Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/153/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124218351
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124218351.1

Uznesenie

Krajský súd Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany
Dudíkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobkyne A. B. C., bytom v D., D. XXXX/XX, zastúpenej
advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom v Košiciach, Cimborkova č. 13, proti žalovanej
1A POĽOV s.r.o. so sídlom v Košiciach, Kovaľská č. 1A, zastúpenej advokátskou kanceláriou VASIĽ &
partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kupeckého č. 320/33, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Mestského súdu Košice zo dňa 8.10.2024 č.k. 15C/32/2024-47 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zriadení záložného práva a v súvisiacom výroku o trovách
konania.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na
LV č. XXX kat. územia E. a to k parcelám č. 959/13, 1096/5, 1096/6, 1096/8, 1096/9 a administratívnemu
skladovému centru so súpisným číslom 320 v prospech žalobkyne na zabezpečenie jej pohľadávok
vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičke.

2. Zároveň súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia,

žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalovanej nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

3. Týmto rozhodnutím rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala zriadenia
záložného práva na horeuvedených nehnuteľnostiach a zároveň aj nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanej, aby nenakladala s vlastníckymi právami týkajúcimi sa

uvedených nehnuteľností a aby sa zdržala ich odplatného, či bezodplatného prevodu.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa je spoločníčkou žalovanej
s druhým spoločníkom A. F. G. každý s obchodným podielom 50% základného imania spoločnosti. Súd
mal za preukázané, že žalobkyňa ako veriteľ poskytla žalovanej na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
19.8.2019 peňažnú pôžičku vo výške 150.000,00 eur. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská

Bystrica zo dňa 22.8.2024 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 57.260,00 eur s prísl.

5. Následným platobným rozkazom zo dňa 20.9.2024 súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu
6.885,11 eura s príslušenstvom. Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla žalovanej úver vo výške
150.000,00 eur, pričom žalobkyňa zosplatnením tohto úveru poskytla na zaplatenie žalovanej sumu
85.000,00 eur. Žalovaná na vrátenie poskytnutej pôžičky vo výške 85.000,00 eur nereagovala.6. Z listu vlastníctva č. XXX kat. územia E. mal súd za osvedčené, že žalovaná je vlastníkom
horeuvedených nehnuteľností. Ďalej mal súd za preukázané, že žalobkyňa v konaní vedenom na
Mestskom súde Košice pod sp. zn. 43CbrR/55/2004 podala proti žalovanej návrh na zrušenie

spoločnosti podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka.

7. Súd po oboznámení sa s návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia bol toho názoru, že
žalobkyni bola preukázaná existencia právneho vzťahu medzi ňou a žalovanou predložením zmluvy
o pôžičke zo dňa 19.8.2019, vydaním platobného rozkazu, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni

istinu vo výške 57.260,00 eur s prísl. Rovnako bola žalovaná zaviazaná platobným rozkazom zaplatiť
žalobkyni sumu 6.885,11 eura s prísl. a druhý spoločník žalovanej A. F. G. otvoril v mene žalovanej vo
Fio banke, a.s., pobočka Bratislava, bežný účet, čím došlo k oneskorenému splácaniu úveru voči VÚB,
a.s. zo strany žalovanej.

8. Z predložených dôkazov podľa názoru súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaná pohľadávky

žalobkyne neuhradila v plnej a dohodnutej výške, pričom pôžičky poskytnuté žalobkyňou prevzala
a doposiaľ nevrátila. Konanie druhého spoločníka žalovanej A. F. G. vykazuje úmysel krátiť majetok
žalovanej v neprospech žalobkyne a uspokojenia jej pohľadávky. Pokiaľ išlo o primeranosť zásahu
do vlastníckeho práva žalovanej táto zriadením záložného práva nebude obmedzená v užívaní
predmetných nehnuteľností ani ich scudziť. Z uvedených dôvodov súd preto návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

9. Za dôvodný však nepovažoval návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Bol toho
názoru,žezožalobkyňoupredloženýchlistinnýchdôkazovnevyplývajúskutočnostisvedčiaceotom,aby
žalovaná vykonala právne alebo faktické úkony smerujúce k nakladaniu s dotknutými nehnuteľnosťami

spôsobom vymedzeným návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd bol toho názoru, že
existencia záložného práva, ktoré bolo zriadené nariadením zabezpečovacieho opatrenia postačí
aj k tomu, aby žalovaná nenakladala so zálohom spôsobom, ktorý bude mať negatívny dopad na
uspokojenie pohľadávky žalobkyne.

10. Výrok o trovách konania vo vzťahu k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil súd
poukazomnaust.§255ods.1C.s.p.aúspešnejžalobkynipriznalnáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

11. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd stranám sporu nepriznal, nakoľko
žalobkyňa v konaní úspech nemala a žalovanej v súvislosti s konaním trovy nevznikli.

12. Proti tomuto uzneseniu vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podala včas odvolanie
žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo vyhovujúcom výroku zmenil a návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a priznal jej náhradu trov konania.

13. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a na tento nesprávne
aplikoval ust. § 343 ods. 1 C.s.p.

14. Podľa jej názoru v danej veci nebola z listinných dôkazov predložených v konaní akýmkoľvek
spôsobom preukázaná obava, že by bola potencionálna exekúcia pohľadávky uplatnenej žalobkyňou

ohrozená alebo zmarená. Z jej strany nijakým spôsobom nedochádza k vykonaniu akýchkoľvek úkonov
smerujúcich k predaju nehnuteľnosti spoločnosti. V danej veci preto nie je naplnený základný predpoklad
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda dôvodná obava veriteľa, že v budúcnosti dôjde
k zmareniu exekučného konania a tým aj k zmareniu uspokojenia jeho pohľadávky. Splnenie tohto
predpokladu je zároveň vyžadované aj v rámci judikatúry najvyšších súdnych autorít.

15. Uvedená nehnuteľnosť v zmysle znaleckého posudku má všeobecnú hodnotu vo výške 754.000,00
eur. Žalobkyňa v dvoch ňou označených súdnych konaniach uplatňuje vo vzťahu k nej pohľadávku
spolu v sume menej ako 70.000,00 eur. Táto suma je tak viac ako 10 násobne nižšia než hodnota
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zabezpečovacieho opatrenia a teda namieta, že sa jedná o značný

nepomer medzi hodnotou zabezpečovanej povinnosti a samotnou hodnotou veci, ktorá je predmetom
zabezpečenia. Je toho názoru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danej veci možno
považovať za neproporcionálne a teda nespĺňajúce zákonom stanovené atribúty pre vydanie takéhoto
rozhodnutia. Ďalej uvádza, že titulom vlastníctva nehnuteľnosti značnej hodnoty ju možno považovať zabonitnú, čo značí, že jej majetková situácia je stabilná a dostatočná na to, aby bola schopná splniť svoje
finančné záväzky aj v prípade, že by bolo proti nej začaté exekučné konanie. Je schopná pokryť záväzky
aj v prípade, že by došlo k začatiu právnych krokov zo strany veriteľa spoločnosti. V prípade exekúcie

jej jej majetok dostatočný čo znižuje riziko, že by exekučné konanie bolo ohrozené. Žalovaná teda nie
je v pozícii, kde by hrozilo, že exekúcia nepovedie k uspokojeniu pohľadávok, pretože jej majetkové
možnosti umožňujú vysporiadanie sa s požiadavkami veriteľov. Aj z toho dôvodu preto má za to, že
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v danej veci nie je dôvodné.

16. Ďalej uviedla, že konateľ spoločnosti p. A. F. G. je v súčasnosti jej jediným konateľom spoločnosti,
pričom konanie menom spoločnosti si vyžaduje úkon dvoch konateľov. Z uvedeného vyplýva, že
v súčasnosti nie je objektívne možné, aby jeden konateľ spoločnosti uzatvoril v jej mene akýkoľvek
platný scudzovací alebo zaťažovací úkon, predmetom ktorého by mohla byť nehnuteľnosť, sporné
nehnuteľnosti. Je tak nesporné, že tak v súčasnosti nie je objektívne možno ohroziť exekúciu predajom
alebo zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, nakoľko takéto konanie si vyžaduje vymenovanie

druhého konateľa spoločnosti.

17. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za nezákonné, nakoľko aj keď súd
prvej inštancie konštatuje, že v danej veci nedošlo k preukázaniu akýchkoľvek dispozičných úkonov
odôvodňujúcich potrebu uloženia zákazu nakladania s nehnuteľnosťou napriek tejto skutočnosti

považuje za spravodlivé zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti. K takému záveru dospel bez
toho, aby akýmkoľvek spôsobom riadne zdôvodnil v akej konkrétnej skutkovej okolnosti vidí dôvodnosť
argumentácie žalobkyne o tom, že prípadná exekúcia ňou uplatnenej pohľadávky by mala byť ohrozená.
Z uvedeného dôvodu považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, nepreskúmateľné a nedostatočne
odôvodnené.

18. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

19. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu

predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia pojednávania postupom podľa §
385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

20. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne vychádzal
z názoru, že žalobkyňa osvedčila náležitosti pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý následne

aj správne právne posúdil, ak zriadil záložné právo v prospech žalobkyne.

21. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd
na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu
sa s nimi stotožňuje.

22. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že v danej veci nebola z listinných dôkazov predložených žalobkyňou akýmkoľvek spôsobom
preukázaná obava, že by bola potencionálna exekúcia pohľadávky uplatnená žalobkyňou ohrozená
alebo zmarená a v konaní nebolo preukázané, že z jej strany dochádza alebo je dôvodná obava, že

dôjde k faktickému vykonaniu úkonov smerujúcich k zbaveniu sa majetku spoločnosti – nehnuteľnosti
v kat. území E..

23. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Ako vyplýva z citovaného zákonného ust. § 343 ods. 1 C.s.p. jedným z predpokladom pre
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Zriadením
zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky

v exekučnom konaní.25. Pri úvahe o možnosti obavy budúceho zmarenia exekúcie súd musí vychádzať z konkrétnych
skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa síce v danom prípade nevykonáva, ale súd musí mať
osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Možno súhlasiť s odvolateľom v tom, že obava z ohrozenia exekúcie odôvodnená najmä v prípadoch,
keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony, smerujúce k sťaženiu alebo
úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako však postačuje aj dôvodná obava, resp. reálna hrozba
takýchto úkonov. Navrhovateľa nemožno v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka, smerujúci k ohrozeniu
exekúcie.

27. V prejednávanej veci návrh podaný žalobkyňou na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňa
nielen všeobecné náležitosti podania a žaloby, ale aj jeho osobitné náležitosti vyplývajúce z ust. § 343
ods. 1 v spojení s § 344 C.s.p. Žalobkyňa jednoznačne vymedzila aj predmet – nehnuteľnosti, vo vzťahu

ku ktorým žiada zriadiť záložné právo a osvedčila obavu, že exekúcia bude ohrozená.

28. Z predložených listinných dôkazov v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa poskytla žalovanej
na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.8.2019 bezúročnú pôžičku vo výške 150.000,00 eur, pričom
žalovaná uvedenú pohľadávku vo výške 57.260,00 eur doposiaľ nesplatila. V období mesiacov marec

– apríl 2024 žalobkyňa poskytla žalovanej finančné prostriedky na splácanie úveru poskytnuté bankou
v sume 6.885,11 eura a dňa 20. septembra 2024 opätovne žalobkyňa poskytla žalovanej na zaplatenie
zosplatneného úveru sumu 85.000,00 eur.

29. Uvedené pôžičky doposiaľ žalovaná žalobkyni nesplatila i napriek tomu, že v odvolaní uvádza

„...možno ju považovať za bonitnú, jej majetková situácia je stabilná a dostatočná na to, aby bola
schopná splniť svoje finančné záväzky... a je schopná pokryť záväzky aj v prípade, že by došlo k začatiu
právnych krokov zo strany veriteľa spoločnosti“. Napriek tvrdeniu žalovanej o jej schopnosti plniť svoje
finančné záväzky, žalobkyňa bola nútená sa domáhať svojich peňažných nárokov v konaní na súde.
Nezáujem žalovanej splácať svoje splatné pohľadávky vyvoláva dôvodnú obavu reálnej hrozby konania

žalovanej smerujúceho k sťaženiu, resp. úplnému zmareniu budúcej pohľadávky, prihliadajúc aj na
skutkovú okolnosť v prejednávanej veci a to, že spoločník žalobkyne A. F. G. otvoril v mene žalovanej
vo Fio banke, a.s. účet, na ktorý vedome presmeroval finančné prostriedky z nájmu nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovanej bez vedomia valného zhromaždenia spoločnosti (žalovanej).

30. Navyše je potrebné uviesť, že vydanie rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení nie je možné
podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti za preukázania úmyslu
žalovanej vykonať úkony súvisiace s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti. Vyčkávaním na prejavenie úmyslu
zo strany žalovanej by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu nehnuteľnosti, pri ktorom by už ochrana vo
vzťahu k navrhovateľke bola znížená. Pokiaľ žalovaná nemá v úmysle nehnuteľnosti scudzovať, resp.

zaťažovať, tak zabezpečovacie opatrenie je vo vzťahu k nej bez právneho významu a pokiaľ takýto
úmysel mala, potom je jeho nariadenie dôvodné.

31. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalovanej, že nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia možno v danej veci považovať za neproporcionálne.

32. K tomu je potrebné uviesť, že navrhovateľkou zabezpečovacieho opatrenia – žalobkyňa je
spoločníčkou žalovanej spolu s druhým spoločníkom A. F. G., každý s obchodným podielom 50 %
k základnému imaniu spoločnosti a dňa 30.7.2024 bolo Mestským súdom Košice začaté konanie
o zrušenie spoločnosti.

33. Za takejto procesnej situácie, ak bolo začaté konanie o zrušenie spoločnosti žalovanej a žalobkyňa
ako spoločníčka žalovanej s obchodným podielom 50 % základného imania nemá uhradené pohľadávky
žalovanej i napriek jej tvrdeniu, že jej situácia je stabilná a dostatočná na to, aby bola schopná
plniť finančné záväzky a doposiaľ ich neuhradila, nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby

požadovala nariadenie zabezpečovacieho opatrenia – záložného práva iba vo vzťahu k niektorým
nehnuteľnostiam, nakoľko nemožno vopred určiť ich prípadnú cenu v rámci exekúcie.34. Vzhľadom na horeuvedené je zrejmé, že v konaní bolo osvedčené, že existuje obava, že exekúcia
bude ohrozená, ak žalovaná záväzky vo vzťahu k žalobkyni nesplnila i napriek tvrdeniu, že jej situácia
je stabilná a dostatočná, že je schopná plniť finančné záväzky a zároveň spoločník žalobkyne vedome

presmeroval finančné prostriedky z nájmu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej na iný účet vo Fio
banke, a.s.

35. Možno preto konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce
v nesprávnom skutkovom zistení a nesprávnom právnom posúdení veci, preto odvolací súd postupom

podľa § 387 ods. 1 C.s.p. rozhodnutie v napadnutom vyhovujúcom výroku ako správne potvrdil.

36. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore, v danom prípade
žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

37. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).