Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124208992
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124208992.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. C. XXX/XX, D. E., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 836 460,
Ďumbierska 3F, Bratislava, proti povinnému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXX/XX, D. E.,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., IČO: 53 598 806, Dolné Dubové 249,

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava č. k. 27C/104/2024-40 zo dňa 6.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že:

Neodkladné opatrenie nariadené výrokom I. uznesenia súdu prvej inštancie o povinnosti nevstupovať
do nehnuteľností b u d e t r v a ť do právoplatného skončenia konania vo veci samej o
žalobe navrhovateľky proti povinnému o obmedzenie alebo vylúčenie povinného z užívacieho práva
k nehnuteľnostiam.

Neodkladné opatrenie nariadené výrokom II. uznesenia súdu prvej inštancie o povinnosti nepribližovať
sa k navrhovateľke b u d e t r v a ť do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe
navrhovateľky proti povinnému o ochranu osobnosti.

Navrhovateľke u k l a d á povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odvolacieho súdu na súd prvej inštancie proti povinnému žalobu o obmedzenie alebo vylúčenie

povinného z užívacieho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku I. uznesenia súdu prvej
inštancie.

Navrhovateľke u k l a d á povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odvolacieho súdu na súd prvej inštancie proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti.

III. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku IV. r u š í .

IV. Navrhovateľka m á proti povinnému n á r o k na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým výrokom I.
uložil žalovanému (správne „povinnému z neodkladného opatrenia“, ďalej len „povinnému“ – pozn.

odvolacieho súdu) povinnosť nevstupovať do rodinného domu, súpisné číslo XXX, postavenému na
pozemku parc. registra „C“ parc. č. 1/1, ako aj na priľahlý pozemok parcely registra „C“ parc. č. 1/1, parc.č. 1/4 a parc. č. 1/11 tak, ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. E.,
obec D. E., okres Trnava; výrokom II. uložil povinnému povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na
vzdialenosťmenšiuako10metrov,svýnimkouúčastinaprocesnýchúkonochvcivilnomsúdnomkonaní,

v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na jeho
riadnu účasť na týchto úkonoch; výrokom III. neodkladné opatrenie nariadil na obdobie 1 roka od vydania
rozhodnutia; výrokom IV. poučil povinného, že môže podať v postavení žalobcu proti navrhovateľke v
postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to aj žalobu týkajúcu sa náhrady škody, resp. ujmy, ktorá by
mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla; výrokom V. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol; výrokom VI. navrhovateľke priznal voči povinnému nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e/ a h/, § 326 ods. 1 a 2,
§ 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1
až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 11, § 146 ods. 2 zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 27a ods. 1 a 2 zákona č.
171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“).

3. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že súdu bol dňa 6.11.2024 doručený návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľka žiadala, aby bola povinnému uložená

povinnosť nevstupovať do rodinného domu súpisné číslo XXX, postavenému na pozemku parc. registra
„C“ parc. č. 1/1, ako aj na priľahlý pozemok parcely registra „C“ parc. č. 1/1, parc. č. 1/4 a parc. č. 1/11
tak, ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. E., obec D. E., okres Trnava.
Ďalej žiadala, aby bol povinnému uložený zákaz približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu
ako 10 metrov. Navrhovateľka navrhla neodkladné opatrenie na obdobie 2 rokov od jeho vydania.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila navrhovateľka tým, že s povinným sú
manželia, pričom spolu žijú v rodinnom dome, ktorého sú bezpodielovými spoluvlastníkmi a ktorého sa
týka zákaz vstupu. Spolužitie strán je už dlhodobo vypäté a sprevádzané násilným a inak nevhodným
správanímsapovinnéhovočinavrhovateľke.Navrhovateľkauviedla,ženevhodnéaagresívnesprávanie

povinného voči jej osobe sa prejavovalo už cca od roku 2010, navrhovateľku napr. ohadzoval
ovládačom od televízora a inak nevhodne sa k nej správal, pričom toto správanie prerástlo do
omnoho brutálnejších útokov odôvodňujúcich podanie tohto návrhu. Navrhovateľka v tom čase žiadne
z incidentov nenahlasovala na polícií, nakoľko verila, že sa situácia zmení k lepšiemu. Postupom času
sa situácia v domácnosti vyvíjala, striedal sa bežný život s konfliktami, ako aj fyzickými a psychickými

útokmi. V prípade, že sa navrhovateľka chcela o situácii v domácnosti s povinným porozprávať a aj v
záujme mal. syna mu vysvetliť, že by nemal problémy riešiť impulzívne a agresívne, povinný len uviedol,
že on žiadne kompromisy robiť nebude. Agresia povinného voči jej osobe sa stupňovala, pričom táto
prerastala do stále brutálnejších fyzických útokov, ktoré v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bližšie opísala. Išlo o incidenty zo dňa 25.7.2019, 9.-10.4.2024, 3.-4.5.2024. Povinný bol v zmysle § 27a

ods. 1 zákona o Policajnom zbore dňa 4.5.2024 vykázaný zo spoločného obydlia na adrese A. C. XXX/
XX, D. E.. Aj v dôsledku uvedených skutočností navrhovateľka podala na Okresnom súde Trnava dňa
15.5.2024 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd povinnému zakázal
vstupovať do ich spoločného obydlia, ako aj aby mu bolo zakázané sa k nej približovať na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov. Navrhovateľka dňa 30.5.2024 podala na Okresnom súde Trnava podanie

- „Späťvzatie návrhu v celom rozsahu a oznámenie o ukončení spolupráce s právnym zástupcom“,
prostredníctvom ktorého vzala v celom rozsahu späť svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v
konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 101C/47/2024. V kontexte so späťvzatím návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia však uviedla, že v tomto prípade nešlo o úkon spočívajúci v jej
slobodnej vôli, pričom k tomuto bola zo strany povinného dotlačená. Povinný aj napriek vtedy vydanému

neodkladnému opatreniu pokračoval vo svojom konaní a odohrali sa ďalšie incidenty. Konkrétne ide o
incident zo dňa 29.10.2024, kedy bez informovania navrhovateľky prišiel do spoločnej nehnuteľnosti,
kde sa v tom čase nachádzal aj priateľ navrhovateľky, ktorý jej prišiel opraviť práčku. Keď povinný tohto
zbadal, obratom naňho fyzicky a verbálne zaútočil. Následne začal povinný vykrikovať slová „všetci ste
skončili“, začal vulgárne osočovať navrhovateľku a k tejto sa približoval. Navrhovateľka pred povinným

utiekla na ulicu, kde volala o pomoc, v čom ju však povinný chytil a fyzicky zaútočil aj na ňu. Povinný
navrhovateľke ďalej vulgárne nadával a kričal, že dom je jeho. Keď navrhovateľke pribehol na pomoc
jej priateľ, povinný odišiel a nasadol do svojho auta. Svedkom celého incidentu bol aj syn strán, ktorý
spoločne s navrhovateľkou následne odišli incident nahlásiť na policajné oddelenie do Trstína. Nakoľkosa na polícii nenachádzala príslušná hliadka, navrhovateľka čakala pred budovou, kam však o chvíľu
prišiel už aj povinný, ktorý ďalej pokračoval v slovnom útočení na jej osobu. Následne otočil svoju
agresiu voči synovi, ktorému sa začal vyhrážať slovami, že skončil, pričom sa následne k tomuto začal

s natiahnutou rukou približovať. Nakoľko sa navrhovateľka obávala možného útoku na syna, táto sa
pred neho postavila s odhodlaním ho brániť vlastným telom, aby mu neublížil, pričom tiež povinného
žiadala, aby im už dal pokoj. Povinný následne otočil svoju agresiu opäť aj voči priateľovi navrhovateľky.
Navrhovateľka neskôr utiekla z dvora polície a zavrela bránu. Po príchode hliadky PZ bol povinný
odvedený na úkony polície. Povinný bol neskôr príslušníkmi PZ v zmysle § 27a ods. 1 zákona o

Policajnom zbore dňa 29.10.2024 opätovne vykázaný zo spoločného obydlia na adrese A. C. XXX/XX,
D. E.. Na základe konania povinného má preto z tohto navrhovateľka v súčasnosti strach, bojí sa chodiť
sama po zotmení vonku. Navrhovateľka uviedla, že bola po dlhšiu dobu obeťou násilného správania
sa povinného, ktorý sa opakovane dopúšťal rôznych verbálnych, ale aj fyzických útokov voči jej osobe,
preto má za to, že v súčasnosti, na základe skúseností so správaním sa povinného, jeho vyhrážok a
jeho doterajšieho konania, možno oprávnene predpokladať, že by bol schopný naplniť aj vyhrážky voči

nej ohľadne ďalších brutálnych útokov voči jej osobe. V súčasnosti preto podľa navrhovateľky existuje
dôvodná obava, že povinný môže v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky
pokračovať.

5. K návrhu priložila výpis LV č. XXXX pre kat. úz D. E., predvolanie na prejednanie priestupku zo

dňa 29.11.2019, lekársku správu zo dňa 25.7.2019, lekársky nález z urgentného príjmu Fakultnej
nemocnice Trnava zo dňa 26.7.2019, lekársky nález všeobecného lekára zo dňa 26.7.2019 a 29.7.2019,
lekársky nález z neurológie zo dňa 29.7.2019, lekársky nález z chirurgie zo dňa 29.7.2019, lekárky
nález z otorinolaryngológie zo dňa 29.7.2019, úradný záznam OO PZ Trstín o podaní oznámenia zo
dňa 10.4.2024, potvrdenie o oznámení zo dňa 3.5.2024, lekársku správu zo dňa 4.5.2024, lekársky

nález z urgentného príjmu Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 4.5.2024, potvrdenie o vykázaní
zo spoločného obydlia zo dňa 4.5.2024, úradný záznam k vykázaniu z obydlia zo dňa 29.10.2024,
uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 26Co/116/2024 zo dňa 9.10.2024, uznesenie Okresného súdu
Trnava č.k. 101C/47/2024-33 zo dňa 16.5.2024.

6. Z úradného záznamu k vykázaniu z obydlia zo dňa 29.10.2024 vyplýva, že povinný bol na 14 dní
vykázaný zo spoločného obydlia A. C. XXX/XX, D. E., pričom ohrozenou osobou je navrhovateľka. Z
výpisu LV č. XXXX pre k.ú. D. E. vyplýva, že navrhovateľka a povinný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa domáha zákazu vstupu pre povinného.

7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto
skutku s jeho obeťou. Uvedené ustanovenie je prostriedkom preventívneho riešenia problematiky
násilia, kedy sa protistrane, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia proti navrhovateľovi neodkladného
opatrenia, uloží povinnosť dočasne nevstupovať do domu alebo bytu, v ktorom býva navrhovateľ.

V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie násilie povinného voči navrhovateľke za osvedčené
predloženým potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 29.10.2024, ktoré dostatočne
osvedčuje dôvodné podozrenie z násilia povinného voči navrhovateľke, keďže vykázanie z bytu alebo
domu policajt urobí vtedy, ak najmä vzhľadom na predchádzajúce útoky očakáva útok na život, zdravie,
slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby. CSP pritom nekvantifikuje

násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže
zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je nepochybne zabrániť práve
stupňovaniu sa násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky. Pri zohľadnení všetkých relevantných
okolností prípadu v danom štádiu súd prvej inštancie zhodnotil situáciu ako dôvod na obmedzenie
povinného vo vstupe do domu - obydlia navrhovateľky, čím sa poskytuje navrhovateľke ochrana pred

prípadným ďalším násilím zo strany povinného a umožňuje sa jej pokojné bývanie. Súd prvej inštancie
preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti nevstupovať do domu
vyhovel vo výroku I. svojho uznesenia.

8. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú

integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie
uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná
integrita je, resp. môže byť konaním povinného ohrozená. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať
sa k navrhovateľke súd vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba máprávo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako
aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ Súd mal za to, že navrhovateľka má právo na
ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom

na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany povinného jeho priblíženie za
zásah do svojej vlastnej integrity, je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia, najmä
v situácii, keď má už za osvedčený dôvod na obmedzenie užívania nehnuteľnosti z dôvodu podozrenia
z násilia. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia
totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel

od objektivity dôvodného podozrenia z násilia. V uvedenej časti neodkladného opatrenia vyhovel súd
navrhovateľkevcelomrozsahu,keďmalzato,žezákazpriblíženianavzdialenosťmenšiuako10metrov
dostatočne zaručí ochranu integrity navrhovateľky, pričom súd nad rámec návrhu vymedzil výnimky, na
ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne
orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity navrhovateľky zabezpečená prítomnosťou
úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.

9. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
nemusíbyťnasledovanýžalobou,vydanéneodkladnéopatreniekonzumujevecsamuaprostredníctvom
jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch
účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, aby sa eliminoval osobný kontakt,

ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov
neodkladného opatrenia sa môže povinný domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré
pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).

10. Súd prvej inštancie mal za to, že lehota 1 roka, na ktorú trvanie neodkladného opatrenia obmedzil vo

výroku III. uznesenia, je dobou dostatočne dlhou na zabezpečenie žiadaného pocitu bezpečia, pričom
má za to, že počas nasledujúcich mesiacov príde k upokojeniu situácie a prípadne i doriešeniu veci v
trestnoprávnej rovine. Navrhovateľke tiež nič nebráni podať návrh na rozvod manželstva, u ktorého je
predpoklad skončenia konania v horizonte 1 roka. V prípade, ak by ohrozenie aj po tejto dobe naďalej
pretrvávalo,mámožnosťpodaťkedykoľvekďalšínávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaapodložiť

ho listinnými dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav jej ohrozenia, pričom súd takéto riešenie
považuje za dostačujúce na ochranu jej záujmu.

11. Povinný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie
tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od navrhovateľky ako žalovanej náhradu škody, resp.

ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla. Vzhľadom na to, že súd prvej
inštancie trvanie neodkladného opatrenia časovo limitoval, navrhovateľke neuložil povinnosť podať v
určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, ale poučil v zmysle § 337 ods.
1 a 2 CSP povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu
prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok IV.).

12. Výrokom V. uznesenia súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v
prevyšujúcej časti oproti výrokom I. až III. uznesenia pokiaľ ide o časové trvanie neodkladného opatrenia
(keď neodkladné opatrenie bolo navrhované na obdobie až 2 rokov) a pokiaľ ide o bezvýnimočný zákaz
priblíženia sa (keď súd naopak vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať).

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 a 2 CSP, keď navrhovateľka bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plne
úspešná, preto má nárok na náhradu trov konania voči povinnému v celom rozsahu s tým, že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

14. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný, a to voči výrokom I. II., III. a VI. (keď výrok IV.
má povahu závislého výroku – pozn. odvolacieho súdu). Odvolanie odôvodnil právne § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam;rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci).Povinný
poprel všetkynavrhovateľkoutvrdenéskutočnostivčastiakýchkoľveknapádaní,útokovaagresivityvoči
nej. Navrhovateľka už raz takýto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala, avšak podaním zo
dňa 30.5.2024 označeným ako „Späťvzatie návrhu v celom rozsahu a oznámenie o ukončení spoluprácesprávnymzástupcom“zobralanavrhovateľkasvojnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniavkonaní
sp. zn. 101C/47/2024 v celom rozsahu späť. Ani v čase nariadenia neodkladného opatrenia v konaní
sp. zn. 101C/47/2024, a teda ani v čase podania predmetného návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, nebola naplnená existencia dôvodnej obavy, že povinný svojím konaním môže ohroziť
telesnú a duševnú integritu navrhovateľky, pričom navrhovateľka dopodrobna popisovala rôzne skutky
(ktorých spáchanie povinný popiera), ale v konečnom dôsledku sama uviedla, že „nemám strach o
svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie ani psychickú integritu“. Za týmito tvrdeniami si
navrhovateľka stála ešte dňa 30.5.2024.

15. Povinný s navrhovateľkou nebol v osobnom kontakte, až do 29.10.2024, kedy zistil, že v jeho dome
bez jeho súhlasu začal počas vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 101C/47/2024
žiť spolu s jeho manželkou jej terajší priateľ. Povinný poprel, že by sa správal tak, ako je uvedené
v návrhu zo dňa 6.11.2024, pričom skutočnosť bola taká, že si chcel prísť domov zobrať firemnú
dokumentáciu, avšak priateľ jeho manželky na neho zaútočil. Navrhovateľka využila a zrejme plánuje

aj naďalej využiť svoje podania návrhov na nariadenie neodkladných opatrení na nerušené spolužitie
so svojim novým partnerom v spoločnej nehnuteľnosti, čo sa prieči dobrým mravom a ide o šikanózny
výkon práva. Navrhovateľka manipuluje so spoločným synom a vyvoláva v ňom konflikt lojality. Povinný
má za to, že to, čo robí navrhovateľka, sú schválnosti s cieľom úplne ho zničiť psychicky i existenčne.
Navrhovateľka bola prostredníctvom jej právneho zástupcu kontaktovaná, aby navrhla riešenie situácie

tak, aby sa s manželom nestretla, ale zároveň, aby on mohol vykonávať svoje podnikanie a platiť tak
riadne a včas výživné na syna. Navrhovateľka sa nesnaží v danej oblasti poskytnúť žiadnu súčinnosť
a ani ohľadom zabezpečenia chodu spoločnosti, ktorá má na dotknutých nehnuteľnostiach sídlo a
priestory, neponúkla žiadne alternatívne riešenie tejto veci.

16. Povinný má tiež za to, že neboli dostatočne preukázané dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie
nariadené. Zo strany navrhovateľky boli predložené len podklady, ktoré prikladala aj v konaní sp. zn.
101C/47/2024, ktoré sama poprela svojim späťvzatím návrhu. Ďalej predložila k tomuto návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v konaní sp. zn. 27C/104/2024 len úradný záznam k vykázaniu z
obydlia zo dňa 29.10.2024, avšak bez dôkazov preukazujúcich, že by sa jej tvrdenie malo zakladať

na pravde. Zároveň všetky predložené podklady obsahujú len tvrdenia navrhovateľky bez toho, aby
bolo z predložených dôkazov akokoľvek zrejmé alebo aspoň možné tvrdiť, že išlo o konanie povinného.
V prejednávanej veci nebolo možné mať násilie (resp. dôvodné podozrenie z násilia) povinného
voči navrhovateľke za osvedčené, keď navrhovateľka tvrdené násilie voči nej ničím nepodložila.
Navrhovateľka nepredložila žiadny relevantný dôkaz (napr. fotografie zranení, rozhodnutia OO PZ alebo

okresného úradu o sankcionovaní povinného z dôvodu páchaného násilia na navrhovateľke a pod.),
pričom doložený úradný záznam bez ďalšieho nemožno považovať za dostačujúci dôkaz preukazujúci
správanie povinného dosahujúce intenzitu fyzického a psychického násilia, pretože iba samotné
narušenie vzájomných vzťahov strán sporu nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného
opatrenia. Iba predložený úradný záznam bez ďalšieho nie je spôsobilý preukázať naliehavosť a potrebu

nariadenia neodkladného opatrenia.

17. Z rovnakých dôvodov nie je možné mať za osvedčené ani to, že by povinný svojim konaní ohrozoval
telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľky, a teda nie je daný dôvod ani na vydanie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Predložené listinné dôkazy, majúce vo všeobecnosti iba

povahu ďalších subjektívnych tvrdení navrhovateľky, neboli objektivizované žiadnym dôkazom na úrovni
potrebnej pre osvedčenie nároku navrhovateľky. Naviac by muselo ísť o dôkaz, ktorý by osvedčoval
násilie v súčasnosti, keďže pre vydanie neodkladného opatrenia je potrebné, aby išlo o naliehavú
potrebu, a teda prípadné preukázanie násilia povinného voči navrhovateľke v minulosti môže mať
relevanciu iba pre prípadné rozhodnutie vo veci samej, nie však pre vydanie neodkladného opatrenia.

18. Povinný zároveň namietal aj rozsah nariadeného neodkladného opatrenia. Povinnému bolo
neodkladnýmopatrenímzamedzenévstupovaťnielendorodinnéhodomusúp.č.XXX,aleajnapozemky
parc. reg. „C“, parc.č. 1/1, parc. č. 1/4 a parc. č. 1/11, zap. na LV č. XXXX pre k.ú. D. E.. Na adrese týchto
nehnuteľností má sídlo spoločnosť G. H. I., ktorej spoločníkom a konateľom je povinný. Na pozemkoch

sa nachádzajú stroje a nákladné autá vo vlastníctve spoločnosti, pričom je potrebné uskutočňovať
pravidelný servis a údržbu, majú sa podrobiť STK a pod. Na adrese nehnuteľností má sídlo aj spoločnosť
J.I.,ktorejspoločníkomakonateľomjepovinný.Tátospoločnosťmánapozemkochskladové,expedičné
a výdajné hospodárstvo tovaru a vrtného náradia. Povinný sa ako konateľ oboch spoločností potrebujepriamo zúčastniť na riadení oboch spoločností, pričom zamedzením vstupu na pozemky je súčasne
zamedzovaný aj výkon jeho podnikateľskej činnosti. Rozsah nariadeného neodkladného opatrenia
tak presahuje svoj primárny účel, t.j. ochranu navrhovateľky pred údajným agresívnym správaním

povinného.

19. Ďalej povinný namietal vymedzenie trvania neodkladného opatrenia, keď obdobie 1 roka považuje
za neprimerane dlhé. Povinný akceptoval vykázanie na 14 dní, keďže mal za to, že je potrebné, aby si
navrhovateľka utriedila myšlienky, upokojila sa a uvedomila si, že opätovne to bola ona, ktorá konala

pod vplyvom emócií a nátlaku zo strany tretích osôb, pričom jej kroky neboli a nie sú potrebné. Tak sa aj
stalo, ale medzičasom zasa zmenila svoje rozhodnutie, čo povinný považuje za bežný jav u žien, ktoré
sú v citovom rozpoložení pri rozhodovaní sa medzi 2 mužmi. Za nesprávny označil povinný záver o tom,
že v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou,
vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj
trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Poukázal na to, že zo znenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP vyplýva

dočasnosť a nie trvalá úprava pomerov medzi stranami.

20. Podľa povinného je v danej veci daný minimálne dôvod pre zúženie rozsahu nariadeného
neodkladného opatrenia, pretože bolo nariadené príliš extenzívne (a to územne, aj časovo), v rozsahu
nezodpovedajúcom sledovanému účelu. Povinný nemá záujem vstupovať do rodinnému domu, ani sa

približovať k navrhovateľke, keďže pochopil, že navrhovateľka o záchranu manželstva už viac nemá
záujem. Nie je však akceptovateľné, aby mu bolo znemožnené vykonávať jeho podnikateľskú činnosť,
z ktorej finančné benefity čerpá nielen navrhovateľka, ale aj ich spoločný maloletý syn. Povinný tiež
uviedol, že zamestnanci dvoch spoločností, ktoré majú v predmetných nehnuteľnostiach sídlo, prestali
chodiť do práce z dôvodnej obavy účelového napádania a komplikovania práce zo strany navrhovateľky.

21. Povinný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, resp. návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Ako alternatívne riešenie povinný navrhol, aby odvolací
súd minimálne zúžil rozsah nariadeného neodkladného opatrenia tak, aby uložil povinnému povinnosť
nevstupovať do rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parc. registra „C“ parc.

č. 1/1, ako aj na priľahlý pozemok parcely registra „C“ parc. č. 1/1 a časť pozemku parc. registra „C“
parc. č. 1/4 v rozsahu 3 metrov od hranice rodinného domu, tak ako sú zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie D. E., obec D. E., okres Trnava.

22. K odvolaniu povinného sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie

ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľka zotrvala na skutočnostiach uvádzaných v jej návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že skutočnosti uvádzané v odvolaní zo strany povinného
považuje za účelové a nepravdivé. Povinným prezentované skutočnosti nespochybňujú osvedčenie
skutkového stavu v napadnutom uznesení takým spôsobom, ktorý by mal za následok jeho nesprávnosť.
Povinný absolútne prehliada, resp. bagatelizuje dôkazy svedčiace o jeho opakovanom násilnom

správaní sa voči navrhovateľke. Podľa dôkazov predložených v tomto konaní (viaceré lekárske správy,
oznámenia urobené navrhovateľkou na polícii, potvrdenia o vykázaní povinného zo spoločného obydlia
políciou)preukázanedochádzalozostranypovinnéhoknásilnémusprávaniuvovzťahuknavrhovateľke.
Po vykázaní povinného zo spoločného obydlia dňa 4.5.2024, kedy navrhovateľka v nadväznosti na
toto vykázanie podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, povinný pod nátlakom prinútil

navrhovateľku podpísať späťvzatie tohto návrhu. Čo sa týka podania, ktorým mala zobrať svoj návrh
späť, s týmto za ňou prišiel povinný, pričom na ňu psychicky tlačil, aby podanie podpísala, že nad
tým nemá špekulovať, len to podpísať, pričom povinný tiež navrhovateľke uviedol, že si chce len
zabezpečiť záležitosti súvisiace s podnikaním, t.j. ohľadne vecí, ktoré mal na dvore. O skutočnosti, že
v danom prípade nešlo o slobodnú vôľu navrhovateľky v konečnom dôsledku svedčí aj jej konanie,

kedy obratom požiadala súd o neprihliadanie na toto podanie, nakoľko jeho obsah nezodpovedá jej
slobodnej vôli. Následne de facto ihneď po vydaní uznesenia Krajského súdu v Trnave, ktorým boli
zákazy uložené povinnému zrušené, sa povinný dostavil do domácnosti kde sa zdržiavala navrhovateľka
a túto opätovne fyzicky napadol, na základe čoho bol políciou opätovne vykázaný zo spoločného
obydlia. Existencia bezprostrednej hrozby násilia bola osvedčená opakovane aj zo strany príslušníkov

policajného zboru, ktorí opakovane povinného v zmysle § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore
vykázali zo spoločného obydlia, pričom k takémuto postupu môže v zmysle zákona dôjsť len v prípade,
ak je dôvodne možné očakávať ďalší útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na
ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby. Navrhovateľka odôvodnila svoje návrhy vážnymi tvrdeniami o násilípáchanom zo strany povinného, pričom tieto tvrdenia aj podložila relevantnými dôkazmi. V prípade
nariadeného neodkladného opatrenia teda rozhodne nemožno hovoriť o šikanóznom výkone práva,
ale iba o snahe zabezpečiť ochranu života a zdravia navrhovateľky pred konaním povinného. Aj s

ohľadomnaopakovanýzásahpolíciemedzistranamikonania,bolskutkovýstavdostatočnýmspôsobom
osvedčený,pričomobsahpodaniapovinnéhotentostavnijakýmrelevantnýmspôsobomnespochybňuje,
a ide len o ničím nepodložené tvrdenia v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za svoje konanie.

23. Navrhovateľka považuje za irelevantnú argumentáciu povinného súvisiacu so skutočnosťou, že

sa na spoločnom pozemku strán majú nachádzať predmety vo vlastníctve obchodných spoločností,
ktorých je povinný konateľom a spoločníkom, resp. sídla týchto spoločností. Navrhovateľka uviedla, že
všetky predmety spomínané povinným si ku dňu tohto vyjadrenia zo spoločného pozemku už odniesol
(napriek zákazu na pozemok vstupovať). Navrhovateľka predložila výpis z elektronickej komunikácie
majúcej preukazovať, že povinný v priebehu roku 2024 vykonával svoju podnikateľskú činnosť bez
akejkoľvek badateľnej komplikácie, a to aj s použitím strojov, na ktoré vo svojom odvolaní poukazuje,

ako i fotografie nákladného vozidla so strojom slúžiacim na podnikateľskú činnosť povinného, ktoré sa
nachádza mimo pozemku, na ktorý má povinný zakázané vstupovať. Čo sa týka uvádzaných obchodný
spoločností,povinnýniejeichspoločníkom.Skutočnosť,žespomenutéspoločnostimajúsídlonaadrese
nehnuteľnosti, z ktorej bol povinný vykázaný, nezakladá žiadny relevantný predpoklad na zrušenie
nariadeného neodkladného opatrenia. Nariadené neodkladné opatrenie je inštitútom zabezpečujúcim

ochranu v prípadoch zahrňujúcich problematiku násilia, pričom toto vo všeobecnosti smeruje k ochrane
osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obete. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe
je základným ľudským právom. Ako vyplýva aj z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ľudská
dôstojnosť predstavuje najvyššiu hodnotu stojacu v základe celého slovenského právneho poriadku.
Tým sa ľudská dôstojnosť stáva objektívne ústavnou kategóriou a pôsobí vo vzťahu k ostatným,

inak nehierarchicky usporiadaným základným právam ako hodnota nadradená. Právo navrhovateľky je
tak v danom prípade nepochybne potrebné uprednostniť pred akýmikoľvek právami povinného, resp.
uplatňovaním týchto práv povinného v rozpore s právami navrhovateľky.

24.Vsúvislostisdĺžkoutrvaniaúčinnostinariadenéhoneodkladnéhoopatrenianavrhovateľkapoukázala

na skutočnosť, že časové obmedzenie v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia plne zodpovedá
zákonným predpokladom v rámci rozhodovania súdu o uplatnených nárokoch zo strany navrhovateľky.
Zákaz vstupu povinného do spoločnej nehnuteľnosti v predchádzajúcom období trval necelých 6
mesiacov, pričom povinný v zásade okamžite po jeho zrušení vytvoril opätovný predpoklad na
jeho nariadenie. Kratšia lehota sa aj v zmysle uvedeného preto javí ako neprimeraná. Na základe

predchádzajúcich skúseností s povinným sa navrhovateľka naďalej vážne obáva o svoju bezpečnosť,
život a zdravie, a to najmä v prípade, ak by bolo tomuto umožnené sa do ich domácnosti vrátiť.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že povinný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch I. a II. (o nariadení neodkladného

opatrenia) vecne správne a uznesenie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu je dôvodné potvrdiť (§ 387
ods. 1 CSP), v napadnutom výroku III. (o dobe trvania neodkladného opatrenia) je však potrebné ho
zmeniť (§ 388 CSP) a v závislom výroku IV. (o poučení povinného o možnosti podať žalobu vo veci
samej) je dôvodné ho zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. d) CSP).

26. K označeniu strán v predmetnom konaní zo strany odvolacieho súdu sa žiada uviesť, že vzhľadom
na to, že ide o návrhové konanie (o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania
vo veci samej), prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia ako „navrhovateľka“ a druhú stranu, t. j. tú, voči ktorej smeruje návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ako „povinný z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinný“.

27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, boloposúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci
navrhovateľkou navrhované neodkladné opatrenie.

28. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

29. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

30. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby e)
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k
osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

31. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

32. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

33. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

34. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

35. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania

vo veci samej.

36. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

37. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný
urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka.

Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup
určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To
však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných
skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých

sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku, aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne
dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov a to do času definitívnej právnej
ochrany.Vkonaníonariadenieneodkladnéhoopatreniaspočívapovinnosťtvrdeniaapovinnosťtvrdenia
osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť,
primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.

38. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia v zmysle ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP a uložil povinnému, aby nevstupoval donehnuteľností špecifikovaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a aby sa nepribližoval k
navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 m.

39. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené
dôvodné podozrenie z násilia. V prejednávanej veci bolo náležité posúdiť či správanie povinného
možno považovať za násilie, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Násilie predstavuje
zdroj bezmocnosti obete a súčasne prejav prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou. Je ním

každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo,
čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,
pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Násilím je aj
nezabránenie násiliu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.12.2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).

40. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, konštatujúc za
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia povinného voči navrhovateľke, najmä s poukazom na Úradný
záznam OR PZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, OO PZ Trstín o vykázaní zo spoločného obydlia
zo dňa 29.10.2024. K vykázaniu z domu je príslušník policajného orgánu oprávnený, keď vzhľadom na
zistené skutočnosti, najmä predchádzajúce útoky, možno očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo

zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby (§ 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore).
Civilný sporový poriadok pritom nekvalifikuje násilie z hľadiska jeho intenzity alebo frekvencie, ktoré
by sa vyžadovali pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže účelom neodkladného opatrenia podľa §
325 ods. 2 písm. e) CSP je zabrániť práve stupňovaniu násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky.
Dočasným obmedzením povinného vo vstupe do rodinného domu – spoločného obydlia účastníkov

konania a na priľahlé pozemky, ako správne uvádza súd prvej inštancie, sa poskytne navrhovateľke
ochrana pred ďalším násilím zo strany povinného, pričom sa jej umožní pokojné bývanie v spoločnom
obydlí.

41. K odvolacej námietke povinného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto neexistuje dôvod na nariadenie neodkladného
opatrenia, odvolací súd uvádza, že osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými

dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe sa
poskytujepomernerýchlaochrana,abynemuselaopúšťaťsvojeobydlie(porov.rozhodnutieNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/355/2012). Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení účastníkov konania,
záznamov polície, lekárskych správ, keďže stanovisko povinného je obvykle v zásade protichodné.

42. V posudzovanom prípade bolo pretrvávajúce protiprávne správanie povinného osvedčené
predovšetkým Úradným záznamom OR PZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, OO PZ Trstín
o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 29.10.2024. V prípade povinného pritom šlo o opakované
vykázanie zo spoločného obydlia v zmysle § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore, čo navrhovateľka
preukázala Potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia OR PZ v Trnave, odbor poriadkovej polície,

OO PZ Trstín zo dňa 4.5.2024. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka predložila okrem
uvedeného tiež lekárske správy zo dňa 25.7.2019, 26.7.2019, 29.7.2019, 4.5.2024 (v ktorých sú
špecifikované úrazy spôsobené manželom, resp. známou osobou). Vzhľadom na charakter rozhodnutia
o neodkladnom opatrení, dokazovanie sa nevykonáva v rozsahu vyžadovanom v základom konaní vo
vecisamej.Postačujúcejedosiahnutienáležitejmierypravdepodobnostiorozhodujúcichskutočnostiach

z hľadiska hmotného a procesného práva, pričom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne konštatoval osvedčenie navrhovateľkou tvrdených skutočností.

43. K poukazu odvolateľa na späťvzatie návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľky v konaní
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 101C/47/2024 a na Krajskom súde v Trnave pod

sp. zn. 26Co/116/2024 odvolací súd uvádza, že v prípade uznesenia sp. zn. 26Co/116/2024 zo dňa
9.10.2024 šlo o procesné rozhodnutie v zmysle § 370 CSP vzhľadom na procesný úkon (späťvzatie
návrhu), ktorý nemožno odvolať (hoci sa navrhovateľka v danom konaní domáhala, aby súd nepripustil
späťvzatie návrhu z dôvodu, že konala pod nátlakom povinného), pričom odvolací súd v odôvodnenípredmetného uznesenia poukázal na to, že uplatnený nárok späťvzatím návrhu nezaniká a možno
ho uplatniť znova. Podstatné v prejednávanej veci potom bolo, že navrhovateľka novým návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia podaným dňa 6.11.2024 a ňou predloženými dôkazmi osvedčila

dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov - dôvodné podozrenie z násilia povinného voči navrhovateľke.

44. Vo vzťahu k povinným namietanému rozsahu neodkladného opatrenia (keď povinný požadoval
zúženie neodkladného opatrenia len na rodinný dom súp.č. XXX, pozemok parc. reg. „C“, parc.č. 1/1
a časť pozemku parc. reg. „C“, parc.č. 1/4 v rozsahu 3 metrov od hranice rodinného domu), odvolací

súd poukazuje na skutočnosť, že povinný mal možnosť prístupu k uvedeným nehnuteľnostiam po tom,
ako bolo predchádzajúce uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 101C/47/2024-33 zo dňa 16.5.2024
zrušené po pripustení späťvzatia pôvodne podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/116/2024 zo dňa 9.10.2024, no opakovane sa dopustil
násilného správania voči navrhovateľke, a to v takej intenzite, ktorá mala za následok jeho vykázanie zo
spoločného obydlia. Priľahlé pozemky možno pritom z hľadiska potreby zabezpečenia ochrany násilím

ohrozovanej osoby (navrhovateľky) považovať za súčasť obydlia, keďže účelom neodkladnej úpravy
pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je zabrániť násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe, či
už vo forme fyzického, psychického alebo sexuálneho násilia, vrátane obťažovania, prenasledovania,
zastrašovania alebo iných foriem nepriameho nátlaku tak, aby sa chránenej osobe poskytla okamžitá
a efektívna súdna ochrana. Ak potom navrhovateľka osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov

v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP, súd prvej inštancie správne uložil povinnosť nevstupovať do
rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parc. registra „C“ parc. č. 1/1, ako aj na
priľahlý pozemok parcely registra „C“ parc. č. 1/1, parc. č. 1/4 a parc. č. 1/11 tak, ako sú zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. E., obec D. E., okres Trnava.

45. Povinný odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o povinnosti dočasne
sa nepribližovať k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkami. Jeho odvolacia
argumentácia bola založená na tom, že tvrdenia navrhovateľky o násilnom správaní povinného k nej sú
nepravdivé, pričom s týmito odvolacími námietkami sa odvolací súd už vyporiadal vyššie.

46. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že ustanovenie § 325 ods.
2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia iba možnosť ohrozenia integrity,
zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľka
má v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka právo na ochranu svojej osoby, a to života, zdravia ako aj
súkromia, a ak považuje vzhľadom na osvedčené skutočnosti násilného správania zo strany povinného

jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že
vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené postačujúce preto, aby bol vydaný zákaz
priblíženia, najmä v situácii, keď mal už za osvedčený dôvod na obmedzenie užívania nehnuteľností z
dôvodu podozrenia z násilia.

47. Navrhovateľka v danom type konania tak hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie chráneného
nároku, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré zákonom stanovené predpoklady boli v
posudzovanej veci splnené, ku ktorému záveru správne dospel aj súd prvej inštancie, ktorý návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnému povinnosti nevstupovať do nehnuteľností
a nepribližovať sa k navrhovateľke vyhovel. V posudzovanej veci bolo osvedčené, že k neželanému

správaniu povinného reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie závisí iba od individuálnej vôle samotného
povinného. Keďže bola osvedčená nepredvídateľnosť správania povinného a tiež dané riziko hrozby
použitia násilia voči navrhovateľke aj v budúcnosti, bola osvedčená potreba neodkladnej úpravy
pomerov, v dôsledku čoho nemôže obstáť námietka povinného, že súd rozhodol len na základe
neosvedčených subjektívnych tvrdení navrhovateľky.

48. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci osvedčený skutkový stav,
citoval právne predpisy, ktoré vo vzťahu k posúdeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia
správne aplikoval na prejednávaný prípad a vyvodil správne právne závery, ktoré náležite vysvetlil.
Nedôvodnými potom boli, s poukazom na vyššie uvedené, odvolacie námietky povinného, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd preto uznesenie súdu
prvej inštancie vo výrokoch I. a II. potvrdil.49. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04). Rovnako nezahŕňa ani to,

aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkou a právnymi názormi (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04).

50. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania vo veci samej a tiež vzhľadom na charakter obmedzenia práv povinného, bolo namieste

zaoberať sa otázkou potreby uloženia (žalobnej) povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Hoci súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia,
odvolací súd musel pristúpiť k zmene rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia vo výroku III.
týkajúceho sa doby trvania nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko sa nestotožnil s vymedzením
tejto doby. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že ide o prípad, kedy návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou (žalobami) vo veci samej a možno

ním trvalo upraviť pomery medzi stranami sporu.

51. Skutočnosť, či nariadeným neodkladným opatrením je alebo nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami, je pritom nutné v každom prípade posudzovať individuálne, a to s prihliadnutím
na špecifické skutkové okolnosti prípadu. V prejednávanej veci navrhovateľka dôvodne podala návrh na

nariadenie neodkladné opatrenie v zmysle ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP, čo si vyžadovalo
posúdenie fakticky dvoch odlišných návrhov z pohľadu možnej aplikácie ust. § 336 ods. 1 CSP.

52. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je potrebné
vychádzať z toho, že účelom inštitútu zákazu vstupu do domu alebo bytu je eliminovať kontakt páchateľa

domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným
opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo
bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt, ktorý je
podľa predpisov správneho práva evidovaný ako adresa trvalého či prechodného pobytu chránenej
osoby, rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného

opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo
vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v
tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné
obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy (porov. Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1097 s.). V konaní je nesporné, že navrhovateľkou
obývaná nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (účastníkov konania). Povinnému
tak svedčí užívací titul daný jeho vlastníckym právom, a preto opatrenie dočasnej povahy vo forme
neodkladného opatrenia, ktoré ho vylučuje z užívania, nemôže slúžiť na trvalé obmedzenie jeho práv
k dotknutej nehnuteľnosti. Uvedenému záveru nasvedčujú aj námietky odvolateľa, že nariadeným

neodkladným opatrením dochádza podľa neho k neoprávnenému zásahu do jeho práv. Požadované
neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP má (s prihliadnutím na individuálne okolnosti
prípadu) povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý
má byť riadne uplatnený žalobou.

53. Preto odvolací súd navrhovateľke uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia odvolacieho súdu na súd prvej inštancie žalobu vo veci samej proti povinnému, ktorou
vyvolá konanie na súde o obmedzenie alebo vylúčenie povinného z užívacieho práva k dotknutým
nehnuteľnostiam. Došlo k tomu preto, že nariadeným neodkladným opatrením neboli trvalo vyriešené
vzťahy strán, a preto tento nárok musí byť uplatnený žalobou. Vecná súvislosť s hmotnoprávnym

nárokom podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka bola daná, keďže sa vzťahuje na
prípady, ak konanie jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie tak, že pomery v dome
druhému manželovi, prípadne jeho deťom či iným blízkym príbuzným bývajúcim v dome, nedovoľujú
dom (byt) pokojne užívať, bez strachu o život a zdravie svojej osoby, ako aj ostatných členov domácnosti.

54. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP potom
do úvahy pripadá podanie žaloby vo veci samej o ochranu osobnosti podľa § 11 a 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Obmedzenie povinného neodkladným opatrením nariadeným v zmysle §
325 ods. 2 písm. h) CSP totiž nemôže nahradiť rozhodnutie vo veci samej za situácie, keď tvrdenianavrhovateľky povinný rozporuje, považuje ich za účelové a súd v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia v rámci zákonných lehôt vychádza len zo skutočností osvedčených stranami sporu, teda nie
z riadne vykonaného dokazovania, ktoré je vlastné konaniu vo veci samej. Odvolací súd aj v tomto

prípade zastáva názor, že je potrebné, aby pomery strán sporu boli podrobené dokazovaniu a zisteniu
relevantných skutočností pre rozhodnutie súdu, či vo vzťahu k navrhovateľke sú telesná a duševná
integrita konaním povinného tak ohrozené, že je to potrebné konštatovať súdnym rozhodnutím v rámci
konania o veci samej, keď až rozhodnutím vo veci samej je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov.
Z uvedených dôvodov odvolací súd v nadväznosti na neodkladné opatrenie nariadené v zmysle § 325

ods. 2 písm. h) CSP uložil navrhovateľke povinnosť podať na súd prvej inštancie proti povinnému žalobu
o ochranu osobnosti, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia odvolacieho súdu.

55. Vzhľadom na potrebu výslovnej úpravy časového limitovania doby trvania neodkladného opatrenia
vo výrokovej časti rozhodnutia, s poukazom na princíp proporcionality a vyváženú ochranu práv a
oprávnených záujmov strán, bol daný dôvod na vymedzenie doby trvania neodkladného opatrenia do

právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to tak v prípade neodkladného opatrenia nariadeného
v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP (na ktoré nadväzuje žaloba o obmedzenie alebo vylúčenie
povinného z užívacieho práva k dotknutým nehnuteľnostiam), ako aj v prípade neodkladného opatrenia
nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP (na ktoré nadväzuje žaloba o ochranu osobnosti).

56. Nakoľko súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľke uložil povinnosť
podať dve žaloby podľa § 336 ods. 1 CSP, neprichádzalo do úvahy poučenie strany podľa § 337 ods.
1 a 2 CSP o následnej žalobe protistrany. Ak žaloby špecifikované vyššie v stanovenej lehote nebudú
navrhovateľkou podané, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení v príslušnej časti zruší
podľa § 336 ods. 3 CSP (t. j. v časti o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e)

CSP alebo/a v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP, a to v závislosti od toho, ktorá z vyššie uvedených žalôb
podaná nebude, prípadne ak nebude podaná ani jedna z nich – pozn. odvolacieho súdu). Tým zároveň
dôjde k proporcionálnemu obmedzeniu doby trvania neodkladného opatrenia, kedy navrhovateľka v
záujme preukázania opodstatnenosti svojho návrhu (návrhov) bude musieť vynaložiť žalobnú iniciatívu.
Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa tiež môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre

odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).

57. Na základe vyššie uvedeného tak bolo uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
I. a II. (o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a zároveň podľa § 325
ods. 2 písm. h) CSP) vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP

potvrdil. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. (o dobe trvania neodkladného
opatrenia) odvolací súd zmenil podľa ustanovenia § 388 CSP spôsobom uvedeným vo výroku II. tohto
uznesenia odvolacieho súdu. Pretože dôvody potreby poučenia povinného o možnosti podať žalobu
proti navrhovateľke o náhradu škody uložením povinnosti navrhovateľke podať žalobu (o obmedzenie
alebo vylúčenie povinného z užívacieho práva k nehnuteľnostiam, resp. žalobu o ochranu osobnosti)

odpadli, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v závislom výroku IV. podľa ustanovenia § 389
ods. 1 písm. d) CSP zrušil.

58.Vovzťahukrozhodnutiuonáhradetrovkonania(výrokVI.napadnutéhouznesenia)povinnýosobitné
odvolacie námietky nevzniesol.

59. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

60. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.64. V dôsledku čiastočnej zmeny uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd rozhodoval aj o nároku
na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej

inštancie i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v
spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej navrhovateľke
(primárnemu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo súdom prvej inštancie vyhovené
v celom rozsahu až na stanovenie výnimiek; výrok III. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý bol zmenený,
satýkallenvymedzeniadobytrvanianeodkladnéhoopatrenia)priznalprotipovinnémunároknanáhradu

trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom odvolací súd nevidel
(a ani strany netvrdili) dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).