Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119380084
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6119380084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom B.
XXXX/X, B., podnikajúci pod obchodným menom A. B., IČO: 47 140 305, s miestom podnikania Borová
21/24, Brestovany, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom
Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: A. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. X, E. C.,
zastúpenému: 1/ RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Halenárska 18A, Trnava, IČO: 53 191 030, 2/
JUDr.Mgr.PeterRochovský,advokátsosídlomVeľkoblahovská6750/9E,DunajskáStreda,ozaplatenie
110.109,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa

18. septembra 2023 č.k. 19C/44/2019 - 315, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 51, § 488, § 489, § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).

2. Vecne dôvodil, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 110.109,56 eura
ako finančných prostriedkov, ktoré vynaložil žalobca na výstavbu rodinného dvojdomu. Vykonaným
dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca a žalovaný sa na základe predchádzajúcej
spolupráce dohodli, že žalobca postaví dva rodinné domy na pozemkoch v kat. úz. F. G., ktorých
vlastníkom bol žalovaný. Taktiež sa dohodli, že náklady, ktoré žalobcovi v súvislosti s výstavbou
predmetných nehnuteľností vzniknú, budú následne zo strany žalovaného žalobcovi uhradené, a to z

prostriedkov úveru, ktorý získa žalovaný na účely financovania výstavby predmetných nehnuteľností.
Žalovaný bol výlučným vlastníkom a stavebníkom predmetných nehnuteľností, a pre neho bolo vydané
stavebné povolenie. Po tom, ako žalovaný obdržal prostriedky z úveru, tieto poskytol žalobcovi za
účelom úhrady nákladov žalobcu súvisiacich s výstavbou predmetných nehnuteľností, a to sumu vo
výške 103.700 eur. Tento skutkový stav nebol medzi stranami sporný. Medzi stranami bola sporná výška
nákladov, ktoré žalobca vynaložil na výstavbu, a skutočnosť, či žalovaný titulom úhrady týchto nákladov
má záväzok voči žalobcovi.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe nie je možné
vyhovieť. Poukázal na to, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 110.109,56 eura
(55.549,69 eura + 54.559,85 eura) ako hodnoty dvoch domov - všeobecné hodnoty oboch domov, ktorézodpovedajúhodnotevštádiu,doakýchdomydostavalnasvojenáklady.Uvedenéhosadomáhaltitulom
bezdôvodného obohatenia, pretože domy sú vo vlastníctve žalovaného. Predmetná nehnuteľnosť je
dvojdom tvoriaci jeden celok. Na preukázanie svojho nároku žalobca spolu so žalobou predložil znalecký

posudok č. 61/2017 a znalecký posudok č. 62/2017, oba vyhotovené znalcom Ing. Róbertom Takácsom,
z ktorých vyplýva, že ich účelom bolo stanoviť všeobecnú hodnotu rozostaveného domu na parc.
č. 280/329 (ZP č. 61/2017) a všeobecnú hodnotu rozostaveného domu na parc. č. 280/327 (ZP č.
62/2017). Znalecké posudky boli vypracované ku dňu 22.11.2017, podľa stavebnotechnického stavu
stavby v tom čase, v štádiu rozostavanosti - hrubej stavby. Zo záveru znaleckých posudkov vyplýva,

že všeobecná hodnota stavby na parc. 280/327 bola určená sumou 55.549,69 eura a všeobecná
hodnota stavby na parc. č. 280/329 bola určená sumou 54.559,85 eura. Následne žalobca po podaní
odporu žalovaným predložil znalecký posudok č. 18/2019 vyhotovený znalcom Ing. Takács Róbert dňa
14.8.2019, ktorého úlohou bolo stanoviť všeobecnú hodnotu rozostavaného domu na p.č. 280/327, a to
pre účel prehodnotenia zriadeného záložného práva v prospech banky. Zo záveru posudku vyplýva, že
všeobecná hodnota stavby je 112.764,54 eura.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že plnenie, ktorého sa žalobca domáha, nie je bezdôvodným
obohatením, keď v danom prípade nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným existovala ústna
dohoda o tom, že žalobca postaví predmetné domy - dvojdom, ako i dohoda, že žalovaný zaplatí náklady
na výstavbu. O plnenie bez právneho dôvodu, a teda následné bezdôvodné obohatenie, by mohlo

ísť len vtedy, ak by bolo plnené bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu plnenia,
t.j. bez akejkoľvek dohody a tiež je podstatným znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia, že
osoba, ktorá plní, nevie o tom, že plní bez právneho dôvodu, t.j. nevie, že investuje do cudzieho. V
danom prípade však bolo nesporné, že sa strany dohodli na výstavbe, teda existoval právny dôvod
plnenia a tiež, že žalobca ako osoba, ktoré plnila zo svojho vedela, že stavebníkom je žalovaný

a bude zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti. Iba týmto titulom - vydaním bezdôvodného obohatenia
by žalobcovi patrila všeobecná - trhová hodnota stavby a bolo by možné vychádzať z predložených
znaleckých posudkov. Vzhľadom na zistený skutkový stav mal súd prvej inštancie za to, že žalobca a
žalovaný uzavreli inominátnu zmluvu, ktorej predmetom bola výstavba predmetnej nehnuteľnosti, pričom
žalobca a žalovaný sa dohodli, že náklady na výstavbu bude znášať žalovaný ako stavebník a vlastník

nehnuteľnosti. Žalobca poukazoval i na to, že so žalovaným sa dohodli, že si rozdelia výťažok z predaja
nehnuteľnosti.Takútodohodužalovanýpoprelažalobcasvojetvrdeniežiadnymspôsobomnepreukázal.

5. V danej veci, pokiaľ sa žalobca domáhal od žalovaného úhrady nákladov na výstavbu, tento jeho
nárok vyplýva z dohody o výstavbe, žalobca má tak nárok na úhradu skutočných nákladov - materiál,

práca, ktoré mu v súvislosti s výstavbou vznikli. Znalecké posudky, ktorými bola zistená všeobecná,
trhová hodnota nehnuteľnosti - dvojdomu, nie sú dôkazom o takýchto vynaložených nákladoch, pretože
trhová hodnota nehnuteľnosti je vždy vyššia nakoľko zohľadňuje hodnotu nehnuteľnosti v danom mieste
a čase na trhu. Na preukázanie výdavkov v súvislosti s výstavbou žalobca následne predložil Odborné
vyjadrenie 14/2021 vypracované Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o. Bratislava dňa 29.10.2021, z

ktoréhovyplýva,žeúčelomboloposúdeniecenystavbyvčasevýstavbydielavroku2017,,Rodinnýdom
na parc. č. 280/186 k.ú. F. G. podľa projektu EUROLINE Slovakia spol. s r.o.“, úlohou posúdenia bolo
zistenie, aká by bola celková cena výstavby identického objektu v cenách obvyklých v danom mieste
a čase. Zo záveru ,,Odborného posúdenia“ vyplýva, že celková cena porovnateľného - identického
objektu predstavuje v danom mieste a čase sumu 199.983,68 eura bez DPH. Súd prvej inštancie dospel

k záveru, že žalobca týmto listinným dôkazom nepreukázal skutočné výdavky žalobcu v súvislosti s
výstavbou predmetnej nehnuteľnosti - dvojdomu, keď je zrejmé, že predmetom bol len identický objekt,
ale najmä, žalovaný poukázal na jeho neúplnosť, nepreskúmateľnosť a nesprávnosť, keďže posudok
nezodpovedá realite nielen čo do v ňom uvádzaných cien, ale ani rozsahu údajne vykonaných prác
s tým, že ide o výňatok z vlastnej publikácie znalca, ako je to uvedené v odbornom vyjadrení na

strane 9, kde sa doslova uvádza: ,,Pri stanovení hodnoty znalec použil rozpočtový ukazovateľ z verejne
publikovaného katalógu: Rozpočtové ukazovatele vybraných stavebných projektov, vypracovaný H. I.
J., PhD., Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o. Bratislava 2016.“ Ďalej zástupca žalovaného k odbornému
vyjadreniu uviedol, že v bode 1.5. Vyjadrenia znalec cituje zoznam podkladov dodaných zadávateľom -
žalobcom, spomína ,,rôzne účtenky za materiál nakúpený v období rokov 2017 - 2019“, takýto výpočet

zdrojov považuje za maximálne vágny a nedostatočný. A napokon žalovaný na preukázanie nereálnosti
sumy požadovanej žalobcom ako nákladov na výstavbu dvojdomu a spochybnenie správnosti výdavkov
na výstavbu zistených uvedeným ,,Odborným vyjadrením 14/2021“, predložil v konaní „Rekapituláciu
rozpočtu p. C. 06/2018“ od obchodnej spoločnosti MATYSTAV BUILDING, spol. s r.o., z ktorej vyplýva,že cenová ponuka - hodnota príslušných materiálov a prác na výstavbu predmetnej nehnuteľnosti -
dvojdomu presne podľa online dostupnej dokumentácie (nakoľko na tento dom bol použitý online projekt
firmy EUROLINE), predstavuje sumu 109.085,46 eura bez DPH, kde je zarátaný aj zisk firmy vo výške

20.000 eur, firmy, ktorá by realizovala výstavbu do štandardu. Táto cena zohľadňuje stav nehnuteľností
už dokončených, cena je uvedená za obidve nehnuteľnosti, keďže sa jedná o dvojdom, majú spoločnú
vnútornú stenu a ide o zrkadlové dva domy, nejedná sa o dve samostatne stojace nehnuteľnosti.

6. Žalobca následne, v priebehu konania na pojednávaní dňa 18.1.2023, predložil listinné dôkazy -

účtovné doklady (založené v šanóne ako Príloha k spisu), ktoré mali preukazovať skutočne vynaložené
náklady na výstavbu predmetnej nehnuteľnosti - dvojdomu. Ohľadom tohto listinného dôkazu -
preložených účtovných dokladov súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že žalobca nimi nepreukázal výšku skutočných nákladov na výstavbu, keď dokazovaním bolo
jednoznačne spochybnené, že tieto doklady sú skutočne dokladmi týkajúcimi sa výlučne výstavby
predmetnej nehnuteľnosti a v prípade dokladov týkajúcich sa nákupu tehál, strešnej krytiny a kotlov bolo

jednoznačne preukázané, že žalobca predložil i doklady, ktoré vôbec nesúviseli s predmetnou stavbou.

7. Samotný žalobca predložil listinný dôkaz ,,Položkový rozpočet EUROLINE“ pre typ rodinného domu
DUAL 1720 vypracovaný H. A. K., 05/2017, miesto stavby: F. G. - L. C.. Medzi stranami nebolo sporné,
že predmetná nehnuteľnosť - dvojdom sa stavala podľa tohto projektu. Zástupca žalobcu sa pred súdom

vyjadril, že tento ,,Položkový rozpočet EUROLINE“ obsahuje všetky položky aj ich nacenenie, ktoré sa
museli vynaložiť na postavenie dvojdomu. Uviedol, že tento dôkaz preukazuje aké náklady a na čo sa
museli použiť na to, aby sa dom postavil, a je to k projektu domu Dual 1720. Z uvedeného ,,Položkového
rozpočtuEUROLINE“-krycieholisturozpočtuvyplýva,žecelkovénákladysDPHbudú223.126,87eura;
odhadovaná cena pri svojpomocnej výstavbe je cca 70 % z ceny celkových nákladov s DPH 156.000 eur.

8. Z výpovede žalobcu na pojednávaniach dňa 15.5.2023 a dňa 26.6.2023 vyplynulo, že žalobca
dával žalobu dokopy „narýchlo“, a že sumy určil „iba okrajovo“. Zároveň bolo počas výsluchu žalobcu
preukázané, že akákoľvek nezrovnalosť vo faktúrach a bločkoch, ktoré predložil, pramení z chýb jeho
účtovníka, ktorý tieto podklady pre žalobcu pripravoval, čo súd považoval za tvrdenia účelové s cieľom

nejakým spôsob uvedené zdôvodniť. Za rovnako účelové a nereálne súd považoval i tvrdenia žalobcu,
ktorý na priamu otázku zástupcu žalovaného, prečo predložil faktúry za rovnaký materiál od dodávateľov
z rôznych rokov, odpovedal, že mal s nimi dobré vzťahy, najprv im zaplatil iba zálohu, a potom následne
doplatil zvyšok na ďalší rok, resp. že od nich zobral tovar a zaplatil im až o rok alebo dva, že bloky pre
neho odkladali a dali mu ich naraz a pod. Žalobca tiež uviedol, že mu v stavebninách vystavili blok aj

na iný tovar, ale čiastka sedela. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že takéto
tvrdenia priamo odporujú zákonu o účtovníctve, keďže podnikateľské subjekty, a najmä stavebné firmy,
resp. sklady stavebnín sú povinné na konci roka spraviť účtovnú uzávierku a nie je možné prenášanie
vydaného, no nezaplateného tovaru do ďalšieho roka, pretože by im nesedela účtovná súvaha. Uvedené
je súdu známe i z jeho činnosti. Z vyjadrenia žalobcu (,,v stavebninách mi vystavili blok aj na iný tovar,

ale čiastka sedela“) tiež vyplýva, že mal k dispozícii doklady, ktoré ani nezodpovedajú realite - skutočne
kúpenému a použitému materiálu na stavbe. Počas výsluchu bol žalobca taktiež priamo zástupcom
žalovaného dopytovaný na ním duplicitne predložené dôkazy (napr. doklady označené v Prílohe k spisu
písmenom ,,D“, konkrétne označené 6/D; v časti označenej písmenom ,,J“ - faktúra 4/J z 21.6.2019
a faktúra označená ako 3/J zo dňa 21.6.2019 s rovnakým číslom faktúry a na rovnakú sumu; v časti

označenej súdom ako ,,Pokladničné bloky“ bločky č. 56 a 57, č. 88 a 89, č. 91 a 92 , č. 93 a 94, č. 101
a 102, č. 103 a 104, č. 105 a 106, č. 107 a 108), s tým, že tieto po sčítaní dosahujú hodnotu niekoľko
desiatok tisíc eur. Žalobca podľa názoru súdu účelovo uvedené vysvetľoval raz chybou účtovníka,
inokedy zmätkom pri príprave podkladov pre súd.

9. Žalobca ďalej nedokázal pred súdom dôveryhodne vysvetliť, prečo sa na početných pokladničných
bločkoch nachádza celkom očividne rukou prepísaný údaj o mieste, napríklad E. C. (obec L. M.), L.
(obec L. M.) na obec F. G. (kde sa sporná nehnuteľnosť - dvojdom nachádza). Rovnako nedokázal
žalobca dôveryhodne vysvetliť, prečo sa v početných ním predložených bločkoch nachádza napríklad
F. G. H., F. G. H. alebo F. G. H., a o aké stavby sa konkrétne jedná. V tejto súvislosti na priamu

otázku zástupcu žalovaného, na koľkých stavbách vykonával stavebné práce paralelne so stavebnými
prácami na predmetnej stavbe v F. G., žalobca odpovedal, že nevykonával žiadne stavebné práce, iba
výpomocné práce a fušky na 5 - 6 stavbách, ale nič veľké, mali to byť roboty na 3 - 4 dni, pričom tvrdil, že
z týchto robôt nemal žiadne bločky, materiál kupovali majitelia. Jedná sa o nasledovné doklady založenév Prílohe k spisu: v časti označenej písmenom ,,J“ sa nachádza blok označený ako 7/J a 5/J - poznámka
na oboch z E. C. prepísaná na F. G.; na strane 2 zložky označenej názvom „Pomocný stavebný materiál,
náradie“ sa nachádza bloček na sumu 942,40 eura, na strane 3 sa nachádza bloček na sumu 725,20

eura, na strane 16 sa nachádza bloček na sumu 970 eur, na strane 17 sa nachádza bloček na sumu
981,70 eura, na strane 18 sa nachádza bloček na sumu 581,75 eura, na strane 19 sa nachádza bloček
na sumu 849,80 eura, na strane 20 sa nachádza bloček na sumu 552,62 eura, na strane 21 sa nachádza
bloček na sumu 963,70 eura a na sumu 998,46 eura, na strane 23 sa nachádza bloček na sumu 140,50
eura, na strane 26 sa nachádza bloček na sumu 918,60 eura, na strane 27 sú bločky na sumu 886,20

eura a 830,80 eura, na strane 29 sa nachádza bloček na sumu 903,40 eura a následne na strane 30 a
31 sa nachádzajú bločky na sumy 975,90 a 725,45 eura - na všetkých je rukou prepísaná obec L. na F.
G.. Faktúra na interiérové dvere z obce L. č. 603/2018 vystavená spoločnosťou Mirolly dňa 31.5.2018
na sumu 795 eur (založená ako prvá strana Prílohy); blok v časti označenej písmenom ,,G“ označený
2/G účtované komínové tvárnice - označený dolu poznámkou ako F. G. H. a blok označený ako 1/G na
komínové tvárnice 18 kusov - označený ako F. H..

10. Z dokazovania tiež nepochybne vyplynulo, že žalobca predložil doklady o nákupe takého množstva
stavebného materiálu (strešná krytina, tehla, kotle), ktorý pri výstavbe predmetnej nehnuteľnosti
(dvojdom) ani nemohol byť spotrebovaný. Žalobca predložil doklady o nákupe 4 kotlov do jedného
dvojdomu, (doklad č. 56 v Prílohe k spisu - faktúra č. 180199 zo dňa 28.11.2018 kotol Immegas Victrix

ZEUS Superior26 Nerez zas. 54 v hodnote 1.674,68 eura s DPH /kotol č. 1/; blok č. 24 v zložke s
názvom „Kotly, príslušenstvo, batérie, podlahové kúrenie“ na tovar kotol TIGER Condens 25 /kotol
č. 2/ na sumu 938,88 eura zo dňa 9.6.2018- jedná o zálohu, keďže celková cena kotla je 1.564,80
eura a s týmto bločkom súvisí bloček označený č. 30, kde je doplatená zvyšná časť kúpnej ceny vo
výške 625,93 eura (zo dňa 27.6.2018); blok č. 36 v zložke s názvom „Kotly, príslušenstvo, batérie,

podlahové kúrenie“ - kotol PL.KOND.Clas B Premium, v spojení s blokom č. 39, celková suma bola
1.366,75 eura /kotol č. 3/; blok č. 51 a 52 v zložke s názvom „Kotly, príslušenstvo, batérie, podlahové
kúrenie“ - kotol Tiger Condens 25 /kotol č. 4/). Žalobca pri konfrontácii s touto skutočnosťou uznal,
že spravil chybu. Žalobca predložil i doklad - blok č. 21 v zložke s názvom „Kotly, príslušenstvo,
batérie, podlahové kúrenie“ - Kachle MORA 6150 na sumu 957 eur zo dňa 30.4.2018 ku ktorému

sa vyjadril, že neboli zabudované v nehnuteľnosti, je to chyba. Ďalej žalobca predložil doklady o
nákupe tehly, ktorej množstvo reálne nemohlo byť použité pri výstavbe, a taktiež strešnej krytiny,
keď podľa ,,Položkového rozpočtu EUROLINE“ predmetnej stavby sa na stavbu malo použiť 3180
kusov škridiel, žalobca predložil doklady na 6380 kusov škridiel (Príloha k spisu s označením ,,L“ -
faktúra označená 4/L od spoločnosti A1 strechy a podkrovia, s.r.o. - základná škridla - Danubia v

množstve 3168 kusov; faktúra 2/L od rovnakého dodávateľa na rovnakú škridlu s množstvom 3212
kusov). Obrana žalobcu, že je to dvojdom, treba 2x toľko škridiel neobstojí, pretože z ,,Položkového
rozpočtu EUROLINE“, je zrejmé, že obsahuje presné množstvá materiálu pre celú stavbu dvojdomu.
Dvojdom sa berie ako jedna stavba s dvoma bytovými jednotkami, a nie ako dve samostatné stavby,
ako sa to snaží uvádzať žalobca. Žalobca ďalej predložil doklady o množstve a druhu tehál, ktoré

mal údajne na stavbu predmetnej nehnuteľnosti použiť. Podľa ,,Položkového rozpočtu EUROLINE“,
treba na stavbu použiť celkovo 4117,53 kusov tehál. Žalovaný si dal vypracovať ponuku spoločnosťou
STAVMAT, ktorá podľa predmetného projektu ,,Položkového rozpočtu EUROLINE“, uviedla v ponuke
aký počet z akého druhu tehál bol potrebný na výstavbu predmetnej nehnuteľnosti. Z ponuky vyplýva,
že podľa projektu tejto konkrétnej stavby je na stavbu potrebných 4222 kusov tehál. Žalobca predložil

doklady na niekoľkonásobne viac kusov tehál (na strane 1 Prílohy spisu sa nachádza blok na kúpu
200 ks tehly termobrick.29; na strane 10 sa nachádza blok na kúpu 700 ks tehly termobrick.29; na
strane 12 sa nachádza blok na kúpu 750 ks tehál termobrick.29; na strane 13 sa nachádza blok na
kúpu 670 tehál termobrick.29; na strane 14 sa nachádza blok na kúpu 540 ks tehál termobrick.29, t. j.
spolu 2860 kusov tejto tehly; v zložke označenej „F“ bloky označené 14/F 1265 ks; blok 13/F 943 ks;

blok 7/F 384 ks; blok 6/F 1152 ks; Faktúra FV1910152 (označená 2/F) 300 ks, spolu 4056 kusov tejto
istej tehly termobrick.29; obvodová tehla termobrick.30 - Faktúra FV1910144 (označená 4/F) 960 ks +
1200 ks; Faktúra FV1910146 (označená 3/F) 890 ks; Faktúra FV1910154 (označená 1/F) 580 ks; spolu
obvodová tehla termobrick.30 3630 kusov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca predložil doklady o nákupe
tehál, ktorých množstvo niekoľkonásobne prevyšuje potrebné množstvo tehál na výstavbu predmetnej

nehnuteľnosti podľa projektu, pričom ani druh a typ ním údajne použitých tehál nezodpovedá druhu a
typu podľa ,,Položkového rozpočtu EUROLINE“. K uvedenému žalobca podal vysvetlenie: ,,Čo mne
stavebniny dodali materiál a faktúry to som dal do účtovníctva.“ Žalobca v konaní žiadnym spôsobom
nevysvetlil a nepreukázal, že na predmetnú stavbu malo byť použité také množstvo tehál, takého druhua typu ako dokladoval. Žalobca tiež na preukázanie výšky uplatneného nároku predložil doklady, na
ktorých nebol uvedený dátum napr. pokladničný blok na tovar v hodnote 518,23 eura založený v Prílohe
pod písmenom ,,B“ ako 5/B.

11. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď podľa názoru súdu, žalobca
neuniesol dôkazné bremeno - nepreukázal aké boli skutočné náklady na výstavbu predmetnej
nehnuteľnosti. Žalobca v konaní sám spochybnil správnosť vyúčtovania nákladov ním predloženými
dokladmi,keďuviedol,ževspisesanachádzajúlenbločkyčorobiljednu-predmetnústavbu,pričomako

bolo v konaní preukázané, žalobca predložil i doklady, ktoré s predmetnou stavbou vôbec nesúviseli, čo
sám žalobca uznal. Vzhľadom na uvedené bola spochybnená suma vyčíslených nákladov žalobcom vo
výške 216.807,15 eura. Žalobca dokonca pripustil, že výsledná suma nákladov 216.807,15 eura môže
byť mínus 10.000 eur, nevie aká čiastka bola dvakrát započítaná.

12. Vo vzťahu ku skutočnosti, na ktorú poukazoval žalobca, že podľa projektu EUROLINE (,,Položkový

rozpočet“) celkové náklady na výstavbu boli vyčíslené na sumu 223.126,87 eura, preto nebolo možné
postaviť nehnuteľnosť za sumu ako uvádza žalovaný, súd prvej inštancie uviedol, že nárok žalobcu
uplatnený žalobou je nárokom titulom ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným o výstavbe, bez
dojednania konkrétnych podmienok. Žalobca má preto nárok na zaplatenie sumy skutočne a reálne
vynaložených nákladov na výstavbu, ktoré v konaní nepreukázal. Napokon, ako vyplýva z ,,Položkového

rozpočtu EUROLINE“ odhadovaná cena pri svojpomocnej výstavbe, čo je daný prípad, bola 156.000 eur.

13. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom - ,,predloženie kúpnych
zmlúv žalovaným svedčiacich o predaji predmetnej nehnuteľnosti, čím chcel preukázať, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu, nakoľko kúpna cena za rodinné domy vysoko prevyšuje sumu, ktorú uhradil

žalovaný žalobcovi“, a to s poukazom na právne posúdenie veci, keď podľa názoru súdu akékoľvek
zistenie kúpnej ceny by nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci. Súd tiež nevyhodnocoval ostatné
predložené listinné dôkazy, a to výpis z listu vlastníctva č. XXX; zmluvy o splátkovom úvere; potvrdenia
o bezhotovostnom prevode finančných prostriedkov; stavebné povolenie Č.j.: Výst. 628-17-HB, Om zo
dňa 6.7.2017, pretože preukazovali skutočnosti, ktoré neboli medzi stranami sporné.

14. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne plným procesným úspechom
žalovaného.

15. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe
v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Žalobca mal za to, že
právny názor súdu o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, je nesprávny, pričom vykonané
dokazovanie preukazuje opak. V danom prípade ide o špecifickú situáciu, kedy žalobca vložil dôveru
do žalovaného, že na svoje náklady postaví dva rodinné domy na pozemkoch žalovaného, ktorého

budú zapísané na liste vlastne v prospech žalovaného. Takto sa žalobca a žalovaný dohodli z dôvodu,
že v čase výstavby nemal žalovaný dostatok finančných prostriedkov na výstavbu. Po tom ako sa
hrubá stavba postavila, bola táto napísaná na žalovaného z dôvodu, aby mu bol poskytnutý úver na
vyhotovenie nehnuteľností do úrovne štandard. Následne si mal žalovaný ponechať jeden dom. Žalobca
znášal všetky náklady na hrubú stavbu, pričom žalovaný mu vyplatil dokončenie stavby zo štádia hrubá

stavba do štandardu, čo sa financovalo z úveru. Žalobca nedostal žiadnu nehnuteľnosť, znášal 100%
nákladov na výstavbu hrubej stavby a žalovaný predal obe nehnuteľnosti a dostal kúpnu cenu a stále
ho to len výšku úveru, ktorý si zobral a ktorý kryl náklady len na dokončenie stavby. Tým sa de facto
bezdôvodne obohatil, pretože neplatil nič za hrubú stavbu, ale od kupujúcich obdržal plnú kúpnu cenu.
Zo strany žalovaného teda došlo k oklamaniu žalobcu. Žalobca v čase výstavy predmetných domov

nemohol žiadnym spôsobom predpokladať, že nastane takáto situácia, a teda nepripravoval si dôkazné
prostriedky na potenciálny súdny spor. Existencia dohody medzi žalobcom a žalovaným bola ale
nesporne preukázaná. Otáznou teda ostala iba výška nákladov. Tu sa ale žalobca nestotožnil s názorom
súdu, že táto výška nebola preukázaná, pričom tvrdenie súdu je v rozpore s vykonanými dôkazmi.
Bolo preukázané, že došlo k výstavbe dvoch rodinných domov zo strany žalobcu, pričom vlastníkom

sa stal žalovaný bez primeraného protiplnenia a existuje položkový rozpočet projektu EUROLINE,
podľa ktorého celkové náklady na výstavbu uvedených nehnuteľností predstavujú sumu 223.156,87
eura s DPH. Tento položkový rozpočet je primárnym dôkazom, pretože odkazuje na explicitnú cenu,
za ktorú je reálne možné dané nehnuteľnosti postaviť. Ak je teda nesporne preukázaná existencianehnuteľností postavených žalobcom na jeho náklady a existencia položkového rozpočtu, ktorý hovorí
o tom, aké sú reálne náklady na výstavbu týchto nehnuteľností, nie je zrejmé, na základe čoho súd
tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní údajne nepreukázal, aké boli skutočné

náklady na výstavu predmetných nehnuteľností. Pre žalobcu je nepochopiteľné, ako je možné dôjsť
k záveru, že žalobca nepreukázal výšku vynaložených nákladov na výstavbu nehnuteľností, ak sa stavali
nehnuteľnosti definované v položkovom rozpočte, ktorý hovorí o sume 223.126,87 eura s DPH, ktorá
je potrebná na ich výstavbu, a ide teda o reálne vynaložené náklady. Žalobca očakával, že mu ako
osobe, ktorá investovala nemalé finančné prostriedky do stavby nehnuteľností, bude poskytnutá právna

ochrana, v prípade ak bude oklamaný. Súd mal v danom prípade posudzovať danú vec obzvlášť citlivo,
pretože išlo o špecifickú situáciu, keď žalobca prišiel o množstvo finančných prostriedkov zo strany
svojho dobrého kamaráta žalovaného. Žalobca v čase výstavby nehnuteľností nemohol očakávať, že
jedného dňa bude takto oklamaný, a preto pokiaľ ide o účtovné doklady vo vzťahu nehnuteľnostiam,
nebol až tak dôsledný, aby si zoraďoval každý jeden doklad. V konaní však doložil množstvo faktúr a
iných dokladov, z ktorých vyplýva, že na výstavbu nehnuteľností vynaložil značnú sumu presahujúcu

čiastku, ktorú mu žalovaný vyplatil. Je pravdou, že v dokladoch sa objavili určité faktúry aj duplicitne
alebo sa objavila aj faktúra z inej nehnuteľnosti, uvedené však nespôsobuje to, že by sa ostatné
doklady stali irelevantnými a nepoužiteľnými. Išlo však iba o podporný dôkaz, ktorý mal preukazovať,
že žalobca skutočne túto stavbu realizoval. Hlavným dôkazom, ktorý preukázal reálne vynaložené
náklady, bol položkový rozpočet. Je síce pravdou, že položkový rozpočet hovorí aj o tom, že cena

výstavby je sume 156.000 eur s DPH v prípade, ak ide o svojpomocnú výstavbu, avšak v danom
prípade by muselo ísť o situáciu, kedy by žalobca vykonával všetky práce osobne sám, čo však nie
je pravdou a táto skutočnosť v konaní ani nebola rozporovaná. Žalobcovi nebolo zrejmé, z akého
dôvodu súd považoval obranu žalobcu, že išlo o chybu účtovníka za účelovú a toto svoje tvrdenie
bližšie nešpecifikoval. Súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s tým, či bolo

alebo nebolo unesené dôkazné bremeno. Podľa žalobcu, tvrdenie, že položkový rozpočet nepreukazuje
reálne náklady je nepreskúmateľné a už len táto skutočnosť sama o sebe zapríčiňuje porušenie práva
na spravodlivý proces z dôvodu arbitrárneho rozhodnutia. Je nepochopiteľné, ako mohol súd dospieť
takémuto záveru, ak samotný projekt stavby hovorí o tom, aké sú náklady potrebné na zhotovenie
daných nehnuteľností. Za nepreskúmateľné považoval žalobca aj odôvodnenie súdu v časti týkajúcej sa

odborného vyjadrenia 14/2021, kde sa súd obmedzil iba na tvrdenia žalovaného, že má ísť o neúplné,
nepreskúmateľné a nesprávne odborné vyjadrenie. Žalobca nevidel problém v tom, ak znalec odkáže
pri stanovení hodnoty na vlastnú publikáciu - Rozpočtové ukazovatele vybraných stavebných objektov
a nerozumel, prečo by mal byť výpočet zdrojov vágny. Znalec musel spomenúť materiály, ktoré mu
boli dodané, avšak je zrejmé, že z týchto bločkov pri prepočtoch na strane 10 až 13 nevychádzal.

Súd sa vôbec nevyjadril, prečo by podľa jeho názoru mal byť aproximatívny prepočet ceny nesprávny,
resp. aký konkrétny výpočet znalca bol chybný. Súd sa náležitým spôsobom nevysporiadal so závermi
daného odborného vyjadrenia, iba prevzal tvrdenia žalovaného. Ani žalovaný nepoukázal na konkrétny
zlý výpočet v aproximatívnom prepočte ceny. Pre žalobcu bolo tiež nepochopiteľné ako mohol súd
považovať za relevantný dôkaz žalovaného - Rekapitulácia rozpočtu p. C. 06/2018 od obchodnej

spoločnosti MATYSTAV BUILDING, spol. s r.o., z ktorej má vyplývať, že cenová ponuka - hodnota
príslušných materiálov a nákladov na výstavbu predmetnej nehnuteľnosti - dvojdomu presne podľa
online dostupnej dokumentácie predstavuje sumu 109.085,46 eura bez DPH, kde má byť zarátaný aj
zisk firmy vo výške 20.000 eur. Tento dôkaz je v hrubom rozpore s tvrdeniami uvedenými v položkovom
rozpočte, na základe ktorého sa vykonávala predmetná stavba a daný dôkaz ani neobsahuje výpočet,

resp. metodiku, na základe ktorej daná spoločnosť k predmetnej sume dospela. Súd prvej inštancie tak
podľa žalobcu dôkazy hodnotil nesprávne, a navyše dôkazom žalovaného priznal takú dôkaznú silu,
ktorá ich obsahu a kvalite vôbec nezodpovedala.

16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom splnomocneného zástupcu 1/ navrhol rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
k svojmu nároku a nepreukázal, aké boli skutočné náklady na výstavbu predmetného dvojdomu a
tomutozáverusvedčíajvykonanédokazovanie.Žalobcasasnažívodvolanícelkomnelogickyzdôvodniť
výšku skutočných nákladov na výstavbu dvojdomu položkovým rozpočtom projektu EUROLINE.
Danú skutočnosť však týmto dôkazom nie je možné preukázať, pretože položkový rozpočet uvádza

predpokladanú sumu nákladov, ktorú však vzhľadom na zjavné odchýlky s reálnym stavom (čo bolo
v konaní aj zistené) nie je možné stotožňovať so sumou skutočne vynaložených nákladov. Tvrdenie
žalobcu,že„sastavalinehnuteľnostidefinovanévPoložkovomrozpočte,ktorýhovoríosume223.126,87
eura s DPH, ktorá je potrebná na ich výstavbu, a ide teda o reálne vynaložené náklady“ považoval sadomnienku žalobcu, ktorej pravdivosť však v konaní nijakým spôsobom nepreukázal – pričom žalovaný
túto skutočnosť rozporoval. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže ďalší ním predložený dôkaz –
účtovné doklady, bol čo do otázky preukázania reálne vynaložených nákladov žalobcu do predmetnej

stavby nespôsobilý, bol zmätočný, pôsobil účelovo, vykonštruovane, a tým pádom nepresvedčivo a
nevierohodne. V konaní sa následne ukázalo, že žalobca ani len nepoznal obsah tohto dôkazu a
vo viacerých prípadoch pripustil jeho obsahovú nesprávnosť. Takýto žalobcom predložený dôkaz zo
svojej povahy nemôže slúžiť k preukázaniu oprávnenosti jeho nároku. Odborné vyjadrenie č. 14/2021
z 29.10.2021 vo všeobecnosti nemožno akceptovať, pretože podklady z ktorých vyhotoviteľ tohto

vyjadrenia čerpal, nezodpovedajú skutočnosti, čo považuje žalovaný za závažné pochybenie. Pokiaľ
vyhotoviteľ vychádzal z „rôznych účteniek za materiál nakúpený v období rokov 2017 - 2019“, nemožno
prijať iný záver ako ten, že takéto vyjadrenie je nehodnoverné, a teda nepoužiteľné. Tento záver je o
to viac relevantný vzhľadom na vedomosť, aké „rôzne účtenky“ (nesúvisiace, duplicitné a pozmenené)
predkladal žalobca v tomto konaní.

17. Žalovaný prostredníctvom 2/ splnomocneného zástupcu doplnil, že žalobcom uplatňovaný nárok
vo výške 110.109,56 eura s prísl. nie je podporený žiadnymi relevantnými dôkazmi, a tento nárok
žalobca neodôvodnil ani vo svojom odvolaní. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jeho
tvrdení o vykonaných prácach na stavbe, ku ktorým nemal živnostenské oprávnenie, ako ani to, prečo
„všetky účtovné doklady svedčiace o nákladoch žalobcu na výstavbu nehnuteľnosti“ predložil v konaní

až 18.1.2023, teda viac ako 3 a pol roka po podaní žaloby. Odvolávanie sa žalobcu na „položkový
rozpočet“ v odvolaní je účelové a nelogické, pretože počas dokazovania na súde prvej inštancie bolo
nepochybne dokázané, že napríklad ani druh a typ žalobcom údajne použitých tehál nezodpovedá
druhu a typu podľa položkového rozpočtu, na ktorý teraz opätovne poukazuje. Žalobca tým pádom
priznal, že ho uviedol do omylu, čo sa týka druhu a akosti materiálu použitého pri výstavbe, preto

sú akékoľvek jeho ďalšie argumenty a odvolávanie sa na „položkový rozpočet“ irelevantné. Žalobca
predložil na pojednávaní dňa 18.1.2023 veľké množstvo bločkov, okrem iného aj na dodávky betónu.
Odhliadnuc od toho, že početné z nich sú nakopírované dvojmo (niektoré aj trojmo), na niektorých
je uvedená betonáreň Trnava-Prielohy, na iných je uvedená betonáreň Senec. Tento rozpor žalovaný
namietal už na pojednávaní dňa 26.6.2023, pričom poukázal na ekonomickú nevýhodnosť a nelogickosť

dodávania betónu z betonárne v Trnave na stavbu v okrese Senec. Keďže bol presvedčený o účelovosti
a podvodnom charaktere predložených „dôkazov“, požiadal dodávateľa tohto betónu, spoločnosť ALAS
SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35 825 286, o vyjadrenie, pričom im poslal fotokópie všetkých žalobcom
predložených dôkazov, a vyhotovil prehľadnú tabuľky 14 kusov bločkov, ktoré bolo možné považovať za
„dôkazy“ žalobcu. Spoločnosť ALAS SLOVAKIA, s.r.o. mu odpovedala listom zo dňa 20.9.2023, ktorý

bol doručený právnemu zástupcovi dňa 22.9.2023 (teda po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie),
pretože museli prehľadať svoj archív. Podľa vyjadrenia spoločnosti ALAS SLOVAKIA, s.r.o. sa jedná
síce o pravé bločky, ktoré boli aj predmetom dane z príjmu a DPH, avšak na interných dodacích listoch
má samotná spoločnosť ALAS SLOVAKIA, s.r.o. poznačené poznámky, že sa malo jednať o stavby
buď v obci L., alebo F. G.. Žalovaný predložil skeny príjmových bločkov, ktoré majú uvedenú prevádzku

Trnava-Prielohy, ako aj príslušné dodacie listy k nim, pričom príjmový bloček je vždy vystavený o jeden
deň neskôr ako dodacie listy, pričom na dodacích listoch je zakaždým uvedená stavba M., a rukou
potom priamo od ALAS SLOVAKIA, s.r.o. dopísané, že sa jednalo o obec L.. Toto korešponduje aj
s údajom o začiatku času nakladania, pričom treba brať na zreteľ, že naplnenie domiešavača 8 m3
betónu zaberie určitý čas, a následne je potrebné s plne naloženým domiešavačom prísť aj na miesto

vykládky, čo za tak krátky čas (cca. 25 až 30 minút) je z M. do obce F. G. absolútne vylúčené. Je to však
realistické v prípade jazdy do obce L.. Na základe týchto listinných dôkazov je možné konštatovať, že
výhrada voči týmto „dôkazom“ predloženým žalobcom, ktorú žalovaný prezentoval už na pojednávaní
dňa 26.6.2023, je plne odôvodnená a podopretá relevantnými listinnými dôkazmi. Keď už dokázal
spochybniť počet, kvalitu a množstvo dodaného betónu, je možné vychádzať aj z falošného charakteru

aj ďalších žalobcom predložených „dôkazov“. Týmto je napríklad žalobcom predložený „dôkaz“ vo
forme počtu použitých škridiel na stavbe spornej nehnuteľnosti. Tieto žalobcom predložené „dôkazy“
namietal žalovaný na pojednávaní dňa 26.6.2023, pričom poukázal na skutočnosť, že sa jedná nielen
o dvojnásobne nadhodnotené množstvo škridiel, ale nekorešpondujú ani dátumy dodania, keďže je
medzi nimi rozdiel 2 mesiace. V tomto smere považuje obranu žalobcu, že sa má jednať o dvojdom,

teda treba dvojnásobok škridiel, za účelovú a nevierohodnú. Sporná nehnuteľnosť je síce dvojdom,
ale má jednu spoločnú strechu, ktorá sa nemôže pokrývať s odstupom dvoch mesiacoch, a nieto ešte
rôznymi škridlami. Keďže žalovaný bol presvedčený o účelovosti a podvodnom charaktere predložených
„dôkazov“, požiadal dodávateľa škridiel a ďalšieho stavebného materiálu na pokrytie strechy, spoločnosťA1 strechy a podkrovia, s.r.o. o vyjadrenie, pričom im poslal fotokópie obidvoch žalobcom predložených
faktúr. Spoločnosť A1 strechy a podkrovia, s.r.o. odpovedala listom z 24.11.2023, ktorý bol doručený
právnemu zástupcovi dňa 29.11.2023 a z priložených dodacích listov výrobcu vyplýva, že oba strešné

systémy boli dodané do obce F. G.. Jeden strešný systém má však farbu „antracit“, a druhý „višňovo
červená“. Nikto by nikdy nekombinoval strešný systém „antracit“ so strešným systémom „višňovo
červená“, a reálne tomu tak nie je ani na spornej nehnuteľnosti. Tieto dôkazy v spojení s ďalšími umelo
nadhodnotenými množstvami stavebného materiálu prezentovaného žalobcom, ako napríklad takmer
20 tisíc kusov tehál alebo 5 kotlov, v plnej miere diskvalifikujú akékoľvek žalobcom predložené „dôkazy“,

resp. jeho účelové tvrdenia a dezinterpretáciu skutočných nákladov, ktoré do dnešného dňa žiadnym
vierohodným spôsobom nešpecifikoval.

18. Žalobca v replike sa nestotožnil s názorom žalovaného, že suma 223.126,87 eura s DPH stanovená
na základe projektu EUROLINE, za akú je možné nehnuteľností postaviť, je len domnienka žalobcu.
Je pravdou, že reálne náklady sa môžu líšiť, avšak smerom nahor pri použití kvalitnejších a drahších

materiálov. Projekt EUROLINE hovorí ale o sume, ktorá je minimálne potrebná na postavenie týchto
nehnuteľností. Práve z uvedeného dôvodu si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie na základe tohto
projektu. Ak nespornou skutočnosťou je existencia daných nehnuteľností a to, že boli postavené
žalobcom na základe projektu, ktorý určil náklady na výstavbu v sume 223.126,87 eura s DPH, tak
je irelevantné namietať, že žalobca nepreukázal kúpu každého jednotlivého komponentu. Vynaloženie

presne uvedenej sumy by ani reálne nebolo možné vzhľadom na prípadnú svojpomoc pri stavaní
nehnuteľnosti, množstvo použitého materiálu a pod. Východiskovou cenou pri stanovení nároku žalobcu
musel byť teda v tomto prípade projekt EUROLINE, keďže objektívnym spôsobom definuje potrebné
náklady nevyhnutné na výstavbu daných nehnuteľností. Z odborného vyjadrenia č. 14/2021 je zrejmé, že
znalec z bločkov pri prepočte nevychádzal, ale jednoznačne uviedol, akým spôsobom dospel k výslednej

sume. Samotný výpočet nebol hodnoverným spôsobom zo strany žalovaného spochybnený a zároveň
ani súd v odôvodnení detailne neuviedol v čom konkrétnom by mal byť aproximatívny prepočet znalca
nesprávny. Pokiaľ ide o bločky predložené žalobcom, išlo len o podporný dôkaz, pričom žalobca priznal,
že z dôvodu pochybenia účtovníka sa niektoré doklady vyskytli aj duplicitne, ale táto skutočnosť je
irelevantná, pretože kľúčovými dôkazmi boli hlavne projekt EUROLINE a odborné vyjadrenie č. 14/2021.

Bločky mali slúžiť iba na podporu toho, že žalovaný reálne vynakladal finančné prostriedky na stavbu
predmetných nehnuteľností. V prejednávanej veci súd neposkytol odpoveď na podstatné skutočnosti a
niektoré právne a skutkové okolnosti boli uvedené zmätočne. Ak súd v odôvodnení spochybnil správnosť
odborného vyjadrenia, tak mal poskytnúť odpoveď, prečo bol aproximatívny prepočet nesprávny. Súd sa
nevysporiadal so závermi odborného vyjadrenia a prevzal iba tvrdenia žalovaného o jeho nesprávnosti,

pričom ani žalovaný nepoukázal na konkrétny zlý výpočet v aproximatívnom prepočte ceny. Pokiaľ
žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu dodal niektoré vyjadrenia k bločkom predloženým žalobcom, žalobca
uviedol, že postup podľa § 366 písm. d/ CSP je v tomto prípade vylúčený, pretože nové prostriedky
procesného útoku alebo procesnej obrany možno použiť len v odvolaní. Vyjadrenie k odvolaniu nemožno
v tomto prípade považovať za odvolanie, a tak by odvolací súd tieto nové dôkazy nemal pripustiť.

Poukázal i na to, že nie je pravdou, že by ich žalovaný nemohol použiť skôr, pretože žalovaný mal
bločky už začiatkom roka 2023 a podľa žiadosti o poskytnutie informácie, táto bola podaná až 12.7.2024.
Zároveň poukázal na to, že detailná argumentácia vo vzťahu k bločkom je nadbytočná, pretože išlo
iba o podporný a nie hlavný dôkaz. Dodal tiež, že žalovaný počas obdobia, kedy prebiehala výstavba,
nebol ani raz prítomný, všetko vybavil a zabezpečil žalobca a žalobca dokonca 2 roky platil úver, ktorý

si žalovaný zobral na financovanie nehnuteľností.

19. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca priznal, že reálne náklady na výstavbu dvojdomu v F. G.
sa môžu líšiť od projektu EUROLINE. Pokiaľ žalobca zároveň tvrdí, že náklady sa môžu líšiť smerom
nahor (použitím kvalitnejších a drahších materiálov), toto považoval za špekuláciu, ktorú žalobca

nepreukázal, teda v čom konkrétne malo dôjsť k použitiu kvalitnejšieho alebo drahšieho materiálu.
Toto tvrdenie navyše vzhľadom na nie neobvyklú stavebnú prax považuje aj za nepravdivé. Pokiaľ
by sa v tomto smere žalobca odvolával na sumár pokladničných dokladov a faktúr, tento dôkaz bol
v konaní odmietnutý, nakoľko súd dospel k záveru, že žalobca nimi nepreukázal výšku skutočných
nákladov na výstavbu predmetného dvojdomu, keď dokazovaním bolo jednoznačne spochybnené,

že tieto doklady sú skutočne dokladmi týkajúcimi sa výlučne výstavby tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ
sa žalobca v konaní domáha zaplatenia sumy 110.109,56 eura ako finančných prostriedkov, ktoré
vynaložil na stavbu predmetnej nehnuteľnosti, je jeho povinnosťou vynaloženie týchto prostriedkov
hodnoverne preukázať. Na tento účel logicky nemôže slúžiť ako dôkaz projekt vyhotovený pred tým,ako došlo k začatiu realizácie stavby. Napokon sám žalobca pripustil, že reálne náklady na výstavbu sa
môžu od projektu odlišovať. Z tohto hľadiska vnímal žalovaný argumentáciu žalobcu ako protichodnú.
Vo vzťahu k odbornému vyjadreniu č. 14/2021 uviedol, že toto vyjadrenie je na účely preukázania

nároku žalobcu rovnako nepoužiteľné. Predovšetkým úlohou znalca nebolo určiť hodnoty skutočne
vynaložených nákladov do realizácie stavby, ale to „aká by bola celková cena výstavby objektu v
cenách obvyklých v danom mieste a čase“ (bod 1.1 odborného vyjadrenia). To svedčí o tom, že závery
odborného vyjadrenia nemajú inú ako hypotetickú rovinu. Podstatnou skutočnosťou ďalej je, že žalobca
svoj domnelý nárok vyčíslil podľa znaleckých posudkov Ing. Róberta Takácsa č. 61/2017 a 62/2017,

ktoré ohodnocovali stavbu dvojdomu na sumu 110.109,56 eura. Tieto posudky však nijakým spôsobom
neobsahujú záver o vynaložených nákladoch staviteľa. Rovnako tak ani projekt EUROLINE, na ktorý sa
následne odvoláva. Nárok žalobcu teda predstavuje len akýsi pokus o kvantifikáciu zrejme vynaložených
nákladov, pričom v konaní ho sprevádza dôkazná i argumentačná nejednotnosť. Preto je potrebné ho
zamietnuť.

20. Žalovaný v duplike podanej prostredníctvom splnomocneného zástupcu 2/ uviedol, že počas
konania na súde prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že žalobca nielenže nepoužil materiály
podľa projektu, na ktorý sa neustále odvoláva, ale ich aj účelovo niekoľkonásobne nadhodnotil. Svoju
zodpovednosť za toto úmyselné predloženie falošných dôkazov sa opäť snaží preniesť na svojho
účtovníka. Poukázal na vnútorný rozpor vo vyjadrení žalobcu, ktorý sa na jednej strane odvoláva na

projekt EUROLINE, na druhej strane uvádza, že „preukázanie vynaloženia presne uvedenej sumy
ani nie je reálne možné, a to vzhľadom na svojpomoc pri stavaní nehnuteľnosti“. Týmto vyjadrením
žalobca priznáva, že ním žalovaná suma nie je relevantne odôvodnená, a že projekt EUROLINE
je nepoužiteľný aj pre ďalší dôvod, ktorým je svojpomoc pri výstavbe. Kým v projekte sa počíta s
presne stanovenými materiálmi, ich kvalitou a množstvom, druhom a vlastnosťami, a na základe toho

sú normovane stanovené náklady na prácu, pri „svojpomoci“ všetky tieto kalkulácie sú nepoužiteľné.
Poprel žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia, podľa ktorých by odborné vyjadrenie č. 14/2021 nebolo
bývalo z jeho strany spochybnené relevantným spôsobom. Vo svojom súhrnnom vyjadrení z 13.2.2022
žalovaný podrobne rozobral uvedené „odborné vyjadrenie“, a spochybnil ho viacerými spôsobmi. Pokiaľ
ide o spochybnenie dôkazov vo forme odpovedí od dodávateľov betónu a strešnej krytiny, i s poukazom

na koncentráciu konania, zo strany žalobcu, žalovaný uviedol, že vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu
relevantným spôsobom preukázal, prečo nebolo možné tento dôkaz zabezpečiť aj skôr. Aj keby som
pripustil argumentáciu žalobcu ustanovením § 366 CSP, žalovaný sa odvoláva na § 187 ods. 1 CSP,
podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa
získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Mal za to, že uvedené dôkazy sú schopné

dotvoriť obraz súdu nielen o žalobcovi, ale aj o zištnej motivácii podanej žaloby. Na tejto skutočnosti nič
nemení ani záver vyjadrenia žalobcu, ktorým chce navodiť dojem, že žalovaný sa o výstavbu sporných
nehnuteľností nemal zaujímať, nemal byť prítomný na stavbe, a že žalobca mal mať s týmto spojené
ďalšie náklady nielen finančného, ale aj časového charakteru. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu
sa jednak nezakladajú na pravde, a jednak nie sú ani predmetom tohto konania. Poukázal tiež na

to, že podľa výpisu zo živnostenského registra žalobca stále nedisponuje živnostenským oprávnením
„uskutočňovanie stavieb a ich zmien“, a preto je presvedčený, že sa žalobca touto žalobou priznal
k spáchaniu trestného činu neoprávneného podnikania.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.

1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),

a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo
výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387
ods. 1 CSP.22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu

domáhajúceho sa zaplatenia sumy 110.109,56 eura s príslušenstvom zamietol, keď dospel k záveru, že
žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď svoj nárok na zaplatenie sumy reálne vynaložených
nákladov na výstavbu nehnuteľnosti nepreukázal.

23. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, že vec aj nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a napokon, že súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý
súdny proces, keď svoje rozhodnutie odôvodnil zmätočne a nedostatočne. Žalobca teda podal odvolanie
z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f) Civilného sporového poriadku.

24. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený

vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

25. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno

napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

26. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy,
a nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

27. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci, ktoré ani neboli medzi stranami sporné, vyplynulo, že
žalobca a žalovaný sa na základe predchádzajúcej spolupráce dohodli, že žalobca postaví dva rodinné

domy na pozemkoch v kat. úz. F. G., ktorých vlastníkom bol žalovaný. Taktiež sa dohodli, že náklady,
ktoré žalobcovi v súvislosti s výstavbou predmetných nehnuteľností vzniknú, budú následne zo strany
žalovaného žalobcovi uhradené, a to z prostriedkov úveru, ktorý získa žalovaný na účely financovania
výstavby predmetných nehnuteľností. Žalovaný bol výlučným vlastníkom a stavebníkom predmetných
nehnuteľností, a pre neho bolo vydané stavebné povolenie. Po tom, ako žalovaný obdržal prostriedky z

úveru, tieto poskytol žalobcovi za účelom úhrady nákladov žalobcu súvisiacich s výstavbou predmetných
nehnuteľností, a to sumu vo výške 103.700 eur. Žalobca tiež tvrdil, že medzi stranami bola i dohoda
o tom, že nehnuteľnosť sa predá a výťažok z predaja si strany sporu rozdelia rovným dielom, avšak
existenciu takejto dohody v konaní nepreukázal. Medzi stranami bola sporná výška nákladov, ktoré
žalobca vynaložil na výstavbu, a skutočnosť, či žalovaný titulom úhrady týchto nákladov má záväzok

voči žalobcovi. Súd prvej inštancie mal za to, že nárok žalobcu vyplýva z dohody o výstavbe, ktorú
posúdil ako inominátnu zmluvu, v zmysle ktorej má nárok na úhradu skutočných nákladov - materiál,
práca, ktoré mu v súvislosti s výstavbou vznikli.

28. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s

listinnými dôkazmi a to znaleckým posudkom č. 61/2017 zo 4.12.2017; znaleckým posudkom č. 62/2017
zo dňa 5.12.2017; znaleckým posudkom č. 18/2019 zo 14.8.2019; rekapituláciou rozpočtu p. C. 06/2018;
odborným vyjadrením č. 14/2021 z 29.10.2021; položkovým rozpočtom EUROLINE 5/2017; cenovou
ponukou spoločnosti STAVMAT STAVEBNINY z 15.2.2022; cenovou ponukou spoločnosti STAVMAT
STAVEBNINY zo 7.2.2022, účtovnými dokladmi predloženými žalobcom, pričom zistil, že znalecké

posudky, ktorými bola zistená všeobecná, trhová hodnota nehnuteľnosti - dvojdomu, nie sú dôkazom
o vynaložených nákladoch žalobcu, pretože trhová hodnota nehnuteľnosti je vždy vyššia, keďže
zohľadňuje hodnotu nehnuteľnosti v danom mieste a čase na trhu. Dôkazom preukazujúcim skutočné
výdavky žalobcu na stavbu nehnuteľnosti nebolo podľa súdu prvej inštancie ani odborné vyjadrenie
14/2021,ktoréhosprávnosťžalovanýpoprelčodovňomuvádzanýchcienarozsahuúdajnevykonaných

prác, keďže pri stanovení hodnoty znalec použil rozpočtový ukazovateľ z vlastnej publikácie znalca a v
rámcizoznamupodkladovdodanýchzadávateľom(žalobcom)znalecuviedol,,rôzneúčtenkyzamateriál
nakúpený v období rokov 2017 - 2019“, pričom takýto výpočet zdrojov považuje je vágny a nedostatočný.
Súčasne na spochybnenie správnosti odborného vyjadrenia žalovaný predložil i rekapituláciu rozpočtuod obchodnej spoločnosti MATYSTAV BUILDING, spol. s r.o., z ktorej vyplýva, že cenová ponuka -
hodnota príslušných materiálov a prác na výstavbu predmetnej nehnuteľnosti - dvojdomu presne podľa
online dostupnej dokumentácie (projekt firmy EUROLINE), predstavuje sumu 109.085,46 eur bez DPH,

kde je zarátaný aj zisk firmy vo výške 20.000 eur, firmy, ktorá by realizovala výstavbu do štandardu.
Táto cena zohľadňuje stav nehnuteľností už dokončených, cena je uvedená za obidve nehnuteľnosti,
keďže sa jedná o dvojdom, majú spoločnú vnútornú stenu a ide o zrkadlové dva domy, nejedná sa
o dve samostatne stojace nehnuteľnosti. Pokiaľ ide žalobcom predložené účtové doklady, súd prvej
inštancie tieto vyhodnocoval a dospel k záveru, že žalobca nimi nepreukázal výšku skutočných nákladov

na výstavbu, keď dokazovaním bolo jednoznačne spochybnené, že tieto doklady sú skutočne dokladmi
týkajúcimi sa výlučne výstavby predmetnej nehnuteľnosti a v prípade dokladov týkajúcich sa nákupu
tehál, strešnej krytiny a kotlov bolo jednoznačne preukázané, že žalobca predložil i doklady, ktoré vôbec
nesúviseli s predmetnou stavbou.

29. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie zistený skutkový stav nesprávne vyhodnotil,

a teda nesúhlasí s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie. Vykonaným dokazovaním sa však
ani podľa názoru odvolacieho nepreukázali skutočnosti, preukazujúce žalobcom uplatnený nárok na
zaplatenie skutočne vynaložených nákladov na výstavbu nehnuteľnosti - dvojdomu. Vo vzťahu k tejto
odvolacej námietke odvolací súd konštatuje, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov.
Záver, ktorý si sudca urobí o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je

vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Voľnosť hodnotenia dôkazu
neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia,
naopak konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s
priebehom konania. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov
a hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného

skutkového stavu veci. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu
zisťovanýmskutočnostiam),zákonnosti(atozpohľadujehozískania,akoajvykonania)apravdivosti.Po
individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri tomto hodnotení
už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi. K nesprávnym
skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym hodnotením dôležitosti alebo

pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Výsledky hodnotenia dôkazov sú pritom
imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). V tomto smere súd prvej inštancie
dôsledne postupoval v zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne
vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie neodporuje

zásadám logiky a ani zistenému skutkovému stavu. Námietky žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov
súdom prvej inštancie preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

30. Odvolací v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, čím je
tiež vymedzený jeho odvolací prieskum. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní spochybňuje hodnotenie

dôkazov, a to hodnotenie projektu EUROLINE a odborného vyjadrenia č. 14/2021, a teda predmetom
odvolacieho prieskumu urobil len tieto dôkazy, týmito ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné
preukázať žalobcom skutočne vynaložené náklady na stavbu predmetnej nehnuteľnosti. Projekt hovorí
len o pravdepodobnej budúcej cene potrebnej na výstavbu nehnuteľnosti a odborné vyjadrenie zasa
uvádza len približné hodnoty týchto výdavkov. Ak potom aj v odvolaní žalobca považuje za hlavný dôkaz

preukazujúci ním reálne vynaložené náklady položkový rozpočet, nemožno s ním súhlasiť. Ani jeden
z týchto dôkazov nevyhodnocuje a nepreukazuje skutočne žalobcom vynaložené výdavky preukázané
tým ktorým účtovným dokladom a ich zapracovanie do stavby. Sám žalobca predmetom odvolacieho
prieskumu neurobil správnosť vyhodnotenia jednotlivých účtovných dokladov, keď ich on sám v odvolaní
označuje iba ako podporný dôkaz, ktorý mal preukazovať, že žalobca skutočne túto stavbu realizoval.

Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že účtovné doklady sami o sebe nepreukazujú aj zapracovanie
jednotlivých materiálov do stavby, keďže túto skutočnosť žalovaný popieral. Súd prvej inštancie preto
správne uzavrel, že žalobca dôkazné bremeno v spore neuniesol.

31. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka

za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod
vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu
dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričítaúčastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda
okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na

sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z
účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.

32. Odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie v prvom rade správne uviedol, že v súdnej veci
dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu. Vzťah medzi stranami vzniknutý na základe dohody o výstavbe

prvoinštančnýsúdposúdilakoinominátnuzmluvu(§51OZ),ktorýprávnyzáversúdužalovanývosvojom
odvolaní nespochybnil. I v prípade, ak by súd predmetný právny vzťah posúdil ako zmluvu o dielo (§ 631
a nasl. OZ), keďže na vznik zmluvy o dielo postačuje dohoda strán o predmete diela a o odplatnosti,
v súdenej veci bolo preukázané, že odplatnosť bola dojednaná tak, že žalovaný zaplatí žalobcovi
náklady na výstavbu predmetnej nehnuteľnosti. I z odvolania žalobcu je zrejmé, že ním uplatnený nárok
vychádza z existencie i ďalšej dohody strán, a to rozdelení výťažku po predaji nehnuteľnosti. Existenciu

takejto dohody však žalobca v konaní nepreukázal. V prejednávanej veci tak bolo možné vychádzať
len z dohody strán o odplatnosti vo forme zaplatenia nákladov na výstavbu. Bolo preto povinnosťou
žalobcu pre úspech v spore preukázať skutočné výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s výstavbou
predmetnej nehnuteľnosti. Toto dôkazné bremeno však žalobca v konaní neuniesol, keď ním navrhnuté
a súdom vykonané dôkazy reálne výdavky vynaložené žalobcom na výstavbu predmetnej nehnuteľnosti

nepreukázali a iné dôkazy spôsobilé preukázať reálnu výšku výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti
s výstavbou danej konkrétnej nehnuteľnosti, nenavrhol.

33. Žalovaný síce v odvolaní označil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, teda namietal
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď mal za to, že právny názor súdu o tom,

že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, je nesprávny. Žiadnu inú odvolaciu argumentáciu vo vzťahu
k nesprávnemu posúdeniu veci neuviedol.

34. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

35. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu v tejto časti je ale potrebné uviesť, že otázka
posudzovania dôkazného bremena je integrálnou súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia
dôkazov. Nejde teda o právne posudzovanie veci, ktorým treba spravidla rozumieť hmotnoprávne
posúdenie (subsumpciu). Posúdenie dôkazného bremena neznamená právne posúdenie veci, ale jej
skutkové posúdenie (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 400/09 zo 6. mája

2010,publikovanývZbierkepodč.21/2010).Zuvedenéhojezrejmé,žeodvolaciaargumentáciažalobcu
sa vzťahuje k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, a nie k odvolaciemu dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý preto ani nemohol byť predmetom prieskumu odvolacím súdom, keďže
odvolací súd je odvolacími dôvodmi uplatnenými v lehote na podanie odvolania viazaný.

36. Dôvodnou nebola ani námietka žalobcu, že závery súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú
svojvoľné, nevyplývajú zo zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho je podľa žalobcu rozhodnutie
súdu arbitrárne a nepreskúmateľné.

37. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože

povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a
domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný aaké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený
skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom
požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou

požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo
neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu,
tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom
odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť
i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

38. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je správne skutkovo a právne zdôvodnené a
zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, právne predpisy,

ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva svojvoľnosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie
nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž

zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Odvolací dôvod v zmysle § 365
ods. 1 písm. b/ CSP preto v súdnej veci nebol naplnený.

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalobcu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny,

vrátane vecne správneho závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, odvolacími dôvodmi
žiadnej zo strán osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodolodvolacísúdexoffopodľa§255ods.1CSPavodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešnému

žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O
výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje
podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).