Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Boborová Sninská
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/102/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121482824
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6121482824.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu SLOS s.r.o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 24, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 644 749,
zastúpeného KOVAL & spol, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom JUDr.
Baltazárom Mucskom, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, IČO: 42 174 856, o zaplatenie
2.453,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica,
č.k. 60Cb/105/2021-101 zo dňa 23. februára 2024 takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 60Cb/105/2021-101 zo dňa 23. februára 2024
v napadnutej časti I. a III. výrokovej vety, p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 2.453,57 Eur. Výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žalobca má
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Žalobca sa svojím návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.453,57 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.453,57 Eur
od 12.09.2021 do zaplatenia a trovy konania. Uvedeného sa domáhal titulom škodovej udalosti
evidovanej u žalovaného pod číslom 9531146149 (ďalej len „škodová udalosť“). K škodovej udalosti
došlo na Sládkovičovej ulici v Banskej Bystrici dňa 10.06.2021, kedy došlo k poškodeniu vozidla
žalobcu zavinením vodiča motorového vozidla v čase vzniku škodovej udalosti povinne zmluvne
poisteného v poisťovni žalovaného. Poškodené vozidlo žalobcu bolo po škodovej udalosti opravované
autoservisom Autonovo a.s.. Autoservis následne vystavil žalobcovi zákazkový list, označený ako
zákazka č. 12210060, z ktorého vyplýva, že poškodené vozidlo bolo prevzaté do opravy dňa 22.06.2021
a po oprave vydané žalobcovi dňa 05.08.2021. Po dobu opravy svojho poškodeného vozidla si žalobca
zapožičal náhradné vozidlo za účelom každodenného dochádzania do práce a domov, ako aj na
pracovné povinnosti. Žalobca uzatvoril Zmluvu o nájme dopravného prostriedku zo dňa 22.06.2021 so
spoločnosťou LEONI s.r.o., so sídlom Radvanská 7, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 51 155 281 (ďalej
len „LEONI s.r.o.“). Predmetom zmluvy o prenájme náhradného vozidla bolo vozidlo značky Renault
Talisman. Náhradné vozidlo bolo zo strany žalobcu prenajaté len po dobu opravy poškodeného vozidla,
teda v čase od 22.06.2021 do 05.08.2021. Následne spoločnosť LEONI s.r.o. vystavila žalobcovi za
prenájomvozidlafaktúruč.20210015zodňa10.08.2021,sdátumomsplatnostidňa24.08.2021nasumu3.375 Eur. Žalobca žiadosťou o náhradné vozidlo a jeho preplatenie k poistnej udalosti č. 9851874962
- náhradné vozidlo, požiadal žalovaného o preplatenie nákladov spojených s prenájmom náhradného
vozidla. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.08.2021 žalovaný oznámil, že dňa 26.08.2021 ukončil
šetreniepoistnejudalostiapripojilknemuajvýpočetpriznanéhopoistnéhoplnenia.Zobsahuoznámenia
o poistnom plnení vyplýva, že žalobcovi bolo priznané poistné plnenie len za primeranú dobu prenájmu
určenú zo strany žalovaného na 21 dní, z dôvodu odrátania neprimeraného 35-dňového prestoja
medzi vykonanými doobhliadkami vozidla a zároveň fakturovaný prenájom vozidla od 03.08.2021 do
05.08.2021, nakoľko faktúra za opravu bola vystavená 30.07.2021. Priznané poistné plnenie bolo
znížené o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred a po prirátaní najazdených
kilometrov a paušálne zníženie spočívajúce vo výške 0,01 eur/kilometer, čo predstavuje náklady, ktoré
by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle a
žalobcovi bola priznaná za prenájom suma v dennej sadzbe vo výške 50 Eur, na základe porovnateľných
ponúkautopožičovnívregióneakategóriipoškodenéhovozidla.Žalobcazdôraznil,žežalovanýžiadnym
relevantnýmspôsobomneodôvodnil,nazákladečohopostupoval,keďžalobcovinepriznalkrátenúsumu
poistného plnenia vo výške 2.453,57 Eur. Zároveň poukázal na to, že od spoločnosti LEONI s.r.o. si
požičal náhradné vozidlo len počas doby opravy poškodeného osobného motorového vozidla zmluvným
partnerom žalovaného a ihneď ako sa žalobca dozvedel, že poškodené motorové vozidlo je opravené,
náhradné vozidlo odovzdal spoločnosti LEONI s.r.o. Nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo
predstavuje skutočnú škodu v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom
žalovaný žiadnym kvalifikovaným spôsobom neuviedol právny dôvod, na základe ktorého pristúpil k
zníženiu poistného plnenia za prenajaté motorové vozidlo. Z dokladov predložených k žalobe je zrejmé,
že žalobcovi suma vo výške 2.453,57 Eur ušla, nakoľko žalovaný toto nepoukázanie poistného plnenia
žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil a v oznámení o poistnom plnení toto označil len veľmi
všeobecne. Nakoľko je žalovaný s plnením voči žalobcovi v omeškaní, tento si uplatňuje aj zákonný úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.453,57 Eur od 12.09.2021 do zaplatenia. Okresným súdom
Banská Bystrica bol následne dňa 20.10.2021 pod sp. zn. 60Cb/105/2021 vydaný platobný rozkaz, voči
ktorému bol zo strany žalovaného v zákonom stanovenej lehote podaný odpor s vecným odôvodnením.
3. Žalovaný v odpore uviedol, že s návrhom žalobcu a z neho vychádzajúcim napadnutým
platobným rozkazom nesúhlasí. Ďalej uviedol, že trvá na záveroch likvidácie poistnej udalosti. Žalobcovi
ako poškodenému bola zo strany žalovaného priznaná suma za prenájom náhradného vozidla vo
výške 921,43 Eur, a to vzhľadom na typ náhradného motorového vozidla (s prihliadnutím na typ
poškodeného vozidla), región predmetného prenájmu, pričom z uvedených dôvodov nebolo možné
považovať uplatňovanú sumu vo výške 75,- Eur/deň nájmu motorového vozidla za účelnú a primeranú.
Neakceptoval ani dĺžku prenájmu náhradného motorového vozidla v rozsahu 45 dní a plnenie bolo
zároveň znížené o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt poškodeného motorového
vozidla v čase pred jeho užívaním a po jeho predpokladanom užívaní. Priznané poistné plnenie
bolo znížené aj titulom nákladov, ktoré by žalobcovi vznikli užívaním poškodeného motorového
vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom motorovom vozidle. Žalovaný poukázal na to, že
samotnú cenu prenájmu náhradného motorového vozidla je potrebné posudzovať z hľadiska účelnosti
a primeranosti, pričom musí ísť o obvyklú cenu, pričom s prihliadnutím na uvedené odkázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.06.2016, rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 01.06.2015 sp. zn. 25Cdo/4868/2014 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa
11.02.2021, sp. zn. 25Cdo/2015/2019. Žalobca si ako náhradné vozidlo prenajal pre účely jeho užívania
v regióne Banskej Bystrice vozidlo značky Renault Talisman za cenu 75,- Eur/deň s celkovou dĺžkou
prenájmu 45 dní. Podľa žalovaného mal žalobca vo svojom regióne viacero možností ako si ekonomicky
prenajať adekvátne motorové vozidlo. Napriek tomu tieto nevyužil a prenajal si motorové vozidlo od
spoločnosti, ktorá si účtovala za prenájom vozidiel 75,- Eur/deň. Takéto konanie považuje žalovaný
za tendenčné, pričom zastáva názor, že uplatňovaním nároku zo zodpovednosti za škodu by nemalo
dochádzať k neprimeranému a bezdôvodnému obohacovaniu nielen poškodených, ale ani tretích osôb.
Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti lustráciou cien prenájmu vozidiel porovnateľných s prenajatým
vozidlom zistil, že v prípade potreby prenájmu bude možné akceptovať zapožičanie porovnateľného
vozidla maximálne za cenu 50,- Eur/deň. Uvedenú sumu považuje žalovaný za účelnú a primeranú. V
súvislosti s tým predložil internetový rešerš cien nájmu motorových vozidiel, ktoré potvrdzujú správnosť
objektívneho výpočtu primeranej ceny prenájmu. Žalovaný zároveň znížil poistné plnenie v časti
dĺžky prenájmu motorového vozidla, nakoľko mal za to, že bola neprimeraná. Žalobca si náhradné
motorové vozidlo požičal v čase od 22.06. do 05.08., čo predstavuje celkovo 45 dní, avšak žalovaný
nepriznal 21-dňový prestoj medzi realizáciou doobhliadok poškodeného vozidla z dôvodu absencie,resp. nepreukázanosti úkonov smerujúcich k finalizácii opravy. Zároveň nepriznal ani tri dni po vystavení
faktúry za prenájom motorového vozidla, počas ktorých už mohol poškodený využívať vlastné motorové
vozidlo. Žalovaný v tomto kontexte uviedol, že nemôže ovplyvniť prípadnú nesprávnu a nekorektnú
činnosť opravcu a rovnako v žiadnom prípade nezodpovedá za zbytočne zdĺhavú, prípadne chybne
vykonanú opravu vozidla. Od uplatňovaného nároku žalovaný odrátal aj sumu vo výške 109,46 Eur,
z titulu predpokladaného opotrebenia poškodeného vozidla spočívajúceho v rozdiele jeho technickej
hodnoty v čase pred vznikom škodovej udalosti a po jeho predpokladanom užívaní, pri zohľadnení
alikvotnej časti najazdeného počtu kilometrov na prenajatom motorovom vozidle za priznanú dobu
prenájmu náhradného motorového vozidla. Pri tomto krátení vychádzal žalovaný z predpokladu, že v
prípade, ak by nedošlo k poškodeniu vozidla, došlo by k jeho riadnemu užívaniu, v čoho dôsledku by
sa opotrebovalo a znížilo tak svoju hodnotu. Technická hodnota poškodeného vozidla v čase vzniku
škodovej udalosti bola vypočítaná vo výške 11.420,27 Eur a po zohľadnení alikvotnej časti počtu
najazdených kilometrov za priznanú dobu (21 dní), činila technická hodnota sumu vo výške 11.310,81
Eur. Pri výpočte žalovaný postupoval v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Žalovaný uplatnil aj zníženie plnenia vo výške
19,11 Eur titulom prevádzkových nákladov, teda priemerných nákladov na údržbu a prevádzku vozidla
na 15.000 kilometrov bez pohonných hmôt, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného motorového
vozidla. Pri výpočte týchto nákladov žalovaný zohľadnil počet najazdených kilometrov (1911 kilometrov),
ktoré vynásobil sumou 0,01 Eur/kilometer. Tieto náklady, resp. rozdiel technických hodnôt spolu s
prevádzkovými nákladmi tvoria celkové náklady, ktoré by vznikli používaním vlastného motorového
vozidla. Žalovaný mal za to, že uplatnenie úrokov z omeškania je v tomto prípade bez skutkovej
právnej relevancie. Žalovaný uviedol, že žalobcovi zaslal dňa 27.08.2021 písomné oznámenie výšky
poskytovaného plnenia, čím má za to, že si splnil povinnosť v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 písm. a)
zákona č. 381/2001 Z.z. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona
o povinnom zmluvnom poistení je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6
písm. a) alebo b) toho istého zákona v trojmesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom,
aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie, nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť
najneskôr v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. S prihliadnutím
na to nie je pritom relevantné ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Uvedený
názor žalovaný podporil aj poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3
Cdo/145/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.02.2019, sp. zn. 1 Cdo/212/2017 a rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.05.2020, sp. zn. 7 Cdo/109/2018.
4. Žalobca odpor neuznával v celom rozsahu a považoval ho za účelový, nakoľko v ňom žalovaný
neuviedol ceny obvyklé za prenájom obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Tvrdil, že
v predložených listinných dôkazoch zo strany žalovaného nie je uvedená cena za počet dní prenájmu,
počas ktorých mal žalobca prenajaté motorové vozidlo. V súvislosti s tým žalobca predložil cenovú
ponuku od spoločnosti AVIS za motorové vozidlo Škoda Superb, avšak v cenovej relácii vo výške 75,90
Eur/deň. Zároveň žalobca poukázal na to, že predkladá cenovú ponuku účelnú a primeranú na dané
miesto a čas. Zároveň predložil cenovú ponuku spoločnosti Auto Rent Plus s.r.o., ktorá vyčíslila sumu
za zapožičanie motorového vozidla strednej triedy vo výške 71 Eur/deň, a taktiež ponuku autopožičovne
Motor-Car Banská Bystrica, spol. s r.o., v ktorej vychádza prenájom motorového vozidla obdobnej triedy
nasumu90Eur/deň.Žalovanýmpredloženélistinnédôkazy,akoajpoukaznacenovéponukysúponuky,
ktoré nezodpovedajú reálnym cenám za prenájom motorových vozidiel v triede totožnej s poškodeným
vozidlom. Žalobca ďalej uviedol, že prenajaté vozidlo mal vypožičané len počas opravy poškodeného
vozidla. Nepriznanie 21-dňového prestoja medzi realizáciou doobhliadok poškodeného motorového
vozidla z dôvodu absencie úkonov smerujúcich k finalizácii opravy právne neobstojí, nakoľko z tejto
argumentácie je preukázané, že žalovaný nepriznanie za uvedený počet dní žiadnym relevantným
spôsobom neodôvodnil. Žalobca považuje taktiež aj krátenie poistného plnenia za nájomné za tri dni po
vystavení faktúry za neoprávnené, nakoľko faktúra od opravcu bola vystavená tri dni pred odovzdaním
vozidla. Skutočnosť, že faktúra za opravu bola vystavená tri dni pred odovzdaním vozidla, nezakladá
ešte tú skutočnosť, že žalobca mohol v danom čase využiť svoje poškodené vozidlo, ktoré mu bolo ihneď
po dokončení prác, t. j. zo dňa 05.08.2021 ako je uvedené v zákazkovom liste, odovzdané. Krátenie
poistného plnenia o rozdiel medzi technickými hodnotami poškodeného motorového vozidla považuje
žalobca za neoprávnený, nakoľko technická hodnota, ktorá bola zo strany žalovaného predložená
je absolútne irelevantná a nie je možné vychádzať z týchto listín, že ide o relevantné zdôvodnenie
neposkytnutia tejto sumy. Žalovaný konal neoprávnene a neuviedol, na základe ktorých ustanoveníktorého zákona postupoval ak krátil výšku požadovanej sumy aj za tú položku, čo je v rozpore s platnými
právnymi predpismi.
5. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu a v celom rozsahu sa pridržiaval obsahu
podaného odporu, kde uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti preukazujúce dôvodnosť nevyplatenia
poistného plnenia.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a mal za preukázané a v konaní zároveň za
nesporné, že dňa 10.06.2021 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo
žalobcu značky Škoda Superb (ďalej aj „poškodeného vozidlo“), ktoré bolo poškodené vodičom
motorovéhovozidlavtomčasepovinnezmluvnepoistnéhovpoisťovnižalovaného.Zozákazkovéholistu
vystaveného autoservisom vykonávajúcim opravu poškodeného vozidla vyplýva, že poškodené vozidlo
bolo odovzdané do opravy dňa 22.06.2021 a z opravy bolo odovzdané dňa 05.08.2021. Žalobca si po
dobu opravy vozidla na základe Zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 22.06.2021 prenajal od
spoločnosti LEONI s.r.o., náhradné vozidlo značky Renault Talisman. Zo zmluvy o prenájme vyplýva,
že náhradné vozidlo mal prenajaté od 22.06.2021 do 05.08.2021, teda po dobu opravy poškodeného
vozidla, celkovo 45 dní. Z predloženej žiadosti adresovanej žalovanému o náhradné vozidlo vyplýva, že
účelom prenájmu bolo dochádzanie do práce a výkon pracovných povinností, pričom v čase škodovej
udalosti žalobca nedisponoval iným vozidlom. Po ukončení nájmu bola zo strany spoločnosti LEONI
s.r.o. vystavená faktúra č. 20210015 zo dňa 10.08.2021 na sumu 3.375,- Eur (45 dní x 75 Eur/deň).
7. Spornou zostala v konaní otázka primeranosti ceny nájomného v danej lokalite a čase s prihliadnutím
na to, že zo strany žalovaného pri výpočte poistného plnenia nebola uznaná žalobcovi fakturovaná
denná sadzba prenájmu vo výške 75,- Eur. Žalovaný ako obvyklú sadzbu určil cenu vo výške 50,- Eur/
deň na základe porovnateľných ponúk autopožičovní a kategórie poškodeného vozidla. Na preukázanie
správnosti svojho postupu predložil snímky obrazovky troch webových ponúk, a to A., A. a A..
Denná sadzba prenájmu obdobného vozidla bola v predložených ponukách stanovená od 38,- Eur
do 50,- Eur bez DPH. Súd sa stotožnil s názorom judikatúry, že rozsah škody sa musí posudzovať
z hľadiska účelnosti vynaložených nákladov, a že žalobcovi nepatrí automaticky plná výška nákladov,
ktoré vynaložil na základe zmluvy o prenájme náhradného vozidla. Taktiež aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016 uviedol, že rozsah náhrady, ku
ktorej je zodpovedná poisťovňa, je obmedzený účelnosťou, a preto skutočnú škodu, za ktorú žalovaný
zodpovedá predstavujú obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Žalobcove
vozidlo bolo škodovou udalosťou, ktorú nezavil poškodené a z dôvodu absencie iného vozidla a
nevyhnutnosti jeho využitia na výkon pracovných povinností a dochádzanie do práce si prenajal
náhradné vozidlo, ktoré si prenajal len po dobu opravy poškodeného vozidla. Za prenájom vozidla mu
bolavystavenáfaktúra,podľaktorejboladennásadzbaprenájmu vo výške75,-Eur,ktorúvšakžalovaný
neakceptoval z dôvodu, že podľa jeho názoru nie je cenou primeranou a obvyklou. Dôkazné bremeno
na preukázanie neprimeranosti vynaložených nákladov v konaní zaťažovalo žalovaného, nakoľko z jeho
strany bolo krátené poistné plnenie, teda z jeho strany nedošlo k náhrade škody preukázanej žalobcom v
celom rozsahu. Súd po preskúmaní predložených dôkazov mal za to, že žalovaný predložil nekompletné
ponuky, z ktorých nie je možné posúdiť, či tam uvedené ceny sú konečné a nie je možné posúdiť ani
časové hľadisko v súvislosti so vzniknutou škodou. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že lustráciu
cien prenájmu za účelom preukázania obvyklej ceny prenájmu vykonal pri likvidácií poistnej udalosti
na základe čoho dospel k uvedeným záverom. Z predložených dôkazov nebolo možné zistiť, či ide o
ponuky platné v rozhodnom čase, teda v čase vzniku škody a nebolo možné zistiť ani skutočnosti o
platnosti predmetných cien. Podľa názoru súdu žalovaným produkované listinné dôkazy nepreukazujú,
že by žalobcom uplatňovaná cena prenájmu bola zjavne neprimeraná. Takto predložené listinné dôkazy
nie sú relevantným prieskumom trhu v danom čase a lokalite a zároveň nepreukazujú, že by boli
konečnými ponukami. Dôkazné bremeno na preukázanie správnosti krátenia poistného plnenia je na
strane žalovaného. Súd mal za to, že žalovanému sa v konaní nepodarilo v konaní preukázať správnosť
jeho postupu pri krátení poistného plnenia. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného prednesenými na
pojednávaní súd dodal, že žalovaný svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi a zároveň z obsahu
vyjadrení vyplýva, že žalovaný poukazoval na ponuky požičovní aktuálne v čase pojednávania a nie
v čase vzniku škody, preto aj v súvislosti s týmito námietkami absentuje časová súvislosť. Žalovaným
v konaní nebolo preukázané, že by cena prenájmu náhradného vozidla fakturovaná žalobcovi bola
neprimeraná, alebo neobvyklá.8. Súd konštatoval, že ďalšom spornou otázkou bola doba prenájmu náhradného vozidla s prihliadnutím
na vykonávanú opravu. Žalovaný s poukazom na rozsah vzniknutým poškodení a náročnosť opravy
stanovenej samotným výrobcom poškodeného vozidla akceptoval 21 dní prenájmu motorového vozidla
a zároveň neakceptoval ani dobu od 03.08.2021 do 05.08.2021 s poukazom na deň vystavenia
faktúry za opravu poškodeného vozidla 30.07.2021. Poškodené vozidlo bolo odovzdané do opravy
22.06.2021 a odovzdané žalobcovi dňa 05.08.2021. Uvedené skutočnosti vyplývajú, z listinných
dôkazov predložených stranami. Náhradné vozidlo mal žalobca prenajaté len po dobu uvedenej opravy.
V konaní nebolo sporné, že poškodené vozidlo bolo opravované u zmluvného partnera žalovaného.
Súd uviedol, že žalobca nemohol akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť dĺžku opravy svojho poškodeného
vozidla. V prípadoch, ak je poškodené vozidlo opravované autoservisom, ako subjektom odborne a
technicky znalým v danom odbore, poškodený ako osoba bez požadovaných technických a odborných
znalostí nevie a nemôže akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť dĺžku tejto opravy, a to bez ohľadu na to,
čo ju zapríčinilo. Žalobca si na opravu poškodeného vozidla vybral zmluvného partnera žalovaného a
teda predpokladal, že priebeh a vybavenie škodovej udalosti, ktorú nezavinil, bude prebiehať riadne a
bez komplikácií. Námietka žalovaného, že k škodovej udalosti došlo 10.06.2021, ale náhradné vozidlo
bolo prenajaté až dňa 22.06.2021 je podľa názoru súdu bezpredmetná, nakoľko aj samotná oprava
prebiehala až odo dňa 22.06.2021. Žalobca si preukázateľne prenajal náhradné vozidlo len po dobu
opravy. Skutočnosť, že poškodené motorové vozidlo bolo odovzdané do opravy až dňa 22.06.2021 a od
tohto momentu si prenajal aj náhradné vozidlo mohli byť spôsobené inými skutočnosťami (dovolenkové
obdobie,nemožnosťodovzdaniavozidladoservisu,prípadneabsenciavoľnéhotermínuvservise),ktoré
však v tomto prípade nie sú relevantné, keďže moment odovzdania poškodeného vozidla do opravy a
prenájmu náhradného vozidla sú totožné. V súvislosti s nepriznaním nájomného po dobu od 03.08.2021
do 05.08.2021 s prihliadnutím na dátum vystavenia faktúry za opravu poškodeného vozidla (30.07.2021)
súd uviedol, že dátum vyhotovenia faktúry nepredstavuje deň, kedy poškodený môže opravené vozidlo
využívať. Deň vystavenia faktúry predstavuje deň dokončenia opravy zo strany servisu. Súd konštatoval,
že pri škodách hradených z povinného zmluvného poistenia uhrádza škodu poisťovňa škodcu. Postup
pri úhrade škody vzniknutej poškodenému autoservisu vykonávajúcemu opravu poškodeného vozidla je
procesom medzi poisťovňou škodcu a samotným autoservisom. Poškodený môže využívať poškodené
vozidlo po oprave až momentom uhradenia ceny vyfakturovanej za opravu. Je bežnou obchodnou
praxou v takýchto prípadoch, že servis vystaví faktúru, ktorú po vykonaní opravy predloží poisťovni
škodcu na úhradu, prípadne čaká na vystavenie krycieho listu. V tomto prípade žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by v čase vystavenia faktúry autoservisom bola fakturovaná cena uhradená,
prípadne, že bol vystavený krycí list, čo by oprávňovalo žalobcu ako poškodeného prevziať si svoje už
opravené vozidlo. Uvedený postup pri úhrade nákladov za opravu poškodeného vozidla nemá žalobca
ako ovplyvniť. Z predložených listinných dokladov vyplýva, že vozidlo bolo žalobcovi odovzdané dňa
05.08.2021 a teda, že týmto momentom mohol disponovať vozidlom.
9. Vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia o sumu predpokladaného opotrebenia poškodeného vozidla
spočívajúcu v rozdiele jeho technickej hodnoty v čase pred vznikom škodovej udalosti a po jeho
predpokladanom užívaní pri zohľadnení alikvotnej časti najazdeného počtu kilometrov na prenajatom
vozidle, za priznanú dobu prenájmu celkovo vo výške 109,46 Eur a taktiež aj zníženie plnenia vo
výške 19,11 Eur titulom prevádzkových nákladov, primeraných na údržbu a prevádzku vozidla na 15 000
km bez pohonných hmôt. Súd mal za to, že skutočné náklady predstavujú rozdiel medzi nákladmi za
prenájomvozidlaanákladmi,ktorébypoškodenýpoužilnaprevádzkuvlastnéhovozidla,avšakžalovaný
v danom prípade nepresvedčil súd dostatočne o správnosti svojho výpočtu. Súd dodal, že vyhláška
č. 492/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku stanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom, prípadne sa
podľa nej postupuje v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie
štátneho orgánu v rámci jeho právomocí. Žalovaný ako poisťovňa však nie je ani znalcom a ani
štátny orgán, ktorý by určoval všeobecnú hodnotu v rámci svojej právomoci. V tomto prípade žalovaný
neuviedol na základe akých skutočností, na základe akého zákona postupoval pri svojom postupe,
nakoľko z predmetnej vyhlášky nevyplýva, že by mala byť určená na postup poisťovní pri likvidácií
poistných udalostí, resp. na výpočet výšky škody. Ak by v tomto prípade bola aj využitá analógia, tak
z predložených listinných dôkazov nie je možné overiť správnosť výpočtu kráteného poistného plnenia
žalovaným. V tomto prípade nie je overiteľné či suma, o ktorú žalovaný krátil poistné plnenie predstavuje
sumu zodpovedajúcu predmetným nákladom na prevádzku vlastného vozidla žalobcu a taktiež nie
je overiteľná suma predpokladaného opotrebenia poškodeného vozidla spočívajúceho v rozdiele jeho
technickej hodnoty. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by v konkrétnej veci vo výške v akej žalobcovikrátil poistné plnenie vznikli a teda, že za obdobie prenájmu mali tvoriť ušetrene finančné prostriedky na
prenájom vlastné vozidla. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd žalobe v časti uplatnenej istiny
vyhovel.
10. Súd ďalej uviedol, že poslednou spornou otázkou bol nárok žalobcu na uplatňované príslušenstvo
pohľadávky, úrok z omeškania z vymáhanej istiny. Vo vzťahu k tomuto nároku súd uviedol, že tento nie
je dôvodný, nakoľko mal za to, že žalovaný sa v tomto prípade nedostal do omeškania s prihliadnutím
na ustanovenie § 11 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.. Z uvedených ustanovení vyplýva
povinnosť poisťovateľa skončiť prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť
poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinností poisťovateľa
poskytnúťpoistnéplnenieanároknanáhraduškodypreukázaný, dotrochmesiacovododňaoznámenia
poškodeného o škodovej udalosti. Okrem uvedeného je povinný poškodenému poskytnúť písomné
vysvetlenie dôvodov prípadného zníženia alebo odmietnutia poistného plnenia, prípadne poskytnúť
písomné vysvetlenie k uplatneným nárokom na náhradu škody, ktorým nebol v ustanovenej lehote
preukázaný rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Súd
konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný si uvedenú povinnosť splnil oznámením
o poistnom plnení zo dňa 27.08.2021, ktorým žalobcovi oznámil výšku priznaného poistného plnenia
a dôvody pre nepriznanie zostávajúcej časti poistného plnenia, a teda oznámil mu ukončenie šetrenia
škodovej udalosti. Súd mal za to, že pre určovanie okamihu omeškania je potrebné vychádzať z
ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého v prípade sporu ohľadom výšky náhrady
škody, ukladá poisťovateľovi povinnosť zaplatiť poistné plnenie do 15 dní po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z rozhodnutia súdu nevyplýva iná lehota na
poskytnutie plnenia. V tomto konaní sa určoval rozsah skutočnej škody žalobcu, a preto sa žalovaný
nemohol dostať do omeškania. Poisťovateľ by sa mohol dostať do omeškania v tomto prípade až po
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak by v stanovenej lehote žalobcovi priznanú výšku škody neuhradil,
čo však v tomto prípade nenastalo, a preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
11. Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a rozhodol v
zmysle zásady úspechu. V reakcii na vzniknutú situáciu, keď súd žalobu zamietol v časti uplatňovaného
príslušenstva, ktoré v čase podania žaloby, ani rozhodnutia súdu nebolo kvantifikované, súd poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 243/2007 zo dňa 27.11.2008
a konštatoval, že je pre posudzovanie úspechu v konaní rozhodujúci úspech len v uplatňovanej istine. S
prihliadnutím na uvedené súd konaštatoval, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto
mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
12. Proti výroku I. a III. rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo alternatívne aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. V odôvodnení odvolania žalovaný uviedol, že podáva odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d), f) a h) CSP.
14. Žalovaný nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, ktoré uvádza v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Považuje odôvodnenie za nepresvedčivé, kedy sa v ňom konajúci súd nedokázal vysporiadať
so všetkými námietkami žalovaného a prijal arbitrárne rozhodnutie. Tiež uviedol, že trvá na všetkých
jeho doterajších v konaní prezentovaných a uvedených skutočnostiach.
15. Žalovaný tvrdí, že žalobca v konaní síce cenníky predložené žalovaným z oficiálnych webových
sídiel jednotlivých subjektov spochybnil, avšak v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal,
že cena prenájmu ktorú musel za prenájom vynaložiť, je účelná. Podľa žalovaného predložené „cenové
ponuky“ zo strany žalobcu sú nedôveryhodné, pretože kontaktné osoby, ktorých žalobca oslovil, nie
sú ani oficiálne kontaktné osoby uvedené na webových sídlach požičovní a ceny v týchto ponukách
prezentované nezodpovedajú cenám na ich webových sídlach. Žalovaný tvrdí, že cenové ponuky
prezentované na skutočných internetových sídlach požičovní, ktoré sa snaží „napodobniť“ žalobca,
sa svojimi cenami nájmu zhodujú s cenníkmi, ktoré predložil žalovaný. Súd však tieto rozhodujúce
skutočnosti v konaní žiadnym spôsobom nezohľadnil, hoci na ne žalovaný poukazoval.16. Žalovaný ďalej poukázal na článok 8 CSP a tvrdí, že nakoľko žalobca svoje tvrdenia nepodložil
relevantnými dôkaznými prostriedkami, nie je možné určiť, že cena prenájmu náhradného vozidla bola
v danom regióne v rozhodnom čase obvyklá. Súd na cenníky predložené žalovaným neprihliadol,
nakoľko z nich nebolo možné vyvodiť záver, že ceny v nich uvedené platili aj v čase, kedy si žalobca
prenajímal náhradné vozidlo.
17. Žalovaný konštatuje, že súd v rozpore so zásadami civilného konania priznal žalobcovi nárok v celom
rozsahu, a to aj napriek skutočnosti, že ani jedna zo strán sporu dôkazne neuniesla nimi tvrdené
skutočnosti.
18. Z predložených dôkazných prostriedkov zo strany žalobcu nevyplýva ani tá skutočnosť, či
pohľadávka žalobcu na zaplatenie nájomného za prenajaté náhradné vozidlo bola skutočne uhradená.
Žalovaný tvrdí, že má povinnosť nahradiť žalobcovi iba skutočnú škodu, ktorá sa prejavila skutočným
úbytkom finančných hodnôt na strane poškodeného (žalobcu).
19. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
11.04.2024, v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil a aby rozhodol, že
žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, t.j. rozsahu
100 %.
20. Žalobca uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného uvedenými v podanom
odvolaní a považuje odvolanie za nedôvodné.
21. Podľa názoru žalobcu z obsahu podaného odvolania vyplývajú len formálne uplatnené odvolacie
dôvody bez náležitej aplikácie týchto dôvodov na predmetnú vec. Žalobca tvrdí, že žalovaný len
formálnym spôsobom napáda napadnuté rozhodnutie a predkladá svoje úvahy a hypotézy týkajúce sa
napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia.
22. Ďalej žalobca poukázal na námietky uvedené žalovaným v podanom odvolaní a tvrdí, že súd
prvej inštancie správne podotkol, že dôkazné bremeno na preukázanie neprimeranosti vynaložených
nákladov v konaní zaťažovalo žalovaného, nakoľko z jeho strany bolo poistné plnenie krátené, a teda
žalovaný neuhradil žalobcovi náhradu škody v plnom rozsahu. Žalobca si náhradné vozidlo prenajal
za cenu denného prenájmu 75,-Eur a žalovaný tvrdil, že takto účtovaná cena prenájmu nie je obvyklá
a je neprimerane vysoká. Tieto uvedené tvrdenia však v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal.
Žalovaný síce predložil nejaké (konkrétne tri) cenové ponuky autopožičovní, avšak z týchto listín, ako
správne uvádza aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nie je vôbec možné zistiť, či sa jedná
o ceny prenájmov, ktoré sú konečné a či sa týkajú obdobia, kedy si žalobca náhradné vozidlo prenajal.
Podľa žalobcu nie je akceptovateľné, aby žalovaný tvrdil, že výška ceny prenájmu, za ktorú si žalobca
náhradnévozidloprenajalniejecenaobvyklávdanommiesteačaseana„podporu“svojejargumentácie
predkladal cenníky autopožičovní, ktoré sú z iného obdobia, než z obdobia, kedy si náhradné vozidlo
žalobca prenajal.
23. Pokiaľ žalovaný namieta skutočnosť, že z predložených listinných dôkazov nevyplýva skutočnosť,
či žalobca za prenájom náhradného vozidla aj skutočne zaplatil, v tejto súvislosti poukázal žalobca na
ustanovenie § 151 ods. 1 CSP a tvrdí, že žalovaný nikdy počas konania nespochybnil skutočnosť, že
žalobca nehradil náklady na zaobstaranie náhradného vozidla, a teda, že by žalobcovi v dôsledku tejto
skutočnosti žiadna škoda nevznikla. Až v podanom odvolaní žalovaný na túto skutočnosť poukazuje, čo
žalobca považuje výslovne za účelové. Úhrada faktúry za prenájom náhradného vozidla nebola medzi
stranami sporu nikdy sporná.
24. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a správne, a preto považuje odvolanie
žalovaného za nedôvodné.
25. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.
26. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie,bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími
dôvodmiazistenýmskutkovýmstavomsúdomprvejinštancie(§379,§380ods.1,§383CSP),prejednal
odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie
považuje v napadnutých výrokoch I. a III. za vecne správny, preto ho v týchto častiach podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.
27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
28.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
29. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
30. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
kzopakovaniualebokdoplneniudokazovaniavykonanéhopredsúdomprvejinštancie.Vdanomprípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom
rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 CSP
a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia
súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
31. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 2.453,57 Eur so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.453,57 Eur od
12.09.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 10.06.2021 došlo
ku škodovej udalosti, ktorú zavinila vodička motorového vozidla, ktorá má povinné zmluvné poistenie
uzatvorené u žalovaného, pričom zavinením tejto vodičky došlo ku škode na osobnom motorovom
vozidle žalobcu. Poistná udalosť je u žalovaného vedená pod č. 9531146149, pričom z dôvodu, že
následkom škodovej udalosti bolo motorové vozidlo žalobcu poškodené a dané na opravu spoločnosti
AUTONOVO, a.s., bol žalobca nútený zapožičať si po dobu výkonu opravy náhradné motorové
vozidlo, keďže toto vozidlo využíval na dochádzanie do práce a domov, ako aj na pracovné povinnosti.
Žalobca preto uzatvoril Zmluvu o nájme dopravného prostriedku zo dňa 22.06.2022 so spoločnosťou
LEONI s.r.o., ako prenajímateľom, predmetom ktorej bolo vozidlo s EČV: B. C.. Predmetné vozidlo
bolo žalobcovi prenajané od 22.06.2021 do 05.08.2021, teda počas vykonávania opravy osobného
motorového vozidla a prenajímateľ následne žalobcovi za prenájom vozidla vystavil faktúru č. 20210015
zo dňa 10.08.2021, s dátumom splatnosti 24.08.2021 na sumu 3.375,-Eur. Žalobca následne požiadal
žalovaného o preplatenie nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla, a to listinou označenou
ako „Žiadosť o náhradné vozidlo a jeho preplatenie k P.U. č. 9851874962-náhradné vozidlo“. Žalovaný
listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 27.08.2021“ oznámil žalobcovi, že ukončil
šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého žalobcovi v prílohe listu predkladá výpočet výšky plnenia.
Žalovaný oznámil, že v poistnom plnení priznal primeranú dobu prenájmu 21 dní z dôvodu odrátania
neprimeraného 35-dňového prestoja medzi vykonanými doobhliadkami vozidla a zároveň fakturovaný
prenájom vozidla od 03.08. do 05.08. 2021, nakoľko faktúra za opravu bola vystavená 30.07.2021. Tiež
znížil plnenie o opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred a po prirátaní najazdených
kilometrov a paušálne zníženie 0,01 Eur za jeden kilometer – ide o náklady, ktoré by inak vznikli užívaním
poškodeného vozidla podľa najazdených km na prenajatom vozidle. Počet alikvotne najazdených
kilometrov určil na 1 911. Zároveň priznal sadzbu za prenájom 50,-Eur na základe porovnateľných ponúk
autopožičovní v regióne a kategórie poškodeného vozidla. Žalovaný teda z vyfakturovanej sumy za
prenájom náhradného vozidla 3.375,-Eur priznal žalobcovi poistné plnenie v sume 921,43 Eur, ktoré
ako žalovaný uviedol v oznámení o poistnom plnení zo dňa 27.08.2021 poukázal v zmysle § 797 ods. 3
Občianskeho zákonníka a na základe predložených dokladov na účet prenajímateľa LEONI s.r.o., ktorý
v tomto oznámení aj bližšie špecifikoval. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru,
že nárok žalobcu uplatnený v konaní ohľadne istiny je dôvodný, a preto mu vyhovel. Zároveň žalobcom
uplatnené úroky z omeškania považoval za nedôvodné, a preto v tejto časti žalobu zamietol.
32. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákonč. 381/2001 Z.z.“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
33. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenépreukázanénárokynanáhradua)škodynazdraví
a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c)
účelnevynaloženýchnákladovspojenýchsprávnymzastúpenímpriuplatňovanínárokovpodľapísm.a),
b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
34. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
35. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).
36. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil,
keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe žalobcu ohľadne istiny vyhovel. V konaní súdu prvej
inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady, súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného
a odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku
súdu, ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal
žalovanému možnosť konať pred súdom, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom na obsah
a rozsah žalovaným podaného odvolania, odvolací súd dodáva k veci ešte nasledovné.
37. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal
primeranosť a obvyklosť v mieste a čase nájmu v sume 75,-Eur za jeden deň prenájmu motorového
vozidla a tiež nepreukázal dôvodnosť a účelnosť vypožičania náhradného motorového vozidla po dobu
viac ako 21 dní, ako aj po vystavení faktúry zo strany prenajímateľa až do prevzatia motorového vozidla.
38. Z obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že otázka ustálenia dôvodnosti trvania doby prenájmu
náhradného motorového vozidla zapožičaného poškodeným v dôsledku škodovej udalosti bola otázkou
spornou v prvoinštančnom konaní, ktorú žalovaný považoval za dôvodnú len za 21 dní prenájmu.
39. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje
na všeobecne platnú zásadu, podľa ktorej každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou, by mala byť reparovaná v rozsahu nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti
so spôsobenou škodou. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. v peniazoch, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť
reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy.
Za nutné a účelne vynaložené náklady sa považujú náklady vynaložené v obvyklej výške vedúce
k reparácii vzniknutej škody a navráteniu do pôvodného stavu. Dokiaľ nie je škodlivý následok
reparovaný navrátením do pôvodného stavu (protiprávny stav trvá) a všetky náklady, ktoré je v súvislosti
s protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti
so vzniknutou škodou.
40. Odvolací súd ďalej uvádza, že pokiaľ poškodený v dôsledku poškodenia motorového vozidla
stratil možnosť jeho využívania na bežný účel osobnej prepravy, tak nájom náhradného motorového
vozidla je tou skutočnosťou, ktorá reparuje stratu tejto možnosti. Nájomné za požičané motorové
vozidlo predstavuje náklady, ktoré poškodenému vznikli a ktoré by inak nenastali, nebyť poistnej
udalosti. Poškodený má teda nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného
vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné motorové vozidlo. Doba využitia náhradného
motorového vozidla poškodeným je daná časom opravy vlastného motorového vozidla, za stavu
preukázanej účelnosti a nevyhnutnosti vynaložených nákladov. Pre posúdenie primeranosti a dĺžkyprenájmu náhradného motorového vozidla je preto rozhodujúci moment odovzdania poškodeného
motorového vozidla na opravu do autoservisu, ako aj ukončenie opravy a odovzdanie motorového
vozidla poškodenému.
41. V prejednávanej veci je nesporné, že oprava poškodeného motorového vozidla žalobcu prebiehala
odo dňa 22.06.2021 do 05.08.2021, pričom žalobca si prenajal náhradné vozidlo až dňa 22.06.2021
a mal ho prenajaté do 05.08.2021. Žalobca preto dôvodne používal prenajaté motorové vozidlo
v období, kedy sa vykonávala oprava jeho poškodeného motorového vozidla. Odvolací súd preto
nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalobcovi nevznikol nárok na prenájom motorového vozidla za
obdobie doobhliadok, ako ani za obdobie od 03.08.2021 do 05.08.2021. Odvolací súd považuje za
právne irelevantné, že samotná faktúra bola zo strany prenajímateľa vystavená už dňa 30.07.2021,
nakoľko žalobca ako poškodený nemal možnosť ovplyvniť dĺžku opravy motorového vozidla, takisto
nezodpovedá a nemôže byť sankcionovaný za to, že bola vykonávaná doobhliadka vozidla, ktorú
žalovaný považuje za neprimeraný prestoj.
42. Odvolací súd preto v zhode s názorom vysloveným súdom prvej inštancie má za to, že žalobcovi, ako
poškodenému vznikol nárok na preplatenie prenájmu vozidla počas doby opravy poškodeného vozidla,
t.j. odo dňa 22.06.2021 do 05.08.2021. Žalovaný preto nebol oprávnený sám rozhodnúť o primeranosti
doby prenájmu motorového vozidla zo strany žalobcu ako poškodeného, pokiaľ sám žalobca využíval
prenajaté motorové vozidlo výlučne po dobu opravy jeho poškodeného motorového vozidla, pričom on
sám nemal možnosť dĺžku tejto opravy ovplyvniť. Odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ žalovaný pristúpil ku
kráteniu poistného plnenia z dôvodu neprimeraného prestoja medzi vykonanými doobhliadkami vozidla,
tak práve žalovaný ako subjekt vykonávajúci doobhliadky mohol dĺžku tejto opravy ovplyvniť skorším
vykonaním doobhliadky vozidla. Konanie žalovaného však nemôže ísť na ujmu poškodeného, teda
v tomto prípade žalobcu.
43. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal primeranosť a účelnosť vynaložených finančných prostriedkov
za prenájom vo výške 75,-Eur za jeden deň prenájmu motorového vozidla, odvolací súd sa stotožňuje
s postupom súdu prvej inštancie, ktorý považoval z listinných dôkazov predložených žalobcom za
osvedčené, že táto suma prenájmu vo výške 75,-Eur je dôvodná. Potom bolo na žalovanom, aby pokiaľ
oprávnenosť a primeranosť tejto sumy spochybňoval, svoje tvrdenia vierohodne v konaní preukázal.
Žalovaný však ako správne uviedol aj súd prvej inštancie nepredložil relevantné listinné dôkazy
vyvracajúce primeranosť žalobcom uplatneného nájomného za jeden deň prenájmu v sume 75,-Eur.
Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovaného, že žalobcom predložené listinné dôkazy
sa javia byť ako nedôveryhodné, nakoľko pokiaľ žalovaný v konaní tieto svoje tvrdenia relevantnými
listinnými dôkazmi nepreukázal, nezvládol dôkazné bremeno v konaní, ktoré na neho prešlo tým, že
v konaní popieral žalobcom produkované a súdu predložené listinné dôkazy. Odvolací súd sa preto
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať správnosť
jeho postupu pri krátení poistného plnenia.
44. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietol, že sa nahrádza len skutočná škoda a žalobca
v konaní nepreukázal, že prenajímateľom vyfakturovanú sumu nájmu aj zaplatil, čím nie sú splnené
podmienky pre priznanie náhrady škody, odvolací súd uvádza, že žalovaný túto námietku prvýkrát
uplatnil až v odvolacom konaní. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný nenamietal, že žalobca
vkonanínepreukázal,žeprenájommotorovéhovozidlaprenajímateľovizaplatil,čímsatvrdeniežalobcu,
že k úhrade došlo, stalo nesporným v súlade s § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Odvolací súd zároveň konštatuje, že
nakoľko ide o novotu v odvolacom konaní, odvolací súd v súlade s § 366 CSP na prostriedok tejto
procesnej obrany žalovaného neprihliadol.
45. Žalovaný v podanom odvolaní okrem iného namieta, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie
odôvodnil nepresvedčivo, nevysporiadal sa v ňom so všetkými námietkami žalovaného, a teda prijal
arbitrárne rozhodnutie.
46. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnutédôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je
aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na
všetky relevantné, právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (sp. zn. IV.ÚS
115/2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (sp. zn. I.ÚS 46/05, I.ÚS 353/06, II.ÚS 220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08).
47. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre
právny záver o dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojim
záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu.
Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace
s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobca v konaní preukázal oprávnenosť ním uplatneného nároku. Okolnosť, že táto
odpoveď neúspešnú stranu sporu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre
zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
48. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená
ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany,
ak si neosvojí ním navrhnutým spôsobom hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním
predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (sp.zn. II.ÚS 197/07, IV.ÚS
251/03, II.ÚS 3/97).
49. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažuje námietku žalovaného týkajúcu sa
arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu nepresvedčivého odôvodnenia za opodstatnenú.
50. Žalovaný v odvolaní napadol aj výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania.
51. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne
rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a správne zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalovaný
zároveň v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia
o nároku na náhradu trov konania.
52. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne
posúdil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. a III. výrokovej vety podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
53. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na
ustanovenie § 251 CSP súd prvej inštancie.
54. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.