Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/91/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619200621
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1619200621.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a

členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXXX/X, XXX XX E., zast.: JUDr. Jiří Choutka, advokát, sídlom Štúrovo
nám. 121, Trenčín, proti žalovanému: Hypo Collector, s.r.o., IČO: 46 526 382, sídlom Jablonové 116, 900
54 Jablonové, zast.: JUDr. Anton Kamas, advokát, sídlom Palackého 6403, 911 01 Trenčín, o neplatnosť
výpovede z nájomnej zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa
26.04.2023, č.k. 33C/15/2019-317, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala a/
určenia, že výpoveď žalovaného zo dňa 16.07.2018 z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.01.2009 je
neplatná a b/ určenia, že nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou zo dňa 15.01.2009 vo vzťahu k F.
G. X situovaného v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, zapísaného na LV XXXX pre katastrálne
územie E., trvá ( výrok I.) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu

100% ( výrok II).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 37, § 39, § 40, § 531 ods. 1, § 680 ods. 2, § 711 ods. 6 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 137 písm. c) a d) zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), § 27 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách
o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov č.527/2002 Z.z. ( ďalej len „ zákon

č. 527/2002 Z.z.“). Vecne žalobný petit a) určenie neplatnosť výpovede z nájmu bytu, súd posúdil ako
žalobu na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, pričom určenie tejto právnej skutočnosti
vyplýva z osobitného predpisu, a to § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Za nesporné považoval
tvrdenie žalobkyne, že výpoveď z nájmu bytu jej bola doručená dňa 19.07.2018 a keďže žaloba bola
súdu doručená dňa 01.10.2018, bola podaná pred uplynutím prekluzívnej trojmesačnej lehoty. V konaní
žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobkyne, majúc za to, že k postúpeniu práv a povinností z
nájomnej zmluvy došlo bez jeho súhlasu, absolútnu neplatnosť tohto úkonu ako i pravosť predložených

súkromným listín (nájomnej zmluvy, dodatku k nej a najmä dohody o postúpenia práv a povinností).
Pri posudzovaní otázky aktívnej legitimácie žalobkyne súd prvej inštancie vychádzal z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp.zn 5 Obo/5/2021 zo dňa 21.06.2022. Mal za to, že zmluvné ustanovenie
Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 15.01.2009 (v ktorom si strany sporu dohodli, že nájomcaje oprávnený previesť svoje práva a povinnosti z nájomnej zmluvy na tretiu osobu bez akéhokoľvek
súhlasu prenajímateľa, t.j., že je jednostranne oprávnený postúpiť všetky práva ale aj povinnosti z
nájomnej zmluvy na tretiu osobu a to kedykoľvek a bez súhlasu prenajímateľa) je v rozpore s kogentným

ustanovením Občianskeho zákonníka ( § 531 OZ) a preto je neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho
zákonníka. Dohoda zmluvných strán, že na postúpenie práv a povinností z nájomcu na tretie osoby sa
nevyžadujesúhlasprenajímateľa,svojimobsahomnenahrádzajednostrannýprávnyúkonprenajímateľa
adresovaný nájomcovi, ktorým udelil súhlas s „prevodom práva nájmu“, preto je takéto dojednanie je
v rozpore s § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka a má za následok neplatnosť dohody a zachovanie

pôvodného záväzkového stavu. Prenajímateľ môže dispozične určiť, komu chce zveriť užívanie veci do
nájmu. Z povahy nájomného vzťahu vyplýva, že súhlas prenajímateľa sa má týkať určitého konkrétneho
subjektu (fyzickej alebo právnickej osoby), v opačnom prípade by len všeobecne do budúcna vyjadrený
súhlas s „prevodom nájmu“ mohol byť považovaný len za prejav ochoty k prípadnej zmene nájomcu, ale
nie ako súhlas prenajímateľa k akémukoľvek nájomcovi. Pri posudzovaní tvrdení žalobkyne o prevode
práv a povinností z nájomnej zmluvy zo dňa 15.01.2009 vrátane Dodatku č. 1 na nového nájomcu

(žalobkyňu) súd poukázal na to, že žalobkyňa výslovne uviedla, že až následne ( po tom ako sa konala
dražba) dňa 20.08.2013 pôvodný nájomca previedol svoje práva a povinnosti z nájomnej zmluvy zo dňa
15.01.2009 vrátane Dodatku č. 1 na nového nájomcu - žalobkyňu. Pričom žalobkyňa v konaní neuniesla
dôkazné bremeno týkajúce sa pravosti okamihu podpísania (datovania) predmetného postúpenia práv a
povinností,napriektomu,žeztejtolistinyvyvodzovalapresebapriaznivéúčinky(uznesenieNajvyššieho

súduSRz24.februára2010,sp.zn.4Cdo13/2009).Nespornouvkonaníbolaskutočnosť,žeokamihom
udelenia príklepu, t.j. dňom 20.08.2013 vlastnícke právo k predmetu dražby prešlo na vydražiteľa –
žalovaného a súčasne žalovaný týmto okamihom (udelením príklepu) vstúpil ako nadobúdateľ prenajatej
nehnuteľnosti do právneho postavenia prenajímateľa (§ 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vzhliadnuc
k zhorauvedenému súd dovodil, že k postúpeniu práv a povinností z nájomnej zmluvy zo dňa 15.01.2009

na základeDodatkuzodňa20.08.2013žalobkyňunedošlo,nakoľkotentopodpísalibapôvodnýnájomca
a nový nájomca bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti. Nad rámce nevyhnutného súd doplnil, že v
Nájomnej zmluve zo dňa 15.01.2009, Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 15.01.2009 a Dohode o
postúpení práv a povinností, absentuje riadna špecifikácia predmetu nájmu ( typ nehnuteľnosti, rozmery,
počet miestností), čo spôsobuje ich neurčitosť. Pokiaľ úkon nie je určitý, je neplatný ( § 37 Občianskeho

zákonníka). Následne súd pristúpil k posudzovaniu procesnej prípustnosti žalobného petitu b), ktorým
sa žalobkyňa domáha určenia, že nájomný pomer trvá. Okrem skutočnosti, že vo veci absentuje aktívna
legitimácia žalobkyne ako nájomníčky, súd upriamil pozornosť na to, že na Okresnom súde Trenčín
prebieha konania sp.zn. 28C 20/2020 (žaloba podaná dňa 11.03.2020), ktorou sa žalobca (v tomto
konaní žalovaný) domáha vypratania spornej nehnuteľnosti žalovanou (v tomto konaní žalobkyňa ) a B.

H. C.. Otázka trvania nájomného vzťahu bude preto vyriešená ako predbežná otázka v tomto konaní
o vypratanie nehnuteľnosti, pričom platí, že o určení, či tu právo je alebo nie je, rozhoduje súd podľa
stavu v čase vyhlásenia rozsudku. To isté, ale platí aj pre rozhodnutie súdu o vyprataní nehnuteľnosti.
Súd v konaní o splnenie povinnosti vypratať nehnuteľnosť musí skúmať, či nájomný vzťah trvá v čase
vyhlásenia rozsudku. Je preto zrejmé, že nebola splnená ani požiadavka, aby sa v poradí druhým

žalobným určovacím výrokom do budúcna vytvoril pevný právny základ pre vzťahy strán sporu, čím
by sa predišlo žalobe o plnenie. Žaloba o vypratanie nehnuteľnosti má v prípade súbehu s určovacou
žalobou prednosť a vylučuje naliehavý právny záujem na žalobkyňou požadovanom určovacom výroku.
Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu v spore a navyše v časti druhého
žalobného petitu nie je daný ani naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe, súd žalobu v

celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovanému v konaní v celom rozsahu úspešnému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% voči žalobkyni.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, dôvodiac

naplnením odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP. Poukázala na to, že už v rámci
prípravy dobrovoľnej dražby reagovala na nesprávne údaje týkajúce sa nehnuteľnosti, keď dražobník
spol. Dražby a aukcie, s.r.o. uviedol, že byt nie je využívaný na trvalé bývanie a je neprenajímateľný.
Namietala, že v priebehu konania nemala možnosť preukázať udelenie súhlasu predchádzajúceho
nájomcu. Na pojednávaní dňa 16.02.2022 navrhla doplnenie dokazovania výsluchom svedkov o.i. A.

C. a C. G., ktorí by sa vyjadrili k udeleniu súhlasu s prevodom práv a povinností. Súd upustenie od
tohto dôkazu odôvodnil jednak zamietnutím pristúpenia A. C. do konania na strane žalobcu, ako aj tým,
že vzhľadom na stav veci vykonanie navrhnutého dôkazu vyhodnotil ako neúčelné a nehospodárne.
Nestotožnila sa ani s procesný postup súdu prvej inštancie pri posudzovaní jej návrhu na pristúpenieA. C. do konania na strane žalobcu. Jeho pristúpenie navrhla z dôvodu, že mal dostatok informácií o
prejednávanej veci, bol žalovaným označovaný ako nájomca a žalovaný predložil výpoveď z Nájomnej
zmluvy zo dňa 15.01.2009 adresovanú A. C. zo dňa 16.07.2018, ktorá jej nebola osobne doručená.

Na základe uvedeného konštatovala, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu procesných
práv a k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zdôraznila, že žalovaný mal dostatok vedomostí o
tom, kto je nájomcom. Jednak z Oznámenia o závažných informáciách zo dňa 23.07.2013, oznámenia
účastníka dražby I. J. na dobrovoľnej dražbe. Od udelenia príklepu dňa 20.08.2013 až do roku 2018
o nehnuteľnosť neprejavoval žalovaný žiadny faktický záujem. Začal konať a doručil jej výpoveď až po

tom, čo spoločenstvo vlastníkov bytov zastúpené žalobkyňou bytov začalo konať vo vzťahu k splneniu
si povinnosti žalovaného ako vlastníka bytu, najmä v časti úhrad do fondu opráv a údržby. Na základe
uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje

za vecne a právne správne. Poukázal na to, že pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti výpovede
z nájmu bytu bolo potrebné preukázať, že bola nájomcom bytu. Od počiatku popieral, že by žalobkyňu
uznal ako nájomcu tým, že voči žalobkyni inicioval súdne konania. Dôvody, ktorý ho k takémuto postupu
viedli, boli založené len na opatrnosti. Mal za to, že Dohodu o postúpení práv a povinností zo dňa
20.08.2013 nie je možné považovať za taký právny úkon, na základe ktorého by pre žalovaného

vznikali povinnosti považovať žalobkyňu za „nového“ nájomcu. Naviac súd prvej inštancie správne
vyhodnotil, že vo vzťahu k druhému petitu na strane žalobkyne absentuje naliehavý právny záujem na
určení. Žalobkyňa sa snažila podaním návrhu na pristúpenie A. C. na strane žalobcu procesne zhojiť
a konvalidovať žalobný návrh podaný osobou, ktorej nesvedčí hmotnoprávny nárok tým, že žiadala
pristúpenie ďalšej osoby do konania na strane žalobcu. Nestotožnil sa s námietkami žalobkyne, že

súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne, keď nepripustil do konania na strane žalobcu
A. C.. Rovnako tak žalobkyňa sama zmarila návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov zo
dňa 16.02.2022, keď prítomnosť svedkov nezabezpečila a sama sa na pojednávaní dňa 05.04.2023
jednoznačne vyjadrila, že na týchto návrhoch netrvá. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nie sú splnené
podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie na súd prvej inštancie, ako sa domáha

žalobkyňa, nakoľko napadnutý rozsudok je vecne správny a zákonný. Preto navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

6. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, §
380 CSP, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
alebo nariadenie pojednávania by si vyžadoval dôležitý verejný záujem.

7. V preskúmavanej veci ma odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá

požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej
inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovanie
riadne zhodnotil, keď dôsledne uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Z odôvodnenia jeho

rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bola žaloba zamietnutá.

8. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP ( súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), uplatnenému odvolateľkou v podanom odvolaní
odvolací súd uvádza. Uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp.
Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu
ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva. Obsah práva na súdnua inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom
relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného

orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu
alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých
rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej

účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila
strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom -
ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné

rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

9.Odvolacísúdnezistilnesprávnosťprocesnéhopostupusúduprvejinštancienamietanéhožalobkyňou,
ktorý mal spočívať v tom, že súd prvej inštancie neumožnil žalobkyni v konaní preukázať udelenie
predchádzajúceho súhlasu nájomcu. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na pojednávaní dňa

16.02.2022 žalobkyňa navrhla v konaní vypočuť svedkov A. H. C., C. G., I. J., konateľa žalovaného,
zástupcu spoločnosti Dražby a aukcie a notára K. L.. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 30.03.2023
vyzval žalobkyňu, aby na pojednávaní nariadenom na deň 05.04.2023 zabezpečila prítomnosť
navrhnutých svedkov. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 05.04.2023 odvolací súd zistil, že
na uvedené pojednávanie žalobkyňa nielenže nezabezpečila účasť navrhnutých svedkov ale i súdu

výslovne oznámila, že na výsluchu svedkov netrvá a ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
nenavrhla. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom
svojho tvrdenia, kto tvrdí dokazuje. Ak teda žalobkyňa tvrdila, že p. C. G. ( pôvodný prenajímateľ)
udelil A. C. ( pôvodnému nájomcovi) súhlas s prevodom práv a povinností a mienila uvedené tvrdenie
preukázať práve výsluchmi svedkov, mala na výsluchu svedkov trvať a ich účasť na pojednávaní

zabezpečiť. Napriek tomu, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 05.04.2023 vyzval strany, aby
zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k vykonanému dokazovaniu a k právnej stránke veci ( záverečné
reči), zo záverečnej reči žalobkyne nevyplynula potreba vykonania ďalších dôkazov, preto súd vyhlásil
dokazovanie za skončené.

10. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.

Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (k tomu porovnaj aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
9. júna 2020 sp. zn. I. ÚS 24/2019). Inými slovami, dôkazné bremeno možno vymedziť ako procesnú

zodpovednosť strany sporu za to, že súdu budú rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno
vzťahuje, preukázané. Pojem „dôkazné bremeno“ sa najčastejšie používa v spojení s jeho unesením
alebo neunesením; ak ho strana sporu (ne)uniesla, znamená to, že sa jej (ne)podarilo skutočnosť
preukázať bez ohľadu na to, či si dôkaznú povinnosť splnila či nesplnila.

11. Nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie nemožno konštatovať ani pri rozhodovaní
súdu prvej inštancie o procesnom návrhu žalobkyne na pripustenie vstupu A. C. do konania na
strane žalobcu. Ust. § 79 CSP umožňuje žalobcovi navrhnúť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. V
prípade, ak žalobca žiada, aby do konania pristúpil ďalší subjekt na strane žalobcu, vyžaduje sa súhlas
tohto subjektu, nakoľko nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli vystupoval na strane žalobcu. V

prejednávanej veci podaním zo dňa 16.02.2022 (doručeným súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa
16.02.2022) žalobkyňa (z opatrnosti) navrhla, aby do konania na strane žalobcu pristúpil A. H. C.. K
návrhu na pristúpenie A. C. do konania na strane žalobcu žalobkyňa nepripojila súhlas A. H. C., ktorého
súhlas so vstupom do konania na strane žalobkyne bol potrebný. Odvolací súd považuje za potrebnézdôrazniť, že žalobkyňa bola v prvoinštančnom konaní zastúpená právnym zástupcom, osobou znalou
práva, povinnosťou ktorého bolo primeraným spôsobom a dôsledne využívať všetky právne prostriedky
a uplatňovať ich v záujme svojho klienta ( v tomto prípade žalobkyne). Žalobkyňa v návrhu na vstup A.

C. do konania uviedla, že súhlas A. C. so vstupom do konania doručí súdu v lehote 5 dní, v stanovej
lehote tak neurobila. I keď súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nepripustení vstupu A. C. do konania
na strane žalobkyne na pojednávaní dňa 16.02.2022 odôvodnil hospodárnosťou konania, opomenúc
osobitne upriamiť pozornosť na absenciu súhlasu A. C. so vstupom do konania na strane žalobkyne, je
nutno uviesť, že vstup ďalšej sporovej strany do konania je vždy viazaný na schválenie súdom, ktorý

pri svojom rozhodovaní posudzuje okrem splnenia zákonných požiadaviek uvedených v ust. § 79 CSP
aj hľadisko hospodárnosti konania.

12. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj námietky žalobkyne, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec

posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimzustanovení§192a §193CSP.Odvolacísúdvprejednávanej

veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov označenými žalobkyňou
a aj žalovaným alebo z ich prednesov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal

tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 CSP alebo že by na
zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil.

13. Pokiaľ odvolateľka tvrdila, že žalovaný mohol nadobudnúť vedomosť o tom, kto je nájomcom z

listiny „Oznámenie závažných informácií“ je potrebné uviesť, že uvedená listina neobsahuje informáciu
o postúpení práv z nájomnej zmluvy, čo logicky ani nemohla obsahovať nakoľko je datovaná dňom
23.07.2013, t.z. pred výkonom dražby (dňa 20.08.2013) ako i pred uzavretím Dohody o postúpení
práv a povinností dňa 20.08.2013. Tvrdenia odvolateľky nepodporuje ani obsah notárskej zápisnice zo
dňa 20.08.2013 N1047/2013, NZ28082/2013, NCRIs28637/2013. V konaní pred súdom prvej inštancie

žalobkyňa netvrdila ani nepreukazovala, že by majúc vedomosť o novom vlastníkovi nehnuteľnosti
( prenajímateľovi) akoukoľvek formou toho kontaktovala a deklarovala mu, že sa stala novým nájomcom.
Možnotakprisvedčiťargumentáciižalovaného,ževedomosťopostúpeníprávapovinnostínažalobkyňu
získal až v roku 2018, i s ohľadom na potrebu vysporiadania sa s trestným oznámením ( trestné
oznámenie doručené dňa 27.02.2018, čl.163).

14. Odvolací súd považoval za potrebné akcentovať fakt, že rozhodnutie súdu prvej inštancie mohol
preskúmavať len v medziach odvolacích námietok a len tieto boli rozhodujúce pre vymedzenie
rozsahuodvolaciehoprieskumu.Viazanosťodvolaciehosúduodvolacímidôvodmi,ktorouzásadnetreba
rozumieť možnosť odvolacieho súdu zaoberať sa v konaní o odvolaní výlučne tými dôvodmi, ktoré

odvolateľ v odvolaní uviedol. Jedinou zákonom pripustenou výnimkou z tohto pravidla je prihliadanie
odvolacím súdom ex officio (z tzv. úradnej povinnosti súdu a aj bez namietania odvolaním) na existenciu
vád týkajúcich sa procesných podmienok. Tie totiž súd skúma (okrem výnimiek vyplývajúcich z §§ 5 ods.
1, 41 CSP) ex offo a kedykoľvek počas konania. Odborná literatúra rozdeľuje procesné podmienky na
štyri základné skupiny : a/ procesné podmienky na strane súdu (právomoc a príslušnosť), b/ procesné

podmienky na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia,
spôsobilosť byť zástupcom a splnomocnenie zástupcu strany), c/ vecné procesné podmienky (existencia
návrhu na začatie konania a splnenie poplatkovej povinnosti), d/ negatívne procesné podmienky
(prekážkarozhodnutejveciaprekážkalitispendencie).Úpravavýnimkytumápritomsvojulogickúpríčinuv potrebe zamedzenia stavu, pri ktorom by mal odvolací súd povinnosť ponechať bez povšimnutia aj
prípady tých najzávažnejších procesných nedostatkov, brániacich spravidla vydaniu nielen formálne, ale
aj materiálne právoplatného a ďalej nespochybniteľného súdneho rozhodnutia, ktoré by sa následne

mohlo stať aj vykonateľným.

15. Vzhliadnuc k uvedenému vyhodnotil odvolací súd odvolaciu argumentáciu odvolateľky ako
nespôsobilú spochybniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie
(vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne

potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé,
že úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný
má proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,

že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).