Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124211208
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124211208.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., občan SR, proti žalovanej: C. D., E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
XXX XX C., občan SR, zastúpená (v odvolacom konaní) B. F., advokátom v G. H. G., H. XXXX/XX, o
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného

súdu Nitra č. k. 52C/98/2024-38 zo dňa 18. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. – IV. m e n í tak,
že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov (celého) konania v rozsahu 100%,
keď o výške nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súd prvej

inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 29.10.2024 na Okresný súd Nitra návrh, ktorým sa domáhal, aby žalovaná
nenakladala (spôsobom špecifikovaným v následnom rozhodnutí súdu) so svojím spoluvlastníckym
podielom v pomere 1/2 k celku, ktorý je vedený Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č.
XXXX v registri "C" pre k.ú. C., obec C., okres H., na ktorom je zapísaná ako spoluvlastníčka v časti B

pod poradovým číslom X a to: rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku par.č.
745/11, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 198 m2. Návrh zdôvodnil s tým, že je spoluvlastníkom
nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX v registri "C" pre k.ú.
C.,obecLehota,okresH.,naktoromjezapísanáakospoluvlastníčkavčastiBpodporadovýmčíslom2a
to: rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku par.č. 745/11, zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 198 m2, a to v podiele 1/2 k celku, v časti C: ŤARCHY k vlastníkovi pod poradovým

č. 1 v časti B viazne záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., Mlynské nivy 1, 929
00 Bratislava podľa V 7869/16 zo dňa 05.09.2016 na nehnuteľnosť rodinný dom č. XXX na parc. reg. I.
J. K. XXX/XX-XXX/XX, -XXX/XX, - XXX/XX a výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným
úradomNitra,katastrálnyodbornaLVč.XXXXvregistri"C"prek.ú.C.,obecC.,okresH.,ato:pozemkov
na parc. č. 745/5 - orná pôda vo výmere 609 m2, postavenom na pozemku par.č. 745/11, zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 198 m2, a to v podiele 1/1 k celku, v časti C: ŤARCHY k vlastníkovi pod

poradovým č. 1 v časti B viazne záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., Mlynské
nivy 1, 929 00 Bratislava podľa V 7869/16 zo dňa 05.09.2016 na nehnuteľnosť rodinný dom č. 890 na
parc. reg. C KN č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, -XXX/XX. Žalovaná je taktiež podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX v registri "C" pre k.ú.
C., obec C., okres H., na ktorom je zapísaná ako spoluvlastníčka v časti B pod poradovým číslom 2
a to: rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku par.č. 745/11, zastavaná

plocha a nádvorie vo výmere 198 m2 v pomere 1/2 k celku. K vlastníctvu žalovanej viazne záložné
právo v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., Mlynské nivy 1, 929 00 Bratislava v prospechVšeobecnej úverovej banky, a.s., Mlynské nivy 1, 929 00 Bratislava podľa V 7869/16 zo dňa 05.09.2016
na nehnuteľnosť rodinný dom č. 890 na parc. reg. I. J. K. XXX/XX-XXX/XX, -XXX/XX, - XXX/XX a
tiež exekučné záložné právo zriadené exekučným príkazom 247EX 462/24 v prospech oprávneného G.

B., nar. XX.XX.XXXX, XXX C.. Vlastníkom a spoluvlastníkom nehnuteľností sa žalobca stal na základe
darovacích zmlúv, ktorými previedol svoje vlastnícke práva na neho jeho otec G. B.. Rodinný dom obýval
spolu so žalovanou, ktorá je jeho matkou až do doby, kedy sa dobrovoľne z nehnuteľnosti neodsťahovala
voktóbri2022dobydliskasvojhosúčasnéhopartneraL.G.B..Žalovaná saznehnuteľnostiodsťahovala
do bydliska svojho súčasného partnera, ktorým je L. G. B.. Žalobca v nehnuteľnosti obýva jednu izbu,

v rámci užívania nehnuteľnosti užíva aj kuchyňu a spoločné priestory (kúpeľňa, toaleta), pretože reálna
deľba nehnuteľnosti nie je možná. Žalovaná sa žalobou podanou 01.06.2023 na Okresnom súde v Nitre
domáhala proti nemu vydania bezdôvodného obohatenia v sume 7296,67 eur s prísl. za užívanie jej
spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnosti špec. v návrhu a z dôvodu, že jej mal brániť v plnohodnotnom
užívaní. Z vyhlásenia, ktoré urobila na pojednávaní dňa 09.04.2024 je zjavné, že chce odpredať svoj
spoluvlastnícky podiel tretej osobe, ktorou by mal byť jej priateľ L. G. B.. Rodinné vzťahy medzi ním

a žalovanou sú najmä v dôsledku jej konania vážne narušené, prvostupňový súd tento návrh v celosti
zamietol. V súčasnosti prebiehajú aj ďalšie súdne spory týkajúce sa najmä finančného vyrovnania medzi
žalovanou a jeho otcom G. B., ktoré sú už právoplatné a na ich základe oprávnený G. B. podal návrh
na vykonanie exekúcie proti žalovanej, ktorá nerešpektovala rozhodnutie súdu. Súdny exekútor Mgr.
Stanislav Polák vydal exekučné príkazy na zriadenie exekučného záložného práva na spoluvlastnícky

podiel žalovanej v prospech G. B. pod 247 EX 4/24 a 247 EX 462/24. Snažil sa o vyriešenie sporu
týkajúceho sa vysporiadania podielového spoluvlastníctva dohodou so žalovanou, keďže je jeho matka.
Z toho dôvodu spoločne so žalovanou uzatvorili aj zmluvu o sprostredkovaní so spoločnosťou Vito
Reality, s.r.o., týkajúcu sa predaja rodinného domu, táto dohoda sa však nezrealizovala, lebo za predaj
nehnuteľnosti a vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu požadovala žalovaná nadhodnotenú sumu, čo

jej muselo byť zrejmé. Žalovaná nechala vyhotoviť znalecký posudok L. M. B., pod č. 208/2023 zo
dňa 24.11.2023, ktorý ohodnotil jej spoluvlastnícky podiel ma kúpnu cenu vo výške 131 918 eur, ktorá
zodpovedá polovici všeobecnej hodnoty rodinného domu spolu s jeho súčasťami a prísl. Znalec vo výške
kúpnej ceny pravdepodobne zahrnul aj hodnotu pozemkov, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu.
Tentoznaleckýposudoknemákdispozícii.Sožalovanousanevedeldohodnúťnajmäpreto,žedokúpnej

ceny za svoj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti špec. v bode 1, časti 2.1. písm. a) návrhu s vysokou
pravdepodobnosťou nechala znalcom ohodnotiť aj pozemky špec. v bode 2 časti 2.1. písm. b) návrhu.
Predpoklad žalobcu, že hodnota pozemkov je zahrnutá v hodnote posudku, ktorý vypracoval L. M. B., je
potvrdený aj tým, že v znaleckom posudku, ktorý vyhotovila znalkyňa Ing. Dagmar Suchá pod č. 1/2023
zo dňa 04.01.2023 je tiež stanovená všeobecná hodnota stavieb a nehnuteľností tak, že súčasťou ceny

sú aj pozemky, ktoré v čase vyhotovenia znaleckého posudku už boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu.
Okrem toho žalovaná nezohľadnila skutočnosť, že splátky súvisiace s úhradami úverov poskytnutých
Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., ako i Všeobecnou úverovou bankou, a.s., ktoré avizovala splácať v
polovici svojho podielu od 01.08.2024 nezačala splácať, ich splácanie posunula a doposiaľ tieto splátky
úveru na bývanie a medziúveru v jednej polovici neuhrádza. Na ponuku žalobkyne odpovedal žalobca

dňa 16.09.2024, v odpovedi uplatnil predkupné právo podľa § 140 OZ, zároveň požiadal žalobkyňu
o predloženie súhlasu VUB, a.s. s predajom, exekútora Mgr. Stanislava Poláka, ako aj doloženie
znaleckého posudku vypracovaného L. M. B. a potvrdenie, že uhrádza peňažným ústavom, ktoré sú jej
veriteľmi, polovicu splátok úveru na bývanie a medziúveru. Žalovanú tiež požiadal, aby v rámci riešenia
ich vzájomných nárokov vyplývajúcich z doposiaľ neskončených súdnych sporov v rámci ponuky, ktorou

ho vyzvala na odkúpenie svojho spoluvlastníckeho podielu uhradila aj sumu 4110,70 eur, ako i ďalšie
mesačné splátky, ktoré jej vyplývajú z povinnosti spoludlžníčky z uzatvorených úverových zmlúv od
septembra 2023. 31.05.2023 podal na OS Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, proti
platobného rozkazu 7Up/1251/2024 podala žalovaná odpor, ďalšie konanie bude prebiehať pred prísl.
okresným súdom. Žalovaná jeho odpoveď na svoju ponuku zo dňa 16.07.2024 prevzala 18.09.2024 a

na jeho odpoveď odpovedala dňa 30.09.2024 zaslaním návrhu kúpnej zmluvy, v ktorom sa uvádza, že
kúpna cena, ktorú jej za spoluvlastnícky podiel ponúkla tretia osoba sa odvíja od znaleckého posudku
L., M. B., tento posudok je pre uzatvorenie kúpnej zmluvy bezvýznamný, a preto ho odmieta predložiť.
Zároveň uvádza, že tretej osobe, ktorá má záujem o odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu je známa
táto skutočnosť, že k predmetnej nehnuteľnosti má prístup iba cez pozemky, ktoré sú vo výlučnom

vlastníctve žalobcu a tretia osoba, ktorá by odkúpila jej spoluvlastnícky podiel, je rozhodnutá riešiť vstup
do nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti aj súdnou cestou. Z postupu žalovanej
jednoznačne vyplýva, že svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti chce odpredať svojmu partnerovi
L. G. B., s ktorým žije v spoločnej domácnosti ako družka a žalobcu ako svojho syna chce pripraviťvedome o strechu nad hlavou a urobiť z neho bezdomovca. Zanedbateľnou nie je ani skutočnosť, že
je svedkom v trestnej veci Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/30/2023, kde svedčí proti L. G. B., ktorý
je stíhaný pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a), písm. e) a ods.

3 písm. d) Trestného zákona a kedy má byť vypočutý ako svedok na pojednávaní dňa 20.01.2025.
Rozpory so žalovanou trvajú od roku 2020, kedy nadviazala blízky vzťah s partnerom a odsťahovala
sa dobrovoľne z nehnuteľnosti na jeseň 2022, dokedy užívali nehnuteľnosť ako spoluvlastníci. Svojím
postupom a správaním žalovaná jednoznačne deklaruje špekulatívne odpredať svoj spoluvlastnícky
podiel svojmu partnerovi L. G. B., a to za každú cenu práve preto, že v nehnuteľnosti žalobca býva,

má nedoriešené spory s jeho otcom, ktorý je jej bývalým manželom, pretože žalovaná sa nepodieľa na
splácaní spoločných úverov. So žalovanou nie je možné sa dohodnúť, o čom svedčia priložené dôkazy
a jej jednoznačným úmyslom je pripraviť ho takýmto spôsobom o jeho vlastnícke práva k nehnuteľnosti,
ktorú od svojho narodenia obýva, viaže ho k nej citový vzťah v prospech tretej osoby. V prípade, že
by prišlo k odpredaju spoluvlastníckeho podielu, je ohrozená istota jeho ďalšieho bývania a môže to
viesť k následkom, ktoré v budúcnosti nebude možné zhojiť. Úmysel žalovanej ponúknuť mu odkúpenie

jej podielu bol špekulatívny a v rozpore so zásadou dobrých mravov, keď neprimeranými nárokmi na
kúpnu cenu ho chce z pomsty pripraviť o jeho vlastnícke práva. Žaloba o vyporiadanie spoluvlastníckeho
podielu bude podaná do 30 dní odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia.

2. K návrhu žalobca pripojil výpis z LV č. XXXX pre okres Nitra, obec C., k. ú. C., zmluvu o

sprostredkovaní uzatvorenú medzi žalobcom, žalovanou a VitoReality, s.r.o. zo dňa 20.03.2023,
znalecký posudok č. 1/2023 vyhotovený znalkyňou L. N. A. zo dňa 04.01.2023, výzvu na zaplatenie
zo dňa 03.05.2024, platobný rozkaz sp. zn. 7Up/1251/2024 zo dňa 08.07.2024, návrh na vydanie
platobného rozkazu, Ponuku žalovanej na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zo
dňa 16.07.2024, Odpoveď na ponuku zo dňa 16.07.2024 zo dňa 16.09.2024, zaslanie návrhu kúpnej

zmluvy zo dňa 30.09.2024, Exekučný príkaz EX 247EX 462/24- PS, výpis z LV č. XXXX pre okres H.,
O. C., k. ú. C..

3. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) uznesením Okresný súd Nitra ako súd
prvej inštancie (prvého stupňa) o podanom návrhu takto rozhodol:

I. Súd ukladá C. D., E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. povinnosť zdržať sa nakladania
so svojím spoluvlastníckym podielom v pomere 1/2 k celku, ktorý je vedený Okresným úradom Nitra,
katastrálny odbor na LV č. XXXX v registri "C" pre k.ú. C., obec Lehota, okres H., na ktorom je zapísaná
ako spoluvlastníčka v časti B pod poradovým číslom 2 a to:

- rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku par. č. 745/11,
a to v rozsahu jeho predaja, darovania, zamenenia, založenia, zaťaženia vecným bremenom, daním do
nájmu, vložením do majetku obchodnej spoločnosti.

II. Ukladá sa žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu

vo veci samej.

III.Neodkladnéopatreniesaskončíuplynutím30dníododňa,akonadobudneprávoplatnosťrozhodnutie
súdu vo veci samej.

IV. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že
o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

V. Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške

25,- eur na účet Okresného súdu Nitra do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

4. K skutkovému posúdeniu uviedol nasledovné:

4.1. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s jeho prílohami a má na

základe predložených listín (z verejne prístupného katastrálneho portálu) za osvedčené, že žalobca a
žalovaná sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci každý s podielom o veľkosti
1/2 k nehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku par. č. 745/11,
ktorý je vedený Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX v registri "C" pre k.ú. C.,obec C., okres H.. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom Nitra,
katastrálny odbor na LV č. XXXX v registri "C" pre k.ú. C., obec C., okres H., a to: pozemkov na
parc. č. 745/5 - orná pôda vo výmere 609 m2, postavenom na pozemku par. č. 745/11, zastavaná

plocha a nádvorie vo výmere 198 m2, a to v podiele 1/1 k celku. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnosti o veľkosti 1/2 na základe Darovacej zmluvy V 4517/2022 -168/22 (o niečo
skôr v tom istom roku rovnako darovacou zmluvou získal i pozemkové nehnuteľnosti). Zo zmluvy o
sprostredkovaní uzatvorenej medzi žalobcom, žalovanou a VitoReality, s.r.o. zo dňa 20.03.2023 vyplýva,
že kúpna cena za nehnuteľnosti (rodinný dom a orná pôda) bola stanovená na sumu 325.000 eur.

Zo znaleckého posudku č. 1/2023 vyhotoveného znalkyňou L. N. A. zo dňa 04.01.2023 je zrejmé, že
všeobecná hodnota nehnuteľností na LV č. XXXX - rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc. č.
745/11 s prísl. a pozemkov parc. č. 745/5 a 745/11 zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. C., obec C., O.
H. bola znalkyňou stanovená na 304 000 eur. Žalovaná v liste zo dňa 16.07.2024 uviedla, že nakoľko
snahaozrušenieavyporiadaniespoluvlastníckehopodielunarodinnomdomestroskotalanafinančných
otázkach, rozhodla sa využiť ponuku tretej osoby na odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu, keďže

však má žalobca podľa § 140 OZ predkupné právo, ponúkla žalobcovi na odkúpenie jej spoluvlastnícky
podiel za kúpnu cenu 131.918,- eur, ktorá zodpovedá 1-ici všeobecnej hodnoty rodinného domu spolu s
jeho súčasťami a prísl. podľa znaleckého posudku L. M. B. č. 208/2023 zo dňa 24.11.20201, ktorá kúpna
cena zodpovedá kúpnej cene, ktorú jej za jej spoluvlastnícky podiel ponúka tretia osoba. Z odpovede
žalobcu zo dňa 16.09.2024 na ponuku žalovanej vyplýva, že žalobca ponuku prijal a svoje predkupné

právo si uplatnil, zároveň žalovanú požiadal o predloženie náležitostí potrebných k vyhotoveniu kúpnej
zmluvy(súhlasVÚB,a.s.asúdnehoexekútoraMgr.Polákaspostupom)auviedol,žekúpnacenaurčená
v sume 131.918,- eur s vysokou pravdepodobnosťou obsahuje aj ocenenie pozemkov prislúchajúcich k
nehnuteľnosti, vedených na LV č. XXXX, ktorý je výlučným vlastníkom on. V nadväznosti na odpoveď
žalobcuzaslaladňa30.09.2024žalovanánávrhkúpnejzmluvy,vktoromuviedla,žekúpnacena,ktorújej

za spoluvlastnícky podiel ponúkla tretia osoba sa odvíja od znaleckého posudku L. B., je tento posudok
pre uzavretie kúpnej zmluvy, či už so žalobcom alebo treťou osobou, bez akéhokoľvek významu, a
preto nevidí žiadny dôvod mu ho predložiť. Skutočnosť, že pozemok, cez ktorý sa je možné dostať k
rodinnému domu je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, je tretej osobe, ktorá má záujem o odkúpenie
spoluvlastníckeho podielu, známa a v prípade potreby je táto rozhodnutá vstup do vlastnej nehnuteľnosti

riešiť súdnom cestou, nejde však o skutočnosť, ktorá jej v odkúpení spoluvlastníckeho podielu bráni.

5. Svoje rozhodnutie, s poukazom na uvedené skutkové zistenia, citované ustanovenia Civilného
sporového poriadku (CSP – zákon č. 160/2015 Z. z. - § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 písm. c/ a d/, §
326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2, § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1),

citované ustanovenie čl. 20 ods. 1 a 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. (Ústava Slovenskej republiky)
a citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ – zákon č. 40/1964 Zb. - § 123, § 124, § 136 ods.
1 a 2, § 137 ods. 1, § 140, § 116, § 117 a § 603 ods. 3), odôvodnil nasledovne:

5.1. V danom prípade možno konštatovať, že žalobca navrhol nariadenie neodkladného opatrenia bez

začatia konania vo veci samej s tým, že v návrhu uviedol, že žaloba o vyporiadanie spoluvlastníckeho
podielu bude podaná do 30 dní odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia a navrhol trvanie
neodkladného opatrenia do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

5.2. Neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov

konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je
daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez
výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Rozhodovanie a
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za

súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy SR. Pri nariadení neodkladného
opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu ,kto žiada nariadenie
neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie
smeruje. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda či:

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav (princíp dočasnosti),
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením

5.3. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť
iba na návrh. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom
súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k
ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne

hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na
strane navrhovateľa neodkladného opatrenia. Z charakteru tohto osobitného konania daného jeho
zmyslom a účelom vyplýva aj zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia
strán, bez nariadenia pojednávania, pričom sa nevykonáva ani riadne dokazovanie v zmysle úpravy

v ust. § 185 a nasl. ust. CSP. Súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností v ňom tvrdených, ktoré boli v súvislosti s podaným
návrhom osvedčené (nie preukázané). Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky

procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 147/2011, 6 M Cdo 5/2012).

5.4. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného

opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu
jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že
mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného
princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri
rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok

navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné,
či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie,
ak by mala byť ohrozená. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na
konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu
práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v

konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Súd pri rozhodovaní
o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo
označených navrhovateľom neodkladného opatrenia, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv.
osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti
v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej

ochrany práv a právom chránených záujmov nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia s tým, že pre
nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom
navrhovateľovi neodkladného opatrenia poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa neodkladného
opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti
nariadenianavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia.Uvedenúpovinnosťmusínavrhovateľneodkladného

opatrenia splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že
jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou
situáciou, pričom by súd však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.

5.5. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle

ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť
nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane konania, ktorá je tvrdeným nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo
svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právamiprostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných, ale aj jednostranných, dokonca aj
faktických činov. Spoločným znakom neodkladných opatrení vydaných pred začatím konania vo veci
samej a rovnako aj v priebehu takéhoto konania je ich predbežný - dočasný charakter, t.j. že sa nimi

upravujú právne (nielen faktické) pomery strán sporu alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia len do doby,
než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci samej, a neodkladné opatrenie preto musí mať vzťah k
právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania o žalobe. Z procesného hľadiska je pritom
zásadným determinantom práve obsah samotného návrhu, ktorý smeruje k osvedčeniu tých procesných
ahmotnoprávnychskutočností,ktorýchpravdepodobnosťmôževyústiťdozáveruolegálnostinariadenia

neodkladného opatrenia.

5.6. Vo vzťahu k splneniu základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia súd
uvádza, že hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti
úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť
jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/146/2018). Zjavne nedôvodnému

alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného
opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/26/2017). Z hľadiska skutkového
je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký
stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno
dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou

pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 8Co/698/2013).

5.7. V posudzovanej veci žalobca požadoval nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal
žalovanej vo vzťahu k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto uznesenia (ďalej "predmetné

nehnuteľnosti"), tieto nehnuteľnosti predať, darovať, zameniť, založiť, zaťažiť vecným bremenom, dať
do nájmu, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia a s jeho prílohami, listinnými dôkazmi, a ostatným obsahom spisu a posúdil
opodstatnenosť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

5.8. V súlade so závermi ustálenej výkladovej praxe treba pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia nárok považovať za osvedčený vtedy, ak tu existuje v čase rozhodovania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia pravdepodobnosť jeho existencie. V rámci skúmania podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia sa súd primárne zaoberal otázkou, či žalobca v tomto štádiu
konania osvedčil nárok, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana.

Z hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana v
podobe navrhovaného neodkladného opatrenia, má súd za to, že žalobca osvedčil možnú existenciu
práva (pravdepodobnosť nároku), keď z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že
prevodom spoluvlastníckeho podielu žalovanej k nehnuteľnosti, ktoré žalovaná avizovala žalobcovi,
by mohlo byť dotknuté jeho majetkové právo (porušené predkupné právo). Nariadenie neodkladného

opatrenia sa javí ako potrebné z hľadiska efektívneho zabezpečenia ochrany práv žalobcu, keďže
nakladaním žalovanej s nehnuteľnosťou hrozí reálne nebezpečenstvo zhoršenia alebo oslabenia
právneho postavenie žalobcu a jeho majetkového práva, a preto je daná naliehavá potreba bezodkladnej
úpravy vzťahov medzi stranami navrhovaným neodkladným opatrením. Preto je podľa názoru súdu
potrebné, aby bol zastabilizovaný právny stav medzi žalobcom a žalovanou. Nariadením neodkladného

opatrenia sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do výkonu práva žalovanej ako v súčasnej dobe
evidovanéhospoluvlastníkanehnuteľností,keďžesúdjejnezakázaldržaťaužívaťtútonehnuteľnosť,ale
len obmedzil jej vlastnícke právo tým, že jej zakázal zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami spôsobom
vymedzeným vo výroku tohto rozhodnutia. Súčasne nie je vytvorený nenávratný stav a právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzujú žalovanú ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutý rozsah.

5.9. Existenciu ďalšej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je existencia
bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy
pomerovstránsporu,malsúdrovnakozaosvedčenúžalobcom.Žalobcapredloženímlistinnýchdôkazov

- ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 16.07.2024 a zaslania návrhu kúpnej zmluvy
zo dňa 30.09.2024 preukázal, že žalovaná robí kroky smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťou v
rozsahu spoluvlastníckeho podielu, t.j. že má v úmysle ho scudziť. Súdu je zrejmé, že úmysel, ako
bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je osvedčiteľný iba vo výnimočnýchprípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Súd má za to, že bola osvedčená aj potreba neodkladnej
úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanou, a to aj za stavu, pokiaľ žalovaná tohto času nevykonáva
žiadne reálne úkony týkajúce sa dispozície so svojím spoluvlastníckym podielom. Ak by však bolo

v danom prípade potrebné čakať na takéto (právne) úkony žalovanej, neodkladné opatrenie by už
nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany strany sporu (v tomto prípade žalobcu
ako navrhovateľa neodkladného opatrenia) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu
neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu
včasnú a efektívnu.

5.10. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadnil aj princíp
proporcionality a možné následky zásahov do práv strán sporu jeho nariadením. Ak nie je úmyslom
žalovanej svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti scudziť (previesť v rozpore s ust. § 140 ods.1
Občianskeho zákonníka, resp. iným spôsobom s ním nakladať), zásah do jej vlastníckeho práva
spočívajúci v zákaze nakladania nebude mať na ňu žiaden (teda ani negatívny) dopad. Ak by naopak

úmyslom žalovanej bolo spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, je daná
bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, a teda dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.
Uvedeným posúdením prostredníctvom testu proporcionality (kedy žalovaná nebude neprimerane
obmedzená na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia tvrdených práv žalobcu) sa súdu
javí, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia môže splniť svoj účel sledujúci zabezpečenie

dočasnej ochrany práv žalobcu, pri súčasnom osvedčení tohto nároku žalobcu (teda osvedčenia, že
existuje aspoň minimálna pravdepodobnosť jeho existencie) a zásah do ktorých práv zo strany žalovanej
je reálny.

5.11. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností súd dospel k záveru, že v konaní bola

osvedčená existencia takých okolností, ktoré odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi
žalobcom a žalovanou, nakoľko bez takejto úpravy pomerov by boli práva a oprávnené záujmy žalobcu
ohrozené. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

5.12. O povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 25,- eur súd rozhodol podľa § 5 ods. 1, písm.
a), § 6 ods. 3 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
platnom znení (ďalej len "ZSP") v spojitosti s položkou 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý
je prílohou ZSP.

5.13. Vzhľadom na úspech žalobcu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči
žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

6. Uvedené uznesenie včas podaným odvolaním v časti výrokov I. – IV. napadla len žalovaná

prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, ktorá žiadala uznesenie prvoinštančného súdu
v napadnutých výrokoch zmeniť tak, aby bola žaloba zamietnutá a zároveň aby bol žalobca zaviazaný
zaplatiť jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Citujúc výrok a odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia odvolacie dôvody špecifikovala s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, keď
ako odvolacie dôvody uviedla nasledovné:

6.1. Dôvod na podanie odvolania v zmysle § 365 ods.1 písm. b) CSP vidím predovšetkým v tom, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné vo vzťahu k záveru, že žalobcovi hrozí ujma v
dôsledku možného scudzenia môjho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach v kat. úz C., čím
by bolo porušené jeho predkupné právo vyplývajúce mu z ust. § 140 O.z. Za dôkazy nasvedčujúce

možnému porušeniu predkupného práva žalobcu označuje súd žalobcom predložené listinné dôkazy –
ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo 16.7.2024 a návrh kúpnej zmluvy zo dňa 30.9.2024,
čo sú však dôkazy preukazujúce, že som si voči spoluvlastníkovi splnila zákonnú povinnosť ponuky
odkúpenia môjho spoluvlastníckeho podielu na dotknutých nehnuteľnostiach a úplne evidentne nejde
o dôkazy navodzujúce podozrenie z porušenia predkupného práva. V čom súd vidí na základe týchto

dôkazov, ktoré dokazujú, že žalobcovi bola daná plná možnosť na využitie jeho predkupného práva,
porušenie jeho práv sa z napadnutého uznesenia vôbec nedá zistiť. Prípadným predajom môjho
spoluvlastníckeho podielu tretej osobe pritom nijakým spôsobom nemôžem zasiahnuť do vlastníckych
práv žalobcu k jeho spoluvlastníckemu podielu na dotknutých nehnuteľnostiach a takýto predaj prisúčasnom splnení všetkých zákonných podmienok aj vo vzťahu k predkupnému právu spoluvlastníka
je iba realizáciou mojich vlastníckych práv v rozsahu ust. § 123 O.z. Súd pritom (ako som už uviedol
vyššie) nijako neodôvodnil výrok pod II a iba z návrhu žalobcu sa dá usúdiť, že žalobou vo veci samej,

ktorú súd týmto výrokom uložil podať žalobcovi v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o
nariadení neodkladného opatrenia, má byť žaloba o zrušenie podielového spoluvlastníctva k dotknutým
nehnuteľnostiam v kat. úz. C. a ich vyporiadaní medzi spoluvlastníkmi. Takáto žaloba ale nijako
nesúvisí s posúdením otázky prípadného porušenia predkupného práva a v rámci rozhodovania o
tejto žalobe k posúdeniu prípadného porušenia predkupného práva v štádiu pred predajom môjho

spoluvlastníckeho podielu tretej osobe ani nemôže dôjsť a preto odkaz na rozhodnutia iných súdov
v bode 9 odôvodnenia napadnutého uznesenia v tom smere, v ktorých prípadoch možno vzhľadom
na mieru pravdepodobnosti vydania priaznivého rozsudku vo veci samej pokladať skutkové okolnosti
tvrdené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia za spoľahlivo osvedčené, pokladám za úplne
zmätočný. Zjavne pritom neprichádza do úvahy podanie ani žiadnej inej žaloby, na základe ktorej by
súd posudzoval skutkové okolnosti, ktoré mal za osvedčené z návrhu žalobcu na vydanie neodkladného

opatrenia.

6.2. Pokiaľ súd v odôvodnení napadnutého uznesenia tvrdí, že pri rozhodovaní bral do úvahy princíp
proporcionality, tvrdím, že ho nielenže do úvahy nebral, ale tým, že rozhodnutím zásadne a evidentne
úplne bezdôvodne obmedzil moje vlastnícke práva a žalobcovi tým zároveň vytvoril priestor na plnú

realizáciu jeho práv (nespochybňujem totiž jeho právo na podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva, na ktorom práve sa ale nič nezmení zmenou spoluvlastníka) neprimerane a v rozpore
so zákonom zvýhodnil žalobcu.

6.3. Podotýkam, že so žalobcom som sa ešte pred ponukou predkupného práva pokúšala dohodnúť

na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v kat. úz. C., k dohode však vzhľadom na
nezhodu na výške vyrovnávacieho podielu nedošlo a nedošlo ani k dohode na prípadnom ich spoločnom
užívaní, z ktorého v súčasnosti (pre odmietnutie akejkoľvek prítomnosti môjho životného partnera v
nehnuteľnostiach žalobcom) som prakticky vylúčená. Z návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy pritom
vyplýva, že kúpna cena bude použitá na úhradu exekučne vymáhaných pohľadávok a nákladov exekúcií

a z tejto hodlám uhrádzať aj spoločný úver čerpaný spoločne s bývalým manželom a zároveň otcom
žalobcu G. B..

6.4. Napadnuté uznesenie súdu mi pritom absurdne zabraňuje naložiť so svojim spoluvlastníckym
podielom formou jeho scudzenia aj v prospech osôb, ktoré sú vo vzťahu k mojej osobe osobami blízkymi.

Tými sú, ak odhliadnem od osoby žalobcu, okrem iných aj môj starší syn P. a napokon aj môj životný
partner L. G. B., s ktorým (tak ako to napokon uvádza aj žalobca v návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia) tvorím už od roku 2020 spoločnú domácnosť a sme teda osobami navzájom blízkymi v zmysle
§ 116 O.z. Prevodom spoluvlastníckeho podielu na tieto osoby nemôžem porušiť predkupné právo
žalobcu, pretože s poukazom na ust. § 140 O.z. spoluvlastníkovi v prípade prevodu jemu nepatriaceho

spoluvlastníckeho podielu takýmto osobám zákon predkupné právo nepriznáva. Toho si je napokon
žalobca dobre vedomý, keďže sám získal spoluvlastnícky podiel na dotknutých nehnuteľnostiach od
otca (bývalého manžela) bez akéhokoľvek môjho vedomia.

6.5. Uznesenie o neodkladnom opatrení napadnuté týmto odvolaním je preto nielenže v rozsahu

uvádzanom vyššie nepreskúmateľné, ale súd v ňom vo vzťahu k žalobcom osvedčovaným skutkovým
zisteniam urobil nesprávne závery a zároveň z hľadiska posúdenia
podmienok na vydanie neodkladného opatrenia v rozsahu uvedenom v bode I vec preukázateľne
nesprávne právne posúdil, a preto popri odvolacích dôvodoch podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú dané
dôvody na podanie odvolania aj podľa § 365 ods.1 písm. f), h) CSP. Odvolaním napádam uznesenie o

neodkladnom opatrení aj čo do výrokov II. až IV., keďže v prípade úspešnosti odvolania čo do výroku
pod bodom I nemôžu obstáť ani výroky pod II až IV.

7. Žalobca, po doručení mu odvolania žalovanej s výzvou na jeho vyjadrenie sa (elektronicky do jeho
schránky dňa 16.12.2024, s úspešným doručením správy dňa 30.12.2024), sa k podanému odvolaniu

žalovanej vyjadril tak, že s odvolaním nesúhlasí, rozhodnutie považuje za vecne správne a žiada ho
preto potvrdiť.8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, ako aj stavom veci/sporu v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch I. až IV. zmeniť podľa ust. § 388 CSP tak, že
podaný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, s ohľadom na čo potom zmenil
aj výrok o nároku na náhradu trov konania medzi stranami – voči sebe navzájom tak, že tento nárok
na náhradu trov konania priznal v celom rozsahu v (odvolacom) konaní úspešnej žalovanej, pričom
uvedené rozhodnutie odvolací súd prijal z dôvodu nesplnenia podmienok na potvrdenie ani na zrušenie

napadnutého rozhodnutia v napadnutých výrokoch.

9. V danej veci skutkový stav veci vyplýva z citovaných dôvodov obsiahnutých v podanom návrhu
žalobcu ako aj zo skutkových zistení súdu na základe predložených listín (body 1, 4 a 5), keď dôvody
pre vydanie požadovaného neodkladného opatrenia sú uvedené v bode 1. zhora zvýraznením v texte,
pričom rovnako dôvody súdu prvej inštancie pre vydanie napadnutého uznesenia sú v texte (bodov 5.7.

až 5.13.) zvýraznené a takto sú v texte podaného odvolania (body 6.1. a 6.5.) zvýraznené aj odvolacie
dôvody žalovanej.

10. Posudzujúc žalobcom uvedené dôvody jeho návrhu, dôvody vydania napadnutého rozhodnutia
obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí súdu a odvolacie dôvody žalovanej dospel odvolací súd k záveru,

že návrh navrhovateľa dôvodne podaný nie je a je ho preto potrebné ako nedôvodne podaný zamietnuť,
keďže súd prvej inštancie dôvody uvedené v podanom návrhu (odôvodňujúce podľa žalobcu vyhovenie
jeho návrhu) nesprávne skutkovo i právne posúdil jednotlivo i v ich celku, dospel k nesprávnym
skutkovým záverom a rovnako tak aj vyvodil vo veci nesprávne právne závery. Odvolací súd sa
stotožňuje s odvolacím dôvodom žalovanej o tom, že ona predajom svojho spoluvlastníckeho podielu

tretej osobe – nie teda žalobcovi nijakým spôsobom nemôže zasiahnuť do jeho vlastníckych práv a to
jednak čo sa týka spoluvlastníckeho podielu k (spoločnému) rodinnému domu ako aj k pozemkovým
nehnuteľnostiam v jeho výlučnom vlastníctve, keď tiež nemožno vyvodiť, pri nedohode strán sporu
ohľadne kúpnej ceny za prevod spoluvlastníckeho podielu k domu, (len z nej) záver o špekulatívnosti
postupu žalovanej pri odpredaji svojho spoluvlastníckeho podielu inej (tretej) osobe a keď rovnako

nemožno konštatovať ani cieľ žalovanej pripraviť žalobcu ako svojho syna vedome o strechu nad hlavou
(a urobiť z neho bezdomovca), keď ani samotný žalobca ďalej nešpecifikuje ako by k tomuto vôbec
mohlo objektívne prísť (ako by takáto situácia vôbec mohla nastať). Rovnako skutočnosť, že rozpory (nie
len) strán trvajú dlhodobo od roku 2020, že medzi stranami sporu existujú viaceré súdne spory a rovnako
má žalovaná nedoriešené spory aj s otcom žalobcu, od ktorého žalobca spoluvlastnícke podiely

k predmetným, resp. všetkým jeho nehnuteľnostiam darovacími zmluvami v roku 2022 nadobudol, nijak
nesvedčia tvrdenému úmyslu žalovanej pripraviť žalobcu (takýmto spôsobom) o jeho vlastnícke práva
v prospech tretej osoby umelo do tohto zmluvného (?) vzťahu zainteresovanej; v tomto návrh postráda
odôvodnenieakoajlogiku,nakoľkožalobcasám vlastníckydisponujenímvlastnenýminehnuteľnosťami
a mimo svojich úkonov (zmluvnou formou) môže byť svojho vlastníckeho práva zbavený len zákonným

spôsobom a za náhradu postupmi v osobitných konaniach, v ktorých má právo a možnosť dosiahnuť
ochranu týchto svojich práv. Každý z podielových spoluvlastníkov má v prípade prevodu svojho
spoluvlastníckehopodieluzáujemzískaťadekvátnufinančnúnáhraduvšeobecnejhodnotytohtopodielu,
pričom (len) skutočnosť, že strany sporu nedospeli k vzájomnej dohode o výške takejto (kúpnej) ceny
pri prevode podielu žalovanej v prospech žalobcu nemôže (bez poznania skutočného stavu veci, čo

by vyžadovalo patričné konanie a dokazovanie výšky tejto všeobecnej hodnoty) vyvodiť skutkový záver
o tom, že konanie žalovanej nie je súladné s dobrými mravmi, čo rovnako potom platí aj pre ďalšie
skutkovo nepodložené tvrdenia o tom, že konanie žalovanej je sledované pomstou a že má dokonca byť
ohrozená istota ďalšieho bývania žalobcu. Z podaní oboch strán je pritom nesporným to, že žalovaná
prevod svojho spoluvlastníckeho podielu k spoločnému domu žalobcovi oznámila a dala mu priestor na

uplatnenie si jeho predkupného práva, ktoré žalobca z dôvodov ním uvedených výhrad neakceptoval,
avšak prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia nemožno žalovanej trvalo brániť v realizácii
jej vlastníckych práv, keď žalobca má tiež možnosť domôcť sa súdnej ochrany svojho zákonného
predkupného práva aj v prípade jeho porušenia; formou požadovaného neodkladného opatrenia však
podľa názoru odvolacieho súdu nemá bezvýhradnú možnosť do budúcnosti blokovať akékoľvek právne

úkony žalobkyne a to dokonca i také, ktoré sú z ochrany zákonného predkupného práva vylúčené
s ohľadom na okruh nadobúdateľa a jeho vzťahu k žalovanej ako prevodkyne, keď práve takéto konanie
by okrem nezachovania zásady proporcionality a rovnakého rešpektovania vlastníckeho práva (jeho
ochrany) bolo v rozpore so zásadou dobrých mravov. Na existenciu svojho predkupného práva žalobcasám poukazuje v podanej žalobe (návrhu), uvádzal tiež potrebu súhlasu úverujúcej banky k prevodu
spoluvlastníckeho podielu žalovanej (uvádzal a zdôvodnil dôvod nevyužitia predkupného práva podľa
návrhu žalovanej) a poukazoval tiež na skutočnosť, že cez pozemkové nehnuteľnosti v jeho výlučnom

vlastníctve iná osoba než žalovaná prístup nemá. Úvahy žalobcu o tom, čo by možný kupec mohol
urobiť, je len špekuláciou žalobcu, jednak bližšie ani nerozvinutou a teda ani nezdôvodňujúcou, v čom
by v budúcnosti mohlo vôbec prísť k zhoršeniu jeho vlastníckeho postavenia. Vychádzajúc z uvedeného
preto odvolací súd odvolacie dôvody žalovanej vzhliadol dôvodnými a nemal preto (na rozdiel súdu prvej
inštancie) za preukázané splnenie zákonných podmienok pre jeho vydanie, teda nemal za osvedčenú

existenciu porušenia práva žalobcu na získanie spoluvlastníckeho podielu žalovanej (a porušenie
hmotnoprávnej povinnosti u nej), ktorá existencia sa vzťahuje a posudzuje vždy ku konkrétnemu
žalovanou ako predávajúcou realizovaného právneho úkonu dispozície s jej spoluvlastníckym podielom
k rodinnému domu, nemal preukázanú existenciu bezprostredne hroziacej ujmy na vlastníckych (jeho)
právach žalobcu a nemal za preukázanú ani za dodržanú proporcionalitu a teda primeranosť dôsledkov
zásahu do vlastníckych práv žalovanej.

11. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).