Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423200880
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4423200880.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.
Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.
XX. XXXX, bytom B. C. XXXX/XX, D. E., zastúpený Mgr. Elena Szabóová, advokát, Hlavné námestie
7, Nové Zámky, proti žalovaným: 1. B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. C. XXXX/XX, D. E., 2. F. A.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E., t. č. prechodne bytom G. X - A., H. D. XX, I. J., o určenie neplatnosti

právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. októbra
2023 č. k. 13C/21/2023-196 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.) a žalovaným v 1. a 2. rade

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 137 Civilného sporového poriadku (CSP). Uviedol,
že žalobca (ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX pre kat. územie D. E.) sa svojou
žaloboudomáhalvočižalovanýmurčenianeplatnostizmluvyozriadenívecnéhobremena,uzavretejdňa
09.10.2014, ktorou predchádzajúci vlastník uvedených nehnuteľností (žalovaný v 2. rade) v prospech
žalovanej v 1. rade zriadil právo vecného bremena doživotného bývania, užívania a vykonávania

stavebných úkonov. Uviedol, že žaloba znie na určenie neplatnosti právneho úkonu a žalobca ju podal
podľa § 137 písm. d) CSP. Je tomu tak preto, že právny úkon je právnou skutočnosťou. Neplatnosti
právneho úkonu sa žalobou možno domáhať len v prípade, že to vyplýva z osobitného predpisu. Mal za
to, že v danom prípade tomu tak nie je a žiaden právny predpis žalobcu neodkázal na možnosť podania
takej žaloby, preto jeho žaloba nie je prípustná a súd jeho žalobu z tohto dôvodu zamietol. Poukázal na
to, že žalobca mohol podať len žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, teda o určenie, či tu právo je alebo

nie (v prípade, že preukáže na takom určení naliehavý právny záujem). Takú žalobu žalobca nepodal.
Tvrdil, že žalobca v priebehu konania navrhol zmenu žaloby (hoci ju nazval doplnením žaloby, išlo o
zmenu žaloby, pretože sa domáhal iného určenia než v pôvodnej žalobe), avšak uznesením jeho návrh
na zmenu žaloby zamietol, pretože tento návrh bol prednesený po tom, ako súd uznesením dokazovanie
vo veci vyhlásil za skončené. V danom okamihu už nebolo možné vo veci vykonávať ďalšie dokazovanie
a výsledky dovtedy vykonaného dokazovania nemohli byť dostatočným podkladom pre rozhodnutie o

prípadnejzmenenejžalobe.Poukázalnato,žežalobcaboloneprípustnostižalobysúdomupovedomený
už v okamihu, kedy súd v priebehu pojednávania vyslovil svoje predbežné právne posúdenie žaloby,
napriek tomu však žalobca zmenu žaloby navrhol až po skončení dokazovania, aj to nebol jeho návrh
dostatočný, keď petit zmenenej žaloby nebol dostatočne určitý (neobsahoval uvedenie konkrétneho
vecného bremena, ani konkrétnej zmluvy o jeho zriadení - a ako taký nebol dostatočne určitý a bol
nevykonateľný). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v 1. a 2. rade v konaní

plne úspešným priznal nárok na plnú náhradu trov konania.2. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote. Uviedol,
že súd prvej inštancie zamietol žalobu z procesných dôvodov bez jej vecného preskúmania. Namietal, že
návrh na určenie „že žalovaná nie je osobou oprávnenou z vecného bremena k nehnuteľnosti označenej

v čl. I petitu, vzhľadom na to, že bolo zriadené neplatne“, bol prednesený po vyhlásení dokazovania za
skončené. Ako vyplýva zo zvukového záznamu pojednávania, tento návrh bol prednesený po oznámení
súdu, že navrhované dôkazy nevykoná, a po nadiktovaní prednesu právnej zástupkyne žalobcu súd
návrh na zmenu žaloby zamietol. Súd vyhlásil uznesenie o ukončení dokazovania za skončené až po
prednesení záverečných vyjadrení, teda až po prednesení návrhu na zmenu žaloby zo strany jeho

právnej zástupkyne.

2.1. Ak súd tvrdí, že návrh na zmenu žaloby bol neurčitý, a z toho (okrem „oneskorenosti“) vyvodzuje
nemožnosť zmeny žaloby, poukázal, že podľa zvukového záznamu – ani z prednesu jeho právnej
zástupkyne, ani z odôvodnenia súdu, takéto právne posúdenie nevyplýva. Odôvodnenie rozhodnutia
súduniejemožnémeniťdodatočne,pojehovyhlásení.Zároveň,akbolprednesjehoprávnejzástupkyne

zaznamenaný na zvukovom zázname, odlišný od protokolovanej verzie v zápisnici, nemožno, bez
zohľadnenia zvukového záznamu, urobiť záver o jeho neurčitosti – osobitne, ak je prednesený s
odkazom na už podanú žalobu a vykonané dokazovanie. Uviedol, že žalovaný v 2. rade vo svojej
výpovedi ako strany sporu, aj vo svojej záverečnej reči tvrdil, že žaloba bola podaná dôvodne, a so
žalobou súhlasí. Namietal, že rozhodnutie a postup súdu, ktorým odmietol preskúmať žalovaný nárok,

je v príkrom rozpore s rozhodnutím dovolacieho súdu sp. zn. 7Cdo/268/2019 (rozhodnutie R14/2021,
publikované v Zbierke rozhodnutí), ktoré citoval. Vo vzťahu k žalobe, o ktorej súd rozhodol rozsudkom,
proti ktorému smeruje odvolanie, súd nevyužil postup definovaný ustanovením § 129 CSP, ako to v
porovnateľnej rozhodovanej veci ukladá súdu za povinnosť dovolací súd. Poukázal tiež na rozhodnutie
dovolacieho súdu sp. zn. 9Cdo/7/2021, z neho najmä na body 19. a 20., ktoré citoval.

2.2. Tvrdil, že meritórne rozhodnutie o podanej žalobe by neviedlo k nutnosti žiadnej ďalšej žaloby
– naopak, vylúčilo by vedenie ďalších sporov, pri vedomosti súdu o viacerých súdnych sporoch,
ktoré prebiehali za účasti strán aktuálneho sporu na Okresnom súde Nové Zámky, a súd má o nich
vedomosť nielen zo žaloby, ale aj zo súdnych registrov. Výpočet žalôb v § 137 CSP je demonštratívny,

nie taxatívny, čo vyplýva aj zo znenia samotného zákonného ustanovenia. Zamietnutie žaloby o
určenie neplatnosti právneho úkonu bez dodržania procesného postupu podľa § 129, bez riadneho
rozhodnutia o nepripustení zmeny žaloby, bez vysporiadania sa s uznávacím prejavom žalovaného,
bez posúdenia skutkových tvrdení, je v rozpore s citovanými rozhodnutiami dovolacieho súdu, ako aj
princípmi spravodlivosti podľa CSP. Tvrdil, že rozhodnutím bolo porušené jeho právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré je
v procesnom poriadku premietnuté do § 365 ods. 1 písm. b) (súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd

prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Navrhol
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná v 1. rade sa vyjadrila k odvolaniu žalobcu a uviedla, že žalobca klame a zavádza súd,
preto žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázala na to, že jasne a zrozumiteľne

preukázala súdu, listinnými dôkazmi, že zápisnica spísaná žalovaným v 2. rade sa nezakladá na pravde.
V roku 2014 F. A. nebol závislý na omamných látkach, ale tie začal užívať až koncom roka 2015.
Návrh na súd o obmedzenie spôsobilosti F. A. podala dňa 29. 02. 2016, pretože chcela zachrániť život
svojmu synovi, ktorý bol opakovane hospitalizovaný v nemocnici. Nárokuje si na majetkový prospech
z daného majetku na LV č. XXXX, pretože počas manželstva so žalobcom sa finančne podieľala na

danej výstavbe polyfunkčného domu. Celý jej majetok bol vložený do výstavby a tiež dedičstvo po jej
rodičoch.Rozhodnutiesúduprvejinštanciepovažujezavecnesprávne.Tvrdila,žesúdvrámcivlastného
konania nemôže odstrániť chyby a vady petitu, pretože sa nejedná o odstránenie formálnych vád petitu.
Odvolanie považovala za nedôvodné.

4. Žalobca v rámci odvolacej dupliky neuviedol žiadne nové skutočnosti a doložil rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. januára 2024 sp. zn. 4Cdo/238/2022.5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
anestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebozáväzkoch.

9. Podľa § 220 odsek 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, príp. odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné, súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu

súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má
byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodnení rozhodnutia nepostupuje uvedeným
spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú
vady nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

11. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalobcu, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a zároveň zmätočný, keď odôvodnenie rozhodnutia je
v rozpore s priebehom konania na pojednávaní dňa 18. 10. 2023.

12. Odvolacísúdsozreteľomnavyššieuvedenéskúmal,čipostupsúduprvejinštancievykazovalznaky

procesného postupu znemožňujúceho strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle CSP.

13. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo (písm. c/);
b/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d/).

14. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal určenia neplatnosti zmluvy
o zriadení vecného bremena uzatvorenej dňa 09. 10. 2014, ktorou predchádzajúci vlastník uvedených

nehnuteľností (žalovaný v 2. rade v prospech žalovanej v 1. rade) zriadil právo vecného bremena
doživotného bývania, užívania a vykonávania stavebných úkonov. Žalobca dôvodil tým, že v čase, kedy
nehnuteľnosť vlastnil žalovaný v 2. rade, vyvíjala žalovaná v 1. rade na neho nátlak v snahe predmetnénehnuteľnosti predať a ďalej tvrdil, že žalovaná v 1. rade zneužila neskúsenosť svojho syna (žalovaného
v 2. rade) a jeho nepriaznivý zdravotný stav a jeho vtedajšiu závislosť, a preto ide o úkon neplatný.

Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 18. 10. 2023 právna zástupkyňa žalobcu predniesla
žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením, pričom namietala jej absolútnu neplatnosť a zdôraznila,
že na súde prvej inštancie prebieha ďalší spor o plnení z vecného bremena pri jeho zrušení. Po
prednesenípredbežnéhoprávnehoposúdeniasúdomprávnazástupkyňažalobcudoplnilažalobuoďalší
výrok a žiadala, aby súd rozhodol tak, že určuje, že žalovaná v 1. rade nie je osobou z vecného

bremena oprávnenou. Súd prvej inštancie na to vyhlásil uznesenie a návrh na zmenu žaloby zamietol.
Až následne, po záverečnom vyjadrení tak právnej zástupkyne žalobcu, ako aj žalovaných v 1. a 2. rade,
bolo vyhlásené uznesenie a súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vyniesol rozsudok, ktorý napadol
v zákonnej lehote odvolaním žalobca.

V rozpore so znením priebehu pojednávania, zaznamenaného v zápisnici o pojednávaní zo dňa 18. 10.

2023, súd prvej inštancie v bode 18. svojho rozsudku uviedol, že žalobca síce navrhol zmenu žaloby,
avšak uznesením takúto zmenu žaloby zamietol, pretože tento návrh bol prednesený po tom, ako súd
vyhlásil dokazovanie za skončené. Navyše, navrhovaný petit považoval za nedostatočný a neurčitý.
Zároveň dodal, že v konaní o zrušenie vecného bremena za náhradu (vedenom na OS Nové Zámky
pod č. k. 18C/122/2017) súd si ako otázku predbežnú musí vyriešiť otázku platnosti (príp. neplatnosti

zmluvy o zriadení vecného bremena), preto prípadná žaloba podľa § 137 písm. c/ CSP by z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení zrejme nemohla byť prípustná.

15. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7Cdo 268/2019 zo dňa 25. 11. 2020 vyplynulo, že pri
riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP, alebo podľa § 137 písm. d/ CSP je nutné

zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje v konaní ním uplatňovaný nárok
(predmet konania), následne tento vzťah dôsledne analyzovať a nakoniec správne vyhodnotiť a posúdiť
po právnej stránke. Za účelom zabezpečenia podkladov nevyhnutných pre tento postup ukladá zákon
žalobcovi povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti. Tie majú súdu umožniť, aby daný
právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov významných tak

pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy, ale aj pre prípadné posúdenie veci samej. Žalobca
je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však správne vyhodnotiť a zdôvodniť. Je totiž
vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia“ podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku.
Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdení jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie
a rozhodnutie nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu je tak rozhodujúce obsahové

hľadisko, teda, akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu. Inak
povedané, predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitom),
ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového deja. Na základe žalobného návrhu
a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby
po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu

v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen žalobný návrh.

15.1. Aj podľa relevantnej právnej teórie: „Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti,
ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú
odstránené, súd žalobu odmietne (§ 129), ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať. Súd,

napriek nesprávnej formulácii petitu, môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho
sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, a nie jeho formuláciou. Napríklad
v okolnostiach konkrétneho prípadu je možný taký postup súdu, že súd na základe žalobného návrhu na
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodne, že žalobca je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne
zrejmé, že žalobca sleduje, aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom registri.“ (Tomašovič, M. Števček,

S.Ficová,J.Baricová,Mesiarkinová,Bajánková,Tomašovičaspol.,Civilnýsporovýporiadok,Komentár,
Praha: C. H. Beck 2016, str. 505).

15.2. Súdprvejinštanciemalzaúčelomustáleniapredmetukonaniavzmysle§129CSPpoučiťžalobcu
ovadáchpodanejžalobyavyzvaťho,abyvnímurčenejlehotetietovadyodstránil.Zobsahuspisutakýto

postup súdu prvej inštancie nevyplýva, a pokiaľ súd prvej inštancie vyslovil na pojednávaní dňa 18. 10.
2023 svoje predbežné právne posúdenie sporu a žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyni
na takéto posúdenie aj právne reagoval, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie umožniť žalobcovi
odstrániť vady žaloby, resp. sám mohol pokračovať v konaní, ak bolo z obsahu žaloby (resp. zmenenéhožalobného petitu) zrejmé, čoho sa domáha a čo sleduje. V danom prípade súd prvej inštancie takto
nepostupoval, keď dospel k záveru, že žalobca podal žalobu na určenie neplatnosti právneho úkonu
podľa § 137 písm. d/ CSP, pričom takejto neplatnosti je možné domáhať sa len v prípade, ak to vyplýva

z osobitného predpisu. V danom prípade tomu tak nie je, a preto jeho žaloba nie je prípustná a súd ju
z tohto dôvodu zamietol. Pripustil, že žalobca mohol podať len žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP, teda
o určenie, či tu právo je alebo nie je, pričom konštatoval, že žalobca takúto žalobu nepodal.

15.3. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na rozpor v skonštatovaní v zápisnici o pojednávaní zo

dňa 18. 10. 2023, z ktorej vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyni doplnil svoju
žalobu o ďalší výrok, a to o určenie, že žalovaná nie je osobou z vecného bremena oprávnenou, pričom
v dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatuje, že takáto zmena žaloby bola podaná až
po tom, čo súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené, je v priamom rozpore so zachyteným
procesným dejom na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 18. 10. 2023. Z uvedeného dôvodu je
preto potrebné považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za zmätočné a nepreskúmateľné a takýmto

postupom je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny
proces, a preto jeho odvolanie bolo dôvodné.

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie (za účelom ustálenia predmetu sporu) bude vyzvať žalobcu
vintenciáchvyššieuvedenéhoapoučíhoonedostatkupodanejžalobyazároveňhovyzve,abyvurčenej

lehote súdom vady žaloby odstránil. Ďalší postup súdu prvej inštancie potom bude závisieť od ustálenia
predmetu sporu, o ktorom súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní i rozhodne, pričom svoje
rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo ust. § 220 odsek 2 CSP.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).