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2024:4223203579.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobcu: BIAFI, s. r. o., A. XX/XX, XXX

XX B., IČO: 44651562, zastúpený: JUDr. Zuzana Smatanová, advokátka so sídlom Nádvorie Európy,
Estónsky dom č. 36, 945 01 Komárno, IČO: 42368546, proti žalovanému: C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX/X, XXX XX F., o zaplatenie 25 200,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zaplatiť žalobcovi sumu 25 200
eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25 200 eur od 28.10.2023 do zaplatenia.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Komárno dňa 29.11.2023 domáhal zaplatenia

bezdôvodného obohatenia vo výške 25 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
z tejto sumy od 28.10.2023 do zaplatenia. Uviedol, že v období od 08.11.2016 do 04.10.2023 bol
výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom
Komárno, katastrálny odbor, pre okres Komárno, obec F. a pre katastrálne územie F.: na liste vlastníctva
č. XXXX - byt č. 4 na 1. poschodí obytného domu so súp. č. XXX na E. G. H. F., č. vchodu 1, k tomu
prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7001/442000,
na liste vlastníctva č. XXXX – spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ KN č. 690,

zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 765 m2 (ďalej spolu len „Byt“) a od 08.11.2016 je výlučným
vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Komárno,
katastrálny odbor, pre okres Komárno, obec F. a pre katastrálne územie F. na liste vlastníctva č. XXXXX:
- stavba – garáž so súp. č. XXXX, postavená na parcele registra „C“ KN č. 847, - stavba – garáž
so súp. č. 1345, postavená na parcele registra „C“ KN č. 848, - pozemku - parcela registra „C“ KN
č. 847, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 23 m2, - pozemku - parcela registra „C“ KN č. 848,
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 23 m2, (ďalej spolu len „Garáže“). Uviedol ďalej, že žalovaný

Byt a Garáže bez právneho titulu užíva od roku 2016. Za užívanie nehnuteľností žalovaný neplatí
žiadnu náhradu. Žalobca opakovane v minulosti žalovaného ústne vyzýval na platenie náhrady za
užívanie Bytu a Garáži resp. na ich vypratanie v prípade ak nevyrovná zameškané platby a úhrady
platieb za služby spojené s užívaním Bytu platené žalobcom. Žalovaný na výzvy nereagoval a doposiaľ
žalobcovi neuhradil žiadnu sumu ako náhradu za bezdôvodné užívanie Bytu a Garáží. Listom zo dňa
20.10.2023 žalobca písomne vyzval žalovaného na vypratanie a vydanie bezdôvodného obohatenia za
užívanie nehnuteľností v sume 25.200 eur. Žalovaný výzvu prevzal dňa 24.10.2023 avšak dosiaľ na

ňu nereagoval, Byt a Garáže nevypratal a bezdôvodné obohatenie v sume žalobcovi nevydal. Žalobca
má za to, že žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu tým, že bez právneho
dôvodu (bez zmluvy) a bez toho, aby platil akúkoľvek náhradu za užívanie Bytu a Garáží, tieto používa
už od 08.11.2016. Žalovaný faktický býva zadarmo v cudzej nehnuteľnosti od 8.11.2016 a taktiežbez akejkoľvek náhrady užíva Garáže od 08.11.2016. Žalovanému teda vznikol majetkový prírastok a
žalobcovi týmto vznikol úbytok v majetkovej sfére – nevytvoril zisk z prenájmu, ktorý vytvoriť mohol v
prípade, ak by žalovaný neoprávnene Byt a Garáže neužíval a žalobca by tieto prenajal. Žalovaný sa

mesačne obohacuje na úkor žalobcu sumou najmenej 700 eur. Žalobca vyčíslil sumu bezdôvodného
obohatenia žalovaného tak, že za užívanie Garáží si žalobca nárokuje sumu 100 eur/mesiac za 1 garáž,
čo za obdobie 3 rokov, t. j. 100 eur x 2 x 36 mesiacov, predstavuje sumu 7200 eur. Žalobca pri určení
sumy 100 eur vychádzal z odhadu trhovej hodnoty nehnuteľnosti a odhadu sumy za prenájom Garáží, na
základe vyjadrenia realitnej kancelárie TRIGON REALITY s. r. o., ktorá sa vyjadrila, že odhad prenájmu

sa pohyboval v rokoch 2021 až 2023 v sume 120-150 eur mesačne. Za užívanie Bytu si žalobca nárokuje
sumu 500 eur/mesiac, čo za obdobie 3 rokov, t. j. 500 eur x 36 mesiacov, predstavuje sumu 18 000 eur.
Žalobca pri určení sumy 500 eur vychádzal z odhadu trhovej hodnoty nehnuteľnosti a odhadu sumy za
prenájom Bytu, na základe vyjadrenia realitnej kancelárie TRIGON REALITY s. r. o., ktorá sa vyjadrila,
že odhad prenájmu sa pohyboval v rokoch 2021 až 2023 v sume 550 až 620 eur mesačne s réžiou.
Žalobca mesačne uhrádzal za Byt preddavky platieb pre Stavebné bytové družstvo v sume od 178,99

eur až 207,60 eur.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 10C/79/2023 – 83 z 10.01.2024, proti ktorému podal žalovaný
odpor, v ktorom uviedol, že neužíva nehnuteľnosť bez právneho titulu a nie je pravdou, že za užívanie
neplatí žiadnu náhradu, respektíve, že nebola iná dohoda, čo sa týka úhrady poplatkov za užívanie

garáží a pozemkov. Ich dohoda s I. I. J., konateľkou žalobcu bola taká, že nehnuteľnosti prevedie do
jeho vlastníctva, keďže sa tak dohodli aj na základe výmeny nehnuteľností. Po vypracovaní dohody
o urovnaní a zmluvy na prevod nehnuteľností sa však vyjadrila záporne. V duplike uviedol, že bola
zložená suma vo výške 5 000 eur v roku 2017 za odkúpenie garáží a pozemku a že bude zaplatená
kúpna cena 80 000 eur a bude mu vrátené vlastníctvo bytu.

3. Žalobca v replike uviedol, že mal dlhé roky snahu riešiť neoprávnené užívanie bytu žalovaným
a dohodu zmaril žalovaný pretože sa zatajoval. V júni 2023 žalovaný ústne žalobcovi prezentoval, že
predloží znalecký posudok na určenie hodnoty bytu a tento od neho odkúpi za trhovú cenu s tým, že
urovná aj všetky nedoplatky za roky užívania bytu. Žalovaný však posudok nepredložil a do podania

žaloby ani potom nedošlo k žiadnej dohode o užívaní bytu.

4. Na predbežnom prejednaní sporu dňa 24.06.2024, ktoré plynulo prešlo do pojednávania žalovaný
uviedol, že sporné nehnuteľnosti od roku 2016 užíva s tým, že medzi ním a I. J. bola dohoda, že
nebude za tieto platiť nájomné a réžiu odpočítajú od sumy 80 000 eur, ktorá mala byť kúpnou cenou za

pozemok a 2 garáže, ktoré vlastnil syn. Na tomto sa dohodli po tom, ako pani J. kúpila dom od Centra
občianskoprávnej pomoci za sumu 26 500 eur, pričom však hodnota tejto nehnuteľnosti bola medzi
50 000 – 60 000 eur. K navrhnutým dôkazom, a to výsluchy svedkov, žalobcu a žalovaného uviedol,
že navrhuje vypočuť jeho syna K. D., ktorý má dosvedčiť, že pani J. im vyplatila zálohu v sume 5000
eur za budúce odkúpenie 2 sporných garáží a pozemku, keď dostane stavebné povolenie na ďalšie

garáže. Toto sa malo udiať v marci v roku 2017. L. I. navrhoval vypočuť ohľadom kúpy 2 nesúvisiacich
nehnuteľností, v rámci ktorých sa pani J. mala vyjadriť, že žalovaného takto drží v hrsti. I. J. navrhol
vypočuť k tomu, ako kúpila sporný byt v roku 2016 a tiež aby sa vyjadrila k svedeckým výpovediam
a vôbec k predmetu sporu. Zároveň žiadal vedieť prečo si až v roku 2023 spomenula, že od neho
žiada úhradu nájomného. Takisto navrhol svoju výpoveď na pojednávaní. Žalobca uviedol, že drvivá

väčšina tvrdení žalovaného v spore nie je dôležitá. Za dôležité považoval to, že žalovaný uznal, že byt
od roku 2016 užíva bez akejkoľvek úhradu nájomného. Nevie o žiadnej takej dohode, ktorú spomínal
žalovaný a to, že by mal predmetné sporné nehnuteľnosti užívať bez platenia nájomného. V roku 2023
v zásade existovala dohoda medzi sporovými stranami, že žalovaný odkúpi sporné nehnuteľnosti za
ich trhovú cenu, pričom vo vzťahu k tejto cene bol aj vypracovaný znalecký posudok znalcom M. N.,

kde zadávateľom je sám žalovaný, pričom zároveň bola medzi stranami dohoda, že žalobca vyčísli
aj režijné náklady, ktoré počas rokov vynakladal na byt, ktoré ak žalovaný spolu s trhovou cenou
zaplatí, bude mu odpustené nájomné. Keďže však k tomuto nedošlo, žalovaný od tejto dohody ustúpil,
žalobca nehnuteľnosti predal, keďže sa špecializuje na predaj a prenájom nehnuteľností a rozhodol sa
žalovaného zažalovať za nájomné spätne za 3 roky. Vo vzťahu k navrhovaným dôkazom a to najmä k

výsluchom svedkov uviedol, že nerozumie, k čomu má vypovedať svedok K. D., keďže žalovaný uvádza,
že pani J. mala vyplatiť zálohu za nehnuteľnosti, ktoré však v tom čase vlastnila jej firma. Čo sa týka
výsluchu L. I. vôbec nepoprel, že existovali mimosúdne rokovania so žalovaným a že sa niekoľkokrát
stretli, preto tento výsluch považuje za bezpredmetný. Čo sa týka odhadu ceny nehnuteľností uviedol,že realitná kancelária, ktorá ho vypracovala pôsobí na trhu aj v Komárne, a preto je viac ako schopná
sa k cene nájmu za byt v Komárne vyjadriť, pričom pôdorys iného bytu doložený do spisu je totožný s
dispozíciou sporného bytu.

5. Po otvorení pojednávania žalovaný rozporoval výšku nájomného, pričom uviedol, že by bol ochotný
od prvého roku na nájomnom zaplatiť 200 eur + réžiu a výšku nájomného postupne zvyšovať podľa
rokov. Žalobca uviedol, že už v žalobe šlo o kompromisný návrh avšak bol ochotný pristúpiť k zníženiu
nájomného za byt na 400 eur mesačne s čím však žalovaný nesúhlasil. Súd vykonal na pojednávaní

dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: výzva na vypratanie a vydanie bezdôvodného obohatenia z
20.10.2023 spolu s doručenkou, výzva z 13.10.2023, odhad trhovej hodnoty nehnuteľností ku garážam
a k bytu zo 07.11.2023 spolu s LV sporných nehnuteľností č. 6974 a 13261, predpisy mesačných záloh
k 01.10.2023, 01.08.2023, 01.05.2023, 01.03.2023, 01.03.2022, 01.08.2021, 01.08.2020, pohyby na
účtoch č. l. 50 - 55, rozhodnutie OU KN č. V4801/2016 a V3640/2023 a V5232/2016.

6. Súd ustálil skutkový stav tak, že nebolo sporným, že žalobca bol od 08.11.2016 do 04.10.2023
vlastníkom sporného bytu a zároveň od 08.11.2016 je až dosiaľ vlastníkom sporných garáží. Taktiež
nebolo sporným, že žalovaný sporné nehnuteľnosti od roku 2016 až dosiaľ užíva, ako ani to, že za
užívanie týchto nehnuteľností neplatil žiadnu náhradu. Sporným vo veci bolo, či medzi stranami sporu

existovala iná dohoda o tom ako, kedy, v akej výške a či vôbec má žalovaný za užívanie nehnuteľností
žalobcovi zaplatiť.

7.Podľa§451ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,
musí obohatenie vydať.

8. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

10. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.

11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

12. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

13. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie

s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Po dôkladnom preskúmaní podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu a jeho príloh, bolo

konštatované, že žalobca náležite zdokladoval uplatnený nárok čo do dôvodu a výšky, pričom zo
strany žalovaného nedošlo počas celého priebehu konania k spochybneniu skutkových tvrdení žalobcu
týkajúcich sa užívania predmetných nehnuteľností a skutočnosti, že za ne žalovaný neplatil. Žalovaný
nespochybňoval ani výšku náhrady za užívanie nehnuteľností a teda sumy bezdôvodného obohatenia,ktorú prvýkrát spochybnil až po otvorení pojednávania, pričom však k svojmu skutkovému tvrdeniu
o tom, že ide o premrštené nájomné neprodukoval žiadne dôkazy. Žalovaný dokonca vzápätí akoby
čiastočne uznal nárok žalobcu keď uviedol, že by bol ochotný od prvého roku na nájomnom zaplatiť

200 eur + réžiu a výšku nájomného postupne zvyšovať podľa rokov. Jedinou obranou žalovaného
bolo jeho skutkové tvrdenie o tom, že v roku 2016 bola medzi ním a pani J. dohoda, na základe
ktorej nájomné neplatil. Na predbežnom prejednaní sporu prítomná konateľka žalobcu však existenciu
takejto dohody poprela, pričom žalovaný vo vzťahu k tomuto skutkovému tvrdeniu nenavrhol vykonať
žiadne dokazovanie, hoci na to mal priestor pozostávajúci z písomnej fázy konania, v rámci ktorej bol

dokonca zo strany súdu vyzvaný, aby uviedol, čomu majú ním navrhované výpovede slúžiť, respektíve
čo chce nimi preukázať a zároveň aj priestor priamo na predbežnom prejednaní sporu. Súd nepristúpil
k realizácii ním navrhnutého dokazovania, pretože návrhy na výsluchy sporových strán a svedkov neboli
nedostatočne odôvodnené. Sporové strany argumentačne podporili svoje tvrdenia nielen v písomnej
fáze, ale aj na predbežnom prejednaní sporu. Čo sa týka návrhu na výsluchy svedkov, tieto boli zo
stranyžalovanéhopísomneodôvodnenénedostatočne,respektívezmätočne,keďtítomalipreukazovať,

že medzi sporovými stranami bola predbežná dohoda, k uzavretiu ktorej nakoniec nedošlo, čo pre
výsledok sporu nie je dôležité a následne po výzve súdu v rozpore s § 197 ods. 2 CSP, podľa ktorého
strana označí skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Následne na predbežnom
prejednaní sporu žalovaný návrhmi na výsluch svedkov zamýšľal podľa názoru súdu preukazovať
skutočnosti, ktoré v spore nie je potrebné preukazovať, respektíve skutočnosti, ktoré podľa názoru

súdu nedokážu prispieť k úspechu žalovaného v spore. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že
výpoveď svedka K. D. považuje za irelevantnú, keďže tento mal vypovedať k skutočnosti, či pani
J. mala v roku 2017 vyplatiť zálohu za nehnuteľnosti, ktoré však v tom čase vlastnila jej firma. Čo
sa týka výsluchu L. I., žalobca nepoprel, že existovali mimosúdne rokovania so žalovaným a že sa
niekoľkokrát stretli, preto aj tento výsluch považuje súd za bezpredmetný. Vzhľadom na vyššie uvedenú

nespornosť skutkového stavu a s poukazom na vykonané listinné dokazovanie mal súd za preukázané,
že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil tým, že po dobu 3 rokov spätne od podania
žaloby neplatil za užívanie nehnuteľností žalobcu nájomné, pričom jeho výšku mal súd za dostatočne
preukázanú odborným vyjadrením realitnej kancelárie. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že medzi
sporovými stranami existovala akákoľvek iná dohoda týkajúca sa neplatenia nájomného od roku 2016

a je preto povinný zaplatiť dlh do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 232 ods. 3 veta prvá
CSP, pretože nebol dôvod určiť dlhšiu paričnú lehotu. Čo sa týka žiadosti žalovaného o odročenie
otvorenia pojednávania na iný termín, túto považoval aj s poukazom na nižšie citované komentované
znenie § 171 CSP za nedôvodnú. „Podľa odseku 2 komentovaného ustanovenia nie je vylúčené, aby
súd meritórne (t. j. rozsudkom) rozhodol i vo fáze predbežného prejednania sporu bez nariadenia

pojednávania. Bude to však procesný postup zrejme ojedinelý, keďže sa preferuje skončenie konania v
tejto fáze zmierom a v prípade nemožnosti vyriešenia sporu zmierom je pravdepodobné, že predbežné
prejednanie sporu buď kontinuálne prejde vyhlásením uznesenia o otvorení pojednávania vo veci samej
do fázy pojednávania, alebo súd oznámi termín riadneho pojednávania, ktorý bude odlišný od termínu
predbežného prejednania sporu. (BARICOVÁ, Jana, ŠTEVČEK, Marek. § 171 [Obligatórnosť právneho

posúdenia veci]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa,
BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck,
2022, s. 695.)

16. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka počnúc dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty 3 dní na plnenie podľa
výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia z 20.10.2023, ktorú si žalovaný prevzal 24.10.2023.

17. Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, súd rozhodol aj o náhrade trov konania podľa § 262 ods.
1 CSP. Pretože žalobca bol v konaní plne úspešný, má proti neúspešnému žalovanému podľa § 255

ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súčasne súd poznamenáva, že nevzhliadol
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by súd nemal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania priznať. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.