Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010130
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5824010130.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudkýň JUDr.
Adriany Gallovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom 17. decembra 2024 prejednal
odvolanie obžalovaného A. A., nar. X.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn.
4T/20/2024 z 18.6.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. A. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4T/20/2024 z 18.6.2024 bol obžalovaný A. A. uznaný
vinnýmzprečinuublíženianazdravípodľa§156ods.1,ods.2písm.a),ods.3písm.c)Tr.zák.,vsúbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na skutkovom základe, že:

dňa 16.10.2022 okolo 12.40 hod. v obci B., v miestnom pohostinstve,

po predchádzajúcej slovnej hádke, sotil do poškodeného C. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorého približný
vek mu bol známy, v dôsledku čoho poškodený spadol na zadnú časť tela, na chrbát, čím mu spôsobil
zlomeninu krčka ľavej stehennej kosti s dobou liečenia 4 mesiace.

Za to mu súd podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38
ods. 2, ods. 4 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon mu podľa §

51 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a uložil probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu s probačným
dohľadom na 2 roky. Ako súčasť probačného dohľadu uložil obžalovanému podľa § 51 ods. 1, ods. 4
písm. g) Tr. zák. obmedzenie - podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu
a podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. povinnosť počas skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú

probačným a mediačným úradníkom okresného súdu, v obvode ktorého je miesto pobytu obžalovaného.
Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému C. D., nar.
XX.X.XXXX v E., trvale bytom B. XXX, škodu vo výške 5 369,21 eur.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 18.6.2024 (na č.l. 250 súdneho spisu) vyplýva, že po vyhlásení
rozsudku v neprítomnosti obžalovaného prokurátor žiadal o doručenie rozhodnutia, splnomocnenec

poškodeného sa vzdal práva podať odvolanie voči výroku o náhrade škody.

Rozsudok bol riadne doručený stranám trestného konania. Obžalovaný prevzal písomné vyhotovenie
rozsudku dňa 6.8.2024 (doručenka na č.l. 262 súdneho spisu).

Dňa 16.8.2024 bolo okresnému súdu doručené podanie obžalovaného, označené ako „Odvolanie voči

rozsudku 4T/20/2024“. Z obsahu podania je zrejmé, že smeruje voči výroku o náhrade škody, ktorý
obžalovanýchápeakopeňažnýtrest,keďdoslovauvádza,žeokresnýsúdmuuložiltrestodňatiaslobody3 roky s podmienečným odkladom na 2 roky a peňažný trest vo výške 5 369,21 eur. Tento peňažný trest
považuje za moc vysoký a neprimeraný. Preto žiada súd, aby opätovne prehodnotil výšku peňažného
trestu, ktorý mu bol uložený. Peňažný trest so svojím príjmom nedokáže splácať, keďže nemá dosť

finančných prostriedkov a od 9.7.2024 je na úrade práce, keďže práca, do ktorej chodil v zahraničí,
skončila. Pozastavenie SZČO a prihlásenie sa na úrad práce uskutočnil dávno predtým, ako si prečítal
rozsudok 4T/20/2024. K odvolaniu voči rozsudku prikladá aj originály daňových priznaní za posledné
2 roky. Nakoľko túto sumu nebude schopný splácať, chcel by požiadať súd o určenie splátkového
kalendáraavýškysplátok.Vblízkejbudúcnostibudemaťprácu,ktorájestálevštádiuriešenia.Stakouto

žiadosťou sa obracia na súd z dôvodu, že medzi ním a rodinou poškodeného nie je žiadna komunikácia
a nepredpokladá, že by pochopili jeho finančnú situáciu, čím sa chce vyhnúť zbytočným problémom.
Prílohu podania tvoria daňové priznania za roky 2022 a 2023 spolu s príslušnými účtovnými dokladmi.

Súčasťou spisu je vyjadrenie poškodeného k odvolaniu obžalovaného na č.l. 307-308. Poškodený
poukázal na rozsah odvolania s následkom pre právoplatnosť rozsudku

vo výrokoch o vine a treste dňom 22.8.2024 a navrhol odvolaciemu súdu postup v zmysle
§ 319 Tr. por., t.j. zamietnuť odvolanie obžalovaného, smerujúce len voči výroku o náhrade škody,
pretože s jeho obsahom nie je možné súhlasiť. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
obžalovaného a následkom (existenciou škody ako takej) je jednoznačne preukázaná, nakoľko
rozsudok vo výroku o vine a treste je právoplatný a odvolateľ má status odsúdeného. Obžalovaný

vôbec nespochybňuje skutkový či právny základ škody. Výška škody 5 369,21 eur pochádza
z nespochybniteľného preukázaného dôvodu – 180 bodov bolestného v zmysle znaleckého posudku č.
6/2022 znalca MUDr. Milana Kanianskeho
zo dňa 25.2.2023 v celkovej výške 4 359,60 Eur, cestovných nákladov vo výške 291,50 eur súvisiacich
s liečbou a nákladov na zdravotné pomôcky vo výške 718,11 eur. Škoda bola riadne uplatnená vo fáze

prípravného konania pred skončením vyšetrovania a preukázaná dôkazmi. Tieto skutočnosti obžalovaný
nijako v odvolaní nespochybňoval, len subjektívne považuje škodu za neprimeranú a vysokú, bez
konkrétnych dôvodov. Nijako konkrétne nespochybňuje spôsob výpočtu škody. Poškodený tak odvolanie
obžalovaného nepovažuje
za dôvodné. Obžalovaný len žiada o úhradu škody v splátkach s poukazom na to, že nemá dosť

financií a od 9.7.2024 je na úrade práce. Z aplikačnej súdnej praxe je nesporné, že samotná skutočnosť
majetkových pomerov osoby zaviazanej nahradiť škodu nemá absolútne žiadnu právnu ani skutkovú
relevanciu na akékoľvek spochybňovanie výšky škody, tobôž nie právneho a skutkového základu
škody. Dôvodom žiadosti o splátkový kalendár na úhradu škody je aj tvrdenie obžalovaného, že medzi
ním a rodinou poškodeného nie je komunikácia, čo je nepravdivé tvrdenie. Obžalovaný e-mailom zo

dňa 9.7.2024, ktorému predchádzal telefonát so splnomocnencom poškodeného, žiadal poškodeného
o splátkový kalendár
na úhradu škody v splátkach vo výške 200,- eur mesačne. Splnomocnenec poškodeného
e-mailom z 11.7.2024 oznámil obžalovanému číslo účtu na úhradu priznanej škody v zmysle rozsudku
a prejavil vôľu a ochotu poškodeného uhradiť predmetnú sumu v štyroch splátkach, najneskôr do

31.12.2024. Poškodený potvrdil vôľu obžalovaného začať s úhradou škody momentom prevzatia
písomného vyhotovenia rozsudku. Faktické kroky obžalovaného teda smerovali k úhrade priznanej
škody, bez akéhokoľvek jej spochybňovania, len sa domáhal splátkového kalendára. Samotné odvolanie
týmto faktickým krokom obžalovaného odporuje, prílohou vyjadrenia poškodeného je aj e-mailová
komunikácia podľa textu.

Poškodený samostatným podaním doručeným krajskému súdu dňa 16.12.2024 (na č.l. 314-326 vrátane
príloh) oznámil a súčasne preukázal krajskému súdu, že poškodený si zvyšok bolestného, určeného
znaleckým posudkom pre účely trestného konania v rozsahu zvyšných 90 bodov, ktorým zodpovedá
suma bolestného 2 179,80 eur (ktoré si v rámci trestného konania neuplatnil), uplatnil civilnou žalobou

v upomínacom konaní pred súdom a tento nárok mu bol priznaný právoplatným platobným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 23Up/1503/2024 zo 7.11.2024, právoplatným 27.11.2024.
Dokonca obžalovaný úhradou zo dňa 22.11.2024 poškodenému aj zaplatil prvú časť sumy 300,- eur
z takto priznanej sumy. Poškodený opäť poukázal len na faktické kroky obžalovaného smerujúce
k úhrade výšky bolestného, ktoré bolo dodatočne priznané v civilnom konaní. To svedčí o tom, že

obžalovaný nespochybňoval celkovú výšku škody 5 369,21 eur (za pôvodných znalecky priznaných
180 bodov bolestného) uplatnenú v trestnom konaní, len sa domáhal splátkového kalendára. Dodnes,
t.j. do 16.12.2024 z priznanej sumy 5 369,21 eur obžalovaný neuhradil poškodenému žiadnu časť.
Splnomocnenec poškodeného na verejnom zasadnutí predložil potvrdenie o zaplatení ďalšej časti škodyobžalovaným vo výške 400,- eur s tým, že aj táto platba sa týka škody, ktorá bola priznaná poškodenému
v civilnom konaní.

Verejné zasadnutie pred odvolacím súdom prebehlo v neprítomnosti obžalovaného a druhej
splnomocnenkyne poškodeného F. G. G., pričom boli splnené zákonné podmienky na vykonanie
verejného zasadnutia v ich neprítomnosti. Obžalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť z dôvodu
pobytu v zahraničí a dal písomný súhlas s konaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti (na
č.l. 312 súdneho spisu). V konečnom návrhu prokurátor žiadal odvolanie obžalovaného zamietnuť ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. por. Prítomný splnomocnenec poškodeného C. H. I. navrhol, aby odvolací
súd v zmysle § 319 Tr. por. zamietol odvolanie obžalovaného voči výroku o náhrade škody.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa §
317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané riadne a včas, v lehote stanovenej v § 309
Tr. por., bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., na to určenom súde,

obsah odvolania spĺňa náležitosti stanovené v § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva
na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd na podklade podaného odvolania obžalovaného v jeho rozsahu a dôvodov vykonal

prieskum napadnutého rozsudku vo výroku o náhrade škody
a po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.
Primárne je potrebné uviesť, že poškodený si riadne a včas, v súlade s ust. § 46 ods. 3 Tr. por. uplatnil
škodu, ktorá mu bola spôsobená na zdraví protiprávnym konaním obžalovaného z dôvodu utrpenia

bolesti a nákladov liečby, ktoré riadne vyčíslil a súdu preukázal. Náhradu za bolesť vyčíslil na podklade
znaleckého posudku č. 6/2022 zo dňa 25.2.2023, vypracovaného znalcom JUDr. Milanom Kanianskym,
ktorú si uplatnil vo výške
4 359,60 eur (180 bodov), pričom jednému bodu zodpovedá suma 24,22 eur; cestovné náklady spojené
s ošetrovaním v sume 291,50 eur a náklady spojené so zakúpením pomôcok v sume 718,11 eur.

Uplatnené náklady boli riadnym spôsobom súdu preukázané. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o dôvod
a výšku uplatneného nároku na náhradu škody, súd o dôvodnosti takto uplatneného nároku nemal
najmenšie pochybnosti, preto mu uplatnený nárok na náhradu škody priznal v celom rozsahu.

Nie je preto možné si osvojiť subjektívny názor obžalovaného, že škoda bola určená neprimerane

vysoko. Výška škody tak, ako bola uplatnená, zodpovedá dôkazom, ktoré boli v predmetnom konaní
vykonané zákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní dňa 18.6.2024 (znalecký posudok č. 6/2022
zo dňa 25.2.2023 vypracovaný MUDr. Milanom Kanianskym, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia
v znení jeho doplnku na č.l. 128-181 súdneho spisu, listín predložených v súvislosti s uplatnením
cestovných nákladov a nákladov liečby

na č.l. 57-92 súdneho spisu).

Keďže obžalovaný nešpecifikoval dôvody, na základe ktorých spochybňoval výšku priznanej škody,
krajský súd vykonal zákonný prieskum rozhodnutia o nároku na náhradu škody uplatnenej v rámci
adhézneho konania a dospel k záveru, že výrok o náhrade škody zodpovedá stavu veci a zákonu.

V ďalšej časti obžalovaný požiadal o splátkový kalendár priznaného nároku poškodenému v celkovej
sume 5 369,21 eur. Vzhľadom na označenie tohto nároku obžalovaným ako peňažný trest, treba jasne
uviesť a zopakovať, že táto suma bola priznaná poškodenému titulom náhrady škody, ktorá mu bola
spôsobená ako následok protiprávneho konania obžalovaného, z ktorého bol uznaný vinným, a teda

nejde o trest. Za stíhanú trestnú činnosť bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 3 roky, s podmienečným odkladom jeho výkonu, s určením probačného dohľadu a skúšobnou
dobou na 2 roky, vrátane uložených obmedzení a povinností, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Je
potrebné rozlišovať medzi trestom uloženým za stíhaný skutok a medzi uloženou povinnosťou nahradiť
škodu.

V danom prípade obžalovanému nebola uložená podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. povinnosť
nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Preto splnenie si povinnosti nahradiť škodu nie jeprepojené s uloženým trestom, teda jej splnenie nebude súd osobitne skúmať z pohľadu jeho budúceho
rozhodovania o osvedčení odsúdeného, či v skúšobnej dobe viedol riadny život.

Rozhodnutie súdu o nároku na náhradu škody v rámci adhézneho konania je však exekučným titulom,
a pokiaľ tento nárok je priznaný právoplatne, nesplnenie povinnosti odsúdeného (resp. povinnej osoby)
je podkladom na vymáhanie ním priznaného nároku v exekučnom konaní. Je zrejmé, že rozsah plnenia
takto súdom uloženej povinnosti a podmienky plnenia sú primárne v dispozícii zúčastnených strán, teda
povinného a oprávneného, teda rozhodnutie súdu je modifikovateľné dohodou týchto účastníkov.

Aj súd v rámci rozhodovania o nároku na náhradu škody má možnosť doplniť výrok o povinnosti
obžalovaného na náhradu škody tak, že umožní obžalovanému tento nárok splácať v splátkach.

Podľa § 287 ods. 2, druhá veta Tr. por. v odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť, že záväzok má
byť splnený v splátkach a súčasne určí podmienky ich splatnosti, pritom berie na zreteľ aj vyjadrenie

poškodeného.

Obžalovaný uviedol, že sa chce vyhnúť zbytočným problémom, na podklade predložených daňových
priznaní za roky 2022 a 2023 dokladoval svoje majetkové a zárobkové pomery s tým, že od 9.7.2024
je na úrade práce a v blízkej budúcnosti bude mať prácu, pričom pozastavil výkon SZČO. Zdôraznil,

že s poškodeným nie je žiadna komunikácia ohľadom možnosti splácať škodu. Posledné uvedené
tvrdenie v súvislosti s vyjadrením poškodeného a preukázaním komunikácie medzi obžalovaným
a poškodeným ohľadom splátok priznanej škody sa ukázalo ako nepravdivé. Pokiaľ ide o popísanie
majetkovej a zárobkovej činnosti obžalovaného, táto ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu nebola
aktuálna, pričom obžalovaný sa tohto verejného zasadnutia nezúčastnil, aby bližšie konkretizoval svoje

osobné, majetkové a zárobkové pomery, čo odvolací súd vyhodnotil v neprospech obžalovaného.
Ani v skutočnostiach, ktoré obžalovaný uvádzal v odvolaní, nedospel krajský súd k tomu, že ide
o odôvodnený prípad na to, aby vyslovil, že záväzok mal byť splnený v splátkach, a to aj s poukazom na
vyjadrenie poškodeného. Od vyhlásenia rozhodnutia v trestnej veci dňa 18.6.2024, aktuálne vykonaných
krokov obžalovaného v súvislosti s úhradou škody (na podklade predloženej e-mailovej komunikácie

poškodeným) krajský súd konštatuje, že obžalovaný mal dostatok času, aby aspoň čiastočným
spôsobom plnil uloženú povinnosť, ktorá by minimálne zodpovedala jeho predstavám o splácaní tohto
záväzku/dlhu. Obžalovaný v tomto smere neurobil ani jeden krok, zostal úplne pasívny. Čiastočne
plnil povinnosť úhrady škody na zdraví z rovnakého dôvodu, ale na podklade iného titulu, a to vyššie
označeného platobného rozkazu vydaného v civilnom konaní. Krajský súd nemal preukázané aktuálne

zárobkové pomery obžalovaného, resp. nemal na podklade čoho posúdiť jeho schopnosť plniť si súdom
uloženú povinnosť, a teda dôvodnosť jeho žiadosti. Podľa názoru krajského súdu obsahom podaného
odvolania nie sú tak závažné argumenty, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu v zmysle § 287 ods.
2, druhá veta Tr. por., napr. vážne zdravotné problémy, povinnosť zabezpečovať výživu nezaopatrených
osôb, náhla strata zamestnania a pod., ktoré by odôvodňovali takýto procesný postup. Nie je možné,

aby súd len paušálne rozhodol o splátkach záväzku na základe neúplných a neaktuálnych tvrdení
obžalovaného, nakoľko musí brať do úvahy aj práva poškodenej strany a nárok tejto strany
na odškodnenie bolesti a náhrady výdavkov spôsobených s liečbou.

Sumarizujúc na záver, odvolaciemu súdu neboli predložené tak vážne argumenty

zo strany obžalovaného, aby tieto dostatočne ospravedlnili stav, že poškodenému sa odškodnenie
následkov protiprávneho správania obžalovaného dostane neskoršie v postupných splátkach súdom
priznanej náhrady škody a nie naraz, preto krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol ako
nedôvodné.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.