Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/110/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123201065
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123201065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Andrea Hadnagyová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpená opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov-
matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., so
sídlom Nám. sv. Michala 11, Hlohovec a otec: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zastúpený: JUDr.
Ľubomír Vanek, advokát so sídlom Potočná 169/85, Skalica, o zmenu výchovného prostredia, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 8. apríla 2024 č.k. 19P/10/2023-132, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e.

II. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. maloletú A. B. zveril do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Výrokom II. zaviazal
otca platiť na výživu maloletej sumu 1.070,-eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
Výrokom III. rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý párny víkend v roku od
piatka od 16.30 hod. do nasledujúceho pondelka do 6.00 hod. s tým, že maloletú si prevezme a po

ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Výrokom IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a výrokom V. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok
Okresného súdu Trnava č. k. 16P/1/2021-42 zo dňa 04.02.2022 v časti úpravy práv a povinností rodičov
k maloletej A. - v časti celého výroku I. rozhodnutia.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil apl. § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, § 35 ods.
1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vecne tým, že z vykonaného dokazovania vyplýva,
že striedavá osobná starostlivosť sa realizovala do januára 2024 s malými zmenami, kedy otec niekedy
priviedol maloletú matke skôr ako mal. V januári 2024 došlo k zmene, kedy maloletá po operácii zostala
u matky, podľa tvrdenia matky maloletá odmietala ísť k otcovi s odôvodnením, že si u nej zvykla, že
otec nemá televízor, ona sa tam nudí, má svoju izbičku doma - u matky. Otec potvrdil, že od operácie
sa dohodli s matkou a s maloletou, že maloletá si povie ako to bude, odvtedy u neho niekoľkokrát
prespala. Z vykonaného dokazovania tiež bezpochyby vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi maloletej A. sú

konfliktné. Rodičia nedokážu komunikovať ohľadom starostlivosti o maloletú A., nedokážu riešiť náhle
vzniknuté situácie, keď napríklad maloletá nechce ísť k otcovi (tvrdenie matky). Otec naopak tvrdí, že
jej to zakázali matka a stará matka. Otec tvrdí, že matka mala vypnutý telefón, keď mala ísť maloletá
k otcovi, preto kontaktoval políciu, matka naopak tvrdí, že otcovi povedala, že maloletá k nemu nechceísť a on jej povedal, že to bude riešiť polícia. Otec popieral tvrdenia matky, že sa s maloletou neučí,
nepripravuje ju do školy, nepoprel však, že maloletá je stresovaná, i keď tvrdil, že z matky. Z uvedeného
vyplýva, že tvrdenia rodičov sú protirečivé a je zrejmé že jeden z rodičov nehovorí pravdu. Maloletá A. je

vystavená konfliktnej atmosfére a stresu (napr. príchod polície do bytu matky za prítomnosti maloletej),
čo napokon vyplýva i zo psychologickej správy. Zo záveru psychologickej správy vyplýva, že ak je dieťa
dlhodobo vystavené separačnému konfliktu medzi rodičmi a dlhodobo sa nedarí oddeleniu partnerstva
od rodičovstva, je vystavené konfliktnej atmosfére, prežíva nestabilitu, ktorá ohrozuje jeho zdravý vývin.
U A. sa to prejavuje zábranami vo vyjadrovaní svojich skutočných postojov a názorov, nakoľko je

prítomná neistota z odmietnutia alebo straty lásky.

3. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že za situácie, keď rodičia nedokážu spolu komunikovať
ohľadom záležitostí týkajúcich sa starostlivosti o maloletú A. a jej výchovy, nie je v záujme maloletej
striedavá osobná starostlivosť. Podľa názoru súdu táto forma starostlivosti je v záujme dieťaťa len
vtedy, keď dieťa má zachovaný rovnaký, resp. obdobný režim u oboch rodičov, bez výrazných rozdielov,

aby v čo najmenšej miere vnímalo zmenu výchovného prostredia. Nie je v záujme dieťaťa, aby v
rámci striedavej starostlivosti boli rodičmi vytvárané dve odlišné prostredia (iný režim, iná školská
príprava, iná výchova a pod.). Uvedené predpokladá bezproblémovú komunikáciu medzi rodičmi,
prispôsobovanie sa potrebám dieťaťa a schopnosť rodičov dohodnúť sa v každej situácii bez toho, aby
dieťa bolo ,,zaťahované“ do akýchkoľvek ich konfliktov. To čo vyhovuje rodičom, nemusí vždy vyhovovať

dieťaťu, pričom najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach,
ktoré sa ho týkajú (Čl. 5 Zákona o rodine). Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že otec ani nemá
záujem uvedené zmeniť -zlepšiť vzťah s matkou maloletej, komunikovať s ňou ohľadom starostlivosti a
výchovy maloletej, čo vyplýva tak z psychologického procesu, kde vyjadril dešpekt voči matke, podľa
jeho slov nevidí dôvod, prečo by s ňou mal komunikovať a rovnako sa vyjadril i pred súdom, že s matkou

nebude komunikovať, čo sa týka malej to si odkomunikuje, s ňou sa nemá o čom baviť. Otec sa ani
nedostavil na úrad za účelom oboznámenia s výsledkami psychologických konzultácií a odporúčaniami
čo najoptimálnejšieho spôsobu riešenia situácie. Zo psychologickej správy vyplýva, že u maloletej A.
sa prejavuje, že je vystavená konfliktnej atmosfére, prežíva nestabilitu, ktorá ohrozuje jej zdravý vývin.
Preto súd zmenil formu starostlivosti o maloletú tak, že zveril maloletú do starostlivosti matke, keď

psychologickým vyšetrením bolo zistené, že maloletá A. má aktuálne vybudovanú vzťahovú väzbu k
obidvom rodičom, matka aktuálne vo väčšej miere napĺňa individuálne potreby maloletej vzhľadom k jej
vývinovému obdobiu.

4. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že maloletá A. od septembra 2022

navštevuje súkromnú základnú školu v G., v súčasnosti 2. ročník. Mesačné výdavky na zabezpečenie
odôvodnených potrieb maloletej sú vo výške 971,- eur (školné 460,-eur; obedy v škole 81,-eur; krúžky
100,-eur; strava mimo školy 180,-eur; oblečenie, obuv maloletej 100,-eur v čom sú zahrnuté aj výdavky
spojené s uniformou /100,- eur ročne/, telesnou výchovou ; hygiena 30,-eur; lieky, vitamíny 20,-eur).
OkremuvedenéhomámatkavýdavkysmaloletouvsúvislostiscestovanímdoškolyvG.automvovýške

200,-eur mesačne. Otec v konaní namietal výšku tvrdených nákladov na stravu, ošatenie a cestovné
náklady avšak bez konkrétnej vecnej argumentácie. Zástupkyňa matky sa vyjadrila, že tieto namietané
výdavky nevedia preukázať. Súd mal za to, že matkou uvádzané výdavky na stravu maloletej vo výške
180,- eur mesačne, čo predstavuje sumu 6,- eur denne sú primerané a dôvodné pre dieťa vo veku
maloletej A., keď matka bude zabezpečovať stavovanie maloletej počas víkendov celodenne (raňajky,

desiata, obed, olovrant, večera) a počas týždňa stravovanie s výnimkou obeda, ktorý má maloletá v
škole. Rovnako výdavok na oblečenie a obuv vrátane výdavku na uniformu vo výške 100,- eur ročne,
t.j. 8,33 eur mesačne a vrátane výdavku na úbor a obuv na telesnú výchovu do školy, súd považuje
za výdavok primeraný a dôvodný. Čo sa týka cestovných nákladov v súvislosti s cestovaním osobným
motorovým vozidlom do školy v G., ktorý matka vyčíslila sumou 200,- eur mesačne, súd tento výdavok

rovnako považuje za primeraný, keď napokon v čase poslednej úpravy sa otec zaviazal prispievať
matke na úhradu týchto nákladov sumou 110,- eur, pričom v tom čase matka tieto výdavky vyčíslila na
sumu 350,- eur mesačne. Maloletá bola v striedavej starostlivosti, t.z. matka nezabezpečovala odvoz
maloletej do školy počas celého mesiaca, napriek tomu otec sa zaviazal uhrádzať tieto výdavky vo
výške 110,- eur mesačne. Matka maloletej je v súčasnosti na materskej dovolenke s maloletým D.,

pribudla jej teda ďalšia vyživovacia povinnosť, príjem matky vo forme rodičovského príspevku je 473,30
eur mesačne. Okrem toho poberá prídavky na dve deti vo výške 120,-eur mesačne. Otec maloletej
v konaní uvádzal, že jeho príjem je vo výške minimálnej mzdy, ktorý príjem i deklaroval predložením
potvrdenia o príjme vystaveného zamestnávateľom - B., H. z ktorého vyplýva, že priemerná čistámesačná mzda otca zo zárobkovej činnosti na základe pracovnej zmluvy bola v roku 2023 571,03
eura v roku 2024 (január až marec) 616,98 eura. Otec je jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti.
Z daňového priznania spoločnosti B., H. za rok 2022 vyplýva, že základ dane bol 56.887,49 eura

(daňové priznanie spoločnosti za rok 2023 otec nepredložil s odôvodnením, že má povolený odklad
podania daňového priznania). Vzhľadom na uvedené, keďže otec je jediným spoločníkom obchodnej
spoločnosti, ktorý v celom rozsahu disponuje čistým ziskom spoločnosti je jeho tvrdenie o príjme iba vo
výške minimálnej mzdy pre súd neakceptovateľné. O nereálnosti tvrdení otca o jeho príjme len vo výške
minimálnej mzdy svedčí aj skutočnosť, že svoje mesačné výdavky otec uvádzal v celkovej výške 1.400,-

eur a okrem uvedených výdavkov sa otec posledným rozhodnutím súdu o úprave práv a povinností k
maloletej A. zaviazal prispievať na úhradu potrieb maloletej mesačne sumou v celkovej výške 960,- eur,
ktorú povinnosť si i plnil. Jeho mesačné výdavky tak predstavujú sumu 2.360,- eur. Napokon zástupca
otca v rámci záverečnej reči uviedol, že otec preukázal príjem tak z podnikateľskej i závislej činnosti.
Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v čase poslednej úpravy práv a povinností otec rovnako
deklaroval iba príjem zo závislej činnosti ako zamestnanca spoločnosti B., H., napriek tomu sa zaviazal

platiť výživné a úhrady v súvislosti s návštevou materskej školy maloletou v celkovej výške 960,- eur
mesačne, čo prekračovalo sumu jeho preukázaného príjmu, bez jeho ďalších výdavkov, ktoré v konaní
neboli zisťované. V predmetnom konaní sa vyjadroval, že jeho príjmy sa od poslednej úpravy výživného
nezmenili. Súd mal i vzhľadom na uvedené, za to, že je v schopnostiach sa možnostiach otca platiť
výživné minimálne v takejto výške, pričom vychádzal z príjmu otca z podnikania, ktorý bol v roku 2022

vo výške 56.887,49 eur (základ dane) a z priemernej čistej mesačnej mzdy otca zo zárobkovej činnosti
vo výške 616,98 eur.

5. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd určil výšku výživného otcovi sumou 1.070,- eur, tak ako
žiadala matka, keď posledným rozhodnutím súdu vo februári 2022 bola maloletá zverená do striedavej

starostlivosti (počas mesiaca trávila rovnaký čas u matky i u otca), a otec sa zaviazal platiť výživné
a iné úhrady v súvislosti s návštevou materskej škôlky v celkovej výške 960,- eur mesačne. Nakoľko
maloletá A. je týmto rozhodnutím zverená do výlučnej starostlivosti matke, otec sa už nebude podieľať
na osobnej starostlivosti o maloletú v takom rozsahu ako doposiaľ počas striedavej starostlivosti. Preto
je súd toho názoru, že určená výška výživného je dôvodná, keď celkové výdavky maloletej, vrátane

výdavkovnacestovaniedoškolysú1.171,-eur,príjemmatkyjevovýške593,-eur(rodičovskýpríspevok
+ prídavky na deti 120,- eur). Súd zohľadnil i skutočnosť, že matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť
k maloletému D..

6. Súd upravil i styk otca s maloletou a to napriek tomu, že sa otec vyjadril, že pokiaľ nezostane striedavá

osobná starostlivosť, s maloletou sa nebude stretávať a nechce upraviť styk. Súd napriek vyjadreniu otca
styk upravil, nakoľko je v záujme maloletej, aby sa s otcom stretávala, keď v konaní bolo preukázané, že
maloletá má vybudovanú vzťahovú väzbu k obom rodičom. Matka uvádzala, že s otcom nebude dohoda
možná. Vzhľadom na nezáujem otca o úpravu styku, súd upravil styk podľa návrhu matky.

7. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, tak
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň súd s poukazom na ustanovenie
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine, zmenil posledné rozhodnutia súdu o výživnom a úprave styku.

8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletej. Uviedol, že súd neúplne

a nesprávne zistil skutočný stav veci, súd znemožnil otcovi, aby uskutočňoval jeho procesné práva, súd
dokonca i z dostatočne nezisteného skutočného stavu veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Napadnuté rozhodnutie je zároveň neodôvodnené a teda nepreskúmateľné.

9. V zmysle ust. § 121 CMP a § 26 ZoR zákon pripúšťa zmenu rozhodnutí upravujúcich výkon

rodičovských práv a povinností a výživy maloletých v prípade, ak dôjde k zmene pomerov. Podľa
rozhodovacej praxe a komentovanej literatúry sa musí jednať o zásadnú zmenu tých pomerov, ktoré
tvoriliskutkovýzákladrozsudkuoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinností.Tútozmenupomerovje
povinný navrhovateľ v návrhu na úpravu/zmenu rodičovských práv a povinností dôkladne popísať a súd
je povinný túto zmenu zistiť a v meniacom rozhodnutí ju dôkladne odôvodniť. Zmena pomerov a z toho

logicky vyplývajúci záujem mal. dieťaťa tak sú jediným zákonným predpokladom pre zmenu súdneho
rozhodnutia o zverení mal. dieťaťa. Keďže zmena zverenia je závažným zásahom do života mal. dieťaťa,
súd je povinný skúmať zmenu pomerov vždy obzvlášť starostlivo, čo sa v tomto prípade nestalo. V
prejednávanom prípade nielen že matka vôbec v návrhu neodôvodnila zásadnú zmenu pomerov, alena zisťovanie zásadnej zmeny pomerov celkom rezignoval aj súd, a to navzdory tomu, že existencia
zásadnej zmeny pomerov je zákonnou podmienkou, aby mohlo dôjsť k zmene už súdom upravených
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

10. Matka návrh odôvodnila len tým, že je vyčerpaná z toho, akým spôsobom si s otcom maloletú
striedajú. Uvedený dôvod nemožno v žiadnom prípade vyhodnotiť ako zmenu pomerov a už vôbec nie
zásadnú, nakoľko matka neuvádza žiadnu zmenu pomerov od naposledy zisteného skutkového stavu.
Zmenupomerovmatkauvádzaažvkonaní,ktorápodľanejnastalavjanuári2024,kedybolamaloletána

operácii a po operácii počas rekonvalescencie zostala u matky. Na takomto dočasnom režime sa rodičia
dohodli, nakoľko je prirodzené, že dieťa v čase choroby inklinuje vždy k matke, čo otec akceptoval. Do
pozornosti však dáva, že zdravotný stav maloletej je v súčasnej dobe stabilizovaný a nevyžaduje žiadny
špeciálny režim. Podaným návrhom matka sleduje výhradne svoje záujmy a nie záujmy maloletej.

11. Súd v odôvodnení rozhodnutia neuvádza žiadnu zmenu pomerov. Súd len uvádza, že maloletá

je vystavená konfliktnej atmosfére a stresu napr. príchod polície do bytu matky za prítomnosti
maloletej, avšak súd ponecháva bez povšimnutia, že uvedenú situáciu vyvolala matka, kedy otcovi
nebolo reagované na jeho telefonáty a nevedel, kde sa maloletá v dobe, kedy mala byť v jeho
starostlivosti, nachádza. Po zistení, že sa nachádza v bydlisku matky otec nevynucoval styk, len sa
snažil vykonávať jeho rodičovské práva, ktorých výkon mu matka opakovane odopiera. Vystavovanie

maloletej konfliktným situáciám zo strany matky nemôže byť v žiadnom prípade pričítané na ťarchu
otcovi v podobe zmeny starostlivosti a styku. V zmysle ustálenej judikatúry (R 21/1965) je súd povinný
pri rozhodovaní dôkladne zistiť všetky skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvňovať výchovu dieťaťa. Ako
bolo judikované (R 97/1967) zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove alebo súdom
schválenú dohodu rodičov len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného

prostredia maloletého dieťaťa. Uvedené závery boli judikované tiež napr. Ústavným súdom ČR (IV. ÚS
14/2000), ktorý stanovil, že dôvody odôvodňujúce zmenu rozhodnutia musia skutočne dosiahnuť takú
intenzituzmenypomerovvovšetkýchichaspektoch.Rozhodujúcimhľadiskomnaúvahyonajvhodnejšej
úprave výchovy maloletého dieťaťa zostáva vždy záujem dieťaťa, a v jeho najlepšom záujme nie je, aby
bolo odňaté z výchovného prostredia, a už vôbec nie, ak nejestvuje zásadná zmena pomerov.

12. V prípade, že by jestvovala zásadná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu úpravy rodičovských
práv a povinností (čo popiera), úprava styku otca v rozsahu dvoch víkendov mesačne je extrémne
neprimeraná, nezodpovedajúca potrebám a záujmu maloletej A., neprimeraná jej veku (takmer 9 rokov)
a v rozpore s bežnou rozhodovacou praxou súdov v obdobných prípadoch. Primeraným stykom detí v

obdobnom veku je minimálne styk mimo párnych víkendov tiež niekoľko dní v nepárnom týždni, nakoľko
v prípade styku každého párneho víkendu uplynie vždy medzi jednotlivým stykom s otcom takmer 14
dní, teda nebude v styku so svojou dcérou, čo bude mať zásadný dopad na ich vzájomné silné citové
väzby doposiaľ vybudované, čo je nesporne v rozpore so záujmom maloletej A..

13. Silné citové väzby k otcovi maloletej A. vyplývajú z vykonaného dokazovania. Zo správy psychológa
D. I. G. vyplynulo, že A. hodnotí jej vzťah k obom rodičom pozitívne, s každým rodičom robí rôzne
aktivity, rada trávi čas s každým z rodičov a s obidvomi chce tráviť čas. Z uvedenej správy vyplýva, že
je dôležité, aby bolo A. umožnené vytvárať si vzťah k obom rodičom, avšak na základe úpravy styku
v napadnutom rozhodnutí vzťah medzi otcom a A. veľmi pravdepodobne ochladne a je otázne, či sa

v budúcnosti vôbec podarí reparovať do takej miery, ako bol vybudovaný doposiaľ a to s poukazom
na rôzne vývinové obdobia detí. Zo spisového materiálu je nesporné, že výchova formou striedavej
starostlivosti bola praktikovaná od roku 2021 a maloletá A. bol na ňu navyknutá, nemala s tým problém.
V konaní nebolo ani zistené, že by maloletá vyjadrila akúkoľvek nespokojnosť s rozsahom styku, naopak
potvrdila, že čas rada trávy s každým z rodičov. Súd dostatočne neodôvodňuje jeho závery nevhodnosti

striedavej starostlivosti a nedostatočne zistený skutkový stav nezákonne pripisuje na ťarchu otca.
Podľa Dohovoru o právach dieťaťa čl. 9 ods. 3 je právom dieťaťa oddeleného od jedného alebo dvoch
rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami
dieťaťa. Striedavá starostlivosť fungovala bez zásadných problémov takmer 3 roky, maloletá bola na ňu
navyknutá. V tejto súvislosti podporne poukazuje na rozhodovaciu prax najvyšších inštancií v ČR (napr.

Nález Ústavního soudu ČR 1. ÚS 3350/22, III. ÚS 1206/2009 apod.) kedy primárnym východiskom pri
rozhodovaní o starostlivosti o maloleté deti má byť striedavá starostlivosť a v prípade, že súd striedavú
starostlivosť neurčí, musí podrobne a jasne odôvodniť, prečo nie je striedavá starostlivosť vhodná,
pričomprenevhodnosťstriedavejstarostlivostinestačí,žetátonevyhovujejednémuzrodičovaanito,žev komunikácii rodičov sú nedostatky. Aplikácia uvedenej judikatúry je navyše podporená tým, že už raz
bola súdom striedavá starostlivosť k maloletej A. súdom schválená a účastníkmi dlhodobo aplikovaná.
Tak ako bolo v konaní prezentované, rodičia spolu komunikujú ohľadom maloletej primárne formou

sms správ, a počas celej doby výkonu striedavej starostlivosti na veciach týkajúcich sa starostlivosti
dohodli. Skutočnosť, že spolu rodičia s ohľadom na okolnosti ich rozchodu, nekomunikujú o iných
veciach a nie sú najlepšími priateľmi, nemôže mať absolútne žiadny vplyv na samotnú striedavú
starostlivosť. Súd v napadnutom rozhodnutí nevhodnosť striedavej starostlivosti odôvodnil tiež tým (bod
22 rozhodnutia), že forma striedavej starostlivosti je v záujme dieťaťa len vtedy, keď má dieťa zachovaný

rovnaký, resp. obdobný režim u oboch rodičov, nie iný režim, iná školská príprava, iná výchova atd..
Uvedený záver súdu je celkom nepodložený žiadnymi dôkazmi či iným zistením, a to najmä z dôvodu že
súd prostredníctvom sociálnej kurately absolútne rezignoval na zisťovanie uvedených pomerov, úloha
sociálnejkuratelyvtomtoprípadeabsolútnezlyhala,kedysociálnepracovníčkynebolizisťovaťvýchovné
prostredie u otca, zrejme ani u matky, preto je nepochopiteľné, z čoho súd vyvodil záver o inom režime
u oboch rodičov. Uvedené závery súdu vychádzali z ničím nepodloženého, a otcom popretého, tvrdenia

matky, súd v konaní zaťaženom vyšetrovacou zásadou nezistil riadne a úplne skutočný stav veci a
nezákonne nepodložené tvrdenia matky vyložil nedôvodne a neodôvodnene v neprospech otca.

14. Na výžive maloletého dieťaťa sú zo zákona povinní podieľať sa obaja rodičia, a to s ohľadom
na ich možnosti a schopnosti a s ohľadom na odôvodnené potreby dieťaťa. Súd i v tomto prípade

postupoval nezákonne a zaťažený vyšetrovacou zásadou nezistil skutočný stav veci, a vychádzal len z
nepodložených tvrdení matky. Súd pri určení výšky výživného uviedol, že odôvodnené potreby mal. A.
sú vo výške 1.171 eur, pričom túto sumu stanovil z mesačných výdavkov uvedených matkou v podobe
školného 460 eur, obedov v škole 81 eur, krúžkov 100 eur, strava mimo školy 180 eur, oblečenie a obuv
100 eur, hygiena 30 eur, lieky a vitamíny 20 eur, výdavky v súvislosti s cestovaním do školy 200 eur.

Uvedené výdavky matka nijak nepreukázala, len ich tvrdila, otec poprel výdavky v podobe stravy (180
eur), ošatenia (100 eur) a cestovné (200 eur). Súd sa opäť nedôvodne priklonil nepodloženým tvrdeniam
matky. Súd zrejme opomína, že v tomto konaní je povinný aplikovať vyšetrovaciu zásadu, kedy súd je
zodpovedný za zistenie skutočného stavu veci. Skutočný stav veci napríklad čo do rozsahu cestovných
nákladov je pritom ľahko zistiteľný z informácií o bydlisku matky a vzdialenosti do školy, pričom podľa

mapy je škola od bydliska matky vzdialená cca 35km. Priemerná cena PHM je v súčasnosti 1,60 eur a
spotrebaautamatkyjepodľavyjadreniaotcado 5litrovna100km.AbybolimatkinenákladyzaPHM200
eur mesačne, musela by dcéru voziť do školy a späť 20x za mesiac. Navyše súdom nie je zohľadnené,
že náklady na dopravu dcéry do školy a zo školy má tiež aj otec, na ktoré mu matka nijak neprispieva.
Neexistuje dôvod, prečo by mal otec hradiť náklady na dopravu dcéry do školy aj za matku.

15. Absolútne neodôvodnený je náklad 100 eur mesačne za ošatenie, ktorý matka nijako nedoložila a
znamenal by, že by maloletá musela mať každý mesiac nové oblečenie v hodnote 100 eur, čo je vysoko
nepravdepodobné, navyše ak do školy nosí uniformu, a nie je dôvodné kupovať každý mesiac nové
topánky a pod. Takisto náklad na hygienu 30 eur mesačne je úplne neodôvodnený, kedy matka ani

neuviedla, akú konkrétnu kozmetiku 9 ročná dcéra v nemalej hodnote 30 eur pravidelne spotrebúva.

16. Súd hrubo zanedbal povinnosť zistenia skutočného stavu tiež čo do rozsahu majetkových pomerov
matky, kedy vôbec neposudzoval príjmy súčasného partnera matky, otca novonarodeného dieťaťa a
rozsah, akým sa podieľa na nákladoch domácnosti a potrebách matky. Súd zároveň svojvoľne bez

zistenia skutočného stavu učinil záver o mesačnom príjme otca, kedy vychádzal z daňového priznania
spoločnosti, konkrétne zo základu dane 56.887,49 eur, teda zisku pred zdanením a bez skúmania toho,
či a v akej výške boli otcovi ako spoločníkovi dividendy vyplatené. Súd tiež uvádza, že zohľadnil pri
stanovení výživného skutočnosť, že matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k D., ale absolútne
nevysvetľuje ako toto zohľadnil, navyše ak vôbec nezisťoval, aké náklady sú spojené s mal. D. a v akej

miere sa na nich podieľa D. otec, súčasný partner matky.

17. Súd dostatočne neodôvodnil, prečo zaviazal otca k povinnosti hradiť výživné vo výške 1.070 eur a len
stroho odkázal na predchádzajúce súdne rozhodnutie z februára 2022, na základe ktorého hradil otec
mesačne 960 eur. Súd je povinný pri určovaní výživného vychádzať z aktuálneho skutočne zisteného

stavu a nie zo stavu spred vyše dvoch rokov. Takýto postup súdu je v rozpore so zákonom. Vzhľadom na
všetko zhora uvedené, najmä vzhľadom na to, že nenastala taká podstatná a závažná zmena pomerov,
ktorá by odôvodňovala zmeniť právoplatný rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 16P/1/2021-42upravujúci striedavú starostlivosť rodičov k maloletej A., ktorí túto nerušene bez zásadných komplikácií
vykonávali takmer 3 roky, navrhuje, aby sú návrh matky zamietol.

18. Svoje odvolanie doplnil tak, že v období od podania odvolania došlo k zmene skutkovej stránky
veci, a to v tom, že maloletá od 01.09.2024 bola prijatá na vzdelávanie na Základnú školu sv. J., K. XX,
L., na žiadosť matky. Túto skutočnosť dáva súdu do pozornosti, pretože je dôležitá pre rozhodovanie
v časti výživného, nakoľko súdom stanovené výživné vychádzalo najmä z časti z nákladov na súkromnú
školu v G. (460 eur) a s tým spojené náklady matky na dopravu (200 eur). V tomto prípade, ak matka

umiestnila maloletú do novej školy v blízkosti jej bydliska, jej náklady na dopravu musia byť zásadne
nižšie, zároveň náklady na školu maloletej nie sú vo výške 460 eur mesačne, zároveň náklady na stravu
v škole nie sú zistené.

19. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie dôkladne
zistil všetky skutočnosti, ktoré dostatočne preskúmal, vyhodnotil a zdôvodnil. Pri rozhodovaní prihliadol

na najlepší záujem mal. A.. Prihliadal najmä na to, aby mala maloletá zabezpečené stabilné výchovné
prostredie, keďže z dokazovania vyplynulo, že výchovné štýly u rodičov sú rozdielne, ako aj to, že
komunikácia medzi rodičmi nie je konštruktívna a zlyháva, pričom základným prvkom striedavej osobnej
starostlivosti je dobrá komunikácia medzi rodičmi ohľadom starostlivosti o maloleté dieťa. Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne v súlade s najlepším

záujmom maloletej A..

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods.
1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§

355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je v časti zverenia maloletej
matke nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti správny, avšak vo zvyšnej
napadnutej časti je odvolanie otca dôvodné.

21. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie je návrh matky na zmenu úpravy
striedavej osobnej starostlivosti, keď súd prvej inštancie rozhodol tak, že maloletú zveril do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Výrokom
II. zaviazal otca platiť na výživu maloletej sumu 1.070,-eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám

matky. Výrokom III. rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý párny víkend v roku
od piatka od 16.30 hod. do nasledujúceho pondelka do 6.00 hod. s tým, že maloletú si prevezme a po
ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Výrokom IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a výrokom V. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok
Okresného súdu Trnava č. k. 16P/1/2021-42 zo dňa 04.02.2022 v časti úpravy práv a povinností rodičov

k maloletej A. - v časti celého výroku I. rozhodnutia.

22. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd návrhu matky na zmenu úpravy
striedavej osobnej starostlivosti vyhovel a s ním spojené rozhodnutie o výživnom a styku ako aj závislé

výrokyotrováchkonaniaavýrokV.,ktorýmzmenilrozsudokOkresnéhosúduTrnavač.k.16P/1/2021-42
zo dňa 4.2.2022 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej A. - v časti celého výroku I.
rozhodnutia.

23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
zistenie skutočného stavu rozhodného pre posúdenie zmeny výchovného prostredia a takto zistený
stav odvolací súd v celom rozsahu preberá. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty
odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť anemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Preskúmaním obsahu spisového materiálu sa aj v odvolacom
konaní potvrdila správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie, s poukazom na ust. § 387 ods.
2 CSP odvolací súd poukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku vo výroku I. a jeho

odôvodnenie v bodoch 21. a 22. a k odvolacím námietkam otca dopĺňa nasledovné.

24. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

25. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

26. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

27. Súd, rozhodujúc o zmene výchovného prostredia maloletého dieťaťa, berie do úvahy, že zmena
výchovného prostredia je obvykle rušivým zásahom do procesu výchovy maloletého dieťaťa, a že
prípadné odňatie maloletého dieťaťa z výchovného prostredia, s ktorým sa zžilo, je s ním citovo
späté, a v ktorom prospieva, nie je žiaduce a spravidla neprospieva telesnému a duševnému vývoju

dieťaťa. V tomto smere sa uplatňuje zásada stálosti výchovného prostredia, preto zmena pomerov
odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú
nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Tak je to obvykle v tých prípadoch, v ktorých skôr
vykonanáúpravaovýchovemaloletéhosastanevzhľadomnazmenupomerovúpravou,ktoráužnaďalej
nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky na úspešný vývoj dieťaťa. Z tohto hľadiska súd pristupuje k

zmene rozhodnutia o výchove dieťaťa najmä po zistení zmeny pomerov u rodiča, ktorý doteraz dieťa
vychovával. viď (rozsudok Krajského súdu v Trnave z 20. apríla 2016, sp. zn. 11CoP/23/2016).

28. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že na strane maloletej prišlo k zmene
pomerov a bolo dôvodné zmeniť úpravu výkonu rodičovských práv a povinností ohľadom maloletej

avpodrobnostiachodkazujenazáverysúduprvejinštancievbodoch21.a22.odôvodneniarozhodnutia.
Od januára 2024 striedavá starostlivosť nie je realizovaná a existujú dlhodobejšie konflikty rodičov, ktoré
nepriaznivo vplývajú na maloletú. U A. sa to prejavuje zábranami vo vyjadrovaní svojich skutočných
postojov a názorov, nakoľko je prítomná neistota z odmietnutia alebo straty lásky. Súd prvej inštancie
videl zmenu pomerov v tom, že rodičia nedokážu spolu komunikovať ohľadom záležitostí týkajúcich sa

starostlivosti o maloletú a jej výchovy. Ako bolo preukázané, otec nemá záujem uvedené zmeniť - zlepšiť
vzťah s matkou maloletej, komunikovať s ňou ohľadom starostlivosti a výchovy maloletej, čo vyplýva
tak z psychologického procesu, kde vyjadril dešpekt voči matke, keď podľa jeho slov nevidí dôvod,
prečo by s ňou mal komunikovať a rovnako sa vyjadril i pred súdom, kde uviedol, že s matkou nebude
komunikovať, čo sa týka malej to si odkomunikuje, s ňou sa nemá o čom baviť. Ako uviedol súd prvej

inštancie, otec sa ani nedostavil ani na úrad za účelom oboznámenia s výsledkami psychologických
konzultácií a odporúčaniami čo najoptimálnejšieho spôsobu riešenia situácie. Hoci otec argumentuje
tým, že súd nedostatočne odôvodňuje závery nevhodnosti striedavej starostlivosti a nedostatočne
zistený skutkový stav pripisuje na ťarchu otca, z vykonaného dokazovania vyplynul vyššie uvedený
záver, prezentovaný súdom prvej inštancie, ktorý sa nepriaznivo odzrkadľuje na maloletej. Záujmom

maloletého dieťaťa nepochybne je, aby bolo v osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, avšak za situácie,
ktorá nastala v danom prípade, nie je v záujme maloletej zotrvávať na striedavej osobnej starostlivosti.
Súd prvej inštancie pri svojich záveroch vychádzal zo záveru psychologickej správy, kde jasne uviedol,
žeakjedieťadlhodobovystavené separačnémukonfliktumedzirodičmiadlhodobosanedarí oddeleniu
partnerstva od rodičovstva, je vystavené konfliktnej atmosfére, prežíva nestabilitu, ktorá ohrozuje zdravý

vývin, čo sa napokon prejavilo aj u maloletej vyššie uvedeným spôsobom. Hoci snaha Úradu práce
a sociálnych vecí bola v rámci poradenského procesu podporiť rodičovskú komunikáciu a dospieť
k rodičovskej dohode, bol to práve otec, ktorý svojím správaním deklaroval svoj odmietavý postoj
riešiť veci v záujme maloletej. Pokiaľ maloletá navštevovala predškolské zariadenie, rodičia dokázali
kooperovať, avšak pokiaľ maloletá navštevuje už povinnú školskú dochádzku je potrebný iný prístup

k výchove a k rodičovským povinnostiam (inú komunikáciu medzi rodičmi a prístup) a tvrdenia súdu
v tom, že nie je v záujme dieťaťa, aby v rámci striedavej starostlivosti boli rodičmi vytvárané dve odlišné
prostredia (iný režim, iná školská príprava), ktoré otec namietal je tak pravdivým. Preto pokiaľ otec
maloletej tvrdí, že zmena pomerov v konaní nebola preukázaná, odvolací súd má za to, že k zmenepomerovprišlo,keďajzpostojaotcamaloletejvyplýva,žerodičianedokážuspolukomunikovať ohľadom
záležitostí týkajúcich sa starostlivosti o maloletú a jej výchovy a má to nepriaznivý dopad na jej vývin
do budúcna. S ohľadom na uvedené a závery, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, sa odvolací

súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o potrebe zmeny výchovného prostredia u maloletej
a rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správne potvrdil, keď ďalšiu odvolaciu
argumentáciu otca maloletej v tejto časti nepovažuje odvolací súd za relevantnú a spôsobilú zmeniť
rozhodnutie odvolacieho súdu.
29. Inak je to však v časti určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca a úpravy styku otca s maloletou,

kde súd nevykonal dostatočné dokazovanie a jeho rozhodnutie je tak predčasné a v časti úpravy styku
aj nepreskúmateľné.

30. V zmysle ustanovenia § 78 ZR v spojení s ustanovením 121 CMP predstavuje práve zmena pomerov
hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena
pomerovmusíbyťpodstatnáamusísatýkaťokolností,ktoréodôvodňujúvýškuvýživnéhozapodmienky,

že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne a to
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných
nákladov.

31. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí
preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a
porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného
je predovšetkým dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu
k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav,

schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou
dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými
aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne schopnosti,
možnosti a majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť
k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to

v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych
pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj
situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú
jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje
navonok.

32. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom
sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 ZR je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak

deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv
tedazahrňujezostranyrodičovzabezpečeniepodmienokmateriálnejinemateriálnejpovahyktomu,aby
sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom
povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v §
62 ods. 2 ZR.

33. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je

povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16P/1/2021-42 zo dňa
04.02.2022 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená do striedavejosobnej starostlivosti rodičov tak, že maloletá bude každý párny týždeň v kalendárnom roku v osobnej
starostlivosti otca a to od pondelka tohto týždňa od 16:00 hod. nepretržite do štvrtka do 08:00 hod., a
každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v osobnej starostlivosti otca a to od piatku od 16:00 hod.

do nedele do 18:00 hod. Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletú sa bude konať opakovane v
stanovených časových intervaloch. Vo zvyšný čas bude maloletá v osobnej starostlivosti matky, otec sa
zaviazal prispievať na výživu sumou vo výške 300 eur mesačne a pravidelne uhrádzať mesačné náklady
na škôlku vo výške 550 eura, náklady matky spojené s cestovaním maloletej do škôlky v sume 110
eur a uplynula doba jedného roka, kedy maloletá v čase schválenia rodičovskej dohody navštevovala

MŠ. Od septembra 2022 začala navštevovať Základnú školu v G., pričom otec v odvolacom konaní
predložil potvrdenie o tom, že od 01.09.2024 bola prijatá na vzdelávanie na Základnú školu sv. J., K.
XX, L., na žiadosť matky. Pokiaľ ide o rodičov, v čase ostatného rozhodnutia, matka okrem výdavkov
na škôlku uvádzala mesačné výdavky na maloletú A. nasledovne: strava 200,- eur; hygiena 10,- eur;
lieky na ekzém a alergiu 10- eur; oblečenie a obuv 100,- eur; dochádzka do škôlky 350,- eur; domáce
zvieratko 40,- eur. Matka bola na predĺženej rodičovskej dovolenke, v období január až december 2022

jej bol vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 378,10 eur mesačne. Otec doložil potvrdenie o príjme
za obdobie december 2020 až november 2021 zo zárobkovej činnosti pre zamestnávateľa B., H.. F.
XXX na základe pracovnej zmluvy z ktorého vyplýva, že jeho priemerný mesačný zárobok v uvedenom
období bol 507,28 eura. Otec je od 16.01.2008 spoločníkom spoločnosti B., H. a od 18.05.2022 jediným
spoločníkom uvedenej spoločnosti.

35. Od posledného rozhodovania na strane maloletej nastala zmena pomerov v tom, že od septembra
2022 navštevuje súkromnú základnú školu v G., mesačné výdavky na maloletú sú nasledovné: školné
460,-eur; obedy v škole 81,-eur; krúžky 100,-eur; strava mimo školy 180,-eur mesačne; oblečenie, obuv
maloletej 100,-eur (vrátane výdavkov na uniformou a oblečenia na telesnú výchovu); hygiena 30,-eur;

lieky,vitamíny20,-eur;cestovnédoškoly200,-eur.Pokiaľideorodičov,súdprvejinštancietietozhodnotil
tak, že matka je v súčasnosti na materskej dovolenke, dňa 20.7.2023 sa jej narodil maloletý D. D., poberá
rodičovský príspevok vo výške 473,30 eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti vo výške 120,-eur
mesačne. S deťmi a partnerom - otcom maloletého D. býva v 3-izbovom byte, ktorého vlastníkom je
jej otec. Výdavky v súvislosti s bývaním sú 500,-eur v čom je zahrnutý nájom a všetky energie, podieľa

sa na tom aj otec maloletého D. a to v polovici, otec maloletého D. má príjem z podnikania. Otec je
stále spoločníkom (v súčasnosti od 18.05.2022 jediným spoločníkom a konateľom) spoločnosti B., H..
V konaní tvrdil, že jeho jediným príjmom je minimálna mzda, ktorú dokladoval v roku 2024 v priemernej
výške 616,98 eur zo zárobkovej činnosti na základe pracovnej zmluvy pre spoločnosť B., H.. Tvrdil ďalej,
že si chodí privyrábať ako šofér do svojej spoločnosti, má z toho profit 50,- eur denne. Svoje mesačné

výdavky otec uvádzal v celkovej výške 1.400,- eur a to splácanie dvoch úverov v celkovej výške 1.000,-
eur; výdavky s bývaním vo výške 200,- eur; osobné výdavky 200,-eur. Okrem uvedených výdavkov sa
otec posledným rozhodnutím súdu o úprave práv a povinností k maloletej A. zaviazal prispievať na
úhradupotriebmaloletejmesačnesumouvcelkovejvýške960,-eur(300,-eurvýživné;nákladynaškôlku
550,- eur; náklady spojené s cestovaním maloletej do škôlky v sume 110,- eur mesačne). Otec býva v

2- izbovom byte, ktorého je výlučným vlastníkom, býva sám, iné vyživovacie povinnosti nemá.

36. Tým, že nastala zmena ohľadom starostlivosti maloletej, vyvstala aj potreba upraviť výživné a styk
otca s maloletou.

37. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca ohľadom výdavkov, táto je nedôvodná. Súd prvej inštancie
uviedol, o ktoré konkrétne výdavky u maloletej sa jedná v bode 23 svojho rozhodnutia a v dostatočnom
rozsahu sa vysporiadal s námietkami otca voči nim, keď odvolací súd sa s touto argumentáciou
stotožňuje. Tu treba pripomenúť, že zmenou zverenia dochádza aj k navýšeniu výdavkov u matky
a pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože

platí pre nich, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni každého svojho rodiča. Životnú úroveň
však pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne
zistiteľná dôkazmi. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré
signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty za mobilný telefón, za internet, dovolenky, pohonné
hmoty do auta, poistky, sporenia a pod.). Významnou tiež môže byť výška prevzatého hypotekárneho

úveru, pretože nie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne hypotekárny úver záujemcovi, ktorý
dostatočne nepreukáže schopnosť ho splácať v určenej výške. Pri skúmaní položky úveru je tiež dôležité
zistiť, na aký účel bol úver poskytnutý, napr. kúpa bytu, auta, domu atď., na aké obdobie boli splátky
rozpočítané. Nezanedbateľnú tiež výpovednú hodnotu má skutočnosť, na akom vozidle rodič jazdí, akésú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky, či sú finančné náročné alebo nie.
Hospodárenie rodiča by malo byť preukázané dostatočne, transparentne.

38. Dôvodnou však bola odvolacia námietka otca maloletej v tom, že súd neskúmal majetkové pomery
matky, keď neposudzoval príjmy súčasného partnera matky, ako sa podieľa na domácnosti a potrebách
matky aj ich maloletého dieťaťa a nie je zrejmé, ako súd prihliadol na ďalšiu vyživovaciu povinnosť
matky. Dôvodnou bola aj námietka ohľadom príjmu z ktorého súd vychádzal, kedy nevykonal dostatočné
dokazovanie. Ako vyplýva z obsahu spisu otec je podnikateľ (jediným spoločníkom a konateľom)

spoločnosti B., H., v konaní tvrdil, že jeho jediným príjmom je minimálna mzda, ktorú dokladoval v roku
2024 v priemernej výške 616,98 eur zo zárobkovej činnosti na základe pracovnej zmluvy pre spoločnosť
B., H.. Tvrdil ďalej, že si chodí privyrábať ako šofér do svojej spoločnosti, má z toho profit 50,- eur
denne. Súd prvej inštancie pri vyčíslení výšky výživného vychádzal zo základu dane spoločnosti za
rok 2022 56.887,49 eur a z priemernej čistej mesačnej mzdy otca zo zárobkovej činnosti vo výške
616,98 eur. Odvolateľ namietal, že súd vychádzal zo základu dane, teda zo zisku pred zdanením a bez

skúmania toho, či a v akej výške boli otcovi ako spoločníkovi vyplatené dividendy. Tu treba uviesť, že
súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že príjmy otca nie sú v deklarovanej výške 616,98 eur, nakoľko
tomu nezodpovedajú nielen jeho výdavky, ale navyše sa posledným rozhodnutím zaviazal k povinnosti
prispievať na úhradu potrieb maloletej mesačne sumou vo výške 960 eur, keď v tom čase bola maloletá
v striedavej osobnej starostlivosti a sám uviedol, že od posledného rozhodnutia nedošlo k zmene

pomerov. Odvolací súd však udáva, že v prípade podnikateľov, ktorí sú spoločníkmi spoločnosti s.r.o.
by sa súd nemal uspokojiť iba s daňovým priznaním za rozhodné obdobie, ale je potrebné žiadať aj
ďalšie súvisiace listiny ako napr. účtovnú závierku. Súd prvej inštancie teda pri určení výšky príjmu otca
nepostupoval správne a nevykonal dostatočné dokazovanie.

39. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie síce správne citoval
príslušné ustanovenia ZoR upravujúce zákonné podmienky, z ktorých súd pre určenie vyživovacej
povinnosti vychádzal, avšak tieto neboli premietnuté relevantným spôsobom do rozhodovania, pretože
v dôkaznej fáze súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie, a to tak na zistenie majetkových
pomerov otca ako aj matky maloletej (ohľadom jej druha a ďalšej vyživovacej povinnosti) a tiež

výsledky vykonaného dokazovania nedostatočne vyhodnotil. Pri posudzovaní kritérií pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti súdy musia pristupovať prísne za súčasného zhodnotenia všetkých relevantných
skutočností, čo sa v danom prípade nestalo.

40. Na dôvažok odvolací súd zdôrazňuje, že určenie výšky výživného pre maloleté dieťa je vždy

výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej
veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach (por. uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 31.03.2021 sp. zn. 8Cdo/6/2020).

41. Odvolateľ namietal aj rozsah styku, akým súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou. Z obsahu

odôvodnenia vyplýva, že súd upravil i styk otca s maloletou a to napriek tomu, že sa otec vyjadril, že
pokiaľ nezostane striedavá osobná starostlivosť, s maloletou sa nebude stretávať a nechce upraviť styk.
Súd napriek vyjadreniu otca styk upravil, nakoľko je v záujme maloletej, aby sa s otcom stretávala, keď v
konaní bolo preukázané, že maloletá má vybudovanú vzťahovú väzbu k obom rodičom. Matka uvádzala,
že s otcom nebude dohoda možná. Vzhľadom na nezáujem otca o úpravu styku, súd upravil styk podľa

návrhu matky.

42. Hoci s ohľadom na vyjadrenie otca je zrejmé, že súd prihliadol na návrh matky, je však dôležité, aby
styk otca s maloletou bol upravený tak, aby otec mal možnosť s maloletou rozvíjať svoj vzťah nielen
počas bežného roka, ale upravením styku otca s maloletou aj počas sviatkov, pokiaľ nie sú schopní sa

dohodnúť. Nakoľko súd prvej inštancie úpravu styku otca s maloletou neodôvodnil, nezdôvodnil prečo
práve tento spôsob styku (jeho rozsah) je vhodným, je rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti
nepreskúmateľné.

43. Žiada sa dodať, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných

právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia,
ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že
nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súduneprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu
prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo
prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

44. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku I. v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny a vo zvyšnej napadnutej časti
a v závislom výroku IV. a V. v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vrátil súdu prvej inštancie
na nové konanie a nové rozhodnutie.

45. Povinnosťou súdu prvej inštancie v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu je
komplexne vyhodnotiť pomery účastníkov konania, zistiť dôsledne príjmy rodičov a spolužijúcich osôb
za rozhodné obdobie (v prípade otca vychádzať nielen z daňového priznania spoločnosti, ktorej je
spoločníkom, ale vyžiadať si aj účtovné uzávierky, prípadne ďalšie dôkazy ohľadom príjmov spoločnosti
a možností dosahovať zisk), ale aktualizovať aj výdavky rodičov a maloletého dieťaťa a posúdiť ich

opodstatnenosť, porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho rozhodnutia, ako
aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Okrem príjmov
a výdavkov, majetkové pomery rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným
veciam vyššej hodnoty (napr. motorové vozidlo), peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch
a pod.. Pomery v domácnosti sú tiež ovplyvňované spolužitím s inými osobami. Je potrebné vykonať

dokazovanie aj ohľadom úpravy styku otca s maloletou a to najmä so sústredením sa na sporné otázky,
ako aj odvolacie argumenty otca, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení a po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu vo veci znova rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku
odôvodniť.

46. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie a aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

47. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).