Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312214240
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8312214240.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: Anton Gombita - EL PASO,
so sídlom Čulenova 6359/16, Humenné IČO: 40 573 192, právne zastúpený: JUDr. František Svatuška,
advokát so sídlom Námestie Slobody 25, Humenné, proti žalovaným: v 1. rade: Prešovský samosprávny
kraj, so sídlom Námestie mieru 2, Prešov, IČO: 37 870 475, zastúpený: žalovaným v 2. rade, v 2.
rade: Stredná odborná škola polytechnická, so sídlom Štefánikova 1550/20, Humenné, IČO: 00 893
358, právne zastúpený: Mgr. Karol Ševec, advokát so sídlom Hlavná 29, Prešov, v konaní o zaplatenie
11.908,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k.

18C/190/2013-559 zo dňa 21.11.2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k.
18C/190/2013-607 zo dňa 27.03.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok vo výrokoch II., III., IV. a V.

II. P r i z n á v a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %.

III. Žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdHumenné,akosúdprvejinštancieodvolanímnapadnutýmrozsudkomzodňa21.11.2022
rozhodol tak, že:

I. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 11 199,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 11 199,40 eur od 16.05.2012 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 88,10 % proti žalovanému v 2.rade, pričom

o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobu proti žalovanému v 1. rade z a m i e t a.
IV. Žalovanému v 1.rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, pričom
o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Slovenskej republike p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 5,95 % proti žalobcovi a v
rozsahu 94,05 % proti žalovanému v 2. rade.
Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 27.03.2024 súd doplnil tento rozsudok o nasledovný výrok:

VI. Súd z a m i e t a žalobu v prevyšujúcej časti voči žalovanému v 2. rade.2. Žalobca sa pôvodne proti Prešovskému samosprávnemu kraju, Námestie mieru 2, Prešov, zastúpený
Strednou odbornou školou polytechnickou, A. XXXX/XX, B., domáhal zaplatenia bezdôvodného
obohatenia vo výške 11.908,325 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.03.2012 do

zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu, že mal uzatvorenú so žalovaným zmluvu o nájme, kde
do predmetu nájmu investoval finančné prostriedky, ktoré mali byť zohľadnené pri určovaní výšky
nájomného tak, že cena nájmu bude znížená o 410,- Sk za m2 ročne prenajatej plochy. Keďže žalobca
ukončil podnikanie predčasne, investované finančné prostriedky v rozsahu zníženia ceny za nájom do
uplynutia doby nájmu, žiadal vydať ako bezdôvodné obohatenie.

Vpriebehukonaniažalobcarozšírilžalobuožalovanéhov2.rade-Strednúodbornúškolupolytechnickú,
A. XXXX/XX, B. z dôvodu, že na účet žalovaného v 2. rade sa platilo nájomné prevyšujúce započítavaný
nájom.
Preto žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade spoločne a
nerozdielne zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu žalobcovi sumu 11.908,325 eur
spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 01.03.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Súd prvej inštancie pristúpenie do konania a zmenu žalobného návrhu pripustil uznesením č.k. 18C
190/2013-140 zo dňa 27. januára 2014.
Súd prvej inštancie ustálil, že dňa 30.09.2003 bola uzatvorená Zmluva o nájme č. 1/2003 medzi
prenajímateľom - Stredným odborným učilišťom stavebným Humenné a nájomcom - žalobcom, ktorou
prenajímateľ spravujúci majetok Prešovského samosprávneho kraja ponechal nájomcovi do užívania

priestory v SOU stavebnom v Humennom na A. C. D. XX, stavba č. 1550, na parcele XXX/X, zapísaná
na LV č. XXXX, k.ú. B. o celkovej ploche 125 m2, nachádzajúce sa na prízemí, priestory pod aulou, za
účelom vykonávania nevyhnutných stavebných úprav a následne užívanie spočívajúce v prevádzkovej
činnosti uvedenej v bode 22 rozhodnutia.
Zmluvné strany sa dohodli, že nájomca na vlastné náklady zabezpečí komplexnú prestavbu predmetu

nájmu a uhradí všetky investičné náklady spojené s touto prestavbou. Nájomca sa zaviazal, že v
priebehu a po ukončení nájmu nebude požadovať úhradu nákladov alebo protihodnotu toho, o čo sa
zvýšila hodnota veci. Cena prestavby podľa dokumentácie bola vyčíslená na 854.000,- Sk a je cenou
konečnou. Nájomca sa zaviazal preukázať preinvestované finančné prostriedky faktúrami, dodacími
listami prenajímateľovi. Ďalej bolo dohodnuté, že po skončení prestavby predmetu nájmu, nájomca

si bude počas dohodnutej doby nájmu formou zníženého nájmu o 410,- Sk za m2 ročne postupne
započítavať preinvestované náklady, ktoré mu prenajímateľ takouto formou vráti späť.
Doba nájmu bola dohodnutá na 15 rokov od 01.10.2003 do 30.09.2018. Pre platnosť a účinnosť tohto
dojednania je potrebný súhlas zriaďovateľa. Žalobca preinvestoval do prenajatých priestorov sumu
749.238,40 Sk so 14 % DPH (104.893,40 Sk), teda celkom 854.131,80 Sk.

Žalobca vypovedal zmluvu o nájme dňa 29.11.2011 z dôvodu, že stratil spôsobilosť prevádzkovať
činnosť, na ktorú si nebytový priestor prenajal. Žalovaný v 2. rade toto oznámenie zobral na vedomie.
Dňa 29.02.2012 bol spísaný Protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu.
Žalobca žiadosťou zo dňa 29.04.2012 žiadal úhradu zvyšnej časti nákladov, ktoré vynaložil na prestavbu

a na stavebné úpravy.

3. Prvoinštančný súd mal ďalej zistené, že vlastníkom nehnuteľnosti podľa LV č. XXXX je Prešovský
samosprávny kraj. Nehnuteľnosť spravuje Stredná odborná škola polytechnická, A. XXXX/XX, B.. Súd
vykonal dokazovanie aj na výšku investícií a výšku finančnej čiastky, ktorá by prichádzala do úvahy na

vrátenie žalobcovi.
Skonštatoval, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými má obligačný charakter, teda záväzkový charakter
podľa § 488 Občianskeho zákonníka (OZ). Dňa 01.10.2003 žalovaný v 1. rade schválil Zmluvu o
nájme. Náklady na rekonštrukciu boli na základe predloženého rozpočtu ustálené na 854.131,- Sk. Za
žalovaného v 2. rade tieto náklady podpísal v rekapitulácii riaditeľ. Žalobca predčasne ukončil nájomný

vzťah ku dňu 01.03.2012. Žalobca žiadal úhradu ešte nekompenzovaných nákladov za dohodnutú
dobu nájmu. Počas dohodnutej doby nájmu sa formou zníženého nájmu mali postupne započítavať
preinvestované náklady, kde prenajímateľ touto formou mal vložené investície vrátiť späť žalobcovi.
Keďže žalobca stratil spôsobilosť podnikať v týchto nebytových priestoroch, žiadal vrátiť finančnú
čiastku, pričom podľa znaleckého posudku E. F. G. výška zhodnotenia nehnuteľnosti v dôsledku

rekonštrukcie bola 46.700 eur, teda vyššia ako suma, ktorá bola žalobcovi vrátená formou zníženého
nájmu spolu so sumou, ktorou sa podanou žalobou domáhal.
Ku dňu ukončenia nájmu 01.03.2012, ktorý nájom mal pôvodne trvať do 30.09.2018, neboli žalobcovi
refundované náklady za 6 rokov a 7 mesiacov, čo predstavuje 6 x 1.701,18 eur, teda 10.207,08 eura za 7 mesiacov po 141,76 eur, teda 992,32 eur, spolu 11.199,40 eur. V tejto časti prvoinštančný súd
žalobu voči žalovanému v 1. rade považoval za dôvodnú, vo zvyšku žalobu zamietol. Tým, že žalovaný
sa dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania, ktoré omeškanie začalo

16.05.2012. Žiadosťou o úhradu zo dňa 29.04.2012 žalobca žiadal žalovaného v 1. rade o zaplatenie
žalovanej sumy. Žiadosť bola prevzatá 30.04.2012, pričom v žiadosti bola lehota na plnenie určená 15
dní. Teda 16. deň a to 16.05.2012 sa žalovaný v 1. rade dostal do omeškania s plnením dlhu.

4. Prvoinštančný súd sa zaoberal námietkou premlčania, ktorá podľa prvoinštančného súdu nebola

dôvodná, pretože k ukončeniu nájomného vzťahu došlo až ku dňu 01.03.2012 a žaloba bola podaná
na súde dňa 03.10.2012. Nemohlo sa tak premlčať žalobcovo právo skôr, ako by mu vznikol nárok na
zaplatenie žalovanej sumy, keďže nájomný vzťah mal trvať do 30.09.2018 a do tohto času mal mesačne
znížený nájom.
Námietku odpisov hmotného majetku a odpočtu DPH nepovažoval prvoinštančný súd za dôvodnú z
dôvodu, že uvedené nároky sa týkajú noriem verejného, nie súkromného práva.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods.
2 C.s.p. a podľa miery úspechu priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
88,10 % proti žalovanému.

5. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, prvoinštančný súd žalobu zamietol pretože žalovaný v 2. rade

nie je pasívne vecne legitimovaný v prejednávanej veci. Žalovaný v 2. rade je iba správcom majetku
žalovaného v 1. rade, spravuje majetok a vykonáva úkony v mene a na účet žalovaného v 1. rade.
Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vznikol záväzkový vzťah na základe Zmluvy o nájme č. 1/2003
zo dňa 30.09.2003. Podľa § 6 ods. 3 tretia veta zákona č. 446/2001 Z.z. správca vykonáva právne
úkony pri správe majetku vyššieho územného celku v mene vyššieho územného celku. Aj nájomná

zmluva bola uzavretá v mene vyššieho územného celku, žalovaného v 1. rade, preto je pasívne
vecne legitimovaný v tomto spore žalovaný v 1. rade ako vlastník majetku a nie žalovaný v 2. rade,
ktorý iba spravuje jeho majetok. Námietka žalovaného v 1. rade o nedostatku jeho vecnej pasívnej
legitimácie nepovažoval inštancie za dôvodnú. Bezdôvodného obohatenia sa mal domáhať žalobca len
proti vlastníkovi nehnuteľnosti, teda žalovanému v 1. rade.

Prvoinštančný súd priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.
Takisto rozhodol aj o trovách štátu, kde Slovenskej republike priznal náhradu trov konania v rozsahu
5,95 % proti žalobcovi a v rozsahu 94,05 % proti žalovanému v 1. rade.

6.Súdprvejinštancievpredmetnejvecitaktorozhodolrozsudkomzodňa16.07.2020,pričomnazáklade

odvolania žalovaného v 1. rade odvolací súd uznesením zo dňa 24.02.2022 tento rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia
odvolací súd uviedol, že úlohou súdu bude vyhodnotiť pri uzavretí zmluvy o nájme, či Stredné odborné
učilište stavebné, A. XX, B. bolo oprávneným prenajímateľom uvedených nebytových priestorov, a či
na platné uzavretie nájomnej zmluvy v tom čase postačovalo len stanovisko vyššieho územného celku,

ktorý na samostatnej listine následne po uzavretí zmluvy, uzavretie takejto zmluvy len schváli (č.l. 12
súdneho spisu), či zmluvnou stranou v nájomnej zmluve mal byť správca majetku vyššieho územného
celku alebo vyšší územný celok zastúpený správcom.
Pokiaľ prvoinštančný súd nebude mať ustálené zo skutkových zistení, či uzatváranie tejto zmluvy
prebehlo v tom čase v súlade s platným právnym poriadkom a zmluva bola uzavretá platne, potom sa

nebude môcť vysporiadať so žiadnou námietkou strán sporu, a to ani s námietkou premlčania, ktorú
vzniesli žalovaní.
Pokiaľ prvoinštančný súd dospeje k záveru, že zmluva bola uzatvorená platne, potom nárok vyplývajúci
z tejto zmluvy nemôže mať charakter bezdôvodného obohatenia. Je možné, vzhľadom na skutkové
tvrdenia žalobcu pri rozširovaní žaloby o žalovaného v 2. rade, že aj keď prvoinštančný súd dospeje k

záveru, že zmluva je platná, na strane žalovaných, vzhľadom na to, že žalované sú dva subjekty, kde
skutkovo vo vzťahu ku každému zo subjektov je žaloba uplatňovaná z iných skutkových dôvodov, u
jedného môže tento nárok mať charakter vyplývajúci zo zmluvy a u druhého zo subjektov môže mať tento
nárok charakter bezdôvodného obohatenia. Odpoveď na tieto otázky musí dať prvoinštančný súd. Až
potom, čo prvoinštančný súd vyhodnotí právny nárok voči každému zo žalovaných, bude môcť správne

rozhodnúť o námietke premlčania.
Odstránením týchto skutkových a právnych nedostatkov prvoinštančný súd odpovie na základné
odvolacie námietky žalobcu aj žalovaného v 1. rade. Až následne, pokiaľ námietka premlčania nebudedôvodná, čo i len vo vzťahu k jednému zo žalovaných subjektov, prvoinštančný súd vyhodnotí, či nárok
žalobcu voči každému zo subjektov je daný a z akého právneho dôvodu.

7. Súd prvej inštancie vo svojom následnom rozsudku zo dňa 21.11.2022, ktorý je predmetom odvolania
v tomto konaní, citoval § 6 zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov účinného v
čase uzavretia Zmluvy o nájme nebytových priestorov : TRETIA ČASŤ - MAJETKOVÉ POSTAVENIE
VYŠŠIEHO ÚZEMNÉHO CELKU
(1)Vyšší územný celok je právnickou osobou, ktorá vlastní majetok a samostatne s ním hospodári v

súlade s týmto zákonom.
(2)Vyšší územný celok môže zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej organizácii alebo príspevkovej
organizácii, ktorú zriadil podľa osobitného predpisu8) (ďalej len „správca“). Správou majetku vyššieho
územného celku sa rozumie oprávnenie majetok vyššieho územného celku držať, užívať, brať úžitky a
nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a zásadami hospodárenia s majetkom vyššieho územného
celku.

(3)Vyšší územný celok môže svoj majetok vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo môže zo
svojho majetku založiť inú právnickú osobu.9)
Rovnako poukázal na to, že podľa Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom PSK, schváleného
zastupiteľstvom a to článku VII, odsek 3 až 5, PSK schvaľuje Zmluvy o nájme nebytových priestorov
uzavretých správcom, ktorých predmetom nájmu je majetok PSK.

8. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba je dôvodná a preto jej vyhovel, tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku. Čo sa týka právneho posúdenia zmluvy o nájme nebytových priestorov, tak
táto bola podľa názoru súdu uzavretá platne, oprávnenými subjektami a má všetky zákonné náležitosti.
Žalovaný v 2. rade bol oprávnený ako prenajímateľ uzatvoriť uvedenú zmluvu o nájme nebytových

priestorov, ktoré boli vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, podľa vyššie uvedených ustanovení zákona o
majetku vyšších územných celkov. Vyšší územný celok hospodári so svojim majetkom samostatne alebo
prostredníctvom správcu majetku, ktorým je rozpočtová organizácia, alebo príspevková organizácia
zriedená podľa osobitného priestoru. V tomto prípade zmluvu uzatvoril správca tohto majetku, čo vyplýva
z vyššie uvedeného ustanovenia zákona. Dokonca ju schválil schvaľovacou doložkou a aj vlastník, čiže

žalovaný v 1. rade.
Vzhľadom na to, že zmluva bola uzavretá platne. V tomto prípade je predmetom sporu nárok nie z titulu
bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka, ale nárok zo zmluvného záväzkového vzťahu
- zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, a preto súd vychádzal zo zmluvných dojednaní ohľadom
vyporiadania stavebných úprav, ktoré si strany dobrovoľne odsúhlasili a zakotvili do zmluvy o nájme

nebytových priestorov v znení dodatku.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že nárok žalobcu je
dôvodný vo vzťahu k žalovanému v 2. rade do výšky 11.199,40 eur spolu s 9 % ročným úrokom
z omeškania od 16.05.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Súd prvej inštancie teda uzavrel, že Zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá platne,

má všetky náležitosti a uzavreli ju oprávnené subjekty. Podľa vyššie uvedených ustanovení zákona o
majetku VÚC v súlade so schválenými Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom VÚC, bol
správca oprávnený uzatvoriť ako prenajímateľ túto zmluvu, ktorú aj následne schválil VÚC. To má za
následok, že zmluva zaväzuje len zmluvné strany a vychádza sa z ich dohody v zmluve. Ide o zmluvný
záväzkový vzťah a nie o bezdôvodné obohatenie. Preto sa použije aj všeobecná 3.ročná premlčacia

lehota. Preto súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol, keďže tento nebol a nie je
zmluvnoustranouanemátedapasívnuvecnúlegitimáciu,takakotosprávnenamietalodzačiatkusporu.
O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. §
255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak mala strana vo veci len čiastočný úspech,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo. Žalovaný v 1. rade bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu súd priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
Vzhľadom k tomu, že štátu vznikli trovy spojené s dokazovaním v predmetnej veci, a tieto trovy dôkazu
nebolivcelomrozsahukrytépreddavkom,keďžepreddavoknepostačovalnazaplatenieodmenyznalca,
boli vyplatené aj zo štátnych prostriedkov, súd prvej inštancie rozhodol o trovách štátu tak, že strany

sporu podľa pomeru ne/úspechu vo veci zaviazal na náhradu týchto trov. Žalobca nebol úspešný v časti
o zaplatenie 5,95 % a žalovaný v 2. rade v časti o zaplatenie 94,05 %, preto ich súd v takomto rozsahu
aj zaviazal na náhradu trov konania štátu.9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti výrokom II., III., IV. a V. z dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveciazdôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSP,pretožerozhodnutiesúduprvejinštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietol, že výrok II. o trovách konania
nemá oporu vo výroku I., ani iných výrokoch, keďže nie je zrejmé, či bola žaloba voči žalovanému v 2.
rade v určitom rozsahu zamietnutá. Výrok II. o trovách konania považuje žalobca za nepreskúmateľný,
keďže v odôvodnení nie je uvedený spôsob výpočtu a určenie percentuálneho vyjadrenia rozsahu
priznaných trov.

Žalobca má za to, že zamietnutie žaloby voči žalovanému v 1. rade nie je správne a súd prvej inštancie
nedal jasnú odpoveď, či na strane žalovaného v 1. rade nevzniklo bezdôvodné obohatenie spočívajúce
napr. v tom, že teraz vlastní nehnuteľnosť, ktorá bola činnosťou žalobcu zhodnotená.
Žalobcapoukázalnato,žesúdprvejinštanciesprávneposúdilplatnosťnájomnejzmluvy,ajoprávnenosť
žalovaného v 2. rade túto zmluvu so žalobcom uzavrieť a správne posúdil aj vznik a právny dôvod
nároku žalobcu voči žalovanému v 2. rade. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade však súd prvej inštancie

neodôvodnil a nevysvetlil, prečo nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade nevznikol vôbec, a či v tomto
prípade je vylúčený právny dôvod vzniku nároku bezdôvodného obohatenia.
Žalobca má za to, že obaja žalovaní sú povinní uhradiť žalovanú sumu spoločne a nerozdielne, pretože
u obidvoch na to existuje právny dôvod, pričom žalovaní sú „majetkovo prepojení“ a keďže žalovanému
v 1. rade sa zhodnotil majetok v jeho vlastníctve a žalovaný v 2. rade bol povinný refundovať pomernú

časť investícií, právny dôvod žaloby tu existuje voči obidvom subjektom.
Odvolanie proti výrokom o priznaní náhrady trov konania IV. a V. podal žalobca z dôvodu, že
takéto rozhodnutie považuje v kontexte celého konania za nesprávne a súd prvej inštancie vôbec pri
rozhodovaní o náhrade trov konania neprihliadal na to, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa
spočívajúce v samotnej podstate tohto konania, prepojeného vzťahu medzi žalovanými a spočívajú aj v

tom,žeajrozhodnutieonáhradetrovkonaniamábyťrozhodnutímnielenzákonným,aleajspravodlivým,
pričom v danom prípade sa takéto rozhodnutie nejaví ako spravodlivé.
Vzhľadom na vyššie uvedené, preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že uloží povinnosť žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť
žalobcovi sumu 11.199,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.05.2012 do

zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi právo na náhradu trov konania
voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %, pretože jeho neúspech bol len v nepatrnej časti.

10. Žalovaní k odvolaniu žalobcu uviedli, že tak žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade sú
samostatné právne subjekty a len žalobca disponuje žalobou s poukazom na skutočnosť voči komu

si svoj nárok uplatní. Z právneho predpisu jednoznačne vyplýva, kto v danej veci mal byť žalovaným
subjektom, teda žalovaný v 2. rade. Žalobca si mal náležite zvážiť proti komu nárok uplatní, s poukazom
na úspech vo veci samej. Žalobca bol od počiatku v konaní zastúpený advokátom, preto nie je namieste
poukazovať na dôvody hodné osobitného zreteľa ohľadom trov konania z dôvodu, že nárok voči
žalovanému v 1. rade bol od počiatku neoprávnený. Strana sporu, ktorá zapríčinila súdne konanie –

žalobca a tým spôsobila, že druhá strana – žalovaný v 1. rade si musí svoje práva obrániť v súdnom
konaní, má za následok sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vznikli. V odvolaní
žalobca neuviedol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal úspešnému
žalovanému v 1. rade priznať náhradu trov konania.
Žalovaný v 2. rade taktiež poukázal na to, že podľa výroku I. rozsudku zo dňa 21.11.2022 uhradil

žalobcovi istinu spolu s úrokom z omeškania do 14.12.2022, preto má za to, že žalobca nemá naliehavý
právny záujem na odvolaní, minimálne čo do výroku II. napadnutého rozsudku. S poukazom na uvedené
preto žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch
potvrdil a priznal žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi.

11. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(CSP)), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu
podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania(§385ods.1 CSPacontrario),dospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuniejeopodstatnené,
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadnesvoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za konzistentný a logický, pričom v celom rozsahu odkazuje na správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné (§ 387 ods. 2 CSP):
Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s úlohami, ktoré mu zadal odvolací vo svojom zrušujúcom

uznesení zo dňa 24.02.2022. Správne uzavrel, že zmluva o nájme č. 1/2003 zo dňa 30.09.2003 je
platným právnym úkonom, a preto nároky žalobcu vyplývajúce z tejto zmluvy sú zmluvnými nárokmi
práve na základe tejto zmluvy, a nie prípadným bezdôvodným obohatením. Súd prvej inštancie zároveň
správne konštatoval, že žalovaný v 2. rade bol oprávnený ako prenajímateľ uzatvoriť predmetnú zmluvu
o nájme nebytových priestorov, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, na základe zákona č.
446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov účinného ku dňu uzavretia zmluvy o nájme, tak ako

to vyplýva z tretej časti tohto zákona „Majetkové postavenie vyššieho územného celku“, pričom z § 6
ods. 2 tohto zákona vyplýva, že vyšší územný celok môže zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej
organizácie alebo príspevkovej organizácie, ktorú zriadil podľa osobitného predpisu, pričom správou
majetku vyššieho územného celku sa rozumie oprávnenie majetok vyššieho územného celku držať,
užívať, brať úžitky a nakladať ním v súlade s týmto zákonom a zásadami hospodárenia s majetkom

vyššieho územného celku.
Zo zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Prešovského samosprávneho kraja (PSK),
schváleného zastupiteľstvom PSK (čl. VII. ods. 3 – 5) vyplýva, že PSK schvaľuje zmluvy o nájme
nebytových priestorov uzatvorených so správcom, ktorých predmetom nájmu je majetok PSK. Zo
schvaľovacej doložky zo dňa 01.10.2003 vyplýva, že PSK (žalovaný v 1. rade) schválil zmluvu o nájme

medziprenajímateľom–žalovanýmv2.rade,akosprávcommajetkuPrešovskéhosamosprávnehokraja
a nájomcom – žalobcom, uzatvorenú dňa 30.09.2003 v Humennom na dobu určitú, a to od 01.10.2003
do 30.09.2018 za účelom využívania prenajatých priestorov na reštauračné účely.

13. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že už zo zmluvy o nájme zo dňa 30.09.2003 je zrejmé,

kto je prenajímateľ a kto nájomca, a taktiež z čl. II. (Predmet a účel nájmu) vyplýva, že prenajímateľ
spravuje majetok Prešovského samosprávneho kraja, ktorý prenecháva nájomcovi do užívania. Z týchto
skutočností vyplýva, že žalobcovi bolo zrejmé, s kým je v zmluvnom vzťahu, teda kto je prenajímateľom
týchto priestorov, a teda aj osobou, ktorej vznikajú práva a povinnosti z tejto zmluvy. Tvrdenie žalobcu
o tom, že žalovaní sú „majetkovo“ prepojení, a to má mať za následok, že súd prvej inštancie mal

zaviazať oboch žalovaných na zaplatenie uplatneného nároku spoločne a nerozdielne, nie je právne
relevantné, nakoľko z citovaného zákona č. 446/2001 Z.z. jasne vyplýva, že vyšší územný celok (PSK)
môže zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii, tak ako to bolo v tomto
prípade, a tento správca týmto majetkom komplexne disponuje, teda môže ho aj prenajať, tak ako to
bolo v tomto prípade.

14. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že v rozsudku súdu prvej inštancie absentoval výrok
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, čo súd prvej inštancie zhojil dopĺňacím rozsudkom zo dňa
27.03.2024.

15. Žalobca sa vyjadril, že zamietnutie žaloby voči žalovanému v 1. rade nepovažuje za správne, keďže
súd pri zamietnutí žaloby nedal jasnú odpoveď na to, či na strane žalovaného v 1. rade nevzniklo
bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd ale k tomu uvádza, že súd prvej inštancie jasne uviedol, že
zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola uzavretá platne, pričom táto zmluva zaväzuje
len zmluvné strany a vychádza z ich dohody v zmluve. Jedná sa o zmluvný záväzkový vzťah a nie

bezdôvodné obohatenie, preto súd žalobu voči žalovanému v 1. rade správne zamietol, keďže tento
nebol zmluvnou a nemá teda vecnú pasívnu legitimáciu v tomto spore, tak ako to žalovaný v 1. rade aj
správne namietal od začiatku sporu.

16. Odvolanie voči výrokom II., IV. a V. o priznaní náhrady trov konania, podal žalobca z dôvodu,

že rozhodnutie o trovách považuje v kontexte celého konania za nesprávne a súd prvej inštancie pri
rozhodovaníonáhradetrovkonaniavôbecneprihliadolnadôvodyhodnéosobitnéhozreteľaspočívajúce
v samotnej podstate tohto konania.Odvolací súd k tomu uvádza, že súd prvej inštancie jasne ozrejmil z akého dôvodu žalobe vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade vyhovel, a z akého dôvodu žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. Žalobca
má za to, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v samotnej podstate tohto konania, čo má

predstavovať prepojený vzťah medzi žalovanými. Odvolací súd však rovnako, ako súd prvej inštancie,
nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko ako už vyššie uviedol, zo zákona č.
446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov, ako aj zo samotnej nájomnej zmluvy, jasne vyplýva
kto a z akých dôvodov bol v prejednávanej veci prenajímateľom a kto nájomcom, pričom sa nejedná
o také dôvody týkajúce sa veci samej, ktoré by zakladali moderačné právo súdu nepriznať náhradu trov

konania úspešnému žalovanému v 1. rade. Z uvedených dôvodov je preto aj rozhodnutie súdu prvej
inštancie o trovách konania správne vo všetkých výrokoch, teda aj vo výroku II., ktorý žalobca navyše
označil ako nepreskúmateľný z dôvodu, že z odôvodnenia trov konania súdom prvej inštancie nevyplýva
percentuálne vyjadrenie rozsahu priznaných trov konania. Odvolací súd k tomu uvádza, že aj keď je
pravdou, že v odôvodnení rozhodnutia nie je uvedené percentuálne vyjadrenie úspechu a neúspechu
žalobcu a žalovaného v 2. rade, tak z výroku rozhodnutia jasne vyplýva, že žalobcovi bola priznaná

náhrada trov konania v rozsahu 88,1 %, pričom pri žalovanej sume 11.908,32 eur s príslušenstvom
a priznanej sume 11.199,40 eur s príslušenstvom je tento pomer jasne zistiteľný. Úspech žalobcu
predstavuje 94,05 % a úspech žalovaného v 2. rade 5,95 %, čo predstavuje rozdiel práve 88,1 %, tak
ako to aj súd prvej inštancie správne uviedol vo výroku svojho rozhodnutia.
Rovnako správne rozhodol súd prvej inštancie o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému

v 1. rade voči žalobcovi v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaný v 1. rade bol v konaní úspešný
a žalobca neúspešný. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že žalovaný v 1. rade nebol v konaní
zastúpený právny zástupcom, ale žalovaným v 2. rade, pričom z obsahu spisu odvolací súd nateraz
nezistil, či žalovanému v 1. rade vznikli trovy konania v tomto konaní, pričom o tejto skutočnosti ale bude
rozhodovať vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Vzhľadom na úspech a neúspech strán sporu v tomto konaní, t.j. žalobcu a žalovaného v 2. rade je
správny aj výrok o trovách štátu.

17. Odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu nezistil, aby konanie, ktorému predchádzalo vyhláseniu
rozsudku súdu prvej inštancie malo inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie v

tejto veci a rovnako nezistil, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia tejto veci, a preto, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, na základe § 262 ods.

1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému v 2. rade priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
Vo vzťahu žalovaného v 1. rade voči žalobcovi rozhodol rovnako na základe vyššie citovaných

zákonných ustanovení, s použitím čl. 17 Základných princípov CSP a aj keď bol žalovaný v 1. rade
v odvolacom konaní úspešný, z obsahu spisu nevyplýva, aby mu vznikli trovy odvolacieho konania, preto
mu ich súd vo vzťahu k žalobcovi nepriznal. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že aj keď
G. H. A. zastupuje žalovaného v 2. rade na základe plnej moci, tak na základe plnej moci nezastupuje
žalovaného v 1. rade, ale toho zastupuje samotný žalovaný v 2. rade (prostredníctvom jeho štatutárneho

zástupcu).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).