Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erik Varga

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/112/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121575679
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6121575679.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Urbana, v spore
žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., E. F. XXXX/XX, právne zastúpený spoločnosťou
Advokáti Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, proti žalovanému: KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, právne
zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica,
Horná 26, o zaplatenie 3.665,76 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 51C/68/2022-163 zo dňa 22. 5. 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok
I.) a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že strany sporu uzatvorili zmluvu o havarijnom poistení
motorového vozidla. V čase škodovej udalosti bola jeho vlastníkom spoločnosť UniCredit Leasing

Slovakia, a. s. ako lízingový prenajímateľ a žalobca figuroval ako lízingový nájomca v zmysle zmluvy zo
dňa 4. 3. 2020. Žalobca bol v osvedčení o evidencii vozidla označený ako držiteľ a spoločnosť UniCredit
Leasing Slovakia, a. s. ako vlastník predmetného motorového vozidla. Nesporné bolo, že na poistenom
vozidle vznikla dňa 19. 1. 2021 škoda vyhodnotená zo strany žalovaného ako totálna, pričom z titulu
poistného plnenia vyplatil sumu 11.570,34 eur spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a. s.
3. Súd prvej inštancie poukázal na znenie § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že
za poisteného je nevyhnutné považovať tú osobu, vo sfére ktorej vznikom poistnej udalosti dochádza

k ujme, t. j. na majetok ktorej sa poistenie vzťahuje, čo v danom prípade nebol žalobca ako poistník
a držiteľ motorového vozidla. V poistnej zmluve bol síce žalobca označený ako poistník – ten, kto zmluvu
uzatvára, a zároveň aj ako poistený, avšak následne v poistke zo dňa 9. 3. 2020 je už uvádzaný iba ako
poistník, nie ako poistený. Je nepochybné, že žalobca mal v zmluvnom vzťahu postavenie poistníka,
keďže predmetom poistenia je majetok tretej osoby – spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a. s.
4. Žalobca nepreukázal, že by na neho lízingová spoločnosť previedla právo na vyplatenie poistného
plnenia, resp. že by sa stal vlastníkom poistenej veci. Okresný súd zdôraznil, že zákon v prípade

poistenia majetku hovorí o nároku na plnenie ako o nároku poisteného, t. j. osoby, na majetku ktorej
došlo k vzniku škody, t. j. k ujme, ktorá má byť krytá plnením z poistného. Poškodením vozidla došlo
k zníženiu majetkového stavu vlastníka vozidla, t. j. poisteného, ktorým je osoba odlišná od žalobcu.
Nároknaplneniemávzmysle§797Občianskehozákonníkapoistený,pokiaľvzákonealebovpoistnýchpodmienkach nie je uvedené inak. Z obsahu zmluvných dokumentov nevyplýva, že by poistník – žalobca
mal v prípade poistnej udalosti právo na poistné plnenie.
5. Súd prvej inštancie sa ďalej vysporiadal so znením § 815 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré

pripúšťa možnosť, že poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného než toho, kto poistnú zmluvu
s poisťovateľom uzavrel. Zároveň však z tohto ustanovenia vyplýva, že poistné podmienky určujú, kedy
právo na poistné plnenie nevznikne poistenému, ale inej osobe (napr. poistníkovi). Predmetom poistenia
nebol majetok patriaci žalobcovi, preto muselo byť v poistnej zmluve alebo poistných podmienkach
výslovne uvedené, že poistník má v prípade poistnej udalosti právo na poistné plnenie, inak mu nárok

nepatrí. Z listinných dôkazov predložených v konaní vyplynulo, že poistenie bolo vinkulované v prospech
spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a. s. a táto spoločnosť ako vlastník vozidla ani nesúhlasila
svyplatenímpoistnéhoplneniavprospechnájomcu–žalobcu.Potomžalobcaniejeosobouoprávnenou
domáhať sa voči žalovanému vyplatenia poistného plnenia. Na podporu svojej argumentácie okresný
súd odkázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 16. 12. 2014 sp. zn. III. ÚS 266/2014.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie
konanie, alternatívne zmeny tohto rozhodnutia tak, že bude žalobe vyhovené.
8. Namietal, že právny záver súdu je v rozpore s ustanoveniami a obsahom poistnej zmluvy. Mal
za to, že je jediným subjektom oprávneným domáhať sa voči žalovanému nároku, ktorý si riadne

uplatnil bezodkladne po vzniku škody. Pokiaľ okresný súd odkázal na obsah poistky zo dňa 9. 3. 2020
v tom zmysle, že na základe jej obsahu má žalobca postavenie poistníka, nie poisteného, takýto záver
nevyplýva z listinných dôkazov. Poukázal na obsah všeobecných poistných podmienok, predovšetkým
na povinnosti poisteného vyplývajúce mu z poistného vzťahu. Je nepochybné, že poisteným je práve
žalobca ako osoba, ktorá má predmet poistenia vo svojej dispozičnej sfére. Lízingová spoločnosť preto

nie je a nemôže mať postavenie poisteného, keďže nie je subjektom, ktorý by bol schopný plniť si
povinnosti v zmysle poistnej zmluvy a nie je ani účastníkom daného poistného vzťahu. Z uvedeného
vyplýva, že v danom prípade poisteným nie je ten, na ktorého majetok sa poistenie vzťahuje. Je ním
osoba, ktorej sa poistenie týka, pričom práve tejto osobe vyplývajú z poistného vzťahu práva a povinnosti
v rozsahu určenom všeobecnými poistnými podmienkami.

9. Žalobca tiež nesúhlasil s výkladom znenia § 815 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako ho prezentoval
okresný súd. Poistníkom i poisteným bol žalobca, ktorému tak podľa všeobecných poistných podmienok
a poistnej zmluvy prislúcha nárok na poistné plnenie. Pri aplikácii § 815 ods. 1 Občianskeho zákonníka
ide o tzv. poistenie na cudzí účet, kedy vznikne právo na poistné plnenie tomu, kto poistnú zmluvu
uzavrel, t. j. poistníkovi, ktorý prostredníctvom poistenia majetku zabezpečuje svoj majetkový záujem,

aby poistná udalosť nenastala. Súčasne však Občiansky zákonník pripúšťa možnosť vzniku práva na
poistné plnenie inej osobe, pričom toto by muselo byť výslovne dojednané v poistných podmienkach.
Všeobecné poistné podmienky však neuvádzajú inú osobu, ktorej by malo vzniknúť právo na plnenie.
Osobou, ktorej prislúcha právo na poistné plnenie, je preto žalobca v postavení poistníka a poisteného.
10. Pokiaľ podľa odvolateľa aj poistné plnenie bolo vinkulované v prospech lízingovej spoločnosti,

uvedené nezakladá záver o tom, že žalobca nie je osobou oprávnenou domáhať sa voči žalovanému
vyplatenia poistného plnenia. Vinkulácia, ku ktorej v danom prípade došlo v prospech lízingového
nájomcu (malo ísť pravdepodobne o prenajímateľa - pozn. krajského súdu), predstavuje totiž viazanie
výkonu práva, pričom účet lízingového prenajímateľa je vo svojej podstate len platobným miestom. Vo
všeobecnosti vinkulovanie peňažných prostriedkov znamená obmedzenie disponovania s peňažnými

prostriedkami, blokáciu a viazanie výplaty peňažných prostriedkov v prospech inej osoby, t. j. lízingovej
spoločnosti.
11. Žalobca vyslovil názor, že v prípade uplatneného poistného plnenia ide o nárok žalobcu voči
žalovanému, do ktorého sa premieta vzťah založený lízingovou zmluvou. Bolo potrebné zohľadniť
práve špecifiká lízingového vzťahu, kedy nájomca nesie riziká i náklady spojené s predmetom lízingu.

Zmyslom finančného lízingu je zabezpečiť za úplatu financovanie pre nájomcu, kedy predmet lízingu
počas trvania tohto vzťahu síce zostáva vo vlastníctve prenajímateľa, ale práva a povinnosti v súvislosti
s vlastníctvom (okrem možnosti vec scudziť alebo zaťažiť treťou osobou) prináležia nájomcovi. Medzi
žalobcom a lízingovou spoločnosťou išlo o formu finančného lízingu, kde má nájomca oprávnenie
disponovať s predmetom lízingu obdobne ako vlastník. Pokiaľ okresný súd odkázal na judikatúru

Najvyššieho súdu a Ústavného súdu SR, túto nebolo možné aplikovať, keďže bola založená na iných
skutkových okolnostiach.
12. Napokon odvolateľ vytýkal rozhodnutiu okresného súdu, že jeho odôvodnenie nezodpovedá zneniu
§ 220 ods. 2 CSP.13. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Súhlasil so
závermi okresného súdu a odvolanie považoval za nedôvodné. Obsahuje totiž argumenty prezentované

už v priebehu súdneho konania, voči ktorým už žalovaný zaujal stanovisko vo svojich písomných
a ústnych podaniach. Aj okresný súd sa podrobne zaoberal dôkazmi, pričom dospel k správnym
skutkovým zisteniam i náležitému právnemu posúdeniu.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne

legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

15. Pre rozhodnutie o odvolaní považoval krajský súd za potrebné zamerať svoju pozornosť na

preskúmanie charakteru poistného vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovaným, keďže je zjavné,
že tu došlo k poisteniu veci vo vlastníctve tretej osoby.
16. Práve znenie aplikovaného ustanovenia § 815 ods. 1 Občianskeho zákonníka (citované
v napadnutom rozsudku) umožňuje poistiť cudziu vec, napríklad ako v danom prípade, predmet lízingu,
ku ktorému má držiteľ iba užívacie právo; vlastníkom ostáva až do splatenia lízingových splátok

vlastník vozidla – lízingová spoločnosť. Pri vzniku poistnej udalosti patrí vo všeobecnosti poistné plnenie
nájomcovi, ktorý je poistníkom a zároveň poisteným.
17. V zmysle uvedeného, pokiaľ by nebolo upravené inak (§ 815 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka), právo na poistné plnenie by vzniklo v posudzovanom spore žalobcovi. Je však nepochybné
(a akceptuje to aj odvolateľ v podanom opravnom prostriedku), že poistné plnenie bolo vinkulované

v prospech lízingovej spoločnosti. Dohoda o vinkulácii bola nespornou skutočnosťou (§ 151 ods. 1
CSP), z ktorého dôvodu nebolo nevyhnutné produkovať dôkaz o jej obsahu. Nepriamo bola ale jej
existencia potvrdená listom zo dňa 25. 1. 2021, z ktorého vyplýva, že poisťovňa už v dôsledku poistnej
udalosti plnila, a to priamo lízingovej spoločnosti pre jej výslovný nesúhlas vykonať úhradu v prospech
poisteného žalobcu. Vinkulácia je zmienená aj v Oznámení o vzniku škodovej udalosti (č.l. 64 spisu)

zo dňa 22. 1. 2021.
18. Vinkulácia, hoci nie je terminologicky legislatívne upravená, predstavuje v praxi štandardný nástroj
v oblasti poistenia na zabezpečenie nárokov tretej osoby, ktorá poskytla financovanie predmetu
poistenia. Vinkulácia v žiadnom prípade neznamená určenie platobného miesta, ako tvrdí odvolateľ.
Naopak, ide o prostriedok sanácie „škody“ vzniknutej primárne vlastníkovi veci, ktorý ju financoval.

Užívateľ veci (lízingový nájomca) má v tomto smere obmedzenú možnosť získať poistné plnenie, ak toto
bolo nesporne viazané v prospech lízingovej spoločnosti.
19. Súd prvej inštancie vykladal ustanovenie § 815 Občianskeho zákonníka tak, že primárne považoval
za osobu oprávnenú na prijatie poistného plnenia v prípade lízingu, lízingovú spoločnosť, ibaže
by poistné podmienky určili inak. Odvolací súd síce prijal iný výklad (viď bod 17 veta prvá tohto

odôvodnenia) danej úpravy, uvedené však nič nemení na nedôvodnosti uplatneného nároku. Je totiž
zjavné, že zaplatenie poistného plnenia bolo vinkulované v prospech lízingovej spoločnosti a aj
keď lízingový nájomca uzavrel poistnú zmluvu a plnil si povinnosti na jej základe, zmluvná úprava
neumožňuje súdu priznať mu žiadané právo. Zmluvné dojednanie v podobe vinkulácie predstavuje
v širšom kontexte naplnenie podmienky formulovanej v § 815 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka,

umožňujúcej poskytnúť poistné plnenie inej osobe ako poistenému.

20. Odvolacia námietka nedostatočného odôvodnenia rozsudku vo všeobecnosti akcentuje chýbajúce
vyjadrenie myšlienkového postupu súdu.
21. K uvedenému odvolací súd môže len stručne odkázať na obsah napadnutého rozhodnutia, ktoré

reflektuje úvahy konajúceho sudcu a vysvetľuje podstatné otázky relevantné pre rozhodnutie sporu.
Odvolateľ v konkrétnostiach neuviedol, ktoré jeho tvrdenie, či argument neboli posúdené, resp. že by sa
ním okresný súd nezaoberal. Len všeobecný odkaz na právnu teóriu znamená, že táto časť odvolania
nemohla byť základom odvolacieho prieskumu.

22. Krajský súd na základe uvedeného potvrdil napadnutý rozsudok, keďže žalobca nedisponoval
hmotnoprávnou legitimáciou na uplatnenie nároku voči žalovanej poisťovni.23. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalovaného v odvolacom konaní. O výške trov konania
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.