Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. január 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10P/179/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324202212
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8324202212.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci maloletého: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti
rodičov: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, B. a B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, F. – G.,
o návrhu: H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, J., na osvojenie maloletého manželom matky takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý A. B., nar. X.XX.XXXX vo K. L. J. F. je od právoplatnosti tohto rozhodnutia osvojencom
navrhovateľa H. D., rodné číslo XXXXXX/XXXX, nar. XX.XX.XXXX v J., ktorý sa zapíše ako otec
maloletého A. B. v knihe narodení Ministerstva vnútra SR – osobitná matrika Bratislava vo zväzku A.,
ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX namiesto B. B., nar. XX.X.XXXX.

II. Priezviskom osvojenca bude D..

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd učil, že maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej
len „maloletý“) je jeho osvojencom. Vo svojom návrhu uviedol, že s matkou maloletého sa zosobášil
XX.XX.XXXX na Matričnom úrade v B.. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev B. M. B., zväzok
XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. číslom X. S maloletým má vytvorený veľmi blízky vzťah a

vníma ho ako vlastného syna. Maloletý má vytvorené rodinné a sociálne väzby naňho a jeho rodinu,
nakoľko ho vníma ako otca. Zároveň pozná jeho rodinu a považuje ju za svoju. S matkou maloletého
a s maloletým bývajú spolu v prenajatom byte, pričom potreby maloletého zabezpečujú spolu s matkou.
S matkou maloletého začali žiť v spoločnej domácnosti ešte pred sobášom a žijú tak cca. 2,5 roka.
Maloletý nemá vytvorený vzťah k biologickému otcovi. Biologický otec maloletého súhlasí s tým, aby
si maloletého osvojil. S osvojením maloletého súhlasí aj jeho matka. Má za to, že spĺňa podmienky
na rozhodnutie o osvojení, nakoľko má plnú spôsobilosť na právne úkony, osobné predpoklady a to

zdravotné, osobnostné a morálne zaručujú, že osvojenie bude v záujme maloletého. Medzi maloletým
a ním je primeraný vekový rozdiel a osvojenie je v jeho záujme. Jeho zdravotný stav, i zdravotný stav
maloletého nie je v rozpore s účelom osvojenia.

2. Navrhovateľ predložil súdu sobášny list potvrdzujúci, že je manželom matky maloletého, rodný list
maloletého, mailovú komunikáciu s otcom maloletého, rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn.
10P/39/2017.

3. Kolízny opatrovník doručil súdu dňa 30.09.2024 správu zo šetrenia pomerov, z ktorej vyplýva, že pri
spoločnom pohovore navrhovateľ uviedol, že dôvodom na podanie návrhu na osvojenie bola iniciatíva
maloletého, ktorý sám povedal, že by sa chcel volať „D.“. Potom to začali spolu rozoberať. S maloletýmsa pozná asi tri roky. V spoločnej domácnosti žijú viac ako dva roky. Navrhovateľ sa aktívne zapája do
výchovy, berie to ako samozrejmosť. Maloletý ho oslovuje „otec“ alebo „H.“. Navrhovateľ ho vozí do školy
skoro každý deň a trávia spolu aj voľné chvíle. Spoločný čas trávia počas víkendov, chodia na výlety,

turistiku, poznávacie výlety, s maloletým začali chodiť na ryby. Navrhovateľ je konateľom a majiteľom
spoločnosti H. J., N. s príjmom mesačne vo výške okolo 2.000 eur. Jeho zdravotný stav je dobrý, užíva
lieky na hypertenziu. Vlastné deti nemá. Matka maloletého uviedla, že súhlasí s podaným návrhom. Je
rada, keďže spolu fungujú ako rodina, tak nech to je aj oficiálne. Maloletý má jej manžela rád, rozumejú
si a trávia spolu čas tak, akoby bol jeho otcom. Maloletý svojho biologického otca nepozná, nestretáva

sa s ním ani sa žiadnym spôsobom nekontaktujú. Na výživu neprispieva asi pol roka, na výživnom
dlhuje viac ako 1.500 eur. Okrem výživného otec raz zakúpil maloletému bicykel a dvakrát nejakú
hračku. Od rozchodu otec videl maloletého asi trikrát. Manželia D. uzavreli manželstvo po 2,5 ročnej
známosti. V spoločnej domácnosti žili dva roky pred uzavretím manželstva. Spolužitie hodnotia dobre,
vedia sa spolu rozprávať o rôznych témach, manželské problémy nemajú. Stredobodom pozornosti v
domácnosti je väčšinou maloletý. Podľa nich je vo veku, kedy chce vedieť hneď všetko. Maloletý je

žiakom X.ročníka Základnej školy C. I. v J.. Má rád informatiku, matematiku, chodí na klavír a kickbox.
Zdravotný stav maloletého je dobrý, je sledovaný na očnej, neurologickej a kardiologickej ambulancii.
Maloletý pri pohovore na úrade uviedol, že by sa chcel volať „D.“, pretože aj mama, ktorá sa volala „C.
O.“ sa už volá „D.“. Z rozhovoru s maloletým vyplynulo a aj sám uviedol, že svojho biologického otca
pozná. Navrhovateľ je jeho nevlastný otec. S otcom matka bývala v Holandsku a keď mal rok tak sa

rozviedli. Potom s ním bol trikrát. Nevolá mu, nemá naňho číslo. Naposledy mu matka písala o zmenu
priezviskaajemujetojedno.Uviedol,žeotecjeterazvRakúskuanechcesasnímstretnúť.Navrhovateľ
je lepší, berie ho na dovolenku do Turecka, Egypta , kúpi mu čo chce. Vie, že navrhovateľ má mamu,
otca už nemá a má dosť veľkú rodinu, z ktorej niekoho pozná. Kolízny opatrovník uviedol, že osvojenie
je vážnym zásahom do identity dieťaťa a môže mať vplyv na jeho sebaúctu v budúcnosti, preto požiadali

o spoluprácu referát poradensko-psychologických služieb.

4. Dňa 26.11.2024 bola doručená záverečná správa z poradenského procesu. Maloletý pri pohovore
uviedol, že biologického otca stretol len niekoľkokrát a tieto stretnutia opisuje ako neutrálne, pričom k
biologickému otcovi nepociťuje citovú väzbu. Podnet k procesu osvojenia inicioval samotný maloletý,

keďže si praje niesť rovnaké priezvisko ako jeho matka a jej manžel. Navrhovateľa vníma ako otca už
od prvého stretnutia a opisuje s ním blízky vzťah, ktorý trvá približne tri roky. Ich vzájomné interakcie
obsahujú spoločné trávenie voľného času, učenie sa, rozhovory a spoločné aktivity, ako napríklad
rybárčenie. Z interakcií možno usúdiť, že si vytvorili vzťah založený na dôvere a vzájomnom porozumení,
pričom maloletý dokáže s navrhovateľom otvorene diskutovať o rôznych témach. Matka opisuje vzťah

s navrhovateľom ako založený na vzájomnej úcte, láske a porozumení, pričom vníma manželstvo ako
prostredie emocionálnej podpory a bezpečia. Vo vzťahu s maloletým sa prejavuje otvorená komunikácia
a dôvera, ktoré sú posilňované vzájomným rešpektom. Matka vníma tento vzťah ako veľmi blízky,
prirovnávajúc ho k vzťahu najlepších priateľov. Navrhovateľ je tolerantný a empatický, čo naznačuje
jeho schopnosť vcítiť sa do potrieb dieťaťa a vnímať jeho individuálne potreby. Navrhovateľ verbalizuje,

že maloletého od začiatku prijíma ako vlastné dieťa, čo je výrazným znakom jeho emocionálnej
investície a akceptácie úlohy otca. Trávia spolu veľa voľného času, čo podporuje ich vzájomné
emocionálne puto a vytvára bezpečné rodinné prostredie. Navrhovateľ má silnú vnútornú motiváciu
k osvojeniu maloletého, s cieľom formovať stabilné rodinné zázemie. Pozorované interakcie medzi
členmi rodiny pôsobili harmonicky, vykazovali vysokú mieru dôvery, blízkosti a emocionálnej podpory.

Atmosféra počas konzultácie bola pozitívna a otvorená, čo poukazuje na stabilné emočné zázemie a
kvalitnú komunikačnú základňu, ktorá môže byť prínosná pre ďalšie prehlbovanie vzťahu. Vytvárajú
pre maloletého bezpečné a stabilné rodinné prostredie, ktoré podporuje jeho zdravý emocionálny a
psychologický vývin. Obaja manželia majú hlboké väzby na svoje biologické rodiny, ktoré vnímajú ako
zdroj pozitívnej podpory a stability. Rodina navyše plne podporuje rozhodnutie navrhovateľa o osvojení,

čo prispieva k posilneniu rozhodnutia a stabilite osvojenia. Celkový obraz rodinného prostredia pôsobí
ako stabilný a podporujúci, s potenciálom poskytovať maloletému pozitívne zázemie pre jeho ďalší
osobnostný vývoj a adaptáciu. Navrhovateľ disponuje dostatočnými rodičovskými kompetenciami na
zaistenie harmonického a bezpečného prostredia pre vývin maloletého. Maloletý v tomto prostredí
už teraz nachádza stabilné a podporné zázemie, kde sú uspokojované jeho emocionálne potreby,

cíti sa prijatý a milovaný. Maloletý rozumie významu osvojenia a vyjadril s ním súhlas. Z odborného
psychologického hľadiska, na základe pozorovania vzájomnej interakcie a orientačného posúdenia
osobnostných charakteristík navrhovateľa nevidia žiadne prekážky, ktoré by bránili osvojeniu.5. Maloletý bol dňa 04.12.2024 vypočutý na Okresnom súde Humenné. Maloletý pri výsluchu
k predmetnej veci uviedol, že chcel by sa volať D. a chce, aby mal v rodnom liste napísaného
navrhovateľa. Vychádza s ním dobre, oslovuje ho H.. Bude ho volať otec.

6. Otec maloletého dňa 11.01.2025 zaslal súdu mailom čestné prehlásenie, v ktorom vyjadruje súhlas
s osvojením maloletého a taktiež so zmenou priezviska. Toto podanie však písomne poštou nedoplnil.

7. Na pojednávaní dňa 24.01.2025 navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu.

Je si vedomý dôsledkov osvojenia maloletého. Maloletý ho v súčasnosti oslovuje otec alebo H..
Matka maloletého na predmetnom pojednávaní uviedla, že s návrhom súhlasí v celom rozsahu. Maloletý
sa s biologickým otcom nestretáva, nemá s ním ani iný kontakt. Otec maloletého nekontaktuje v podstate
od jeho 2 rokov. Od uzavretia manželstva otec výživné neplatí a aj predtým bolo platené cez exekútora.
Kolízna opatrovníčka na rovnakom pojednávaní uviedla, že navrhujú vyhovieť návrhu.

8. Podľa § 97 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) osvojením vzniká medzi
osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými
osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť
a rovnaká práva a povinnosti ako rodičia.

9. Podľa § 98 zákona o rodine osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je
zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a
života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.
Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100, ods. 3.

10. Podľa § 99, ods. 1,2 zákona o rodine medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový
rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

11. Podľa § 100, ods. 1, 3 zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z

manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi
alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú
plnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.
Ak je osvojiteľ manželom maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého
manžela, súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je

zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

12. Podľa § 105 zákona o rodine osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec
manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods.
3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.

13. V danom prípade bolo preukázané, že navrhovateľ je manželom matky maloletého, pričom v
spoločnej domácnosti žijú viac ako dva roky. Navrhovateľ je zamestnaný a nemá zdravotné obmedzenia,
ktoré by mu bránili v starostlivosti o maloletého. Súd má za to, že osvojenie maloletého manželom matky
je v záujme maloletého. V domácnosti navrhovateľa a matky je vytvorené vhodné prostredie pre výchovu

maloletého, pre ktorého je dôležité, aby vyrastal v harmonickej rodine. Navrhovateľ spĺňa aj osobnostné
predpoklady pre osvojenie maloletého. Navrhovateľ sa podieľa na výchove a starostlivosti o maloletého,
maloletého vozí do školy, vytvára mu rôzne voľnočasové aktivity a trávia spolu veľa voľného času.
Maloletý vníma navrhovateľa ako svojho otca, sám vyslovil požiadavku volať sa tak ako jeho matka
a navrhovateľ. Zo záverečnej správy psychologického procesu vyplýva, že maloletý rozumie významu

osvojenia a vyjadril s ním súhlas. Matka maloletého s osvojením súhlasila. Otec maloletého mailom
zaslal súhlas s osvojením, tento súhlas písomne nedoplnil. Maloletý sa so svojim biologickým otcom
nestretáva, nekontaktujú sa ani prostredníctvom sociálnych sietí. Maloletý stretol biologického otca len
niekoľkokrát a tieto stretnutia opisuje ako neutrálne, pričom k biologickému otcovi nepociťuje citovú
väzbu. Kolízny opatrovník uviedol, že osvojenie je v záujme maloletého. Súd je toho názoru, že boli

splnené všetky podmienky pre osvojenie, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Priezvisko maloletého
súd určil podľa dohody navrhovateľa a matky maloletého o spoločnom priezvisku maloletých detí.14. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo

veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého
do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.