Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. august 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-13C/139/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213222964
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Karol Fiľ

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7213222964.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom Mgr. Karolom Fiľom, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým

pobytom v B., C. X, zastúp. advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466,
so sídlom v Košiciach, Ľudová 14, proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, o zaplatenie 889,77 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 889,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% zo sumy 889,77 eur ročne od 23.08.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.09.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 889,77 eur s príslušenstvom, a to titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré mal na jeho úkor získať
žalobca tým, že uvedením do omylu zo strany žalovaného predložením absolútne neplatnej zmluvy
o úvere č. 9130279 v časti úrokov a poplatku uhradil žalovanému o 889,77 eur viac, ako mal žalovaný
nárok. Žalobca na preukázanie svojho nároku spolu so žalobou predložil: Zmluvu o úvere, výpis zmlúv,
výzvu na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 19.08.2013, predžalobnú upomienku
zo dňa 27.08.2015 s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.10.2015

a prehľad splátok a úhrad.

2. Žalovaný v odpore voči vydanému platobnému rozkazu namietol miestnu nepríslušnosť Okresného
súdu Košice II s odkazom na § 87 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“). Ďalej uviedol, že uzavretú zmluvu o úvere so žalobcom nie je možné považovať za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
v čase jej uzatvorenia a preto táto zmluva nemusela obsahovať ani ročnú percentuálnu mieru nákladov.

Z uvedeného mal žalovaný za to, že v prípade uzavretej zmluvy nešlo o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ale o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a žalovaný má nárok nielen
na vrátenie poskytnutého úveru, ale aj vrátenie príslušného poplatku. Tiež poukázal na to, že na zmluvu
sa nevzťahuje zákona č. 258/2001 Z.z. s odkazom na jeho § 1 ods. 2 písm. e) , keďže žalobca sa
v zmluve zaviazal vrátiť poskytnutú sumu v dvoch splátkach. Podľa žalovaného nenastala ani jedna
z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalovaný uviedol, že legitímnosťou všetkých zmluvných podmienok
sa už zaoberal v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd v Bratislave a má za to, že v danom

prípade ide o res iudicata. Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. v konaní
o plnenie zo zmluvy o úvere 9130279 právoplatne zaviazal žalobcu rozsudkom spis. zn. SR 7229/06
zo dňa 12.04.2007. V tomto rozsudku rozhodcovský súd uznal nárok žalovaného na poplatok, úroky
z omeškania ako aj zákonné úroky a zaviazal žalobcu na plnenie. Preto ide o dobrovoľné plnenie, naktoré bol zaviazaný vyššie uvedeným rozsudkom a podľa názoru žalovaného takéto plnenie nemožno
považovať za bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ žalobca požadovanú sumu vyčíslil na podklade súm
zrazených mu v exekučnom konaní žalovaný poukázal na § 61 zákona č. 233/1995 Z.z.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 17.12.2021 súd rozhodol tak, že: výrokom I. žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 889,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy
889,77 eur ročne od 23.8.2013 do zaplatenia, výrokom II. určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere
č. 9130279 uzavretej medzi stranami dňa 10.4.2006 uvedená v bode 13 všeobecných podmienok

poskytnutia úveru v znení „dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe
tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak ako je uvedené v tejto zmluve.
Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“, je neprijateľná a
výrokom III. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobcovi ho priznal v rozsahu 100%.

4. Žalovaný podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, v ktorom uplatnil odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Žalovaný poukazoval na to, že dňa 10.4.2006 uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere č. 9130279, na
základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2.655,51 eur v zmysle Obchodného zákonníka a
preto nie je možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenie o ochrane spotrebiteľa, keďže na strane

žalobcu ani o spotrebiteľa nejde, a preto zmluvu je potrebné posudzovať ako obchodnoprávny a nie
spotrebiteľský vzťah. Preto je postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve, keďže mal záujem úver využiť
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a preto nespadá pod režim spotrebiteľských zmlúv
vychádzajúc zo skutočností, že dodávateľ konal v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ a preto
žalobca sa nemôže domáhať nárokov titulom ochrany spotrebiteľských zmlúv, preto zo zmluvy o úvere

nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia a v zmysle § 107 ods. 1 OZ došlo k premlčaniu
nároku. Preto navrhoval, aby súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

5. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 06.04.2023 zrušil

rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Krajský súd v Košiciach zrušenie odôvodnil tým, že: „súd prvej inštancie v rozpore s § 191 a nasl. CSP
vyhodnotil vykonané dokazovanie a vec právne predčasne posúdil, keďže v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia v rozpore s § 220 ods. 2 CSP absentuje posúdenie námietky premlčania, aj keď súd
prvej inštancie správne uviedol, že žalovaný ako účastník zmluvy o úvere zmluvu uzavrel ako fyzická

osoba, aj keď zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka ako absolútny obchod
a preto na predmetný vzťah je potrebné pozerať ako na spotrebiteľský vzťah, dávajúc v tomto smere
do pozornosti bod 10. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Tu ale absentuje procesná obrana
žalovaného, vyplývajúca z ust. § 1 ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
tom znení, že „tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver

splatí v lehote nepresahujúcej 3 mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcich
12 mesiacov“ s tým, že žalobca sa v zmysle predmetnej zmluvy o úvere zaviazal poskytnutú sumu
uhradiť už v 2-mesačných splátkach. Taktiež sa súd nevysporiadal so skutočnosťou s poukazom na
ust. § 61 Exekučného zákona v tom znení, že „navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní
vylúčené“ a tým na osobitosť danej veci.“. Odvolací súd ďalej uviedol, že v zmysle § 52 ods. 2 tretej vety

Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, čo
sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou a že rozsudok založený na neprijateľnej
rozhodcovskej doložke je nulitným rozhodcovským rozsudkom a nezakladá prekážku právoplatne
rozhodnutej veci. K námietke premlčania odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky spis. zn. 7Cdo/6/2020, v zmysle ktorého je rozhodujúcim momentom pre začatie
plynutiapremlčacejdobyporadaspotrebiteľasjehoprávnymzástupcomaplnenieposkytnuténadrámec
istiny bezúročného a bezpoplatkového spotrebiteľského úveru je bezdôvodným obohatením vzniknutým
na strane dodávateľa z neplatného právneho úkonu.

6. Súd prvej inštancie viazaným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 Civilného sporového
poriadku) opätovne vec prejednal na pojednávaní uskutočnenom dňa 04.08.2023, z ktorého účasti sa
žalovaný ospravedlnil.7. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Poukázal na to, že ide o spotrebiteľský vzťah, na
ktorý je potrebné aplikovať právnu úpravu upravujúcu spotrebiteľské vzťahy obsiahnutú v Občianskom
zákonníku, v zmysle ktorej odplata za poskytnutie úveru nesmie byť dohodnutá v takom rozsahu, aby

odporovala dobrým mravom a zákonu. Žalobca uviedol, že v danom prípade je odplata dohodnutá
v miere viac ako 100% ročne, teda v miere hraničiacej s úžerou a odporujúcej dobrým mravom. Preto
ide o odplatu, na ktorú žalovaný nemal nikdy nárok a jeho prijatím došlo na jeho strane k bezdôvodnému
obohateniu. Žalobca tiež uviedol, že v konaní sa nedomáha navrátenia do predošlého stavu, keďže sa
nedomáha vrátenia akýchkoľvek plnení, ktoré boli vymožené v exekučnom konaní aj napr. v rozsahu

trov exekúcie, ale žalobca sa v predmetnom konaní domáha iba vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré žalovaný získal v rámci daného exekučného konania na podklade nespôsobilého exekučného
titulu. Žalobca pri tom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/122/2020 zo dňa
27.10.2021, kde najvyšší súd pripustil možnosť konania a priznania nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia aj v tom prípade, ak k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť v rámci exekučného konania.
K plynutiu subjektívnej premlčacej doby žalobca uviedol, že táto začala plynúť momentom udelenia plnej

moci jeho právnemu zástupcovi, t.j. momentom prvej porady so svojim právnym zástupcom, kedy si
právny zástupca žalobcu pozrel jednotlivé zmluvy a poučil spotrebiteľa o možnostiach uplatnenia jeho
práv, a to dňa 16.08.2013.

8. Z dokazovania mal súd preukázané tieto skutočnosti:

- zo zmluvy o úvere č. 9130279 všeobecných podmienok poskytnutia úveru: žalobca ako dlžník
identifikovaný menom, priezviskom, ulicou, mestom, PSČ, rodným číslom a číslom OP a žalovaný ako
veriteľ uzavreli dňa 10.04.2006 zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, na základe ktorej
sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver v sume 80.000,-Sk (2.655,51 eur) a žalobca ako dlžník sa
zaviazal túto sumu zaplatiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 18.720,-Sk (621,39 eur), t.j. zaplatiť

spolu sumu 98.720,-Sk (3.276,90 eur), a to v dvoch mesačných splátkach po 49.360,-Sk (1.638,45
eur) počnúc dňom 15.05.2006. Žalobca v zmluve prehlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami
pre poskytnutie úveru, ktoré sú na zadnej strany zmluvy. V bode 13. všeobecných podmienok je
uvedené : „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako
svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku

predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“ V bode 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru je uvedená rozhodcovská doložka v znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spol. Slovenská rozhodcovská, a.s. ..., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby
na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou
v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“ Účel
poskytnutia úveru v zmluve nie je uvedený.

- Z výpisu zmlúv: v súvislosti so zmluvou č. 9130279 uzavretou dňa 10.04.2006 bola splatená suma
3.545,28 eur.
- Z výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu: Právny zástupca žalobcu emailom
poslaným dňa 19.08.2013 žalovaného vyzval na bezodkladné vrátenie sumy 889,77 eur, najneskôr do
23.08.2013.

- Z priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk za rok 2006: v mesiaci apríl 2006
bol priemerný úrok poskytovaných spotrebiteľských úverov do 1 roka vo výške 12,45 %, nových
spotrebiteľských úverov do 1 roka vo výške 13,11 % a čerpaných spotrebiteľských úverov do 1 roka vo
výške 13,20 %.
-Zkalkulačky–Výpočturočnéhoúroku:prizadanípôžičky80.000,-Sk,splatenejsumy98.420,Skapočte

3 mesačných splátok vyšiel ročný úrok vo výške 131,86 %.
- Z výpisu klientskej zóny k zmluve č. 9130279: úver bol poskytnutý v sume 2.655,51 eur a splatené
bolo 3.570,53 eur.9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Podľa§52Občianskehozákonníkavzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvyspotrebiteľskýmizmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,

ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať

rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa§1ods.2písm.e)zákonač.258/2001ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvdeňuzavretia
zmluvy o úvere medzi stranami, t.j. dňa 10.04.2006, zákona sa nevzťahuje na zmluvy na ktorých základe
sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi
splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov.
Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.
Podľa § 87 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) Popri
všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ.

10. Zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka),

avšak vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy o úvere, keď je nepochybné, že žalovaný uzatváral
zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobca uzatváral zmluvu ako osoba, ktorá nekonala
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, kde žalobca-
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné tento právny vzťahposudzovať aj podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Správnosť
uvedeného potvrdil aj odvolací súd v odseku 15 svojho zrušujúceho uznesenia a týmto záverom
odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný. Preto súd danú vec právne posúdil prednostne podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ako aj na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, v zmysle ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Správnosť použitia Občianskeho
zákonníkavyplývaajzodseku16.zrušujúcehouzneseniaodvolaciehosúdu,kdeodvolacísúdvyslovene

uviedol, že § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou, t.j. aj na právny vzťah strán tohto konania založený zmluvou o úvere.

11. Súd v tejto súvislosti doplňuje, že žalovaný ani nepreukázal, že by bol úver poskytnutý na podnikanie,
zamestnanie alebo povolanie. Zmluva neobsahuje účel použitia úveru a z označenia žalobcu v zmluve
vyplýva,žejužalobcauzavrelakofyzickáosobanepodnikateľ.Žalovanývkonaníanižiadnymspôsobom

nespochybnil skutočnosť, že išlo o formulárový typ zmluvy. Samotná dohoda strán o tom, že zmluva
o úvere sa riadi Obchodným zákonníkom nemení nič na tom, že v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v platnom znení sa na daný vzťah prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Zo zmluvy totiž jednoznačne vyplýva, že ju žalobca uzatvoril ako osoba, ktorá pri jej uzatvorení nekonala
v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, t.j. žalobca ju uzatvoril ako spotrebiteľ.

12. Avšak vzhľadom na to, že v zmluve bolo dohodnuté vrátenie poskytnutého úveru v dvoch splátkach,
zákon č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch sa na zmluvu o úvere nevzťahoval, a to v zmysle § 1
ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v deň uzavretia zmluvy
o úvere medzi stranami, t.j. dňa 10.04.2006. Preto poukazovanie žalobcu na absenciu náležitostí zmluvy

o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v uzavretej zmluve
o úvere je v tomto konaní bez významu. Ani uvedené však nič nemení na tom, že ide o právny vzťah,
ktorého účastníkom je spotrebiteľ (žalobca). Preto na tento vzťah sa prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to aj napriek dohode strán o použití noriem obchodného práva. Teda síce sa
v tomto prípade zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákona

o č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, ale je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane ustanovenia § 39 a § 52 a nasl. upravujúcich
ochranu spotrebiteľa.

13. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či sú splnené podmienky konania, keďže žalovaný namietal

miestnu príslušnosť súdu a vzniesol námietku rozhodnutej veci.

14. Vzhľadom na to, že konanie začalo za účinnosti OSP, súd vznesenú námietku miestnej príslušnosti
posudzovalpodľaustanoveníOSPavyhodnotiljuakonedôvodnú.Zvyššieuvedenýchodsekovvyplýva,
že žalobca je spotrebiteľom a uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto miestna príslušnosť

pôvodne Okresného súdu Košice II (teraz Mestského súdu Košice) bola daná podľa § 87 písm. f) OSP.

15. K obrane žalovaného spočívajúcej v uplatnení námietky rozhodnutej veci, súd uvádza, že
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spis. zn. SR 7229/06 zo dňa 12.04.2007 nepredstavuje
prekážku rozhodnutej veci. Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. totiž

nemal právomoc vo veci rozhodnúť a preto je nulitný. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 17
Všeobecných obchodných podmienok žalovaného predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Nemá charakter samostatnej zmluvy a nebola tým pádom individuálne dojednaná. Ak rozhodcovská
doložka uzatvorená so spotrebiteľom má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,

musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Všeobecné obchodné podmienky majú
povahu formulárovej zmluvy, tak ako aj samotná zmluva uzatvorená zmluvnými stranami. Dojednanie
zmluvnýchstránoprávomocirozhodcovskéhosúdubymalocharakterindividuálnejzmluvnejpodmienky
a bolo by tak prejavom slobodnej vôle zmluvných strán vtedy, ak by žalobcovi boli poskytnuté jasné
a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. V danom prípade

to nebolo žalovaným preukázané a nebolo žalovaným preukázané ani to, že žalobca - spotrebiteľ mal
reálnu možnosť obsah predloženej rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných
podmienkach ovplyvniť. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo
vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia stranasi svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Z dôvodov tak, ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie zvyšujúce
nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy, keďže vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa,

a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Tento hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa a značná nerovnováha
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že žalobcovi -
spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako hlavne aj subjekt, ktorému
má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek

úpravy či zmeny. Na uvedenom nič nemení ani ten fakt, že jej obsah umožňoval alternatívnu voľbu medzi
právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto voľba prislúchala iba žalujúcej strane
a nebolo ju možné následne zmeniť. Takáto voľba právomoci je preto iba formálna a iluzórna, pretože
od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom takto
uzavretej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu
stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Na základe

uvedených skutočností súd dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa
a je teda absolútne neplatná. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná a dohodnutá teda
napĺňa podmienku v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o úvere, preto je rozhodcovská doložka neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná, nemohlo v dôsledku takejto rozhodcovskej
doložky dôjsť k založeniu právomoci Stáleho rozhodcovského súdu. Pokiaľ je rozhodcovská doložka
absolútne neplatná, na takúto rozhodcovskú doložku sa hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na
dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu

(ex offo). Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé
ani založiť prekážku rozhodnutej veci, pretože iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská
zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Bez existencie platného uzatvorenia rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy
nie je možné Rozhodcovský rozsudok považovať za rozhodcovský rozsudok s účinkami právoplatného

rozsudku súdu a z tohto dôvodu ani v prejednávanom spore nezakladá prekážku veci rozhodnutej (res
iudicata).Zvyššieuvedenýchdôvodovsúdpovažovalnámietkužalovaného,žeRozhodcovskýrozsudok
zakladá pre toto konanie prekážku rozsúdenej veci, za nedôvodnú a neprihliadal na ňu.

16. Súd sa následne v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu zaoberal námietkou

premlčania uplatnenou zo strany žalovaného. Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
uplatňuje objektívna a subjektívna premlčacia doba. Uplynutie ktorejkoľvek z nich má za následok
premlčanie nároku. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby sa viaže k momentu obohatenia.
Posudzovanie plynutia objektívnej premlčacej doby v spotrebiteľských právnych vzťahoch v zmysle
toho, či je potrebné vychádzať z 3 ročnej alebo 10 ročnej objektívnej premlčacej doby sa názorovo

vyvíjalo, predovšetkým v kontexte so záverom vyplývajúcim z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únieC-485/19.ZrozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyR15/2022(UznesenieNajvyššieho
súdu SR z 28.02.2022, spis. zn. 7Cdo/268/2021) vyplýva, že aplikácia 10 ročnej premlčacej doby súdmi
Slovenskej republiky v práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením
na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora

EÚ C-485/2019 zo dňa 22.04.2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky. Z bodu 18 rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 15/2022 vyplýva, že v prípade nároku spotrebiteľa na vydanie
bezdôvodného obohatenia vzniknutého zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy sa uplatňuje 10 ročná
objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to bez skúmania zavinenia. Podľa
názoru súdu o takýto nárok ide aj v prejednávanom prípade, na uvedené nemá vplyv skutočnosť,

že na zmluvu o úvere sa nevzťahuje zákon č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Rozhodujúcou
skutočnosťou je totiž to, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá bola uzavretá medzi
žalobcom - spotrebiteľom a žalovaným – dodávateľom, teda ide o nárok zo vzťahu, ktorého účastníkom
je spotrebiteľ. Princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z európskej judikatúry (napr. rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 z 25. októbra 2006 (Mostaza Claro) alebo už spomínaný rozsudok

Súdneho dvora EÚ C-485/2019 zo dňa 22.04.2021) sa totiž uplatňuje vo všetkých spotrebiteľských
vzťahoch a nie len v niektorých špecifických spotrebiteľských vzťahoch.17. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanom prípade sa uplatňuje 10 ročná objektívna premlčacia
doba. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súde dňa 16.09.2013, t.j. niečo vyše 7 rokov
a 5 mesiacov po uzavretí zmluvy o úvere, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bol

uplatnený na súde pred uplynutím 10 ročnej objektívnej premlčacej doby. V čase podania žaloby
neuplynula ani 2 ročná subjektívna premlčacia doba, keďže žaloba bola podaná len mesiac potom,
čo sa uskutočnila porada žalobcu a jeho právneho zástupcu, na ktorej sa žalobca dozvedel o rozpore
niektorých ustanovení zmluvy o úvere so zákonnou úpravou (pozri tiež odsek 19 zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu). Porada sa uskutočnila dňa 16.08.2013 a žaloba bola podaná dňa 16.09.2013.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca svoj nárok uplatnil na súde včas a námietka premlčania vznesená
zo strany žalovaného nie je dôvodná.

18. Z vykonaného dokazovania a nesporných tvrdení v tomto konaní bolo preukázané, že žalovaný
na základe zmluvy č. 9130279 poskytol žalobcovi sumu 2655,51 eur (80.000,-Sk) a žalobca priamo
žalovanému v súvislosti so zmluvou č. 9130279 splatil sumu minimálne 3.545,28 eur. Teda je nesporné,

že žalobca vrátil žalovanému o 889,77 eur viac, ako bola výška poskytnutého úveru (3.545,28 eur -
2.655,51 eur = 889,77 eur). Súd má za to, že o túto sumu sa žalovaný bezdôvodne obohatil, keďže
prijal plnenie z neplatného právneho úkonu. Uzavretú zmluvu totiž súd považuje v časti „príslušného“
poplatku za absolútnu neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre zrejmý rozpor s dobrými mravmi
a obchádzanie zákona. Keďže žalovaný netvrdil a ani nepreukázal žiadny iný dôvod, pre ktorý by bol

oprávnený ponechať si uvedený rozdiel medzi poskytnutou a vrátenou sumou, súd zaviazal žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 889,77 eur žalobcovi.

19. Obchádzanie zákona spočíva v tom, že žalovaný sa tým, že „príslušný poplatok“ v bode 13.
všeobecných podmienok definoval ako úrok a administratívny poplatok za nešpecifikované náklady

žalovaného, snažil vyvolať optický dojem dohodnutia nižšieho úroku, ktorý je v súlade s dobrými mravmi.
Súd je však toho názoru, že v skutočnosti „príslušný poplatok“ v celosti predstavuje dohodnutý úrok.
Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že náklady, ktoré mali byť dokonca dvojnásobne vyššie ako úrok, sú
definovanéveľmivágneaneurčito.Napokonjetiežnepochybné,ženákladynauzavretieavypracovanie
zmluvy o úvere so žalobcom, ktorá je formulárová a žalovaný ju používal opakovane v rovnakom znení

ani nemohli byť reálne v takej výške. Preto súd považoval bod 13. v časti, ktorou sa definovalo z čoho
sa má „príslušný poplatok“ skladať, pre obchádzanie zákona v zmysle 39 Občianskeho zákonníka za
absolútne neplatný. Teda súd na bod 13. všeobecných podmienok v tejto časti neprihliadal a „príslušný
poplatok“ považoval v celosti za dohodnutý úrok, ktorý podrobil skúmaniu a zistil, že bol dohodnutý
vo výške, ktorá je v zrejmom rozpore s dobrými mravmi. Zrejmý rozpor s dobrými mravmi spočíva

v tom, že výška „príslušného“ poplatku za úver, t.j. odplaty za úver, vo výške 621,39 eur (18.720,-Sk)
je neprimeraná vzhľadom k celkovej výške poskytnutého úveru (621,39 eur predstavuje až 23,39 %
z celkovej výšky poskytnutých finančných prostriedkov), ako aj vzhľadom na krátkodobosť úveru (úver
bol poskytnutý 10.04.2016 a mal byť splatený v dvoch mesačných splátkach počnúc 15.05.2016, teda
mal byť splatený dňa 15.06.2016, t.j. v lehote 2 mesiacov). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

v danom období (04/2006) bola výška úrokov obvykle požadovaná bankami za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch (t.j. so splatnosťou do jedného roka) na úrovni 13,20 % ročne. V našom prípade
bola však odplata dohodnutá až vo výške 23,39 % za 2 mesiace, čo je 140,34 % ročne, t.j. vo výške
viac ako 10 krát vyššej, čo je podľa názoru súdu v hrubom rozpore s dobrými mravmi a preto je uzavretá
zmluva č. 9130279 absolútne neplatná v časti „príslušného“ poplatku.

20. Súd zároveň doplňuje, že keby bod 13. všeobecných podmienok žalovaného nebol neplatný pre
obchádzanie zákona, bol by neplatný z dôvodu, že ide o neprijateľnú podmienku v zmysle §53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnosť podmienky v rovnakom znení bola právoplatne určená

už vo viacerých súdnych rozhodnutiach, napr. v Rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 17. augusta 2020 č.k. 7C/22/2020-74, ktorý na nadobudol právoplatnosť v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach 2Co/200/2020 zo dňa 08.07.2021, v Rozsudku Okresného súdu Bardejov
3Csp/89/2016-90 z 11. februára 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s Rozsudkom Krajského
súdu v Prešove spis. zn. 23CoCsp/25/2020 zo dňa 08.04.2021 a v Rozsudku Okresného súdu Bardejov

7Csp/94/2016-77 zo dňa 08.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s Rozsudkom Krajského
súdu v Prešove spis. zn. 18Co/63/2018 zo dňa 11.09.2018.21. Žalovaný sa v konaní bránil tiež aj poukazom na § 61 Exekučného poriadku a jeho znenie účinné
do 31.03.2017, ktorý stanovoval, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.
Táto obrana je však nedôvodná. Toto konanie totiž nie konaním o navrátenie do predošlého stavu, ale

konaním o vydanie bezdôvodného obohatenia. Uvedené ustanovenie Exekučného poriadku sa vzťahuje
výlučne na exekučné konanie, nie na sporové konanie (pozri Rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici 11Co/223/2019 odsek 13) a týmto ustanovením nie sú dotknuté nároky žalobcu založené na
zásahu do jeho majetkovej sféry vyvolanom už ukončenou exekúciou (pozri Nález Ústavného súdu SR
spis. zn. III. ÚS 193/2023 zo dňa 13.07.2023 odsek 51).

22. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Z výzvy žalobcu na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu
súd zistil, že žalobca dňa 19.08.2013 vyzval žalovaného na bezodkladné vrátenie sumy 889,77 eur.
Uvedená suma sa teda stala splatná v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka dňa 20.08.2013. Preto
súd po zistení, že zákonná výška úrokov z omeškania v tento deň omeškania žalovaného s úhradou dlhu

bola vo výške 5,05 % ročne, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5,05%
z priznanej sumy bezdôvodného obohatenia odo dňa, ktorý požadoval žalobca v žalobnom návrhu až
do zaplatenia.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP

a 396 CSP vychádzajúc zo záveru, že v konaní bol žalobca plne procesne úspešný. Preto žalobcovi
nárok na náhradu trov konania, t.j. vrátane odvolacieho konania vznikol v plnej výške. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník. Celkový úspech žalobcu v spore je rozhodujúci aj pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania, preto má žalobca nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).