Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010481
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724010481.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí dňa 19. februára
2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 29.11.2024, sp.
zn. 3T/82/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 26.10.2023 v čase o 13:25 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo továrenskej značky

Volkswagen Golf, evidenčné číslo C. po Sokolskej ulici v meste D., kde bol hliadkou ODI Zvolen
predpísaným spôsobom zastavený, následne bol podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom
a nakoľko javil známky požitia omamných a psychotropných látok, bol vyzvaný aby sa podrobil odberu
a vyšetreniu biologického materiálu /krv, moč/, s čím súhlasil a dňa 26.10.2023 v čase o 17:07 hod. mu
bol v zdravotníckom zariadení na urgentnom prijme v Nemocnici AGEL Zvolen, a.s. vykonaný odber
krvi a moču, pričom zo vzorky krvi bola Súdno-lekárskym a patologicko-anatomickým pracoviskom

Nám. L Svobodu 1, Banská Bystrica, stanovená koncentrácia metamfetamínu v hodnote 363 ng/ml a
amfetamínu79ng/ml,tedabolvstavevylučujúcomspôsobilosťviesťmotorovévozidlotak,abyneohrozil
seba či iných účastníkov cestnej premávky.

Za to mu bol podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), m), § 41 ods. 1, § 42
ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený trestný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 0T/51/2024 zo
dňa 21.03.2024, právoplatný dňa 17.04.2024, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody
v trvaní 2 mesiace nepodmienečne, so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu so stredným stupňom
stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 30 mesiacov, a to
vo výroku o treste.Ostatné výroky trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 0T/51/2024 zo dňa 21.03.2024
zostali nedotknuté.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 12.12.2024, a to proti výroku o treste a správnosti postupu
konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo, z dôvodu nesprávneho procesného postupu a uloženia
neprimeraného trestu.

Poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní dňa 29.11.2024 urobil vyhlásenie o vine zo spáchania
skutku, ktorý mu bol kladený za vinu v obžalobe. K svojmu konaniu sa priznal a v priebehu
trestného stíhania nikdy nepopieral skutkové okolnosti prípadu, naopak spolupracoval s orgánmi
činnými v trestnom konaní už od počiatku. Napriek skutočnostiam, ktoré odôvodňujú použitie nižšej
trestnej sadzby, mu konajúci súd uložil úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov
nepodmienečne a súčasne mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v

trvaní 6 rokov. Mal za to, že pri ukladaní trestu dostatočne nezohľadnil okolnosti prípadu a jeho osobné
pomery, tak ako to vyžaduje § 39 Trestného zákona, resp. § 40 Trestného zákona v podobe upustenia
od uloženia súhrnného trestu.

Dal do pozornosti aj skutočnosť, že okresný súd vo vzťahu k dokazovaniu týkajúceho sa uloženia trestu

nevykonal ním navrhovaný dôkaz v podobe výsluchu svedkyne E. F., ktorá je jeho družkou a ktorá
mala vypovedať k jeho osobným pomerom, ako aj k tomu, že sa podieľa na jej výžive a výžive jej
maloletého dieťaťa. Práve v tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť zásadu ukladania trestov podľa § 34
ods. 3 Trestného zákona (trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby).

Zdôraznil, že uloženie úhrnného a súhrnného trestu, ktorým sa navýšil jeho trest odňatia slobody o dva
mesiace, je popri treste, ktorý v súčasnosti vykonáva v trvaní 42 mesiacov absolútne bez významu, za
účelom ochrany spoločnosti postačuje výkon aktuálneho trestu odňatia slobody a najmä uloženie trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Navyšovanie trestu odňatia slobody, aj keď len o dva mesiace,

je vzhľadom na uvedené okolnosti neopodstatnené a nenapĺňa účel trestu podľa Trestného zákona.

Za neprimeraný považoval aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 6 rokov. Súd bol síce
povinný uložiť uvedený trest v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby (nad 60 mesiacov),
avšakúčeltrestubybolnaplnenýajvprípadeuloženiakratšiehotrestuako72mesiacov.Vtejtosúvislosti

uviedol, že pred nástupom výkonu trestu pracoval vo Zvolene, kde z dôvodu nastaveného pracovného
časupravidelnedochádzalzDetvymotorovýmvozidlom,tedavyužívalmotorovévozidlonadochádzanie
do práce. V prípade neopodstatnene dlhého trestu zákazu činnosti v trvaní 6 rokov by mu uvedený trest
spôsoboval neschopnosť nájsť si adekvátnu prácu v okolitých mestách, pričom bude nútený hľadať si
prácu výlučne v Detve, kde nie je dostatok pracovných miest.

Mal za to, že ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody, predovšetkým jeho navýšenie o ďalšie
dva mesiace, je už popri uloženom a vykonávanom treste odňatia slobody bez významu. Pred nástupom
výkonu trestu bol riadne zamestnaný a viedol usporiadaný život.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd preskúmal odôvodnenosť výroku napadnutého
rozsudku o celom treste a aby podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. v tomto výroku rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušil a uložil mu trest odňatia slobody v kratšom trvaní.

Na verejnom zasadnutí, prokurátor krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok za zákonný,

vrátane výroku o treste, z tohto dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania.
Navrhol, aby obžalovanému boli obidve výmery uložených trestov znížené, resp. pri treste odňatia
slobody, aby bolo upustené od uloženia súhrnného trestu.

Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojho obhajcu. Zdôraznil, že ho čaká družka s dieťaťom, ktorej chce
pomáhať a otec mu vybavil zamestnanie v Detve, naviac výkon trestu odňatia slobody mu končí
o niekoľko dní.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. vo vzťahu k výroku o treste, čo však zistené nebolo. Následne preskúmal v intenciách § 317
ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

V prvom rade je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného
z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe
ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní
vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe,
pričom okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a následne rozhodol odsudzujúcim rozsudkom.

Preskúmávajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o uloženom treste, pokiaľ ide o jeho druh a výmeru,
druhostupňový súd sa stotožnil s výrokom prvostupňového súdu, ktorým obžalovanému uložil vyššie
uvedenýsúhrnnýtrestodňatiaslobody,vrátanespôsobujehovýkonu,akoajvyššieuvedenýtrestzákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, v daných výmerách, keďže ich nemohol považovať
za neprimerané, čo jediné by bolo dôvodom na zrušenie tohto výroku podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.

por. ako sa toho domáhal odvolateľ.

Okresný súd správne priznal obžalovanému dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), n) Tr. zák.,
t.j., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval, zároveň napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom. Okresný súd správne u neho ustálil dve priťažujúce okolnosti

podľa § 37 písm. h), m) Tr. zák., t.j., že spáchal viac trestných činov (keďže mu bol ukladaný súhrnný
trest aj za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.) a bol už za
trestný čin odsúdený, čo preukazuje odpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že už bol súdom, okrem
posledného odsúdenia, päťkrát trestaný za rôznu úmyselnú trestnú činnosť. Zároveň bolo potrebné
zobrať do úvahy, okrem pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktorý bol správne ustálený

na 2:2, aj mieru ich závažnosti, ktoré v nezanedbateľnej miere vyznievali jednak v prospech, ale aj v
neprospech obžalovaného.

V prospech obžalovaného vyznievalo jeho vyhlásenie na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo spáchania
skutku kladeného mu za vinu obžalobou podľa ust. § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., nakoľko zo

zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR vyplýva, že samotné vyhlásenie viny
obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa zmieneného zákonného ustanovenia Trestného poriadku
a jeho následné prijatie súdom samo o sebe síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť
podľa ust. § 36 písm. n) Tr. zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák., avšak
takýto postoj obžalovaného je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky

uznania viny, dokonca bez toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne
súdom uložený, a preto možno aplikovať pri ukladaní trestu ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák.
vzťahujúce sa na konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, t.j. môže mu byť uložený trest odňatia
slobody znížení o 1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. To platí aj pre jeho
predchádzajúce odsúdenie v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 0T/51/2024,

nakoľko bolo skončené trestným rozkazom zo dňa 21.03.2024, právoplatným 17.04.2024.

Obžalovanému bol podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. správne ukladaný súhrnný trest odňatia slobody aj za
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., z ktorého bol uznaný
za vinného vyššie uvedeným trestným rozkazom, ktorým mu bol za to uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia a ktorým mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, nakoľko súdený prečin spáchal skôr ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Za najprísnejší z dvoch súdených prečinov a to
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. bolo možné uložiť

trest odňatia slobody až na 2 roky. Upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák., ako sa
toho domáhal obžalovaný, ktorý nesprávne poukázal na § 40 Tr. zák., by však bolo neprimerane mierne,
najmä vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť, a preto by nebolo dostatočné na ochranu spoločnosti
a jeho nápravu. Obdobne to platí aj pre ďalší nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 40mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený v inej trestnej
veci (odsúdenie č. 5 v odpise registra trestov), nakoľko ho už dňa 21.01.2025 vykonal.

Pokiaľ ide o uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, je nesporné, že sa obžalovaný
dopustil súdeného prečinu v súvislosti s touto činnosťou, naviac to platí aj vo vzťahu k prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za ktorý mu už bol v predchádzajúcej
trestnej veci uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 2 roky a 6 mesiacov.
Keďže už bol zároveň za rovnaký prečin, t.j. prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §

289 ods. 1 Tr. zák. ako vodič dopravného prostriedku právoplatne odsúdený (odsúdenie č. 2 v odpise
registra trestov), mohol mu byť uložený tento druh trestu v rozpätí od 5 rokov a 6 mesiacov (teda nie 5
rokov ako nesprávne uviedol obžalovaný) až do 10 rokov.

Odvolací súd nezistil žiadne také okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali
prípadnú aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák. na mimoriadne zníženie trestu z týchto zákonných dôvodov.

Za takéhoto stavu uloženie súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace
a trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 6 rokov, t.j. v prvej štvrtine zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, bolo nielen v súlade so zákonom, ale zároveň bolo aj primerané. Okresný
súd však označil uložený trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. aj ako trest úhrnný, čo
bolo nesprávne, nakoľko uloženie súhrnného trestu, ktorý je osobitným druhom úhrnného trestu, malo

v danom prípade prednosť, pričom ich súbežné uloženie v rámci jedného výroku bolo preto pochybením.

Prvostupňový súd však nepochybil v tom, keď obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže tento
bol v posledných 10-ich rokoch pred spáchaním trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý

mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

V súlade so zákonom bolo podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušenie výroku o treste z trestného rozkazu
Okresného súdu Lučenec zo dňa 21.03.2024, sp.zn. 0T/51/2024, právoplatného dňa 17.04.2024, ktorým
bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace nepodmienečne, na výkon

ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky a 6 mesiacov. Pochybením však bolo, že v tomto
výroku absentovalo aj zrušenie všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Pokiaľ ide o odmietnutie vykonania dôkazu vypočutím družky obžalovaného ako svedkyne, okresný
súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ho nepovažoval za podstatný, čím sa krajský súd čiastočne
stotožnil, nakoľko vykonanie tohto dôkazu, ktorého obsah mal smerovať k zisťovaniu osobných
pomerov obžalovaného, nebolo nevyhnutné, pretože tieto boli zistiteľné aj z iných vykonaných dôkazov.
Okresnému súdu však bolo potrebné vytknúť, že na ne vôbec nepoukázal a to ani stručne, v odôvodnení

svojho rozhodnutia, hoci tieto sú jednou zo skutočností, na ktoré je nutné prihliadať pri ukladaní trestu.

Obžalovanýmástredoškolskévzdelanie,vminulostipracovalakorobotník,jebezdetnýaprednástupom
dovýkonutrestuodňatiaslobodyžilvspoločnejdomácnostisdružkouajejmaloletýmdieťaťom.Vodpise
registra trestov má 6 záznamov za rôznu úmyselnú trestnú činnosť, taktiež bol viackrát sankcionovaný

za priestupky rôznej povahy, vrátane tých proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Krajský súd poznamenáva, že predtým uvedené pochybenia okresného súdu pri ukladaní trestu boli
formálneho charakteru, teda v konečnom dôsledku nemali podstatnejší vplyv na jeho zákonnosť
a primeranosť, pričom uložený trest ako celok možno považovať aj za trest spravodlivý, teda odvolacie

námietky obžalovaného v tomto smere neboli dostatočné na zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku
o treste a jeho následné zmiernenie.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá v daných výmerách zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, zároveň

obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie,
a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne
i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti

napadnutého výroku o treste, odvolanie obžalovaného v súlade s citovaným ustanovením Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.