Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/98/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010008
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1517010008.3

Uznesenie

Krajský súd Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Márie Šimkovej v trestnej veci obžalovaného P. X., pre
trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a)
Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Mestského
súdu Bratislava I, sp. zn. B5-4T/2/2017 zo dňa 15.11.2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa

14.01.2025 pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušuje sa prvostupňové uznesenie.

Podľa § 281 odsek 1 Trestného poriadku z dôvodu § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s použitím §
2 ods. 1 Trestného zákona súd trestné stíhanie vedené proti

obžalovanému P. X., narodenému XX.XX.XXXX v I., trvale bytom M. XX, I., toho času vo výkone trestu
odňatia slobody v inej trestnej veci v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,

pre prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zákona v znení účinnom od 06.08.2024, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

dňa 08.06.2011 ako konateľ spoločnosti PE-TA s.r.o. so sídlom Mramorová 3, Bratislava, IČO: 44005415
v rozpore s ustanovením § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) previedol na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2011 uzatvorenej medzi predávajúcim spoločnosťou PE- TA s.r.o. a
kupujúcim A. D. nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti PE-TA s.r.o. zapísané na liste vlastníctva číslo
XXXX okres I. II, mestská časť Z. I., katastrálne územie Z. I. a to konkrétne parcelu č. XXXX/X druh

pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere 80 m2, parcelu č, XXXX/X druh pozemku zastavené
plochy a nádvoria o výmere 168 m2, parcelu č. XXXX/X druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o
výmere 128 m2 a stavbu postavenú na parcele č. XXXX/X súpisné číslo XXXXX slúžiacu ako penzión
a reštaurácia za kúpnu cenu 150.000,- €, pričom tá nezodpovedala skutočnej ekonomickej a trhovej
hodnote, nakoľko znaleckým posudkom číslo 65/2015 z odboru stavebníctva odvetvia odhadu hodnoty
nehnuteľností bolo zistené, že hodnota vyššie špecifikovaných nehnuteľností bola v čase podpisu

kúpne zmluvy 344.000,-€, čím zbavil spoločnosť PE-TA s.r.o. majetku bez primeraného finančného
ohodnotenia a spôsobil tak spoločnosti PE-TA s.r.o. so sídlom Mramorová 3, Bratislava, IČO: 44005415
škodu vo výške 194.000,

zastavuje

nakoľko je trestné stíhanie premlčané.

o d ô v o d n e n i e :Uznesením Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. B5-4T/2/2017 zo dňa 15.11.2023, bolo podľa § 281 ods.
2 s poukazom na § 215 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku trestné stíhanie vedené proti obžalovanému
P.X.preobzvlášťzávažnýzločinporušovaniapovinnostiprisprávecudziehomajetkupodľa§237ods.1,

ods. 4 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia
zastavené, nakoľko je trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste,
ktorý bol obžalovanému pre trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1, odsek 2 písmeno j) Trestného
zákonačíslo140/1961Zb.vzneníúčinnomvčasespáchaniaskutku,užprávoplatneuloženýrozsudkom
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. B1-3T/5/2006 z 23.6.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. 4To/88/2020 z 10.11.2022

Svoje rozhodnutie senát súdu prvého stupňa odôvodnil tým, že na podklade obžaloby je P. X. trestne
stíhaný pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237
odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona.

Na hlavných pojednávaniach v predmetnej veci bolí vypočutí obžalovaný P. X., svedok A. D., svedok
O. L., boli prečítané výpovede svedka-poškodeného Z. X. a svedkov A. J., O. I., B. Z. a O.. M. W. z
prípravnéhokonania,bolprečítanýznaleckýposudokč.65/2015zodboruStavebníctvo,odvetvieOdhad
hodnoty nehnuteľností znalca Ing. Vladimíra Mečiara z prípravného konania a boli oboznámené listinné
dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej opisuje konkrétne zistenia vyplývajúce z
vykonaných výsluchov a prečítaných svedeckých výpovedí.

Zo znaleckého posudku znalca Ing. Vladimíra Mečiara číslo 65/2015 vyplýva, že všeobecná hodnota

Penziónu a reštaurácie so súpisným číslom 12203, katastrálne územie Podunajské Biskupice, okres
Bratislava II, je 344 000,-€.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.11.2023 boli oboznámené aj listinné dôkazy, a to kúpna
zmluva, uznanie dlhu, návrh na vklad, záložná zmluva, výpis z katastra nehnuteľnosti, osvedčenie o

pravosti podpisu, odpoveď Daňového úradu, daňové priznanie spoločnosti PE-TA, s.r.o., list vlastníctva,
podklady k spoločnosti PEŤA, rozhodnutie a podklady správy katastra, zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam, ako aj správy na obžalovaného, jeho odpis Registra trestov, výpis z CESDAP,
rozsudky Okresného súdu Bratislava V sp. zn. B5-3T/53/2017, Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
3T/5/2006, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/9/2019 a sp. zn. 4To/88/2020, uznesenie Okresného

súdu Trnava, rozhodnutie Správy katastra a záložná zmluva, výpis z Obchodného registra PE-TA, s.r.o.
a správa Autodoprava Húska.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3T/5/2006 z 23.6.2020 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 4To/88/2020 z 10.11.2022 vyplýva, že obžalovaný P. X. bol uznaný vinným pre

trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1, odsek 2 písmeno j) Trestného zákona a bol mu za to uložený
trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov a 6 mesiacov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny.

Prvostupňový súd následne uviedol, že v prípade uznania viny by obžalovanému ukladal súhrnný trest
k rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. B5-3T/53/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. 3To/9/2019, ktorý by neprevyšoval trest už uložený obžalovanému predchádzajúcim
vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3T/5/2006 z 23.6.2020 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To/88/2020 z 10.11.2022. Rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V, sp. zn. B5-3T/53/2017 z 31.5.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp.
zn. 3To/9/2019 z 19.3.2019 bol obžalovaný uznaný vinným pre pokračovací zločin neodvedenia dane a

poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo
výmere tri roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
ako aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu konateľa v obchodných spoločnostiach vo výmere osem
rokov.

Súd prvého stupňa vzal do úvahy, že i v prejednávanej trestnej veci je obžalovaný stíhaný pre obzvlášť
závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 4
písmeno a) Trestného zákona, ale skutku sa mal dopustiť dňa 08.06.2011.Podľa názoru prvostupňového súdu, trest, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 3T/5/2006 z 23.6.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
4To/88/2020 z 10.11.2022 vo výmere 15 rokov a 6 mesiacov, dostatočne zabezpečuje splnenie účelu

trestu a prevýchovu obžalovaného, aby viedol riadny život. Tak, ako už bolo uvedené, poukazuje aj
na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku, a to viac, ako dvanásť rokov. Trest, ku ktorému môže
trestné stíhanie v tejto veci viesť, by bol celkom bez významu popri treste, ktorý už bol obžalovanému
právoplatne uložený pre iný trestný čin.
Preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú splnené podmienky uvedené v § 281 odsek 2 Trestného

poriadku a § 215 odsek 2 písmeno a) Trestného poriadku, teda podmienky na zastavenie trestného
stíhania voči obžalovanému pre neúčelnosf trestného stíhania z dôvodu tzv. bezvýznamnosti hroziacej
sankcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor, ktorý vyjadril názor, že sú nemal
zastaviť trestné stíhanie z dôvodu, že trest, ktorý obžalovanému hrozí, nie je celkom bez významu popri

treste, ktorý mu už bol uložený za iný jeho trestný čin.

Ako ďalej uvádza prokurátor, za spáchanie obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri
správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona je stanovená trestná
sadzba vo výmere desať až pätnásť rokov. Prokurátor na hlavnom pojednávaní pri záverečnej reči

uviedol, že obžalovanému navrhuje uložiť súhrnný trest k odsúdeniu pod sp. zn. 3T/53/2017 na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere desať rokov so zaradením do ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráženia. Vzhľadom na skutočnosť, že sa obžalovaný dopustil obzvlášť
závažného zločinu, bol obžalovanému navrhovaný aj ochranný dohľad vo výmere dvanásť mesiacov, a
to v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 Trestného zákona.

Nakoľko je za spáchanie predmetného trestného činu stanovená trestná sadzba vo výmere minimálne
10 rokov a toto prokurátor navrhoval aj na hlavnom pojednávaní, pričom neboli vzhliadnuté okolnosti na
mimoriadne zníženie trestu, je podľa jeho názoru trestná sadzba vo výmere 10 rokov trestom, ktorý nie
je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obžalovanému P. X. uložený za iný jeho trestný čin. Je síce

pravdou, že trest by neprevyšoval výmeru 15 rokov a 6 mesiacov, ktorý bol obžalovanému uložený za
spáchanie trestného činu vraždy, ale stále ide o celkom vysoký trest, ktorý obžalovanému za spáchanie
tohto trestného činu hrozí. Na uvedené nemá podľa prokurátora vplyv ani skutočnosť, že od spáchania
skutku ubehlo 12 rokov, nakoľko obžalovaný sa dopustil obzvlášť závažného zločinu, ktorým spôsobil
poškodenej spoločnosti škodu veľkého rozsahu. Za skutok, ktorý je predmetom daného konania možno

uložiť maximálny trest odňatia slobody v trvaní až 15 rokov. Ide o výmeru trestnej sadzby, ktorá je v
trestnom práve významná, určite nie zanedbateľná, že by bolo možné v danom prípade uvažovať o
bezvýznamnej výmere trestu.

V súvislosti s návrhom na uloženie súhrnného trestu prokurátor podporne poukazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Tost 44/2018, podľa ktorého, ak sú splnené
podmienky na uloženie súhrnného trestu odňatia slobody podľa ustanovenia § 42 ods. 1 a § 41 ods.
2 Trestného zákona, t. j. pri použití asperačnej zásady, spravidla neprichádza do úvahy zastavenie
trestnéhostíhaniapodľa§215ods.2písm.a)Trestnéhoporiadku,pretožetrestodňatiaslobodyukladaný
vo výmerách zvýšených podľa ustanovenia §41 ods. 2 Trestného zákona, nemožno považovať za trest

celkombezvýznamu,popritreste,ktorýbolobvinenémupreinýčinužprávoplatneuložený.Zcitovaného
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ďalej vyplýva, že trest „celkom bez významu“ (pozn.
vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov treba osobitne uviesť, že zákon vyžaduje celkovú,
úplnú bezvýznamnosť) popri už uloženom treste je len taký trest, ktorý je z pohľadu uloženého trestu v
zjavnom nepomere, je v podstate bagateľný. (5Tost/44/2018).

Trestné stíhanie obžalovaného P. X. pre skutok zo dňa 08.06.2011 vôbec nemožno považovať za celkom
bezvýznamný popri už skôr uložených a vymenovaných sankciách obžalovaného. Súd na jednej strane
síce správne dôvodil tým, že v prejednávanej trestnej veci by pravdepodobne došlo k situácii, že by
súd ukladal súhrnný trest, avšak nekriticky posúdil tú okolnosť, že podľa platných ustanovení Trestného

zákona a zaužívanej súdnej praxe nemožno pri ukladaní súhrnného trestu páchateľa sankcionovať
miernejším trestom odňatia slobody. Tento musí byť vždy zo zákona prísnejší, ak nie sú splnené
podmienky pre upustenie od ukladania súhrnného trestu.Podmienka pre zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku podľa
prokurátora splnená nebola, pretože trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, nie je celkom bez
významu popri treste, ktorý bol obvinenému už právoplatne uložený. Kritériom pre zastavenie trestného

stíhania v zmysle § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku je úvaha, či uložený trest za iný skutok je
dostatočný na splnenie účelu trestu a prevýchovu páchateľa, aby viedol riadny život. Pri rozhodovaní
súd musí vychádzať z porovnania výšky trestu, ktorý bol obvinenému právoplatne uložený za iný trestný
čin, a trestu, ktorý by mu mal byť uložený za trestný čin, ku ktorému môže viesť trestné stíhanie. Ak na
základe takéhoto porovnania potom dospeje k záveru, že trest, ku ktorému môže viesť trestné stíhanie,

je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému za iný trestný čin už právoplatne uložený,
môže trestné stíhanie zastaviť.

V danom prípade je obžalovaný P. X. trestne stíhaný pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu
porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného
zákona, pričom vzhľadom na odsúdenie vo veci vedenej na bývalom Okresnom súde Bratislava V, sp.

zn. B5- 3T/53/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/9/2019, u neho
prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Ďalej bolo
potrebné prihliadnuť aj na ďalšie kritéria, ako na závažnosť trestných činov, ako aj na osobu obvineného,
jeho pomery a možnosť nápravy.

V súvislosti s posudzovaním „významu“ súhrnného trestu považuje prokurátor za potrebné uviesť, že
súhrnný trest je trestom ukladaným za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť (t.j. za všetky trestné činy
spáchané vo viacčinnom súbehu), z ktorého dôvodu ho nemožno považovať za „celkom bezvýznamný"
v zmysle ustanovenia § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhol prokurátor, aby nadriadený súd postupom
podľa § 194 Trestného poriadku napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B5-4T/2/2017
zo dňa 15.11.2023 v celom rozsahu zrušil a tomuto vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Dňa 03.10.2024 bolo sťažnostnému súdu doručené vyjadrenie obžalovaného, v ktorom reaguje na

sťažnosťpodanúprokurátoromasúčasneupozorňujenavýznamnéskutočnosti,ktorénastalivdôsledku
prijatia novely Trestného zákona.

Vychádzajúc zo skutkovej vety, je obžalovanému kladené za vinu, že svojim protiprávnym úmyselným
konaním spôsobil škodu vo výške 194.000,-€. Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom

od 06.08.2024 sa väčšou škodou rozumie škoda prevyšujúca 20.000,-€ a značnou škodou, škoda
prevyšujúca 250.000,-€. Vzhľadom na uvedené, je v zmysle novely nutné škodu posúdiť ako škodu
väčšiu. Ako ďalej obžalovaný uvádza, aktuálne je možné jeho konanie kvalifikovať ako prečin
porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, pri ktorom
hrozí trest v rozpätí od šesť mesiacov do päť rokov. Následne upriamuje pozornosť na ustanovenia

novelizovaného Trestného zákona, týkajúce sa premlčania. Podľa § 87 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona
trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý je možné
uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou prevyšujúcou tri roky. Z obžaloby pritom vyplýva, že ku
skutku malo dôjsť dňa 08.06.2011 a k vzneseniu obvinenia dňa 30.06.2016.

Krajský súd na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 ods. 1 písm.
a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a
zistil, že sťažnosť prokurátora je opodstatnená, aj keď z odlišných dôvodov, ako sú v nej uvedené.

Sťažnostný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že dňa 04.01.2017 bola na bývalý Okresný
súd Bratislava V podaná obžaloba na vtedy obvineného P. X. pre obzvlášť závažný zločin porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona na
skutkovom základe uvedenom v obžalobe zo dňa 03.01.2017 sp. zn. 1Pv/203/12/1105.

K spáchaniu žalovaného skutku malo dôjsť dňa 08.06.2011 a uznesenie o vznesení obvinenia P. X. bolo
vydané vyšetrovateľom OR PZ Bratislava V dňa 30.06.2016.
Podľa § 2 ods. 1 Tr. zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosťviaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa
priaznivejší.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou
škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty
veci a rozsahu činu.

Podľa § 237 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 kto inému spôsobí malú škodu tým,
že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú
právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok,
potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.

Podľa § 237 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 odňatím slobody na šesť
mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu
škodu.

Podľa § 87 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 trestnosť činu zaniká uplynutím

premlčacej doby, ktorá je päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť
trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky.

Podľa § 87 ods. 3 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 premlčanie trestného stíhania sa prerušuje
a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi

úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k
trestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené, alebo
b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký
alebo prísnejší.

Podľa § 87 ods. 4 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 prerušením premlčania sa začína nová
premlčacia doba.

Ku zmene právnej kvalifikácie skutku došlo na základe zákona č. 40/2024 Z.z., ktorou sa upravili jednak
trestné sadzby pri trestnom čine porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Tr.

zákona a jednak výška škody v § 125 ods. 1 Tr. zákona, ako aj doby premlčania trestného stíhania vo
vzťahu k výmerám zákonom ustanovených trestných sadzieb.
Pri posudzovaní, či trestné stíhanie je premlčané je potrebné v prvom rade mať zodpovedanú základnú
otázku, či v rámci trestného konania premlčacia doba uplynula bez vznesenia obvinenia, alebo v rámci
tejto doby bolo vznesené obvinenie. Vznesenie obvinenia, o ktorého premlčanie ide (ako aj po ňom

nasledujúcimi úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie, súdu) je jedným
z dôvodov, kedy sa táto premlčacia doba preruší v zmysle zhora citovaného zákonného ustanovenia §
87 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, pričom druhý dôvod v zmysle písm. b/ je spáchanie nového trestného
činu. Ak jedna z týchto situácii nastane, premlčacia doba sa prerušuje a začína plynúť premlčacia doba
odznova v zmysle § 87 ods. 4 Tr. zákona. Pôvodná, dovtedy plynúca, premlčacia doba sa anuluje,

zrušuje, stáva sa neplatnou a začína plynúť nová premlčacia doba. takto ukrátený o retroaktívne použitie
celého komplexu nových, pre neho priaznivejších pravidiel týkajúcich sa trestnosti činu.

V posudzovanom prípade možno na podklade predloženého spisového materiálu prijať jednoznačný
záver, že k vzneseniu obvinenia došlo až po uplynutí päťročnej premlčacej doby (dňa 30.06.2016) a

zároveňnedošlovrámciplynutiapremlčacejdobykspáchaniutrestnéhočinupostihnuteľnéhorovnakým
alebo prísnejším trestom. Obžalovaný spáchal skutok kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a
poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona v roku 2010 a skutok kvalifikovaný ako trestný čin vraždy
podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zákona v znaní účinnom do 31.12.2005 v roku 2004. Znamená to,
žekprerušeniupremlčaniauobžalovanéhonedošloanezačalaplynúťnovápremlčaciadoba.Uplynutím

piatich rokov od spáchania skutku, teda dňom 09.06.2016 došlo k zániku trestnosti činu, pre ktorý bola v
tejto veci podaná obžaloba, nakoľko absentuje vydanie uznesenie o vznesení obvinenia v lehote piatich
rokov od spáchania skutku.Novelizáciou Trestného zákona dochádza podľa názoru sťažnostného súdu k povinnému spätnému
prehodnocovaniu „včasnosti“ vzneseného obvinenia z pohľadu nezávisle existujúceho hmotného práva,
teda z pohľadu, či bolo obvinenie, ako procesný úkon, vznesené ešte v rámci plynutia skrátenej

premlčacej doby, ako hmotnoprávne relevantnej právnej udalosti.

Pokiaľ ide náhradu škody spôsobenej trestným činom, súd prvého stupňa o škode v zmysle § 281 odsek
3Trestnéhoporiadkunerozhodoval,pričomuvedenýpostupjemožnéakceptovať,nakoľkodoskončenia
vyšetrovania nebol nárok na náhradu škody vyčíslený, teda nárok nebol uplatnený riadne a včas. Preto

neboli splnené zákonné podmienky pre meritórne zaoberanie sa nárokom na náhradu škody.

Sumarizujúc vyššie popísané úvahy, sťažnostný súd dospel k záveru, že prvostupňové uznesenie je
potrebné ako nezákonné zrušiť. Vzhľadom k tomu, že medzičasom došlo ku zmene právnej úpravy
a trestný čin kladený obžalovanému za vinu je premlčaný, postupovať sťažnostný súd po zrušení
uznesenia mestského súdu podľa § 281 odsek 1 Trestného poriadku a z dôvodu § 9 ods. 1 písm. a)

Trestného poriadku s použitím § 2 ods. 1 Trestného zákona trestné stíhanie vedené proti obžalovanému
zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.