Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Táňa Rapčanová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/10/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124211912
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124211912.1
Uznesenie
KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu - sudcov Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Róberta Bebčáka vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. XXXXX/X G., F. - H. I., t. č. ulica E. XXX, J. A., zastúpená splnomocneným zástupcom: Advokátska
kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, Žilina, IČO: 50 626 329 a otec: I. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, J., zastúpený splnomocneným zástupcom: Advokátska
kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, IČO:
47 253 011, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č. k. 30P/183/2024-160 zo dňa 05. decembra 2024, takto
r o z h o d o l :
uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žilina, ako súd prvej inštancie, ďalej aj ako „okresný súd“ uznesením č. k.
30P/183/2024-160 zo dňa 05. decembra 2024 rozhodol tak, že
I. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že otec podal dňa 07.11.2024 návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, na základe ktorého žiadal, aby súd zveril maloleté dieťa dočasne do osobnej starostlivosti
matky a dočasne upravil styk otca tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každý kalendárny
týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý párny týždeň v kalendárnom roku
v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod. Ďalej žiadal uložiť matke
povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a zabezpečiť otcovi odovzdanie dieťaťa v stanovenom
čase pred miestom bydliska otca, kde otec je povinný dieťa v stanovenom čase vrátiť a v prípade
dôvodných prekážok, ktoré bránia v styku otca s maloletým dieťaťom, si rodičia oznámia túto skutočnosť
bez zbytočného odkladu výlučne telefonicky alebo prostredníctvom SMS komunikácie. Dňa 15.11.2024
zaslal otec doplnenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd dočasne
zakázal matke maloletého dieťaťa vycestovať s maloletou mimo územia Slovenskej republiky, a to až do
právoplatného skončenia vo veci samej a o trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. Otec návrh vo veci samej ku dňu rozhodovania súdu nepodal.
1.2 Pri rozhodovaní sa súd oboznámil s vyjadrením matky, kolízneho opatrovníka a vyjadrením otca.
V súdnom registri zistil, že Okresný súd Žilina uznesením č. k. 13C/94/2024-63 zo dňa 16.10.2024
rozhodol o návrhu žalobkyne (matky dieťaťa) na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že uložil
žalovanému (otcovi) povinnosť nevstupovať do rodinného domu na adrese E. XXX, XXX XX J., v ktorom
aktuálne býva žalobkyňa a ani na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré
pravidelne navštevuje, a to až do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci vedenej na OR PZ Žilinapod ČVS:ORP-731/1-VYS-ZA-2024; povinnosť, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
alebo inými prostriedkami nekontaktoval žalobkyňu, a to až do právoplatného rozhodnutia v trestnej
veci vedenej na OR PZ Žilina pod ČVS:ORP-731/1-VYS-ZA-2024; povinnosť, aby sa na vzdialenosť
menšiu ako 10 m úmyselne nepribližoval k žalobkyni s tým, že pokiaľ by žalobkyňa a žalovaný boli
spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek úkony
orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci, v priestoroch nimi určených sa
na nevyhnutnú dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje, a to až do
právoplatného rozhodnutia v trestnej veci vedenej na OR PZ Žilina pod ČVS:ORP-731/1-VYS-ZA-2024.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplýva, že žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi osvedčila, že
strany boli v partnerskom vzťahu, pričom naposledy dňa 13.08.2024 mal žalovaný žalobkyňu fyzicky
napadnúť a nadávať jej, a to za prítomnosti maloletého dieťaťa a následne dňa 18.09.2024 malo dôjsť
k ďalšiemu incidentu medzi žalobkyňou a žalovaným v rodičovskom dome žalobkyne, kedy mal žalovaný
žalobkyňu,akoajjejrodičovslovnenapadnúťavytrhnúťžalobkynizrúkjejmaloletédieťa.Vďalšombolo
osvedčené, že žalovaný žalobkyňu aj napriek svojmu prísľubu, že ju nebude kontaktovať, túto viackrát
kontaktoval prostredníctvom SMS správ a správ prostredníctvom instagramu, a to naposledy dňa
14.10.2024. Po zhodnotení vyššie uvedených skutočností a listinných dôkazov mal tak súd dostatočným
spôsobom osvedčené, že konanie a správanie sa žalovaného v dome, ktorý obýva žalobkyňa s rodičmi
a v bezprostrednej blízkosti žalobkyne v prostredí, v ktorom sa žalobkyňa pohybuje vo vzťahu k nej
vzbudzuje dôvodné podozrenie žalovaného z násilia a súčasne toto konanie žalovaného nepochybne
ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia
konštatoval, že boli splnené všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné
opatrenie bolo nariadené v záujme ochrany tak fyzickej, ako aj psychickej integrity žalobkyne pred
ďalšími možnými fyzickými a psychickými atakmi voči jej osobe zo strany žalovaného, minimalizovaniu
jej strachu o jej zdravie tak fyzické, ako aj psychické a v záujme zabezpečenia jej pokojného výkonu práv
v nehnuteľnosti, ktorú obýva spoločne s jej rodičmi. Žalovaný podal voči uzneseniu odvolanie, uznesenie
je však predbežne vykonateľné.
1.3 Súd oboznámením sa s uvedenými skutočnosťami dospel k záveru, že nariadenie neodkladného
opatrenia nie je dôvodné, pretože nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby neodkladného
a okamžitého zásahu súdu formou neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca.
1.4 Otec vo svojom návrhu neosvedčil nevyhnutnosť a naliehavosť svojho návrhu, ktorým sa domáhal,
aby súd maloletú dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky. Z návrhu otca, vyjadrenia matky
a zo správy kolízneho opatrovníka mal za osvedčené, že maloletá sa v súčasnosti nachádza
v starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje jej riadnu starostlivosť. Zároveň kolízny opatrovník vo svojej
správe z vykonaného šetrenia konštatoval, že v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne
nedostatky. Nie je preto nevyhnutné neodkladne rozhodovať o zverení maloletej do starostlivosti matky.
1.5 Čo sa týka navrhovaného styku otca s maloletou, súd uviedol, že v záujme maloletej musí prihliadať
na prebiehajúce vyššie uvedené trestné konanie a vzhľadom na pochybnosti v stanoviskách rodičov
maloletej, z ktorých vyplýva ohrozenie samotnej maloletej, kedy táto mala byť svedkom fyzických, ako aj
verbálnych útokov zo strany otca na matku a preto má za to, že je prioritne potrebné sledovať a chrániť
záujem maloletej, ktorý je nadradený záujmom rodičov. Otec tvrdí, že sa takéhoto konania voči matke
nedopúšťal, vyššie uvedená trestná vec je však stále v štádiu konania. Súd poukázal na to, že násilie
voči matke je zároveň aj formou násilia páchaného na deťoch. Za potrebné považoval uviesť, že otec
sa aj v minulosti dopustil násilnej trestnej činnosti (rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 22T/66/2017
zo dňa 23.03.2018). V danom prípade ide o tak závažné podozrenie ohrozujúce záujem maloletého
dieťaťa, že ustálil, že nie je v záujme maloletej neodkladne bez vykonania riadneho dokazovania
upravovať styk s otcom. Aj vzhľadom na vykonateľné rozhodnutie súdu, ktorým bola otcovi uložená
okrem iného aj povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami
nekontaktovať matku, ako aj na vzdialenosť menšiu ako 10 m sa úmyselne nepribližovať k matke a to
až do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci vedenej na OR PZ Žilina pod ČVS:ORP-731/1-VYS-
ZA-2024. Kolízny opatrovník sa jednoznačne nevyjadril k návrhu otca na úpravu styku uviedol len, že
styk dieťaťa s otcom odporúča prispôsobiť aktuálnemu stavu prebiehajúceho trestného konania a takáto
úprava styku by bola vzhľadom na zákaz priblíženia otca k matke nevykonateľná.
1.6 V časti doplnenia návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal dočasne matke
zakázať vycestovať aj s maloletou do zahraničia, mal súd za to, že otec uvedenú potrebu neosvedčil,
pričom sám uviedol, že svoje tvrdenia nemá ako preukázať. Matka kolíznemu opatrovníkovi v rámci
šetrenia pomerov uviedla, že nemá v pláne s maloletou vycestovať a zdržuje sa v dome rodičov, nakoľko
sa bojí niekam ísť.1.7 Nakoľko otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil naliehavosť bezodkladnej
úpravy pomerov, ani bezprostrednú ujmu hroziacu maloletému dieťaťu, odôvodňujúcu okamžitý zásah
súdu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, súd návrh otca zamietol. Pri právnom
posúdení veci vychádzal z ust. § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“), § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), čl. 4 CMP, čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine), čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
1.8 Na záver dal do pozornosti, že otcovi nebráni nič v tom, aby si podal návrh na úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, v ktorom súd vykoná dokazovanie potrebné na rozhodnutie
o úprave práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu, ktoré bude v jeho záujme.
1.9 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 58 CMP tak, že
žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu
odvolanie zo dňa 13.12.2024. Navrhol rozhodnutie súdu zmeniť tak, že maloletá sa dočasne zveruje
do osobnej starostlivosti matky, súd dočasne upravuje styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod.,
každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 14.00
hod. do 17.00 hod. pričom matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a zabezpečiť
otcovi odovzdanie dieťaťa v stanovenom čase pred miestom bydliska otca, kde otec je povinný
dieťa v stanovenom čase vrátiť s tým, že v prípade dôvodných prekážok, ktoré bránia v styku otca
s maloletým dieťaťom, si rodičia oznámia výlučne túto skutočnosť bez zbytočného odkladu telefonicky
alebo prostredníctvom SMS komunikácie a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Otecrozhodnutiesúdupovažovalzanezákonnéanepreskúmateľnézdôvoduneúplnéhoanesprávneho
zistenia skutočného stavu veci, ktoré súd nedostatočne odôvodnil.
2.1 V odvolaní uviedol, že pokiaľ súd rozhodnutie primárne opieral o konanie vedené na Okresnom súde
Žilina pod sp. zn. 13C/94/2024, v ktorom bolo vydané neodkladné opatrenie, ktorým súd okrem iného
mu zakázal priblížiť sa k matke, tak toto doposiaľ nie je právoplatné a súd pri jeho vydaní vychádzal
zo skutočností, ktoré opisovala výlučne matka v návrhu tak, ako to pri neodkladných opatreniach je.
Podľa neho je neakceptovateľné, aby si súd prevzal právne posúdenie z inej veci a obzvlášť, ak išlo
o posúdenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré sa vydáva na základe tvrdenia jednej
strany a ktorého konanie sa neviedlo ohľadom úpravy styku jeho ako otca a dcéry. Preto osvojenie si
právneho názoru v tomto prípade z iného rozhodnutia, ktoré ani len nie je rozhodnutím vo veci samej, na
základe vykonaného dokazovania považuje za neprijateľné. Súd prvej inštancie ani nijakým spôsobom
nerozviedol, z akého dôvodu odobril konanie matky mu dieťa nedať až do takej miery, že toto nevída
vôbec. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o trestné konanie, matka nepredložila žiaden dôkaz, resp.
neosvedčila skutočnosť, ktorá by ho usvedčovala, že bol za trestný čin, ktorý mu je kladený za vinu,
aj odsúdený. Pokiaľ súd prvej inštancie opieral svoje rozhodnutie, o konanie o neodkladnom opatrení
o zákaz priblíženia, resp. trestné konanie, považuje takýto postup súdu prvej inštancie za arbitrárny,
ktorým si len plne osvojil tvrdenia matky bez vyhodnotenia a osvedčenia skutočného stavu veci.
2.2 Otec tiež uviedol, že styk, ktorý žiada upraviť neodkladným opatrením, je minimálny s prihliadnutím
na vek dieťaťa, ktorý mohol žiadať a v odôvodnení súdu nie je žiadna argumentácia, ktorá by
odôvodňovala dôvodnosť takéhoto postupu. Podľa neho sa nemožno stotožniť so záverom súdu prvej
inštancie, keď tento uviedol, že v danom prípade nebola daná naliehavosť a nevyhnutnosť vydania
neodkladného opatrenia. Zo všetkých dostupných listinných dôkazov vyplýva, že matka mu neumožňuje
akýkoľvek kontakt s jeho 14-mesačnou dcérou a túto nevidel od 17.09.2024. Práve tu je daná absolútna
naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, kedy v prípade, ak by takéto konanie matky pokračovalo,
by sa pre ich dcéru stal cudzím ujom z fotografie, k čomu súd prvej inštancie prispel svojím rozhodnutím,
keď odobril konanie matky mu dieťa vôbec nedať a neumožniť bytie s ním bez objektívnych dôvodov.
V rozhodnutí súdu prvej inštancie nie je žiadna zmienka, v čom by mal byť pre dcéru nevhodný ako otec.
Čo konkrétne mal vo vzťahu k maloletej spraviť, aby ho eliminoval z jej života. Otec mal za to, že práve
vtakomtoprípadeprezachovanienajvyššiehozáujmuichmaloletejdcéryjenevyhnutnáingerenciaštátu
a nastaviť aspoň základný rámec režimu starostlivosti o ich dcérku do meritórneho rozhodnutia súdu,
nakoľko ju nevidel už takmer 3 mesiace. Matka mu odmieta posielať jej fotografie alebo ho informovať
o maloletej, ktorá je vo veku, kedy čo i len krátka odluka od rodiča môže vyvolať nenapraviteľný stav,
čím odôvodňuje od samého počiatku bezodkladnosť a naliehavosť vydania neodkladného opatrenia
v zmysle jeho návrhu. V tejto súvislosti poukázal na rozdielnosť súdnych rozhodnutí (napr. uznesenie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoP/173/2024 zo dňa 30.09.2024). Mal za to, že uvedený stav jeabsurdný a vytvára nebezpečný precedens pre iné konanie, kedy k rozhodnutiu súdu o obmedzení
kontaktu otca s maloletým dieťaťom bude postačovať, aby matka podávala trestné oznámenie, na
základe ktorého sa otec a priori nemôže stretávať s dieťaťom. Súd rozhodnutím odňal maloletej právo
na starostlivosť, pričom povýšil záujem matky (na základe jej jednostranných tvrdení) nad záujmom
maloletého dieťaťa a postupoval v rozpore s medzinárodnými dohovormi o právach dieťaťa.
2.3 Ďalej otec uviedol, že súd prvej inštancie poukazoval vo svojom rozhodnutí na právoplatne
skončené trestné konanie, ktoré nemá nič spoločné s jeho výchovou a starostlivosťou o maloletú,
ktorá z jeho strany nikdy nebola vystavená žiadnemu ohrozeniu jej života, zdravia a ani psychického,
duševného vývinu, čo považuje za nezákonné a v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Uviedol,
že v predmetnom konaní matka neosvedčila a nebolo preukázané akékoľvek jeho konanie, ktoré by
ohrozovalo život alebo zdravie dieťaťa, pričom súd prvej inštancie si len osvojil názory matky, ktoré
sú založené len na základe jej subjektívnych pocitov, ktoré však samé o sebe nezakladajú dôvodnosť
rozhodnutia, ktorým mu bola odňatá možnosť bytia s vlastnou dcérou. Na základe nepreukázania týchto
skutočností vyslovil názor, že alternatívne ani nie sú splnené podmienky na to, aby sa stretával so svojou
dcérou v prítomnosti inej osoby. Trval preto na styku upravenom v rozsahu ako navrhol v rámci svojho
návrhu, ktorý vzhľadom na vek dieťaťa považuje za adekvátny.
2.4 Napokon otec za nelogickú považoval argumentáciu súdu, že mu nič nebráni podať návrh na úpravu
rodičovských práv a povinností, v ktorom sa vykoná rozsiahle dokazovanie, čoho si je samozrejme plne
vedomý a uvedený postup v najbližšej dobe aj zvažuje. Podľa neho by sa však míňal účinku inštitút
neodkladného opatrenia, ktorý má zabezpečiť bezodkladnú úpravu pomerov, ktorá v tomto prípade je
nevyhnutná, keď maloletú nevidel 3 mesiace.
3. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu v doplnení odvolania zo dňa 16.12.2024 pripojil
listiny (maily zo dňa 07.11.2024 a 11.12.2024), ktorými preukazuje tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že
jeho právna zástupkyňa kontaktovala právneho zástupcu matky, mu táto nijakým spôsobom neumožnila
byť s ich dcérou a dokonca ani na uvedené e-maily prostredníctvom právneho zástupcu nereagovala. Aj
týmito skutočnosťami preukazuje dôvodnosť ním podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
a naliehavosť a bezodkladnosť jeho vydania.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 18.12.2024 odporúčal uznesenie okresného súdu v celom
rozsahu potvrdiť a súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
5. Matka dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 20.12.2024 mala za
to, že uznesenie okresného súdu je zákonné a správne a stotožnila sa s jeho obsahom.
5.1 V prvom rade uviedla, že v aktuálnej situácii nie je možné bagatelizovať konanie otca, a to najmä
z dôvodu, že ak sa dopustil skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, nie je vylúčené, že takéto konanie by
smerovalo aj voči maloletej. Z jej výsluchu v trestnom konaní vyplýva, že agresívne konanie smeroval
otec aj voči maloletej (incident z 27.12.2023).
5.2 Pokiaľ otec viackrát v odvolaní poukazuje aj na to, že súd vychádzal z jednostranného tvrdenia
matky,možnokonštatovať,žetentovprvomradeskúmadôkaznéprostriedkypredloženénavrhovateľom
a až následne rozhodne, či vydá neodkladné opatrenie bez nutnosti vyjadrenia strany alebo sa dá
stranám vyjadriť. Konštatovania otca, že súd sa zaoberal jednostrannými tvrdeniami matky považuje za
irelevantné. Podľa matky vo vzťahu k osobe otca nie je podstatné, či uznesenie Okresného súdu Žilina
sp. zn. 13C/94/2024 je alebo nie je právoplatné, a to z dôvodu, že trestnoprávna ochrana v zmysle §
348 Trestného zákona je poskytovaná všetkým rozhodnutiam, ktoré sú vykonateľné, bez ohľadu na to,
či sú právoplatné. V zásade súhlasila s tvrdením otca, čo sa týka dokazovania, resp. že dokazovanie
má povahu osvedčovania ale je pre ňu nezrozumiteľnejšie, že práve otec poukazuje na túto skutočnosť,
a to vzhľadom na to, že vo svojom návrhu, resp. doplnení návrhu uvádza, že skutočnosti uvedené
v doplnení návrhu nemá ako preukázať. Z výpovede matky v trestnom konaní vyplýva aj to, že je častým
užívateľom drog, konkrétne marihuany. Z toho dôvodu je styk s maloletou bez prítomnosti inej osoby
nepredstaviteľný.
5.3Ďalejmalamatkazato,žestretávaniebezprítomnostimatkyniejerealizovateľnévzáujmemaloletej,
nakoľko aj keď otec a matka žili v jednej domácnosti, otec nikdy nebol s maloletou sám a maloletá bola
od narodenia iba v spoločnosti matky. Teda styk otca s maloletou osamote bez prítomnosti matky nie je
možné realizovať, nakoľko otec nepoznal režim dieťaťa, ani keď žili v spoločnej domácnosti, nevie ako
sa maloletá stravuje, kedy spí, ako sa uspáva a podobne.5.4 Napokon matka vyslovila názor, že v aktuálnej situácii a na základe tvrdení otca súd nemôže vydať
uznesenie, ktorým by bolo upravené právo a povinnosti styku otca s maloletou, a to okrem iného aj
z dôvodu, že takýmto rozhodnutím by sa mohlo zasiahnuť do integrity a bezpečnosti dieťaťa.
6. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 07.01.2025 uviedol, že
opakovane poukazuje na tú skutočnosť, že matka k dnešnému dňu nepredložila žiaden dôkaz, resp.
neosvedčila skutočnosť, ktorá by ho usvedčovala, že bol za trestný čin, ktorý mu je kladený za vinu,
odsúdený. Uviedol, že všetky skutočnosti, ktoré na neho táto uvádza v trestnom konaní, sú používané
účelovolenpreto,abymupôsobilapríkoria,ktorýmnajväčšímznichje,ženemôžebyťsvlastnoudcérou,
čo považuje za neakceptovateľné. Odmietal tvrdenie, že by bol častým užívateľom drog. K nevyhnutnosti
vydania neodkladného opatrenia poukázal aj na tú skutočnosť, že dňa 24.12.2024 na Vianoce bol
odniesť darček maloletej dcére pred domom, kde žije. Podotkol, že nevystúpil ani z auta a darček chcel
odovzdať len prostredníctvom jeho brata, kde dúfal, že dcéru uvidí aspoň takýmto spôsobom na jednu
minútu cez bránu. Matka zavolala ihneď políciu, kde sa začala doslova oháňať neodkladným opatrením
o jeho zákaze priblíženia sa k nej, kedy uvádzala, že sa nemôže priblížiť ani k maloletej dcére, čo jej
bolo príslušníkmi policajného zboru vysvetlené, že tak nie je a žiadne rozhodnutie neporušuje. Aj touto
skutočnosťou preukazuje nevyhnutnosť vydania neodkladného opatrenia, pretože súčasný stav je taký,
že matka mu bráni v styku s dcérou, a to v takom rozsahu, že ju nevidel vôbec už niekoľko mesiacov.
Ak by zostal akceptovaný stav súdom prvej inštancie, súd by tak len odobril konanie matky, že aj bez
existencie akéhokoľvek vykonateľného rozhodnutia k dnešnému dňu mu nie je umožnené byť s dcérou
vôbec. Ako dôkaz pripojil videonahrávku.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP)
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP), účastníkom konania v neprospech ktorého
rozhodnutie bolo vydané (§ 359 CSP, § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP) preskúmal uznesenie okresného súdu bez
viazanostirozsahom(§65CMP)adôvodmiodvolania(§66CMP)postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario CSP) a uznesenie okresného súdu ako vecne
správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne
pokiaľnávrhotcananariadenieneodkladnéhoopatrenia(bolonímžiadané,abysúdzverilmaloletédieťa
dočasne do osobnej starostlivosti matky, dočasne upravil styk otca s maloletou s uložením povinnosti
matke dieťa na styk pripraviť a zabezpečiť otcovi odovzdanie maloletej v stanovenom čase a aby
dočasne zakázal matke maloletého dieťaťa vycestovať s maloletou mimo územia Slovenskej republiky)
zamietol dôvodiac, že otec neosvedčil naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania,
ani bezprostrednú ujmu hroziacu maloletému dieťaťu, odôvodňujúce okamžitý zásah súdu.
9. Odvolací súd ako prvoradé pripomína, že základnou podmienkou uplatnenia procesného inštitútu,
ktorým je neodkladné opatrenie je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov
účastníkov. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzakladanejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť
nutnosťdočasnejúpravypomerovnakoľkovkonaniachvoveciachstarostlivostisúduomaloletých(§111
CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého
dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Ochrana
práv maloletého dieťaťa je prioritou každého konania súdu podľa § 111 CMP a súd je povinný ju
zabezpečiť aj proti vôli rodiča.
10. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí byť zrejmá z jeho samotného
obsahu resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, keďže v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva a vychádza sa len z návrhu na jeho nariadenie v
prípade nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania a v prípade nariadenia neodkladného
opatrenia po začatí konania aj z obsahu spisu, teda z dôkazov už vykonávaných. Dokazovanie má v tom
prípade charakter tzv. osvedčovania, keď skutočnosti uvedené v návrhu, alebo ktoré sú súdu zrejmé,
keď nariaďuje neodkladné opatrenie spĺňajú atribút vysokej miery pravdepodobnosti.
11. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania.
Pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí je vždy potrebné prihliadať na záujem maloletého dieťaťa,ktorý je prvoradý (článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa, článok 24 ods. 2 Charty základných práv
Európskej únie).
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Po preskúmaní odvolacích námietok otca a celého obsahu spisu sa odvolací súd plne stotožnil so
záverom prvoinštančného súdu a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie napadnutého uznesenia.
14. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dostatočným spôsobom popísal stav veci v čase, ktorý
predchádzalvydaniunapadnutéhorozhodnutia(body1.-6.,17.),svojevšeobecnéúvahyohľadomúpravy
neodkladného opatrenia, jeho účelu a predpokladov (body 12.-16.), zákonné ustanovenia, ktoré na
rozhodnutie aplikoval (body 7.-11., 23.) a na základe zisteného stavu dospel k právnemu záveru, ktorý
v predmetnom odôvodnení náležitým spôsobom popísal (body 18.-22.). 2.-22.,24). Rozhodnutie tak
spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Námietku
otca v odvolaní o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia považoval preto za nedôvodnú.
15. Čo sa týka argumentácie otca v podanom odvolaní, ani odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť zmeny
rozhodnutia súdu prvej inštancie.
16. Predovšetkým zdôrazňuje, že okresný súd nijakým spôsobom neprevzal právne posúdenie z inej
veci (13C/94/2024), kde neprebehlo riadne dokazovanie a súd rozhodoval len na základe tvrdení jednej
strany, kde bol okrem iného neodkladným opatrením nariadený zákaz priblíženia sa otca k matke, tak
ako to uvádza otec v podanom opravnom prostriedku. Ako je uvedené v bode 8. tohto rozhodnutia,
rovnako ako vo veci vedenej pod sp. zn. 13C/94/2024, aj v tomto konaní ide o rozhodovanie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, kde súd nevykonáva rozsiahle dokazovanie, ale vychádza zo
skutočností, ktoré považuje za osvedčené z návrhu navrhovateľa. V tomto prípade ide o návrh otca
kde pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností, ktoré považoval za osvedčené otcom (rovnako ako vo
veci sp. zn. 13C/94/2024 vychádzal súd z tvrdení matky, ktoré považoval za osvedčené). Z uvedeného
vyplýva, že zo strany okresného súdu neprišlo k žiadnemu prevzatiu záverov z rozhodnutia v inej právnej
veci. Okresný súd vychádzal len a len z otcom osvedčených skutočností uvedených v podanom návrhu,
pričom prihliadol na najlepší záujem maloletej.
17. Námietku otca, že matka v konaní nepredložila žiaden dôkaz resp. neosvedčila skutočnosť, ktorá
by otca usvedčovala, že bol za trestný čin, ktorý mu je kladený za vinu aj odsúdený, a preto je potrebné
na neho hľadieť ako na nevinného, odvolací súd takisto vyhodnotil ako nedôvodnú. V prvom rade
uvádza, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný otcom, ktorý mal osvedčiť ním
tvrdené skutočnosti v návrhu. Matka sa k podanému návrhu mala možnosť vyjadriť, čo učinila, avšak
matka nie je povinná akékoľvek skutočnosti (napr. konanie otca, ktoré by ohrozovalo život alebo zdravie
maloletej) osvedčovať. Nemožno sa stotožniť, ani s názorom odvolateľa, že postup súdu je arbitrárny,
pretože si osvojil tvrdenia matky bez vyhodnotenia a osvedčenia skutočného stavu veci. Okresný súd
pri rozhodovaní o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prvom rade skúma,
či je potrebná bezodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi, a či boli tvrdenia uvedené v návrhu
osvedčené. V súdenej veci však tomu tak nebolo.
18. Odvolací súd zastáva názor, že otec maloletej si nesprávne vykladá inštitút neodkladného opatrenia,
ktorým je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi a nie ochrana práv otca maloletého
dieťaťa. Čo sa týka starostlivosti o maloletú, otec maloletej na žiadnom mieste neuvádza, že by
maloletá bola ohrozená matkou, či jej starostlivosť by bola nedostatočná. Sám navrhol, aby maloletá
bola zverená matke. Nebol preto dôvod deklarovať existujúci stav vydaním neodkladného opatrenia.
Ak v podanom návrhu žiadal upraviť styk s maloletou, tak tu sa odvolací súd takisto stotožňuje
s odôvodnením uvedeným v napadnutom rozhodnutí, že otec neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov medzi účastníkmi. Maloletá je vo veľmi útlom veku (1 rok) a nemá vyvinuté žiadne citové väzby
na otca. Tým, že nedochádza k styku otca s dcérou je otázne, aký vplyv by malo takéto neodkladné
stretávanie otca s maloletou práve na psychický vývoj maloletej, keďže je naviazaná na matku, jedojčená a bez jej prítomnosti nikdy nebola. Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu, je toho
názoru, že o maloletú je riadne postarané zo strany matky, nehrozí jej bezprostredná ujma odôvodňujúca
okamžitý zásah súdu, a preto nie je potrebné aby bol styk s otcom upravený nariadením neodkladného
opatrenia bez vykonania riadneho dokazovania. Rovnako v časti zamietnutia doplneného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal matke vycestovať aj s maloletou mimo
územia Slovenskej republiky, stotožňuje so záverom okresného súdu. Otec maloletej neosvedčil, že
by matka s maloletou mala v úmysle opustiť územie Slovenskej republiky a trvale bývať v inej krajine.
Neosvedčil ani skutočnosť, že matka by mala partnera z inej krajiny, ku ktorému by mala v úmysle sa
presťahovať aj s maloletou. V podanom návrhu otec uviedol, že ide o sprostredkované tvrdenia tretích
osôb, avšak k návrhu nepripojil žiadne listiny ktoré by jeho tvrdenia osvedčili, ani neoznačil osoby,
od ktorých sa túto informáciu dozvedel. Naviac v odvolaní na rozhodnutie súdu v tejto časti bližšie
ani nereagoval. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zamietajúcej zákaz vycestovania, považoval
odvolací súd za správne.
19. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením otca, že uvedený stav je absurdný a vytvára nebezpečný
precedens pre iné konania, kedy k rozhodnutiu súdu o obmedzení kontaktu otca s maloletým dieťaťom
bude postačovať, aby matka podávala trestné oznámenia, na základe ktorých sa otec apriori nemôže
stretávať s dieťaťom. Ako odvolací súd už niekoľkokrát uviedol, v prejednávanej veci zamietnutia návrhu
otca nie je primárna skutočnosť, že voči otcovi je vedené trestné konanie, ale skutočnosť, že otec
maloletej neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi. Skutočnosť, že voči otcovi
je vedené trestné konanie je len druhotná, avšak nemôže ostať bez povšimnutia. Primárne je potrebné
prihliadať na najlepší záujem maloletej, pričom je potrebné zohľadniť aj trestné konanie vedené voči
otcovi.
20. Odvolací súd záverom uvádza, že je pravdou, že otec má na styk s maloletou právo, avšak za
vzniknutej situácie, kedy stále prebieha trestné konanie ako aj konanie vo veci zákazu priblíženia otca
s matkou maloletej, je na mieste aby sa otec svojich práv domáhal súdnou cestou podaním návrhu na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, kde po vykonaní riadneho dokazovania súd
vydá rozhodnutie.
21. Vzhľadom na uvedené pre účely rozhodovania o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia,
odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu, zastáva názor, že otcom nebola osvedčená potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi v zmysle príslušných ust. § 2 ods. 1 CMP, § 325 a § 326
CSP v spojení s § 367 CMP a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací rozhodol podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 1 CSP, v spojení
s § 57, § 58 ods. 1, § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, nakoľko nebol podaný návrh a ani zistené dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.