Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722205077
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6722205077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, XXX XX D. D., zastúpený: JUDr. Karína Uhrínová, advokátka so sídlom Nám. Š. Moysesa
4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX
XX G., zastúpená: AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., so sídlom Panenská 7, 811
03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 753 510, o vydanie hnuteľných vecí, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 27. 02. 2024, č. k.: 12C/81/2022 - 102, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Súd ukladá žalovanej povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte číslo XX, H.
X. I., H. J. B. XX, G., a to:
1. kuchynskú linku farby perličková biela, ktorá pozostáva z:

1ks technická skriňa pre mikrovlnnú a teplovzdušnú rúru,
1 ks nadstavba na technickú skriňu,
1 ks vrchná skrinka Drevodekor s dvoma dvierkami,
2 ks skrinky ku stropu biely lesk,
1 ks šuplíková skrinka,
1 ks drezová skrinka,
2 ks rohové 3 skrinky,

3 ks spodné skrinky s dvoma dvierkami,
1 ks otvorená policová skrinka,
1ks nadstavba nad otvorenú policovú skrinku,
1 ks spodná časť pod policovú skrinku,
1 ks pracovná doska dub rustikálny,
led osvetlenie,
1 ks skrinka na umývačku riadu,

úchytky k skrinkám
2. televízor 65“ zn. Samsung QE65Q64TA
3. vstavanú umývačku riadu zn. AEG Mastery FSB53637P
4. rúru zn. MORA VT 527 AW,5. video kábel AlzaPower Premium HDMI 2.0 High Speed 4K 2m,
6. varnú dosku zn. MORA VDP 645 GW7,
7. držiak na TV AlzaErgo M455B Ultra Slim kĺbový 37“ - 70“,

8. mikrovlnnú trúbu zn. MORA VMT 422W
9. automatickú práčku zn. AEG L7FEE48SC,
10. sušičku prádla zn. AEG T8DEC68SC,
11. spojovací diel SKP 11 zn. AEG E4YHMKP2,
12. kombinovanú chladničku zn. Samsung RL38T600CWW/EF,

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. Súd návrh žalovanej na prerušenie sporu zamieta.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 percent, do troch dní od
vyčíslenia osobitným uznesením súdu.“
2. Predmet žaloby: Žalobca sa žalobou zo dňa 2.12.2022 domáhal vydania hnuteľných vecí vyššie
uvedených, ktoré sa podľa neho nachádzajú v jeho výlučnom vlastníctve a sú umiestnené v byte č. XX

na adrese B. XX, G., ktorý je vo vlastníctve žalovanej.
3. Argumentáciažalobcu:Žalobcatvrdil,žehnuteľnévecikúpilalebofinancovalzvlastnýchprostriedkov.
Po ukončení partnerského vzťahu v júli 2021 sa odsťahoval z bytu, pričom predmetné hnuteľné veci
zostali v byte žalovanej. Žalovanú písomne vyzval na vydanie vecí dňa 10.5.2022, no žalovaná ich
nevydala. Podložil svoju argumentáciu listinnými dôkazmi, ako predžalobná výzva, faktúry, doklady o

platbách a zmluva o dielo na výrobu kuchynskej linky.
4. Argumentácia žalovanej: Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 31.1.2023 žiadala žalobu zamietnuť. Tvrdila,
že hnuteľné veci žalobca nechal v byte dobrovoľne a nemal v úmysle ich požadovať späť. Žalobca pri
odsťahovaní mohol zobrať všetky veci, ktoré považoval za svoje, ale neurobil tak. Predžalobnú výzvu
ignorovala, keďže sa necítila povinná žalobcovi veci vrátiť, považujúc ich za dar. Uviedla, že žalobca s

ňou manipuloval a vytváral na ňu psychický nátlak po ukončení vzťahu.
5. Skutkové zistenia súdu: Okresný súd Zvolen mal preukázané, že žalobca preukázal vlastníctvo
predmetných hnuteľných vecí dokladmi o kúpe a úhrade. Predmetné veci sa nachádzajú v byte
žalovanej. Nebola preukázaná žiadna dohoda o darovaní hnuteľných vecí žalovanej. Žalovaná
neposkytla dôkazy, ktoré by spochybnili vlastníctvo žalobcu k týmto veciam.

6. Návrh na prerušenie konania, podaný žalovanou, zamietol pre nesúhlas žalobcu.
7. Právna aplikácia: Súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 123, § 126 ods. 1 a §
132 ods. 1, ktoré definujú vlastnícke právo a jeho ochranu; § 137 písm. a) CSP, umožňujúce žalobcovi
domáhať sa plnenia povinnosti vydania vecí.
Odvolanie

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný, a to z
dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), e) a f) CSP. Žiadal, aby Krajský súd Banskej Bystrici zmenil
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a
žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
9. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, a to proti I. a III. výroku

rozsudku. Namietala nesprávne skutkové zistenia (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), nesprávne právne
posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
10.Žalovanánamietalanedostatočnéodôvodnenierozsudku.Argumentovalatým,žesúdprvejinštancie
neuviedol na základe čoho dospel k záveru, že žalobca je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí.
Súd v odôvodnení stručne konštatoval vlastníctvo žalobcu, avšak nešpecifikoval vykonané dôkazy, ktoré

tento záver podporujú. Tvrdila, že originály účtov, na ktoré sa žalobca odvoláva, vlastní ona, a súd túto
skutočnosť neskúmal.
11. Upozornila na princíp voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 ods. 1 a 2 CSP), pričom súd podľa
nej dôkazy nehodnotil objektívne a vykonané dôkazy prevzal bez kritického posúdenia. Napríklad pri
zmluve o dielo na kuchynskú linku žalobca nepredložil doklad o úplnej úhrade ani o jej prevzatí, no

súd to nezohľadnil. Žalobca tiež predložil len kópie dokladov o kúpe elektrospotrebičov zaplatených
hotovosťou, pričom nebolo preukázané, že hotovosť pochádzala od žalobcu.
12. Žalovaná argumentovala, že hnuteľné veci boli darované žalobcom počas trvania ich vzťahu a
spoločného bývania. Poukázala na § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa vlastníctvo
darom nadobúda odovzdaním veci, čo bolo naplnené, keďže žalobca veci inštaloval do bytu žalovanej s

úmyslom darovania. Tvrdila, že neexistuje právny titul na vydanie vecí, keďže boli darované, a vrátenie
daru nemožno požadovať z dôvodu rozmyslenia si daru.
13. V súvislosti so snahou o mimosúdne vyrovnanie uviedla, že pred pojednávaním žalovaná navrhla
mimosúdne vyrovnanie, kde ponúkla vrátenie hnuteľných vecí do 30.04.2024, keď si zabezpečínáhradné spotrebiče, s ohľadom na potreby ich maloletého dieťaťa. Žalobca tento návrh odmietol, čo
žalovaná považovala za konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
14. Žalovaná tiež namietala, že súd neviedol spor k zmierlivému riešeniu, čím porušil čl. 7 ods. 2 CSP,

a konal nehospodárne v rozpore s čl. 17 CSP. Súd mal podľa žalovanej aspoň odročiť pojednávanie,
aby mohla veci vrátiť mimosúdne.
15. Žiadala, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná
náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalovanej.
Vyjadrenie k odvolaniu

16. Žalobca súhlasil s rozsudkom okresného súdu, považoval ho za správny a riadne odôvodnený.
Tvrdil, že súd správne právne posúdil predmet konania, poukázal na relevantné zákonné ustanovenia
a opieral sa o dôkazy, ktoré boli v konaní predložené a zohľadnené.
17. Žalobca reagoval na jednotlivé námietky žalovanej týkajúce sa vykonaných dôkazov. K námietkam
žalobkyne ohľadom originálov dokladov namietal, že žalovaná v priebehu konania ani v odvolaní
nepredložilaoriginálydokladov,ktoréúdajnemalamaťkdispozícii,aninevyjadrilapochybnostiopravosti

žalobcom predložených kópií.
18. Vo vzťahu k platbám za kuchynskú linku uviedol, že doložil dôkazy o úhrade časti sumy za kuchynskú
linku. Nespochybnil však, že zvyšnú platbu uhradil, pričom žalovaná toto tvrdenie nikdy nenamietala v
priebehu konania.
19. Argumentoval, že žalovaná nepredložila žiadne dôkazy na podporu tvrdenia, že hotovosť použitá

na kúpu spotrebičov nepatrila žalobcovi.
20. Dôrazne sa ohradil voči tvrdeniu žalovanej, že predmetné hnuteľné veci boli darované. Žalovaná
nedoložila žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že hnuteľné veci boli darované. Žalobca poukázal na to,
že podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovanie vyžaduje bezodplatné prenechanie veci, čo
zo strany žalobcu nebolo preukázané.

21. Predložil e-mailovú komunikáciu medzi stranami, kde bol vyčíslený súpis nákladov žalobcu vrátane
predmetných hnuteľných vecí, ktoré mali byť predmetom vysporiadania. Ak by boli veci darované, neboli
by súčasťou tohto zoznamu. Zdôraznil, že žalovaná si nesplnila svoju procesnú povinnosť preukázať
svoje tvrdenia. Napriek tvrdeniam o darovaní nepredložila žiadne dôkazy. Súd nie je povinný nahrádzať
procesnú aktivitu strán ani skúmať dôkazy, ktoré žalovaná nenamietala.

22. Žalobca namietal voči tvrdeniu žalovanej, že mala záujem veci vrátiť mimosúdne. Uviedol, že
žalovanejnedôveroval,keďževminulostiužrazžiadalovysporiadanie,ktorésanevyriešilo.Pripomenul,
že pojednávanie sa už raz odročilo z dôvodu PN žalovanej, čo považoval za obštrukciu. Zdôraznil, že k
30.04.2024, termínu navrhnutému žalovanou, hnuteľné veci stále neboli vrátené.
23. Podľa žalobcu súd vykonal všetky potrebné dôkazy a správne ich vyhodnotil. Skutkový stav

považoval za dostatočne zistený a právnu aplikáciu za správnu. Na základe uvedených skutočností
žiadal odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil.
Replika žalovanej
24. K darovaniu hnuteľných vecí žalovaná tvrdila, že hnuteľné veci, ktoré požaduje žalobca vydať,
boli darované. Poukázala na to, že darovacia zmluva nemusí byť podľa Občianskeho zákonníka pri

hnuteľných veciach písomná. Podľa nej bolo darovanie preukázané samotným konaním žalobcu počas
spoločného bývania, keď zariadil byt hnuteľnými vecami bez existencie nájomnej alebo výpožičnej
zmluvy, čo podľa nej jednoznačne svedčí o darovaní. Vyzdvihla, že žalobca svoje tvrdenie o nedarovaní
založil na dodatočnej snahe o finančné vysporiadanie po rozchode, čo považovala za zavádzajúce.
25. Poukázala na to, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s jej tvrdeniami

o darovaní hnuteľných vecí a nevysvetlil právny titul, na základe ktorého mala hnuteľné veci vo svojej
držbe. Tvrdila, že súd bez ďalšieho prevzal argumentáciu a dôkazy žalobcu, čím porušil princípy
civilného sporového konania.
26. Zdôraznila, že podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže byť vlastnícke právo nadobudnuté
darovacou zmluvou, čo podľa nej bolo v tomto prípade naplnené. Argumentovala, že ak neexistovala

žiadna iná právna zmluva (nájomná alebo výpožičná), jediným logickým právnym titulom, na základe
ktorého mohla nadobudnúť vlastníctvo, bolo darovanie.
27. Tvrdila, že už počas rozchodu vyzývala žalobcu, aby si vzal všetky hnuteľné veci, ktoré považuje
za svoje, ale žalobca túto možnosť nevyužil. Poukázala na svoju ponuku z 26.02.2024, keď sa snažila
dohodnúť na vrátení vecí do 30.04.2024, pričom mala záujem na riešení sporu bez súdneho konania.

Tvrdila, že konanie žalobcu a jeho právnej zástupkyne, odmietnutie dohody a tlačenie na pokračovanie
súdneho konania ju utvrdili, že žalobcovi nejde o veci, ale o „odplatu“.28. Oponovala tvrdeniu žalobcu, že nemala záujem vrátiť veci. Zdôraznila, že mala záujem o vyriešenie
situácie nielen pri rozchode, ale aj pred pojednávaním, no odmietnutie jej návrhov zo strany žalobcu
viedlo k ukončeniu jej snáh o mimosúdnu dohodu.

29. Opätovne vyjadrila presvedčenie, že žalobca jej hnuteľné veci daroval, a poukázala na to, že žalobca
sa snaží spor využívať na jej poškodenie, nie na ochranu svojich práv. Žiadala, aby odvolací súd
zohľadnil, že konanie žalobcu nezodpovedá dobrým mravom a že hnuteľné veci nadobudla darom, čo
podporuje celkový skutkový stav.
Duplika žalobcu

30. Žalobca v duplike uviedol, že skutkový stav bol jednoznačne preukázaný v konaní pred súdom prvej
inštancie. Listinnými dôkazmi dokázal, že hnuteľné veci nadobudol do svojho výlučného vlastníctva na
základe kúpy (§ 588 OZ) a zmluvy o dielo (§ 631 a nasl. OZ). Žalovaná túto skutočnosť počas konania
nerozporovala.
31. Žalobca poprel, že by predmetné hnuteľné veci daroval žalovanej. Tvrdil, že svoje stanovisko
konzistentne prezentoval vo všetkých vyjadreniach a písomne vyzval žalovanú na vydanie vecí už

10.05.2022. Darovacia zmluva bola podľa neho iba tvrdením žalovanej, ktoré nebolo preukázané
žiadnym dôkazom, čím žalovaná neuniesla dôkazné bremeno.
32. Vysvetlil, že hnuteľné veci boli umiestnené a používané v byte žalovanej, pretože spolu žili v
spoločnej domácnosti. Súhlas s užívaním však neznamenal ich darovanie. Po rozchode navrhoval
finančné vysporiadanie a veci by v byte ponechal, ak by mu za ne žalovaná poskytla protiplnenie. Keď k

dohode nedošlo, požiadal o ich vydanie. Poukázal na to, že žalovaná veci užíva bez právneho dôvodu
a ich používaním ich znehodnocuje.
33. Odmietol tvrdenie žalovanej, že vlastnícke právo k veciam nadobudla darovaním. Argumentoval, že
žalovaná zmiešava pojmy užívacie a vlastnícke právo a nesprávne tvrdí, že jediným titulom mohla byť
darovacia zmluva. Pre darovanie nebol podľa nehou preukázaný „prejav vôle“ z jeho strany, ani právne

úkony titulus (právny titul) a modus (prevod vlastníctva). Žalovaná tak užíva veci protiprávne.
34. Upozornil na to, že žalovaná v replike nepredložila žiadne nové dôkazy ani skutkové tvrdenia, ktoré
by potvrdzovali jej nárok na vlastníctvo hnuteľných vecí. Podotkol, že žalovaná predmetné veci žalobcovi
dobrovoľne nevydala.
35. Žalobca zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach a žiadal odvolací súd, aby

rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
Právne posúdenie odvolacím súdom
36. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

37. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
38. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 27.02.2024, sp. zn.

12C/81/2022, ako aj obsah spisu, odvolanie žalovanej a vyjadrenia strán vrátane repliky žalovanej a
dupliky žalobcu. Na základe uvedeného dospel k nasledujúcim záverom.
39. Skutkový stav a dôkazné bremeno: Skutkový stav, ktorý bol predmetom konania, sa týkal
vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktoré žalobca nadobudol kúpnou zmluvou a zmluvou o dielo.
Žalovaná namietala, že tieto veci nadobudla od žalobcu darovaním. Z obsahu spisu a dokazovania

vyplýva, že žalobca v konaní predložil listinné dôkazy, ktoré potvrdzovali jeho vlastníctvo predmetných
vecí. Tieto dôkazy žalovaná nerozporovala. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že žalobca preukázal vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom žaloby.
40. Na druhej strane, žalovaná nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali existenciu darovacej
zmluvy, a teda prevod vlastníckeho práva na jej osobu. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka

darovanie vyžaduje prejav vôle darcu bezodplatne prenechať vec do vlastníctva obdarovaného, pričom
tento prejav nebol preukázaný. Žalovaná svoje tvrdenia o darovaní založila iba na subjektívnom výklade
konania žalobcu počas ich spoločného života, čo však na preukázanie darovania nestačí.
41. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že samotné umiestnenie a spoločné užívanie hnuteľných
vecí v byte žalovanej počas trvania partnerského vzťahu nemožno považovať za prejav vôle darovať

tieto veci žalovanej. Odvolací súd konštatuje, že užívanie vecí bolo dôsledkom spoločného bývania,
pričomneexistuježiadnyprávnytitul,nazákladektoréhobyžalovanánadobudlavlastníckeprávoktýmto
veciam. Žalovaná sama priznala, že s hnuteľnými vecami nemala uzatvorenú nájomnú ani výpožičnú
zmluvu, a preto ich užívala bez právneho dôvodu.42. Žalovaná v odvolaní namietala, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie bolo nedostatočné,
najmä v otázke vysporiadania sa s jej tvrdeniami o darovaní. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie síce mal povinnosť v odôvodnení detailnejšie analyzovať skutkové a právne otázky týkajúce sa

tvrdeného darovania. Na druhej strane, samotný rozsudok v merite veci nie je založený na arbitrárnom
alebo nesprávnom posúdení dôkazov, keďže žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v preukázaní svojho
vlastníckeho práva.
43. Právne posúdenie vlastníctva: Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam kúpnou zmluvou a zmluvou o

dielo.Rovnakosúhlasístým,ženebolopreukázané,žebyžalobcatietovecidarovalžalovanej.Žalovaná
nepredložila dôkazy, ktoré by potvrdzovali existenciu prejavu vôle žalobcu darovať hnuteľné veci a
prevod vlastníckeho práva. Tvrdenie žalovanej zostalo v rovine subjektívneho tvrdenia bez vecného
podkladu.
44. Žalovaná v odvolaní uviedla, že mala záujem o mimosúdne vyriešenie sporu a navrhla vrátenie
vecí do 30.04.2024. Tento návrh žalobca odmietol, pričom svoju nedôveru odôvodnil predchádzajúcimi

okolnosťami, keď žalovaná odročenie pojednávania využila na predlžovanie sporu. Odvolací súd
konštatuje, že dôvodné pochybnosti žalobcu o úmysle žalovanej vydať veci dobrovoľne boli podložené
skutkovými okolnosťami. Je zrejmé, že žalovaná veci nevydala ani v čase odvolacieho konania, resp.
takúto skutočnosť odvolaciemu súdu nikto neoznámil. Argumenty žalovanej o darovacej zmluve táto
použila až následne, keď nedošlo k dohode, resp. poskytnutiu lehoty aspoň 3 mesiace, ako to uvádza

žalovaná, keď žiadala prerušiť konanie na tento čas z dôvodu, aby si zabezpečila náhradné veci.
Následná zmena postoja žalovanej nie je v súlade s jej pôvodným úmyslom o snahe dohodnúť sa,
dokonca sa vyporiadať aj vo vzťahu k rekonštrukcii bytu v širšom zmysle. V tom čase nebola žiadna
zmienka o nejakej darovacej zmluve a ide len o subjektívny konštrukt žalovanej.
45.Odvolacísúddospelkzáveru,žežalovanánepreukázalasvojevlastníckeprávokhnuteľnýmveciam,

ktorésúpredmetomsporu.Naopak,žalobcalistinnýmidôkazmijednoznačnepreukázal,žejevlastníkom
týchto vecí. Užívanie vecí žalovanou bez právneho titulu je preto protiprávne. Namietané nedostatky
v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nemajú zásadný vplyv na správnosť rozhodnutia v merite
veci. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I. a III. v
celom rozsahu potvrdil.

Trovy odvolacieho konania
46. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto
mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
47. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.