Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoCsp/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119300338
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6119300338.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu
EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava - mestská časť Ružinov, Prievozská 2,
IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o.,
Bratislava - mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B., nar. XX.
XXXXXXXX XXXX, C., D. E. XXX/XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou UHRINČAŤ – VAJDA
s.r.o., Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Rybné námestie 1, IČO: 51 308 185, o zaplatenie 2.158,92
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.

októbra 2021,
č. k. 17Csp/119/2019-160, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í tak, že žalobu
z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho
a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 14. októbra 2021 č.k. 17Csp/119/2019-160 výrokom I. uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.658,92 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 26,89 eura od 26. 07. 2016 do 11.05.2017, zo sumy
138,89 eura od 26.08.2016 do 11.05.2017, zo sumy 65,78 eura od 12.05.2017 do 19.01.2018, zo sumy
138,89 eura od 27.09.2016 do 19.01.2018, zo sumy 138,89 eura od 26.10.2016 do 19.01.2018, zo sumy
93,56 eura od 20.01.2018 do 26.03.2018, zo sumy 138,89 eura od 26.11.2016 do 26.03.2018, zo sumy
32,45 eura od 27.03.2018 do 14.06.2018, zo sumy 138,89 eura od 28.12.2016 do 14.06.2018, zo sumy
138,89 eura od 26.01.2017 do 14.06.2018, zo sumy 110,23 eura od 15.06.2018 do 15.10.2018, zo sumy

138,89 eura od 28.02.2017 do 15.10.2018, zo sumy 138,89 eura od 28.03.2017 do 15.10.2018, zo sumy
138,89 eura od 26.04.2017 do 15.10.2018, zo sumy 126,90 eura od 16.10.2018 do 25.03.2019, zo sumy
138,89 eura od 26.05.2017 do 25.03.2019, zo sumy 138,89 eura od 27.06.2017 do 25.03.2019, zo sumy
104,68 eura od 26.03.2019 do 02.05.2019, zo sumy 138,89 eura od 26.07.2017 do 02.05.2019, zo sumy
138,89 eura od 26.08.2017 do 02.05.2019, zo sumy 82,46 eura od 03.05.2019 do 01.07.2019, zo sumy
138,89 eura od 26.09.2017 do 01.07.2019, zo sumy 21,35 eura od 02.07.2019 do zaplatenia, zo sumy
138,89 eura od 26.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eura od 28.11.2017 do zaplatenia, zo sumy

138,89 eura od 28.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eura od 26.01.2018 do zaplatenia, zo sumy
138,89 eura od 27.02.2018 do zaplatenia, zo sumy
138,89 eura od 27.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eura od 26.04.2018 do zaplatenia, zo sumy
138,89 eura od 26.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eura od 26.06.2018 do zaplatenia, zo sumy138,89 eura od 26.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eura od 28.08.2018 do zaplatenia, zo sumy
138,89 eura od 26.09.2018 do zaplatenia. Výrokom II. súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti
zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 51,92 %.

Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa pôvodný žalobca (F. G., H.) domáhal proti žalovanému
zaplatenia sumy 2.158,92 eura s príslušenstvom na tom právnom základe, že dňa 16. 09. 2015 uzatvoril
so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 5.000 eur, pričom žalovaný neplnil dlh riadne a včas
podľa zmluvy, v dôsledku čoho pôvodný žalobca upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej

splatnosti úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a následne dňa 24. 10.
2016 vyhlásil úver za predčasne splatný. Súd prvej inštancie po preskúmaní veci dospel k záveru, že
predmetná zmluva o úvere
č. XXXXXXXXXX je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj špeciálnu úpravu podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, či zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

V upomínacom konaní žalobca súhlasil s vydaním platobného rozkazu tak, že si neuplatnil úroky a
poplatky, pričom následne žiadal iba o vrátenie istiny úveru vo výške 1.658,92 eura spolu s úrokom z
omeškania. Súd prvej inštancie sa vyporiadal s procesnou obranou žalovaného v podobe jeho námietok
a argumentov a dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platná zmluva o úvere.
Súd nevzhliadol rozpor predmetnej zmluvy

s dobrými mravmi. Medzi pôvodným žalobcom a žalovaným nebola nezhoda ohľadne určitosti
pohľadávky, ktorá bola postúpená. Z predložených listín podľa súdu vyplývalo, že pôvodný žalobca ako
banka upozornila žalovaného na jeho omeškanie so splácaním dlhu
v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a výzvu žalovanému aj riadne doručila.
Súd prvej inštancie vyjadril názor, že za takúto výzvu je nakoniec možné považovať aj samotnú žalobu

banky voči žalovanému. Ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného, že v danom prípade nedošlo
k riadnemu a platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru pôvodným žalobcom, pretože dňa
24.10.2016, teda v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, žalovaný nebol viac ako tri mesiace s
omeškaním s úhradou splátky. Ku dňu 24.10.2016 mal žalovaný uhradiť celkovo čiastku 1.666,68 eura
(12 x 138,89 eura) pričom žalovaný k 24.10.2016 uhradil celkovo 1.391,80 eura. Rozdiel medzi čiastkou,

ktorá mala byť uhradená a reálne vykonanými úhradami žalovaným je 274,88 eura. Keďže splátka úveru
istiny bola v sume 138,89 eura (bez úrokov a poplatkov, keďže úver je bezúročný
a bezpoplatkový), tak žalovaný nebol v omeškaní viac ako 3 mesiace, resp. s viac ako tromi
splátkami. Jednotlivé splátky úveru boli súdom určené v sume 138,89 eur, nakoľko úver je bezúročný a
bezpoplatkový, čo v prípade istiny úveru vo výške 5.000 eur a 36 splátok tvorí jednu splátku v uvedenej

výške 138,89 eura. Súd prvej inštancie ďalej posúdil premlčanie uplatneného nároku. Žaloba pôvodného
žalobcu bola podaná na súde dňa 28.05.2019. Splátky splatné do 25.05.2016 by tak podľa súdu boli
premlčané. Súd prvej inštancie však uviedol, že žalobca si uplatňuje iba sumu istiny a neuplatňuje si
žiadnu premlčanú splátku. Podľa súdu prvej inštancie nebolo možné ani aplikovať dĺžku premlčacej
doby z bezdôvodného obohatenia, nakoľko súd prvej inštancie nepovažoval listinu z 24.10.2016 za

odstúpenie od úverovej zmluvy. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že celkový dlh
žalovanéhonaistineúveruje1.658,92eura.Podľasúduprvejinštanciesažalovanýdostaldoomeškania
prvýkrát so zaplatením splátky splatnej dňa 25.07.2016, ktorú dovtedy zaplatil iba v sume
112 eur, pričom jej výška bola 138,89 eura. Žalovaný splácal dlh nepravidelne. Súd započítal platby
žalovanéhochronologickynanajstaršiesplatnésplátkyúveru.Nazákladetohopotomsúdprvejinštancie

uložil žalovanému aj zaplatiť úroky z omeškania z dlhu, s plnením ktorého je v omeškaní, a to tak, že
platby započítal na skôr splatnú splátku a ak platba nepokryla celú splátku istiny vo výške 138,89 eura,
tak omeškanie trvalo až do najbližšej vykonanej platby. Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 1.658,92 eura
a uplatnených úrokov z omeškania zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255
ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania

v rozsahu 51,92 %.

2. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie rozsudkom z 28.
júla 2022 sp. zn. 17CoCsp/2/2022 rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku I. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu

1.658,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 136,71 eura od 24.10.2016 do
10.05.2017, zo sumy 36,71 eura od 11.05.2017 do 18.01.2018, zo sumy138,89 eura od 24.10.2016 do 18.01.2017, zo sumy 138,89 eura od 26.10.2016 do 18.01.2018, zo sumy
64,49 eura od 19.01.2018 do 26.03.2018, zo sumy 138,89 eura od 26.11.2016 do 25.03.2018, zo sumy
3,38 eura od 26.03.2018 do 14.06.2018, zo sumy

138,89 eura od 26.12.2016 do 14.06.2018, zo sumy 138,89 eura od 26.01.2017 do 13.06.2018, zo sumy
81,16 eura od 14.06.2017 do 15.10.2018, zo sumy 138,89 eura od 26.02.2017 do 15.10.2018, zo sumy
138,89 eura od 26.03.2017 do 15.10.2018, zo sumy 138,89 eura od 26.04.2017 do 14.10.2018, zo sumy
97,83 eura od 15.10.2018 do 25.03.2019, zo sumy 138,89 eura od 26.05.2017 do 25.03.2019, zo sumy
138,89 eura od 26.06.2017 do 24.03.2019, zo sumy 75,61 eura od 25.03.2019 do 02.05.2019, zo sumy

138,89 eura od 26.07.2017 do 02.05.2019, zo sumy 138,89 eura od 25.08.2017 do 01.05.2019, zo sumy
53,39 eura od 02.05.2019 do 01.07.2019, zo sumy 138,89 eura od 26.09.2017 do 01.07.2019, zo sumy
138,89 eura od 26.10.2017 do 31.06.2019, zo sumy 131,17 eura od 01.07.2019 do zaplatenia, zo sumy
138,89 eura od 26.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eura od 26.12.2017 do zaplatenia, zo sumy
138,89 eura od 26.01.2018 do zaplatenia, zo sumy
138,89 eura od 26.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eura od 26.03.2018 do zaplatenia, zo sumy

138,89 eura od 26.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eura od 26.05.2018 do zaplatenia, zo sumy
138,89 eura od 26.06.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eura od 26.07.2018 do zaplatenia, zo sumy
138,89 eura od 26.08.2018 do zaplatenia, zo sumy
138,89 eura od 26.09.2018 do zaplatenia. Výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100 %. V rozhodnutí uviedol, že žalovaný

v podanom odvolaní namietal neexistenciu žalobcovej vecnej aktívnej legitimácie z dôvodu, že tomuto
bola postúpená pohľadávka banky, avšak neboli splnené zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky
banky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách (ďalej ako „zákon o bankách“). V tomto smere mal žalovaný za to, že listinné dôkazy, a
to výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 24.10.2016, upozornenie na splatenie dlžnej časti úveru zo

dňa 28.09.2016, predžalobnú výzvu zo dňa 21.03.2019, či samotnú žalobu, nie je možné považovať
za písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona bankách, a teda žalobca nimi nepreukázal splnenie
podmienok na postúpenie bankovej pohľadávky. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru,
že vyššie uvedené námietky žalovaného nie sú dôvodné. Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách upravuje
v prípade bankovej pohľadávky osobitné podmienky jej postúpenia v ustanovení § 92 ods. 8, ktorými

sú preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi a dlžníkovo omeškanie dlhšie ako 90 dní,
pričom predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je už splatná. Uvedené
podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky voči žalovanému žalobcovi podľa ustanovenia §
92 ods. 8 o bankách splnené boli, ich splnenie bolo preukázané, zmluva o postúpení pohľadávok je
platná a žalobca je podľa názoru odvolacieho súdu vo veci aktívne legitimovaným subjektom. Pokiaľ ide

o listinu označenú ako „upozornenie na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 28.09.2016, už tento právny
úkon možno podľa odvolacieho súdu považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. I keď
neboli splnené podmienky na postup právneho predchodcu žalobcu podľa § 565 v spojení s § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, a to
z dôvodu, že žalovaný v danom čase nebol v omeškaní viac ako 3 mesiace, súčasťou uvedenej listiny

je aj výzva na úhradu dlhu žalovaného v lehote 15 dní po doručení výzvy. Rovnako tak listina „výzva na
úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 24.10.2016, napriek tomu, že jej obsahom bol aj právny úkon zosplatnenia
úveru, ktorý bol posúdený ako neplatný (čo žalovaný v odvolaní nenamietal), obsahuje tiež aj výzvu
na zaplatenie dlhu v lehote 10 dní od jej doručenia. Týmito výzvami bol tak žalovaný upozornený na
omeškanie so splácaním dlhu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Právne úkony je potrebné

posudzovať v zmysle ich obsahu bez ohľadu na ich označenie a nie je ani vylúčené, aby obsahom
jednej listiny bolo aj niekoľko právnych úkonov, a teda právny úkon zosplatnenia úveru a právny úkon
výzvy na úhradu dlžnej sumy, ako v prípade listiny zo dňa 24.10.2016. Ako bolo už uvedené, predmetom
postúpenia bankovej pohľadávky môže byť len pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná.
Kpostúpeniupohľadávkyzprávnehopredchodcužalobcu(F.G.,H.)nažalobcudošlonazákladezmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 09.04.2020. Z predmetnej zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.09.2015 vyplýva, že termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na
deň 25.09.2018. Na žalobcu tak bola postúpená už splatná pohľadávka. Zákon
o bankách v uvedenom ustanovení § 92 ods. 8 neupravuje podmienku postúpenia pohľadávky výzvu
banky až potom, čo je pohľadávka alebo jej časť splatná. Nie je teda vylúčené, aby bol klient banky

upozornený na omeškanie so splácaním dlhu aj pred samotnou splatnosťou pohľadávky. Námietka
žalovaného o tom, že vyššie uvedené listiny nemožno považovať za výzvu banky podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách z dôvodu, že tieto boli zaslané pred splatnosťou pohľadávky nebola dôvodná.3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval
z ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a konanie
zastavil. Žalovaný mal za to, že predmetné dovolanie je prípustné s ohľadom na ust. § 421 ods. 1

písm. a) CSP, nakoľko odvolací súd sa pri riešení právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu, poukazujúc na rozhodnutie sp. zn. 1Cdo/147/2017. V prvostupňovom, ako aj v
odvolacom konaní žalovaný namietal skutočnosť, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou
v konaní
s ohľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, a to s ohľadom na rozpor s

kogentným ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v spojení s ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. Ak je spotrebiteľský úver splatný v splátkach a banka alebo pobočka
zahraničnejbankymázáujempostúpiťpohľadávkupostupníkovi,môžetakurobiťvýhradnevprípade,ak
postupovaná pohľadávka je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, alebo sa postupuje
pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru;

omeškanie klienta s plnením postupovanej pohľadávky trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní;
na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol klient preukázateľne písomne vyzvaný. Listinné
dôkazy, na ktoré sa odvoláva krajský súd vo svojom odôvodnení pri riešení otázky existencie aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu nie je možné podľa názoru žalovaného považovať za písomnú výzvu
v zmysle ust. 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z o bankách a to z dôvodu, že: i) „Výzva na úhradu

dlžnej sumy“ zo dňa 24.10.2016, ktorá je zároveň oznámením o predčasnej splatnosti úveru obsahuje
výzvu na zaplatenie dlžnej časti zosplatneného úveru, pričom ako sa preukázalo v odvolacom konaní,
tento právny úkon je neplatný z dôvodu jeho rozporu so zákonom, a teda žalovaný fakticky nemohol byť
vyzvaný v roku 2016 na úhradu zostávajúcej časti úveru s ohľadom na jeho konečnú splatnosť, ktorá
nastala až 25.10.2018, čo potvrdil sám Okresný ako aj Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v

tomto konaní. ii) „Upozornenie na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 28.09.2016 predchádzalo „Výzve
naúhradudlžnejsumy“,pričomdeklarovanéomeškaniemalobyťvcelkovejvýške857,92eura.Uvedená
sumazahrňovalaneoprávnenýnárokprocesnéhopredchodcužalobcuvčastiúrokovapoplatkov,pričom
v oprávnenom rozsahu bola uhradená zo strany žalovaného v roku 2016, a teda žalovaný s jej úhradou
v dobe postúpenia pohľadávky nebol v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní. S ohľadom na uvedené

mal žalovaný za to, že v odvolacom konaní nebolo preukázané, že by žalobca, prípadne právny a
procesný predchodca žalobcu (F. G., H.), prípadne jej právny zástupca, písomne vyzval žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy po konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a zároveň pred postúpením
predmetnej pohľadávky postupníkovi, a teda po 25.10.2018. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť,
že splatná časť úveru, s ktorou bol žalovaný v omeškaní v dobe doručenia „Výzvy na úhradu dlžnej

sumy“ zo dňa 24.10.2016 ako aj „Upozornenia na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 28.09.2016,
bola žalovaným uhradená v priebehu rokov 2016 a 2017, a teda pred uzatvorením samotnej zmluvy o
postúpení pohľadávky medzi postupcom a žalobcom. Dovolateľ v dovolaní namietal výlučne nesprávne
právne posúdenie veci odvolacím súdom v zmysle
§ 421 ods. 1 písm. a) CSP s vymedzením právnej otázky, aký úkon/výzvu banky je možné považovať

za písomnú výzvu banky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.

4. Po preskúmaní dovolania dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.

5.Vrozhodnutídovolacísúduviedol,ževovšeobecnostiplatí,žepostúpeniepohľadávky(cesia)spočíva

v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k
zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo
záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy
o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť
tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom

sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči
tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v
právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami
s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu
a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu

v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň
ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu
upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné
podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.6. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (účinného v čase postúpenia uplatnenej pohľadávky), ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv

o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv
o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky
nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej
banky omeškaný peňažný záväzok
v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

7. V zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 na mysli
oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla
určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a

nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky,
úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa
požiadavku prístupu
s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme
spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového

vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru
a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona
o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom
upravenou činnosťou.

8. Rozhodnutie najvyššieho súdu z 24. apríla 2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017 publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky ako R
60/2018 jednoznačne určilo, že zákon č. 483/2001 Z. z. je kľúčovým právnym predpisom upravujúcim
činnosť bánk, ktorého § 92 ods. 8 zároveň veľmi presne upravuje, za akých okolností môže banka
postúpiť pohľadávku z úveru na inú banku a tiež aj na tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie

a bez súhlasu dlžníka. Pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 vyššie citovaného zákona
musí banka a/ písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil a b/ ak je napriek písomnej výzve klient
v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu, môže uplynutím uvedených 90 dní
pohľadávku postúpiť. Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s uvedenými zákonnými podmienkami je
absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom (nasledované ďalej

v rozhodovacej činnosti napr. v rozhodnutiach sp. zn. 7Cdo/26/2017, 4Cdo/83/2021, 5Cdo/36/2020,
4Cdo/162/2020).

9. Vyššie uvedené sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo
i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon

o bankách je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym predpisom. Len v prípade, ak by tieto
podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na
nebankový subjekt neboli splnené, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade
so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané
a len v takom prípade by išlo o neplatný právny úkon

v zmysle § 39 OZ.
10. Inak povedané, citované ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky
voči klientovi za splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú
osobu v zmysle citovaného ustanovenia je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka
banky nie je postupiteľná. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne
neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so

zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale
aj navonok, voči dlžníkovi.

11. Primárnym právnym problémom v prejednávanej veci bolo posúdenie (ne)platnosti právneho úkonu
postúpenia pohľadávky podľa § 39 OZ, pretože od tejto skutočnosti sa odvíja aktívna vecná legitimácia

žalobkyne. Rozhodujúcim je teda posúdenie, aké podmienky musia byť splnené, aby došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobkyňu zmluvou o postúpení pohľadávok, keď je
zrejmé, že ich nedodržanie je sankcionované absolútnou neplatnosťou tohto právneho úkonu pre rozpor
so zákonom
(§ 39 OZ).

12. Dovolací súd v rozsudku z 31. 03. 2022 sp.zn. 2Cdo/266/2020 špecifikoval podmienky, ktoré musia
byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva banky
klientovi, že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z obsahu
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre prípad
porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne je

predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Obsah ustanovenia § 92
ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej
klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej
zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Rovnaký právny záver je konštatovaný aj v uznesení dovolacieho

súdu z 27. 10. 2022 sp.zn. 4Cdo/75/2020.

13. Dovolateľ preto dôvodne namietal, že „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 24.10.2016, ktorá
je zároveň oznámením o predčasnej splatnosti úveru, obsahuje výzvu na zaplatenie dlžnej časti
zosplatneného úveru, pričom v odvolacom konaní sa preukázalo, že tento právny úkon je neplatný z

dôvodu jeho rozporu so zákonom, a teda žalovaný fakticky nemohol byť vyzvaný v roku 2016 na úhradu
zostávajúcej časti úveru s ohľadom na jeho konečnú splatnosť, ktorá nastala až 25.10.2018, ako aj to, že
„Upozornenie na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 28.09.2016 predchádzalo „Výzve na úhradu dlžnej
sumy“, pričom deklarované omeškanie malo byť v celkovej výške 857,92 eura, ktorá suma zahrňovala
aj neoprávnený nárok právneho predchodcu žalobkyne v časti úrokov a poplatkov, pričom

v oprávnenom rozsahu bola uhradená zo strany žalovaného v roku 2016, a teda žalovaný s jej úhradou
v dobe postúpenia pohľadávky nebol v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

14. Odvolací súd preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď uzavrel, že zákonné podmienky
pre platné postúpenie pohľadávky banky voči žalovanému podľa ustanovenia § 92 ods. 8 o bankách

splnené boli, ich splnenie bolo preukázané, zmluva o postúpení pohľadávok je platná a žalobca je vo veci
aktívne legitimovaným subjektom, keď za výzvu banky považoval listinu označenú ako „upozornenie
na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 28.09.2016, napriek tomu, že neboli splnené podmienky na
postup právneho predchodcu žalobcu podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a
to z dôvodu, že žalovaný v danom čase nebol v omeškaní viac ako 3 mesiace, keď za rozhodujúce

považoval, že súčasťou uvedenej listiny bola aj výzva na úhradu dlhu žalovaného v lehote 15 dní po
doručení výzvy; a rovnako tak listinu „výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 24.10.2016, napriek tomu,
že jej obsahom bol aj právny úkon zosplatnenia úveru, ktorý bol posúdený ako neplatný, táto obsahuje
tiež aj výzvu na zaplatenie dlhu v lehote 10 dní od jej doručenia.

15. Dovolací súd podotkol, že vec prejednávajúci senát poznajúc vlastnú rozhodovaciu činnosť si je
vedomý rozhodnutia z 27. septembra 2023 sp. zn. 9Cdo/165/2022, v ktorom dospel k čiastočne iným
právnym záverom, keď skonštatoval, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho
súdu, že vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musí banka klienta informovať o možnosti
postúpiť pohľadávku na tretiu osobu, pričom výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže

byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu (§ 45 ods.
1 OZ). Vznikla preto otázka povinnosti vec predložiť na rozhodnutie veľkému senátu v zmysle § 48
ods. 1 CSP. Dovolací súd napokon dospel k záveru, že táto povinnosť mu v danej veci nevznikla,poukazujúc pritom na dôležité rozdielne skutkové i právne okolnosti prejednávaných sporov. V konaní
sp. zn. 9Cdo/165/2022 bolo rozhodujúce posúdenie, či vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
musí banka klienta informovať o možnosti postúpiť pohľadávku na tretiu osobu, keď dovolateľ namietal,

že postupca (banka) nebol
v prípade splnenia zákonných podmienok povinný upozorňovať a informovať dlžníka na skutočnosť,
že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnený postúpiť pohľadávku na inú osobu,
nakoľko zo znenia ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách mu takáto povinnosť ako banke ani nevyplýva.
Dovolací súd v tomto rozhodnutí uzavrel, že ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu

presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu
pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku
postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku, pričom
z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k
postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia
pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. V tomto konaní teda nebolo sporné, že dlžník bol v omeškaní

s konkrétne špecifikovanou časťou pohľadávky voči banke. Na rozdiel od toho v konaní
sp. zn. 9Cdo/90/2023 bolo rozhodujúcou skutkovou okolnosťou to, že žalobkyňou predložené výzvy
na zaplatenie pohľadávky banky voči žalovanému boli posúdené ako neplatný právny úkon, nakoľko
neboli splnené podmienky zosplatnenia úveru, preto ani špecifikované sumy záväzku dlžníka voči
banke nezodpovedali skutočnosti, a teda obsah výzvy neobstál predovšetkým z materiálneho hľadiska.

Napokon, povinnosť predložiť vec veľkému senátu nevzniká ani vtedy, ak senát nasledujúc ustálenú
rozhodovaciu činnosť dovolacieho súdu sa dostáva do rozporu s právnym názorom ojedinele
vysloveným v inom rozhodnutí senátu, ktorý túto ustálenú rozhodovaciu činnosť nenasledoval a ani
predpísaným spôsobom neinicioval jej zmenu (práve predložením veci veľkému senátu), k tomu por.
napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu z 24. februára 2022 sp.zn. 1Vs/1/2021.

16. Vzhľadom na uvedené dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie s tým, že odvolací súd je viazaný vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu
(§ 455 CSP).

17. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

18. V preskúmavanej veci je odvolací súd v zmysle citovaného ustanovenia § 455 CSP viazaný právnym
názorom vysloveným dovolacím súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí, podľa ktorého odvolací súd

dospel k nesprávnemu právnemu názoru, keď uzavrel, že zákonné podmienky pre platné postúpenie
pohľadávky banky voči žalovanému podľa ust. § 92 ods. 8 o bankách boli splnené. Odvolací súd, viazaný
týmto vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu v danej veci, preto rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti výroku I. podľa § 388 CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa §
385 ods. 1 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

19. O trovách prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396
ods. 2, § 453 ods. 1, 3, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle ust. § 262 ods. 2
CSP o trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).