Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824203426
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824203426.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov
senátu Mgr. Marka Anovčina a JUDr. Denisa Vékonyho, spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255
739, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. - E. XXX, o zaplatenie 228,36 eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. novembra
2024, č. k. 19Csp/33/2024-63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. nepriznal

žalovanej náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len ,,zákon č. 129/2010 Z. z.“), § 3 ods. 2, § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 6, § 54
ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2024 (ďalej len

„Občiansky zákonník“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovanej zaplatenia 228,36
eur, úrokov z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok uzavretej 01.03.2024 medzi BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (ďalej len
„postupca") a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so

žalovanou 03.06.2021 zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva"), na základe ktorej poskytol
žalovanej peňažné prostriedky, pričom išlo o revolvingový úver vo forme kreditnej karty. Žalovaná
porušila svoje povinnosti podľa zmluvy, a tak postupca k 24.02.2023 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sumu vo výške
418,36 eur, pričom pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 400,12 eur a neuhradeného
riadneho úroku vo výške 18,24 eur. Žalovaná po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vykonala

nasledujúce úhrady: platba vo výške 100,- eur zo dňa 20.03.2023, platba vo výške 30,- eur zo dňa
11.08.2023, platba vo výške 30,- eur zo dňa 08.09.2023, platba vo výške 30,- eur zo dňa 09.11.2023.
Žalobca započítal úhrady žalovanej vykonané po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru na istinu úveru.
Žalovaná suma predstavuje 228,36 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 210,12
eur a neuhradeného riadneho úroku vo výške 18,24 eur.

4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmluva uzavretá medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou a na vzťah medzi sporovýmistranami je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Preto bol súd prvej inštancie
z úradnej moci povinný preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku aj z hľadiska jeho súladu s
ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa.

5. Konštatoval, že pri posudzovaní sporu je súd povinný zaoberať sa ex offo otázkou vecnej legitimácie
sporových strán. V danom spore žalobca preukázal, že jeho právny predchodca (banka) vyzval
žalovaného na zaplatenie pohľadávky. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predpoklady
pre platné postúpenie pohľadávky banky boli splnené. Žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu

naposledy jednoznačne vyzvaná na úhradu celej splatnej pohľadávky vo februári 2023 a následne bola
v omeškaní dlhšie ako 90 dní, keď banka postúpila pohľadávku voči žalovanej žalobcovi po roku od
uvedenej výzvy. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že boli splnené všetky zákonné
náležitosti pre platné postúpenie pohľadávky banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a žalobcovi
tak svedčí aktívna vecná legitimácia v spore.

6. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal samotným obsahom zmluvy, a teda skúmal, či zmluva
obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. Primárne súd podrobil
preskúmaniu úrok z úveru v zmluve uvedený vo výške 27 %. Konštatoval, že dohoda o výške úrokov
musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny
úkon neplatný.

7. V danej veci bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 27 %. Túto
sadzbu súd prvej inštancie považoval za neprimeranú a odporujúcu dobrým mravom, keďže podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, ktorá je určená najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní pôžičiek.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že na internetovej stránke NBS preveroval úrokové miery podobných
úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v júni 2021
predstavoval úrok 7,67 % p.a. (nové obchody). Pri úveroch s kratšou splatnosťou bola uvedená nižšia
sadzba úrokov. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pri výpočte RPMN právny predchodca žalobcu

vychádzal zo splatnosti úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach, a teda so splatnosťou do 1 roka. Z
uvedeného je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v prípade úverovej zmluvy
prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami viac ako trojnásobne.

9.Vdanomprípadetedapodľasúduprvejinštancieideoneprimeranévysokéúroky,ktorébolidojednané

v rozpore dobrými mravmi, preto je zmluva o úvere v časti úroku neplatným právnym úkonom (§ 39
Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka).

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na neplatnosť dohody o úrokoch zmluva o
revolvingovom úvere neobsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle

§ 9 zákona č. 129/2010 Z. z. (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Absencia obligatórnych náležitostí zmluvy
(úrokov) má za následok, že spotrebiteľský úver je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.
z. nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preto by mal žalobca nárok len na zaplatenie istiny
úveru po odrátaní úhrad od žalovanej. Z nepopretých tvrdení žalobcu a predložených listín

vyplýva, že žalovaná vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške
579,69 eur, do dňa zosplatnenia uhradila 620,07 eur a po zosplatnení 190,-
eur. Keďže žalovaná uhradila žalobcovi (a jeho právnemu predchodcovi) viac, ako bol ňou čerpaný úver,
súd prvej inštancie žalobu zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalovaná bola v spore úspešná v celom rozsahu, a preto by jej patrila náhrada trov konania. Z
obsahu spisu nevyplýva, že by jej v konaní nejaké trovy vznikli, a preto súd prvej inštancie rozhodol tak,
že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

12. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancievychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s názorom súdu, v zmysle ktorého
úroková sadzba vo výške 27 % ročne uvedená v predmetnej je v rozpore s dobrými mravmi, na základe
čoho dospel k záveru, že dohoda o výške úrokov je absolútne neplatná. Zastával

názor, že úroková sadzba nie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto nemôže byť považovaná za
neplatnú. Záver súdu prvej inštancie ohľadom neplatnosti dojednania úrokov z úveru považoval žalobca
za nepreskúmateľný a zároveň mal za to, že dojednanie výšky úrokovej sadzby v zmluve nemožno
považovať za neplatné, ktoré by teoreticky mohlo spôsobiť čiastočnú neplatnosť
zmluvy v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že odôvodnenie súdu považuje

za nepreskúmateľné, pretože súd vôbec neuviedol, akú úrokovú sadzbu by bolo možné považovať za
primeranú v čase uzatvorenia Zmluvy. Nie je mu preto zrejmé, prečo (z akých konkrétnych
dôvodov)dojednanúúrokovúsadzbupovažovalsúdvrozporesdobrýmimravmi.Konštatoval,žezmluva
bola uzatvorená dňa 03.06.2021. Najvyššia prípustná výška odplaty pre kreditné karty, platné pre zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 21. mája 2021 do 20. augusta 2021, bola stanovená na 45,68
%. Uviedol, že zákonodarca ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka stanovil strop možnej odplaty

za poskytnutie úveru. Priemerná hodnota RPMN bola v čase uzatvorenia zmluvy vo výške 22,84 %.
Hlásenie za príslušný kalendárny štvrťrok sa predkladá do 15 kalendárnych dní po uplynutí príslušného
kalendárnehoštvrťroka(veriteliatedahlásenieza1.štvrťrok2021predkladajúdo15.04.2021).Následne
tabuľka Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2021 je v zmysle § 2 vyhlášky č. 87/1995 Z. z.

zverejnená až v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného
kalendárneho mesiaca. V danom prípade bola zmluva uzatvorená dňa 03.06.2021, a teda v predmetnom
prípade je potom potrebné vychádzať z tabuľky Súhrnných informácií o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2021. Z uvedeného je zrejmé, že
pri kreditných kartách bola priemerná RPMN vo výške 22,84 %, a preto zmluvne dohodnutá odplata

vo výške 27,00 % nebola v žiadnom prípade v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, nakoľko táto odplata neprevýšila dvojnásobok priemernej RPMN = 27,00 % <
45,68 %. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/191/2022 zo dňa 26.01.2023, sp. zn. 5Cdo/61/2023 zo dňa 27.03.2024, sp. zn. 1ObdoV/10/2020
zo dňa 30.05.2013, sp. zn. 3Cdo/171/2019 zo dňa 28.04.2020, z ktorých citoval. Na základe vyššie

uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle § 388
CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu v zamietnutej časti, resp. v zmysle § 389 ods. 1 CSP ho
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal, aby mu
súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť

podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. V posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od
žalovanej zaplatenia sumy 228,36 eur s príslušenstvom, a to na podklade Zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb

č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 03.06.2021, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE, SA, konajúcim prostredníctvom svojej organizačnej zložky BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE, SA) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Žalobca svoju aktívnu
legitimáciu opieral o Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 01.03.2024, ktorá bola
uzavretá medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej

bolo postúpenie vyššie uvedenej pohľadávky postupcu.

16. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere, že dohoda o úrokovej
sadzbe vo výške 27 % v úverovej zmluve je neprimeraná a prieči sa dobrým mravom, a preto je
predmetná zmluva v časti úroku neplatným právnym úkonom podľa § 39 v spojení s

§ 41 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na neplatnosť uvedenej dohody o úrokoch súd prvej inštancie
konštatoval, že predmetná zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.
g) zákona č. 129/2010 Z. z., z ktorého dôvodu následne vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov
s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Vzhľadom na túto skutočnosť dospel kzáveru, že žalobca má nárok na zaplatenie iba istiny úveru po odrátaní úhrad od žalovanej. Nakoľko
žalovaná uhradila žalobcovi (a jeho právnemu predchodcovi) viac, ako bol ňou čerpaný úver, súd prvej
inštancie žalobu zamietol.

17. V danej veci nie je sporným posúdenie uvedenej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
129/2010 Z. z., z ktorého dôvodu súd ex offo skúma opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska
súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa, t.j. ex offo preskúma celú spotrebiteľskú zmluvu, jej

zosplatnenie, ako aj postúpenie pohľadávky na žalobcu.

18. S poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo potrebné posúdiť, či súd prvej
inštancie správne posúdil vec skutkovo a právne, v súlade s požiadavkami kladenými na riadne
odôvodnenia rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP, keď dospel k záveru o rozpore dohodnutých úrokov
z omeškania vo výške 27,00 % v predmetnej zmluve s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, následkom čoho vyhodnotil úver ako bezúročný a
bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.

19. Pre vysporiadanie sa s namietanými skutočnosťami odvolací súd preskúmal obsah spisového
materiálu súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len nariadenie č. 87/1995 Z. z.“) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že

spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

23. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia č. 87/1995 Z. z. na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky
odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek

zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa
osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

24. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z .z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej

percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

25. Podľa § 1a ods. 4 nariadenia č. 87/1995 Z. z. najvyššia prípustná výška odplaty sa

posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej
predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

26. V danej veci súd prvej inštancie konštatoval, že úroková sadzba vo výške 27 % uvedená v zmluve
o úvere podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru v dobre dojednania. K uvedenému záveru dospel

po tom, čo na internetovej stránke NBS preveroval úrokové miery podobných úverov v bankách a zistil,
že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v júni 2021 predstavoval úrok 7,67 % p.a.
(nové obchody). Pri úveroch s kratšou splatnosťou bola uvedená nižšia sadzba úrokov. Uviedol, že pri
výpočte RPMN právny predchodca žalobcu vychádzal zo splatnosti úveru v 12 rovnakých mesačnýchsplátkach, a teda so splatnosťou do 1 roka. Z uvedeného tak bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že
ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v prípade úverovej zmluvy prevyšuje mieru úrokov
poskytovaných v tomto období bankami viac ako trojnásobne.

27. Z obsahu predmetnej Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 03.06.2021
vyplýva, že výška úrokovej sadzby (fixná) bola dojednaná vo výške 27 % ročne, RPMN vo
výške 30,60 %, odplata vo výške 27,00 %, poplatok za kreditnú kartu 0,00 eur, zvolený balík poistenia

- karta bez poistenia, poplatok za poistenie: 0,00 eur, splácanie bolo dohodnuté v 12-tich rovnakých
mesačných splátkach.

28. Odvolací súd konštatuje, že napriek tomu, že výška úrokov pri poskytnutí úveru nie je stanovená
a úroky sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, táto
skutočnosť neznamená, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o výške úrokov musí

byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým
mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav ide vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu
mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2009).
29. Odvolacie námietky žalobcu, že dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 27,00 % s poukazom

na § 1a ods. 1a 4 nariadenia č. 87/1995 Z. z. nepresahuje dvojnásobok priemernej výšky RPMN
zverejnenej Ministerstvom financií SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2021, kedy priemerná
RPMN bola pre kreditné karty vo výške 22,84 %, a preto dojednaná odplata je primeraná, v súlade so
zákonom a dobrými mravmi, sú dôvodné.

30. Odvolací súd konštatuje, že pri posúdení, či úroková sadzba vo výške 27,00 % (zhodná s výškou
odplaty vo výške 27 %) dojednaná v zmluve o úvere zo dňa 03.06.2021 je platná, resp. neplatná
pre rozpor s dobrými mravmi, bolo potrebné vychádzať aj z nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pre všetky

zmluvy o odplatnom poskytovaní peňažných plnení spotrebiteľom od 01.06.2010 platí, že odplata
nesmie podstatne prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu požadovanú od spotrebiteľa
pri poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej
stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis, a to vyššie uvedené
nariadenie č. 87/1995 Z. z. V ustanovení § 1 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z.

sa na základe materiálneho ustálenia jednotlivých odplatných zložiek definuje pojem odplata a tieto
jednotlivé odplatné zložky vstupujú do celkového plnenia, ktoré súvisí s poskytnutím úveru alebo
pôžičky alebo ktoré je od spotrebiteľa požadované. Vo svojej podstate pôjde o celkovú sumu úrokov,
poplatkov alebo iných nákladov spojených alebo súvisiacich s poskytnutím alebo požadovaných pri
poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Ustanovenie § 1 ods. 3 nariadenia č. 87/1995 Z.

z. je zásadné pre zavedenie metodiky výpočtu jednotlivých plnení a celkovej odplaty, kde spoločným
menovateľom celej metodiky je prepočet súvisiacich alebo požadovaných plnení na percentá za rok, a to
vo vzťahu k zmluvne dojednanej výške poskytnutých peňažných prostriedkov, ide o možnosť prepočtu
nákladov vyjadrených absolútnym číslom alebo percentom na percentá za jeden rok. V zmysle § 1
ods. 4 nariadenia č. 87/1995 Z. z. sa na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa

§ 1a použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných
bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného
predpisunaposledyvčasepredchádzajúcomuzavretiuspotrebiteľskejzmluvy,tedavymedzujezákladnú
referenčnú veličinu, s ktorou sa bude suma odplaty vypočítaná podľa odseku 3 pomerovať a ktorá
vstúpi do právneho posúdenia primeranosti odplaty. Z ustanovenia § 1 ods. 4 nariadenia je zrejmé,

že údaje o priemerných hodnotách RPMN zverejňuje Ministerstvo financií SR vždy štvrťročne, a to
pozadu, po zosumarizovaní štatistických údajov za ten-ktorý štvrťrok. Preto najvyššia prípustná výška
odplaty sa síce posudzuje ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy (§ 1a ods. 4 nariadenia č. 87/1995
Z. z.), avšak porovnávaným kritériom je priemerná hodnota RPMN zverejnená v čase predchádzajúcom
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy (§ 1 ods. 4 nariadenia č. 87/1995 Z. z.). Prijateľnosť výšky odplaty

za poskytnutie spotrebiteľského úveru totiž nemôže byť závislá od údaja, ktorý v čase
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebolo ešte možné zistiť, medzi ktorý sa zaraďuje aj údaj
o priemernej výške RPMN za obdobie, v ktorom bol predmetný úver poskytnutý. Nakoľko predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 03.06.2021, v priebehu druhého štvrťroka 2021, jepotrebné pre určenie najvyššej prípustnej odplaty použiť údaje za prvý štvrťrok 2021, teda posledný údaj,
ktorý bol zverejnený v čase predchádzajúcom uzavretiu predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ako uviedol žalobca v odvolaní.

31. Ustanovenie § 1a ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. upravuje, že odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, pričom najvyššia prípustná výška odplaty sa
podľa § 1a ods. 4 posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia

spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

32. Podľa tabuľky pod názvom Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2021, zverejnenej na web stránke
Ministerstva financií SR, bola priemerná RPMN v uvedenom období na ostatné spotrebiteľské úvery
so zmluvnou splatnosťou nad 6 mesiacov do 12 mesiacov vrátane vo

výške 19,55 % a v zmysle § 1a ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. dvojnásobok danej priemernej RPMN
predstavuje 39,1 %. Ak by sa posudzovala priemerná RPMN pri kreditných kartách, tak ako to uviedol
aj žalobca v podanom odvolaní, RPMN v uvedenom období bola vo výške 22,84 % a v zmysle § 1a
ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. dvojnásobok danej priemernej RPMN predstavuje 45,68 %. Z toho
vyplýva, že odplata dohodnutá v predmetnej zmluve vo výške 27,00 % (spočívajúca v úrokoch vo výške

27 %) nepresahuje najvyššiu prípustnú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 a § 1a nariadenia č. 87/1995 Z. z. (tak pri
spotrebiteľských úveroch ako ani pri kreditných kartách) a úver v časti úrokov tak nemôže byť absolútne
neplatný pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

33. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní a posudzovaní primeranosti výšky úrokov nepostupoval
uvedeným spôsobom, neaplikoval príslušné ustanovenia vyhlášky č.
87/1995 Z. z. ani nevychádzal zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk v príslušnom období. Vzhľadom na tieto skutočnosti

je rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozpore dohodnutých úrokov s dobrými mravmi podľa názoru
odvolacieho súdu predčasné.

34. Záverom odvolací súd s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu považuje za
potrebné dodať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej dohodu o výške úrokov pre

rozpor s dobrými mravmi označil za neplatnú, nie je zároveň dostatočne odôvodnené, s požiadavkami
kladenými podľa § 220 ods. 2 CSP na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

35. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočným spôsobom nezaoberal otázkou,
akú výšku úrokových sadzieb pri úverových zmluvách so splatnosťou 12 mesiacov (t. j. ako tomu

bolo v danej veci) bolo možné považovať v rozhodnom čase za primeranú. Odôvodnenie, že
pri úveroch s kratšou splatnosťou bola uvedená nižšia sadzba úrokov, nie je postačujúce. Rovnako tak
záver súdu prvej inštancie, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v prípade úverovej
zmluvy prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami viac ako trojnásobne, nie je
ničím podložený. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akých údajov súd prvej inštancie pri konštatovaní

o trojnásobnom prevýšení vychádzal, nakoľko v tejto súvislosti neuviedol žiadne relevantné údaje, ktoré
medzi sebou porovnával.

36. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou v
ďalšom konaní bude vzhľadom na vyššie uvedené opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu, keď vzhľadom
k tomu, že ide o spotrebiteľský vzťah, je povinný žalovanej ako spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, a teda
preskúmať celú spotrebiteľskú zmluvu, jej zosplatnenie i postúpenie pohľadávky na žalobcu ex offo,
pričom rozhodnutie odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).