Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123369008
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6123369008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom
Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného Advokáti Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom
tamtiež, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava – mestská časť Petržalka,
Digital Park I, Einsteinova 21, IČO: 31 383 408, právne zastúpenému SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, o zaplatenie 322,56 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 45C/87/2023-123 zo dňa 26. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 292,56

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 292,56 eur od 11.6.2022 do zaplatenia
a vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 81,40 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 322,56
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 11.6.2022 do zaplatenia.
Východiskovo konštatoval, že bolo nesporné, že dňa 21.4.2022 došlo k dopravnej nehode, ktorá
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. V dôsledku tejto nehody

poškodený užíval v období od 9.5.2022 do 17.5.2022 (náhradné) vozidlo na základe zmluvy o nájme
uzavretej so žalobcom. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu považoval okresný súd za preukázanú
zmluvou o postúpení pohľadávky z poškodeného na žalobcu zo dňa 17.5.2022. Pasívna vecná
legitimácia žalovaného vyplývala priamo z § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého poisťovateľ
(žalovaný) uhrádza poškodenému náhradu škody.
2. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodené motorové vozidlo sa nachádzalo v autoservise
odo dňa 9.5.2022, dňa 12.5.2022 autoservis vystavil faktúru za jeho opravu a po doručení krycieho listu

zo strany poisťovne (žalovaného) dňa 17.5.2022 bolo vozidlo bezodkladne odovzdané poškodenému.
Okresný súd uviedol, že skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne dotknutého postupu autoservisu (bežnej
obchodnej praxe) v prípade, že oprava poškodeného motorového vozidla je uhrádzaná poisťovňou
z povinného zmluvného poistenia vinníka autonehody, neboli zo strany žalovaného spochybnené.
Poškodený tak nemal objektívnu možnosť si prevziať opravené vozidlo už v deň vystavenia faktúry, resp.
skôr než bol autoservisu doručený krycí list od žalovaného.
3. Nadväzne mal okresný súd za to, že poškodeným vynaložené náklady na prenájom náhradného

vozidla boli nákladmi účelne vynaloženými v období od 9.5. do 17.5.2022; teda aj od 13.5. do 17.5.2022.
Účelnosť a nevyhnutnosť ich vynaloženia preukazuje (tiež) čestné prehlásenie poškodeného, z ktorého
– okrem iného – vyplýva, že poškodený nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného
vozidla bol preňho nevyhnutný. Okresný súd poukázal na to, že za opodstatnenú dobu prenájmunáhradného vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti, čo v zmysle § 11 ods.
6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. zahŕňa skončenie šetrenia, oznámenie výšky poistného plnenia a jeho
poskytnutie. Autoservis totiž vydá opravované vozidlo až po zaplatení ceny opravy; čomu zodpovedá

aj „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí (vystavenie krycieho listu). Za účelnú dobu nájmu je
preto potrebné považovať dobu od momentu prijatia vozidla do opravy až do momentu jeho vydania
poškodenému; v ktorej spojitosti okresný súd odkázal aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
602/2022.
4. Zdôraznil, že poškodený prenájmom náhradného vozidla len odstraňoval nepriaznivý stav vyvolaný

škodovou/poistnou udalosťou, pričom nešlo o stav, ktorý by bol „výsledkom jeho dobrovoľného
rozhodnutia“. Nepovažoval preto za spravodlivé, aby pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov
spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného vozidla bolo plnenie poisťovne podmieňované
splnením ďalších podmienok, nevyplývajúcich zo zákona. Nepochybne ide o náklady kryté povinným
zmluvným poistením. Okresný súd akceptoval ako súčasť nároku na náhradu škody aj poplatok za
pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30 eur, ktorý poškodený musel zaplatiť. Jedná sa o zmluvne

dohodnutý paušálny poplatok, vo vzťahu ku ktorému nie je potrebné, aby žalobca preukazoval, čo je
v ňom zahrnuté. Pokiaľ by nenastala poistná udalosť (dopravná nehoda), tak by poškodený nebol nútený
tento náklad vynaložiť.
5. Ako nedôvodný vyhodnotil okresný súd postup žalovaného, ktorý od nároku na poistné plnenie
odpočítal (len na základe vlastnej metodiky) sumu 17,60 eur ako náklady, ktoré by poškodenému vznikli

užívaním i jeho vlastného motorového vozidla. Nemožno totiž konštatovať, že by poškodený „reálne
preukázateľne ušetril nejaké náklady“. Okresný súd akcentoval, že účelom § 442 ods. 1 Obč. zák.
je dosiahnuť (v plnej miere) kompenzáciu majetkovej ujmy, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku
škodovej udalosti. Analogicky poukázal na závery vyslovené v náleze Ústavného súdu ČR sp. zn.
II. ÚS 221/2007 a na názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v rozsudku sp. zn. 2Obdo 48/2012,

ktorým bol prekonaný aj právny názor vymedzený v jeho rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/200/2011. Pokiaľ v
zmysle označenej judikatúry od nároku na náhradu škody nie je na mieste odpočítavať tzv. zhodnotenie
poškodeného motorového vozidla v dôsledku použitia nových náhradných dielov, nie je dôvod ani na
odpočítavanie fiktívnych nákladov, ktoré by mali inak vzniknúť poškodenému amortizáciou poškodeného
vozidla, ku ktorej v dôsledku jeho nepoužívania nedošlo. Okresný súd dodal, že v predmetnej otázke

nie je viazaný stanoviskom NBS, na ktoré odkazoval žalovaný.
6. Nakoľko účelnou dobou nájmu náhradného vozidla bolo obdobie od 9.5. do 17.5.2022, čomu
zodpovedajú náklady v uplatnenej sume 494,96 eur (9 dní x 55 eur/deň) + poplatok za pristavenie 30
eur, spolu 524,96 eur a žalovaným bolo vyplatené poistné plnenia len vo výške 202,40 eur, pohľadávka
v sume 322,56 eur je uplatnená dôvodne. Žalovaného zároveň zaťažuje povinnosť zaplatenia úrokov

z omeškania. Žalovaný oznámil výšku poistného plnenia listom zo dňa 26.5.2022, ktorý deň považoval
okresný súd za deň skončenia prešetrovania. V súlade s § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. bol
žalovaný povinný poskytnúť poškodenému poistné plnenie do 15 dní, t. j. do 10.6.2022. Odo dňa
nasledujúceho – od 11.6.2022 – sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku vo výške
neposkytnutého poistného plnenia (322,56 eur). Nezodpovedá pritom spravodlivému usporiadaniu

vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné
plnenie prenášala na poškodeného.
7. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore plne úspešný žalobca má voči žalovanému
nárok ich na náhradu v rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá. Namietal, že nájomné za náhradné vozidlo
od 13.5. do 17.5.2022 nemožno považovať za skutočnú škodu, ktorá vznikla v súvislosti s dopravnou
nehodou. Poškodený totiž nemá nárok na náhradu akýchkoľvek vynaložených výdavkov (vrátane
výdavkov za prenájom náhradného motorového vozidla), ale iba výdavkov odôvodnených a účelných.

Odvolateľ poukazoval na to, že faktúra bola autoservisom vyhotovená dňa 12.5.2022, čo znamená, že
oprava bola v uvedený deň ukončená. Po tomto dátume už preto nebol dôvod na trvanie prenájmu
(náhradného) vozidla; nie je podstatné, kedy si poškodený svoje vozidlo z autoservisu prevzal, dôležité
je, kedy tak najskôr bol oprávnený učiniť.
9. Súvisiaci (odlišný) záver okresného súdu je v rozpore i so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty, konkrétne s § 19 ods. 2, v zmysle ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby,
pričom platiteľ dane je povinný vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru alebo služby. Odvolateľ tvrdil, že
okresný súd „svojvoľne neaplikoval“ dotknuté daňové právne predpisy a ani sa s danou argumentáciou
nevysporiadal. Rovnako sa nevysporiadal s rozhodovacou praxou súdov, na ktorú žalovaný poukazovalv priebehu konania. V jej intenciách žalobca nepreukázal žiadny objektívny dôvod, ktorý by bránil
prevzatiuvozidlazautoservisubezprostrednepojehooprave.Okresnýsúdmalpretoposúdiťdôvodnosť
trvania nájmu s prihliadnutím na dátum ukončenia opráv vozidla, nie s prihliadnutím na dátum doručenia

krycieho listu autoservisu.
10. Za „absolútne nesprávny“ považoval odvolateľ postup okresného súdu, ktorý si osvojil potvrdenia
(iných) servisov, nemajúce s prejednávaným prípadom absolútne žiadny súvis. Žalobca nepredložil
potvrdenie servisu, ktorý v súdenej veci vykonával opravu poškodeného vozidla (AT a.s.) a ani jeho
potvrdenie o bežnej praxi medzi ním a žalovaným. Z dôvodu absencie riadneho a presvedčivého

odôvodnenia rozsudku označil odvolateľ napadnuté rozhodnutie aj za nepreskúmateľné.
11. Vo vzťahu k poplatku za pristavenie vozidla uviedol, že žalobca má ekonomický záujem na
navyšovaní nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Dotknutý poplatok vo výške 30
eur nemožno refundovať podľa § 4 ods. 2 v spojení s § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., pretože
náhrada skutočnej škody je limitovaná účelnosťou a odôvodnenosťou vynaložených nákladov. Navyše,
musí ísť o nároky, ktoré sú expressis verbis vymedzené v uvedenom ustanovení; čo náklady za

pristavenie a prevzatie vozidla nie sú. Podľa žalovaného neobstojí ani zdôrazňovanie zmluvného
základu predmetného poplatku, lebo uvedené bez ďalšieho neodôvodňuje jeho účelnosť. V danej
spojitosti žalovaný odkazoval aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/95/2021.
12. Mal za to, že okresný súd nesprávne posúdil opodstatnenosť žaloby tiež v časti nákladov, ktoré
by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu

ČR (uverejnené pod Rc 7/92) i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo/3/2015 tvrdil, že
legitímne krátil poistné plnenie o tieto náklady. Napokon žalovaný uviedol, že v rozpore s § 11 ods. 6 a 8
zákona č. 381/2001 Z. z. bol žalobcovi priznaný nárok na úrok z omeškania.

13. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, keď zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii.

Uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď „bol nútený“ si prenajať náhradné vozidlo v dôsledku
poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného. Dotknutým prenájmom len riešil dôsledky zapríčinené
poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav. Dôvod užívania náhradného vozidla pritom odpadol
až dňom vydania opraveného vozidla poškodenému; čo zodpovedá i právneho názoru Ústavného súdu
SR vyslovenému v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022.

14. Žalobca zdôraznil, že deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by
mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, lebo vtedy ešte nemá objektívnu možnosť opravené
vozidlo užívať. Táto možnosť nastáva až momentom vydania vozidla autoservisom poškodenému.
Autoservis, ktorý je zmluvným partnerom žalovaného, k uvedenému pristupuje v čase, keď má
prostredníctvom krycieho listu zo strany poisťovne aspoň deklarované krytie nákladov za vykonanú

opravu; súvisiacu faktúru pritom servis zasiela priamo poisťovni. Moment vydania vozidla poškodenému
takzávisíodkonaniapoisťovne.Žalobcadávaldopozornosti,žeúčelompovinnéhozmluvnéhopoistenia
je – okrem iného – to, aby škodu nehradili bezprostredne škodcovia a už vôbec nie poškodení. Postup
autoservisu pri oprave vozidla (vrátane okamihu jeho vydania) preto nemožno pričítať poškodenému,
ktorý bol objektívne – po celú dobu zotrvania opravovaného vozidla v servise – vylúčený z jeho užívania.

15. Žalobca tvrdil, že opodstatnený je tiež jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla,
pretože ide o výdavok priamo súvisiaci s prenájmom vozidla a poškodený preukázateľne dotknutý
poplatok uhradil. Od poškodeného nie je možné požadovať, aby v čase vzniku situácie, keď si musel
prenajať náhradné motorové vozidlo, vyhľadával na trhu takú autopožičovňu, ktorá tento poplatok
neúčtuje alebo ho účtuje v nižšej výške.

16. Žalobca zotrval tiež na tom, že nedôvodným je protistranou nárokované krátenie poistného plnenia
o zmenu technickej hodnoty vozidla či prevádzkové náklady, čo má predstavovať sumu ušetrenú
poškodeným nepoužívaním vlastného/opravovaného vozidla. Nakoľko žalovaný sadzbu denného
nájomného nerozporoval, nie je dôvod na jej ďalšie znižovanie. Zníženie náhrady v dôsledku tzv.
neopotrebovávania vozidla poškodeného nemá oporu v judikatúre (zo žalovaným označovaného

rozhodnutia NS SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 v tomto smere nič nevyplýva) a bolo by ďalším neprimeraným
poškodením, keď už samotná skutočnosť, že jeho vozidlo bolo poškodené, je znížením hodnoty vozidla.

17. V následnej reakcii žalovaný zotrval na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácii; ktorej
niektoré časti zopakoval.

18. Žalobca právo odvolacej dupliky nevyužil.

19. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je konštatované vo výroku
tohto rozhodnutia.

20. Účelom zákona č. 381/2001 Z. z. je nielen čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného vo sfére
materiálnej ujmy, ale zjednodušenie celkového postupu smerujúceho k dosiahnutiu uspokojenia nároku
na náhradu škody. V dotknutom kontexte je potrebné vnímať aj súvislosti zabezpečenia náhradného
motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho vlastného motorového
vozidla nemôže toto (nútene/ /nedobrovoľne) užívať. Predmetné východiská sú dostatočne zrejmé aj z

postulátov formulovaných Ústavným súdom SR v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.2.2023
21. Ústavný súd SR napríklad výslovne uvádza, že „Účelom náhradného motorového vozidla je
eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo“...“V prípade
čiastočnej škody účelnosť nákladov zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného
vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie

používanie“. Hoci sa niektoré z ďalších (čiastkových) záverov ústavného súdu týkajú tzv. totálnej škody,
jednotiacim a určujúcim prvkom je skutočnosť kontinuálne (v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou)
pretrvávajúcej potreby používania náhradného vozidla poškodeným do momentu, keď môže opätovne
užívať svoje vlastné motorové vozidlo.

22. Argumentácia žalovaného založená na zdôrazňovaní dňa vystavenia faktúry autoservisom, ktorý
vykonával opravu poškodeného vozidla, opomína viaceré zásadné okolnosti/súvislosti. Predovšetkým
do značnej miery prehliada hmotnoprávny rozmer dotknutého záväzkového vzťahu medzi autoservisom
a poškedeným. Ten je založený nielen na samotnom vykonaní opravy (súčasťou ktorej činnosti
zhotoviteľa/autoservisu je i vystavenie faktúry), ale aj na uhradení ceny za opravu (§ 652 ods. 1 Obč.

zák.).
23. Neobstojí preto konštatovanie žalovanej strany, že poškodený si vozidlo mohol (najskôr) prevziať
už bezprostredne po vystavení faktúry. Žalovaný v tomto smere neoznačuje/nepredkladá žiaden dôkaz,
ktorý by preukazoval jeho tvrdenie, že autoservis (v danom prípade AT, a.s.) by poškodenému (p. A.)
vydal vozidlo bez uhradenia ceny opravy a len na základe toho, že bola ním samotným (autoservisom)

vystavená faktúra.

24. V prípade vykonávania opráv vozidiel na základe škôd spôsobených pri poistných udalostiach práve
v danom momente (v otázkach uhradenia ceny opravy) vstupuje do predmetného záväzkového vzťahu
poisťovňa (v súdenej veci žalovaný), ktorá na základe

existencie priameho nároku poškodeného uhrádza vzniknutú škodu. V zmysle obchodných zvyklostí
(čiastočne aj/až v širšom význame ako je obsah daného pojmu definovaný a používaný v obchodnom
práve; napr. § 264 Obch. zák.) dotknutý proces prebieha tak, že autoservis po ukončení opravy faktúru
zasiela priamo poisťovni (poškodený spravidla ani nemá vedomosť o vykonaní dotknutého fakturačného
úkonu) a až vo chvíli, kedy poisťovňa potvrdí rozsah úhrady ceny opravy (vystaví tzv. krycí list), je

poškodený kontaktovaný autoservisom za účelom vyzdvihnutia si opraveného vozidla.

25. Predmetná postupnosť je krajskému súdu nielen známa z jeho rozhodovacej činnosti (§ 186
CSP; a preto sa nedokazuje), ale v konkrétnostiach súdeného prípadu vyplýva aj z vyjadrení strán,
resp. z vykonaného dokazovania. Vyššie opísanú – všeobecne dlhodobo akceptovanú – prax žalobca

preukazoval aj potvrdením viacerých autoservisov, ktoré potvrdenia tvorili súčasť jeho vyjadrenia po
podaní odporu žalovaného voči pôvodne vo veci vydanému platobnému rozkazu.
26. Bezprostredne v následnom podaní – duplika zo dňa 31.10.2023 (č. l. 99 až 100) – žalovaný
predmetné tvrdenie a k nemu prislúchajúce dôkazy žiadnym spôsobom nespochybnil; v podstate na
ne vôbec nereagoval. Neučinil tak ani v neskoršom štádiu prejednávania veci okresným súdom a

nenamietal/nerozporoval ani súvisiace skutkové tvrdenie žalobcu na pojednávaní dňa 26.2.2024 o tom,
že poškodený sa o vystavení faktúry autoservisom za opravu jeho vozidla ani nedozvedel, pretože
tá bola zaslaná priamo poisťovni. Odvolacia námietka založená na tvrdení o nepredložení potvrdenia
bezprostredne autoservisom AT, a.s., ktorý v súdenej veci vykonával opravu vozidla poškodeného, je
tak svojou povahou (neprimeranou) novotou - § 366 CSP.

27. Zároveň z potvrdenia označeného autoservisu (č.l. 9), ktoré bolo predložené už spoločne so žalobou
(a bolo naň v žalobe výslovne i poukazované), je zrejmé, že dotknuté vozidlo autoservis „bezodkladne
odovzdal držiteľovi“ (poškodenému) po vykonaní opravy a (až) po doručení krycieho listu od poisťovne/
žalovaného. Uvedené korešponduje aj s oznámením o poistnom plnení zo dňa 17.5.2022, ktoré zaslalžalovaný poškodenému (čl. 70) a v ktorom žalovaný konštatuje, že „skutočnú škodu vo výške 1.242,56
poukazuje (priamo) na účet servisu“. Predmetné potvrdenie a oznámenie spoločne so skutočnosťami
známymi konajúcim súdom z ich činnosti a v spojitosti s vyjadreniami ďalších autoservisov dostatočne

preukazujú vyššie opísaný spôsob a priebeh vykonávania opráv vozidiel, ktorých poškodenie bolo
vyvolané poistnou udalosťou; čo v plnej miere platí i pre konkrétnosti súdenej veci.

28. Bez bližšieho významu pre prejednávanú vec sú ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty,
na ktoré odkazuje žalovaný. Predmetný právny predpis je predpisom verejného práva a ukladá

povinnosti zdaniteľným osobám/platiteľom dane z pridanej hodnoty. Žiadnym spôsobom však nereguluje
a nezasahuje do súkromnoprávneho vzťahu platiteľov predmetnej dane a tretích osôb (v súdenom
prípade poškodeného p. A. a po postúpení pohľadávky žalobcu). Ustanovenie § 19 zákona č. 222/2004
Z.z. určuje „len“ vznik daňovej povinnosti (tá dokonca vzniká i pri platbe pred dodaním služby - § 19
ods. 4 daného predpisu), ale neupravuje občianskoprávne oprávnenia a povinnosti zmluvných strán vo
vzťahu, v rámci ktorého došlo k poskytnutiu/dodaniu služby podmieňujúcej zdaniteľné plnenie.

29. Obdobne tendenčným ako (izolované) poukazovanie na daňovoprávnu úpravu by mohlo byť
(izolované) akcentovanie splatnosti faktúry za opravu poškodeného vozidla, ktorá okolnosť v porovnaní
s daňovými predpismi jednoznačne bezprostrednejšie súvisí so záväzkovým vzťahom medzi
autoservisom a poškodeným. V súdenom prípade bola pritom splatnosť faktúry stanovená až na deň
26.5.2022, do ktorého dátumu by bolo možné poškodenému len ťažko vyčítať, že si zabezpečoval

nevyhnutné prostriedky na úhradu ceny opravy (a preto súčasne používal naďalej náhradné vozidlo),
pokiaľ by nebolo zaplatenie ceny opravy zabezpečené krycím listom poisťovne.

30. Poškodený teda nemal fakticky inú možnosť ako len čakať na krycí list, preukazujúci prísľub
poisťovne/žalovaného, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Bolo by až naivné domnievať

sa, že poškodený (navyše v pozícii slabšej strany – spotrebiteľa) by bol schopný vyjednať si výnimku
z danej praxe, t. j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. „kvalifikovaným prísľubom“
úhrady) ceny opravy.
31. Súčasne nemožno od poškodeného ani spravodlivo žiadať, aby sa pokúsil „dohľadať“ autoservis,
ktorý dotknuté – bežnej a dlhodobej praxi zodpovedajúce – dojednanie v rámci zmluvného vzťahu

neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému (ani hypoteticky/teoreticky) pričítať porušenie
všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 Obč. zák.), t. j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla,
resp. v jednotlivostiach súdenej veci, aby sa nenavyšovala.

32. Doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise a tým nutnosť užívania náhradného vozidla

tak súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho
zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Opätovne
je namieste pripomenúť/zdôrazniť, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých
pri prevádzke motorových vozidiel tak, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení. Dĺžku
zotrvaniaopravovanéhovozidlavautoservisepritomovplyvňujeprávepoisťovňasvojimbezprostredným

postupom v rámci šetrenia a likvidácie poistnej udalosti. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že poškodený
si sám neurčuje/nevyberá poisťovňu, ktorá bude činná v rámci likvidácie poistnej udalosti, ale „nútene“
vstupuje v dôsledku poistnej udalosti do právneho vzťahu s poisťovňou, v ktorej má škodca dojednané
povinné zmluvné poistenie.

33. Bezpredmetným je odkazovanie odvolateľa na závery (dvoch) rozhodnutí Krajského súdu
v Bratislave (iného odvolacieho súdu) v obdobných veciach, lebo tieto nie sú pre konajúce súdy záväzné
(§193,eventuálne§391ods.2a§455CSP).Narozdielodvyššiespomínaného/citovanéhorozhodnutia
Ústavného súdu SR, ktoré atribútom záväznosti pre všeobecné súdy v zmysle § 193 CSP disponuje.
Navyše, podľa vedomostí odvolacieho súdu predmetné odvolacie rozhodnutia reprezentujú (značne)

minoritné názory súdnej praxe (v obvode tunajšieho odvolacieho súdu určite); žalobca v rámci jeho
vyjadreniu k odvolaniu protistrany označil, resp. citoval viaceré rozhodnutia práve Krajského súdu
v Bratislave, ktoré potvrdzujú opačné závery.
34. Žalovaným akcentované rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (predovšetkým) nepredstavujú
ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP. Zároveň

vrozoberanejsúvislostijepodstatné,žeokresnýsúd(čiastočneivspojenísdôvodmitohto–odvolacieho
– rozhodnutia, keďže konanie v I. a II. inštancii tvorí jeden celok) dostatočne zdôvodnil/vysvetlil svoj
právny názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej právnej otázky plnohodnotne vyrovnal, pretonekonal v rozpore s princípom právnej istoty (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 144/2014 z 13.5.2014).

35. Okresný súd v bode 44. odôvodnenia jeho rozhodnutia náležite (v skutkových konkrétnostiach
súdenej veci, odkazmi na príslušnú judikatúru, východiskami, úvahami a z nich rezultujúcimi závermi)
vysvetlil svoje stanovisko k nemožnosti odpočítania od poistného plnenia sumy predstavujúcej (podľa
tvrdení žalovaného) náklady, ktoré by vznikli poškodenému používaním jeho vlastného vozidla.
Odvolateľ na predmetné dôvody napadnutého rozsudku vôbec nereaguje a v úvode odvolania len veľmi

stručným odkazom na rozhodnutie Rc 7/92 tvrdí, že na jeho základe legitímne krátil poistné plnenie
o predmetné náklady. V závere (inak pomerne rozsiahleho) odvolania sa vracia k danej otázke iba
zopakovaním číselného označenia rozhodnutia Rc 7/92 a dopĺňa označenie rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR (sp. zn. 3 MCdo 3/2015).
36. V štandardnom kontradiktórnom spore, ktorým je i súdená vec a v ktorom je odvolací
súd oprávnený preskúmavať správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne na základe konkrétnych

odvolacíchnámietok,takétomaximálnevšeobecnévymedzenieodvolacej(proti)argumentácie(osobitne
za situácie, keď okresný súd namietaný záver náležite a podrobne odôvodnil), nie je spôsobilé
spochybniť stanovisko okresného súdu. Logickým následkom uvedeného je konštatovanie vecnej
správnosti dotknutého záveru.
37. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že zásadne problematickou je metodika

súvisiaceho výpočtu zvolená žalovaným, ktorá vychádza z „bežnej“ amortizácie vozidla, pričom
úplne prehliada určujúci fakt poškodenia vozidla v dôsledku dopravnej nehody, ktorá okolnosť (až
dramaticky)zasahujedoreálnej(trhovej)hodnotyveci/vozidla.Zoširšiehohľadiskaideo„ďalšiusankciu“
poškodeného subjektu, ktorý utrpel stratu už práve tým, že musí užívať nie štandardne amortizujúce sa
vozidlo, ale vozidlo havarované (hoci po vykonaní opravy).

38. Ešte menej odvolacích argumentov ako v súvislosti s tvrdenými výdavkami, ktoré by mal poškodený
vo vzťahu k užívaniu vlastného vozidla, žalovaný v odvolaní uvádza v spojitosti s nespokojnosťou
s priznaním žalobcovi úroku z omeškania. V tomto smere sa odvolateľ obmedzil len na jednoduché
konštatovanie, že tento nárok bol priznaný v rozpore s § 11 ods. 6 a 8 zákona č. 381/2001 Z. z. Opätovne

je nutné uzavrieť, že takáto odvolacia námietka nie spôsobilá spochybniť predmetný záver okresného
súdu; ktorý je – navyše – konkrétne ozrejmený v bode 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

39. Naproti doteraz uvedenému krajský súd považoval za opodstatnenú odvolaciu námietku týkajúcu sa
poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla (30 eur), keďže uvedený poplatok nevyhodnotil ako účelne

vynaložený.Sámžalobcaprezentuje,žeklientomposkytujevspojitostisprenájmomnáhradnéhovozidla
komplexné služby, vrátane administratívy a zároveň pristavenia a prevzatia vozidla. Nevymedzuje pritom
žiadenracionálnyahlavnezpohľaduprimeranostirelevantnýdôvod,prečoprávezaprevzatieaprípravu
vozidla má byť hradený aj samostatný poplatok mimo platbu za celú službu. Rovnako tak môže začať
účtovať poplatok za spracovanie nájomnej zmluvy, zmluvy o postúpení pohľadávky, či poplatok za

umytie vozidla, vyčistenie interiéru a podobne. V daných okolnostiach nie je bez významu, že vo vzťahu
s poškodeným ide medzi ním a žalobcom o vzťah spotrebiteľa a dodávateľa, ktorý rozmer nie je možné
prehliadať aj z hľadiska ne/primeranosti účtovaných poplatkov.
40. Krajský súd len dodáva, že samotný fakt, že predmetný poplatok bol medzi žalobcom a poškodeným
dojednaný, ktorý považoval okresný súd za zásadný, nie je osobitne relevantný. Z výkladového hľadiska

totiž ide o argument, podľa ktorého by akýkoľvek zmluvne dojednaný poplatok bol automaticky – bez
možnosti akéhokoľvek posúdenia a prieskumu – primeraný a účelný. Už na prvý pohľad je zrejmé, že
ide o neudržateľný prístup/výklad. Pre úplnosť odvolací súd/senát dodáva, že rovnaké stanovisko zaujal
už aj v minulosti; rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/95/2021 zo dňa 28.2.2022, na ktoré
poukazoval i odvolateľ.

41. Konštatované čiastočné nevyhovenie žalobnému návrhu viedlo pri nezmenenom skutkovom stave
ku zmene napadnutého rozsudku v meritórnom výroku, keď krajský súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 292,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne (od sumy priznanej
okresným súdom 322,56 eur bolo odpočítaných 30 eur, t. j. neakceptovaný jednorazový poplatok za

pristanie a prevzatie náhradného vozidla) a vo zvyšku (vrátane súvisiaceho príslušenstva) žalobu
zamietol. V dôsledku (čiastočnej) zmeny napadnutého rozsudku rozhodoval krajský súd v zmysle §
396 ods. 2 CSP (v spojení s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov celého
(prvoinštančného i odvolacieho) konania. Vzhľadom na výšku uplatňovanej istiny (v súhrne 322,56 eur)a istiny v konečnom dôsledku žalobcovi priznanej (292,56 eur) bol žalobca v súdenej veci úspešný
v rozsahu 90,70 %; zároveň však v rozsahu 9,30 % bol v spore neúspešný. Nadväzne jeho tzv. čistý
úspech činí 81,40 %, v ktorom rozsahu má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

42. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Protitomutorozsudku je prípustné dovolaniezdôvodov vymedzenýchv§420a§421ods.1CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).