Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122203173
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:8122203173.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: A. A., nar.: X.X.XXXX, bytom:
B. XXX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Ingrid Kovalčukovou, advokátkou, Štúrova 22, 040 01
Košice, IČO: 10 826 271, proti žalovanému: PP Projekt s.r.o., Rampova 2, 080 06 Ľubotice, IČO: 36
465 267, právne zastúpený: MICHALOVČÍK, advokátska kancelária, s. r. o., Makovická 768/20, 089 01
Svidník, IČO: 55 943 659, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Ing. Dušana Kuruca, so sídlom
kancelárie Osloboditeľov 5, 066 01 Humenné, správcu dlžníka A. A., právne zastúpený: JUDr. Matúšom
Králikom, PhD., advokátom, Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice, IČO: 52 341 542, o vylúčenie veci

zo súpisu všeobecnej konkurznej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
z 15. februára 2023, č. k. 5Cbi/180/2022 - 148, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov z 15. februára 2023, č. k. 5Cbi/180/2022 - 148.

II. Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.); žalovanému a intervenientovi
na strane žalovaného priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou, ktorú doručil súdu prvej
inštancie dňa 29.3.2022 domáhal uloženia povinnosti správcovi vylúčiť zo súpisu všeobecnej konkurznej
podstaty dlžníka A. A. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. B. (ďalej len „dotknuté nehnuteľnosti“,
resp. „obydlie“), ktorých súpis bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 214/2021 dňa 16.12.2021.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na majetok žalobcu ako dlžníka bol s účinnosťou ku dňu 9.10.2021

vyhlásený konkurz, vedený pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, ktorého správcom je Ing. Dušan Kuruc
(intervenient na strane žalovaného, poznámka odvolacieho súdu), ktorý dotknuté nehnuteľnosti zapísal
do súpisu všeobecnej konkurznej podstaty v súpisovej hodnote 54.500,- eur, určenej podľa znaleckého
posudku postupom podľa § 167k ods. 6 ZKR. Žalobca podal voči uvedenému zápisu námietky z dôvodu,
že nie sú splnené podmienky podľa § 167o ods. 2 ZKR a dotknutý majetok nie je možné v konkurze
speňažiť. Žalovaný ako veriteľ prihlásenej pohľadávky trval na zapísaní dotknutého majetku do súpisu,
preto správca vyzval žalobcu na podanie žaloby o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty.

4. Ďalej uviedol, že zo správania sa a postupov správcu je zrejmé, že skutočným dôvodom zapísania
dotknutého majetku do súpisu bola len snaha správcu získať odmenu za speňaženie, na ktorú by inak
nemal nárok. Na dotknutom majetku žalobcu viazne záložné právo SLSP a.s. s aktuálnym zostatkompohľadávky 31.651,79 eur. Namietal, že v súvislosti s oceňovaním dotknutých nehnuteľností, ktoré
predstavujú obydlie žalobcu správca nepostupoval správne, keď namiesto postupu podľa § 167o ZKR,
podľa ktorého mal určiť hodnotu obydlia odhadom, aplikoval postup podľa § 167k ods. 6 ZKR. Správca

nechal vypracovať znalecký posudok Ing. Františkom Kačmárom („ďalej len „znalecký posudok“),
ktorý ku dňu 5.4.2021 určil hodnotu obydlia žalobcu sumou 54.500,- eur, pričom nezohľadnil ani len
ťarchy viaznuce na tomto majetku. Žalobca namietal správcovi, že znalecký posudok nezohľadňoval
viaceré faktické vady nehnuteľností, ale najmä nesprávne ocenenie pozemkov vo výške 11,01 eur/
m2, keďže ich hodnota predstavuje iba 8,- eur/m2, čo žalobca podložil aj odborným stanoviskom.

Preto všeobecná cena obydlia žalobcu predstavuje najviac 50.132,- eur. Ďalej namietal, že súpis
nespĺňa ani ďalšie zákonné kritéria: (i) nebol vyhotovený v zákonnej lehote 60 dní (§ 167j ods. 1
ZKR); (ii) neobsahuje podrobný opis zabezpečovacieho práva, podrobný opis a výšku zabezpečenej
pohľadávky zabezpečenej týmto zabezpečovacím právom, odkaz na príslušný zápis v zozname
pohľadávok a označenie zabezpečeného veriteľa zabezpečenej pohľadávky (primerané použitie § 77
ods. 2 s poukazom na § 167j ods. 3 ZKR).

5. Žalobca taktiež poukázal na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách. Správca zapísal obydlie žalobcu až 17.10.2021, a to napriek tomu, že znalecký posudok mal
k dispozícii už od 5.4.2021. Teda už v čase zverejnenia súpisu v Obchodnom vestníku bol znalecký
posudok pre účely speňažovania podľa Zákona o dobrovoľných dražbách z dôvodu expirácie absolútne

nepoužiteľný, čo je priamym dôkazom toho, že správca v skutočnosti nikdy neuvažoval o tom, že by
mohol naozaj pristúpiť k speňažovaniu obydlia žalobcu ale len súčasťou manipulácie, ktorej cieľom bolo
vyvolať u žalobcu strach zo straty obydlia, a to do takej miery, aby žalobca prostredníctvom blízkej
osoby svoje obydlie z konkurznej podstaty vykúpil, čím by sa správca vyhol riziku speňažovania zjavne
nespeňažiteľného majetku a zároveň by týmto získal odmenu zo speňaženia, čomu svedčí aj jeho

konanie, keď neformálne kontaktoval žalobcu s tým, že jeho majetok bude v konkurze speňažený, ibaže
ho prostredníctvom blízkej osoby vykúpi z konkurznej podstaty. Následne správca doručil žalobcovi
e-mail, ktorého súčasťou bola príloha s výpočtom sumy, ktorú má žalobca prostredníctvom blízkej
osoby uhradiť, ak nechce spolu s manželkou a deťmi skončiť na ulici. Ide pritom o účelový výpočet
správcu, keďže tento k nemu prirátal aj svoju odmenu, pričom nezahrnul náklady jeho speňaženia.

Zároveň správcom uvedenú sumu výťažku nie je zjavne možné dosiahnuť v dražbe. Na vznesené
námietky žalobcu správca reagoval novým výpočtom, v ktorom uviedol, že majetok podlieha konkurzu,
pretože aj po úhrade všetkých nárokov, ktoré je potrebné z výťažku zo speňaženia prednostne uhradiť,
zostane na uspokojenie pohľadávok veriteľov údajne suma až 4.172,72 eur, teda dotknutý majetok
spĺňa podmienky speňažiteľnosti obydlia podľa § 167o ZKR. Tento výpočet žalobca odmietol, keďže

je postavený na reálne neexistujúcich a najmú ničím nepodložených hypotetických predpokladoch,
ktoré sa správcovi jednoducho do výpočtu hodia tak, aby ním dosiahol želaný výsledok, resp. záver o
speňažiteľnosti obydlia žalobcu. Posúdenie speňažiteľnosti majetku a teda vysporiadanie sa s otázkou,
či majetok podlieha konkurzu musí predchádzať uplatneniu práva na vykúpenie majetku a nemôže
byť nikdy závislé na tom, či je/bude u oprávnených osôb záujem na jeho vykupovaní alebo nie.

Žalobca pritom rozporoval reálnosť správcom uvedených položiek (nedosiahnuteľnosť výťažku 54.500,-
eur speňažením, nesprávne vypočítanú odmenu správcu, výšku nákladov dražby a konkurzu), keďže
podľa jeho výpočtu by bol dosiahnuteľný výťažok iba 39.241,76 eur, pričom zabezpečená pohľadávka
predstavuje 31.651,79 eur a nepostihnuteľná časť obydlia dlžníka predstavuje 10.000,- eur (§ 167h ods.
4 ZKR). Preto výťažok určený na uspokojenie veriteľov v prípade speňažovania na dražbe je záporná

suma 2.410,03 eur, resp. 1.424,74 eur. Žalobca sumarizujúc uviedol, že jednoznačne vyplýva, že obydlie
dlžníka nemôže z dôvodu jeho objektívnej nespeňažiteľnosti v zmysle podmienok podľa § 167o ZKR
podliehať konkurzu, pričom pre zapísanie tohto majetku do súpisu nebola splnená ani len základná
zákonná podmienka zloženia preddavku na odmenu notára.

6. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal, že žalobca účelovo a nesprávne
spája dva rôzne konkurzné inštitúty, a to tvorbu súpisu majetku konkurznej podstaty na jednej strane a
speňažovanie majetku tvoriaceho súpis konkurznej podstaty na druhej strane. Poukázal na ustanovenie
§167jvspojenís§76ZKR.Uviedol,žesprávcapostupovalsprávne,pokiaľmajetokoznačenýžalobcom
v návrhu na vyhlásenie konkurzu, zapísal do súpisu konkurznej podstaty, obzvlášť potom, čo správca

učinil kroky smerujúce k zisteniu jeho hodnoty. Predmetné nehnuteľnosti v podstate tvoria jediný majetok
vkonkurze,pretoajvzmysle§167jods.2ZKRžalovanýtrvalnazapísaníaspoňtohtomajetkudosúpisu.
Ďalej žalobca namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu ako dlžníka na podanie takejto žalobya to s poukazom na znenie § 78 ZKR. Dôvodil, že žalobca bez akejkoľvek relevantnej argumentácie
a preukázania, umelo a chybne vopred prezumuje nespeňažiteľnosť dotknutého majetku.

7. Žalobca v priebehu konania namietal, že je vylúčené, aby správca zapísal do súpisu obydlie dlžníka,
ktoré nie je možné speňažovať z dôvodov nesplnenia podmienok podľa § 167o ods. 2 ZKR, počítajúc
s tým, že pri neustálom trende rastu hodnoty nehnuteľností nemôže byť žiadny problém nehnuteľnosti
speňažiť. Zákonom stanovený postup správcu pri zisťovaní majetku upravený v § 76 ZKR nezbavuje
správcu povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a pred zapísaním majetku riadne vyhodnotiť či

majetok uvedený, hoci aj samotným dlžníkom v zozname majetku podlieha konkurzu alebo nie. Pokiaľ
ide o aktívnu legitimáciu uviedol, že na podanie žaloby o vylúčenie veci zo súpisu slovom všeobecne
„kto“ (§ 167j ods. 2 ZKR) nemožno vykladať „zužujúco“ ako to tvrdí žalovaný, teda akokoľvek inak
ako jednoznačne ktokoľvek, koho vlastnícke právo bolo už len zapísaním jeho majetku do súpisu bez
splnenia zákonných podmienok ohrozené, a to vrátane dlžníka. Dôvodnosť podania excindačnej žaloby
každého dotknutého vlastníka je daná závažnými dôsledkami tohto úkonu správcu. Súpis majetku je v

podstate listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Nemožno z uplatňovania týchto práv vylúčiť
ani dlžníka v konkurze, ak pre zbavenie dlžníka majetku nie sú splnené zákonné podmienky. Ak
majetok dlžníka, z ktorého sa má uspokojiť pohľadávka veriteľa je zároveň obydlím dlžníka, nemožno
nezohľadniť, že takýto majetok požíva navyše ochranu jeho nedotknuteľnosť, keďže obydlie bezpochyby

plní významné sociálne potreby dlžníka. Štvrtá časť ZKR upustil od dovtedajšej koncepcie generálneho
zbavenia dlžníka všetkého jeho majetku v prospech veriteľov a v novej právnej úprave poskytuje
obydliu dlžníka zvýšenú ochranu. K tvrdeniam žalovaného, že nijako nepreukázal nesprávny postup
správcu akcentoval, že tento riadne preukázal konkrétnymi výpočtami, ktoré vychádzajú z údajov o
nákladoch speňaženia, ktoré deklaroval sám správca. Zotrval na tvrdeniach, že znalecký posudok

účelovo nadhodnotil cenu obydlia žalobcu s cieľom donútiť jeho blízke osoby vykúpiť ho zo súpisu
konkurznej podstaty, čo preukazujú jednotlivé inzeráty na predaj, ktoré doložil. Dotknutý majetok je
z dôvodu jeho skutočnej trhovej hodnoty a nárokov proti sume možného výťažku v dražbe, ktoré sa
majú zo zákona uspokojovať v poradí pred pohľadávkami nezabezpečených veriteľov nespeňažiteľný,
preto konkurzu nepodlieha a správca pri zapísaní tohto majetku do súpisu nepostupoval s odbornou

starostlivosťou.

8. Žalovaný v priebehu konania zotrval na svojich tvrdeniach, že vzhľadom na to, že dlžník je
nespochybniteľne vlastníkom obydlia, nemožno ho považovať za aktívne legitimovanú osobu v spore.
Žalobca svojou argumentáciou ignoruje ustanovenie § 167o ods. 2 ZKR o povinnosti veriteľa nahradiť

nákladyspeňaženiapreprípadnespeňaženiaveci.Týmtoustanovenímzákonodarcarátaajsosituáciou,
keď potencionálne speňažiteľné obydlie nebude úspešne speňažené v dražbe a následky s tým spojené,
pričom nespeňažiteľnosť nezakladá dôvod pre jeho vylúčenie zo súpisu majetku. Záujem správcu
je predovšetkým na tom, aby dosiahol účel konkurzu, teda dosiahnutie čo možno najvyššie možné
uspokojenie veriteľov z majetku dlžníka.

9. Súd prvej inštancie rozhodol o pripustení intervenienta na strane žalovaného a to správcu konkurznej
podstaty dlžníka (žalobcu).

10. Intervenient považoval podmienky v zmysle ustanovenia § 167h ods. 1, 3 a 4 a § 167k ods. 6

ZKR na zapísanie dotknutého majetku do súpisu za splnené. Uviedol, že ako správca postupoval s
odbornou starostlivosťou a konal tak, že došlo k zápisu predmetného majetku do konkurznej podstaty.
Poukázal na to, že bolo iniciované konanie ohľadom dohľadu nad výkonom činnosti správcu, kde
nebolo konštatované porušenie povinností správcom ani konkurzným súdom, vykonávajúcim dohľad
nad konkurzom. Správcovi patrí povinnosť striktne daná zákonom, ktoré veci je povinný zapísať do

súpisu konkurznej podstaty. Cieľom konkurzu je vykonať speňaženie všetkého majetku patriaceho
dlžníkovi a uspokojiť v čo najvyššej miere veriteľov dlžníka. V posudzovanej veci okolnosti svedčia o tom,
že bude možné zo speňaženia dosiahnuť výťažok, ktorý by čiastočne uspokojil veriteľov v konkurze a nie
je možné uvažovať o tom, že by speňaženie nepripadalo do úvahy. V tomto štádiu sú tvrdenia žalobcu
iba hypotetické, založené na tom, že by výťažok zo speňaženia nepostačoval na pokrytie výdavkov

speňaženia, na pokrytie nedotknuteľnosti obydlia a tiež na pokrytie uspokojenia pohľadávky niektorého
z veriteľov. Ak by nastal stav kedy by nebolo účelné speňažovať majetok, nepristúpil by k speňaženiu.
Zvýraznil, že zodpovedá dlžníkovi za škodu v prípade pokiaľ by išlo aj o časť, ktorá je určená ako časť
na uspokojenie bývania dlžníka.11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že na žalobcu ako dlžníka
bol vyhlásený tzv. oddlžovací konkurz; správca zapísal do podstaty dotknuté nehnuteľnosti; žalobca

podal námietky voči tomuto zápisu; žalovaný ako prihlásený konkurzný veriteľ nesúhlasil s podanou
námietkou a trval na zápise dotknutého majetku do súpisu; existenciu zaťaženia dotknutého majetku a
výšku zabezpečenej pohľadávky 31.900,91 eur.

12. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení § 76, § 77, § 167b, § 167h, § 167j, §

167k ods. 1, 2, 6, 8, § 167n, § 167r zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR).

13. Súd prvej inštancie uviedol, že konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia
konkurzu. Konkurzu podlieha tiež výťažok získaný správou a speňažením takéhoto majetku. Žalobca v
konaní ani nenamietal skutočnosti týkajúce sa toho, že by nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa domáha

neboli majetkom dlžníka, pritom dlžník sám je žalobcom.

14. Poukázal súd prvej inštancie na samotný zmysel vylučovacej žaloby, ktorý bol vyjadrený v právnom
závere uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/55/2021 zo dňa 28.10.2021,
ktoré je aplikovateľné aj v danej právnej veci, že právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla

vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu majetku do súpisu konkurznej podstaty, je vylučovacia žaloba
a v konaní sa zisťuje či je daný dôvod na vylúčenie majetku zo súpisu a to vo vzťahu k určitému
vylučovateľovi, keďže tento preukáže, že k spornému majetku má takzvané lepšie právo. Uvedené v
danej právnej veci nebolo ani tvrdené a z toho dôvodu je otázna aj aktívna legitimácia samotného
žalobcu na podanie takejto žaloby. Aj, keď ustanovenie § 167j ods. 2 ZKR, pomerne široko špecifikuje

subjekty, ktoré by mohli byť aktívne legitimované na podanie vylučovacej žaloby, zo strany žalobcu, ktorý
je súčasne dlžníkom neboli ani len vznesené pochybnosti, že majetok mal patriť niekomu inému ako
dlžníkovi.

15. V zmysle komentára Ďurica, M., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: C. H.

BECK 2012, 548 a 549 s. podporne odkázaným ustanoveniam §§ 76 a 77 ZKR sa uvádza, že právo na
podanie vylučovacej žaloby vzniká tretej osobe momentom zápisu sporného majetku (resp. akéhokoľvek
majetku, o ktorom tretia osoba tvrdí, že má k nemu právo vylučujúce ho zo súpisu) do súpisu. Z
uvedenéhovyplýva,žetreťouosobousamánamysliosobaináakodlžník,prípadnesprávca.Sodkazom
na odbornú literatúru súd prvej inštancie uviedol, že zápis sporného majetku do súpisu je tou právnou

skutočnosťou, ktorá spôsobuje vznik subjektívneho práva tretej osobe na podanie vylučovacej žaloby,
pričom je právne irelevantné, či zápis bol zverejnený v Obchodnom vestníku. Súd prvej inštancie preto
dospel k záveru, že aktívna legitimácia žalobcu a zároveň dlžníka v predmetnom konkurznom konaní
aj s poukazom na obsah dôvodov podanej určovacej žaloby nemôže byť daná. Uvedenému záveru
zodpovedá aj skutočnosť, že návrh na povolenie oddlženia je podľa zákona oprávnený podať len dlžník,

ktorý je fyzickou osobou. Len on sa rozhodol „odovzdať“ majetok v prospech veriteľov, je preto nelogické,
pokiaľ s odstupom času sa voči tomuto „odovzdaniu“ sám bráni prostredníctvom excindačnej žaloby.
Žalobca zaradenie dotknutých nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty považoval za nezákonné a
uvádzal, že postup správcu v predmetnom konaní bol v rozpore so zákonom (nie skutočnosti silnejšieho
práva), preto súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaným bol veriteľ dlžníka, ktorý zložil preddavok na

znalecký posudok.

16. K argumentom žalobcu, že výťažok by nepostačoval na pokrytie nákladov speňaženia a
pokrytie nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, ktoré vyvodzoval od nesprávnosti vyhotoveného znaleckého
posudku, súd prvej inštancie poukázal, že predmetom vylučovacej žaloby nemôže byť preskúmavanie

správnosti znaleckého posudku, vzhľadom na celkový účel vylučovacej žaloby. Navyše, pokiaľ by
sa uvedená skutočnosť v budúcnosti preukázala ako oprávnená, zákon počíta aj s touto situáciou
pokiaľ v § 167o ods. 2 ZKR uvádza, že obydlie dlžníka nemožno speňažiť, ak by z výťažku po
odpočítanínepostihnuteľnejhodnotyobydlianebolomožnéuspokojiťnákladyspeňaženiaaaspoňsčasti
pohľadávky prihlásených veriteľov. Hodnotu obydlia dlžníka určí odhadom správca; ak však ktorýkoľvek

veriteľ predloží znalecký posudok a uhradí preddavok na odmenu notára súvisiacu s overením priebehu
dražby, vychádza sa zo znaleckého posudku. Ak sa v takom prípade vec nespeňaží, je takýto veriteľ
povinný nahradiť náklady speňaženia.17. Poukázal súd prvej inštancie, že obydlie dlžníka možno speňažiť vždy len dražbou. Ak by výťažok
nepostačil na krytie nákladov speňaženia a krytie nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, nemožno obydlie
dlžníka vôbec speňažiť (t. j. za týmto účelom udeliť príklep). Inak povedané, je zmysluplné obydlie

dlžníka speňažovať len vtedy, ak to má význam pre (aspoň čiastočné) uspokojenie veriteľov. Na
účely rozhodnutia, či ísť do procesu speňažovania obydlia dlžníka, správca postupuje s odbornou
starostlivosťou.

18. Čo sa však týka predmetu sporu, nie je možné na základe žiadnych predložených listinných

dôkazov, v čase rozhodnutia súdu logicky uzavrieť, že výťažok nebude postačovať na pokrytie nákladov
speňaženia a preto ani nemôže byť táto skutočnosť dôvodom na vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu
všeobecnej podstaty. Preto súd prvej inštancie aj z tohto dôvodu žalobu zamietol.

19. Dôvodil súd prvej inštancie, že návrh žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom
ako nadbytočný zamietol, nakoľko až v procese speňažovania bude reálne (v danom čase na trhu

s nehnuteľnosťami) zistiteľná výška výťažku. Navyše návrh na doplnenie dokazovania prednesený
žalobcom až na pojednávaní nepovažoval za uplatnený včas.

20. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Preto úspešnému
žalovanému a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie žalobca.
Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p. Navrhol,
aby odvolací súd napádaný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietal nesprávnosť záverov
súdu prvej inštancie, že excindačnú žalobu môže podať iba osoba odlišná od dlžníka, ktorý súd prvej

inštancie vyvodil z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Obdo/55/2021 a „starého“ komentára k ZKR, ktoré
však nezohľadňujú, že do ZKR bola zavedená právna úprava štvrtej časti ZKR v roku 2017, ktorou
došlo k zmene pohľadu na oddlženie fyzických osôb (na rozdiel od likvidačného konkurzu na majetok
právnických osôb podľa druhej časti ZKR) a reagovalo na neprimeranú tvrdosť právnej úpravy na fyzické
osoby. Z uvedeného dôvodu bol prístup súdu prvej inštancie formalistický, keďže nezohľadnil účel

a zmysel právnej úpravy vzťahujúci sa na konkurz žalobcu ako dlžníka.

22. Ďalej žalobca nesúhlasil ani s ďalším záverom súdu prvej inštancie, že správca postupoval správne,
keď zapísal dotknutý majetok do súpisu dôvodne a to s poukazom na to, že jeho speňažením by
mohlo dôjsť k čiastočnému uspokojeniu veriteľov dôvodiac, že v konaní o excindačnej žalobe súd

nemôže preskúmavať správnosť znaleckého posudku. Žalobca namietal, že hodnotu obydlia dlžníka
určuje správca odhadom a opätovne poukázal, že znalecký posudok bol už starší ako 3 mesiace
a preto nebol spôsobilým podkladom pre speňažovanie dotknutého majetku v dražbe. Znalecký posudok
bol preto vyhotovený účelovo, s cieľom presvedčiť žalobcu, že majetok podlieha konkurzu a ak ho
žalobca nevykúpi, bude speňažený v dražbe. Navyše správca požadoval duplicitne odmenu k cene

vykúpenia majetku zo súpisu, ktorý je nespeňažiteľný a preto nepodlieha konkurzu. Znalecký posudok,
ktorý bol podkladom k tomu, že obydlie dlžníka začalo podliehať konkurzu nezodpovedá správne
určenej hodnote dotknutého majetku, čo žalobca preukázal odborným stanoviskom iného znalca a
inzerciou obdobných pozemkov. Podľa žalobcom vykonaného prepočtu, na ktorý poukázal v podanom
odvolaní, suma určená na uspokojenie veriteľov predstavuje zápornú hodnotu 734,79 eur, a to aj za

predpokladu speňaženia obydlia dlžníka za znalcom určenú cenu, čo však nezodpovedá ani bežnej
praxi. Zároveň vylučuje možnosť speňaženia tohto majetku, keďže obydlie dlžníka nespĺňa z hľadiska
hodnoty podmienky uvedené v § 167o ods. 2 ZKR, preto ho nemožno v konkurze speňažiť. Majetok,
ktorý nemožno zo zákona speňažiť, nemožno ani zapísať do súpisu. Žalobca zvýraznil, že jeho
„lepším“ právom oproti právu veriteľov na speňaženie jeho obydlia v konkurze je to, že tento majetok

v skutočnosti konkurzu nepodlieha a to s poukazom na jeho nedotknuteľnosť, ktoré je ústavným
právom žalobcu. O to viac, že k nemu môže dôjsť bez dodržania všetkých zákonných podmienok
aprocesnýchpostupov.Sohľadomnažalobcomvznesenéapreukázanédôvodnépochybnostiohľadom
správnosti znaleckého posudku nemožno spravodlivo akceptovať odmietnutie vykonať dôkaz novým
znaleckým posudkom, ak súd prvej inštancie nepovažoval predložené odborné stanovisko iného znalca

a aktuálnu ponuku obdobných pozemkov ako dostatočný dôkaz, preukazujúci nesprávnosť znaleckého
posudku obstaraného správcom a to s poukazom na znenie § 167k ods. 6 ZKR, z ktorého vyplýva, že
podkladom pre rozhodnutie o tom, či zaťažený majetok bude podliehať konkurzu alebo nie, je práve
znalecký posudok. Preto nemôže obstáť argumentácia, že predmetom vylučovacej žaloby nemôže byťpreskúmavanie znaleckého posudku, keďže jednou z najpodstatnejších podmienok, na základe ktorých
vec začala konkurzu podliehať, je práve znalecký posudok. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva,
že by v konaní o excindačnej žalobe nemohol súd preveriť obsah znaleckého posudku, ktorý formálne

spôsobil, že majetok začal podliehať konkurzu. V konaní o excindačnej žalobe sa totiž zisťuje, či je daný
dôvod na vylúčenie majetku zo súpisu. Súd prvej inštancie preto uprel žalobcovi domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, čo je nezlučiteľné s princípom
právneho štátu. Ak nie sú bez akýchkoľvek rozumných pochybností splnené podmienky speňaženia,
nie je správca oprávnený ani len uvažovať o speňažovaní obydlia dlžníka, čomu logicky zodpovedá aj

nemožnosť jeho zapísania do súpisu, ktoré speňažovaniu nevyhnutne predchádza.

23. Žalobca citujúc ustanovenia § 167j, § 76, § 77, § 167h, § 167k ods. 6, § 167o, § 91 ods. 1 ZKR
poukázal, že inštitút vylúčenia majetku zo súpisu sa v konkurzoch vedených podľa štvrtej časti ZKR
na rozdiel od konkurzov vedených podľa druhej časti ZKR v zásade neuplatňuje, keďže neobsahuje
mechanizmus vylúčenia majetku zo súpisu v situácii, ak sa v priebehu speňažovania zistí, že majetok

je nespeňažiteľný. Logickým výkladom nemožno dospieť k inému záveru ako k tomu, že speňažiteľnosť
každej súpisovej zložky majetku, voči ktorej nemožno uplatniť postup podľa § 167p ods. 2 ZKR musí
byť zrejmá už v čase zapísania tohto majetku do súpisu. Žalobca zároveň poukázal na prax správcov,
ktorí nezapisujú a nespeňažujú automaticky všetok majetok len preto, že ho dlžník uviedol v zozname
majetku, ale pred jeho zapísaním s odbornou starostlivosťou posudzujú, či obydlie dlžníka vôbec

podlieha konkurzu alebo nie, a to nie len s ohľadom na splnenie podmienky podľa § 167k ods. 6 ZKR,
ale aj s ohľadom na podmienky jeho speňažiteľnosti podľa § 167o ods. 2 v spojení s § 167t ods. 1 ZKR.
Označenie všetkého majetku dlžníka v zozname tvoriacom prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu je
splnením zákonnej povinnosti dlžníka a nie vyhlásením o tom, že tam uvedený majetok bez ohľadu na
akékoľvek zákonné limity štruktúry majetku podliehajúceho konkurzu „odovzdáva“ svojim veriteľom. Ak

by správca zapísal do súpisu majetok dlžníka, ktorý konkurzu zo zákona nepodlieha, nie je daný žiaden
rozumný dôvod na to, aby nemohol dlžník podať proti nezákonnému zapísaniu tohto jeho majetku do
súpisu excindačnú žalobu, a to predovšetkým s ohľadom na to, že jediným cieľom zapísania majetku
do súpisu je jeho následné speňažovanie.

24. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Uviedol, že žalobca sa účelovo domáha vylúčenia svojho, v podstate jediného majetku, zo súpisu
všeobecnej konkurznej podstaty. Žalobca v konaní neprodukoval žiadny relevantný dôkaz, potvrdzujúci,
ba čo i len nasvedčujúci správnosti jeho úvah, ktoré navyše žalovaný považuje za nesprávne aj z
hľadiska účelu ZKR.

25. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Poukázal, že konkurzný súd a ani Ministerstvo spravodlivosti SR v rámci výkonu dohľadu nad
správcom nikdy nezistil žiadne porušenie jeho povinností v konkurze vedenom na majetok žalobcu.
Súd prvej inštancie skúmal dôvodnosť zapísania dotknutého majetku do súpisu, čo je okolnosť, ktorú

za porušenie povinností správcu považuje žalobca, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že nezistil nedôvodnosť zápisu majetku do súpisu podstaty. Žalobca nemôže prezumovať
a obviňovať správcu z porušenia zákona, ktorého sa ešte nedopustil, pričom žalobca svoje obvinenia
o zmanipulovanom znaleckom posudku nepreukázal. Žalobcovi nič nebránilo, aby v konaní vyvrátil
znalecký posudok predložením vlastného znaleckého posudku, teda neuniesol dôkazné bremeno

ohľadne svojich tvrdení. Poukázal, že žalobca predložil v konaní iba neúplné fotokópie odhadov cien
„nejakých“ nehnuteľností vypracované neznámymi osobami. Zároveň namietal existenciu naliehavého
právneho záujmu žalobcu na podaní excindačnej žaloby, keďže dlžník v konaní o oddlžení má nárok
výlučne na zachovanie nepostihnuteľnej hodnoty svojho obydlia.

26. Žalobca v odvolacej replike poukázal, že postup správcu podľa § 167k ods. 6 ZKR by bol daný,
pokiaľ zaťažený majetok by nebol súčasne obydlím dlžníka. Ak si do konkurzu neprihlási pohľadávku
zabezpečený veriteľ a zaťažený majetok je súčasne obydlím dlžníka, pristupuje správca k vyhotoveniu
znaleckého posudku až v súvislosti so speňažovaním, čomu predchádza ocenenie zaťaženého obydlia
dlžníka odhadom správcu. Správca je pri tom povinný konať s náležitou odbornou starostlivosťou. Až

keď správca dospeje k záveru o splnení podmienky speňažiteľnosti obydlia vyplývajúcej z § 167o ods. 2
ZKR,jepovinnýtentomajetoktiežnajprvriadneavzákonomstanovenejlehotezapísaťdosúpisuasúpis
zverejniť v Obchodnom vestníku. Keďže speňažovanie obydlia dlžníka je na rozdiel od akéhokoľvek
iného zaťaženého majetku zákonom obmedzené, nevyzýva dovtedy správca veriteľov na zloženiepreddavku na vyhotovenie posudku, keďže týmto postupom by boli (často zbytočne) ekonomicky
zaťažovaní, hoci správca by už v tom čase (vychádzajúc z hodnoty majetku určenej vlastným odhadom)
vedel, že výška možného výťažku v dražbe zrejme nebude postačovať na uspokojenie pohľadávok

aj nezabezpečených veriteľov. Znalecký posudok sa v prípade obydlia dlžníka vyhotovuje až vtedy,
keď je obydlie dlžníka zapísané do súpisu a je zrejmé, že podlieha konkurzu, a teda až v súvislosti
so speňažovaním tohto majetku, keďže obydlie dlžníka nemožno speňažiť inak ako dražbou a za
primeraného použitia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ktorý zákon vyžaduje pri určení
najnižšieho podania práve znalecký posudok. Ďalej zotrval na svojej argumentácii uvádzanej v konaní

na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní.

27. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného odvolaciu dupliku nepodali.

28. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu voči rozsudku súdu prvej
inštancie podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), bez

nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

29. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom

verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

30. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. t. j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,

pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa
javí byť nespravodlivým celé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

31. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím

dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -

hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

32. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ je

výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1
C.s.p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne

na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo vyšli za konania najavo,
alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo
vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci.

33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav

nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.34. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,
že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

35. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky
sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý
rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy
hodnotil, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci. Súd

prvej inštancie sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými pre správne rozhodnutie
dôležitými skutočnosťami i námietkami strán sporu.

36. Pokiaľ teda žalobca v podanom odvolaní vznáša námietky vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia
súdu prvej inštancie a namieta aj porušenie ich práva na spravodlivý proces spojené s právom na
riadne odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd zastáva názor, že v skutočnosti nimi vyjadruje nesúhlas

s výsledkom sporu a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Námietky odvolateľa sa tak týkajú
skutkového a právneho posúdenia veci súdom. Skutočnosť, že žalobca má odlišný právny názor než súd
prvej inštancie bez ďalšieho však nezakladá a nedokazuje vadu v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./.

37. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, pričom rozsudok aj náležite
odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

38. Odvolací súd bol v zmysle ustanovenia § 383 C.s.p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie.

39. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý

zamietol žalobu žalobcu z dôvodu (i) nedostatku jeho aktívnej legitimácie v spore a (ii) neunesenia
dôkazného bremena o nezákonnosti zápisu dotknutých nehnuteľností do súpisu všeobecnej konkurznej
podstaty žalobcu.

40. Z vykonaného dokazovania a nepopretých skutkových tvrdení strán sporu vyplýva, že na majetok

žalobcu bol vyhlásený konkurz podľa § 167a ZKR a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol
ustanovený intervenient.

41. Súpisom vykonaným správcom zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 17.9.2021 boli do
všeobecnej podstaty zapísané súpisové zložky majetku a to dotknuté nehnuteľnosti v súpisovej hodnote

spolu 54.500,- eur.

42. Vzhľadom na podané námietky žalobcom proti zápisu uvedených zložiek majetku do súpisu,
žalovaný ako prihlásený veriteľ dlžníka v súlade s § 167j ods. 2 ZKR trval na zapísaní majetku do súpisu
majetku, preto žalobca podal žalobu o vylúčení majetku zo súpisu (tzv. excindačnú žalobu).

43. Podľa § 166d ZKR, nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je hodnota alebo časť hodnoty jednej
obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník
označil v zozname majetku ako svoje obydlie (ods. 1). Výšku nepostihnuteľnej hodnoty obydlia dlžníka
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením (ods. 4).

44. Podľa § 167h ZKR, konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu.
Konkurzu podlieha tiež výťažok získaný správou a speňažením takéhoto majetku (ods. 1). Majetok
dlžníka, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva podlieha konkurzu, ak to ustanovuje tento zákon
(§ 167k). Majetok tretej osoby, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva, konkurzu nepodlieha (ods.

3). Konkurzu nepodlieha nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka a majetok dlžníka, ktorý nemožno
postihnúť v exekúcii (ods. 4).45. Podľa § 167j ZKR, správca do 60 dní od vyhlásenia konkurzu vyhotoví súpis. Ak sa dozvie o novom
majetku, súpis bez zbytočného odkladu doplní. Každé doplnenie alebo zmenu súpisu správca zverejní
v Obchodnom vestníku (ods. 1). Kto tvrdí, že majetok nemal byť zapísaný do súpisu, má právo uplatniť

u správcu námietku, ktorú správca zverejní v Obchodnom vestníku. Ak ktorýkoľvek veriteľ prihlásenej
pohľadávky trvá na zapísaní majetku do súpisu, môže do 60 dní od zverejnenia námietky v Obchodnom
vestníku žiadať od správcu, aby vyzval toho, kto podal námietku, aby podal voči veriteľovi, ktorý trvá
na zapísaní majetku do súpisu žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu. Ak tak žiaden veriteľ prihlásenej
pohľadávky neurobí, správca majetok zo súpisu vylúči (ods. 2). Ustanovenia § 76 a 77 sa použijú

primerane (ods. 3).

46. Podľa § 167k ZKR, zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu vtedy, ak sa prihlási prednostný
zabezpečený veriteľ (ods. 1). Speňažením zaťaženého majetku zanikajú iba zabezpečovacie práva
prihláseného zabezpečeného veriteľa a všetky neskoršie zabezpečovacie práva (ods. 4). Výťažok
správca bez zbytočného odkladu vydá prihláseným zabezpečeným veriteľom podľa poradia ich

zabezpečovacích práv mimo rozvrh, ibaže sú tu spory, ktorými môže byť vydanie výťažku dotknuté.
Na neprihlásené zabezpečovacie práva sa neprihliada. Z výťažku správca odpočíta svoju odmenu
a náklady spojené so speňažením majetku (ods. 5). Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu
aj vtedy, ak hodnota zaťaženého majetku prevyšuje ťarchy na majetku, do času, kým niektorý zo
zabezpečených veriteľov nepristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva. Hodnota zaťaženého majetku

na účely posúdenia, či podlieha konkurzu, sa posúdi podľa znaleckého posudku, ktorého vypracovanie
zabezpečí správca na náklady konkurzu. Do času, kým takýto znalecký posudok nie je vyhotovený,
má sa za to, že zaťažený majetok nepodlieha konkurzu. Ak v konkurznej podstate nie sú peňažné
prostriedky na vyhotovenie znaleckého posudku, správca zabezpečí jeho vyhotovenie, ak ktorýkoľvek
veriteľ zloží preddavok na trovy znaleckého posudku (ods. 6). Ak oprávnená osoba (§ 167r) so súhlasom

dlžníka poskytne do konkurznej podstaty náhradu za hodnotu zaťaženého majetku, ktorá prevyšuje
ťarchy na majetku, zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu. Aká hodnota má byť poskytnutá do
konkurznej podstaty, sa posúdi podľa znaleckého posudku, ktorého vypracovanie zabezpečí správca na
podnet a náklady oprávnenej osoby (§ 167r). Ak už takýto znalecký posudok bol správcom vyhotovený,
vychádza sa z takéhoto znaleckého posudku. Ak takúto hodnotu poskytla oprávnená osoba (§ 167r),

správca bezodplatne prevedie zaťažený majetok na toho, kto takúto hodnotu poskytol. Náklady prevodu
a odmeny správcu za prevod nesie nadobúdateľ zaťaženého majetku. Voči nadobúdateľovi zaťaženého
majetku sa zabezpečený veriteľ môže domáhať len toho, čoho by sa mohol domáhať voči dlžníkovi
(ods. 7). Zabezpečený veriteľ, ktorý sa neprihlásil a ktorého zabezpečovacie právo viazne na majetku
dlžníka, bez zbytočného odkladu po tom, čo sa s odbornou starostlivosťou mohol dozvedieť o vyhlásení

konkurzu, je povinný oznámiť správcovi výšku zabezpečenej pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená zo
zaťaženého majetku. Za správnosť týchto údajov zodpovedá zabezpečený veriteľ. Správca pri posúdení
hodnoty týchto tiarch vychádza z údajov oznámených zabezpečeným veriteľom (ods. 8).

47. Podľa § 167n ZKR, nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu väčšej hodnoty správca speňaží

dražbou za primeraného použitia osobitného predpisu. Nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu menšej
hodnoty správca speňaží ako hnuteľnú vec (ods. 1). Najnižším podaním pri speňažení nehnuteľnosti
dražbou je suma určená prihláseným zabezpečeným veriteľom, ktorého zabezpečovacie právo je na
predmete dražby v poradí najskoršie, alebo zástupcom veriteľov, ak predmet dražby nie je zaťažený
zabezpečovacím právom. Pri byte alebo dome, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt, najnižšie

podanie nesmie byť nižšie ako ustanovuje osobitný predpis (ods. 2).

48. Podľa § 167o ZKR, obydlie dlžníka môže správca speňažiť iba dražbou za primeraného
použitia osobitného predpisu (ods. 1). Obydlie dlžníka nemožno speňažiť, ak by z výťažku po
odpočítanínepostihnuteľnejhodnotyobydlianebolomožnéuspokojiťnákladyspeňaženiaaaspoňsčasti

pohľadávky prihlásených veriteľov. Hodnotu obydlia dlžníka určí odhadom správca; ak však ktorýkoľvek
veriteľ predloží znalecký posudok a uhradí preddavok na odmenu notára súvisiacu s overením priebehu
dražby, vychádza sa zo znaleckého posudku. Ak sa v takom prípade vec nespeňaží, je takýto veriteľ
povinný nahradiť náklady speňaženia (ods. 2). Ak sa obydlie dlžníka speňažilo, sumu zodpovedajúcu
nepostihnuteľnej hodnote obydlia dlžníka správca poukáže mimo rozvrh na bankový účet, ktorý na tento

účel v mene a na účet dlžníka zriadil 25ca) (ďalej len „osobitný účet dlžníka“); o tom bez zbytočného
odkladu správca poučí dlžníka. Vklad alebo prevod finančných prostriedkov na osobitný účet dlžníka je
oprávnený vykonať len správca (ods. 3).49. Podľa § 167r ZKR, oprávnená osoba podľa odseku 4 so súhlasom dlžníka má právo kedykoľvek
a ktorúkoľvek časť majetku vykúpiť z konkurznej podstaty za cenu stanovenú znaleckým posudkom.
Ustanovenia o pravidlách speňažovania sa v tom prípade nepoužijú (ods. 1). Oprávnená osoba podľa

odseku 4 so súhlasom dlžníka má právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty za cenu, ktorá bola
dosiahnutá v dražbe, v ponukovom konaní alebo za cenu ponúknutú veriteľom, ak takúto cenu uhradí
správcovi do desať dní od skončenia dražby, ponukového konania alebo predloženia ponuky veriteľom
(ods. 2). Ak so súhlasom dlžníka jeho príbuzný v priamom rade, jeho súrodenec alebo manžel uplatní
právo vykúpiť obydlie dlžníka z konkurznej podstaty, nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka sa

započíta na úhradu kúpnej ceny (ods. 3). Oprávnenou osobou na účely uplatnenia práva vykúpiť majetok
z konkurznej podstaty sa rozumie dlžníkov príbuzný v priamom rade, jeho súrodenec, manžel alebo
obec, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza (ods. 4). Ak sa poruší právo oprávnenej
osoby podľa odseku 4 vykúpiť majetok z konkurznej podstaty, má táto osoba právo domáhať sa od
nadobúdateľa, aby jej vec ponúkol na predaj. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov od
speňaženia veci (ods. 5).

50. Podľa § 167t ZKR, nákladmi konkurzu sú a uspokojujú sa z výťažku určeného na uspokojenie
nezabezpečených veriteľov v tomto poradí: a) odmena správcu a náklady speňaženia a rozvrhu výťažku,
b) nevyhnutné výdavky správcu spojené s vedením konkurzu, c) náklady spojené so správou majetku
podliehajúceho konkurzu, d) preddavok na trovy znaleckého posudku, e) úhrada nákladov šetrení

vykonaných správcom na podnet veriteľa v sume schválenej zástupcom veriteľov alebo schôdzou
veriteľov (ods. 1). Správca zodpovedá veriteľom prihlásenej pohľadávky za škodu spôsobenú neúčelne,
nehospodárne alebo nedôvodne vynaloženými nákladmi (ods. 2).

51. Medzi stranami nebolo sporné, že dotknuté nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu ako konkurzného

dlžníka predstavujú jeho obydlie podľa § 166d ods. 1 ZKR, na ktorom viazne zabezpečovacie právo
prednostného zabezpečeného veriteľa, ktorý si neprihlásil svoju zabezpečenú pohľadávku do konkurzu.

52. Žalobca sa domáha vylúčenia dotknutého majetku s poukazom na nezákonný postup správcu pri
jeho súpise, s poukazom na jeho nespeňažiteľnosť nesplnením podmienok podľa § 167o ods. 2 ZKR.

53. Súd prvej inštancie podanú žalobu mimo iného zamietol z dôvodu absencie aktívnej legitimácie
žalobcu na podanie takejto žaloby dôvodiac, že táto svedčí iba tretej osobe odlišnej od konkurzného
dlžníka. S týmto absolútnym záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd vzhľadom na pomery
prejednávanej veci nestotožňuje, keďže podľa jeho názoru aktívna legitimácia v spore o excindačnej

žalobe v tzv. oddlžovacom konkurze svedčí za určitých okolností aj konkurznému dlžníkovi, pokiaľ ide
o jeho majetok, ktorý tvorí jeho obydlie podľa § 166d ZKR a ktoré je možné speňažiť iba za splnenia
podmienok podľa § 167o ods. 2 ZKR.

54. Podľa odvolacieho súdu je prípustná excindačná žaloba podľa § 167j ods. 2 ZKR podaná

konkurzným dlžníkom za splnenia podmienky, že do súpisu je zahrnuté aj jeho obydlie v rozpore
so zákonom, keďže takáto žaloba predstavuje prostriedok, ktorý napĺňa zmysel a účel zákonodarcu
v prípade oddlžovacích konkurzov podľa štvrtej časti ZKR na rozdiel od likvidačných konkurzov podľa
druhej časti ZKR, teda zohľadňuje špecifiká oddlženia fyzických osôb formou osobných bankrotov.

55. Uvedené závery odvolacieho súdu však samy o sebe nie sú spôsobilé spochybniť vecne správny
záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby, ktorú súd prvej inštancie správne zamietol.

56. Z obsahu spisu vyplýva, že správca zapísal do súpisu dotknutý (zaťažený) majetok podľa § 167 ods.
6 ZKR, za tam splnenia zákonných predpokladov a to znaleckého posudku, ktorý zabezpečil na základe

preddavku veriteľa. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že hodnota zaťaženého majetku (54.500,-
eur) prevyšuje ťarchy na majetku (31.900,- eur), teda dotknutý majetok podľa § 167k ods. 6 ZKR tvorí
konkurznú podstatu, keďže zabezpečený veriteľ nepristúpil k výkonu zabezpečovacieho práva.

57. Pokiaľ žalobca namietal, že správca v lehote do 60 dní od vyhlásenia konkurzu dotknutý majetok

nezapísal do súpisu, resp. ho nezverejnil v Obchodnom vestníku v súlade s § 167j ods. 1 ZKR, odvolací
súd udáva, že správca bol oprávnený zapísať dotknutý majetok až po tom, čo boli splnené predpoklady
na záver, že tento podlieha konkurzu, keďže do tohto okamihu sa malo za to, že dotknutý majetok
nepodlieha konkurzu. Teda na základe vyhotoveného znaleckého posudku podľa § 167K ods. 6 ZKRsprávca doplnil súpis majetku. Ani prípadná polemika o konaní správcu bez zbytočného odkladu nemá
za následok, že tento majetok nemohol byť do súpisu doplnený, resp. z toho dôvodu ho správca nemohol
do súpisu doplniť.

58. Odvolací sú udáva, že v súlade s § 167h ods. 1 ZKR platí, že konkurzu podlieha majetok, ktorý
patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. V § 167h ods. 4 ZKR je súčasne z uvedeného majetku
vylúčená nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka, ako aj majetok dlžníka, ktorý nie je možné postihnúť
v exekúcii. Nepostihnuteľná hodnota obydlia je bližšie zákonodarcom zadefinovaná v § 166d ods. 1

ZKR, podľa ktorého sa jedná o hodnotu alebo časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom
vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako
svoje obydlie. Výška nepostihnuteľnej hodnoty obydlia je ustanovená Nariadením vlády SR č. 45/2017
Z. z. na 10.000,- eur. Nepostihnuteľnosť obydlia dlžníka však zákonodarca nespája v žiadnom zo svojich
ustanovení ZKR s nemožnosťou zápisu obydlia do súpisu podstaty, či nemožnosťou speňažiť obydlie
dlžníka. Naopak, priamo z § 167o ods. 1 ZKR vyplýva, že obydlie dlžníka môže správca speňažiť

dražbou. Speňažiť obydlie dlžníka nie je možné podľa ods. 2 tohto ustanovenia len v prípade, pokiaľ by
z výťažku po odpočítaní nepostihnuteľnej hodnoty obydlia nebolo možné uspokojiť náklady speňaženia
a aspoň sčasti pohľadávky prihlásených veriteľov.

59.Zároveňzustanovenia§167kvyplýva,žezaťaženýmajetokzásadnenepatrídokonkurznejpodstaty,

ak zákon neustanovuje inak. Speňažením zaťaženého majetku zanikajú len zabezpečovacie práva
prihláseného zabezpečeného veriteľa a výťažok získaný ich speňažením sa vydáva mimo rozvrhu.
Speňažením majetku správca uspokojuje len tých zabezpečených veriteľov, ktorí si prihlásili svoje
pohľadávky. Právnym dôsledkom neprihlásenia zabezpečenej pohľadávky v konkurze je len to, že
správca ju nemôže uspokojiť z rozvrhu výťažku získaného zo speňaženia zabezpečeného majetku.

Právo na vykúpenie majetku je možné realizovať len za predpokladu, že zabezpečený majetok patrí do
konkurznej podstaty. Ustanovenie § 167k ZKR je potrebné považovať za špeciálne vo vzťahu k § 167r
ZKR a preto ak hodnota zaťaženého majetku je vyššia ako hodnota tiarch, nemôže oprávnená osoba
nadobudnúť tento majetok postupom a za cenu stanovenú v § 167r ZKR.

60. Pokiaľ žalobca namietal nespeňažiteľnosť dotknutého majetku s poukazom na § 167o ods. 2 ZKR,
odvolací súd udáva, že takýto záver z obsahu spisu nevyplýva.

61. K polemike žalobcu, že speňaženie dotknutého majetku nedosiahne ani znalcom určenú hodnotu,
odvolací súd udáva, že pre účely § 167o ods. 2 ZKR sa hodnota obydlia určuje odhadom správcu,

preto pokiaľ správca ustálil (odhadol) hodnotu dotknutých nehnuteľností zhodne s hodnotou uvedenou
v znaleckom posudku (54.500,- eur), nemožno takýto postup považovať za nesprávny, resp. nezákonný.

62. Navyše odvolací súd udáva, že speňaženie obydlia dlžníka podľa § 167o ods. 2 ZKR je vylúčené iba
za splnenia podmienky, že z výťažku po odpočítaní nepostihnuteľnej hodnoty obydlia by nebolo možné

uspokojiť náklady speňaženia a aspoň sčasti pohľadávky prihlásených veriteľov, čo v konaní nebolo
preukázané, keďže jednotlivé výpočty žalobcu uvádzané v konaní nezodpovedajú zneniu zákonných
ustanovení ZKR.

63. Aj v prípade, že speňažením dotknutého majetku žalobcu by sa nedosiahla hodnota určená

znaleckým posudkom, čo sa v tomto štádiu konkurzu nedá objektívne ustáliť a to (aj) z dôvodu
polemiky strán o tom, či speňažením sa dosiahne vyššia alebo nižšia hodnota ako stanovená znaleckým
posudkom, odvolací súd zvýrazňuje, že žalobca nesprávne a v rozpore so zákonom zahrnul do svojich
výpočtov ako položku, ktorú je potrebné odpočítať (zohľadniť) od prípadne dosiahnuteľného výťažku
speňaženia aj pohľadávku zabezpečeného veriteľa, čo nie je možné v rámci konkurzu zohľadniť, keďže

tento si túto pohľadávku neprihlásil, takže nepodlieha uspokojeniu v rámci konkurzu. Speňažením
zaťaženého majetku totiž zanikajú iba zabezpečovacie práva prihláseného zabezpečeného veriteľa (§
167k ods. 4 ZKR).

64. Odvolaciemu súdu sa javí ako nanajvýš nepravdepodobné, že by náklady speňaženia presiahli

hodnotu 31.900,- eur, pričom po zohľadnení sumy 10.000,- eur (iba ktoré položky je potrebné zohľadniť
pri aplikácii § 167o ods. 2 ZKR), suma možného výťažku speňaženia (dražby) by nepostačovala na
aspoň čiastočné uspokojenie prihlásených veriteľov.65. Nedôvodné sú aj námietky žalobcu vo vzťahu k výpočtu odmeny správcu pre prípad vykúpenia
dotknutého majetku dlžníka podľa § 167k ods. 7 ZKR, keďže na výšku odmeny správcu v takomto
prípade sa primerane použijú ustanovenia § 13 vykonávacej vyhlášky č. 665/2005 Z. z., v dôsledku

čoho sa odmena správcu vypočíta zo sumy, ktorú poukázala oprávnená osoba do konkurznej podstaty
a nie z hodnoty dotknutého majetku. Pre prípad speňažovania obydlia dlžníka na dražbe sa základ pre
určenie odmeny správcu určuje ako rozdiel medzi výťažkom a nákladmi dražby. Navyše z obsahu spisu
ani nevyplýva, že by si oprávnená osoba (§ 167r ZKR) vôbec uplatnila právo na vykúpenie majetku
žalobcu. Medzi takéto subjekty žalobca ako dlžník rozhodne nepatrí a preto vzájomnej komunikácii

správcu a žalobcu z tohto pohľadu nemožno pripisovať relevanciu. Žalobca navyše svoje tvrdenia
o účelovom postupe správcu s cieľom vyvolať u žalobcu strach zo straty obydlia, a to do takej miery, aby
žalobca prostredníctvom blízkej osoby svoje obydlie z konkurznej podstaty vykúpil, žiadnym spôsobom
nepreukázal.

66. Nenáležitá je aj argumentácia žalobcu o nepoužiteľnosti správcom zadováženého znaleckého

posudku z dôvodu jeho „expirácie“ s poukazom na Zákon o dobrovoľných dražbách, keďže správca
zadovážil znalecký posudok pre účely posúdenia, či zaťažený majetok podlieha konkurzu (§ 167k ods. 6
ZKR) a nie pre účely samotného speňaženia na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách, podľa ktorého (§ 12) ohodnotenie predmetu dražby zaistí dražobník, teda subjekt odlišný od
navrhovateľa dražby (správcu).

67. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nezohľadnil ním predložené odborné vyjadrenie a listinné
dôkazy o nesprávne určenej hodnote dotknutých nehnuteľností znaleckým posudkom, odvolací súd
poukazuje na to, že podľa § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v
tom,akoasakýmvýsledkommázhľadiskapravdivostikonkrétnydôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Žalobcom predložené listinné dôkazy pritom neboli spôsobilé preukázať
existenciu nespeňažiteľnosti jeho obydlia podľa § 167o ods. 2 ZKR, keďže predstavovali v podstate iba
polemiku o výške jeho hodnoty.

68. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobcom navrhnuté
dokazovanie, a to nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania na určenie hodnoty dotknutých
nehnuteľností by bolo nielen neúčelné a teda nadbytočné. Zároveň žalobcom označený dôkaz bol
navrhnutý až na samotnom pojednávaní dňa 15.2.2023, teda tento prostriedok procesného útoku nebol

žalobcom uplatnený včas, v súlade s princípom sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 C.s.p.

69.Žalobcoviničnebránilopodaťtentonávrhnavykonaniedokazovaniaužskôr,resp.vkonanípredložiť
znalecký posudok o hodnote dotknutého majetku a to s poukazom na povinnosť strany konať starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Nešlo pritom o reakciu na skutočnosti, o ktorých

nevedel, ani ich nemohol predvídať, resp. ktoré vyšli najavo až po tom, ako mal žalobca povinnosť
označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy.

70. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania
a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení

obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nových návrhov na vykonanie dokazovania, ktoré bolo
možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k
vzniku prieťahov v konaní) a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto
skutočnosť je o to výraznejšia s poukazom na článok 11 ods. 3 základných princípov C.s.p., podľa
ktorého kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za

schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Teda žalobca zastúpený
v konaní advokátom by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a mal by mať
dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že sudcovská koncentrácia konania môže mať za následok
stratu sporu.

71. Pokiaľ žalobca namietal svoje ústavné právo na nedotknuteľnosť obydlia, odvolací sud udáva, že
toto právo nie je absolútne a práve príslušnou právnou úpravou, vrátane ZKR je prelomené.72. Pokiaľ by správca porušil svoje povinnosti v konkurze, nič nebráni žalobcovi ako dlžníkovi uplatniť
si svoje prípadné nároky na náhradu škody voči správcovi.

73. Odvolací súd navyše udáva, že vylučovacia žaloba je žalobou určovacou, žalobný petit má teda znieť
na vydanie rozhodnutia, ktorým sa označená vec vylučuje zo súpisu. Nesprávny je preto petit, ktorým sa
vylučovateľdomáhauloženiapovinnostisprávcovikonkurznejpodstatyvylúčiťveczkonkurznejpodstaty
(teda v podstate uplatňuje žalobu na plnenie), keďže konanie o vylúčenie majetku nie je vedené proti
správcovi, ako je to v likvidačnom konkurze, ale proti aktívnemu veriteľovi, ktorý trvá na zápise majetku

v súpise. Povinnosť správcu vylúčiť vec z konkurznej podstaty je totiž zákonným dôsledkom vyhovenia
vylučovacej žalobe. Už len z tohto dôvodu nemohlo byť podanej žalobe žalobcu vyhovené.

74. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal vylúčenia majetku z konkurznej podstaty zamietol.

75. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne
správny.

76. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému a intervenientovi na strane
žalovaného,ktoríbolivtomtoodvolacomkonaníúspešní,priznalplnúnáhradutrovodvolaciehokonania,
ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods.
2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

77. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).