Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/82/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123207878
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123207878.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, matky: C. D., nar. XX.
XXXXX XXXX, trvale bytom E. F. G. XXX, a otca: H. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, trvale bytom

I. G. XXX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Marek Letkovský, advokát so sídlom Legionárska 1/C,
Bratislava, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č.k. 40P/96/2023-57 zo 7. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil s účinnosťou od 10. októbra 2023
povinnosť otca prispievať na výživu maloletého A. zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 250,- eur
mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Výrokom II.
povolil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10. októbra 2023 do 7. februára 2024 v
sume 519,36 eur splácať v pravidelných 24 mesačných splátkach po 21,70 eur mesačne popri bežnom
výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky.

Výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 20P/244/2012-129 zo 6. novembra 2013 v
dotknutej časti. Výrokom IV. nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 75 ods. 1, § 77 ods. 2, § 78 ods. 1 veta prvá a ods. 3 z.
č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že z vykonaného dokazovania je
nepochybné, že od ostatného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2013 došlo k podstatnej zmene
pomerov na strane maloletého i na strane jeho rodičov. V čase začatia ostatného konania sp. zn.

20P/244/2012 bola matka na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v sume 194,70 eur
a prídavok na dieťa v sume 22,54 eur. Bývala s maloletým u svojej matky, ktorej prispievala na elektrinu
sumou 40,- eur mesačne a na plyn sumou 80,- eur. Na pojednávaní 17. apríla 2013 matka vypovedala,
že od XX. XXXXXXX XXXX bola na „predĺženej rodičovskej dovolenke“, ale bez poberania rodičovského
príspevku, poberala iba prídavky na dieťa. Mala ukončené gymnázium v Trnave a hľadala si prácu
kompatibilnú s osobnou starostlivosťou o maloletého. Reálne žila zo sumy 15.000,- eur za odpredaj

domu, ktorý so sestrou zdedila po otcovi. Z uvedenej sumy mala ešte zostatok 1.500,- eur. Náklady na
stravu maloletého a seba odhadla na sumu 180,- až 200,- eur, mobil 20,- eur, maloletý nenavštevoval
v tom čase predškolské zariadenie. Otec bol živnostníkom v oblasti inštalatérskych prác, výstavby a
rekonštrukcie rodinných domov. Živnosť mal od 1. novembra 2011, dovtedy bol nezamestnaný (od
augusta 2009). Splácal úver v H., J. na kúpu pozemku s mesačnými splátkami 70,- eur, zdravotné
poistenie 105,- eur, dôchodkové poistenie 30,- eur, rodičom za bývanie a stravu hradil 100,- eur.

RekonštruovalrodinnýdomvK.,malprisľúbenúzákazkustavaťdrevenýzáhradnýdomčekvL..Maloletý
od septembra 2013 navštevoval materskú školu. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie matka žijespoločne s maloletým v tej istej domácnosti, bez partnera. Maloletý je žiakom 8. ročníka základnej školy.
Jeho pravidelné bežné výdavky predstavujú celkovo sumu 486,- eur. Mimoriadne výdavky v súvislosti so
štúdiommatkaustálilavsume305,-eurročne,zčohopomernáčasťpredstavujecca25,50eurmesačne.

Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá, od 1. júna 2014 je zamestnaná v spoločnosti M. B. N., F. O. B.
a jej aktuálny príjem sa pohybuje okolo 1.106,- eur netto. Otec je od apríla 2020 nezamestnaný, bez
dosahovania príjmu, z ktorého by odvádzal poistné do Sociálnej poisťovne. Inú vyživovaciu povinnosť
nemá, žije naďalej u rodičov, o ktorých sa údajne stará. Nepoberá žiadnu štátnu sociálnu dávku ako
opatrovateľský príspevok, invalidný dôchodok či dávku v hmotnej núdzi. Podľa súdu prvej inštancie

ostatne určené výživné v sume 110,- eur mesačne nezodpovedá v dôsledku plynutia času, inflácie cien
tovarovaslužieb,akoajvyššiehovekumaloletéhopokrytiujehoodôvodnenýchpotriebvmesačnejsume
min. 511,50 eur (486 + 25,50). Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniam otca, že žije zo záhradkárčenia,
keď na otázky súdu odpovedal nie hodnoverným spôsobom, že pracoval v Rakúsku na rekonštrukcii
bytu bratranca, nespomína si, či mal z toho nejaký majetkový/zárobkový prospech, nespomína si, či
niečo zarobil a pod. Taktiež hodnoverne nevysvetlil, z čoho uhrádza zdravotné poistenie v sume 91,- eur,

životné poistenie v sume 46,- eur pre prípad smrti, z čoho uhrádza svoje výdavky na stravu a energiu
údajne v sume 100,- eur mesačne a internetové a telekomunikačné služby v sume 15,- eur. Tvrdeniu
otca, že žije z úspor z predaja pozemku z roku 2020, súd prvej inštancie neuveril, keďže skutočný stav
nemal otcom preukázaný napr. výpisom z účtu, z ktorého by bola preukázaná úhrada mesačných potrieb
otca výlučne z peňazí z predaja nehnuteľností na LV č. XXX v k. ú. K.. Súd prvej inštancie vychádzal teda

z potencionálne dosahovaného príjmu otca. Otec napriek tvrdeniam o nepriaznivom zdravotnom stave
z roku 2019 bol v roku 2023, ako aj ku dňu pojednávania primerane veku zdravý jedinec. V minulosti
sa dlhodobo pracovne uplatňoval v stavebníctve pri výstavbe a rekonštrukcii rodinných domov a bytov.
Ako predmet podnikania po dobu takmer desiatich rokov uvádzal inštalatérstvo a stavebnú činnosť. Súd
prvej inštancie neuveril nepriaznivému zdravotnú stavu otca aj po tom, čo matka doložila komunikáciu

otca s maloletým z roku 2022 - 2023, kde otec maloletému opakovane navrhuje cyklotúry. Súd prvej
inštancie vychádzal teda z informácií zverejnených Štatistickým úradom SR, podľa ktorých priemerná
nominálna mesačná mzda v Trnavskom kraji dosahovala za 3. štvrťrok 2023 výšku 1.331,- eur brutto, v
súhrne za 1. až 3. štvrťrok 2023 bola priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky vo výške 1.383,- eur brutto, čo predstavuje bez uplatňovania si daňového bonusu u

otca potenciálny príjem na trhu práce vo výške 1.059,- eur netto. Súd prvej inštancie tak zvýšil povinnosť
otca podieľať sa na výžive maloletého zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne od
začatia konania (čo predstavuje cca 23,6 % z potenciálne dosahovaného čistého príjmu otca). Súd
prvej inštancie nevyhovel návrhu otca prispievať na výživu maloletého sumou 110,- eur mesačne a
30,- eur poukazovať spolu s nedoplatkom na výživnom na tvorbu úspor, nakoľko výživné má sanovať

priebežnevznikajúceodôvodnenévýdavkynauspokojovanieodôvodnenýchpotriebmaloletéhodieťaťa.
Nedoplatok otca na zvýšenom zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu matkou (10. októbra
2023) do rozhodnutia súdu (7. februára 2024) vypočítaný ako pomerná časť za mesiac október 2023
pri zvýšení výživného o 140,- eur mesačne tak predstavoval nedoplatok otca v sume 519,36 eur (99,36
eur za mesiac október 2023 + tri mesiace po 140,- eur), ktorú sumu povolil otcovi splácať popri bežnom

výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v pravidelných 24 mesačných splátkach tak, aby k úhrade
nedoplatku došlo do dvoch rokov. Súd prvej inštancie zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava
č.k. 20P/244/2012-129 zo 6. novembra 2013 v dotknutej časti určeného výživného. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„Civilný mimosporový poriadok“), keď nevidel žiaden osobitý dôvod odkloniť sa od generálnej klauzuly

mimosporového konania, pričom účastníci o náhradu trov konania ani nežiadali.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„Civilný sporový poriadok“). Zvýšenie výživného na maloletého považoval za neprimerané a namietal,

že súd prvej inštancie rozhodol iba na základe tvrdení a dôkazov matky. Poukázal na svoje vážne
zdravotné problémy, v dôsledku ktorých sa zhoršili jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
ktoré mu umožňujú prispievať na výživu maloletého iba sumou 110,- eur mesačne. Vzhľadom na
diagnostikovanú koxartrózu ľavého bedrového kĺbu, trvalé poškodenie pravého kolena a pravého
zápästia, a z dôvodu pretrvávajúcich bolestí nemôže od 1. apríla 2020 pracovať ani podnikať. Keďže má

nevyliečiteľné ochorenie s postupným zhoršovaním zdravotného stavu, nie je vedený na úrade práce
ako uchádzač o zamestnanie a nepoberá žiadne dávky. Dobrovoľne a bez dôležitého dôvodu sa teda
nevzdal výhodnejšieho zárobku. V jeho prípade je dôvodom vážny zdravotný stav. Tvrdenie súdu prvej
inštancie o tom, že je zdravý jedinec, je preto neobjektívne a nepravdivé. V jeho prípade tak nie je možnévychádzať z priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky
ako potenciálne dosahovaného príjmu. Súd prvej inštancie mal osobitne skúmať jeho schopnosti,
možnosti a majetkové pomery vo vzťahu k výdavkom na maloletého. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 4Cdo/20/2020 z 21. októbra 2020 je určenie výšky výživného vždy výsledkom posúdenia
vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejedávanej veci. Otec ďalej uviedol,
že žije skromne. Od roku 2012 býva u svojich rodičov v spoločne domácnosti, o ktorých sa vzhľadom
na ich vysoký vek a závažné zdravotné problémy musí starať. Matkou uvádzané mesačné náklady na
maloletého v celkovej sume 511,50 eur sú neprimerané a nepravdivé. Maloletý je žiakom 8. ročníka

základnej školy, je zdravý, neberie žiadne lieky, nenavštevuje odborného lekára ani žiadne záujmové
krúžky. Matka je poberateľom daňového bonusu v sume 140,- eur a prídavku na dieťa v sume 60,-
Eur. Je zamestnaná v spoločnosti M. B. N., F. O. s. a jej aktuálny príjem je cca. 1.106,- eur netto. Ako
zamestnankyňa v tejto spoločnosti má viaceré benefity, preto sú ňou uvádzané mesačné náklady na
stravu maloletého v sume 200,- eur (bez obedov v škole) nepravdivé a zavádzajúce. V súvislosti s
tvrdením súdu prvej inštancie, že otec nepreukázal, že žije z úspor z predaja pozemku z roku 2020,

otec poukázal na výpis z účtu o uskutočnenom prevode kúpnej ceny z predaja pozemkov z roku 2020.
Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že návrh matky zamietne. Otec si zároveň ako klient Centra právnej pomoci uplatnil právo na náhradu
trov konania.

3. Procesný opatrovník maloletého dieťaťa sa v reakcii na odvolanie otca plne stotožnil s rozhodnutím
súdu prvej inštancie, ktoré navrhol potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, a teda vychádzal zo správneho právneho
posúdenia veci.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila i matka maloletého dieťaťa. Poukázala na to, že otec jej tvrdenia
a predložené dôkazy nenamietal a v konaní pred súdom prvej inštancie mal možnosť sa k nim
vyjadriť. Nakoľko otec s maloletým nežije, nemá predstavu o mesačných nákladoch maloletého. Otec
nepravdivovyčíslilsvojemesačnévýdavkynastravuaenergievsume100,-eur.Takátosumanestačíani
maloletému dieťaťu. V konaní preukázala, že aj keď je otec nezamestnaný, stále pracuje. Sám dokonca

potvrdil, že pracoval v Rakúsku. Zároveň preukázala, že jeho zdravotný stav nie je až taký nepriaznivý,
nakoľko s maloletým stále chodil na cyklotúry. Ona ma taktiež vážnu diagnózu myozitídu s postupne
zhoršujúcou sa prognózou. Otec sa vyhovára na starostlivosť o svojich rodičov, hoci má dvoch bratov,
z ktorých jeden žije v ich blízkosti. Otec maloletému nič nekupuje. Po rozhodnutí súd prvej inštancie si
podal žiadosť o dávku v hmotnej núdzi, aby mu výživné nebolo zvýšené.

5. Otec vo vyjadrení z 24. apríla 2024 uviedol, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 257,- eur
mesačne. Absolvoval reumatologické vyšetrenie v NÚRCH Piešťany a bol odoslaný na CT vyšetrenie
kvôli ochoreniu pravého kolena. Cyklictistické výlety mu odporučil ortopéd ako prevenciu zhoršenia
zdravotného stavu. Je irelevantné koľko súrodencov má, pretože svojim rodičom pomáha výlučne on.

Náklady na chod domácnosti prezentované matkou mohli byť nadhodnotené z dôvodu, že matka s
maloletým býva v jednej domácnosti v dome, ktorý má jedno odberné miesto plynu, elektriny, vody a
stočného, spoločné aj pre druhú domácnosť v tom istom dome, kde býva aj matka matky spolu s jej
28-ročným, pravdepodobne nezamestnaným, synom, pričom nie je zrejmé, či matka v konaní vyčíslila
náklady pomerne podľa počtu osôb v domácnosti alebo uviedla celé náklady na celé odberné miesto.

6. Podaním z 4. a 9. júla 2024 otec oznámil, že jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi
v sume 172,- eur mesačne. Jeho nepriaznivý zdravotný stav naďalej pretrváva, čo vyplýva z vykonaných
vyšetrení (ortopedické vyšetrenie z 28. júna 2024, vyšetrenie reumatologickej ambulancie z 19. júna
2024) a zo Stanoviska k trvaniu nepriaznivého zdravotného stavu občana v hmotnej núdzi na účely

ochranného príspevku z 3. mája 2024. Naďalej je práceneschopný. Má zvýšené výdavky na zdravotnú
starostlivosť (úhrada niektorých vyšetrení, ako aj zdravotníckych pomôcok a liečbu), v dôsledku čoho
bol nútený vybrať zo životného poistenia sumu 2.800,- eur, čím došlo k zníženiu jeho finančnej rezervy,
preto nebude mať dostatok finančných prostriedkov na platenie zvýšeného výživného.

7. Procesný opatrovník maloletého dieťaťa sa vo vyjadrení z 3. mája a 28. augusta 2024 pridržiaval
svojho vyjadrenia k odvolaniu otca.

8. Podaniami zo 7. októbra a 10. decembra 2024 otec poukázal na svoju trvajúcu práceneschopnosť.9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou – otcom maloletého dieťaťa (§ 359 a §

362 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového
poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a
h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom

(§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového
poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku)

a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie
výživného otca pre maloletého zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne s účinnosťou

od 01. októbra 2023.

11. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým s účinnosťou od 10. októbra 2023 zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne,

rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom, ktoré otcovi povolil splácať v mesačných splátkach spolu
s bežným výživným, závislým výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20P/244/2012-129
z 6. novembra 2013 v dotknutej časti výživného a v neposlednom rade rozhodol o trovách konania tak,
že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.

12. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

13. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (3).

14. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 121 Civilného mimosporového
poriadku predstavuje zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho

súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností,
ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom
môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane
oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov.

15. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto
podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať
ichsaktuálnymipomermi.Povinnosťousúdujepredovšetkýmpodrobneporovnaťzmenuodôvodnených
potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov

s poukazom na vek, zdravotný stav, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou
dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými
aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti
a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase ostatného rozhodovania. Taktiež
zisťuje, či k zmene pomerov nedošlo v súvislosti s počtom vyživovacích povinností, osobných pomerov,

zdravotného stavu. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok
povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.16. Pri zmene pomerov je teda nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv
na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch
účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase ostatnej úpravy. Musia byť spoľahlivo zistené

okolnostirozhodujúceprepôvodnestanovenévýživnéaokolnostirozhodujúceprestanovenievýživného
v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave.

17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

20. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

21. Podľa § 37 Civilného mimosporového poriadku súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia

účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

22. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na
ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských
práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný

vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov
vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento
zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i
nemateriálnejpovahyktomu,abysadieťamohlodostatočnerozvíjať.Pokiaľideomateriálnepodmienky,
tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom

podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine.

23. Pri určovaní výživného sa kladie dôraz na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo

potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku.

24. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného,
jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené
(opodstatnené) hmotné potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady na jedlo,
ošatenie, obuv, bývanie atď., ako aj ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a zdravie dieťaťa
súvisiace so vzdelaním, prípravou na budúce povolanie, kultúrnym, športovým a rekreačným vyžitím; za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať nepochybne aj tvorbu úspor. Medzi odôvodnené potreby

nepatrialenpravidelnémesačnévýdavky,aleajnáhodnévýdavky,ktorénapríkladsúvisiasozdravotným
stavom dieťaťa ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Miera
odôvodnených potrieb je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná
podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, zručnostía spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené
potreby oprávneného dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto
schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby oprávneného dieťaťa,

ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Rámec odôvodnených
potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

25. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť

o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda
faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na
svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i
situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,
výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto

oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

26. Nakoľko predmetom konania v danej veci je zvýšenie výživného na maloleté dieťa a s tým súvisiaca
zmena ostatného rozhodnutia o výživnom, súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne vychádzal z
ustanovenia § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok

zmenu rozhodnutia o výživnom. Súd prvej inštancie teda správne pristúpil k porovnaniu okolností
dôležitýchpreurčenievýživnéhotakvdobeskoršieho,akoinovéhorozhodovania.Avšakzobsahuspisu
v prejednávanej veci nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie posudzoval vec dôsledne, a že by tomu
dostatočne prispôsobil i postup pri dokazovaní. Otec v konaní poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný
stav, pre ktorý musel podľa jeho tvrdení v roku 2020 prerušiť živnostenskú činnosť, ktorú následne

vroku2023ukončil.Súdprvejinštanciesanedostatočnezaoberalmožnosťamiaschopnosťamiotcaako
povinného rodiča, keď náležite nezisťoval a neskúmal jeho aktuálny zdravotný stav. Je síce pravdou, že
otec v rámci prvoinštančného konania predložil iba lekárske správy z roku 2019, uvedené však nemôže
byť pričítané na ťarchu otca. Odvolací súd poukazuje na to, že v mimosporových konaniach je súd
povinný zistiť skutočný stav veci. Tieto konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv. materiálne

konania), na čo nová právna úprava (Civilný mimosporový poriadok) reagovala ustanoveniami, ktoré
poskytujú súdom dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať
do konania, najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže
jedným z najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1
Civilnéhomimosporovéhoporiadku),súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.

súd môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality,
princíp materiálnej pravdy a pod.). Proces dokazovania ovláda vyšetrovacia zásada a súd je oprávnený
vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu
veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie rozhodnutia). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je
zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že otec bol ku dňu pojednávania primerane

veku zdravý jedinec. Poukaz na komunikáciu otca s maloletým z roku 2022 – 2023, v rámci ktorej
otec navrhuje synovi cyklotúry, nie je v tomto smere dostatočný. Súd prvej inštancie teda vo vzťahu
k požiadavke na zvýšenie výživného náležite nezisťoval všetky relevantné okolnosti pre rozhodnutie
o povinnosti otca platiť zvýšené výživné na maloletého, keď dôsledne nerešpektoval ustanovenie § 35
a § 36 Civilného mimosporového poriadku.

27. V priebehu odvolacieho konania navyše vyšli najavo nové skutočnosti týkajúce sa možnosti otca
prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným (otec absolvoval viaceré lekárske vyšetrenia,
je uznaný za dočasne práceneschopného, poberá preddavky na pomoc v hmotnej núdzi a podal si
žiadosť o invalidný dôchodok /uvedená skutočnosť vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Galanta z 20. septembra 2024/), ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu
prvej inštancie a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, preto je nevyhnutné vykonať
dokazovanie za účelom zistenia nového skutočného stavu a následným právnym posúdením výsledkov
tohto dokazovania opätovne rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd s použitím ustanovenia § 389 ods. 1
písm. b), c) Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).29. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne zistiť skutočný stav veci (vrátane
aktualizácie príjmov a výdavkov rodičov a zistenia aktualizácie odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa) a vykonať, resp. doplniť dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak

sa ukáže byť potrebným (§ 35 Civilného mimosporového poriadku), zistený skutočný stav veci posúdiť
podľapríslušnýchustanoveníZákonaorodine,vsúladesustanovením§191ods.1Civilnéhosporového
poriadku vyhodnotiť dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a opäť vo veci rozhodnúť. Svoje nové
rozhodnutie súd prvej inštancie náležite v súlade s § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku odôvodní,
pričom sa vysporiada s podstatnou argumentáciou účastníkov konania (vrátane námietok uplatnených

v rámci odvolacieho konania).

30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.

č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).