Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720203395
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8720203395.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D.
XXX, XXX XX C. D., zastúpeného: JUDr. Pavel Zavacký, advokát, so sídlom Hradné námestie 29, 060
01 Kežmarok, IČO: 42029171, proti žalovanému: Slovenská správa ciest, so sídlom Dúbravská cesta
1152/3, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 00003328, o zaplatenie 18.800,- eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/47/2020-776 zo dňa 22.11.2022,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výrokov III. a V.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

„I. Konanie o zaplatenie sumy 5.411,56 eur s 5,25 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 19.11.2020 do
zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Konanie o zaplatenie úroku z omeškania nad rámec 5 % p. a. zo sumy 13.388,44 eur od 19.11.2020
do zaplatenia z a s t a v u j e.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.388,-- eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania
od 09.02.2021 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

V. P r i z n á v ažalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 42 % s tým, že
o výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobným návrhom doručeným súdu dňa 20.11.2020
žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 18.800,- eur s 5,25 %-ným p.a. úrokom
z omeškania od podania žaloby do zaplatenia a náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalobca

je výlučným vlastníkom parciel - pozemkov registra KN - E:
- parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 656 m2, zapísaná na LV č. XXXX, okres
E., obec a k. ú. E.,
- parc. č. XXXX/X - orná pôda s výmerou 855 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre okres E., obec E., k. ú. B.,- parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 115 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre okres a obec E., F. G. B.,
- parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 114 m2, zapísané na LV č. XXXX pre okres a obec E., k. ú. B..
Predmetné parcely sú zastavané stavbou žalovaného a sú zabudované do cestného telesa štátnej

cesty H. a H. E., preložka cesty. Žalobca je výlučným vlastníkom predmetných pozemkov, vzhľadom
na zastavenie právom žalovaného nemá možnosť reálne pozemky užívať. Znaleckým posudkom č. X/
XXXX znalkyňa H. B. I. stanovila hodnotu nájmu predmetných pozemkov 9.400,- eur za jeden rok nájmu.
Žalobca v konaní uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie 2 rokov spätne od
podania žaloby v zmysle § 451 ods. 1, § 456 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný ako majetkový správca v rámci zabezpečovania
predmetu činnosti majetkovoprávne vysporadúva pozemky, ktoré boli v minulosti zastavané cestami I.
triedy, ale neboli majetkovoprávne vysporiadané. Žalovaný tvrdil, že jednu z parciel, u ktorej sa domáha
žalobca vydania bezdôvodného obohatenia, a to parc. reg. KN - E č. XXXX/X, k. ú. B., majetkovoprávne
vysporiadal uzatvorením kúpnych zmlúv. Žalovaný nesúhlasil so zaplatením nájomného. Žalobca je síce

správcom cesty I. triedy, ale nie užívateľom. Žalovaný pri zabezpečovaní správy a údržby komunikácie
nezískava, ani v minulosti nezískal žiaden majetkový prospech ani titulom bezdôvodného obohatenia,
ani inak. V čase realizácie samotnej stavby cesty nebol žalobca vlastníkom pozemkov ani jeho právni
predchodcovia. Pozemky kúpil v rokoch 2013 až 2017, vtedy už boli zastavané stavbou cesty a žalobcovi
muselo byť jasné, že ide o pozemky zastavané cestami.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR v spojení
s § 3 ods. 1, 5, § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v spojení
s § 451 ods. 1, 2, § 456, § 468 ods. 1, § 3 ods. 1, § 151n ods. 1, § 151o ods. 1, § 134 ods. 1 a § 129
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca si v konaní
uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie 19.11.2018 (2 roky pred podaním
žaloby) až 19.11.2020 ako vlastník pozemkov parcely reg. KN - E parc. č. XXXX/X v k. ú. E., par. č.
XXXX/X v k. ú. B., parc. č. XXXX/X v k. ú. B. zastavaných cestami H. a H.. Po čiastočnom späťvzatí

žaloby si žalobca neuplatnil bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku parc. reg. E par. č. XXXX/
X pod cestou.

6. Nie je sporné, že žalobca sa stal výlučným vlastníkom predmetných pozemkov kúpou v rokoch 2013,
2016. V konaní strany sporu netvrdili, že by pôvodní vlastníci nehnuteľností tieto predali štátu, resp. že

by došlo k vyvlastneniu pozemkov. Z vyjadrenia žalobcu i obsahu kúpnych zmlúv je zrejmé, že žalobca v
čase kúpy pozemkov mal vedomosť o tom, že pozemky sú zastavané cestami bez majetkovoprávneho
vysporiadania.

7. Vo vzťahu k predmetným 3 parcelám ani žalovaný nespochybňuje vlastnícke právo žalobcu a že

žalobca predmet vlastníctva nemôže užívať.

8. Žalobca minimálne od roku 2017 vyzýval žalovaného poukázateľne na majetkovoprávne
vysporiadanie pozemkov bezúspešne, čo žalovaný odôvodňoval nedostatkom pridelených finančných
prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Na poslednom pojednávaní zástupkyňa žalovaného predniesla

záujem štátu kúpiť predmetné pozemky od žalobcu do konca roka 2022. Žalovaný každý rok podľa
finančných možností riešil vysporiadanie vlastníckych vzťahov vo vzťahu k iným vlastníkom pozemkov
zastavaných stavbami.

9. V prejednávanej veci nebol spor o tom, či ide alebo nejde o neoprávnenú stavbu cestného telesa, vo

vzťahu ku ktorej by sa žalobca mohol domáhať nárokov podľa § 135c Občianskeho zákonníka.

10. Súd prvej inštancie je názoru, že v danom prípade patrí žalobcovi za obmedzenie vlastníckeho
práva finančná náhrada vo forme bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru súdu základ nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia nie je sporný. K výške bezdôvodného obohatenia žalobca predložil

znalecký posudok H. B. I. č. X/XXXX, ktorá vyčíslila hodnotu bezdôvodného obohatenia za 2 roky na
sumu 13.388,44 eur vo vzťahu k pozemkom parcely reg. E parcelné č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X.
Uvedená suma korešponduje s výškou obvyklého nájmu obdobných pozemkov v obdobnej lokalite. Súd
sa stotožnil s výpočtom ceny v znaleckom posudku aj s vyjadrením znalkyne na pojednávaní, nemápochybnosť o správnosti výpočtu. Záver znaleckého posudku H. I. nepriamo podporujú i závery ďalších
znaleckých posudkov, na ktoré ako listiny v konaní žalobca poukázal. Za daných okolností mal súd za
to, že výška bezdôvodného obohatenia uplatnená žalobcom je primeraná.

11. K námietke žalovaného týkajúcej sa aplikácie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k dobrým
mravom súd prvej inštancie je názoru, že žalobcom uplatnený nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi.

12.Žalobcaprikúpenehnuteľnostivedel,žepozemkysúzastavanécestou.Sámžalobcauviedol,žeako

podnikateľ s nehnuteľnosťami pokladal kúpu za investíciu i napriek vedomosti o zastavanosti pozemkov
cestou. Preukázateľne sa viackrát písomne od roku 2017, podľa vyjadrenia žalobcu aj ústne, telefonicky
domáhal majetkovoprávneho vysporiadania od žalovaného.

13. Súdu je známe rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva k predmetnej problematike vo veci
Jarkovský proti Slovenskej republike, v ktorom Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že dobrovoľné

rozhodnutia a uplatňovanie podobných nárokov v mnohých prípadoch bez skutočnej snahy o úpravu
vzťahu medzi vlastníctvom a užívaním je v rozpore s dobrými mravmi.

14. V danom prípade nemožno žalobcovi vytýkať, že by nemal skutočnú snahu o úpravu vzťahov so
žalovaným. Žalobca viackrát preukázateľne vyzýval žalovaného na majetkovoprávne vysporiadanie.

Žalovaný doposiaľ nepristúpil k uzatvoreniu kúpnych zmlúv dôvodiac nedostatkom finančných
prostriedkov. Na poslednom pojednávaní žalovaný prejavil snahu uzavrieť kúpne zmluvy do konca roka
2022. Je ale potrebné konštatovať, že od roku 2017 do roku 2022, napriek snahe žalobcu, nedošlo k
majetkovoprávnemu vysporiadaniu z dôvodov na strane žalovaného.

15. Do prevodu vlastníctva, žalobcovi patrí právo na náhradu za užívanie pozemkov vo forme
bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklej v danom mieste a čase za nájom obdobnej veci.

16. K výške bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie sa stotožnil s výpočtom bezdôvodného
obohateniavznaleckomposudkuH.I.,ktorástanovilahodnotunájmupredmetnýchpozemkovna9.400,-

eur ročne, bez pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 365 m2, teda za výmeru pozemku parc. č. XXXX/X
XXX m2 2.705,- eur ročne, spolu 13.388,44 eur za 2 roky spätne. Súd vyhodnotil znalecký posudok H.
I. s poukazom na výsluch znalkyne za objektívny, zodpovedajúci polohe pozemkov, stavu ich užívania.

17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,

priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 42 % (71 % - 29 %), keď žalobca procesne
zavinil zastavenie konania v rozsahu 5.411,56 eur (29 %) v časti o 13.388,- eur bol žalobca úspešnou
stranou sporu v rozsahu 71 %. O výške trov konania súd prvej inštancie rozhodne uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

18. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom III., ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel a závislému
výroku V. o náhrade trov konania podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. d), f) a h) CSP, keď konajúci súd podľa žalovaného krajne nesprávnou a excesnou interpretáciou
aplikácií príslušných ustanovení na zistený skutkový stav, porušil pravidlá formálnej a právnej logiky.

19. Žalovaný neuznáva právo žalobcu na plnenie titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný má za
to, že nie sú splnené zákonné podmienky bezdôvodného obohatenia (absencia majetkového prospechu
na strane žalovaného). Žalovaný pri zabezpečení správy a údržby cestnej komunikácie nezískava, ani
v minulosti nezískal žiaden majetkový prospech. Naopak, znáša náklady spojené so správou o údržbou
ciest.

20. Z listov vlastníctva je zrejmé, že k predmetným pozemkom nadobudol vlastnícke právo kúpnou
zmluvou v roku 2013 až 2017, kedy už boli zastavané stavbou cesty niekoľko desaťročí, teda mu
bolo známe, že ide o pozemky zastavané cestnou komunikáciou, a tým, že bude na výkone svojho
vlastníckeho práva v tomto rozsahu obmedzený, teda ich nebude môcť užívať, resp. nakladať s nimi

ako s nezastavanými pozemkami. Žalobca tak urobil dobrovoľne, keď sa sám rozhodol získať pozemky,
na ktorých je postavená cesta I. triedy.21. Žalovaný má za to, že nie je možné nárok na bezdôvodné obohatenie žalovať ako hodnotu
všeobecného nájmu bez možnosti zohľadnenia ďalších okolností konkrétneho prípadu. Pozemky
žalobcu boli zastavané pred dátumom 24.6.1991 a pred zastavaním cestou tvorili ornú pôdu. Žalobcom

predložený znalecký posudok nezodpovedá skutočnosti a ním určená náhrada nezodpovedá skutočnej
náhrade vo vyrovnaní, ktorá by mala žalobcovi prináležať. Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX
vyhotoveného H. J., je všeobecná hodnota pozemkov v prepočte na 1 m2 74,99. V kontrapozícii tomu,
v znaleckom posudku predloženom žalobcom, je stanovená všeobecná hodnota pozemkov od 98,60
eur/1 m2 do 116,65 eur/1 m2.

22. Pomery medzi stranami nemožno riešiť ani formou nájmu, pri ktorom je daná dočasnosť užívania.
Existencia cestnej komunikácie predstavuje trvalý stav, pričom žalovaný má zákonnú povinnosť
spravovať cesty I. triedy. Platením nájmu by mal mať žalovaný aj právo prislúchajúce nájomcovi,
napríklad možnosť ukončiť nájom.

23. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu, že žalobcovo konanie je v súlade s dobrými mravmi.
Žalovaný poznamenal, že žalobca mal iné prostriedky ochrany svojich práv (napr. zriadenie vecného
bremena za náhradu), ktoré nevyužil, a preto má za to, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými
mravmi. Konanie žalobcu nemožno považovať za dobromyseľné, práve naopak, javí sa ako vypočítavé.

24. S poukazom na vyššie uvedené preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

25. Žalobca považoval vyjadrenie žalovaného za právne irelevantné, keď s dôvodmi, ktoré uvádzal
žalovaný v odvolaní sa prvoinštančný súd vysporiadal v celom rozsahu.

26. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný vedome a úmyselne udržiava závadný právny stav
a nerieši majetkové pomery, pretože tento stav mu vyhovuje.

27. Žalovaný po nadobudnutí vlastníctva k ceste mal zákonný prostriedok na to, aby vyporiadal práva

k pozemku vo vlastníctve žalobcu, resp. právnych predchodcov. Neinicioval však ani vyvlastňovacie
konanie, ani žiadne návrhy na usporiadanie vzťahov s vlastníkmi pozemkov. Jeho nečinnosť zrejme
vychádzal z výhodnosti protiprávneho bezplatného užívania pozemkov, pričom sa spoliehal, že takýto
stav potrvá i naďalej.

28. Ak existoval legálny postup, ktorým bol zriadený právny titul na riadne užívanie pozemku, ale
žalovanýuvedenéneakceptuje,takdôsledkomtohovlastníkpozemkumámožnosť sanasúdedomáhať
svojich zákonných práv žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia a takéto konanie môže byť
označené za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Aj podľa stavebného zákona by vlastníkovi pozemku
bola za obmedzenie alebo pozbavenie vlastníckych práv priznaná náhrada podľa trhovej ceny určenej

znaleckým posudkom. Preto akékoľvek obmedzenie výšky bezdôvodného obohatenia oproti výške,
ktorú navrhovateľ žiada na základe znaleckého posudku vypracovaného podľa rovnakých zásad, ako sa
určujú náhrady podľa § 111 stavebného zákona, je podľa žalobcu v rozpore s Občianskym zákonníkom,
Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv.

29. Je nepochybné, že realizáciou stavby cestného telesa H. došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva
žalobcu,resp.jehoprávnehopredchodcu.Jetiežnepochybné,žepriobmedzenívlastníctvanedochádza
k zmene osôb vlastníka, dôjde len k zásahu do oprávnení vyplývajúcich z obsahu ústavou zaručených
práv vlastniť majetok. Všetky základné práva a slobody sa chránia len do tej miery rozsahu, pokiaľ
uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu

iného základného práva a slobody. V tomto smere s poukazom na konštantnú judikatúru žalobca
konštatoval, že otázka proporcionality vyžaduje určiť, či existoval rozumný vzťah medzi použitými
prostriedkami a sledovaným účelom alebo inými slovami, či bola docielená spravodlivá rovnováha medzi
požiadavkami všeobecného záujmu a záujmami jednotlivca.

30. Z predmetnej žalobcom citovanej judikatúry je však podľa neho zrejmé, že sudca sa zaoberal
námietkami uvedenými žalovaným v odvolaní už v rámci prvoinštančného konania, tieto relevantným
spôsobom vyhodnotil a k týmto zaujal právne záväzné stanovisko vychádzajúce z platnej právnej úpravya ustálenej právnej praxe, z ktorej je úplne zrejmá tá skutočnosť, že titul bezdôvodného obohatenia pre
žalovaného vznikol, tento bol vyčíslený a súdom riadne priznaný.

31. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal rozpornosť konania žalobcu s dobrými mravmi,
tak k uvedenému žalobca poukázal na skutočnosť, že od roku 2017 sa domáhal majetkovoprávneho
vyporiadania neoprávnenej stavby, ktoré žalovaný v obdobných prípadoch riešil uzatvorením kúpnej
zmluvy. Žalovaný do roku 2022 nepristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy bez vážnych dôvodov, i keď od
času prvej žiadosti žalobcu zabezpečoval finančné zdroje na vyporiadanie „starých stavieb“. Do prevodu

vlastníckeho práva na žalobcu tomuto nič nebránilo domáhať sa svojho práva na finančnú náhradu za
užívanie pozemkov, čo fakticky realizoval súdnou žalobou. Vychádzajúc z vyššie uvedeného konania
strán, a to konania žalobcu domáhajúceho sa peňažnej náhrady, resp. nekonania žalovaného od doby
zriadenia stavby zabezpečiť si právny titul na užívanie pozemkov pod stavbami zriadením vecného
bremena súdom za náhradu, prípadne uzavretím kúpnej zmluvy. Súd preto správne nevzhliadol výkon
práva žalobcu domôcť sa finančného plnenia za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

32. Žalobca je nútený konštatovať tú skutočnosť, že práve žalovaný, resp. jeho právny predchodca
svojím konaním už po stavbe cestného telesa nesplnil základné povinnosti uložené mu v stavebnom
konaní, a to v tom smere, že nevysporiadal vlastnícke vzťahy k pozemkom pod zastavanými cestnými
telesami, dlhodobo a nečinne zneužíval stav v tom smere, že využíval predmetnú cestu a spravoval

cestu, ktorá bola postavená na pozemku vo vlastníctve úplne iných tretích osôb s tým, že minulá politická
situácia takýto stav užívania dovoľovala.

33. Nie je možné, aby bol niekto uprednostňovaný so svojimi právami len z dôvodu, že zastupuje štátne
záujmy, rovnosť vlastníckych vzťahov, rovnosť ochrany vlastníckeho práva pred zákonom, ako aj pred

ostatnými účastníkmi je garantovaná ústavou, ako aj listinami pre ochranu slobôd na základe rozhodnutí
Európskehosúdupreľudsképráva.Niejemožnéakýmsispôsobomnavrhovateľalenpreto,žejefyzická
osoba, dlhodobo deklasovať, zneužívať a využívať jeho vlastníctvo v rozpore s jeho záujmami a bez
ohľadu na jeho záujem a uplatňovanie jeho vlastníckych práv a nárokov.

34. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd predmetný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom
rozsahu a priznal mu plnú náhradu trov odvolacieho konania.

35. K uvedenému vyjadreniu žalobcu podal svoje vyjadrenie žalovaný, kde opätovne poukázal na
skutočnosť, že žalobca nie je pôvodný vlastník, ale subjekt, ktorý nadobudol vlastnícke právo k pozemku

až k už zastavaného komunikáciou, a teda kupoval nehnuteľnosť, ktorej užívanie bolo zásadne
a dlhodobo predurčené existujúcou stavbou komunikácie, ako aj jej hodnota. Takýto nový vlastník už
nadobudol pozemok už v obmedzenom rozsahu práv, naviac už v čase, keď tento pozemok nadobudol,
bol si vedomý, že ide o obmedzenie dlhodobé, ak nie trvalé. Kúpou tohto pozemku jeho nový vlastník
nič nestratil, ale nadobudol vlastníctvo k veci pozemku, u ktorého rozsah práv bol reálne obmedzený

existujúcou stavbou komunikácie s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR II.ÚS 120/2014,
v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že majiteľ pozemku, ktorý kúpil už cestou zastavaný pozemok
je v rámci výkonu svojho vlastníckeho práva k pozemku dosť výrazne obmedzený, pretože z troch
obsahovýchzložiekvlastníckehoprávamuzostalozachovanéibaprávonakladaťsvecou.Nemôževšak
pozemok užívať, ani brať z neho úžitky. Takýto stav existoval už v čase, keď vlastnícke právo nadobudol

žalobca, pretože do tejto situácie sa dostal vedome.

36. Žalovaný nevyžaduje a ani nevyžadoval od vlastníka pozemku podieľať sa na správe nehnuteľnosti
na pozemku vo vlastníctve žalobcu a hradiť všetky náklady spojené so správou a údržbou nehnuteľnosti,
ktorú má vlastník pozemku na pozemku umiestnenú, a ktoré by mal hradiť vlastník pozemku, ak by cesta

nebolo zo zákona v správe žalovaného.

37. Obdobne by mala byť posudzovaná situácia, keď ohľadne ciest I. triedy zákonodarca vynechal
úpravu právnej normy, ktorá by zriaďovala zákonné vecné bremeno k pozemkom pod cestami I. triedy.

38. Okresný súd podľa žalovaného nevzal do úvahy, že žalovaný je štátna rozpočtová organizácia
viazaná príjmami a záväzkami na štátny rozpočet, pričom musí dodržiavať okrem iného i ustanovenia
Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.39. K tomuto vyjadreniu podal svoje následné vyjadrenie žalobca, ktorý zotrval na všetkých svojich
vyjadreniach uvádzaných vo svojom predchádzajúcom vyjadrení k odvolaniu žalovaného.

40. K vyjadreniam žalovaného v tom smere, že súd nevzal do úvahy, že žalovaný je štátna rozpočtová
organizácia s tým, že nemal finančné prostriedky v rozpočte na vyporiadanie záležitosti, žalobca uviedol,
že toto opakované tvrdenie žalovaného je formálne, alibistické, nepravdivé a uvádzané v snahe zaviesť
súd na základe oznámenia nepravdivých informácií. Žalobca poukázal na doklady, ktoré sú súčasťou
spisu a ktoré preukazujú aktivity a snahy žalobcu vyporiadať vec mimosúdne. Napriek opakovaným

výzvam žalovaný nevykonal žiadnu aktivitu na vyporiadanie veci, a to po obdobie dlhšie ako 6 – 7 rokov.
V rozpore s tvrdeniami žalovaného o nedostatku finančných prostriedkov žalovaný s inými subjektami
uzatváradohodyourovnanímajetkovejujmy,atotak,žemajetkovésporyriešiformoudohodyonáhrade
majetkovej ujmy, dokonca za čas 3 roky spätne, ako aj k náhrade trov konania právnych zástupcov.
Žalobca predložil v prílohe 5 dohôd o urovnaní majetkovej ujmy, uzatvorených medzi inými subjektami
a žalovaným, z ktorých je zrejmé, že žalovaný iné navrhované subjekty vie odškodniť formou dohody,

a to dokonca nad rámec nárokov žalobcu, ktorý si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
za dva roky v zmysle platnej právnej úpravy, pričom žalovaný mimosúdne vypriadava nároky náhrad za
tri roky spätne , samozrejme u neho vybraných a preferovaných subjektov. Pri tejto praxi žalovaného
akési tvrdenie o nedostatku finančných prostriedkov neobstojí.

41. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku,
ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené (III. výroková časť rozsudku), ako aj závislému výroku o náhrade
trov konania (V. výroku rozsudku súdu prvej inštancie) nie je dôvodné.

42. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie

a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

43. V prejednávanej veci je nesporné, že cestné komunikácie H. a H. stoja na pozemkoch vo vlastníctve
žalobcu. Kto je vlastníkom cesty I. triedy upravuje zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
v znení neskorších predpisov v ust. § 3d ods. 1. Podľa tohto ustanovenia diaľnice, cesty pre motorové

vozidláacestyI.triedy,vrátaneichprejazdnýchúsekovcezcolnépriestoryaobcesúvovlastníctveštátu,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. Slovenská správa ciest má len postavenie správcu tohto majetku
štátu a v prebiehajúcom konaní nevystupuje ako žalovaný, nakoľko účastníkom konania na strane
žalovaného je Slovenská republika. Slovenská správa ciest je teda iba právnickou osobou konajúcou
za štát. Preto tvrdenie v odvolaní, podľa ktorého žalovaný je len správcom majetku štátu nie je správne.

Žalovaný nie je správcom cesty I. triedy, ale je jej vlastníkom.

44. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo Občiansky
zákonníkvustanovení§123.Vychádzajúcztohtoustanovenia,vlastníkjevmedziachzákonaoprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Oprávnenie s

vecounakladaťjeveľmiširoké.Predstavujezákladprerealizáciuhospodárskychhodnôtinýmspôsobom
než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä zmluvami
alebo jednostrannými právnymi úkonmi, napr. závetom. Vlastník teda môže za odplatu prenechať vec
do užívania inému.

45. Ak niekto užíva cudziu vec bez toho, aby mal k tomu zákonný dôvod, vzniká na jeho strane
bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah kto
sa na úkor iného obohatil a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným
obohatením podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je majetkový prospech získaní
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné
obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové
hodnoty,aleajvtedy,aksajehodoterajšímajetoknezmenšil,hocibyktomuinakdošlopririadnomchode
udalostí. Za takýto riadny chod udalostí je potrebné považovať aj užívanie nehnuteľnosti za odplatuna základe riadne uzatvorenej zmluvy. Ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, je namieste vyžadovať od
subjektu užívajúceho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného. Možnosť vydania bezdôvodného obohatenia nie je viazaná

iba na osoby pôvodných vlastníkov, ale vzťahuje sa i na ich právnych nástupcov a trvá až do momentu,
kedy dôjde k odstráneniu stavu bezprávneho užívania nehnuteľnosti.

46. Žalobca ako vlastník týchto pozemkov, ktoré sú zastavané (je na nich situovaná cesta I. triedy) má
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúce v užívaní jeho pozemkov, na ktorých bola bez

právneho dôvodu postavená cesta I. triedy. Žalovaný ako vlastník tejto cesty sa užívaním pozemkov, na
ktorých sa stavba cesty nachádza, obohatil plnením bez právneho dôvodu.

47. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rozhodnom období zaberal
žalovaný pozemky vo vlastníctve žalobcu a s vlastníkom pozemku sa za sporné obdobie nijako právne
nevyrovnal. Niet dôvod konštatovať iný záver ako ten, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor

žalobcu. Len samotný fakt, že ide o využívanie pozemku „pre všetkých“, teda na verejnoprospešný
účel, nemôže vlastníka ukrátiť (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci 4Cdo/52/2009, nález
Ústavného súdu SR vo veci III.ÚS/237/09).

48. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na konečné zjednocujúce stanovisko spoločného kolégia

Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.1.2013, na ktorom došlo k zjednoteniu postupu v prejednávanej
problematike citujúc:

49. Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného,
ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje

povinnosti (porovnaj R 25/1986).

50. Niet dôvodu nevzťahovať uvedené pravidlo aj na stav, ak obohatený vrátane verejnoprávneho
subjektu využíva pozemok bez právneho dôvodu na účely komunikácie (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo/1405/2005 zo dňa 25.10.2006, podľa ktorého „povinnosť

poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba platí pre vlastníka stavby bez ohľadu
na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo využíva. Podstatné nie je ani to, či užívanie stavby
prináša zisk“). Primeranú náhradu za bezdôvodné obohatenie v prípade sporu určí súd podľa okolnosti
konkrétneho prípadu. Medzi okolnosti, ktoré môžu determinovať výšku náhrady patrí aj odplata za
užívanie porovnateľného pozemku v odplatných zmluvných vzťahoch.

51. Vyššie spomínaný výstup z kolégia podporuje existenciu práva žalobcu na primeranú náhradu.
Odvolací súd pripomína, že povaha práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z časového hľadiska
korešponduje pretrvávaniu protiprávneho stavu (porovnaj nález Ústavného súdu SR vo veci III. ÚS
237/2009, „ ... pri nútenom obmedzení možno uvažovať o opakovaných platbách primeranej náhrady

počas trvania núteného obmedzenia“).

52. V prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z protiprávneho stavu nejde o jednorazové právo,
ale o právo, ktoré vzniká v súvislosti s protiprávnym stavom (okupácia), ten bol pretrvávajúci.

53. Odvolací súd síce chápe žalovaného, že v súvislosti s právnym vyrovnaním pozemkov je odkázaný
na štátny rozpočet, niet však inej možnosti než tej, že pri dôslednom rešpektovaní princípov súkromného
práva, najmä princípu rovnosti, právnej istoty a princípu proporcionality, je treba brať zreteľ na práva
žalobcu ako vlastníka pozemkov, vrátane práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

54. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú vec ako nárok
na bezdôvodné obohatenie. Výška tohto obvyklého nájomného, ktorá zodpovedá bezdôvodnému
obohateniu na strane štátu, v predmetnej veci bola nepochybne správne stanovená znaleckým
posudkom znalkyňou H. I.. Správnosť tohto znaleckého posudku nebola v konaní spochybnená žiadnym
z účastníkov.

55. Za týchto okolností bola výška bezdôvodného obohatenia v podobe trhového nájomného na
predmetné pozemky žalobcu nepochybne zistená a je povinnosťou žalovaného ako správcu majetku,aby toto bezdôvodné obohatenie z titulu svojej funkcie správcu zaplatil oprávnenej osobe, teda žalobcovi
ako vlastníkovi predmetných pozemkov v žalovanom období.

56. K odvolacej argumentácii žalovaného spočívajúcej v tom, že cestné teleso, ktoré sa nachádza na
pozemku žalobcu, je využívané na verejnoprospešný účel v prospech všetkých občanov. Odvolací súd
poukazuje na svoje závery v rozsudku sp. zn. 2Co/93/2016 z 30.11.2017, v ktorom uviedol: „Podstatné
v tejto súvislosti je, že žalovaný zaberal v rozhodnom období pozemok, ktorý bol spoluvlastníctvom
žalobcov, so spoluvlastníkmi sa právne nevyrovnal, v dôsledku čoho sa bezdôvodne na úkor žalobcov

obohatil a len samotný fakt, že ide o využívanie pozemku „pre všetkých“, teda na verejnoprospešný
účel, nemôže vlastníkov ukrátiť (do pozornosti rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Co/75/2012). Ani prípadné
potvrdenie skutočnosti, že právni predchodcovia žalobcov nežiadali náhradu neznamená, že im zaniklo
právo na náhradu. Nežiadať náhradu znamená vo svojej podstate pasivitu pri zaberaní pozemku.
Neuplatnením práva na náhradu sa toto právo uplynutím času mohlo len maximálne oslabiť, pretože nie
je vyňaté z premlčania (§ 100 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl.

Občianskeho zákonníka) vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného,
ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, aj keby sa zmenšil v prípade plnenia si zákonných
povinností (porovnaj R 25/1986, NS SR 3Cdo252/2007). Niet dôvodu nevzťahovať uvedené pravidlo aj
na stav, ak obohatený, vrátane verejnoprávneho subjektu využíva pozemok bez právneho dôvodu na
účely cestnej komunikácie, keď primeranú náhradu za bezdôvodné obohatenie v prípade sporu určí súd

podľa okolností konkrétneho prípadu.“

57. K ďalšej argumentácii žalovaného, že žalobca vedel, že nenadobúda „čistý pozemok“, t.j. že tento
pozemok je zaťažený faktickým vecným bremenom – cestnou komunikáciou a že z toho titulu žalobca
koná v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že žalovaný po nadobudnutí vlastníctva

k ceste mal zákonný prostriedok na to, aby vyporiadal práva k pozemku vo vlastníctve žalobcu,
resp. jeho právnych predchodcov. Neinicioval však ani vyvlastňovacie konanie ani žiadne návrhy na
usporiadanie vzťahov s vlastníkmi pozemkov. Jeho nečinnosť vychádzala z výhodnosti protiprávneho
bezplatného užívania pozemkov, pričom sa spoliehal, že takýto stav potrvá aj naďalej. Ak existoval
legálny postup, ktorým bol zriadený právny titul na užívanie pozemku, ale žalovaný v rozpore s týmto

právnym titulom uvedené neakceptuje a podľa tohto právneho titulu nepostupoval, tak dôsledkom toho
podľa súdu má žalobca ako vlastník pozemku možnosť na súde domáhať sa svojich zákonných práv
žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia a takéto konanie nemôže byť označené za konanie
v rozpore s dobrými mravmi. Nemožno tiež podľa odvolacieho súdu zohľadniť kúpnu cenu, za ktorú
mal nadobudnúť nehnuteľnosť, ako dôvod vylúčenia povinnosti žalovaného vydať žalobcovi uplatnené

bezdôvodné obohatenie. Aj v prípade, ak by nadobudol nehnuteľnosť darovaním, povinnosť žalovaného
na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia užívania pozemku stavbou cesty by nezanikla. Námietku,
že cesta H. slúži na bezplatné uspokojenie verejnej potreby, nemožno rovnako tiež podľa odvolacieho
súdu vziať do úvahy, nakoľko otázka nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka
pozemku bez právneho dôvodu, má nepochybne aj ústavnú relevanciu (Článok 20 ods. 1 ústavy).

Podľa odvolacieho súdu je nepochybné, že realizáciou stavby cestného telesa došlo k obmedzeniu
vlastníckeho práva žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov a je tiež nepochybné, že pri obmedzení
vlastníckeho práva nedochádza k zmene osôb vlastníka, dôjde len k zásahu do rozsahu oprávnení
vychádzajúcich z obsahu zhoršeného práva vlastniť majetok. (II.ÚS/8/97).

58. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva skutočnosť, že zo vzájomnej komunikácie
účastníkov je zrejmé, že žalobca sa opakovane snažil a domáhal majetkoprávneho vyporiadania
pozemkov vo svojom vlastníctve s tým, že je to práve žalovaný, ktorý svojím aktívnym konaním
zmaril uzatvorenie kúpnych zmlúv. Možno prisvedčiť argumentácii žalobcu o uprednostňovaní časti
záujemcov, o čom žalobca predložil v štádiu odvolacieho konania kúpnopredajnej zmluvy na úkor

ostatných záujemcov o vyporiadanie, resp. že s niektorými záujemcami žalovaný ako štátny orgán
uzatvoril takúto zmluvu a naopak na výzvy iných vlastníkov nehnuteľností, na ktorých sa nachádzajú
cestné telesá v správe žalovaného, tak ako to bolo u žalobcu, ani nereagoval, resp. odmietol uzatvoriť
akúkoľvek zmluvu, resp. nepredložil, prípadne, ak nesúhlasil s návrhom žalobcu, svoj vlastný návrh na
majetkoprávne vyporiadanie, aj keď mu takéto vyplývalo priamo zo zákona.

59. Argumentácia žalovaného, že je štátna rozpočtová organizácia, napojená svojimi príjmami
a výdavkami na štátny rozpočet, ako aj na to, že súd nezohľadňoval kúpnu cenu, ktorou mal žalobca
nadobudnúť nehnuteľnosť, považuje odvolací súd za porušenie rovnosti účastníkov v konaní, kde sažalovaný domáha akéhosi nadradeného postavenia v konaní a v prípade, ak by toto postavenie odvolací
súd akceptoval, porušil by tým zásadu rovnosti pred zákonom vyplývajúcu z platných právnych úpravu,
ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých nie je možné, aby bol niekto

uprednostňovaný so svojimi záujmami len v dôsledku, že zastupuje štátne záujmy, rovnosť vlastníckych
vzťahov, rovnosť ochrany vlastníckeho práva pred zákonom, ako aj ostatnými účastníkmi, garantované
ústavou, ako aj listinami na ochranu slobôd. Na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva nie je možné takým spôsobom žalobcovi len preto, že je fyzická osoba vo vzťahu k žalovanému,
ktorý zastupuje štát, dlhodobo deklasovať zneužívať a využívať jeho vlastnícke právo v rozpore s jeho

záujmami a bez ohľadu na jeho záujem o uplatňovaní jeho vlastníckych práv a nárokov.

60. To, že žalovaný odmieta pristúpiť k rokovaniu so žalobcom za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy,
možno považovať za šikanózne konanie vo vzťahu k žalobcovi, keď predloženými vecnými dôkazmi
žalobca preukázal nečinnosť žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, na rozdiel od vybraných fyzických
osôb, s ktorými žalovaný takéto zmluvy priamo v katastrálnom území, na ktorom sa nachádza pozemok

žalobcu, uzatvoril, v dôsledku čoho žalobca nemal inú možnosť, nakoľko hrozilo premlčanie nároku
žalobcu z dôvodu nečinnosti žalovaného realizovať svoj nárok tým spôsobom, že po viacerých
upozorneniach ho musel uplatniť v rámci súdneho konania. Takéto konanie žalobcu už aj s poukazom
na vyššie uvedené nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi.

61. Pokiaľ sa týka vyčíslenia úrokov z omeškania, tento nebol v podanom odvolaní žalovaného, aj keď
bol súčasťou napadnutého výroku, v tejto časti odvolania nijako bližšie špecifikovaný, t.j. žalovaný nijako
nenamietal v podanom odvolaní samotnú výšku, resp. dátum, od ktorého bol tento úrok z omeškania
priznaný a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že odvolacie argumenty
žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel

súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolanie žalovaného z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Za týchto okolností odvolací
súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výrokov III.
o uložení povinnosti žalovanému plniť žalobcovi ako vecne správny potvrdil, vrátane závislého výroku V.
o trovách konania, kde súd prvej inštancie správne tieto vyčíslil podľa zásady úspechu sporu (žalobca

bol úspešný v sume 71 % uplatnenej istiny a neúspešný v sume 29 % uplatnenej istiny), keď žalobca
procesne zavinil zastavenie konania v tomto rozsahu uplatnenej istiny, preto správne súd prvej inštancie
priznal žalobcovi nárok na zaplatenie trov konania v rozsahu 42 %.

62. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa

ktoréhožalobca,ktorýbolvodvolacomkonaníúspešnývplnomrozsahu,mánároknanáhradutrovtohto
štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech ani čiastočný nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).