Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Zolotová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825200153
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8825200153.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX
XX D. E. C.- F., právne zastúpená: JUDr. Lukáš Holodňák, advokát, AK so sídlom Kpt. Nálepku 8, 071 01
Michalovce, proti žalovaným: 1. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX D. E. C.- F., 2. H.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.XXXX XXXX/X, XXX XX D. E. C., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

I. Súd u k l a d á žalovaným v 1. a 2. rade, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ako
ani inými prostriedkami sami ako ani prostredníctvom nimi poverených či splnomocnených osôb úplne
nekontaktovali žalobkyňu, manžela žalobkyne p. J. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č.XXXXXX/XXXX ako ani
blízke osoby žalobkyne.

II. Súd u k l a d á žalovaným v 1. a 2. rade, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov nepribližovali
k osobe žalobkyne, k osobe manžela žalobkyne p. J. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č.XXXXXX/XXXX ako
ani k ďalším blízkym osobám žalobkyne, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní,
trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré budú žalovaní v 1.a 2. rade predvolaní, v rozsahu

nevyhnutnom na ich riadnu účasť na týchto úkonoch.

III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zdržať sa konania, ktorým by sami alebo prostredníctvom nimi
splnomocnených,čipoverenýchtretíchosôbzasahovalidoprávanaochranusúkromia,menaaprejavov
osobnej povahy žalobkyne, a to najmä, nie však výlučne formou vyhotovovania a/alebo zverejňovania
a/alebo fyzického alebo elektronického rozširovania zvukových, obrazových alebo zvukovoobrazových

záznamov, týkajúcich sa žalobkyne, súvisiacich so žalobkyňou alebo zachytávajúcich žalobkyňu, tretím
osobám.

IV. Žalobkyňa má voči žalovaným v 1. a 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení v lehote 60
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V. Súd žalovaných v 1. a 2.rade p o u č u j e , že môžu podať žalobu vo veci samej týkajúcu sa
žalobkyne a žalovaných v 1. a 2.rade vo veci nárokov navrátenia do pôvodného stavu, alebo nárokov na
náhradu škody, alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, ako aj žalobu o zrušenie
neodkladného opatrenia podľa výrokov I. až III. tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom voči žalovaným domáhala vydania rozhodnutia o neodkladnom

opatrení tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.2. Návrh odôvodnila tým, že v období od 14.08.2017 do 10/2019 bola zamestnaná v obch. spol. LPH D.
E.,s.r.o.,IČO:31706029,sosídlomK.L.XXX,XXXXXD.E.C.XXXXX.Žalovanýv1.radebolkolegom
žalobkyne. Pre úplnosť žalobkyňa uvádza, že žalovaní v 1. a 2. rade sú manželia napriek netotožným

priezviskám a adresám trvalého pobytu. V roku 2018 udržiavala žalobkyňa so žalovaným v 1. rade po
dobu niekoľkých mesiacov intímny pomer, pričom u žalovaného v 1. rade sa jednalo o mimomanželský
pomer, nakoľko v tomto období už bol žalovaný v 1. rade podľa vedomostí žalobkyne zosobášený so
žalovanou v 2. rade. Po ukončení tohto mimomanželského, krátkodobého pomeru žalovaného v 1. rade
a žalobkyne neexistovali medzi žalobkyňou a žalovanou stranou žiadne konflikty. Žalobkyňa považovala

aajpovažujetentokrátkodobýintímnyvzťahsožalovanýmv1.radezroku2018zadefinitívneskončený.
Žalobkyňa je vydatá za J. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. C. - F., pričom v
súčasnosti žalobkyňa pracuje na Mestskom úrade D. E. C. na Referáte daní a poplatkov. V rokoch
2022 a 2023 kontaktoval žalovaný v 1. rade žalobkyňu prostredníctvom sociálnej siete Instagram.
Na tieto správy žalovaného v 1. rade sa snažila žalobkyňa žiadnym spôsobom nereagovať. Situácia
však radikálne eskalovala od mesiaca 07/2024. Žalobkyňa sa domnieva, že práve v tomto období sa

žalovaná v 2. rade dozvedela o vyššie spomínanom intímnom pomere žalobkyne a žalovaného v 1.
rade z roku 2018. Dňa 28.07.2024 žalovaná v 2. rade telefonicky kontaktovala manžela žalobkyne.
Následne bol manžel žalobkyne telefonicky kontaktovaný zo strany žalovaných v 1. a 2. rade aj dňa
19.10.2024. V rámci týchto telefonátov bola žalobkyňa zo strany žalovaných v 1. a 2. rade značne
urážaná, osočovaná a ohováraná, pričom sa žalovaná strana vyjadrovala značne vulgárne, ba priam

až formou vyhrážok. Manžel žalobkyne mal zároveň v období od 07/2024 až doposiaľ, a to najmä v
období od 10/2024 do 11/2024 väčšie množstvo neprijatých hovorov od žalovanej strany, SMS správy
od žalovanej strany a zároveň väčšie množstvo telefonických odkazov od žalovanej strany. Taktiež
samotná žalobkyňa mala najmä v období od 10/2024 do 11/2024 väčšie množstvo hovorov od žalovanej
strany. Pre úplnosť a pochopenie predpokladaných dôkazov žalobkyňa zdôrazňuje, že žalovaný v 1.rade

disponuje telefónnym číslom +XXX XXX XXX XXX a že žalovaná v 2.rade disponuje telefónnym číslom
+XXX XXX XXX XXX. Obdobne tak žalobkyňa bola opakovane telefonicky kontaktovaná žalujúcou
stranou. Ako dôkaz predkladá žalobkyňa nahrávku telefonického rozhovoru zo dňa 29.10.2024 medzi
žalobkyňou a žalovanou stranou a nahrávku telefonického rozhovoru zo dňa 25.11.2024. V rámci tejto
vzájomnej telefonickej komunikácie strán sporu bola žalobkyňa osočovaná, na adresu žalobkyne boli

žalujúcou stranou opakovane používané vulgarizmy, že je „kurva“ a pod., žalobkyňa bola obvinená z
používania čiernej mágie a energetických útokov na žalovanú stranu (aj keď žalobkyni nie je zrejmé, o
aké energetické útoky či čiernu mágiu by sa malo jednať), žalobkyni sa žalovaná strana vyhrážala, že
zverejní intímne fotografie a videá žalobkyne a taktiež v mesiacoch 10/2024 a 11/2024 bolo žalobkyni
od žalovaného v 1. rade doručených viacero SMS správ, v ktorých sa žalovaný v 1. rade vyhráža,

že zverejní intímne fotografie a videá žalobkyne. Ataky voči osobe žalobkyne boli zo strany žalovanej
v 2. rade realizované aj formou SMS správ. V tejto súvislosti poukazuje žalovaná na SMS správy,
ktoré jej boli doručené od žalovanej v 2.rade v období od 10/2024 do 12/2024. Tieto vyššie uvedené
vyhrážky spočívajúce v rozširovaní intímnych fotografií žalobkyne žalovaná v 2. rade aj naplnila, nakoľko
prostredníctvom SMS a MMS správ kontaktovala kamarátku žalobkyne p. K. M. a odoslala jej viacero

SMS správ a intímnych fotografií žalobkyne. Rovnako boli vyššie uvedené vyhrážky spočívajúce v
rozširovaní intímnych fotografií žalobkyne splnené aj žalovaným v 1. rade, nakoľko prostredníctvom e-
mailovej komunikácie žalovaný v 1. rade v mesiaci 01/2025 kontaktoval kamarátku žalobkyne p. N. O.
a odoslal jej viacero e-mailových správ vrátane intímnej fotografie žalobkyne. Nemenej podstatnou je
podľa názoru žalobkyne aj tá skutočnosť, že vyjadrenia žalovanej strany u žalobkyne vyvolávajú pocit,

akoby bola žalobkyňa sledovaná žalovanou stranou. Toto tvrdenie vyplýva podľa názoru žalobkyne z
vyššie uvedených dôkazov ako aj z e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade z
obdobia od 01/2024 do 07/2024. Zo strany žalovaných v 1. a 2. rade dochádzalo aj ku ďalším konaniam,
ku ktorým však žalobkyňa nedisponuje listinnými dôkazmi, kde ako príklad žalobkyňa uvádza situáciu,
kedy žalovaná v 2. rade stretla svokra žalobkyne a na ulici mu ukazovala intímne fotografie, ktoré boli

zo strany žalovanej v 2. rade odoslané aj p. K. M.. Taktiež má žalobkyňa vedomosť o tom, že žalovaná
strana sa pokúšala telefonicky, resp. cez SMS a MMS správy kontaktovať aj rodičov žalobkyne, čo
sa im však nepodarilo, nakoľko rodičia žalobkyne boli v danom období odcestovaní mimo územia SR.
Obdobnetakžalobkyňapoukazujenaincident,kedyžalovanýv1.radečakalnažalobkyňupredmiestom
výkonu práce žalobkyne, ktorá však nastúpila do svojho OMV, nakoľko nemala záujem so žalovaným

v 1. rade komunikovať. Počas tohto incidentu žalovaný v 1. rade búchal na okno motorového vozidla
žalobkyne, avšak žalobkyňa z daného miesta odišla. Zároveň si žalobkyňa opakovane všímala, ako
žalovaný v 1. rade jazdi popri rodinnom dome, v ktorom žalobkyňa spolu so svojou rodinou býva, ako
žalovaný v 1. rade jazdí popred reštauráciu, kam žalobkyňa chodieva na obed počas obednej prestávkya pod.. Žalobkyňa nemala záujem prvotne riešiť uvedené protiprávne konania žalovanej strany súdnou
cestou, nakoľko dúfala, že žalovaná strana dobrovoľne upustí od vyššie uvedeného a podľa názoru
žalobkyne protiprávneho konania. Napriek tomu však zo strany žalovaných v 1. a 2. rade dochádza ku

stupňovaniu tohto konania, kedy je kontaktovaná nielen žalobkyňa a manžel žalobkyne ale aj rodičia
a svokrovci žalobkyne a kedy sú tretím osobám žalovanou stranou rozosielané intímne fotografie
žalobkyne, pričom sa jedná o konanie, opakované, čo spôsobuje podľa názoru žalobkyne značný zásah
do práva žalobkyne na ochranu jej osobnosti. K celej veci považuje žalobkyňa za potrebné uviesť, že
fotografie rozširované žalovanými v 1. a 2. rade tretím osobám sú bez súhlasu žalobkyne zo strany

žalovanýchv1.a2.radeuschovávanévichelektronickýchzariadeniachataktiežbezsúhlasužalobkyne
a v rozpore s vôľou žalobkyne posielané tretím osobám. Všetky vyššie uvedené konania žalovaných v 1.
a 2. rade aj s prihliadnutím na eskaláciu týchto konaní a značne vulgárne a agresívne prejavy žalovaných
v 1. a 2. rade zároveň u žalobkyne vyvolávajú obavu o jej integritu. Takéto vyššie špecifikované konania
zo strany žalovaných v 1. a 2. rade považuje žalobkyňa za neoprávnený zásah do jej práva na ochranu
osobnosti, a to konkrétne na ochranu súkromia a prejavov osobnej povahy žalobkyne, pričom má

žalobkyňa za to, že tohto konania sa žalovaní v 1. a 2. rade dopustili za účelom pomsty, v úmysle
poškodiť meno a povesť žalobkyne. Vo vzťahu ku potrebe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami
sporu považuje žalobkyňa za potrebné uviesť, že žalovaní v 1. a 2. rade opätovne dňa 18.01.2025
a dňa 19.01.2025 prostredníctvom SMS správ kontaktovali žalobkyňu, kde sa jej opätovne vyhrážajú
rozširovaním intímnych fotografií žalobkyne tretím osobám a kde vulgárne nadávajú žalobkyni. Žalovaní

v 1. a 2. rade aj v súčasnosti pokračujú v obťažovaní žalobkyne a jej manžela K. B. formou SMS správ.
V tejto súvislosti poukazuje žalobkyňa na SMS správy zo dňa 25.01.2025 a zo dňa 27.01.2025. Zároveň
mali žalovaní v 1. a 2. rade opätovne kontaktovať aj svokrovcov žalobkyne. Žalobkyni nie je zrejmé,
či vyššie uvedené intímne fotografie žalobkyne poslali žalovaní v 1. a 2. rade aj ďalším osobám a či
žalovaní v 1. a 2. rade nerozširujú nepravdivé tvrdenia o osobe žalobkyne voči ďalším tretím osobám,

nakoľko o tom žalobkyňa nemá vedomosť, avšak s ohľadom na už učinené konania žalovaných v 1. a 2.
rade existuje podľa názoru žalobkyne dôvodná obava o tom, že tieto fotografie budú ďalej rozširované
a že žalobkyňa bude žalovanými v 1. a 2. rade ohováraná aj pred ďalšími osobami. Tým by podľa
názoru žalobkyne došlo ešte väčšmi k zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobnosti, a to najmä
práva na ochranu súkromia, ako aj do práva na ochranu osobných prejavov, dobrého mena a povesti.

Nepriaznivý vplyv protiprávneho konania žalovaných v 1. a 2. rade voči osobe žalobkyne je podľa jej
názoru umocnený aj tým, že žalobkyňa pôsobí ako zamestnanec MsÚ Vranov nad Topľou, kde prichádza
do kontaktu s väčším množstvom ľudí. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je žalobkyňa
toho názoru, že v danom prípade vyvstáva potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

3. K návrhu žalobkyňa pripojila pracovnú zmluvu zo dňa 28.07.2017, sobášny list, výpis hovorov,
internetovú komunikáciu, sms správy, e-mailovú komunikáciu, nahrávky telefonických rozhovorov.

4. Podľa pracovnej zmluvy F 126/06 zo dňa 28.07.2017 je zrejmé, že žalobkyňa uzatvorila so
zamestnávateľom LPH D. E. pracovnú zmluvu na pozíciu ekonóm- účtovník s dňom nástupu do práce

dňa 14.08.2017.

5. K návrhu žalobkyňa pripojila sobášny list, podľa ktorého žalobkyňa uzatvorila dňa 15.10.2016
manželstvo s J. P.. Toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D. E. C. vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XX, pod poradovým číslo XXX.

6. Z predložených výpisov hovorov, internetovej a sms komunikácie je zrejmé, že žalovaní viackrát
kontaktovali žalobkyňu, ako aj jej manžela s tým, že obsahom týchto komunikácii boli nadávky
smerované k osobe žalobkyne, rozposielanie intímnych fotiek žalobkyne, obviňovanie z čiernej mágie
a energetického útoku.

7. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a osobou N. O. súd zistil, že osoba menom N. O.,
preposlala žalobkyni e-mailové správy od žalovaného v 1.rade, v ktorých žalobkyňu pred touto osobou
očierňoval, nazýval ju energetickým upírom, pýtal sa jej, či chce ďalšie fotky žalobkyne.

8. Z telefonických rozhovorov nachádzajúcich sa v elektronickom súdnom spise, je zrejmé, že žalobkyni
niekoľkokrát telefonoval mužský hlas, ktorého žalobkyňa menovala G. a ktorý jej hovorí, že ju zničí, že
je ovládaný on aj ona. V ďalšom jej tvrdil, že vie o nej všetko, že ak ich dá na políciu, všetko o nej
povie. Obviňuje ju z čiernej mágie, ako aj jej manžela a jej svokru. Majú na ňu fotky, ktoré ukážu jejmatke. Žalobkyňu telefonicky taktiež kontaktovala žena, menom H., ktorá ju obviňuje zo zničenia života,
hanlivo ju v telefonickom rozhovore označuje a oznamuje jej, že fotky, ktoré majú k dispozícii pôjdu
ďalej, všetkým ktorých pozná a taktiež ich dá na facebook a instagram.

9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný

účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

15. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je
nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu
v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú ( § 327 CSP).

17. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia
návrhu ( § 328 ods. 2 CSP).

19. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. V zmysle § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

21. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

22. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.23. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej
si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného
žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného

opatrenia nedošlo. Žalobkyňa musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť.

24. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie

o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

25. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,

vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok
súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

26. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia

musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)

27. Súd sa v danom prípade v plnej miere stotožňuje s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia
uvedenými v návrhu žalobkyne.

28. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené

skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah

(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

29. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto
rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú

pohľadávku. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP je nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú
vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené.

30. Zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť dočasnej
úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne

predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivo zvážiť, či v prípade jeho
nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie
možno nariadiť iba v prípade, že je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je
potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne
neopodstatnený.

31. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň
základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené.

Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa
nevytvorí nezvratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv
dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených
záujmov.32. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,

najmä naliehavosťou jej riešenia. Podľa právnej teórie osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúkaných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti pre rozhodnutie o návrhu na
neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia
ako nanajvýš pravdepodobné.

33. Procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce určitým
spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu nech je vypočutá aj
druhá strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu, ide o zásah legitímny a zákonný. Obligatórne
vyjadrenie alebo výsluch protistrany pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení by vo väčšine
prípadov znemožnil poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany (porov. Števček, M., Ficová, S.,
Baricová,J.,Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.

Praha:C.H. Beck, 2016, s. 1118). Ďalším argumentom je prevencia zmarenia účelu neodkladného
opatrenia osobou, proti ktorej návrh smeruje.

34. Neodkladné opatrenia v zmysle ustanovenia zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP slúžia
ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,

duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

35. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobca spravidla osvedčuje lekárskymi správami,
trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou,
elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.

36. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť, ako menej závažný zásah do osobných

slobôd povinného, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná
integrita žalobkyne mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí žalobkyňa pred nariadením
neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2. vydanie, 2022, s. 1231 – 1246).

37. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná
istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu.

38. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)č.
606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa
o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že

je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych
vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo
iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá
okamžitá a efektívna súdna ochrana.

39. Ako je vyššie uvedené predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je bezprostredne
hroziaca ujma na právach tej strany sporu, ktorá sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha.
Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovala tým, že ona, jej manžel, ako aj
ďalší členovia jej rodiny sú dlhodobo kontaktovaní žalovanými, či už písomné, telefonicky, elektronickou

komunikáciou, prípadne inými prostriedkami s tým, že jej vulgárne nadávajú, obviňujú ju z čiernej mágie,
vyhotovujú obrazové a zvukové záznamy jej osoby, ktorými sa jej vyhrážajú, že ich poskytnú ďalej
a zverejnia.40. Súd po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi, ako aj nahrávkami telefonických
rozhovorov mal za dostatočne osvedčené, že žalobkyňu, ako aj jej rodinu žalovaní neustále kontaktujú,
či už prostredníctvom telefonických rozhovorov, sms správ s tým, že na adresu žalovanej sa vyjadrujú

hanlivo, obviňujú ju z čiernej mágie a zničených životov. Taktiež bolo dostatočne osvedčené, že žalovaní
disponujú intímnymi fotkami žalobkyne, ktoré zasielajú jednak rodine žalobkyne, ako aj iným ľuďom.
Zároveň sa jej vyhrážajú, že majú k dispozícii aj ďalšie fotografie a videá, ktoré zverejnia, ak ich udá
na polícii.

41. Návrh žalobkyne má oporu v § 11 Občianskeho zákonníka, ktorý zaručuje, že fyzická osoba má
právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

42. Taktiež podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové
snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejav osobnej povahy sa

smú vyhotovovať alebo použiť len s jej privolením.

43. Z vyššie uvedených dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa, bola osvedčená aj dlhodobosť konania,
keď žalovaní začali pravidelne kontaktovať žalobkyňu, ako aj jej rodinu od októbra 2024. Žalovaní svojím
správaním opakovane porušujú práva a oprávnené záujmy žalobkyne. Ohrozujú jej telesnú a duševnú

integritu, osobnú slobodu, bezpečnosť. V žalobkyni vzbudzujú pocit obavy, že týmto konaním dôjde aj
vzhľadom k jej zamestnaniu k poškodeniu mena a povesti žalobkyne.

44. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia v časti, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2.rade,
aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ako ani inými prostriedkami sami ako ani

prostredníctvom nimi poverených či splnomocnených osôb úplne nekontaktovali manžela žalobkyne,
ako ani blízke osoby žalobkyne a aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade, aby sa na vzdialenosť menšiu
ako 15 metrov nepribližovali k osobe manžela žalobkyne, ako ani k ďalším blízkym osobám žalobkyne
súd uvádza, že aj v tomto prípade považoval návrh za dôvodný.

45. Žalobkyňa dostatočne osvedčila, že žalovaní kontaktujú okrem nej aj jej manžela, ako aj jej blízke
osoby. Žalobkyňa poukázala pritom na skutočnosť, ktorá sa odohrala v meste, keď žalovaná v 2.rade
stretla svokra žalobkyne a tomuto ukazovala jej intímne fotografie, ako aj na skutočnosť, že žalobkyňa
si opakovane všimla, ako žalovaný v 1.rade jazdí popri rodinnom dome, v ktorom býva so svojou
rodinou. Aj v tomto prípade ide o konanie zasahujúce do integrity žalovanej, ktoré vykonávajú žalovaní

aj prostredníctvom jej rodiny, manžela a blízkych osôb.

46. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a žalobkyňou predložené dôkazy ( či už listinné, alebo
nahrávky telefonických rozhovorov) a vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, preto postupom podľa § 328 ods. 1 CSP

nariadil neodkladné opatrenie podľa § 352 ods. 2 písm. d), g) a h) CSP tak ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia.

47. Súd trvanie nariadeného neodkladného opatrenia neobmedzil len na určitý čas v zmysle § 330
ods. 1 CSP, keďže v čase jeho nariadenia nie je možné určiť primeranú dobu, po ktorú by malo

trvať vzhľadom na dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Z dôvodu ochrany práv žalobkyne súd nariadil
neodkladné opatrenie bez presného časového vymedzenia jeho trvania. V prípade, ak odpadnú dôvody,
pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, súd postupom podľa § 334 CSP na návrh žalovaných,
alebo aj žalobkyne toto neodkladné opatrenie zruší.

48. Záverom súd konštatuje, že žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej
v zmysle § 336 ods. 1 CSP, pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi
stranami v požadovanej miere. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie
plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzeným samotným účelom tohto neodkladného opatrenia
a v podstate procesne konzumuje vec samu. Z tohto dôvodu nepovažoval súd uloženie povinnosti podať

žalobu vo veci samej s totožným obsahom (§ 330 ods. 2 CSP) za opodstatnené.

49. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrenímukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

50. V zmysle § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného
stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

51. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov

osôb, proti ktorým takéto neodkladné opatrenie smeruje, je súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP povinný
poskytnúť im kvalifikované poučenie.

52. Pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým súd navrhovateľovi neuloží
žalobnú povinnosť, súčasne osobitným výrokom poučí protistranu o tom, že môže podať proti
navrhovateľovi samostatnú žalobu vo veci samej.

53. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP,
o čom musí byť protistrana rovnako poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. V rámci
výroku tohto uznesenia uvedie súd aj strany a predmet konania vo veci samej, aby sa mohla poučená
osoba efektívne domáhať prípadnej procesnej ochrany.

54. Súd zároveň v zmysle ust. § 337 CSP poučil žalovaných o možnosti podať žalobu vo veci samej
tak, ako je to uvedené vo výroku V. tohto uznesenia.

55. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

56. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

57. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

58. V danom konaní tak bola žalobkyňa úspešná, keď súd jej návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na uvedené jej patrí nárok na priznanie náhrady trov
konania voči žalovaným v rozsahu 100%, ktorý nárok jej súd aj priznal. O konkrétnej výške trov súd
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.