Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-11C/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120242461
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6120242461.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Belanovou, v spore žalobcu: A. B.,

narodenýXX.XX.XXXX,bytomC.X/X,XXXXXD.,protižalovanému:Sociálnapoisťovňa,ul.29.Augusta
8/10, 813 63 Bratislava-Staré mesto,
IČO: 30 807 484, o zaplatenie 1.141,50 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
17.02.2020 podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, na ktorom sa spor viedol pod sp. zn. 32Up/355/2020, postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 17.09.2020, domáhal zaplatenia sumy 1141,50 eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu zdôvodnil tým, že na majetok žalobcu bol uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn.
2OdK/182/2018, vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 17.08.2018
pod číslom XXX/XXXX. Žalobca bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Napriek tejto skutočnosti aj naďalej žalovaný

vykonáva zrážky z dôchodku žalobcu, hoci ho žalobca opakovane upozorňoval, že na jeho majetok
bol konkurz vyhlásený. V liste zo dňa 6.4.2018, ktorý žalovaný žalobcovi zasielal, uvádza, že Sociálna
poisťovňa žalobcovi vyplácala starobný dôchodok v nesprávnej výške. Z tohto dôvodu dôchodok,
ktorý bol žalobcovi vyplatený nad rámec je nutné v tomto prípade zúčtovať s dávkami, ktoré sú mu
aktuálne poskytované, čo prakticky znamená, že žalobcovi naďalej uskutočňuje zrážky z dôchodku,
hoci už vyše roka je oddlžený a bol súdom zbavený všetkých dlhov, teda aj akýchkoľvek dlhov
voči Sociálnej poisťovni. Dlh voči Sociálnej poisťovni nie je možné v žiadnom prípade považovať za

nedotknutú pohľadávku v zmysle § 166c ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . V tejto súvislosti si žalobca
vyžiadal stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré takisto potvrdilo jeho názor ,
že sa nejedná o nedotknutú pohľadávku . Do úvahy prichádza § 167c ods. 3 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, a teda: „Pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, nemožno započítať
pratí vzájomnej pohľadávke dlžníka, ktorá dlžníkovi vznikla pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávku,
ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, nemožno započítať proti vzájomnej pohľadávke dlžníka, ktorá

dlžníkovi vznikla po vyhlásení konkurzu. Započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.“ Z citovaného
ustanovenia je zrejmé, že toto ustanovenie výslovne uvádza, že pohľadávku žalovaného voči žalobcovi,
ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, nemožno započítať voči pohľadávke žalobcu na výplatu
dôchodku, ktorá vznikla a pravidelne vzniká po vyhlásení konkurzu. V zmysle vyššie uvedeného jezrejmé, že zrážky, ktoré vykonáva žalovaný na dôchodku žalobcu sú neoprávnené a porušuje nimi nielen
zákonné ustanovenia ale samotný zmysle oddlženia, ktorý je práve zbavenie dlhov dlžníka a zabezpečiť
mu návrat no normálneho života.

3. Ako dôkaz označil žalobca: - Stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

4. Okresný súd Banská Bystrica, v rámci upomínacieho konania, návrhu na vydanie platobného rozkazu
vyhovel vydaním Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/26/2023zo dňa

02.02.2023.Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tak, že nie je vo veci
aktívne vecne legitimovaný, nakoľko čo sa týka škody vzniknutej nesprávnym úradným postupom,
na jej uplatnenie sa vzťahuje zákon č. 514/2003 Z. z. ktorý v § 1 písm. a) uvádza, že tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Žalobu podal žalobca bez predbežného prerokovania nároku na náhradu škody vzniknutej nesprávnym
úradným postupom. Zo strany žalovaného sa v predmetnom prípade vykonávania zrážok z dôchodku

žalobcu nejedná o konanie v rozpore so zákonom. Pretože žalobcovi žalovaný vyplácal v období od
16. februára 2016 do 21. apríla 2018 dôchodok vo vyššej sume, ako patril, vznikla navyše vyplatená
suma (preplatok) na minimálnom dôchodku žalobcu v sume 1 745,50 EUR. Zákon č. 461/2003 Z. z. v
taxatívne určených situáciách žalovanej ukladá sumy splatné na dôchodku oprávnenej osobe nevyplatiť
a použiť ich na zúčtovanie s dávkami, nárok na výplatu ktorých zanikol z dôvodu vyplatenia inej dávky.

Ide o časť dôchodku v rozsahu zodpovedajúcom sume, ktorá žalobcovi už bola vyplatená. Žalovaný
sumy vyplatené navyše na starobnom dôchodku zvýšenom na sumu minimálneho dôchodku zúčtováva
podľa § 112 ods. 11 zákona č. 461/2003 Z. z.. Toto zúčtovanie sa vykonáva v mesačných splátkach tak,
aby žalobca nezostal bez príjmu. Účelom zúčtovania nie je nútene vykonať exekučný titul, ale zamedziť
vyplateniu dávky, ktorá už bola vyplatená. Nejedná sa teda o dlh žalobcu, ale o preplatok žalobcu, ktorý

teda nebol spôsobilý zaniknúť ukončením konkurzu/oddlžením žalobcu. V konaní podľa §112 zákona
č. 461/2003 Z. z v znení neskorších predpisov, sa teda nejedná o obdobné vykonávacie konanie ani o
exekučné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu je žalovaný je povinný zúčtovať navyše
vyplatenú sumu na starobnom dôchodku žalobcu zvýšenom na sumu minimálneho dôchodku podľa §
112 ods. 11 zákona č. 461/2003 Z. z. a vyplácať starobný dôchodok žalobcovi v zníženej sume až do

úplného zúčtovania navyše vyplatenej sumy a to aj po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu.

5. V replike sa žalobca vyjadril, že žalovaný konal v rozpore so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii,
nakoľko dlh voči žalovanému nemožno považovať za nedotknutú pohľadávku, podľa žalobcu nejde o
zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

6. V duplike sa žalovaný nad rámec uvedeného už nevyjadril.

7. Súd rozhodol na základe žalobcom predložených listinných dôkazov na pojednávaní, ktorého sa
žalobca nezúčastnil, ospravedlnil sa a žiadal, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti.

8. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.), štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 514/2003 Z. z vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna
inštitúcia, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného
rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa § 1 zákona č. 461/2003 Z. z., tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah
sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálnehopoistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,
konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

15. Žalobca si uplatňuje sumu 1141,50 EUR, ktorá mu mala byť neoprávnene zrazená z jeho dôchodku a
to napriek ukončenému konkurznému konaniu na majetok žalobcu. Žalobca uviedol, že uvedená suma,
ktorú si nárokuje vznikla v dôsledku vykonávania zrážok žalovaného z dôchodku žalobcu, ktoré sú
podľa žalobcu neoprávnené, teda sú realizované v rozpore so zákonom. Skutkové tvrdenia strán sporu
ohľadne realizovaných zrážok neboli v konaní sporné. Sporné, bolo právne posúdenie nároku.

16. Vyplácanie dôchodku, ako aj vykonávanie zrážok z dôchodku sú upravené v zákone č. 461/2003
Z. z., teda sú zo strany žalovaného výkonom sociálneho poistenia, ktoré je výkonom verejnej moci.
Žalobcom tvrdená škoda predstavuje škodu, ktorá mala vzniknúť protizákonným konaním žalovaného
ako orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci - sociálneho poistenia, teda môže byť výsledkom

nesprávneho úradného postupu žalovaného. Žalovaný je podľa § 120 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) verejnoprávna
inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. Podľa § 2 písm. a) a písm. b) bod 2 zákona „zákon
č. 514/2003 Z. z., na účely tohto zákona: výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup
orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, bod 2 orgán verejnej moci je orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia,
orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej
moci.

17. Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak,

že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu resp. o
porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu,
alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávny úradný
postup je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 1 a podľa konkrétnych okolností bolo potrebné v danej veci
správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup smeruje a s

prihliadnutím na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 9So/74/2017 z 30.1.2019.

18. V danom prípade je možné za úradný postup považovať postup žalovaného, ktorý v rozhodnom
období zasielal žalobcovi sumu dôchodku v nižšej sume z dôvodu zúčtovania preplatku. Žalobca tvrdil,
že nakoľko došlo k jeho osobnému bankrotu pohľadávku, ktorá mu vynikla pred vyhlásením konkurzu

nepohol žalovaný započítať voči pohľadávke žalobcu na výplatu dôchodku. Zo samotnej žaloby pritom
nevyplýva, že sa ňou žalobca domáhal zaplatenia finančnej sumy z titulu náhrady škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci (v tomto prípade nesprávnym úradným postupom príslušného orgánu verejnej
moci) v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z., svoj nárok nevyvodzoval z tohto zákona, z ktorého je v
súlade s § 1 a § 3 ods. 1 zrejmá zodpovednosť štátu, pričom žalobca bol kvalifikovane právne zastúpený

advokátom preto, keď žalobcom bol v žalobe ako žalovaný označený len orgán oprávnený v mene štátu
konať, pričom z iných častí žaloby zjavne nevyplývalo, že smeruje proti štátu, nebolo namieste, aby
vo veci konajúci súd pristúpil k prípadným odstraňovaniam vád žaloby, nakoľko tá bola zrozumiteľná
a určitá ( inak by došlo k narušeniu princípu rovnosti strán sporu). Žalobca trval na tom, že základnároku žalobcu na náhradu škody nemožno posudzovať podľa § 1 písm. a) (zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci), súd však po posúdení žalobcovho
nároku dospel k záveru, že základ nároku žalobcu na náhradu škody je nárokom podľa § 1 písm. a) a

§ 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupomalebonezákonnýmrozhodnutímpodľazákonač.514/2003Z.z.jeosobitnouzodpovednosťou
a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods. 2), pričom zodpovedným subjektom je štát, teda aj žalovaným
v konaní mal byť štát - Slovenská republika, za ktorú mala konať v mene štátu Sociálna poisťovňa ako
verejnoprávna inštitúcia, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a

povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti, žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom spore, súd preto žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

19. Nad rámec súd uvádza, že ak mala i vyniknúť postupom žalovaného žalobcovi škoda tým, že mu
dôchodok, ktorý bol žalobcovi vyplatený nad rámec zúčtoval s dávkami, ktoré sú mu boli aktuálne

poskytované, a to aj napriek tomu , že žalobca bol uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn.
2OdK/182/2018 vyhlásený konkurz, žalobca postupoval v zmysle zákona. Pretože žalobcovi žalovaný
vyplácal v období od 16. februára 2016 do 21. apríla 2018 dôchodok vo vyššej sume ako patril, vznikla
navyše vyplatená suma (preplatok) na minimálnom dôchodku žalobcu v sume 1 745,50 EUR. Podľa §
112 ods. 11 zákona č. 461/2003 Z. z. ak sa zistí, že poistencovi sa vyplatil dôchodok uvedený v § 82b

ods. 3 písm. c) druhom až piatom bode aj za obdobie, za ktoré bol vyplatený starobný dôchodok v sume
zvýšenej na sumu minimálneho dôchodku, poberateľovi dávky sa odo dňa zníženia poukazuje suma
starobného dôchodku znížená o sumu vyplatenú navyše; takto znížená suma starobného dôchodku
nesmie byť v úhrne s inými dávkami a dôchodkami starobného dôchodkového sporenia nižšia ako suma,
ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

20. Uvedené ustanovenie § 112 ods. 11 zákona č. 461/2003 Z. z. ukladá žalovanému , povinnosť navyše
vyplatenú sumu zúčtovať z vyplácaného dôchodku za predpokladu, že úhrnná suma dôchodkových
príjmov (úhrn sumy dôchodku vyplácaného zo zahraničia a í dôchodku vyplácaného žalovanou) je
vyššia ako suma nepostihnuteľná výkonom rozhodnutia. Účelom zúčtovania nie je nútene vykonať

exekučný titul, ale zamedziť vyplateniu dávky, ktorá už bola vyplatená. Nejedná sa teda o dlh žalobcu,
ale o preplatok žalobcu, ktorý teda nebol spôsobilý zaniknúť ukončením konkurzu/oddlžením žalobcu.
V konaní podľa §112 zákona č. 461/2003 Z. z v znení neskorších predpisov, sa teda nejedná o
obdobné vykonávacie konanie ani o exekučné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu bol
žalovaný povinný zúčtovať navyše vyplatenú sumu na starobnom dôchodku žalobcu zvýšenom na sumu

minimálneho dôchodku podľa § 112 ods. 11 zákona č. 461/2003 Z. z. a vyplácať starobný dôchodok
žalobcovi v zníženej sume až do úplného zúčtovania navyše vyplatenej sumy a to aj po vyhlásení
konkurzu na majetok žalobcu, teda nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu z jeho strany ani
k spôsobeniu škody.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol, bol žalovaný v celom rozsahu úspešný. Sám žalovaný však
uviedol, že mu trovy konania nevznikli a tieto si neuplatňuje, preto súd rozhodol tak, že žalovanému

nárok na náhradu trov konania nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného
alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.